Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/107/2019 7019200457 26. 11. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7019200457.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, 2./ C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, obaja trvale bytom F. G. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Tomáš Tauber, advokát, Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 151 227, proti žalovanému: Obec Mlynky, Stavebný úrad, Prostredný Hámor 324, 053 76 Mlynky, IČO: 00 329 371, zastúpený: JUDr. Zuzana Kolárová, advokátka, so sídlom: Zimná 59, Spišská Nová Ves, IČO: 319 591 81, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Obce Mlynky, stavebného úradu zo dňa 12.04.2019, č. 112/2019-Mz, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Obec Mlynky, Stavebný úrad (ďalej aj „žalovaný“) Oznámením, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu zo dňa 12.04.2019 č.: XXX/XXXX-XX (ďalej aj „opatrenie“) určil, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 2. Žalobcovia dňa 18.03.2019 doručili žalovanému ohlásenie drobnej stavby podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“). Svoju žiadosť odôvodnili tým, že k uvedenej činnosti ich hnutia zhoršujúcej sa klimatické podmienky, čím dochádza čoraz častejšie mu zmáčaniu pivničných a suterénnych priestorov. Preto je potrebné vykonať terénne úpravy, ktoré budú zaväzovať prístupu dotknutých susedov k svojim rodinným domom títo majú možnosť využiť obecnú účelovú komunikáciu pod par. H. XXX I. XXX v k.ú Mlynky. 3. Opatrenie zo dňa 12.04.2019 žalovaný odôvodnil tým, že dňa 18.03.2019 obdŕžal hlásenie týkajúce sa do drobnej stavby „preložka oplotenia pozemku" pri rodinnom dome č.s. XXX na pozemku parc. č. E./X v katastrálnom území Mlynky. Žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona posúdil rozsah ohlásenej drobnej stavby a podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona na základe výsledkov posúdenia určil, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Zároveň určil žalobcom, aby podklady a údaje uvedené v ohlásení doplnili o záväzné stanovisko obce Mlynky, zoznam účastníkov konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, budú ohlásenú drobnú stavbu priamo dotknuté, stanovisko správcov sietí o existencii podzemných vedení na poz. E./X a predpokladanú lehotu dokončenia drobnej stavby, pričom
uviedol, že stavebné konanie bude začaté dňom, keď uvedené podklady budú predložené stavebnému úradu a kým stavebné povolenie vydané vo veci stavby nebude právoplatné, nie je možné začať s ich uskutočňovaním. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou doručenou elektronicky dňa 17.06.2019 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 5. V správnej žalobe poukázali na to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 na pozemku – parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 91 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom pre k.ú. C., obec C., J. K. L. M. z dôvodu toho, že žalobca v prvom rade nadobudol vydržaním vlastnícke právo k uvedenému pozemku za trvania manželstva oboch manželov. Vzhľadom k tomu, že bez oprávnenia prechádzajú po tejto parcele viaceré osoby (žalobcovia v žalobe označili celkovo sedem osôb–pozn. súdu), ktorých žalobcovia označili ako narušiteľov, tak žalobcovia jednotlivými výzvami na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 06.03.2019, žiadali uvedené osoby, aby rešpektovali absolútne vlastnícke právo žalobcov, a teda aby po tejto parcele neprechádzali peši prípadne dopravnými prostriedkami, nakoľko tým poškodzujú nielen samotnú nehnuteľnosť, ale dokonca spôsobujú svojím neohľaduplným konaním týmto vlastníkom tejto nehnuteľnosti škodu na ďalšom ich majetku nachádzajúcom sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere 591 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavbe rodinného domu so súpisným číslom 311 stojacej na parcele XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. C.. Totiž po tejto parcele narušitelia prevádzajú nákladnými vozidlami drevo v tesnej blízkosti nehnuteľností žalobcov - manželov B., čím vzniká škoda obom. V dôsledku toho, že žalobcovia upovedomili narušiteľov o tom, že majú v pláne vystavať oplotenie, tak túto informáciu narušitelia využili k tomu, aby podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by žalobcovia boli povinní zdržať sa výstavby oplotenia a zároveň konania, ktorým by znemožňovali uvedených osobám prechod peši alebo dopravnými prostriedkami po tejto parcele, ktorú vlastnia. Žalobcovia voči tomuto neodkladnému opatreniu podali odvolanie zo dňa 29.05.2019, o ktorom v tom čase nebolo rozhodnuté. V ďalšej časti žaloby žalobcovia spochybňujú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj prvoinštančné súdne konanie, ktorým súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Žalobcovia v záujme chrániť svoj majetok preto ohlásili žalovanému prekládku oplotenie na vonkajšiu hranicu pozemku podľa § 57 stavebného zákona a § 5 Vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj vyhláška č. 453/2000 Z.z.). 7. Napriek tomu, aby obec umožnila žalobcom stavať na základe ich ohlásenia, keďže spĺňalo všetky zákonné náležitosti vrátane náležitostí špecifikovaných vo vyhláške č. 453/2000 Z.z., vydala opatrenie, ktorým oznámila, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu opierajúc sa o § 57 ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad tak porušil zásadu o rovnakom zaobchádzaní a konal diskriminačne, pretože iným vlastníkom, ktorí si chcú postaviť oplotenie na základe ohlásenia drobnej stavby bez problémov umožnila stavať oplotenie na základe ich ohlásenia drobnej stavby. 8. Žalobcovia mali za to, že neexistuje dôvod k tomu, aby takto žalovaný mohol učiniť. Tým, že takto žalovaný určil, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu vytvoril prekážky, ktoré žalobcovia nedokážu prekonať z dôvodu toho, že narušitelia nesúhlasia s tým, aby bolo oplotenie vystavané. Tým sa jednoznačne zablokuje proces stavania oplotenia. Tým pádom budú chránené len záujmy narušiteľov a opätovne nie žalobcov. Opätovne vlastnícke právo žalobcov bolo a bude svojvoľne nielen narušiteľmi, ale aj obcou Mlynky pošliapané a nerešpektované. 9. Napriek tomu, že sa jednalo o drobnú stavbu, ktorú bežne stavebné úrady umožňujú, stavebný úrad bez toho, aby mal právne podložené to, či skutočne uvedené osoby nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, jednoducho určil, že oplotenie – ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu, čím žalobcom znemožnil stavať prekládku oplotenia. Tým práva a právom chránené záujmy,
v danom prípade vlastnícke právo žalobcov a právo, aby nedochádzalo k poškodzovaniu ich majetku v zmysle všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, boli porušené a pošliapané natoľko, že v dôsledku toho naďalej vzniká škoda na majetku žalobcov. Nielenže sa porušilo vlastnícke právo žalobcov, ale dokonca týmto sa umožnilo v pokračovaní konania, ktorým sa poškodzuje cudzí majetok. Takýto zásah zo strany stavebného úradu je neprípustný, neprimeraný, a teda v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s čl. 20. 10. Žalobcovia mali za to, že opatrenie žalovaného zohľadňuje len záujem osôb, ktoré porušujú práva a právom chránené záujmy a vôbec nezohľadňuje práva a právom chránené záujmy žalobcov. Toto opatrenie orgánu verejnej správy je právne nevyvážené, je jednostranne výhodné a navyše poškodzuje žalobcov, ktorý v rámci ohlasovacej povinnosti splnili všetko potrebné k tomu, aby im zo strany stavebného úradu bolo vyhovené. Preto existuje dôvod, aby toto opatrenie stavebného úradu bolo zrušené a aby stavebný úrad vyhovel ohláseniu drobnej stavby, čím umožní žalobcom sa účelne brániť proti neoprávneným zásahom iných osôb. III. Vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2019 k správnej žalobe zotrval na správnosti napadnutého opatrenia. 12. Žalobca poukázal na § 55 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 139b ods. 6 až 8 stavebného zákona a uviedol, že ohlásenie stavebnému úradu znamená, že stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania podľa § 18 Správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, stavebné úpravy alebo udržiavacích prác, nemá formu rozhodnutia. Postup stavebného úradu pri ohlásení vyplýva najmä s § 57 stavebného zákona a základných zásad vyplývajúcich zo správneho poriadku. Stavebník môže uskutočniť ohlásenú drobnú stavbu len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. 13. Žalovaný preskúmal podané ohlásenie žalobcov a zistil, že pozemok parcelné číslo E./X v k.ú. C. je v súčasnosti časťou prístupovej komunikácie k rodinným domom umiestnených na pozemkoch par. Č. E.- XXX/X, XXX, XXX/X I. XXX/X M. E.N. C., ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb a ktorým prislúcha postavenie účastníkov konania z dôvodu, že ich vlastnícke alebo iné práva k tomuto pozemku a stavbe sú ohlásenou drobnou stavbou priamo dotknuté. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Dôvod na využitie tejto možnosti vyplynul z posúdenia ohlásenej drobnej stavby z hľadiska verejných záujmov, všeobecných technických požiadaviek, potreby uloženia podmienok pre uskutočnenie ohlásenej drobnej stavby a potreby uskutočniť konanie s účastníkmi konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k susediacim pozemkom a stavbám môžu byť ohlásenou drobnou stavbou priamo dotknuté. z uvedených dôvodov tak žalovaný určil, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby doplnil svoj ohlásenie o ďalšie náležitosti podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. a dňom, keď stavebník požadované údaje a doklady predloží, je začaté stavebné konanie a v ďalšom sa pokračuje podľa ustanovení pre stavebné konanie. Žalobca na opatrenie žalovaného nereagoval. 14. Žalovaný mal za to, že v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku presne a úplne zistil skutkový stav veci, predovšetkým skúmal, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v paragrafe 55 ods. 2 stavebného zákona, a či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Stavebný úrad posúdil, že pozemok E./X v k.ú. C. je súčasťou prístupovej komunikácie par. Č. E. XXX/X k ďalším rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, a ktorých práva môžu byť ohlásenou stavov priamo dotknuté. Z uvedeného
dôvodu stavebný úrad zvýraznil v oznámení, že žiada, aby stavebník drobnej stavby doplnil zoznam účastníkov konania, ktorých práva môžu byť ohlásením drobnej stavby priamo dotknuté. 15. Na záver žalovaný uviedol, že dňa 25.09.2019 obdŕžal z archívu obce Mlynky, neúplný územný plán zóny Mlynky, ktorý vo fotokópii priložil k spisovému materiálu. Z grafickej časti technickej infraštruktúry výkres číslo 4 je zrejmé, že prístupová cesta vedie aj cez pozemok žalobcu. 16. Na vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 17.11.2019 žalobcovia v súdom určenej lehote nereagovali. IV. Konanie na správnom súde 17. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/135/2021. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/135/2021. 18. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 26.11.2024 za účasti žalobcu v prvom rade a právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol. 19. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch uvedených v žalobe. Mal za to, že žalovaný vydaním opatrenia nezistil úplne skutkový stav veci. Nie je pravdou, že by parcela, ktorá by mala byť takýmto spôsobom oplotená bola súčasťou prístupovej cesty. Túto skutočnosť vyvracia aj samotný znalecký posudok, ktorý doposiaľ nebol súčasťou spisu, v zmysle ktorého je zrejmé, že prístupová cesta prechádza nad parcelou, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný takýmto spôsobom znemožnil žalobcom, aby si svoj pozemok oplotili. Žiadne záujmy iných osôb takýmto oplotením by neboli dotknuté, pretože prístupová cesta prechádza inak, ako je to deklarovaného zo strany žalovaného. 20. Právny zástupca ďalej uviedol, že v podstate jediná vec, ktorá je vytýkaná touto žalobou je, že obec konala účelovo a tendenčne, nakoľko, v iných prípadoch, kde mala informácie o tom, že iní vlastníci si stavali bez akéhokoľvek ohlásenia, bez akéhokoľvek stavebného povolenia, v takýchto prípadoch nezakročila, ale v prípade kedy žalobca chcel využiť zákonný postup, aby si mohli ohlásiť drobnú stavbu, tak v takomto prípade postupuje žalovaný tendenčne a hľadá možnosti, aby žalobcom zabránil vo výstavbe oplotenia a hľadá nejaký spôsob, aby do tohto procesu mohli pôsobiť iné osoby, s ktorými je momentálne vedený súdny spor ohľadne zriadenia vecného bremena, práva prechodu a prejazdu. 21. V konečnom dôsledku je pravdou, že tento správny súd nemôže riešiť vecné bremeno, je to v priamej kompetencii Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý túto vec rieši, ale súd by mal zohľadniť to, či obec postupovala v súlade so stavebným zákonom. Ak sa žalovaný dovoláva toho, že bolo vydané neodkladné opatrenie o tom, že žalobca musí strpieť právo prechodu a prejazdu určitým osobám, pričom toto neodkladné opatrenie bolo vydané následne potom, čo žalovaný vydal predmetné opatrenie. Žalovaný o tom, že tá prístupová cesta bola vedená tak, ako je to uvedené v znaleckom posudku má už dávno informácie. Už táto prístupová cesta bola zapísaná aj na katastri, a susediaci vlastníci len tolerovali určitý stav, ktorý nastal tým, že žalobca si nejakým spôsobom rozšíril alebo spríjazdnil tú časť ako vstupuje do svojej nehnuteľnosti, a tak prechádzali tak isto po tej parcele, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, ako keby aj tá spodná cesta mala byť súčasťou nejakej prístupovej cesty.
22. Na záver právny zástupca uviedol, že žalovaný v čase, kedy vydal napadané opatrenie, nepostupoval v súlade so zákonom, jednoducho urobil unáhlený záver v tom smere, že túto vec je potrebné riešiť cestou stavebného povolenia. Žalovaný už dávno vedel, v akom stave sú jeho prístupové cesty, v akom stave sú možnosti, ako konkrétni vlastníci sa vedia dostať k svojím nehnuteľnostiam. Žalobca by musel prekonať niekoľko neprekonateľných prekážok, a to získať súhlasné stanoviská osôb, s ktorými momentálne vedie súdny proces, čo je momentálne nereálne zabezpečiť, pokiaľ tento súd nevydá nejaké meritórne rozhodnutie. 23. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní predložil kópiu znaleckého posudku č. 1/2023 zo dňa 10.01.2023 vyhotovený znalcom v odbore geodézie a kartografie O. P. Q. vo veci „Odstránenie zásahu do vlastníckych práv“, kde je ako zadávateľ uvedený žalobca v prvom rade a listinu označenú „Prenájom alebo odpredaj pozemku ležiaceho na parcele XXX/X–žiadosť“, ide o listinu vyhotovenú Obcou Mlynky zo dňa 07.06.2019. K znaleckému posudku a k predmetnej listine sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného ako aj právny zástupca žalobcov. 24. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní navrhla správnu žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. 25. Uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.10.2019 z pohľadu vecno-právneho a z pohľadu postupu stavebného úradu. Samotný žalobca vo svojej žalobe poukazuje na rozsiahlu spornosť vzťahov vlastníkov nehnuteľností postavených na parcele XXX, XXX/ X, XXX/X, teda vlastníkov tých nehnuteľností, na ktorých vo vyjadrení žalovaný poukázal. Všetky práva spojené s vlastníctvom týchto dotknutých osôb vznikli podstatne skôr, ako vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a k parcele XXX/X žalobcom. Ak by obec nepostupovala tak, že nevyzvala žalobcu, aby predložil dokumentáciu a označil osoby dotknuté, celkom určite by došlo k poškodeniu práv tretích osôb. Ak by si splnil povinnosť žalobca na doloženie dokumentov, automaticky by bolo začaté stavebné konanie a v rámci stavebného konania by sa dotknutí vlastníci mali možnosť vyjadriť. Práve táto rozsiahlosť sporov, na ktoré poukazuje žalobca je dôvodom toho, aby sa touto otázkou zaoberal všeobecný súd. Správnemu súdu neprislúcha ani hodnotiť výsledky znaleckého dokazovania predloženého znaleckého posudku. V tomto konaní nie je dôvodné sa zo strany žalovaného vyjadrovať ako prebieha hranica, to je predmetom určovacích žalôb alebo žalôb o určenie vlastníckeho práva a nie žaloby v znení ako bola podaná na tomto správnom súde. V. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 54 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 29. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 30. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) až h) stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, ohlásenie stavebnému úradu postačí, a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak 31. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Ak ohlásenie stavebníka neobsahuje požadované náležitosti, stavebný úrad vyzve stavebníka na ich doplnenie. Ak ani po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom na doplnenie ohlásenie nie je úplné, stavebný úrad podanie odloží a bezodkladne o odložení informuje stavebníka. Ak stavebný úrad na podklade predložených dokladov zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb alebo je potrebné určiť podmienky pre uskutočnenie stavby, určí, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 32. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. 33. Podľa § 57 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu. 34. Podľa § 57 ods. 5 stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy. 35. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom v čase vydania opatrenia, za drobné stavby sa považuje aj oplotenie. 36. Podľa § 7 písm. a) až c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania opatrenia, pri drobných stavbách, stavebných úpravách a udržiavacích prácach, po ohlásení ktorých stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu, údaje ustanovené v § 5 a 6 sa doplnia stavebnými výkresmi stavby alebo stavebnej úpravy v troch vyhotoveniach, alebo vyznačením stavebných úprav v kópii dokumentácie stavby overenej stavebným úradom; pri udržiavacích prácach sa nepredkladajú, situačnými a stavebnými výkresmi zariadenia staveniska, ak sa má budovať a ďalšími podkladmi určenými stavebným úradom, ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie veci v stavebnom konaní.
IV. Posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je žalobcami namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu a nezákonnosť vydaného opatrenia žalovaného, ktorým oznámením, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu zo dňa 12.04.2019 ako príslušný stavebný úrad posúdil rozsah ohlásenej drobnej stavby a na základe výsledkov posúdenia určil, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia a zároveň uviedol, o aké náležitosti je potrebné podklady a údaje uvedené v ohlásení doplniť. 38. V ustanovení § 57 ods. 1 stavebného zákona zákonodarca explicitne nedefinuje, za akých podmienok stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Na strane druhej táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. 39. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Posúdenie otázky či stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia je predmetom správneho uváženia správneho orgánu, a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal správnu úvahu správneho orgánu v tejto otázke. Súd posudzuje len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančné - úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom), pričom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov. 40. Správny súd poukazuje na to, že už v samotnej správnej žalobe žalobcovia poukazujú na spor, ktorí majú s vlastníkmi susediacich pozemkov ktorí prechádzajú cez pozemok vo vlastníctve žalobcov, ktorý si žalobcovia chceli zmysle ohlásenia drobnej stavby oplotiť. Podstatná časť správnej žaloby sa zameriava na konanie pred všeobecným súdom a nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany vlastníkov susediacich pozemkov ako aj samotného rozhodnutia všeobecného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. 41. Nahliadnutím do výpisu z listu vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území C., kde je zapísaný aj pozemok na parcelné číslo XXX/X o výmere 91 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti), ktorý je vo vlastníctve žalobcu v prvom rade a na ktorom chceli žalobcovi vystavať oplotenie súd zistil, že je v ňom uvedená poznámka o neodkladnom opatrení - povinnosť zdržať sa žalovaným prechodu a prejazdu peši alebo akýmkoľvek dopravnými prostriedkami cez pozemok - parcela reg. C-KN č. XXX/X – XX/XXXX. 42. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 11.03.2019 bola obci Mlynky doručená žiadosť o zaujatie stanoviska a žiadosť o podanie žaloby voči podozrivému vydržaniu pozemkov zo strany žalobcov týkajúcich sa pozemku, na ktorom žalobcovia zamýšľali vystavať oplotenie (pozemok parcelné číslo XXX/X). K žiadosti obec Mlynky dňa 05.04.2019 zaujala stanovisko, kde okrem iného uviedla, že z historického hľadiska sa cesta prechádzajúca na parcele XXX/X používala ako prístupová k rodinným domom susediacim pozemkom. Z ohlásenia drobnej stavby podľa § 57 stavebného zákona doručenej žalovanému dňa 18.03.2019 zo strany žalobcov vyplýva okrem iného, že ohlásenie prekládky oplotenia na vonkajšiu hranicu pozemku je potrebné vykonať terénne úpravy, ktoré budú zamedzovať prístupu dotknutých susedov k svojim rodinným domom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase vydania opatrenia zo dňa 12.04.2019, ktorým určil, že ohlásenú drobnú stavbu
možno uskutočňovať na základe stavebného povolenia mal dostatočne zistený skutkový stav na to, aby zákonom predpokladaným postupom podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona takto rozhodol. 43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mohlo dôjsť preložením oplotenia na vonkajšiu hranicu pozemku k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov vlastníkov susediacich pozemkov, nakoľko samotný žalovaný mal za to, že z historického hľadiska sa cesta prechádzajúca na parcele XXX/X používala ako prístupová cesta k rodinným domom susediacim pozemkom a aj preto žalovaný určil, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 44. Podľa názoru správneho súdu uvedené zdôvodnenie určenia, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia bolo logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení žalovaným. Správny súd preto vyhodnotil námietky žalobcov smerujúce k uloženiu povinnosti stavebným úradom, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia ako nedôvodné. Správny súd zároveň nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. 45. Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2023 zo dňa 10.01.2023 vyhotovený znalcom v odbore geodézie a kartografie O. P. Q. vo veci „Odstránenie zásahu do vlastníckych práv,“ kde je ako zadávateľ uvedený žalobca v prvom rade vyplýva, že účelom znaleckého posudku je vypracovať relevantný technický podklad pre určenie vlastníckych práv medzi pozemkami č. R. XXX/X, XXX/X a pozemkom S. F. XXXXX. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s preskúmavaním opatrením žalovaného žalobcami predložený znalecký posudok nemá bez ďalšieho právny význam na posúdenie zákonnosti preskúmavaného opatrenia. 46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a keďže žalobca nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd o trovách správneho súdneho konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal. 48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).