Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/120/2019 7019200511 22. 05. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:7019200511.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: Morfeus s. r. o., so sídlom Dunajská 15B 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO 45707138 právne zastúpený: j.STRANAK advokát s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO 51134730, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedokov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, Slovenská republika, IČO: 00 151 866 za účasti ďalších účastníkov 1./ AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o., so sídlom Vajanského 92 053 61 Spišské Vlachy, Slovenská republika, IČO 50457985, 2./ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14 85102 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika, IČO 31820174, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO 53929691, 3./ Mesto Spišské Vlachy, SNP 87/34 05361 Spišské Vlachy, Slovenská republika, IČO 00329657 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019/025118/HLU zo dňa 06.05.2019 rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP3-2019/025118/HLU zo dňa 06.05.2019, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SNOSZP-2019/002525/KMU zo dňa 25.02.2019, a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. III. Ďalším účastníkom konania sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená dňa 15.07.2019 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019/025118/HLU zo dňa 06.05.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo OU-SN-OSZP-2019/002525/KMU zo dňa 25.02.2019, ktorým bolo rozhodnuté navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona číslo o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“), žiadal vec vrátiť orgánu nižšieho stupňa a priznať nárok na náhradu trov konania. 2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Obchodná spoločnosť AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. podala svojím návrhom zo dňa 13.08.2018 podľa §§ 22 a 29 ods. 1 písm. a) zákona o EIA, predmetom, ktorého bolo posúdenie, či navrhovaný zámer bude posudzovaný podľa predpisov o EIA alebo nie. Predmetný zámer riešil budúcu výstavbu pivovaru v areáli obchodné spoločnosti AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. s predpokladanou kapacitu výroby piva v rozsahu 11 000 hektolitrov piva za rok. Stavba mala byť realizovaná v katastri mesta Spišské Vlachy, pričom v rámci výstavby mal byť riešený objekt pivovaru, technológia výroby piva, protipožiarna ochrana, cesty a spevnené plochy, rozvody a napojenia plynu, a rozvody napojenia elektrickej energie, vonkajší rozvod a napojenie pitnej vody a odkanalizovanie areálu a terénne úpravy areálu. 4. Okresný úrad Spišská Nová Ves listom zo dňa 21.08.2018 zámer podľa § 23 zákona o EIA zverejnil na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a zároveň požiadal obec, aby informovala verejnosť o zámere spôsobom obvyklým s poučením, že majú možnosť sa oboznámiť s podkladmi a vyjadriť sa k nim v lehote 21 dní od zverejnenia. 5. K navrhovanému zámeru doručili písomné stanoviská, žalobca, Združenie domových samospráv, občianske združenie a vyjadrili sa dotknuté subjekty. Žalobca namietal, že ako vlastník rodinného domu môže mať, vzhľadom na rozsah zamýšľaného zámeru, vplyv na životné prostredie, preto je potrebné zamýšľaný na zámer posudzovať podľa zákona o EIA. Nosnou námietkou bol vplyv na prevádzku a rozvody pitnej vody, zabezpečenie dostatku pitnej vody v uvedenej lokalite. Združenie domových samospráv, občianske združenia predložilo k navrhovanému zámeru 39 pripomienok, ktoré sa týkali napojenia na cestnú sieť, posúdenie dopravnej kapacity vplyvov, potreby overenia obsluhy územia verejnou dopravou, potreby preveriť výpočet potrebného počtu parkovacích miest, parkovanie riešiť formou podzemných garáží, zamedziť úniku škodlivých látok do pôdy a povrchových vôd, dopravu riešiť hromadnou dopravou, parkovacie miesta by boli riešené podzemnými garážami, posudzovať činnosti s poukazom na potrebu ochrany zelene v súlade s normou STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83 7015 Práca s pôdou, STN 83 7016 Rastliny a ich výsadba a STN 83 7017 Trávniky a ich zakladanie, trvať na dôslednom rešpektovaní a postupovať podľa Rámcovej smernice o vode č, 2000/60/ES; najmä vyhodnotiť vplyv na životné prostredie a jeho zložky podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode, trvať na potrebe posúdenia rozptylovových vplyvov, dendrologickom posudku a svetlotechnickom posudku, žiadať vybudovať lokálny parčík prístupný širokej verejnosti, riešiť náhradnú výsadbu vo forme výsadby z rastlín a stromov, sadové a parkové úpravy realizovať minimálne v rozsahu podľa príručky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí, žiaden dôsledne uplatňovať strategický dokument Slovenskej republiky "Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy" schválený uznesením vlády SR č. 148/2014, vyriešiť nakladanie s vodami, zabezpečiť správny vodný režim ako aj vysporiadanie a s klimatickými zmenami, statiku stavby žiadal overiť nezávislým oponentským posudkom, žiadal variantné riešenie okrem nulového variantu ešte aspoň v dvoch alternatívnych variantoch, tak aby sa naplnil účel zákona podľa §2 písm. c.) zákona o EIA, vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrogeológiou v dotknutom území, žiadal doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb, žiadal overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území, žiadal dôsledne dodržiavať zákon o odpadoch č.79/2015 Z.z., vyriešiť a zabezpečiť separovaný zber odpadu; v dostatočnom množstve zabezpečiť umiestnenie zberných nádob osobitne pre každý zber, žiadali používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov, žiadal spracovať manuál krízového riadenia pre prípad krízových situácií a havárií, požadoval, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenie verejných priestorov v podobe fasády, exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.), rovnako požadoval dôsledne dodržiavať zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy č.220/2004 Z.z., žiadal overiť bonitu zaberaných poľnohospodárskych pôd. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Spišskej Novej Vsi sa vyjadrilo, že ako dotknutý orgán z hľadiska ochrany pred požiarmi nepredpokladalo vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, Úrad Košického samosprávneho kraja podaním zo dňa 04.09.2018 sa vyjadril, že súhlasí s predloženým variantom zámeru a ukončení posudzovania činnosti v zisťovacom konaní, Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor podaním zo dňa 11.09.2018 sa ako dotknutý
orgán vyjadril, že nemá námietky k predloženému zámeru. Okresný úrad Spišská Nová Ves odbor starostlivosti o životné prostredie ako ústredný orgán sa na úseku ochrany ovzdušia vyjadril, že nemá žiadne pripomienky predloženému návrhu, na úseku štátnej vodnej správy sa vyjadril, že súhlasí s predloženým návrhom a nemá pripomienky na úseku ochrany prírody a krajiny uviedol, že nemal námietky k navrhovanej činnosti a nebude mať priamy alebo nepriamy vplyv na prvky územného systému ekologickej stav stability. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Slovenský raj uviedla, že činnosť nijako nebude zasahovať do územia krajiny alebo ochrany prírody ani nemá námietky. Okresný úrad Spišská Nová Ves odbor krízového riadenia uviedol, že v predloženej dokumentácii nemalo pripomienky. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sekcia kontroly a to podaním zo dňa 10.09.2018, že nemá zásadné pripomienky navrhovanému za zámeru. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi podaním zo dňa 10.09.2018 uviedol, že súhlasil s návrhom za predpokladu, že prevádzkovaním stavby nebude zhoršená kvalita životného prostredia a zdravia. Mesto Spišské Vlachy podaním zo dňa 19.09.2018 so zámerom súhlasilo. 6. Správny orgán predložené stanoviská dotknutých orgánov a subjektov vyhodnotil tak, že bolo doručených 11 stanovísk, pričom z desiatich stanovísk nebude nižšia potreba posudzovania vplyvov, v jednom prípade vyšla potreba posudzovania vplyvov na životné prostredie, mal za to, že činnosť nebude mať negatívny dopad na zdravie obyvateľstva, ani nevzniknú veľké zdroje znečistenia, výstavba prevádzky je prijateľná a začlení sa do existujúcej lokality. 7. Na základe uvedeného vydal Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia vo veci prvé rozhodnutie zo dňa 08.10.2018, v ktorom uviedol, že posudzovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. V odôvodnení rozhodnutia bol toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné posudzovať projekt podľa zákona o EIA, ale bude podrobnejšie spracovaný vplyv na životné prostredie v ďalších stupňoch konania, v územnom konaní, v stavebnom konaní, vodoprávnom konaní a podobne. 8. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodňoval nedostatočným zdôvodnením a vysporiadaním sa s námietkami a stanoviskami dotknutých orgánov a námietkami verejnosti, nesprávnou aplikáciou zákona o EIA. Poukázal ukazoval najmä na skutočnosť, že rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené vo vzťahu k ochrane prírody, nie je dostatočne zabezpečená kvalita podzemných vôd, predložil rôzne analýzy, trval na zrušení rozhodnutia. Žalovaný predmetné rozhodnutie preskúmal a rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 08.10.2018 zrušil a to z dôvodu, že účastníkom konania nebola daná možnosť, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a to pred vydaním rozhodnutia. 9. Prvostupňový správny orgán na základe záverov žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorými bol viazaný, vyzval výzvou zo dňa 04.02.2019, aby sa účastníci konania vyjadrili k podkladom pred vydaním rozhodnutia vo veci samej 10. Žalobca sa vyjadril upovedomeniu, tak že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami v konaní a žiadal, aby prípadné rozhodnutie vo veci bolo dostatočne zdôvodnené a preskúmateľné. Združenie domových samospráv sa vyjadrilo a žiadalo, aby bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie za účelom konzultácie medzi navrhovateľom, sťažovateľom a ostatnými subjektami procesu posudzovania. 11. Na základe uvedeného prvostupňový orgán vydal rozhodnutie zo dňa 25.02.2019 (v poradí už druhé rozhodnutie), v ktorom rozhodol, že navrhovaná činnosť stavebníka AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. – Pivovar, sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Prvostupňový orgán v rozhodnutí zhrnul jednotlivé námietky a stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti, bližšie ich nerozoberal a rozhodol, že uvedená činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. 12. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote svojím podaním zo dňa 18.03.2019 odvolanie, ktoré dôvodil tým, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval právny predpis, nedostatočne sa vysporiadal so stanoviskami a námietkami účastníkov a verejnosti, odkázal na povinnosť náležite odôvodňovať svoje rozhodnutie, odkázal na judikatúru súdov a žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
13. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 06.05.2019 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil ako vecne správne. Odvolacie námietky žalobcu bližšie nezdôvodňoval, rozhodnutie preskúmal po vecnej a procesnej stránke. Konanie pred správnym súdom 14. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 12.07.2019, ktorá bola doručená pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.07.2019, domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia, ako i zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe poukazoval na to, že žalované rozhodnutie je nezrozumiteľné, nakoľko tam absentuje náležité zdôvodnenie, poukazoval, že vec žalovaný nesprávne právne posúdil, nakoľko aplikoval nesprávny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by postačoval na vydanie rozhodnutia. Žalobca žalobné dôvody rozvinul tak, že čo sa týka zdôvodnenie rozhodnutia, sa žalovaný dostatočným spôsobom s námietkami, ktoré produkoval v konaní ale aj v samotnom odvolaní nevysporiadal, rozhodnutie považoval za formulárové, kde zozbieral jednotlivé stanoviská a nevyjadril sa vo vzájomných súvislostiach, ak by mohli mať vplyv na navrhovanú výstavbu. Rovnako poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov v SR, rozhodnutí videl že žalovaný nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne zákon o EIA, kde ako to žalovaný uvádza, postupoval podľa prílohy číslo 3 zákona o EIA, ale mal postupovať podľa prílohy číslo 10 zákona o EIA, nebol ani dostatočne zistený skutkový stav, rovnako konštatovanie zdôvodnenie nebolo postačujúce na vydanie rozhodnutia. 15. Žalobca podaním zo dňa 26.07.2019, požadoval priznanie odkladného účinku k podanej žalobe, ktoré dôvodil tým, že ponechaním rozhodnutia v platnosti, môže dôjsť k následným ďalším činnostiam zo strany stavebníka, čím môže byť ohrozená spotreba pitnej vody v zasiahnutom území, deklaroval to tým, že v danej lokalite je vzhľadom na stav nadpriemerná spotreba pitnej vody a výstavbou pivovaru, by sa tento stav zhoršil a mohlo by byť ohrozené zabezpečenie dostatočného množstva pitnej vody pre dané územie. Svoj návrh odôvodňoval tým, že priložil rozhodnutie najvyššieho správneho súdu ČR číslo 1As296/2017, informatívny článok o stave sucha na Slovensku z portálu Slovenského hydrometeorologického ústavu, zámery na výstavbu malých pivovarov ako i podklady na zisťovacie konanie z iných oblastí Slovenskej republike. 16. Žalovaný sa k podanej žalobe svojím podaním zo dňa 29.04.2020 vyjadril tak, že považuje svoje rozhodnutie za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a postup žalovaného ako i prvostupňového orgánu bol správny a zákonný. Prvostupňový orgán posúdil v rámci zisťovacieho konania všetky vplyvy na životné prostredie navrhovanej činnosti, ako aj vyhodnotil vplyvy na zdravie obyvateľstva, súladnosť s územno-plánovacou dokumentáciou, stanoviská, ktoré boli doručené v lehote stanovenej prvostupňovým správnym orgánom. Mal za to, že sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia, vychádzal zo správnosti zisteného skutkového stavu a rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, rovnako mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. Navrhoval žalobu zamietnuť a rozhodnutie žalovaného potvrdil. 17. Ďalšími účastníkmi v rámci súdneho konania boli účastníci zo správneho konania a to budúci stavebník obchodná spoločnosť AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o., Združenie domových samospráv, Mesto Spišské Vlachy. 18. O návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd rozhodol tak, že uznesením spisová značka 6S/122/2019 zo dňa 15.07.2021 odkladný účinok správnej žalobe nepriznal. 19. K žalobe sa vyjadrilo aj Združenie domových samospráv, ktoré poukazovalo na to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s námietkami v rámci odvolacieho konania a nesprávne aplikoval zákon o EIA, preto považoval žalobu za dôvodnú, opodstatnenú a navrhoval jej vyhovieť. Združenie domových samospráv sa vyjadrilo aj prostredníctvom právneho zástupcu svojim vyjadrením zo dňa 20.05.2021, v ktorom uviedlo, že rozhodnutie ako také nie je dostatočne zdôvodnené, je v rozpore so zásadou legality, je potrebné, aby správne orgány sa zaoberali všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie, tieto prevzali do svojho rozhodnutia, poukázal na to, že účastníci konania majú právo na odôvodnenia a toto právo patrí medzi základné práva a právo na spravodlivý proces, tak ako je to opakovane argumentované judikatúrou Ústavného súdu ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rovnako poukázalo na skutočnosť, že zákon o
EIA vyžaduje, aby prípadné rozhodnutia boli náležite odôvodnené, výber zmierňujúcich opatrení bol podľa osobitných predpisov, napríklad zákon o vodách a tieto boli primerané k realizovanému účelu a k ochrane prírody. žaloby navrhol vyhovieť a priznať náhradu trov konania. 20. Ostatní ďalší účastníci konania sa k podanej žalobe nevyjadrili. 21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného svojím podaním zo dňa 23.08.2021 vyjadril tak, že považuje vyjadrenie žalovaného za formulárové podanie, bez vlastného odôvodnenia, stále sa nevyjadril k odvolacím námietkam. Žalobca z opatrnosti namietal aj neúplnosť administratívnych spisov, kde poukázal na to, že žaloba bola podaná v roku 2019 a predložený administratívny spis bol vedený v roku 2020. 22. Ďalší účastník konania - Združenie domových samospráv k vyjadreniu žalobcu podalo svoje vyjadrenie zo dňa 22.10.2021, v ktorom uviedlo, že súhlasí s vyjadrením žalobcu a má za to, že žalovaný sa k námietkam riadne nevyjadril, zdôvodnenie žalovaného považuje za nedostatočné a za prejav svojvôle správneho orgánu, je v rozpore so zásadou legality, navrhuje žalobu vyhodnotiť ako dôvodnú, zrušiť rozhodnutie, priznať nárok na náhradu trov konania. 23. Správny súd vyzval ďalšieho účastníka konania Mesto Spišské Vlachy, aby uviedlo, či bolo vydané stavebné povolenie, územné rozhodnutie, respektíve kolaudačné rozhodnutie vo veci stavebníka ďalšieho účastníka konania a to spoločnosti a AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. vo veci zámeru navrhovanej stavby „AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. – Pivovar“ a pre prípad, že takéto rozhodnutie bolo vydané, aby bolo súdu predložené rovnako, aby súdu bola oznámená skutočnosť, že takéto konanie prebieha. Mesto Spišské Vlachy na výzvu súdu uviedlo, že nevydalo územné, stavebné ani kolaudačné rozhodnutie pre stavebníka AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. pre navrhovanú stavbu „AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. - pivovar“. 24. Žalobca ako i žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 25. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 22.05.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Podľa §§ 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov ,na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa § 20a písm. a), b) a c) zákona o EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 31. Podľa §§ 29 ods. 1 písm. a), 2, 3, 4, 11, 12, 13 zákona o EIA zisťovacie konanie (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo (2) príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3)Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. (4)Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3. (11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 32. Podľa § 64 zákona o EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. 33. Podľa prílohy č. 8 k zákonu o EIA, časť 12, položka 1 - Pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne v časti B (zisťovacie konanie ) je uvedená ako prahová hodnota bez limitu, zároveň v časti A (povinné hodnotenie) nie je uvedená prahová hodnota. 34. Podľa prílohy č. 10 k zákonu o EIA, kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti 1.Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách). 2.Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými). 3.Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, využívanie vody, potreba surovín a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov).
4.Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy). 5.Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva. 6.Ovplyvňovanie pohody života. 7.Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity. 8.Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti (napr. prírodné katastrofy, zmena klímy). II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na 1.súčasný stav využitia územia, 2.súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, 3.relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti a v horninovom prostredí, 4.únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti: 4.1.vodné útvary, 4.2.mokrade, 4.3.pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží) vrátane ústí riek, 4.4.pohoria a lesy, 4.5.chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti], 4.6.oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy), 4.7.oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia, 4.8.husto obývané oblasti, 4.9.historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti. III. Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na 1.pravdepodobnosť vplyvu, 2.rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3.pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,4. veľkosť a komplexnosť vplyvu, 5.predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu, 6.povahu vplyvu, 7.kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností, 8.možnosť účinného zmiernenia vplyvu. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa čl. 44 ods. 1 až 4 Ústavy SR (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. 37. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015 okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy.
38. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo dňa 19. 03. 2013 judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 39. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18. 06. 2014 súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Právny názor správneho súdu 40. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.05.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie a to o skutočnosti, že navrhovaná činnosť „AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. - pivovar“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, oboznámil sa s podstatnou časťou administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného, ďalších účastníkov konania a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, žalované rozhodnutie je potrebné zrušiť. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 22.mája 2024 verejne. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 14. máj 2024. 41. Správny súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetné rozhodnutie patrí do súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Správny súdny poriadok jasne vymedzuje, aké rozhodnutia alebo opatrenia je možné podrobiť súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Správny súdny poriadok následne v ust. § 3 ods. 1 písm. b) uvádza, že rozhodnutím orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Správny súdny poriadok tak jednoznačne obsahovo vymedzuje, čo je možné rozumieť pod rozhodnutím orgánu verejnej správy a opatrením orgánu verejnej správy. V danom prípade išlo o rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu prvého stupňa o skutočnosti, že navrhovaný zámer sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Prípadným posudzovaním navrhovaného zámeru - výstavby pivovaru podľa zákona o EIA, môžu vzniknúť ako práva pre žalobcu a teda by žalobca bol ukrátený na svojich právach. (Napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7Sžo/105/2015) 42. Vo vzťahu k žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia a nezrozumiteľnosti rozhodnutia, správny súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
44. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 právneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať, ako aj náležitosti podľa zákona o EIA (konkrétne § 29). Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). 43. Konanie o posúdení vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa ustanovení zákona EIA v spojení so Správnym poriadkom predstavuje taký druh konania, v ktorom je zodpovednosťou správneho orgánu, aby náležite posúdil, aký je predpokladaný vplyv navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie a aké opatrenia možno považovať za dostatočne účinné na zmiernenie alebo eliminovanie negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie. Z povahy veci vyplýva, že správny orgán nie je viazaný tým, aké opatrenia na ochranu životného prostredia účastník konania vyžaduje, prípade od akých opatrení na ochranu životného prostredia bude upustené. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vychádzajúc z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej predpokladá zmena má taký zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona o EIA. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich relevantnosti pre konkrétny prípad. 44. Správny súd poznamenáva, že žalobca už od vznesnenia námietok (označených ako stanovisko k zámeru) z titulu jeho vlastníctva nehnuteľností v Meste Spišské Vlachy, ktoré vzniesol k zámeru budúceho stavebníka, a na ktorých zotrvával v priebehu celého administratívneho konania, nedostal na námietky náležitú odpoveď zo strany správneho orgánu. Žalobca zotrvával na svojej nosnej námietke, že realizáciou zámeru môže dôjsť k zásahu v oblasti ochrany vodného hospodárstva. Námietku vecne odôvodnil a opakovane uvádzal, že pri výrobe piva je výrazná spotreba vody. Ako uvádzal, na výrobu jedného litra piva je potrebných 8 až 10 litrov vody. Správny súd jednoduchým prepočtom zistil, že pri predpokladanej výrobe 11 000 hektolitrov piva, čo predstavuje 1,1 milióna litrov piva za rok, predstavuje spotreba vody na výrobu daného množstva piva cca 11 miliónov litrov vody (t.j. ročná spotreba vody je 11 000 m3). Takáto spotreba vody v prepočte na prípadnú dennú spotrebu vody na pracovné dni, môže predstavovať zásah do vodného hospodárstva a môže spôsobiť, že sa zhorší dodávka pitnej vody pre danú oblasť, respektíve pre Mesto Spišské Vlachy. Správnemu súdu v tomto ohľade úplne absentuje akákoľvek odpoveď zo strany prvostupňového správneho orgánu, respektíve žalovaného, akým spôsobom sa vysporiadal s uvedenou námietkou žalobcu. Inak povedané, ak by uvedený zámer nepredstavoval zásah do vodného hospodárstva (obmedzenie, zhoršenie dodávky pitnej vody, prípadne zmena výšky spodnej hladiny podzemných vôd) v danej oblasti, je preto nevyhnutné, aby žalovaný túto námietku aspoň krátko argumentačne vyvrátil a presvedčil žalobcu, ako účastníka konania, s odkazom na prípadné zistené skutočnosti v konaní, že nedôjde k ohrozeniu dodávky pitnej vody, respektíve k zhoršeniu jestvujúceho stavu. Žalobca už od počiatku argumentoval touto nosnou námietkou a v rámci celého konania poukazoval, že odpoveď na túto námietku mu zo strany správneho orgánu nebola daná. Námietka nedostatočne odôvodneného rozhodnutia bola vznesená žalobcom jednak v odvolaniach, vyjadreniach v administratívnom konaní, ako aj v samotnej správnej žalobe. Správny súd uvádza, že správny orgán sa nemusí zaoberať každou námietkou, musí sa však zaoberať každou relevantnou skutočnosťou, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie a pre prípad, že správny orgán námietku účastníka vyvracia, mal by svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodniť, odkázať na všeobecne záväzné právne predpisy, podklady zistené v správnom konaní a iné hodnoverné skutočnosti (napríklad vedecké výskumy, poznatky, záväzné plány, stanoviská a podobne). Je nepochybné, že otázka týkajúca sa vodného hospodárstva, je spôsobilá zasiahnuť do ekosystému krajiny danej oblasti, a preto námietka žalobcu vo vzťahu k obmedzeniu pitnej vody, môže byť dôvodná a môže mať vplyv na ďalšie rozhodovanie a konanie o tom, či sa prípadný zámer stavebníka bude posudzovať podľa zákona o EIA alebo nie. Ak sa určitá činnosť posudzuje podľa zákona o EIA, dochádza pri jej posudzovaní k hlbšiemu zisťovaniu prípadného vplyvu na životné prostredie, a preto sa nemožno
stotožniť so záverom, že uvedené skutočnosti sa budú posudzovať v nasledujúcom konaní t.j. územnom, stavebnom, kolaudačnom konaní a podobne. V následných konaniach dochádza k posudzovaniu vplyvu na životné prostredie, ale ten sa obmedzí už len na technické a zákonné požiadavky na umiestnenie stavby, technické riešenie, požiadavky týkajúce sa ochrany prírody, požiarnych predpisov, bezpečnosti a podobne. Posudzovanie podľa zákona o EIA je teda ďaleko širšie a obšírnejšie, zahŕňa širšie vzťahy a preto žalovaný, ako aj prvostupňový orgán mal vo vzťahu k vzneseným námietkam žalobcu, náležite odôvodniť svoj postup, argumentačne vysvetliť, prečo nevidel potrebu postupovať podľa zákona o EIA. Správny súd navyše poznamenáva a odkazuje na tvrdenia žalobcu, že prvostupňový správny orgán disponoval odborným dokumentom o narušení kvality životného prostredia v dotknutom území - Regionálny územný systém ekologickej stability, ktorý mal byť schválený rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo OÚ-SN-OZP-2016/000363 zo dňa 15.12.2016 a na ktoré poukázal žalobca vo svojich podaniach. Vo vzťahu k tejto skutočnosti sa žalovaný, ani prvostupňový správny orgán rozhodnutiach nevyjadril. Správnemu súdu neušlo z pozornosti aj tá skutočnosť, že ďalší účastník konania a to Združenie domových samospráv predložilo do konania celkovo 33 námietok, ktoré sú síce zväčša všeobecnej povahy, no v rámci rozhodnutia ako prvostupňový orgán, tak i žalovaný sa nimi bližšie v rámci odôvodnenia rozhodnutia nezaoberali, len mechanicky ich prevzali do rozhodnutia. Úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správny orgán pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia sa do hĺbky zaoberal každou skutočnosťou, ale iba tou, ktorá je právne významná. Nie je v možnostiach žalovaného rozoberať dopodrobna každú námietku, nemá na to ani technické a personálne vybavenie, je však potrebné, aby zrozumiteľným spôsobom pre účastníkov konania, pre prípad, že účastník konania vznesie riadne odôvodnenú, konkrétnu, určitú námietku, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie, mu správny orgán poskytol odpoveď a túto odpoveď riadne zdôvodnil, najmä pre prípad, ak námietku nepovažuje za dôvodnú. Povinnosťou správneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia je teda náležite odôvodniť svoje rozhodnutie s odkazom na všeobecné záväzné právne predpisy, záväzné dokumenty, stanoviská a iné skutočnosti. Účastník konania nemusí byť odborníkom v danej oblasti, potrebuje zrozumiteľnú odpoveď, prečo jeho obavy, prípadne námietky sú neopodstatnené, ak však nedostane na svoje námietky žiadnu odpoveď alebo len odpoveď v zjednodušenej forme, bez náležitého odôvodnenia a odkázania na všeobecne záväzný predpis, záväzný dokument, bez uvedenia akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní zaoberal, či použil správnu úvahu alebo akým spôsobom dospel k rozhodnutiu, bez uvedeného, nie je možné vyvodiť záver, či správny orgán postupoval správne alebo nie, nakoľko predmetný postup alebo rozhodnutie je preskúmateľné. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a priebehom celého správneho konania, správny súd poznamenáva, že žalovaný si všimol nedostatku spočívajúceho v procesnom pochybení prvostupňového orgánu, keď v poradí prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, ale žalovaný však nepostrehol skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a nad rámec preskúmavaného rozhodnutia, aj s námietkami ďalšieho účastníka konania. 45. K námietke neúplnosti administratívnych spisov, správny súd uvádza, že sa uvedenou námietkou aj napriek tomu, že bola predložená súdu neskôr, v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, po uplynutí lehoty na podanie žaloby, zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalobca poukazoval na to, že administratívny spis je číslovaný aj rokom 2020, hoci žaloba bola podaná v roku 2019. Uvedené číslovanie spisu môže byť pre prípadného účastníka konania mätúce. Správnemu súdu je známa skutočnosť, že žalovaný postupoval v prípade číslovania spisu v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku. Spis sa vedie pod spisovou značkou v danom roku a v prípade, že nebol vybavený v danom roku, sa nasledujúci rok opäť vedie pod inou spisovou značkou a je prečíslovaný. Žalovanému bola predložená výzva v roku 2020 na vyjadrenie sa k žalobe, čím došlo k otvoreniu spisu a jeho prečíslovaniu na nový rok 2020, nakoľko spis bol uzatvorený z dôvodu jeho ukončenia v roku 2019 (právoplatnosti rozhodnutia) a preto uvedená námietka nie je právne relevantná. Správny súd sa ňou zaoberal najmä s ohľadom, ak skutočne by mu nebol predložený kompletný administratívny spis, rozhodnutie by nemohol ani v tomto ohľade preskúmať. 46. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako i k námietke nesprávneho právneho posúdenia, správny súd uvádza, že vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie bolo zrušené pre nedostatočné zdôvodnenie a nepreskúmaleľnosť, nie je možné sa náležite vysporiadať s ostatnými žalobnými námietkami. 47. Jednou z funkcií správneho práva je úprava vzťahov medzi štátom a fyzickými a právnickými osobami. Má slúžiť k naplneniu všeobecných potrieb, ale aj povinností a práv vyplývajúcich z jednotlivých
osobitných predpisov. Účastník akéhokoľvek konania, v prípade, že predloží relevantné skutočnosti, výhrady, námietky ku konaniu, ktoré sú právne významné, odôvodnené, má právo, aby pre prípad, že sa jeho námietkam nevyhovie, aby mu správny orgán vysvetlil, prečo tak postupoval, prečo sa námietkami nezaoberal, respektíve, prečo ich tak vyhodnotil. Nie je potrebné, aby na každý argument bola účastníkovi konania daná odpoveď, je však nevyhnutné, aby v podstatných častiach bol postup a rozhodnutie správneho orgánu náležite a presvedčivo odôvodnený (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo dňa 19.03.2013, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo 16. 04. 2014). 48. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci dôvod podľa písm. d/ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov), tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť súčasne aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne posúdi navrhovateľom predložený zámer činnosti „AGROŠTÍT Farma Spišské Vlachy, s.r.o. - Pivovar “ podľa zák. č. 24/2006 Z.z., rozhodne o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona o EIA alebo nie, pričom prihliadne na kritériá stanovené v § 29 zákona o EIA a rozhodnutie náležite odôvodní, osobitne s prihliadnutím a vysporiadaním sa s doručenými stanoviskami žalobcu, prípadne ďalšieho účastníka konania, ako aj v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 49. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm d.) SSP zrušil, ako aj zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátil ho orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 50. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 51. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 52. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech 53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 54. O trovách ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im priznal právo na ich náhradu voči žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný s tým, že majú právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd. 55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).