Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-3Sa/19/2019 7019200601 13. 03. 2024 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2024:7019200601.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcov v 1/ rade: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., a v 2/ rade: C. E., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D., proti F.: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2016, takto rozhodol: 9Sa/3/2017
I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania ani nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala pôvodnému žalobcovi A. B. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj „pôvodný žalobca“ alebo „žalobca“) od 30. mája 2014 starobný dôchodok v sume 458,50 eur mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila pôvodnému žalobcovi od 1. januára 2015 starobný dôchodok na sumu 463,70 eur mesačne. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 2. Na základe podaného opravného prostriedku pôvodného žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2016, vo veci priznania starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a poukázal na výrok prvostupňového
rozhodnutia. Uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podal pôvodný žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 16. septembra 2016. V odvolaní pôvodný žalobca uviedol, že pracovný pomer u zamestnávateľa B. D. G. trval od 1. júla 1995 až do dňa zrušenia zamestnávateľa, t.j. do 1. októbra 2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K/291/98-461 zo dňa 20. augusta 2010, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu B. D. G.. Pôvodný žalobca uviedol, že nie je možné tvrdiť, že z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 15Cb/988/2000 vyplýva, že jeho pracovný pomer trval do 30. novembra 2000. Poukázal na to, že predmetom uvedeného rozsudku bolo určenie pravosti jeho pohľadávky ako navrhovateľa voči JUDr. Beáte Pitorákovej, SKP úpadcu B., G. G. B. H. vo výške 345.000,- Sk titulom mzdových, pracovných nárokov, a to za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu vo výške 285.000,- Sk a za obdobie šiestich mesiacov po vyhlásení konkurzu od 1. júna 2000 do 30. novembra 2000 vo výške 60.000,- Sk, t.j. určenie pravosti pohľadávky, ktorú on do podania žaloby zo dňa 6. decembra 2000 voči JUDr. Beáte Pitorákovej, SKP úpadcu B., spoločnosť s ručením obmedzeným evidoval. Tiež uviedol, že žalobu podal 6. decembra 2000 a nárok na mzdu za mesiac december a nasledujúce mesiace mu ešte nevznikol. Podľa jeho názoru pre správny výpočet nároku na starobný dôchodok je nutné prihliadnuť na celé obdobie dôchodkového poistenia aj po 30. novembri 2000 až do 30. septembra 2010 spolu s úhrnom osobných vymeriavacích základov. Na podporu svojich tvrdení predložil spolu s odvolaním aj pracovnú zmluvu zo dňa 1. júla 1995 so spoločnosťou B., spoločnosť s ručením obmedzeným, výpis z obchodného registra Slovenskej republiky zaniknutej spoločnosti B., G. G. B. H., uplatnenie nároku proti majetkovej podstate zo dňa 19. februára 2003, 16. júna 2009 a 22. mája 2008, oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, o kontrole odvodu poistného zo dňa 11. septembra 2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Obo/31/2010 zo dňa 30. apríla 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Obo/148/2007 zo dňa 13. februára 2008, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 zo dňa 27. marca 2007a prihlášku poistenca do poistenia zo dňa 25. augusta 1995. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie, bol správny, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a následne špecifikoval výpočet starobného dôchodku žalobcu s poukazom na právne predpisy, ktoré aplikoval. Uviedol, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2016 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6Sd/81/2014-67 z 10. februára 2016, ktorý dospel k záveru, že opravný prostriedok pôvodného žalobcu bol čiastočne dôvodný, nakoľko zo zrušených rozhodnutí nie je zrejmé, kedy bol ukončený jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti B. D. G.. Podľa právneho názoru súdu, uvedeného v rozhodnutí je zrejmé, že pracovný pomer pôvodného žalobcu trval aj po 30. novembri 2000, avšak v konaní nebolo preukázané s akými nárokmi. Súd ďalej vyslovil názor, že pôvodný žalobca je povinný produkovať dôkazy (okrem predloženého evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia) o tom, že tento pracovný pomer trval. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že listom z 1. apríla 2016 bol pôvodný žalobca vyzvaný Sociálnou poisťovňou, ústredie, na predloženie dôkazov o tom, že jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti B., G. G. B. H., trval aj po 30. novembri 2000. Dňa 16. mája 2016 tento predložil čestné vyhlásenie zo dňa 11. mája 2016 o tom, že v čase od 30. novembra 2000 do zrušenia zamestnávateľa B. D. G. ku dňu 1. októbra 2010 mu zo strany zamestnávateľa nebola daná výpoveď a zároveň jeho pracovný pomer neskončil z niektorých dôvodov uvedených v § 59 Zákonníka práce. Sociálna poisťovňa, ústredie uvedené čestné vyhlásenie nepovažovala za relevantný dôkaz preukazujúci, že jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti B., G. G. B. H., trval v období od 1. decembra 2000 do 30. septembra 2010. Poukázal na to, že evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 25. augusta 1995 do 25. februára 2011, ktorý si sám vyhotovil v mene spoločnosti B., G. G. B. H., je ako listinný doklad nehodnoverný a nepreukazuje získanie obdobia dôchodkového poistenia a osobných vymeriavacích základov z titulu výkonu zamestnania v obchodnej spoločnosti v uvedenom období. Jeho nehodnovernosť spočíva v tom, že pôvodný žalobca si predmetný evidenčný list dôchodkového poistenia vyhotovil sám, hoci v čase jeho vyhotovenia už nebol konateľom obchodnej spoločnosti (konateľom bol do 24. augusta 1998), ani nebol správcom konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti, ani nebolo preukázané, že na takýto úkon mal v čase vyhotovenia evidenčného listu dôchodkového poistenia oprávnenie alebo splnomocnenie. Poukázal tiež na to, že z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 zo dňa 27. marca 2007 vyplýva, že pracovný pomer pôvodného žalobcu v obchodnej spoločnosti trval do 30. novembra 2000, z jeho obsahu však nevyplýva, že trval aj po tomto dni. Ako obdobie dôchodkového poistenia z titulu
výkonu zamestnania v obchodnej spoločnosti bolo na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 zo dňa 27. marca 2007 zhodnotené obdobie od 25. augusta 1995 do 30. novembra 2000, uvedené obdobie je však súčasne pokryté obdobím dôchodkového poistenia z titulu výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. 6. Žalovaný poukázal na to, že podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 zo dňa 27. marca 2007 pôvodnému žalobcovi vznikol mzdový nárok za tri mesiace pred vyhlásením konkurzu, a to v zmysle platového výmeru 95.000,- Sk mesačne. Podľa § 16 ods. 6 zákona č 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. vymeriavací základ je najviac vo výške zodpovedajúcej osemnásobku minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Vzhľadom na to, že v roku 1998 bola minimálna mesačná mzda stanovená na 3.000,-Sk, maximálny mesačný zárobok v roku 1998 je 24.000,- Sk. Preto bol pre výpočet starobného dôchodku za obdobie od 1. júna 1998 do 31. augusta 1998 zhodnotený vymeriavací základ 72.000,- Sk. Za obdobie od 1. júna 2000 do 30. novembra 2000 bol pre výpočet starobného dôchodku zhodnotený vymeriavací základ 60.000,- Sk v plnej výške. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca v odvolaní namieta, že z vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. júna 2007 nemožno odvodzovať trvanie jeho pracovného pomeru do 30. novembra 2011, pretože nárok na mzdu za nasledujúce mesiace mu v čase podania žaloby, t.j. 6. decembra 2000 ešte nevznikol. Z rozsudku však vyplýva, že pôvodnú žalobu doplnil podaním zo dňa 23. októbra 2006, ale nároky od 6. decembra 2000 do 23. októbra 2006, kedy podľa jeho tvrdenia ešte trval pracovný pomer a aj nároky z neho, si neuplatnil. Žalovaný konštatoval, že uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 4Obo/31/2010 zo dňa 30. apríla 2010, v ktorom uviedol zoznam uspokojených pohľadávok proti podstate zo sumy 272.511,55 eur získanej speňažením konkurznej podstaty, podľa ktorého pôvodnému žalobcovi bola vyplatená pohľadávka na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach v sume 11.451,90 eur (345.000,- Sk). 7. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pôvodný žalobca nepredložil žiadny relevantný a hodnoverný doklad a nepreukázal tak nesprávnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 8. Včas podanou žalobou sa pôvodný žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 9. V podanej žalobe poukázal na ustanovenie § 60 ods. 1, § 61, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1, § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že v zmysle odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tento nemal za preukázané ďalšie obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.1995 bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa B., G. G. B. H., so vznikom pracovného pomeru dňa 01.07.1995. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. K/291/98-9 zo dňa 31. augusta 1998 bol na majetok dlžníka B., spoločnosť s ručením obmedzeným, vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Beátu Pitorákovú. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 je zrejmé, že „z dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer žalobcu u úpadcu v čase vyhlásenia konkurzu trval. Žalobca bol zamestnancom úpadcu i v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.“ 10. Pôvodný žalobca v prvom rade uviedol, že v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000-109 z 27. marca 2007 vyplýva, že jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti B., G. trval len do 30. novembra 2000. Ako vyplýva z odôvodnenia predloženého rozsudku, predmetom konania vedeného Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 15Cb/988/2000 bolo určenie pravosti jeho pohľadávky ako navrhovateľa voči JUDr. Beáte Pitorákovej, SKP úpadcu B., G. G. B. H., vo výške 345.000.- Sk, titulom mzdových, pracovných nárokov, a to za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu vo výške 285.000.- Sk a za obdobie šiestich
mesiacov po vyhlásení konkurzu od 01.06.2000 do 30.11.2000 vo výške 60.000,- SK, t.j. o určenie pravosti pohľadávky, ktorú on do podania žaloby zo dňa 06.12.2000 voči JUDr. Beáte Pitorákovej, SKP úpadcu B., G. G. B. H., evidoval. Je zrejmé, že podstatnou skutočnosťou v danej veci bolo zistenie, či jeho pracovný pomer trvá alebo nie, pričom súd v danom smere vykonal aj dokazovanie. Žalobca argumentoval tiež tým, že Krajský súd v Košiciach určil, že pohľadávka v ním domáhanej výške je oprávnená, nakoľko v čase vyhlásenia konkurzu na zamestnávateľa pracovný pomer trval. Skutočnosť, že súd mu priznal jeho nároky z pracovného pomeru ku dňu 30.11.2000 neznamená, že súd mal za to, že po tomto období už pracovný pomer netrval. Súd v danom prípade vychádzal z jeho žalobného návrhu s tým, že pracovné nároky si uplatnil v období troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu ku dňu 30.11.2000, nakoľko žaloba bola podaná 06.12.2000 a nárok na mzdu za mesiac december a nasledujúce mesiace mu ešte nevznikol. Uviedol, že uvedené preukazujú aj jeho listy adresované JUDr. Beáte Pitorákovej, SKP úpadcu B., G., ktorými sa domáhal uplatnenia nároku proti majetkovej podstate titulom pracovnej zmluvy uzavretej s B., G. aj po dni 30.11.2000 ako mzdové nároky splatné v priebehu konkurzu. 11. V tejto súvislosti pôvodný žalobca poukázal aj na list Sociálnej poisťovne zo dňa 11.09.2002 (z ktorého ako dôkaz vychádzal pri svojom rozhodovaní aj Krajský súd v Košiciach č. 15Cb/988/2000), ktorým Sociálna poisťovňa upovedomila jeho zamestnávateľa o tom, že dňa 02.10.2002 vykoná kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia. Prílohou uvedeného listu bol aj výpis Sociálnou poisťovňou evidovaných poistencov zo dňa 18.06.2002, pričom z uvedeného výpisu je zrejmé, že dňa 18.06.2002 Sociálna poisťovňa ho evidovala ako zamestnanca spoločnosti B., G., a to odo dňa 25.08.1995. V tejto súvislosti uviedol, že je nesporné, že dňa 30.11.2000 jeho pracovný pomer trval a ak žalovaný tvrdí, že týmto dňom pracovný pomer skončil, je to on, kto musí preukázať, na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo a musí zároveň preukázať aj existenciu tejto právnej skutočnosti. Od neho nie je možné spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie skutočnosti, o ktorej tvrdí, že sa nestala. Konštatoval, že na základe všetkých uvedených skutočností, je zrejmé, že žalovaný k svojmu záveru, že pracovný pomer trval do 30. novembra 2000 dospel svojvoľne bez opory vo vykonanom dokazovaní, nakoľko v konaní zo strany žalovaného nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci skutočnosť, žeby bol jeho pracovný pomer u úpadcu B., G. v období od vyhlásenia konkurzu do zániku B. G. skončil niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 Zákonníka práce. 12. K argumentácii žalovaného, že nepreukázal trvanie pracovného pomeru po 30.11.2000 uviedol, že v dôsledku nečinnosti a neposkytnutia súčinnosti správkyňou konkurzného konania, neboli správkyňou konkurznej podstaty odstúpené všetky ELDZ (evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia), t.j. ani ELDZ žalobcu. Žalobca týmito dokladmi nedisponuje a ako zamestnanec ani disponovať nemôže, a preto nebol a ani nie je schopný tieto doklady predložiť. Poukázal tiež na to, že skutočnosť, či za strany správkyne konkurznej podstaty došlo, alebo nedošlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, a teda či trval aj po 30.11.2000, je zrejmá zo súdneho spisu vedeného Krajským súdom v Košiciach sn. zn. K/291/98-9. 13. Pôvodný žalobca mal za to, že pracovný pomer trval, a to až do zrušenia zamestnávateľa dňa 01.10.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K/291/98-461 zo dňa 20. augusta 2010, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu B. G., a preto pre správny výpočet jeho nároku na dôchodok, je nutné prihliadnuť na celé obdobie dôchodkového poistenia a úhrn vymeriavacích základov naň, t.j. aj na obdobie trvania jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa B.. G.. 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2017 poukázal na zistené skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. K správnej žalobe žalovaný uviedol totožné argumenty ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré sú popísané v bodoch 8 až 10 tohto rozsudku. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca žiadny relevantný a hodnoverný doklad o trvaní pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti B., G. G. B. H. po 30. novembri 2000 do dnešného dňa nepredložil a nepreukázal tak nesprávnosť posúdenia nároku na starobný dôchodok, resp. nesprávnosť určenej výšky starobného dôchodku, žalovaná má za to, že o nároku žalobcu na starobný dôchodok bolo rozhodnuté správne. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný špecifikoval výpočet starobného dôchodku žalobcu s poukazom na právne predpisy, ktoré aplikoval. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Pôvodný žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21. marca 2017 uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že má za to, že žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný a hodnoverný doklad o trvaní
pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti B., G. G. B. H., po 30.11.2000. V tejto súvislosti pôvodný žalobca opätovne uviedol, že je nesporné, že dňa 30.11.2000 jeho pracovný pomer trval, a ak žalovaný tvrdí, že týmto dňom pracovný pomer skončil, je to on, kto musí preukázať, na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo a musí zároveň preukázať aj existenciu tejto právnej skutočnosti. Od neho nie je možné spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie skutočnosti, o ktorej tvrdí, že sa nestala. V ostatnom zopakoval argumenty obsiahnuté v jeho žalobe. 16. Na pojednávaní súdu dňa 22. septembra 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že v predmetnej preskúmavanej veci nie je sporné, že pracovný pomer žalobcu vznikol, čo bolo preukázané aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 15Cb/988/2000. Poukázal na to, že pokiaľ pracovný pomer vznikol, doposiaľ pôvodnému žalobcovi nebolo preukázané, že tento pracovný pomer do výmazu spoločnosti B., G. z obchodného registra, ktorý bol uskutočnený na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/291/98-461 zo dňa 20.08.2010 skončil z niektorých dôvodov vyplývajúcich zo Zákonníka práce, a to či dohodou, resp. výpoveďou. Na podporu svojho tvrdenia o tom, že pracovný pomer pôvodného žalobcu v spoločnosti B., G. nezanikol a trval až do jeho výmazu z obchodného registra, poukázal na list Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 13.03.2017, z ktorého vyplýva, že spoločnosť B., G. bola registrovaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves ako zamestnávateľ od 01.07.1995. Od 25.08.1995 uvedený zamestnávateľ prihlásil na nemocenské a dôchodkové poistenie zamestnanca A. B. B.. Spoločnosť bola dňom 26.02.2011 vymazaná z obchodného registra, zamestnávateľ však A. B. B. z registra poistencov neodhlásil, rovnako nebol z registra odvádzateľov odhlásený ani zamestnávateľ. Pobočka Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi preto na základe výmazu spoločnosti B., G. odhlásila zamestnanca A. B. B. z registra poistencov a zamestnávateľa z registra odvádzateľov poistného dňom 25.02.2011. 17. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 10.03.2017. K prednesu právneho zástupcu žalobcu týkajúceho sa poistenia žalobcu, k čomu aj predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves uviedla, že je pravdou a súhlasí aj so stanoviskom žalobcu, že žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni od 25.08.1995 do 25.02.2011. Nepopierala tú skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu trval až do dňa zrušenia spoločnosti B., G.. G. tak, ako na to poukázal právny zástupca žalobcu, pričom spochybnila len výšku zárobkov, v dôsledku čoho za uvedené obdobie žalovaný nemá vymeriavacie základy. 18. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/3/2017 z 22. septembra 2017 bolo napadnutého rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 19. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/23/2017 z 26. júna 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/3/2017 z 22. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Uznesením č. k. KE-3Sa/19/2019-63 z 24. novembra 2023 Správny súd v Košiciach z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu rozhodol o pokračovaní s jeho dedičmi a to v 1/ rade: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., a v 2/ rade: C. E., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D.. 21. Na pojednávaní konanom 13. marca 2024 žalobca v 1/ rade zotrval na žalobnom návrhu, ktorý považoval za dôvodný. Žalovaný zotrval na všetkých svojich vyjadreniach. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach 1K/291/98 a to - Žiadosť o poskytnutie možnosti prehliadky - G. C. B. zo dňa 15.02.1999, Úpadca B., G., žiadosť o rozhodnutie o odvolaní z 30.03.1999, Správa o činnosti správcu konkurznej podstaty zo 04.03.1999, Zaslanie dokladov na archiváciu z 26.09.2006, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 15Cb/988/2000-109 z 27. marca 2007, Zmluva o nájme nebytových priestorov z 15.02.1998, Súpis konkurznej podstaty K 291/98. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje
inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. 23. Podľa § 4 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. 24. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. 25. Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 26. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 27. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 28. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 29. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 30. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 31. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 32. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
33. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá. 34. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení. 35. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. 36. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9Sk/23/2017 z 26. júna 2019 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok najvyššieho súdu“) vyplynulo, že tento považoval závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/3/2017 z 22. septembra 2017 za nepreskúmateľné a predčasné s poukázaním na to, že „podstatné listiny“ na záveroch, ktorých je založené predmetné rozhodnutie a to konkrétne listiny zo súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/291/98, súd do súdneho spisu sp. zn. 9Sa/3/2017 nezaložil. 37. V ďalšom možno z predmetného rozsudku najvyššieho súdu identifikovať, že po vrátení veci súdu na ďalšie konanie bolo jeho úlohou opätovne sa zaoberať žalobnými námietkami žalobcu ale i námietkami žalovaného a zaoberať sa viacerými podstatnými otázkami a to konkrétne: - s otázkou existencie pracovného pomeru a jeho trvania, ktorú si mal súd vyhodnotiť pri posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia sám, - vysporiadať sa s otázkou započítateľnosti žalobcom tvrdených zárobkov a dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k evidenčnému listu dôchodkového poistenia za obdobie od 25.08.1995 do 25.02.2011, - vysporiadať sa s otázkou možnosti zárobkovej činnosti žalobcu u úpadcu s ohľadom na tvrdenia správkyne konkurznej podstaty a to, že firma po 30.06.1998 nefungovala, - vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca nebol uvedený v zozname bývalých zamestnancov úpadcu, predložených správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti archivujúcej doklady o pracovnoprávnych vzťahoch a to z dôvodu, že žalobca nebol v dokladoch úpadcu v čase vyhlásenia konkurzu evidovaný ako zamestnanec, - vysporiadať sa s otázkou, či „Prihláška zamestnanca na nemocenské a dôchodkové poistenie“ môže byť dokladom o vzniku pracovného pomeru pred 01.01.2004, resp. od 01.01.2004 nespochybniteľným dokladom o zárobkovej činnosti zamestnanca, - vysporiadať sa s otázkou, či prebehlo konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. a ak áno ako skončilo. 38. Správny súd z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/291/98 zistil, že na č. l. 242 sa nachádza správa správkyne konkurznej podstaty doručená Krajskému súdu v Košiciach 31. októbra 2006, z ktorej okrem iného vyplýva, že zo strany správkyne konkurznej podstaty boli okrem účasti na súdnych konaniach urobené ďalšie úkony v rámci konkurzného konania a to v zmysle registratúrneho plánu úpadcu boli do archívu odovzdané osobné doklady bývalých zamestnancov úpadcu spolu so žurnalizáciou jednotlivých dokladov v počte 112. Ako doklad o prevedených úkonoch boli priložené fotokópie dokladov. Na č.l. 247 a č.l. 249 uvedeného súdneho spisu sa nachádza zoznam spisov zamestnancov úpadcu, medzi ktorými sa nenachádza meno pôvodného žalobcu. Ako príloha k tomuto podaniu sa v spise nachádza list správkyne konkurznej podstaty adresovaný spoločnosti Archus spol. s r.o. zo dňa 1. augusta 2006, v zmysle ktorého správkyňa konkurznej podstaty v prílohe listu predkladá za účelom archivácie menný zoznam bývalých zamestnancov úpadcu a osobné spisy zamestnancov úpadcu. Správny súd zistil, že v zozname odovzdaných spisov zamestnancov úpadcu sa meno pôvodného žalobcu nenachádza a taktiež sa tam nenachádza ani žiadna žurnalizácia jeho osobného spisu. 39. Správny súd z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/291/98 taktiež zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. K 291/98-9 z 31. augusta 1998, právoplatným 13.10.1998 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Na č.l. 19 spisu sa nachádza podanie navrhovateľa -
obchodnej spoločnosti E., G., D. XX, I., IČO: 31 729 797, v zastúpení jeho právneho zástupcu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že úpadca postupne rozviazal pracovný pomer so zamestnancami tak, že úplne bola zastavená prevádzka dlžníka Spišská mliekareň G. J. K. k 31. máju 1998. Na č.l. 25 sa nachádza podanie pôvodného žalobcu a pani L. K. ako bývalých konateľov úpadcu, z ktorého okrem iného vyplýva, že areál závodu na výrobu mlieka G. J. K. J. G. M., v ktorom sa nachádzajú veci a zariadenia značnej hodnoty ako aj dôležité listiny, ostal po dlhú dobu po vyhlásení konkurzu nestrážený a nezabezpečený proti vniknutiu. Na č.l. 28 súdneho spisu sa nachádza podanie Spišskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory Spišská Nová Ves zo dňa 15. februára 1999, z ktorého okrem iného vyplýva, že žiadajú o nevyhnutnú operatívnu potrebu riešenia sprevádzkovania, toho času pozastavenej prevádzky G. C. B., G., na ktorú bol vyhlásený konkurz. Na č.l. 29 súdneho spisu sa nachádza podanie správkyne konkurznej podstaty zo dňa 4. marca 1999, v ktorom sa okrem iného uvádza, že problémy okrem účtovných dokladov sú aj s osobnými spismi bývalých zamestnancov úpadcu, nakoľko časť osobných spisov jej bola odovzdaná riaditeľkou Sociálnej poisťovne Spišskej Novej Vsi. Pri kontrole spisov zistila nezrovnalosti ohľadne pracovných zmlúv, ukončenia pracovných pomerov jednotlivých zamestnancov, nakoľko zástupcovia úpadcu uvádzali rozdielne obchodné názvy, nie v súlade s výpisom z obchodného registra. Prílohu tohto podania tvorí okrem iného Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. februára 1999, v zmysle ktorej správkyňa konkurznej podstaty ako prenajímateľ prenajala obchodnej spoločnosti I. G., so sídlom J. C. N. XX, I., IČO: 36 459 330, ako nájomcovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti nebytové priestory nachádzajúce sa v Spišskej Novej Vsi tzv. areál: kancelárske priestory a technológiu Spišskej mliekarne v celosti, ktoré bude nájomca využívať na svoje výrobné kancelárske a obchodné účely. Táto nájomná zmluva bola uzatvorená do dňa predaja nehnuteľnosti v rámci konkurzného konania. Zo súpisu konkurznej podstaty, ktorý bol vypracovaný správkyňou konkurznej podstaty (bez dátumu podania a bez označenia prislúchajúceho č.l., pozn.) súd zistil, že konkurzná podstata (v časti aktív, pozn.) pozostávala z hnuteľných a nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa v objekte v G. J. K. J. M. G.. Ostatný majetok nachádzajúci sa v sídle úpadcu v D. J. C. X nebol pojatý do konkurznej podstaty, nakoľko úpadca (zjavne konateľ úpadcu, pozn.) na uvedenej adrese býval, odmietol spolupracovať a nedal k dispozícii ďalšie doklady. 40. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15Cb/988/2000 z 27. marca 2007 súd zistil, že pôvodný žalobca vo výpovedi pred súdom dňa 27. marca 2007 uviedol, že bol v pracovnom pomere s úpadcom vo funkcii riaditeľa a súčasne bol konateľom spoločnosti na základe zmluvy a ako pracovník poberal plat mesačne 95.000,- Sk. Taktiež z jeho výpovede vyplynulo, že s ustanovením JUDr. Beáty Pitorákovej za správkyňu konkurznej podstaty bola ukončená činnosť G. C. a to aj samotnej prevádzky. Na otázku správkyne konkurznej podstaty ako sa prevádzkovala prevádzka mliekarne od 30. júna 1998, kedy mala väčšina zamestnancov ukončený pracovný pomer, respektíve od 01.07.1998 do 30. augusta 1998, keď bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu žalobca uviedol, že pracovníci chodili do prevádzky brigádovať a robila sa tam údržba. Skončenie pracovného pomeru pracovníkom podpisoval on i konateľka spoločnosti L. K.. 41. Z kópie pracovnej zmluvy, ktorú pôvodný žalobca predložil súdu, súd zistil, že dňa 1. júla 1995 uzavrel pôvodný žalobca pracovnú zmluvu so zamestnávateľom označeným ako G. C., B., G., G. J. K., bez označenia sídla a identifikačného čísla. Pracovná zmluva bola podpísaná za spoločnosť konateľkou spoločnosti pani L. K. s tým, že pracovný pomer vznikol dňom 1. júla 1995 na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Spišská Nová Ves, Košice, s dohodnutým druhom práce prezident ekonomiky, finančníctva a výroby. 42. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice oddiel s.r.o. vložka číslo 2042/V, mal súd za preukázané že úpadca - obchodná spoločnosť B., G. G. B. H. so sídlom C. X, D., IČO: 31 659 624, pre ktorú mal pôvodný žalobca podľa jeho vlastnej výpovede pracovať vo funkcii riaditeľa, vznikla 5. októbra 1992 a bola vymazaná 26. februára 2011 a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K/291/98-461 zo dňa 20. augusta 2010, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu. 43. Z dávkového spisu súd zistil, že jeho súčasťou je aj kópia Evidenčného listu dôchodkového poistenia žalobcu u úpadcu za kalendárne roky 2004 až 2011 s uvedením vymeriavacích základov, pričom v časti podpis a odtlačok pečiatky zamestnávateľa sa nachádza pečiatka úpadcu a podpis pôvodného žalobcu, v časti podpis a odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne sa nenachádza žiadny údaj ani žiadna pečiatka a taktiež v časti záznamy Sociálnej poisťovne nie je uvedený žiadny dátum ani žiadna iná skutočnosť. Taktiež sa v dávkovom spise nachádza evidenčný list dôchodkového zabezpečenia žalobcu u úpadcu,
kde je v časti Ev. list uvedené od 25.08.1995 do TRVÁ a v časti podpis zodpovedného zamestnanca a odtlačok pečiatky zamestnávateľa sa nachádza pečiatka úpadcu a podpis pôvodného žalobcu a sú tam za roky 1995 až 2003 uvedené jednotlivé vymeriavacie základy. 44. Z dávkového spisu súd ďalej zistil že dňa 15. augusta 2014 Sociálna poisťovňa pobočka Košice zaslala Sociálnej poisťovne pobočke Spišskej Novej Vsi žiadosť o overenie Evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a Evidenčného listu dôchodkového poistenia za obdobie od 25. augusta 1995 do 25. februára 2011. Súd tiež zistil, že v dávkovom spise sa nachádza vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 25. augusta 2014, kde vo veci vyhotovenia a potvrdenia evidenčných listov žalobcu Sociálnej poisťovni, ústredie oznámili, že žalobca bol zamestnancom v Spišskej mliekarni podľa predloženej pracovnej zmluvy od 1. júla 1995 a podľa prihlášky v Sociálnej poisťovni pobočke od 25. augusta 1995. Uviedli, že majú vedomosť, že organizácia Spišská mliekareň, neskôr spoločnosť B. G. zanikla a to tak, že zánik bol uskutočnený tak, že všetci zamestnanci čerpali riadnu dovolenku a po jej vyčerpaní už nemohli nastúpiť do práce, pretože celý areál podniku bol uzamknutý. V závere sa uvádza, že nakoľko organizácia, v ktorej žalobca pracoval už neexistuje, žiadali predložiť hodnoverné mzdové podklady, na základe, ktorých by si mohli overiť výšku hrubých zárobkov, s tým, že správkyňa konkurznej podstaty uviedla, že nemá kompletné mzdové podklady na základe, ktorých by mohla vyhotoviť a odoslať evidenčné listy za všetkých zamestnancov. Ďalej sa uvádza, že na základe doručených podkladov je zrejmé iba obdobie s náhradou mzdy od júna 1998 do 30. novembra 2000, preto nemôžu vyhotoviť náhradný doklad, ani overiť predložené evidenčné listy za celé obdobie, ktoré žalobca požaduje. Taktiež sa v závere uvádza, že iné mzdové podklady potrebné pre vyhotovenie evidenčných listov žalobca nepredložil, ani sa na pobočke nenachádzajú žiadne podklady, na základe, ktorých by mohli vyhotoviť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia žalobcu. 45. Predtým, ako súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci považoval za potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo realizáciou rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/81/2014-67 zo dňa 10. februára 2016, na základe ktorého žalovaný pôvodnému žalobcovi po vrátení veci zhodnotil aj obdobie trvania pracovného pomeru u úpadcu od 25. augusta 1995 do 30. novembra 2000. Predmetom prieskumu v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie na základe aktuálnej žaloby pôvodného žalobcu, ktorým tento namietal, že mu nebolo zhodnotené aj nasledujúce obdobie a to obdobie od 30. novembra 2000 do 30. septembra 2010, kedy podľa jeho názoru jeho pracovný pomer u úpadcu trval aj naďalej. 46. Súd k posúdeniu veci uvádza, že v období od 30. novembra 2000 (v zmysle žalobných námietok, pozn.) do 01.01.2004 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., pozn.) sa na posudzovanie nároku žalobcu vzťahuje zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). 47. Tak, ako uviedol najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku pred 1. januárom 2004 neexistovalo nemocenské a dôchodkové poistenie, to zaviedol od 1. januára 2004 až zákon č. 461/2003 Z. z. Pred 1. januárom 2004 boli zamestnanci podľa § 6 zákona č. 100//1988 Zb. z titulu svojho zamestnania zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, pričom v zmysle § 15 písm. a) bod 1 zákona č. 543/1990 Zb. v spojení s § 11 zákona č. 274/1994 Zb. o Sociálnej poisťovni, pobočka Sociálnej poisťovne rozhodovala do 31. decembra 2003 v sporných prípadoch o vzniku a zániku dôchodkového zabezpečenia. Povinnosťou zamestnávateľov podľa § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. bolo viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. Bližšiu úpravu týchto povinností upravovalo ustanovenie § 147 až 151 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Išlo napr. o evidenciu rodného čísla, vzniku a skončenia pracovného pomeru, hrubého zárobku občana za jednotlivé mzdové výplatné obdobia a jeho zložky, kalendárne doby, po ktoré občan poberal peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem, zaznamenávané spravidla na mzdových listov a vedenie evidenčných listov. 48. V spornom období od 01.01.2004 do 25.02.2011 (v zmysle žalobných námietok, pozn.) sa na posudzovanie nároku žalobcu vzťahuje už právna úprava obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z.z. Na účely dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladá
právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461//2003 Z.z. v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na: a) pravidelný mesačný príjem, b) nepravidelný mesačný príjem. 49. Žalobca v žalobe namietal, že pre správny výpočet jeho nároku na starobný dôchodok bolo nutné prihliadať na celé obdobie dôchodkového poistenia, a teda aj po 30. novembri 2000 až do 30. septembra 2010, spolu s úhrnnom osobných vymeriavacích základov, s odvolaním sa na pracovnú zmluvu z 1. júla 1995 uzavretú s úpadcom ako jeho zamestnávateľom. V prejednávanej veci tak ostala sporná skutočnosť, či u žalobcu je aj obdobie od 30. novembra 2000 do 25.02.2011 obdobím dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. 50. Zo všetkých uvedených zistení dospel správny súd k záveru, že záver žalovaného o tom, že u žalobcu obdobie od 30.11.2000 do 30.09.2010 nie je obdobím dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok je zákonný. 51. Konkrétne súd uvádza, že pracovná zmluva zo dňa 1. júla 1995 bola so žalobcom podpísaná neexistujúcim subjektom, keď z obchodného registra je zrejmé, že subjekt s obchodným menom G. C., B., G., G. J. K., nikdy neexistoval. Aj keď je zrejmé, že žalobca bol ako zamestnanec úpadcu prihlásený v Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves od 25.08.1995, uvedené (samotná prihláška, pozn.) samo o sebe nesvedčí tomu, že obdobie od 30.11.2000 do 30.09.2010 je obdobím jeho dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Prihláška na dôchodkové poistenie bez ďalšieho nepreukazuje vykonávanie činností zamestnanca, resp. vykonávanie závislej práce pre zamestnávateľa ako zákonnej podmienky pre účasť na dôchodkovom zabezpečení, resp. vzniku a trvaní dôchodkového poistenia. V dávkovom spise sa nachádzajú Sociálnou poisťovňou overené len dva evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia žalobcu a to za obdobie od 1. septembra 1994 do 24. augusta 1995 a za obdobie od 1. októbra 1997 do 31. augusta 1998. K uvedenému súd uvádza, že tieto obdobia dôchodkového poistenia boli žalobcovi riadne zhodnotené a v konaní ani nikdy neboli sporné. 52. Pre posúdenie účasti pôvodného žalobcu na dôchodkovom poistení bolo podstatné zodpovedanie otázky, či žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu s úpadcom, a ak áno, či v rozhodnej dobe, ktorá mu nebola žalovaným započítaná do obdobia dôchodkového poistenia mohol alebo nemohol vykonávať pre svojho zamestnávateľa a teda úpadcu závislú prácu a teda či mu úpadca počas obdobia po vyhlásení konkurzu vydával záväzné pokyny na výkon práce v jeho pracovnoprávnom vzťahu (§ 3 písm. a) bod 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.) resp. či v období do 01.01.2004 vykonával činnosti zamestnanca v pracovnom pomere (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.). 53. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úpadca dňom vstupu do konkurzu prestal vykonávať akúkoľvek výrobnú činnosť. Areál jedinej jeho prevádzky v Spišskej Novej Vsi ostal prázdny a následne vo februári 1999 bol správkyňou konkurznej podstaty prenajatý inej obchodnej spoločnosti na výkon jej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 14 ods. 1 písm. m) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na správkyňu prešlo vyhlásením konkurzu právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch za úpadcu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že správkyňa konkurznej podstaty nedisponovala kompletnými mzdovými podkladmi, na základe ktorých by mohla vyhotoviť a odoslať evidenčné listy za všetkých zamestnancov. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zozname zamestnancov úpadcu sa meno žalobcu nenachádzalo a správkyňa konkurznej podstaty nedisponovala ani mzdovými podkladmi žalobcu za sporné obdobie a týmito nedisponovala ani Sociálna poisťovňa a taktiež je zrejmé, že žalobcovi správkyňa v spornom období nevydávala v mene úpadcu žiadne pokyny na výkon činnosti zamestnanca, respektíve na výkon závislej práce pre svojho zamestnávateľa, keďže úpadca celkom zjavne už žiadnu činnosť odo dňa vyhlásenia konkurzu ani nevykonával a vzhľadom na uvedené ani neviedla v zmysle § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. resp. od 01.01.2004 v zmysle § 232 zákona č. 461/2003 Z.z. evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, resp. evidenčný list dôchodkového poistenia žalobcu. 54. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že evidenčný list dôchodkového poistenia žalobcu za obdobie od 25. augusta 1995 do 25. februára 2011 (celkom zjavne vyhotovený v období po 26. februári 2011, pozn.) považuje za nehodnoverný a zároveň uviedol, že tento nepreukazuje získanie
obdobia dôchodkového poistenia a osobných vymeriavacích základov z titulu výkonu zamestnania žalobcu u úpadcu z dôvodu, že tento bol vyhotovený samotným žalobcom v mene úpadcu, pričom žalobca už v čase jeho vyhotovenia nebol ani konateľom obchodnej spoločnosti a ani nebol správcom konkurznej podstaty ani nebolo preukázané, že na takýto právny úkon by mal akékoľvek oprávnené alebo splnomocnenie. K uvedenému súd len stručne uvádza, že žalobca nebol oprávnený na takýto právny úkon v mene úpadcu a preto záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za svojvoľný a námietku žalobcu, ktorou sa domáhal započítania vymeriavacích základov z tohto pracovného pomeru za celé obdobie na účely zistenia osobného mzdového bodu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 55. Vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv žalobcu sa žiada uviesť, že v zmysle § 15 písm. a) bod 1 zákona č. 543/1990 Zb. v spojení s § 11 zákona č. 274/1994 Zb. pobočka Sociálnej poisťovne rozhodovala do 31.12.2003 v sporných prípadoch o vzniku a zániku dôchodkového zabezpečenia, resp. od 01.01.2004 je tomu tak v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, bol oprávnený v prípade pochybností iniciovať konanie, kde by príslušná pobočka rozhodovala o sporných otázkach týkajúcich sa vzniku a zániku jeho dôchodkového poistenia, resp. do 31.12.2003 dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, ústredie na výzvu súdu oznámila, že v prípade žalobcu neprebehlo na príslušnej pobočke konanie podľa § § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. 56. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 57. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 58. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).