Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/175/2018 z 31. 1. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-6S/175/2018 7018201088 31. 01. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:7018201088.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: Mgr. Roman Die a JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Obec Veľká Ida, so sídlom Kaštieľ 42, 044 55 Veľká Ida, IČO: 00 324 868, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: doc. JUDr. Jozef Tekeli & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, netrestný odbor, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava a 2/ Obec Perín-Chym, so sídlom Perín 180, 044 74 Perín – Chym, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom Tajovského 1, 040 01 Košice, IČO: 47 236 949, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. Xo 10/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/037323/SUC z 01.10.2018, vo veci zastavenia konania o opravu chyby v katastrálnom operáte, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi 1/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. IV. Ďalšiemu účastníkovi 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 03.12.2018 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.k. Xo 10/2018, sp. zn. OU-KEOOP5-2018/037323/SUC z 01.10.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, ako prvostupňového správneho orgánu č. OU-KS-KO1-X-143/20l6/Han z 23.05.2018 (žalobca miestami nesprávne uvádza cit. „z 03.05.2018“, pozn. súdu), vo veci zastavenia konania o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktoré rozhodnutie žalovaného, žalobca navrhoval ako nezákonné zrušiť, obdobne ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vec im vrátiť na ďalšie konanie a žalobcovi priznať plný nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 06.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Upozornením č. VI/3 Gd 182/16/1000-5 z 26.08.2016 prokurátor Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „generálny prokurátor“), upozornil prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor) na nečinnosť vo veci nezačatia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte spočívajúcej v príslušnosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v časti Gomboš k cit. „... územiu obce Perín-Chym, resp. ku katastrálnemu územiu A.“ a súčasne generálny prokurátor navrhol začať toto administratívne konanie. Generálny prokurátor svoje upozornenie odôvodnil zisteniami, že k 01.01.1955 bola bývalá osada Gomboš pod názvom „Gombospuszta“ súčasťou obce Perín, avšak uznesením Rady Okresného národného výboru v Košiciach (ďalej tiež aj len „Rada ONV v Košiciach“) č. 439-29/4-1960 z 29.04.1960, obsiahnutým v uznesení č. B./X-XXXX z 30.04.1960 bolo schválené pripojenie osady Gomboš k obci Veľká Ida a to k 01.07.1960, čo svojim uznesením č. 247 zo 14.12.1960 zobrala na vedomie aj Rada Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach a pre túto zlúčenú obec súčasne schválila názov Veľká Ida. Napriek uvedenému sa však uvedená zmena nepremietla do registra nehnuteľností, aj keď bola akceptovaná v rámci administratívnych hraníc, keďže podľa Štatistického lexikónu obcí ČSSR z roku 1965, ako aj podľa Mapového lexikónu obcí ČSSR z roku 1968 a tiež podľa Zoznamu obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike zverejneného v zbierke zákonov pod č. 28/1996 Z.z. bola osada Gomboš považovaná za súčasť obce Veľká Ida a až v nariadení vlády č. 258/1996 Z.z. ktorým sa vydal zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy nie je Gomboš priamo spomenutý, keďže tento zoznam neobsahoval názvy častí obcí. Vzhľadom k uvedenému došlo k situácii, že časť Gomboš v súčasnosti administratívne patrí obci Veľká Ida, avšak územie tejto časti je súčasťou katastrálneho územia Perín. Generálny prokurátor podotkol, že k náprave uvedenej anomálie malo dôjsť už v konaní Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A/2010/04006 ktoré však bolo 27.04.2010 zastavené, pretože obec Perín-Chym nedoložila súhlasné uznesenie obecného zastupiteľstva a v nadväznosti na uvedené rozhodnutím Správy katastra Košice-okolie č. H 1/05-BJ z 13.10.2011 bolo zastavené aj katastrálne konanie o zmene hraníc katastrálneho územia. Podľa generálneho prokurátora predmetné administratívne konania však vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože výsledkom tohto konania by bolo iba rozhodnutie o zmene hraníc dotknutých katastrálnych území, o zmene, ktorých však už bolo rozhodnuté označeným rozhodnutím Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960. V ďalšom generálny prokurátor s poukazom na § 4 ods. 2; § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 13/1954 Sb., ako aj s poukazom na § 15 ods. 1 vládneho nariadenia č. 34/1958 Sb. a s poukazom na § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu, poukázal že rozhodnutie Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960 bolo prijaté na tento úkon zákonom zmocneným orgánom verejnej moci a teda má charakter verejnej listiny, zápis ktorej do operátov katastra, by mal vykonať prvostupňový správny orgán v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Vzhľadom k uvedenému generálny prokurátor uzavrel, že je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte s tým, že cit. „Prípadná námietka o formálnom nedoručení daného rozhodnutia orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností v súčasnosti v celkovom kontexte veci už neobstojí, pretože vo vzťahu ku každému registru nehnuteľností vedenému štátom od roku 1960 (pozemková kniha, evidencia nehnuteľností a kataster nehnuteľností), by mal zápis tohto rozhodnutia len deklaratívny účinok.“ s dodatkom, že účastníkmi konania o oprave chyby by mali byť zainteresované obce t.j. Veľká Ida a Perín-Chym a tiež za účelom opravy tejto chyby by mali byť zabezpečené aj podklady k možnosti vyznačenia tejto zmeny v súbore geodetických informácií s návrhom generálneho prokurátora, že ak by neboli k dispozícii dispozícií vhodné geodetické podklady, mal by prvostupňový správny orgán zvážiť zabezpečenie vypracovania príslušného geometrického plánu. Záverom generálny prokurátor poukázal, že v dôsledku uvedenej nezrovnalostí je zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov obyvateľov dotknutých obcí, keďže napríklad nie je zrejmé v katastrálnom území, ktorej z nich majú vykonávať volebné právo, prípadne platiť miestne dane. Generálny prokurátor tiež poukázal, že na nutnosť začatia uvedeného konania už v minulosti poukázal generálny prokurátor upozornením č. VI/1 Gd 55/13-14 zo 04.12.2013, ktorému však listom prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OOP5-2014/00106, UPo 1/2014 z 31.01.2014 nebolo

vyhovené s tým, že následne sa generálny prokurátor obrátil na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý mu listom č. 7029/2014/Pol. z 10.11.2014 oznámil, že sa s upozornením prokurátora stotožňuje. Napriek uvedenému však prvostupňový správny orgán zostal v danej veci nečinný s dodatkom generálneho prokurátora, že neobstojí námietka prvostupňového správneho orgánu, že v danej veci nemal usmernenie zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, keďže prvostupňový správny orgán je procesne samostatný a jediný vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy katastra nehnuteľností, takže môže konať bez usmernenia nadriadených orgánov s tým, že ak by ich aj potreboval, má možnosť o nich požiadať svoje nadriadené orgány už v rámci začatého konania, avšak cit. „Samotné nezačatie konania z tohto dôvodu je, ale len alibistickým a neprofesionálnym zdôvodňovaním vlastnej protiprávnej nečinnosti, ktorá vo svojich dôsledkoch dlhodobo negatívne zasahuje do realizácie základných ľudských práv obyvateľov časti Gomboš.“ Upozornenia generálneho prokurátora bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 07.09.2016. 4. Listami z 12.09.2016 prvostupňový správny orgán dal na vedomie Generálnej prokuratúre SR, ako aj zainteresovaným obciam Veľká Ida a Perín-Chym, že na základe upozornenia generálneho prokurátora začal ex offo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a súčasne vyzval zainteresované obce na vyjadrenie. Obec Veľká Ida svojim listom zo 17.10.2016 prvostupňovému správnemu orgánu oznámila, že na zápise nehnuteľností v katastrálnom území Gomboš ku katastrálnemu územiu Veľká Ida trvá a pripojila zoznam dotknutých parciel. Obec Perín-Chym vo svojom liste z 26.10.2016 uviedla, že rozhodnutie Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960 nie je spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností a tým aj na vykonanie zmeny katastrálnych území, pretože (i) jednako sa jedná o politický akt, t.j. o rozhodnutie výlučne štátnych orgánov aj napriek tomu, že táto zmena nebola odsúhlasená občanmi dotknutých obcí cit. „Je preukázané, že predmetné rozhodnutie nebolo prejednané a odsúhlasené s občanmi osady Gomboš a ani s občanmi Perín a plenárnymi zasadnutiami MNV v Períne a Veľkej Ide.“ a (ii) jednako, pretože označené rozhodnutie neobsahuje označenie, ktoré nehnuteľnosti v súvislosti s administratívnym pričlenením osady Gomboš a jej obyvateľov k obci Veľká Ida, by mali byť z katastrálneho územia Perín pričlenené ku katastrálnemu územiu obce Veľká Ida. Starosta obce Perín-Chym tiež uviedol že poslanci obecného zastupiteľstva obce Perín-Chym na svojom zasadnutí 25.10.2016 prijali rozhodnutie o zákonnosti daného stavu hraníc medzi obcami a s nezákonným vyčlenením nehnuteľnosti z katastrálneho územia Perín a jeho pričlenením ku katastrálnemu územiu Veľká Ida nesúhlasia s dodatkom, že v súčasnosti obci Perín-Chym prebieha spracovanie územného plánu obce a na dvoch verejných zhromaždeniach obyvatelia obce a časti územia Gomboš vyjadrili záujem zachovať súčasný stav cit „... aj napriek tomu, že zo strany zástupcov obce Veľká Ida sú účelovo zavádzaní o vytvorení samostatného katastrálneho územia Gomboš.“ V administratívnom spise sa nachádza na návrh obce Perín-Chym pripojené aj podanie obce PerínChym, ktorým ešte 04.04.2008 predložila do, v minulosti vedeného konania o určenie katastrálnych hraníc medzi obcami Perín a Veľká Ida, listiny o rozhodnutiach v tomto konaní. Z uvedených listín vyplýva, že Krajský úrad v Košiciach (ďalej len „KÚ KE“) rozhodnutím č. B/2005/00908 z 04.02.2005 vykonal inú zmenu územia obce podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení na základe žiadosti obce Veľká Ida z 13.01.2005, ktorým rozhodnutím odčlenil z územia obce Perín-Chym v rozhodnutí vymedzené parcely a pričlenil ich do územia obce Veľká Ida a to s odôvodnením, že časť obce Gomboš bola v minulosti odčlenená od obce Perín-Chym a pričlenená k obci Veľká Ida s tým, že s uvedeným postupom vyjadrila súhlasiť aj obec Perín-Chym. O proteste prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajský prokurátor“) č. Kd 34/07-7 z 28.03.2007 proti označenému rozhodnutiu KÚ KE, ktorý protest bol založený na konštatovaní, že za súhlas obce nie je možné považovať iba súhlas starostu obce, ale o tejto otázke musí rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, ktoré cit. „... malo vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce a tým vysloviť súhlas o inej zmene územia obce.“, bolo rozhodnuté Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy (ďalej len „sekcia ministerstva“) rozhodnutím č. SVS-203-2007/06606 z 30.05.2007 tak, že protestu krajského prokurátora nebolo vyhovené. Sekcia ministerstva svoje rozhodnutie založila na závere, že z § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva, že pod súhlasom obce sa nerozumie súhlas starostu obce s dodatkom, že podľa § 13 zákona o obecnom zriadení, ktoré upravuje kompetencie starostu obce, do jeho kompetencie patrí rozhodovanie o všetkých otázkach vo veciach správy obce okrem tých, ktoré sú zákonom vyhradené obecnému zastupiteľstvu a keďže zákon o obecnom zriadení taxatívne neupravuje, žeby do pôsobnosti obecného zastupiteľstva patrilo aj rozhodovanie o inej zmene územia obce, tak vzhľadom na uvedené postačuje, ak súhlas na takúto zmenu predloží iba starosta obce s tým, že ani § 11a ods.

1 zákona o obecnom zriadení nevyžaduje, aby pre konanie o inej zmene územia obce sa vyžadovalo hlasovanie obyvateľov, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí medzi najdôležitejšie otázky života obce podľa § 11 ods. 4 písm. f) zákona o obecnom zriadení. O rozklade obce Perín-Chym podanom proti rozhodnutiu sekcie ministerstva, rozhodol na návrh osobitnej komisie minister vnútra SR rozhodnutím č. 206-2007/09007 z 31.07.2017 tak, že zmenil rozhodnutie sekcie ministerstva a protestu krajského prokurátora vyhovel a súčasne zrušil rozhodnutie KÚ KE zo 04.02.2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že vyjadrenie starostu obce Perín-Chym z 19.12.1996 pre rozhodnutie o inej zmene územia obce nie je právne relevantné aj z dôvodu, že bolo podávané pre účely úplne iného konania; neobsahuje vymedzenie územia a navyše je viac ako 10 rokov staré a v čase rozhodovania nemohlo nahrádzať súhlas obce, ktorý môže vzhľadom na dôležitosť tohto konania a rozhodnutia dať len obecné zastupiteľstvo, pretože rozhodnutie o uvedenom sa týka základných otázok života obce a rozhodovanie v takýchto veciach patrí podľa § 11 ods. 4 písm. f) zákona o obecnom zriadení obecnému zastupiteľstvu. 5. Na základe žiadosti prvostupňového správneho orgánu adresovanej Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, katastrálny odbor (ďalej len „Úrad“), pri určení hranice katastrálnych území obcí Perín-Chym a Veľká Ida, listom č. KO-3216/2017-449 z 30.03.2017, Úrad usmernil prvostupňový správny orgán, aby pri určení tejto katastrálnej hranice vychádzal z podkladov cit. „... pozemkových máp EN z obdobia pred rokom 1986 (najmä príslušnosť ciest a vodných kanálov ku katastrálnemu územiu).“ s tým, že Úrad sa domnieva, že územie C., ktoré má byť súčasťou obce D. E. je v dostupných podkladoch dostatočne definované na to, aby bolo možné vykonať opravu chyby v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím č. OU-KS-KO1-X-143/20l6/Han z 31.05.2017 prvostupňový správny orgán prerušil na dobu do 30. 11. 2017 konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. OU-KS-KO1-X-143/20l6 a to z dôvodu, že vyzval vo veci dotknuté obce, aby predložili zoznam parciel registra „C“, ktorý mal byť vyhotovený v súlade s v tej dobe platnými údajmi evidovanými v súbore popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností resp. k doloženiu geometrického plánu vyhotoveného na zmenu katastrálnej hranice. Obec Perín-Chym svojim listom z 24.11.2017 v zastúpení svojim právnym zástupcom zotrvala na svojich skorších námietkach o nezákonnosti rozhodnutia Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960 z dôvodu jeho nevykonateľnosti, keďže pred jeho vydaním vec nebola prerokovaná ani s obyvateľmi obcí Perín a D. E. a ani s orgánmi ich vtedajšej samosprávy a navyše zápis nemôže byť vykonaný iba na základe kópie neoverenej listiny, o existencii originálu ktorej možno mať vážne pochybnosti s tým, že cit. „... ako podklad pre vykonanie zápisu, vrátane opravného a pre rozhodovanie správneho orgánu, nemôže slúžiť akákoľvek listina úvod (najmä jej kópia), ale listina, ktorá je originálna, je vykonateľná navonok a má svoj základ v hmotnom a procesnom práve.“ Obec D. E. na výzvu nereagovala. 6. Listom č. OU-KS-KO1-X-143/20l6 z 12.01.2018 prvostupňový správny orgán opätovne žiadal o usmernenie Úrad a to vo vzťahu k novovzniknutým otázkam. Podľa prvostupňového správneho orgánu je totiž konanie o zmene hranice katastrálneho územia, ku ktorému by došlo v dôsledku zápisu rozhodnutia Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960, je osobitným konaním upraveným v § 58 katastrálneho zákona a teda nebolo zrejmým, akým spôsobom by bolo možné s touto právnou otázkou sa vysporiadať vo vzťahu ku konaniu podľa § 59 katastrálneho zákona. Usmernenie žiadal aj vo vzťahu k otázke, že zápisom rozhodnutia Rady ONV v Košiciach dôjde k zmene hraníc dvoch katastrálnych území, o ktorých však už rozhodla Rada ONV v Košiciach 29.04.1960 s tým, že podľa aktuálnej právnej úpravy na zmenu hranice medzi obcami je potrebný súhlas dotknutých obcí, no z vyjadrenia obce Perín-Chym je zrejmé, že s touto zmenou nesúhlasí. Vzhľadom k uvedenému sa podľa prvostupňového správneho úradu vec dostáva do roviny sporu medzi obcami, ktorý nie je oprávnený riešiť prvostupňový správny orgán na úseku katastra s dopytom či je tento názor prvostupňového správneho úradu podľa Úradu správnym a z akých dôvodov. V administratívnom spise nie je evidovaná žiadna odpoveď Úradu. 7. Obec Perín-Chym v zastúpení svojím právnym zástupcom listom zo 17.04.2018 vyjadrila opätovne nesúhlas so zápisom rozhodnutia Rady ONV v Košiciach z 29.04.1960 do operátov katastra a to s poukazom jednak na svoju skoršiu argumentáciu s opätovným zdôraznením, že v danom prípade nebola preukázaná existencia originálu uvedeného rozhodnutia ako verejnej listiny prijatej kompetentným orgánom, podpísanej oprávnenými osobami a opatrenej odtlačkom úradnej pečiatky, na základe ktorej by sa zápis mal vykonať; navyše toto rozhodnutie je nepreskúmateľným, pretože neidentifikuje parcely, resp. územie, ktoré by sa malo oddeliť od územia jednej obce a pričleniť k územiu druhej obce, ktoré

obce keďže navyše v roku 1960 patrili do odlišných okresov [podľa bodu 5 zákona SNR č. 14/1949 Zb. o územnej organizácii okresov na Slovensku, obec A. F. G. C. tvorila súčasť okresu Moldava nad Bodvou a obec D. E. súčasť okresu Košice-okolie], tak o otázke zmeny ich územia mohol rozhodnúť nie ONV, ale podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu, rozhodnutie v tejto otázke prináležalo KNV (krajskému národnému výboru) a napokon nebolo preukázaným akými opatreniami súhlasili s uvedenou zmenou v tom čase miestne národné výbory a občania dotknutých obcí. Z uvedených dôvodov obec Perín-Chym navrhla konanie o oprave chyby v katastri zastaviť. 8. Rozhodnutím č. OU-KS-KO1-X-143/20l6/Han z 23.05.2018 prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Košice-okolie) zastavil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to z dôvodu cit. „... že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.“ Prvostupňový správny orgán po sumarizácii priebehu administratívneho konania a vyjadrení na konaní zúčastnených subjektov v súlade s vyššie uvedeným prehľadom, svoje rozhodnutie v jeho podstatnej časti takto odôvodnil cit. „... uznesením Rady ONV Košice č. 439-29/4-1960, obsiahnutým v uznesení č. B./X-XXXX zo dna 30.04.1960, bolo Radou ONV schválené v ods. 1 písm. d) pripojenie osady C. k obci D. E. a v ods. 2 navrhnuté KNV v Košiciach, aby pričlenenie osady C. k obci D. E. bolo prevedené k 01.07.1960. V uznesení Rady Východoslovenského KNV v Košiciach č. 247 zo dňa 14.12.1960 je na str. 2 uvedené, že táto Rada berie na vedomie pričlenenie menších obci k väčším, okrem iných uvedených aj osadu Gomboš k Veľkej Ide. Nebolo to touto Radou KNV schválené. V návrhu o zlúčenie obci v okrese Košice podanom v zmysle prejednania listu ÚV KSČ zo dna 13.-14.01.1960 o novej územnej organizácii nášho štátu, ktorý je súčasťou Správy o návrhu na zlúčenie niektorých obcí v okrese Košice zo zasadnutia rady dňa 29.04.1960 je uvedené na str. 2 ods. 4./, že osada Gomboš patrí pod okres Moldava nad Bodvou a pričlenená bude k obci Veľká Ida. Táto obec bola v tom čase začlenená pod okres Košice - okolie. Ďalej, je v tomto odseku predmetného návrhu uvedené, že občania tejto osady, ležiacej medzi obcami Perín a Veľká Ida, vyslovili v rámci prejednávania súhlas na pripojenie k obci Veľká Ida. V predmetnom návrhu sa uvádza, že tento návrh bol v straníckych orgánoch a H. C. a obce D. E. prejednaný a na verejných schôdzach občanov schválený, avšak táto skutočnosť nie je nijako preukázaná. Vyjadrenie obce D. E. a občanov obce Perín tu nie sú spomenuté, t.j. sa v tomto návrhu nenachádzajú. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu platného v čase vydania vyššie spomínaných uznesení bolo možné vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. Ak išlo o obce v tom istom okrese a ak súhlasili s takýmto opatrením MNV a občania dotknutých obcí rozhodoval ONV. Inak prislúchalo rozhodnutie KNV. V tomto prejednávanom prípade ani jedno z vyššie uvedených uznesení nie je rozhodnutím o zmene hranice obce Perín, resp. zmene hranice k.ú. Okrem toho sa v oboch uzneseniach spomína pričlenenie osady C. k obci D. E., ale v žiadnom z nich nie je určená nová hranica medzi dotknutými obcami Perín a Veľká Ida. Nakoľko osada Gomboš nikdy nemala samostatné k.ú., z toho dôvodu nikdy ani nemala definované svoje hranice. Časť predmetného uznesenia ONV, týkajúca sa zlúčenia obcí s novými názvami - Medzev, Valaliky, Hutníky a Družstevná pri Hornáde bola vo vtedajšej evidencii zapísaná, nakoľko zlúčením celých obcí bolo presne definované katastrálne územie týchto obcí. Naopak, časť uznesenia, týkajúca sa pričlenenia osady C. k obci D. E. nebola zapísateľná, nakoľko v žiadnom uznesení, resp. rozhodnutí nie je určená nová hranica medzi dotknutými obcami Perín-Chym a Veľká Ida. Ak by v čase vykonávania zápisu predmetného uznesenia v evidencii nehnuteľností bola považovaná za spôsobilú na zápis aj jeho časť týkajúca sa osady Gomboš, bola by súčasne s ostatnými vyššie uvedenými zlúčeniami obci prevedená v katastrálnom operáte aj táto zmena územia obce. Ani v nasledujúcom období, t.j. vyše 50 rokov nebola v katastrálnom operáte premietnutá zmena príslušnosti obce Gomboš, čo nie je možné považovať za bezdôvodnú alebo náhodnú skutočnosť. Uvedené okolnosti podporujú názor, že obsah tejto časti uznesenia nie je a ani nebol spôsobilý na zápis do katastrálneho operátu. Osada C. bola historicky súčasťou obce a taktiež k.ú. A.. Okresný úrad v rámci prešetrovania v Pozemkovej knihe pobočky v Moldave nad Bodvou zistil, že osada Gomboš nikdy nebola územím so samostatným k.ú. V pozemkovoknižných vložkách boli dotknuté zápisy osady Gomboš vykonávané v k.ú. A. a v pozemkovoknižných mapách je vyznačená iba hranica zastavaného územia osady nachádzajúcej sa v k.ú. A..

Vyššie citované uznesenia ONV a KNV neobsahovali grafickú časť, t.j. technickú časť listiny na vykonanie zmeny zákresu. V zbierke listín katastra nehnuteľností a taktiež v Štátnom archíve MV SR, pobočka v Košiciach, sa ako neoddeliteľná súčasť uznesení nenachádza žiadna technická príloha, t.j. podrobný grafický doklad o tom, ako má byť znázornená zmena hranice medzi k.ú. A. a k.ú. D. E. po pripojení sídelného útvaru C. k obci Veľká Ida. Verejné listiny, ktoré boli vydané do roku 1964 sa zapisovali do Pozemkovej knihy. V rámci prešetrovania v pozemkovej knihe a v zbierke listín katastra nehnuteľností na pracovisku v Moldave nad Bodvou a taktiež na pracovisku so sídlom na Južnej triede 82 v Košiciach bolo zistené, že predmetné uznesenia z roku 1960 neboli do Pozemkovej knihy zapísané. Tunajšiemu okresnému úradu tieto listiny, resp. ich overené kópie boli poskytnuté Štátnym archívom MV SR, pobočkou so sídlom na Južnej triede 82 v Košiciach, na základe žiadosti o súčinnosť. V Štátnom archíve sa taktiež nenachádza žiadna grafická príloha, týkajúca sa pričlenenia osady C. I. G. A. k obci Veľká Ida. Zákres, resp. priebeh katastrálnej a obecnej hranice medzi obcami Perín-Chym a D. E. bol riešený na Správe katastra Košice - okolie (právny predchodca Okresného úradu Košice-okolie, katastrálneho odboru) v konaní o zmene hranice č. H X/XX-XX podľa § 58 katastrálneho zákona. Predmetné konanie bolo zastavené rozhodnutím vydaným dňa 27.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2011. K opätovnému doloženiu pôvodného zoznamu parciel z roku 2005 dňa 25.10.2016 k tomuto konaniu o oprave chyby, ktorý bol pôvodne vyhotovený a pripojený k rozhodnutiu č.j. B/2005/00908 zo dňa 04.02.2005 Krajského úradu v Košiciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy a živnostenského podnikania, správny orgán poukazuje na to, že tento zoznam nie je akceptovateľný z dôvodu neaktuálnosti údajov v ňom uvedených, t.j. údaje v zozname neboli zosúladené s údajmi evidovanými v súbore popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností.“ Záverom teda prvostupňový správny orgán sumarizoval, že nie je dôvod vykonať opravu chyby v operátoch katastra, ktorá by sa týkala chyby medzi evidenciou nehnuteľností v osade C. a verejnou listinou, ktorá by už bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná s tým, že cit. „Ak by aj Okresný úrad Košiceokolie, katastrálny odbor akceptoval technické podklady ktoré UGKK SR považuje za spôsobilé na vykonanie zmeny v súbore geodetických informácií, nie je tu materiálne ani formálne spôsobilá právna listina, na základe ktorej by bolo možné vykonať zmenu príslušnosti nehnuteľnosti v osade C. ku k.ú. D. E.. Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte nemôže mať za následok vykonať zmenu hranice obce, ani zmenu hranice k.ú.. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor graficky znázorní a zaeviduje zmenu hranice medzi obcami Perín-Chym a Veľká Ida do súboru popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností, prípadne rozhodne o zmene katastrálnej hranice medzi dotknutými k.ú. po predložení právoplatnej verejnej listiny s doložením všetkých potrebných náležitostí v zmysle katastrálneho zákona.“ Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý konanie o oprave chyby k operátoch katastra zastavil s poukazom, že toto konanie je konaním nesporovým, avšak z priebehu konania je zrejmým, že vzniká spor medzi konaním dotknutými účastníkmi, ktorého riešenie patrí do kompetencie súdov, avšak keďže súdy nie sú správnymi orgánmi v zmysle požiadavky § 20 správneho poriadku, nie je ani dôvod na postúpenie predmetnej veci súdu. Toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo dané 15.06.2018 taktiež na vedomie aj generálnemu prokurátorovi. 9. O odvolaní Obce D. E. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-KS-KO1X-143/20l6/Han z 23.05.2008 rozhodol, po vyjadrení obce Perín-Chym, žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.k. Xo 10/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/037323/SUC z 01.10.2018, ktorým odvolanie zamietol a v celom rozsahu potvrdil označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom v podstatnej časti svoje rozhodnutie odôvodnil takto cit. «Odvolací orgán považuje za potrebné vymedziť obsah pojmu „chyba v katastrálnom operáte“ podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Jedná sa o údaj zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ktorý je v rozpore so zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol zápis tohto údaja do katastrálneho operátu vykonaný. Katastrálny zákon teda nevníma chybu v katastrálnom operáte ako rozpor medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti a skutočným právnym stavom, ale ako rozpor medzi stavom evidovaným v katastri a dokumentáciou katastrálneho operátu. Okresný úrad, katastrálny odbor nemá právomoc v tomto druhu konania preskúmavať skutočné právne vzťahy k určitej nehnuteľnosti. Účelom opravy chyby v katastrálnom operáte je len uvedenie údajov vedených v katastri nehnuteľnosti do súladu s listinami založenými v zbierke listín, bez právomoci rozhodovať o správnosti zapísaného vecného práva k

nehnuteľnosti. Dokumentácia katastrálneho operátu nemusí vždy odrážať skutočný právny stav, pretože jednak správnemu orgánu nemuseli byť doručené na zápis všetky listiny, ktoré sa týkajú právnych zmien k nehnuteľnosti, a súčasne, nie všetky relevantné listiny spĺňajú zákonné kritériá na zápis do katastra nehnuteľnosti. Je potrebné zdôrazniť, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má zásadne nesporový charakter. (...) V zbierke listín k.ú. D. E., ani v zbierke listín k.ú. A. nie sú založené predmetné uznesenia ONV a KNV z r. 1960.» V ďalšom žalovaný podotkol, že časť rozhodnutia ONV, ktorou bolo riešené zlúčenie iných, ako v tomto konaní dotknutých, ale v tom čase už samostatne existujúcich obcí, bola vo vtedajšej evidencii nehnuteľnosti zapísaná, pretože zlúčením celých obcí bolo presne definovateľné katastrálne územie aj novovzniknutých obcí a ak cit. „... by v čase vykonávania zápisu predmetného uznesenia v evidencii nehnuteľnosti bola považovaná za spôsobilú na zápis aj jeho časť týkajúca sa osady C., bola by súčasne s uvedenými zlúčeniami obcí prevedená v katastrálnom operáte aj táto zmena územia obcí“ s dodatkom, že v pozemkovoknižných mapách, ani v mapách evidencie nehnuteľností, ani analógových katastrálnych mapách, ani vo vektorových katastrálnych mapách sa nenachádza záznam o tom, žeby územie osady Gomboš bolo súčasťou k.ú. A. alebo k.ú. D. E., osada Gomboš nikdy nebola samostatným katastrálnym územím a z toho dôvodu nemala nikdy definované svoje hranice, takže ani predmetné uznesenia ONV a KNV nemajú grafickú prílohu. V uvedenej súvislosti, vo vzťahu k odporúčaniu Úradu danému prvostupňovému správnemu orgánu, podľa, ktorého cit. „.. správny priebeh katastrálnej (obecnej) hranice medzi obcami D. E. a Perín-Chym musel byť období pred rokom 1986 zobrazený v pozemkovej mape EN, ktorá je súčasťou katastrálneho operátu Okresnému úradu Košice-okolie“. žalovaný uviedol že toto bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním s tým, že ako už aj bolo uvedené, v katastrálnych mapách nebolo zistené, žeby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v osade Gomboš patrili ku k.ú. D. E. s dodatkom cit. „Odvolací orgán je toho názoru, že materiálny predmet konania - t.j. konkrétne nehnuteľnosti, ktorých sa toto konanie týka, nie je dostatočne určitý a ani nesporne určiteľný a to z dôvodu, že v grafických podkladoch, na ktoré poukazuje UGKK SR vo svojom vyjadrení č. KO- 3216/2017-449 zo dna 30.03.2017 je osada Gomboš vyznačená tak, že zahŕňa aj pozemky mimo zastavaného územia obce, avšak v geodetickej dokumentácii katastra nehnuteľnosti je Gomboš (tvoriaci súčasť k.ú. A.) vyznačený výlučne ako osada, sídelný útvar, ktorý tvoria iba pozemky v intraviláne, t.j. bez extravilánu. Takisto zoznam parciel z r. 2005 (podľa súčasného stavu evidovaného v katastri nehnuteľnosti už neaktuálny) predložený obcou D. E. v prílohe jej vyjadrenia zo dna 17.10.2016 zahŕňa aj pozemky v extraviláne. Táto okolnosť je však ničím nepodložená. Z opísaných výsledkov dokazovania vyplýva zistenie, že v predmetnej veci nemožno konštatovať rozpor údajov katastra s dokumentačnými materiálmi uloženými v zbierke listín k.ú. D. E. alebo k.ú. Perin, ani s dokumentáciou uloženou v súbore geodetických informácií katastra. Zistené skutočnosti sú aj bez ďalšieho dostatočným základom pre konštatovanie, že v tomto konaní, pri dôkladnom obstaraní a náležitom vyhodnotení relevantných dôkazov nebola zistená žiadna chyba v katastrálnom operáte a preto nie je daný žiadny zákonný dôvod pre opravu údajov o dotknutých nehnuteľnostiach.“ Žalovaný sa stotožnil aj so záverom prvostupňového správneho orgánu, že ani jedno z rozhodnutí či už ONV alebo KNV z roku 1960, nie je rozhodnutím o zmene hranice obce Perín-Chym alebo obce D. E. a navyše ani v jednom z týchto rozhodnutí nie je určená hranica medzi týmito dotknutými obcami s dodatkom, že upozornením generálneho prokurátora požadovaná zmena príslušností nehnuteľností v osade Gomboš by znamenala nie len zmenu hraníc katastrálnych území, ale aj zmenu hraníc obcí o ktorej zmene ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nie sú vecne príslušní rozhodovať, z ktorého dôvodu je daný zákonný dôvod na zastavenie konania. Žalovaný ďalej poukázal aj na genézu v minulosti už prebiehajúcich konaní, týkajúcich sa identickej veci, t.j. odčlenenia osady C. od obce Perín-Chym a jej pričlenenia k obci D. E. na podklade rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960 s tým, že jedno takéto konanie iniciovala svojou žiadosťou zo 04.01.2010 obec D. E., ktorou už vtedy žiadala o riešenie uvedenej veci v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona a ktorú žiadosť obec D. E. adresovala Úradu (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR), ktorú Úrad listom č. KO-75/2010-28 z 13.01.2010 postúpil na vybavenie Správe katastra Košice-okolie so svojim stanoviskom, podľa ktorého danú vec je treba riešiť v katastrálnom konaní o zmene hranice katastrálneho územia podľa § 58 katastrálneho zákona. V uvedenej súvislosti žalovaný vyjadril počudovanie, že kým v roku 2010 bol Úrad toho názoru, že uvedená vec by sa mala riešiť v konaní o zmene hranice katastrálneho územia podľa § 58 katastrálneho zákona, tak v tomto konaní už Úrad za tej istej skutkovej situácie dal prvostupňovému správnemu orgánu usmernenie, že v danom prípade je potrebné riešiť vec v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho

zákona. Pričom konanie č. H 1/2005 o zmene hranice katastrálneho územia podľa § 58 katastrálneho zákona z podnetu taktiež obce D. E. a to taktiež na podklade rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960, bolo začaté ešte v roku 2005 a bolo napokon zastavené rozhodnutím č. H l/05-Bj z 27.10.2011, právoplatným 02.11.2011. Napokon vo veci prebiehalo taktiež z podnetu obce Veká Ida z 13.01.2005 aj konanie o inej zmene územia dotknutých obci, taktiež na podklade rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960, o ktorej rozhodol Krajský úrad v Košiciach, odbor všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania (KÚ KE) rozhodnutím č. B/2005/00908 zo cit. „04.05.2005“ (správne má byť zo 04.02.2005, pozn. súdu), ktorým KÚ KE rozhodol o oddelení osady C. od obce Perín-Chym a o jej pričlenení k obci D. E., pričom o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kd 34/07-7 z 28.03.2007 proti ktorému rozhodlo najsamprv Ministerstvo vnútra SR pod č. SVS-203-2007/06606 z 30.05.2007 tak, že protestu nebolo vyhovené, avšak následne na základe rozkladu podaného obcou Perín-Chym, minister vnútra svojim rozhodnutím č. 206-2007/09007 dna 31.07.2007 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie KÚ KE č. B/2005/00908 zo 04.02.2005 zrušil a vec vrátil na nové konanie, pričom následne KÚ KE novým rozhodnutím č. A/2010/04006 z 27.04.2010 konanie zastavil. V súvislosti s uvedenými konaniami žalovaný zdôraznil rozdiel medzi pojmami „územie obce“ a „katastrálne územie“, ktoré nemajú identický význam, ale sú to dva rozdielne právne inštitúty. Súčasne žalovaný dospel ku konštatácii, že vo všetkých uvedených konaniach, ktorých podkladmi boli rozhodnutia ONV a KNV z roku 1960, sa došlo k záveru že tieto rozhodnutia cit. „... samy o sebe nekonštituujú zmenu územia obce ...“, t.j. že nimi nebolo rozhodnuté o zmene územia dotknutých obcí ani katastrálnych území, ku ktorému záveru identicky aj v tomto konaní dospel prvostupňový správny orgán. V nadväznosti žalovaný považuje za, bez právneho významu názor generálneho prokurátora v jeho upozornení, na základe ktorého sa toto konanie začalo, podľa ktorého všetky už skôr prebiehajúce administratívne konania mali byť založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže inak by ich výsledkom podľa generálneho prokurátora bola zmena hraníc dotknutých obci v spojení so zmenou dotknutých katastrálnych území. Žalovaný totižto zdôraznil, že o zmene území obcí už bolo rozhodnuté v označených administratívnych konaniach, rozhodnutia z ktorých boli vydané dokonca aj v konaniach o proteste prokurátora a sú už právoplatnými verejnými listinami, ktoré cit. „... dokazujú, že o pričlenení územia osady C. k obci D. E. nebolo v konečnom dôsledku vydané pozitívne meritórne rozhodnutie... „ a prokurátor nie je autoritou oprávnenou na ich preskúmanie. Ďalej žalovaný poukázal, že generálny prokurátor vo svojom upozornení síce uvádza, že pričlenenie osady C. k obci D. E. bolo administratívne akceptované, avšak súčasne uvádza, že na tomto území osady Gomboš platia čiastočne všeobecne záväzné nariadenia obidvoch obcí a takisto obidve obce sa podieľajú aj na správe miestnych daní, čo podľa žalovaného korešponduje so zisteniami prvostupňového správneho orgánu, že otázka príslušnosti územia osady Gomboš je medzi dotknutými obcami spornou, ktorú otázku prvostupňový správny orgán nebol oprávnený riešiť v konaní o oprave chyby v operátoch katastra. Žalovaný taktiež dodal cit. „Administratívne konanie o zmene územia obce, konanie o zmene hraníc katastrálneho územia resp. konanie o určení priebehu hranice obce alebo hranice k.ú. podľa právnej úpravy podľa § 52 - 57 katastrálneho zákona platnej do 31.12.2001 a konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sú osobitnými druhmi správnych konaní a spravujú sa rozdielnou právnou úpravou tak z hľadiska hmotného ako aj z hľadiska procesného práva, sú rozdielne z hľadiska ich účelu a preto nie sú spôsobilé vyvolať rovnaké právne účinky na právny vzťah účastníkov konania. Ak konanie o inej zmene hranice obce ani konanie o zmene hraníc katastrálneho územia neboli úspešné a ich procesný priestor neumožnil opísaný faktický a právny stav v merite veci vyriešiť, o to menej je možné vyriešiť ho v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte.“ Záverom sa žalovaný vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a to v tom zmysle, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán iba nekriticky bez vzťahu k záveru o potrebe zastaviť konanie opísal, resp. zopakoval argumenty z vyjadrenia obce Perín-Chym, žalovaný uviedol že, prvostupňový správny orgán sa iba vysporiadaval s námietkami žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak prvostupňový správny orgán začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte ex offo, mal mať už na jeho začiatku vyriešenú otázku svojej príslušnosti vo veci konať, žalovaný uviedol, že bezpochyby prvostupňový správny orgán bol príslušný na konanie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte, avšak až vykonaným dokazovaním zistil, že predmetnú vec nie je možné riešiť v tomto druhu konania, keďže sa v tomto konaní nejedná o nesúlad údajov katastra s listinami alebo geodetickou dokumentáciou, ktorá tvorí súčasť katastrálneho operátu a zmena hranice obce, ani zmena hranice katastrálneho územia nemôže byť v tomto konaní realizovaná. Napokon vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval usmernenie Úradu, žalovaný uviedol, že Úrad sa vo svojom usmernení vyjadril iba k technickým podkladom požadovanej opravy, avšak nezaujal vo

veci žiadny právny názor týkajúci sa aplikácie § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona na zistený skutkový stav a to aj napriek tomu, že ho o to prvostupňový správny orgán opakovane žiadal. Rozhodnutie žalovaného bolo právnym zástupcom obidvoch obcí doručené 03.10.2018, v ktorý deň sa stalo aj právoplatným. Súdne konanie 10. Žalobca (obec D. E.) svoju správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č.k. Xo 10/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/037323/SUC z 01.10.2018 odôvodnil v prvom rade tvrdením, že nie je podložené žiadnym zákonným ustanovením, žeby prvostupňový správny orgán nebol príslušný na konanie o oprave chyby v operátoch katastra podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, z ktorého dôvodu, tak podľa žalobcu, bolo konanie nezákonne zastavené, pretože zákon túto kompetenciu priznáva priamo prvostupňovému správnemu orgánu a žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol žalovaný odôvodňovať svoje rozhodnutie o zastavení konania tým, že príslušným na rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona by mal byť Okresný súd Košice okolie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov zmätočné, nezrozumiteľné a poškodzuje žalobcu na jeho právach v dôsledku nezosúladenia administratívneho stavu na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí z roku 1960 s právnym stavom v operátoch katastra. V ďalšom žalobca zopakoval dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na jeho odvolacie námietky ohľadne toho, že podľa žalobcu prvostupňový správny orgán neakceptuje a ignoruje názor jemu nadriadeného orgánu (Úradu geodézie, kartografie a katastra SR) č. KO-3216/2017-449 z 30.03.2017; ohľadne toho, že prvostupňový správny orgán ignoruje aj upozornenie generálneho prokurátora na zápis rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960, na základe ktorých malo dôjsť k pričleneniu osady Gomboš ku katastrálnemu územiu žalobcu od 01.07.1960; ako aj ohľadne toho, že žalovaný mal skúmať danosť svojej príslušnosti na konanie už v štádiu, kedy toto konanie začal ex offo. Podľa žalobcu, žalovaný vo svojom rozhodnutí iba zopakoval dôvody z vyjadrenia obce Perín-Chym a to bez akéhokoľvek ich vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania pre nedostatok právomoci žalovaného. Žalobca poukázal na, podľa neho, správnosť názoru generálneho prokurátora v upozornení (na základe ktorého prvostupňový správny orgán toto konanie začal) o záväznosti a účinnosti rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960, ktoré boli prijaté v súlade s v rozhodnom čase účinnými právnymi predpismi a teda na základe týchto verejných listín je potrebné vykonať v operátoch katastra opravu tak, aby bol daný do súladu administratívny stav so stavom evidovaným v operátoch katastra. Podľa žalobcu, žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán, nie sú oprávnené preskúmavať rozhodnutia ONV a KNV z roku 1960 o odčlenení osady C. od obce Perín-Chym a jej pričlenení k obci Veľká Ida (žalobca), a na základe toho nemôžu ani konštatovať, že toto odčlenenie je medzi dotknutými obcami sporné. Obdobný právny názor zaujalo k veci aj Ministerstvo vnútra SR v oznámení č. SVS-233004-2009/21743 z 11.12.2009, ktorým sa žalovaný nezaoberal. Podľa žalobcu niet žiadnej inej zákonnej možnosti, ako by žalobca mohol dosiahnuť pričlenenie osady Gomboš k územiu žalobcu na základe účinných rozhodnutí z roku 1960, než v rámci konania o oprave chyby v operátoch katastra, ktoré konanie však žalovaný zastavil. Záverom žalobca konštatoval, že rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu nepríslušnosti žalovaného je procesným rozhodnutím a nie rozhodnutím či už pozitívnym alebo negatívnym vo veci samej s tým, že takéto rozhodnutie je nezákonné, pretože na konanie o oprave chyby v operátoch katastra je príslušný výlučne žalovaný a jemu predchádzajúci prvostupňový správny orgán, ktorú príslušnosť mal žalovaný skúmať už na začiatku konania a ak prvostupňový správny orgán mal za to, že nie je dostatok podkladov na vykonanie opravy v operátoch katastra, mal takýto návrh zamietnuť a nie konanie zastaviť. Žalobca nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Prílohou žaloby okrem žalobou napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného a odvolania žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, boli aj žiadosť žalobcu z 13.12.2011 o zápis rozhodnutia z roku 1960 do katastra; oznámenie Ministerstva vnútra SR z 11.12.2009, ktorým bolo žalobcovi odporúčané, aby sa vo veci usporiadania katastrálneho územia obrátil na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra vo veci prevedenia územnej zmeny na podklade dokladov z roku 1960 a upozornenie generálneho prokurátora z 26.08.2016. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zotrval na svojich skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia so zdôraznením, že v konaní o odstránenie chyby v operátoch katastra ide o odstránenie rozporu medzi stavom evidovaným na listoch vlastníctva

resp. v platnej katastrálnej mape s dokumentáciou katastrálneho operátu. Katastrálnym operátom je súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia, pričom v danom prípade, keďže rozhodnutia ONV a KNV z roku 1960 nie sú súčasťou katastrálneho operátu vedeného pre katastrálne územie D. E. ani pre katastrálne územie A., tým cit. „... sa skúmanie súladu údajov katastra nehnuteľností s týmito listinami aj bez ďalšieho vymyká zákonnému rámcu konania o opravy chyby v katastrálnom operáte.“ Žalovaný dodal, že v tomto druhu administratívneho konania správne orgány nemajú právomoc preskúmavať skutočné právne vzťahy k určitej nehnuteľnosti. Žalovaný opakovane, ako už aj vo svojom rozhodnutí, tiež zdôraznil, že obce Medzev, Valaliky, Hutníky a Družstevná pri Hornáde, ktoré taktiež vznikli na podklade dotknutého rozhodnutia ONV z roku 1960 boli tieto zapísané vo vtedajšej evidencii nehnuteľností, pretože vo všetkých týchto prípadoch došlo k vytvoreniu novej obce zlúčením celých obcí, pričom katastrálne územia zlučovaných boli presne definované, avšak časť uznesenia týkajúca sa pričlenenia osady C. k obci D. E. nebolo zapísané v evidencii nehnuteľností, pretože žiadna listina neurčuje novú hranicu medzi dotknutými obcami. Ak by v čase zápisu predmetného uznesenia Rady ONV z roku 1960 bola považovaná za spôsobilú na zápis aj jeho časť týkajúca sa osady Gomboš, bola by súčasne s ostatnými časťami uznesenia týkajúcich sa vyššie uvedených obcí prevedená v katastrálnom operáte aj táto zmena územia obce. Uznesenie Rady ONV a Rady KNV z roku 1960 však neobsahujú grafickú časť na vykonanie zmeny zákresu hranice medzi dotknutými obcami a ani v zbierke listín katastra nehnuteľností, ani na príslušnej pobočke štátneho archívu sa nenachádza grafický doklad o tom, ako má byt znázornená zmena hranice dotknutých obcí sledovaná predmetnými uzneseniami Rady ONV a Rady KNV z roku 1960. Zoznam parciel z roku 2005, ktorý predložila obec D. E. v prílohe vyjadrenia zo 17.10.2016 obsahuje neaktuálne údaje, ktoré nie sú zosúladené s údajmi katastra nehnuteľností a mapy na ktoré vo svojom vyjadrení z 30.03.2017 poukazuje Úrad sú kartografickým dielom, nie geodetickým podkladom a preto nie sú technicky spôsobilé na zapracovanie do katastrálneho operátu a to s poukazom na § 8 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, ktorý vymedzuje, čo tvorí súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností. Zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je sporovým konaním s poukazom, že v administratívnom konaní bolo zistené, že medzi účastníkmi konania, t.j. medzi obcami Veľká Ida a Perín-Chým existuje spor, a to nielen týkajúci sa priebehu katastrálnej hranice medzi nimi, ale aj spor týkajúci sa územia týchto obcí, keďže obidve obce tvrdia, že územie osady Gomboš má byť ich súčasťou. Žalovaný zdôraznil, že pojmy „územie obce“ a „katastrálne územie“ sú rozdielne pojmy. Opakovane podotkol, že o zmene území dotknutých obcí už bolo rozhodované v konaní v roku 2005, ktoré bolo po rozkladovom konaní zastavené rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A/2010/04006 z 27.04.2010, z čoho vyplýva, že rozhodnutiami ONV a KNV z roku 1960, ktoré boli taktiež podkladom pre rozhodovanie v tomto konaní, nebola konštituovaná zmena územia obcí a preto o zmene území dotknutých obci nebolo tak v konečnom dôsledku vydané pozitívne meritórne rozhodnutie, preto územie osady Gmboš cit. „... naďalej patrí k územiu obce Perín-Chým.“ Žalovaný taktiež zdôraznil, že na podklade identických rozhodnutí ONV a KNV z roku 1960, začalo v roku 2005, z podnetu obce D. E., aj konanie o zmene hranice katastrálneho územia podľa § 58 katastrálneho zákona, ktoré bolo zastavené rozhodnutím č. H 1/2005 z 27.10.2011, takže cit. „Hmotnoprávnym dôsledkom tohto konania je, že územie osady Gomboš je naďalej súčasťou k.ú. A..“ Žalovaný sumarizoval cit. „Z uvedeného je zrejmé. že žalobca sa domáha uznania obce Gomboš za súčasť svojho územia už dlhú dobu, prostredníctvom rôznych administratívnych konaní. Konanie o zmene územia obce, konanie o zmene hraníc katastrálneho územia a konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sú však tri rôzne druhy správnych konaní, spravujú sa rozdielnou právnou úpravou z hľadiska hmotného ako aj z hľadiska procesného, sú rozdielne z hľadiska ich účelu. Preto nie sú spôsobilé vyvolať rovnaké právne účinky na právny vzťah účastníkov konania. Ak konanie o zmene hranice obce ani konanie o zmene hraníc katastrálneho územia neboli pre žalobcu úspešné a nevyriešili faktický a právny stav v merite veci, nie je možné ako alternatívu k týmto druhom správneho konania použiť konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte (...) a to ani s nadštandardnou intervenciou zo strany Generálnej prokuratúry SR a UGKK SR.“ Napokon vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný mal skúmať svoju príslušnosť na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte už v čase, kedy žalovaný toto konanie ex offo začal, žalovaný uviedol, že bezpochyby je príslušným na uvedené konanie, avšak až v dôsledku vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že meritum veci presahuje zákonný rámec tohto druhu administratívneho konania a keďže žalovaný nezistil ani nesúlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou uloženou v zbierke listín príslušných katastrálnych území, žalovaný tak nemal inú možnosť ako toto konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní, pretože cit. „Žiadnym iným zákonným spôsobom nie je možné premietnuť do výroku rozhodnutia zistenie, že v

konaní začatom z vlastného podnetu bolo zistené, že v merite veci sa nejedná o chybu v katastrálnom operáte.“ Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s tým, že žalovaný si neuplatňuje nárok na náhradu trov a taktiež nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Prílohou vyjadrenia žalovaného bola žiadosť Generálnej prokuratúry SR z 08.01.2019 o zapožičanie jej administratívneho spisu žalovaného a list žalovaného z 18.01.2019 o vyhovení tejto žiadosti a zapožičaní spisu, ktorý z tohto dôvodu žalovaný nemal k dispozícii na jeho predloženie súdu. 12. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v celom rozsahu zotrval na svojich žalobných argumentoch s opakovaným zdôraznením, že žalobca nemá za sporné, že rozhodnutiami ONV a KNV z roku 1960 došlo s účinnosťou od 01.07.1960 k odčleneniu osady C. od obce Perín-Chym a k jej pričleneniu k obci D. E., ktorá plní základnú zákonnú úlohu obce pri výkone samosprávy v starostlivosti o všestranný rozvoj územia osady Gomboš a o potreby jej obyvateľov. Podľa žalobcu cit. „Jedno a to isté územie je teda z hľadiska výkladu zákona a faktického plnenia úloh obce pri výkone samosprávy územím obce D. E., no z hľadiska evidencie v katastri nehnuteľností patrí do katastrálneho územia A.. Opravou chyby v katastrálnom operáte možno odstrániť tento zmätočný stav, a zosúladiť právny stav zo stavom v katastri nehnuteľností.“ 13. Žalovaný už nezaujal svoje stanovisko (duplika), k replike žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená 10.02.2020. 14. Podaním doručeným krajskému súdu 08.06.2020, žalovaný na urgenciu krajského súdu oznámil, že nemôže predložiť administratívny spis, keďže tento mu ešte nebol vrátený z Generálnej prokuratúry SR. 15. Samostatným podaním doručeným krajskému súdu 30.07.2020 žalobca predložil do konania ako nový dôkaz „Protokol o delimitácii nehnuteľného majetku v zmysle §-u 14 zákona č. 138/1991 Zb., ku ktorému mal právo hospodárenia ku dňu 24.11.1990 MNV vo Veľkej Ide“ z 19.11.1991, na základe ktorého malo obecné zastupiteľstvo obce D. E. požiadať cit. „... Stredisko geodézie pre okres Košice vidiek o zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec D. E. v evidencii nehnuteľností.“ 16. Na žiadosť krajského súdu adresovanú Generálnej prokuratúre SR, o predloženie jej zapožičaného administratívneho spisu žalovaného, Generálna prokuratúra SR listom č. VI/2 Gc 36/20/1000-1 zo 14.10.2020 oznámila vstup do konania s tým, že nežiada nariadiť vo veci pojednávanie. Ako ďalšiemu účastníkovi konania boli Generálnej prokuratúre SR (ďalej len „generálny prokurátor“) dňa 27.10.2020 doručené všetky podania účastníkov konania zo súdneho spisu, vo svojom vyjadrení ku ktorým generálny prokurátor uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so žalobnými bodmi a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pričom vo svojej argumentácii sa identifikoval so svojou argumentáciou uvedenou už vo svojom upozornení na nečinnosť č. VI/3 Gd 182/16/1000-5 z 26.08.2016, adresovanom prvostupňovému správnemu orgánu (Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor; viď vyššie začiatok administratívneho konania, pozn. súdu). 17. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“, viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu. 18. Keďže v dôsledku reorganizácie správneho súdnictva, po prebratí spisu, správny súd v rámci jeho procesnej revízie a prípravy pred rozhodnutím vo veci samej zistil, že aj keď žalovaný, ako aj jemu predchádzajúci prvostupňový správny orgán, konali ako s účastníkom administratívneho konania aj s obcou Perín-Chym, keďže rozhodnutie vo veci osady Gomboš sa jej bytostne týka, že pôvodne krajský súd s touto obcou napriek tomu od počiatku konania nekonal ako s účastníkom súdneho konania (žalobca ju ako účastníka konania v žalobe tiež neoznačil a nepoukázal na to ani generálny prokurátor, pozn.), preto správny súd uznesením č. k. KE-6S/175/2018-104 z 09.11.2023, rozhodol o pribratí obce Perín-Chym do konania ako ďalšieho účastníka. 19. Obec Perín-Chym v zastúpení svojim právnym zástupcom, ako ďalší účastník konania 2/ (ďalej tiež aj len „ďalší účastník konania 2/“), vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj v konaní k produkovaným ostatným vyjadreniam účastníkov konania uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného a tiež odkázal aj na svoje vyjadrenia, ktoré podal v administratívnom konaní. Žalobu žalobcu navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť, pretože rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné, vydané po náležitom

vyhodnotení všetkých podstatných skutkových i právnych argumentov a náležite vyargumentované a žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa ďalšieho účastníka konania 2/, správne orgány vo svojich rozhodnutiach zákonným spôsobom ozrejmili podstatu, zmysel, limity a účinky katastrálneho konania o oprave chyby, a to nadväzne na vysvetlenie pojmu „chyba v katastrálnom operáte“, pričom sa riadne vysporiadali a odôvodnili, z akého dôvodu daná vec presahuje zákonný rámec konania o oprave chyby začatého z iniciatívy správneho orgánu a keďže správne orgány nezistili nesúlad medzi údajmi katastra nehnuteľností na jednej strane a dokumentáciou už uloženou v zbierke listín príslušných katastrálnych území, t.j. keďže nebola zistená chyba v operátoch katastra, správny orgán nemal inú možnosť iba konanie zastaviť. Poukázal, že rozhodujúcim aspektom je záver žalovaného, že v rozhodnutiach z roku 1960 absentuje grafická či geodetická časť ohľadne vykonania zmeny zákresu hranice medzi dotknutými obcami a ani v zbierke listín katastra nehnuteľností, či v príslušnej pobočke štátneho archívu sa nenachádza tento grafický doklad o prípadnej zmene priebehu hranice, ktorú by sledovalo rozhodnutie Rady ONV z roku 1960 a ktorú absentujúcu časť a prejav vôle Rady ONV, podľa ďalšieho účastníka konania 2/, nie je možné nahradiť či cit. «... myšlienkovo „dokonštruovať“, či inak „dopĺňať“...» žalobcom, ani katastrálnym úradom či prokuratúrou, tobôž nie podľa stavu v roku 2018, keďže v roku 1960 bola osada Gomboš tvorená iba intravilánom, nikdy nemala samostatné katastrálne územie a z toho dôvodu nikdy nemala definované svoje hranice, ale bola historicky súčasťou obce Perín s vyznačenou hranicou iba zastavaného územia osady, ako súčasti katastrálneho územia A.. Ďalší účastník konania 2/ tiež uviedol cit. „... obec A. J. tvrdila a tvrdí, že správnym orgánom uvádzané rozhodnutia ONV a KNV z roku 1960 postrádajú atribúty náležitého správneho rozhodnutia ako úradnej listiny, vydanej kompetentným orgánom, podpísaného oprávnenými osobami a opatreného odtlačkom úradnej pečiatky a z ktorých by vyplývalo, aká časť z katastrálneho územia A. v roku 1960 tvorí územie osady Gamboš, najmä pokiaľ ide o jednoznačné a presné vymedzenie dotknutých parciel; preto Obec Perín-Chym má za to, že ani v roku 1960 neboli uznesenia ONV a KNV z roku 1960 spôsobilé na zápis ohľadom osady Gomboš a ani po viac ako 60 rokoch nie sú tieto listiny /podľa Obce Perín-Chym nulitné / spôsobilé na zápis do katastrálneho operátu.“ Ďalší účastník konania 2/, tiež podotkol, že už aj v minulosti sa žalobca neúspešne snažil v iných správnych konaniach dosiahnuť začlenenie osady Gomboš k svojmu katastrálnemu územiu, no osada C. je aj naďalej katastrálne začlenená pod kataster obce Perín-Chym s dodatkom, že rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte nemôže mať za následok zmenu hranice obce ani zmenu hranice katastrálneho územia, ktorá zmena si podľa § 2 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyžaduje súhlas obce o ktorej katastrálne územie sa jedná, avšak obec Perín-Chym takýto súhlas nedala. Upriamil pozornosť, že katastrálne konanie o oprave chyby, je konaním nesporovým, pričom z vyjadrení oboch dotknutých obcí je zrejmé, že otázka príslušnosti osady Gomboš k územiu jednej z dotknutých obcí je spornou, ktorý spor o priebeh hranice nie je možné riešiť akýmkoľvek katastrálnym konaním; ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona umožňuje vykonávať opravy chýb spôsobených vlastnou činnosťou katastra, nie však opravu chýb iných orgánov, či nahrádzať ich činnosť. Zmienil, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v žiadnom svojom stanovisku nevyjadril právny názor ohľadne aplikácie § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona na zistený skutkový stav, a to aj napriek tomu, že ho o to prvostupňový správny orgán opakovane žiadal s tým, že mapy na ktoré tento Úrad poukázal v liste č. K./XXXX-XXX z 30.03.2017, na podklade ktorých by mala byť doplnená chýbajúca grafická časť rozhodnutí z roku 1960, sú kartografickým dielom technicky nespôsobilým na zapracovanie do katastrálneho operátu, a nie geodetickým podkladom v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, ako to vyargumentoval aj žalovaný. Podľa ďalšieho účastníka konania 2/, Úrad vo svojom usmernení nezohľadnil, že v konaní sa nerieši zlučovanie obcí s presne určenou administratívnou hranicou územia obce, ale, že ide o osadu nemajúcu vlastné katastrálne územie, pričom ani neexistuje vykonateľné rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, aká časť z katastrálneho územia A. v roku 1960 tvorila územie osady Gomboš. V súvislosti so stanoviskom prokuratúry uviedol, že jej právne názory a stanoviská nie sú pre orgány verejnej správy záväzné. V súvislosti so žalobcom k žalobe pripojeným dôkazom, ktorými sú oznámenie MV SR z 11.12.2009, žiadosť obce D. E. z 13.12.2011 a v roku 2019 predložený delimitačný protokol, má ďalší účastník konania 2/ za to, žeby ich nemal súd zohľadňovať, pretože len odkazujú na ďalšie tam uvedené dokumenty bez toho, aby tieto listiny boli predložené v správnych konaniach a teda správne orgány sa nemali možnosť k nim vyjadriť rovnako, ako ani ďalší účastník konania 2/; z ich obsahu nie je zrejmé, čo nimi žalobca sleduje, za akým účelom boli predložené a čo sa nimi má preukázať; v konaní pred správnym súdom sa v zásade nemá vykonávať zisťovanie skutkového stavu a nemajú sa

vykonávať dôkazy, ktoré mali byť uplatnené a riešené v konaniach pred správnymi orgánmi, pretože v opačnom prípade sa obchádza inštančnosť; žalobca tieto listiny iba účelovo vytrhol z podkladov iných správnych konaní v ktorých nebol úspešní v snahe zaviesť súd, avšak v iných správnych konaniach bolo preukázané, že obecné zastupiteľstvo obce Perín-Chym nikdy nedalo súhlas s vymedzením svojho územia, ktoré by sa malo pričleniť k obci D. E., v tomto smere neexistuje ani žiadna platná dohoda medzi obcami alebo schválené uznesenie obce Perín-Chym vo veci zmeny územia. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Ďalší účastník konania 2/ nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. 20. K vyjadreniu obce Perín-Chym zaujal svoje stanovisko iba generálny prokurátor [právny zástupca žalobcu, ani žalovaný, ktorým bolo vyjadrenie obce Perín-Chym doručené každému 28.11.2023, svoje stanovisko k nemu nepredložili, pozn.], ktorý v podstate iba opísal tvrdenia uvedené už vo svojom upozornení č. VI/3 Gd 182/16/1000-5 z 26.08.2016 adresovanom prvostupňovému správnemu orgánu s tým, že navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. 21. Právny zástupca obce Perín-Chym, ktorému bolo do elektronickej schránky fikciou 28.12.2023 doručené vyjadrenie generálneho prokurátora, už svoje stanovisko k nemu nezaujal. 22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 24. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 25. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 26. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.01.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže ani žalobca, ani žalovaný a ani ďalší účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 28. Podľa čl. I., bodu 52., od 01.10.2018 účinného zákona č. 212/2018 Z.z. o zmene a doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) „Katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.“ [v tomto konaní posudzované katastrálne konanie začalo 12.09.2016 a právoplatne bolo skončené 03.10.2018, pozn. súdu]. 29. Podľa § 1 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou

katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). (2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.“ 30. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.“ 31. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) až c) katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Okresný úrad aj bez návrhu (a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.“ 32. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“ 33. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“ 34. Podľa § 78 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.“ 35. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.“ 36. Podľa § 8 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a) súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti „A – majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti „B – vlastník alebo iná oprávnená osoba“, ktorá

obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti „C – ťarcha“, ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza, 3. údaje o sídelných a nesídelných názvoch; c) zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva“), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení (ďalej len „verejná listina“) a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina“), a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov; d) sumárne údaje katastra o pôdnom fonde; e) pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam.“ 37. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).“ 38. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“ 39. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.“ 40. Podľa § 36a katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.“ 41. Podľa § 79h katastrálneho zákona, v jeho znení účinnom do 30.09.2018 „Ak nadobudla verejná listina o práve k nehnuteľnosti účinky právoplatného súdneho rozhodnutia pred 15. aprílom 2004, pri vykonaní záznamu sa postupuje podľa § 36a.“ 42. Podľa § 4 zákona č. 95/1871 ř.z. o zavedení obecného zákona o pozemkových knihách, účinného do 01.04.1964 (ďalej len „zákon o pozemkových knihách“) „Knihovních práv (§ 9) se nabývá a tato práva se převádějí, omezují a zrušují toliko zápisem těchto jednání do hlavní knihy.“ 43. Podľa § 6 zákona o pozemkových knihách „Z každé listiny, podle které se stane knihovní zápis, buď podržen u pozemkových knih ověřený opis. Uložením takových opisů tvoří se sbírka listin, jejich zápisem do knihy kniha listin.“

44. Podľa § 9 zákona o pozemkových knihách „Do pozemkových knih mohou se zapisovati jen věcná práva a břemena, dále právo zpáteční koupě a předkupní právo (§§ 1070 a 1073 ob. zák. obč.), jakož i nájemní a pachtovní právo (§ 1095 ob. zák. obč.).“ 45. Podľa § 20 písm. b) zákona o pozemkových knihách „Knihovní poznámky mohou se vykonati (b) aby se založily určité právní účinky spojené s tím podle předpisů civilního soudního řádu nebo tohoto zákona, jako např. poznámka pořadí, oddělení pozemků, společných hypoték, výpovědí hypotekární pohledávky, zahájené rozepře, sekvestrace, exekuční dražby.“ 46. Podľa § 26 zákona o pozemkových knihách „Vklady a záznamy mohou býti povoleny jen podle listin, které jsou vyhotoveny ve formě předepsané pro jejich platnost. Tyto listiny musí obsahovati platný právní důvod, jde-li o nabytí nebo změnu věcného práva.“ 47. Podľa § 33 písm. a) zákona o pozemkových knihách „Veřejné listiny, podle kterých mohou býti vykonány vklady, jsou: (a) listiny zřízené o právních jednáních od veřejného úřadu neb od notáře v mezích jejich úředních oprávnění, jsou-li opatřeny náležitostmi předepsanými v § 32;“ 48. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 13/1954 Zb. o národných výboroch (ďalej len „zákon o národných výboroch“), v jeho znení účinnom ku dňu rozhodnutia ONV, t.j. ku dňu 29.04.1960 „Na utvorenie alebo na zrušenie kraja alebo na podstatnú zmenu jeho územia alebo na zmenu sídla krajského národného výboru je potrebný zákon; iné zmeny v území krajov môže vykonávať vláda. Vládnym nariadením možno vytvárať alebo rušiť okresy alebo podstatne meniť ich územie a meniť sídla okresných národných výborov. Iné zmeny v území okresov vykonávajú krajské národné výbory. Okresné národné výbory tiež vytvárajú a rušia obce a menia ich hranice; pred rozhodnutím musí okresný národný výbor zistiť stanovisko zúčastnených obcí.“ 49. Podľa § 15 ods. 1 nariadenia vlády č. 34/1958 Zb. o ďalších presunoch pôsobnosti a iných zjednodušeniach v štátnej správe, v jeho znení účinnom ku dňu rozhodnutia ONV, t.j. ku dňu 29.04.1960 „Z krajských národných výborov sa prenáša na okresné národné výbory zlučovanie obcí a drobné zmeny hraníc obcí, ak ide o obce v tom istom okrese a ak súhlasia so zlúčením alebo so zmenou dotyčné miestne národné výbory (§ 4 ods. 2 zákona č. 13/1954 Zb. o národných výboroch).“ 50. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu, v jeho znení účinnom ku dňu rozhodnutia ONV, t.j. ku dňu 29.04.1960 „Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä pre ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a hospodárskej a kultúrnej výstavby obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. Ak ide o obce v tom istom okrese a ak súhlasia s takýmto opatrením miestne národné výbory a občania dotknutých obcí, rozhoduje okresný národný výbor. Inak prislúcha rozhodnutie krajskému národnému výboru.“ 51. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) a h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), v jeho znení účinnom k 23.05.2018, t.j. ku dňu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu „Správny orgán konanie zastaví, ak (e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu; (h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.“ 52. Podľa § 20 správneho poriadku, v jeho znení účinnom k 23.05.2018, t.j. ku dňu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu „Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 53. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného zakladá na tvrdení, že žalovaný nebol oprávneným zastaviť konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte z dôvodu svojej nepríslušnosti na jej vykonanie, pretože jednako žalovaný toto konanie začal ex offo a teda už pri tomto úkone, mal žalovaný podľa žalobcu skúmať svoju príslušnosť na vykonanie opravy, kvôli ktorej konanie začal a jednako, podľa žalobcu okrem konania o vykonaní opravy chyby v operátoch katastra, niet inej zákonnej možnosti, ktorou by bolo možné do operátov katastra preniesť, resp.

zaznamenať závery rozhodnutia Rady ONV v Košiciach č. 439-29/4-1960 z 29.04.1960, obsiahnutého v uznesení č. Ra-154-29/4-1960 z 30.04.1960, ktorým malo byť schválené pripojenie osady C. k obci D. E. od 01.07.1960 a ktoré Rada KNV v Košiciach zobrala na vedomie svojim uznesením č. 247 zo 14.12.1960. 54. V záujme vyriešenia uvedenej, žalobou nastolenej polemiky medzi žalobcom a žalovaným, je podľa správneho súdu nevyhnutným pristaviť sa najsamprv pri podstate a účele osobitného druhu katastrálneho konania podľa cit. § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, právne regulovaného v § 59 a nasl. katastrálneho zákona, ktorým je konanie o oprave chyby v operátoch katastra. 55. V zmysle cit. § 8 ods. 1 katastrálneho zákona, katastrálny operát tvorí súhrn geodetických a popisných informácii, ako aj zbierky listín, pozemkovej a železničnej knihy, ktoré všetky podklady tak vytvárajú v súhrne jeden komplexný verejný informačný systém, ktorý s poukazom na cit. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona musí byť zdrojom hodnoverných a pravdivých informácii o nehnuteľnostiach a ich charakteristikách (parametroch), o vecných a iných právach k nehnuteľnostiam, ako aj o vlastníkoch a ďalších osobách. Keďže v dôsledku vývoja spoločenských vzťahov dochádza k zmenám, aj v katastri evidovaných informácii, ktoré je z toho dôvodu nevyhnutné meniť, dopĺňať či revidovať, možno uzavrieť, že informačný systém katastra nie je statickým a teda natrvalo pravdivým a nemenným, ale je živým (meniacim sa) systémom, podliehajúcim zmenám, pri vnášaní zmien ktorých do tohto systému prostredníctvom ľudského faktoru sa však môže stať, že dôjde k pochybeniu. Práve z uvedeného dôvodu vzniku možného pochybenia pri „kŕmení“ tohto informačného systému katastra aktuálnymi informáciami, zákonodarca majúc na pamäti imperatívnu zákonnú požiadavku dôveryhodnosti a pravdivosti týchto v katastri už obsiahnutých informácií, v § 59 a nasl. katastrálneho zákona upravil dôvody a pravidlá neformálneho konania o oprave chyby v operátoch katastra. Pri zistení chyby v operátoch katastra, či už v dôsledku vlastnej činnosti príslušnej správy katastra (príslušného katastrálneho úradu) alebo z podnetu iných subjektov, spravidla ktorých sa v katastri uvedená chybná informácia týka, alebo ktorí sú pôvodcami podkladových listín pre zápis informácií do katastra, musí príslušná správa katastra (príslušný katastrálny úrad), ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri, túto zistenú chybu opraviť, na čo slúži práve zmienené neformálne konanie o oprave chyby v operátoch katastra podľa cit. § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Iným slovami povedané, zákonodarca súc si vedomý, že pri zákonnými postupmi upravenom zapisovaní (vnášaní) informácii do systému operátov katastra, ktoré procesy si zákonite vyžadujú súčinnosť ľudského faktoru, by mohlo dôjsť k chybám, preto v záujme zachovania hodnovernosti, pravdivosti a záväznosti údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), nezakotvil v cit. § 70 katastrálneho zákona generálne nemennú tézu o absolútnej (nemennej) a definitívnej pravdivosti už raz do katastra zapísaných informácii, ale v tomto označenom ustanovení zakotvil vyvrátiteľnú právnu domnienku o ich pravdivosti, čo vyjadril slovným spojením cit. „... ak sa nepreukáže opak...“, t.j. pri preukázaní opaku o tom, že určitá v katastri sa už nachádzajúca informácia nie je pravdivá, je možné zjednať nápravu a predmetnú chybu opraviť a to práve v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Ešte inak povedené, na to, aby bolo možné v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nejakú informáciu v katastri opraviť, táto chybná informácia sa logicky musí v čase pred opravou, ako aj v čase jej opravy v operátoch katastra už nachádzať, avšak v chybnom prevedení (t.j. táto informácia aj keď chybne, ale je už v operátoch katastra pred opravou vnesená), pretože pri oprave sa len chybná časť informácie mechanicky vymení (nahradí) za pravdivú (správnu), pričom chybovosť (nesprávnosť) tejto v operátoch katastra už pred opravou nachádzajúcej sa informácie je identifikovateľná v dôsledku jej nesúladu s obsahom v operátoch katastra sa už taktiež nachádzajúcou verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, ktoré boli podkladom pre prvotné, aj keď chybné, vnesenie (zapísanie) tejto informácie do operátu katastra. 56. Pri inom vnímaní podstaty konania o oprave chyby v katastrálnom operáte v tom zmysle, žeby sa malo jednať aj o prípad, kedy by sa za chybu považovala aj situácia, kedy by v katastri nejaká informácia úplne absentovala a toto jej „chýbanie“ by malo byť napravené jej vnesením (zapísaním) do katastra v rámci konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona, znamenalo by to popretie podstaty tohto typu katastrálneho konania, podstatou ktorého je oprava „chybnej“ (vadnej), avšak v katastri už existujúcej (zapísanej) informácie a nie doplnenie v katastri „chýbajúcej“ (absentujúcej) informácie. Význam slova „chybný“ nie je identickým s významom slova „chýbajúci“ s dodatkom, že na doplnenie, resp. na vnesenie či zapísanie do katastra „chýbajúcich“ (absentujúcich) informácií, prioritne

neslúži inštitút konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ale na tento účel katastrálny zákon pozná iné procesné postupy podľa cit. § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, napr. konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam. Podľa správneho súdu, nevyužitie jedného z katastrálnym zákonom predvídaných procesných postupov na zapísanie (vnesenie) určitej informácie do operátu katastra (napr. vklad, záznam, poznámka), nie je možné bez ďalšieho nahrádzať a suplovať iným zákonným procesným inštitútom, v rozpore s účelom jeho existencie. Na podporu uvedeného správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/58/2015 z 23.11.2016 podľa ktorého cit. „Najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ v rámci konania o povolení vkladu došlo k opomenutiu spoločnosti Perul, s.r.o. ako oprávneného z vecného bremena nie je právne prípustné nezapísaný údaj doplniť opravou, keď malo ohľadne neho prebehnúť vkladové konanie. Tento údaj mohol byť doplnený iba rozhodnutím o vklade, pretože správa katastra nerozhodla o celom predmete konania. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné postupovať nie podľa zmluvy, ale návrhu na vklad, ktorý mal obsahovať i výslovný údaj o zápise vecného bremena in personam v prospech spoločnosti Perul s.r.o. Súd z obsahu administratívneho spisu nezistil existenciu návrhu na vklad vecného bremena in personam v prospech Perul, s.r.o. v spojení s kúpnou zmluvou uzavretou medzi obchodnými spoločnosťami PERUL, s.r.o. a MBB, a.s. dňa 29.06.2007.“ Inými slovami, v tomto ilustračnom prípade išlo o situáciu, kedy sa zmluvné strany v kúpnej zmluve dohodli nie len na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej kúpno-predajom, ale aj na zriadení vecného bremena na nej, avšak ich návrh na zápis týchto práv do operátov katastra obsahoval iba návrh na vklad kúpno-predajom prevedeného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie však aj návrh na zápis vecného bremena k nej, doplnenia ktorého (chýbajúceho) zápisu sa potom účastníci zmluvy nesprávne domáhali v rámci konania o oprave chyby, čo však nebolo možným, pretože údaj o vecnom bremene sa v operátoch katastra nenachádzal a teda ani nemohol byť opravený, pričom zjednanie nápravy bolo možným iba podaním nového návrhu aj na zápis vecného bremena, avšak iba v riadnom vkladovom konaní a nie v konaní o oprave chyby. 57. Napokon skôr, než by správny súd pristúpil k hodnoteniu okolností v danom konkrétnom prípade, považuje ešte za nevyhnutné vo všeobecnej rovine k charakteru a dôsledkom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podotknúť, že v zásade v zmysle cit. § 59 ods. 4 katastrálneho zákona (treba mať na pamäti, že v znení právnej úpravy účinnej do 30.09.2018, viď citované právne východiská, pozn.), vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam, t.j. najčastejšie sa jedná o prípady opravy čisto formálnych chýb v písaní vzniknutých pri prenášaní údajov do katastra z verejnej či inej listiny, ktoré boli podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam a ktoré sa nachádzajú v zbierke listín katastra, avšak nie je tomu tak vždy. Totižto podľa druhej vety cit. § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, oprava chyby v katastrálnom operáte by mohla mať vplyv aj na vznik, zmenu či zánik práv k nehnuteľnostiam a to pri oprave chyby podľa cit. § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, kedy sa jedná o opravu vecnej chyby vzniknutej pri prenášaní údajov do katastra z verejnej či inej listiny, ktoré boli podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam, napr. ak v rozpore s nachádzajúcou listinou v zbierke listín , boli v katastri nesprávne prepočítané a zapísané veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov (napravenie tejto chyby tak bude mať vplyv na vznik spoluvlastníckeho práva do tej doby nesprávnym prepočtom ukráteného spoluvlastníka a to k väčšej časti podielu) alebo napr. nezapísaním (opomenutím zapísania) do katastra všetkých v osvedčení o dedičstve sa nachádzajúcich dedičov (napravenie tejto chyby tak bude mať vplyv na vznik spoluvlastníckeho práva pre, do tej doby nezapísaného spoludediča a na zmenšenie podielov a teda zánik vlastníctva k ich časti u do tej doby zapísaných dedičov) a pod. Okrem toho, podľa druhej vety cit. § 59 ods. 4 katastrálneho zákona môže mať oprava chyby v operátoch katastra vplyv na vznik, zmenu a na zánik práv k nehnuteľnostiam aj pri jej oprave podľa cit. § 78 ods. 1 katastrálneho zákona, t.j. v prípadoch keď sa jedná o opravu chyby v zápise práva k nehnuteľnosti vykonaného do 31.12.1992 (t.j. pred vznikom Slovenskej republiky 01.01.1993), z dôvodu preukázania opaku o pravdivosti tohto zápisu, t.j. inak povedané, pri preukázaní nepravdivosti tohto zápisu, tj. predpokladom opravy tejto chyby je opäť v katastri už existujúci, avšak nepravdivý zápis práva k nehnuteľnosti vykonaný do 31.12.1992, ktorého pravdivosť je vyvrátená obsahom pre zápis podkladovej listiny. Summa summarum, tak či onak, t.j. či už ide o opravu takej chyby v operátoch katastra, ktorá oprava v konečnom dôsledku má alebo nemá vplyv na vznik, zmenu alebo na zánik práva k nehnuteľnosti, predpokladom katastrálneho konania o opravu chyby v rozhodnom čase bolo a je, aby sa jednalo o zosúladenie, pred touto opravou, sa už v operátoch katastra nachádzajúceho zápisu k nehnuteľnosti na jednej strane s obsahom, taktiež pred touto opravou, sa už v zbierke listín katastra nachádzajúcej

verejnej alebo inej listiny, ktorá bola podkladom pre tento zápis, na strane druhej, a to v záujme aktualizácie údajov tohto verejného registra informácií o nehnuteľnostiach a ich vlastníkoch, či iných subjektoch majúcich práva k nim. V rámci konania o oprave chýb sa nezakladá (a ani sa nemôže zakladať) nejaké nové právo k nehnuteľnosti s konštitutívnymi účinkami. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne súdnictvo). Nie je totiž v právomoci katastrálnych orgánov vykonávať zásahy do vlastníckych práv vlastníkov susedných pozemkov bez ich súhlasu. Správny orgán na úseku katastra nemôže vykonať zmenu hraníc pozemkov, pretože inak by šlo o zmenu platného vlastníckeho práva k častiam predmetných pozemkov. V susedských sporoch o vlastníctve k nehnuteľnostiam či k ich častiam, sa možno obrátiť na súd podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, resp. určenie hranice pozemkov. Rozsudok súdu je verejná listina, ktorú by následne aj príslušná správa katastra bola povinná zapísať do katastra formou záznamu. 58. Aj z dôvodovej správy k prvotnému zneniu katastrálneho zákona, ktorý v § 59 už poznal a mal upravené konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je zrejmým, že motívom zákonodarcu prijať túto právnu úpravu bolo vytvoriť procesný priestor na opravu v operáte katastra sa už nachádzajúcich formálnych či vecných chýb, keďže uviedol cit. „Chybné údaje katastra môžu byť zdrojom nesprávnych rozhodnutí a príčinou znižovania právnej istoty. Je preto potrebné, aby zákon zakotvil možnosť opravy takýchto chýb. Opravy uvedené v ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov (písm. a) alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v súčinnosti s tými subjektami, ktoré príslušné listiny vyhotovili Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené. osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“ 59. Keďže v rozhodnom čase účinný cit. § 22 ods. 1 katastrálneho zákona rozoznával viacero katastrálnych konaní a to konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam [v rozhodnom čase upravené v § 4 a nasl. katastrálneho zákona]; konanie o zmenách hraníc katastrálnych území [v rozhodnom čase upravené v § 58 katastrálneho zákona]; konanie o prešetrovaní zmien údajov katastra [v rozhodnom čase upravené v § 57 a nasl. katastrálneho zákona]; konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte [v rozhodnom čase upravené v § 59 katastrálneho zákona] a konanie o obnove katastrálneho operátu [v rozhodnom čase upravené v 63 katastrálneho zákona], z toho je zrejmým, že každé z týchto konaní má vlastnú právnu reguláciu a účel, ktorý nie je možné bez ďalšieho zamieňať. 60. V danom konkrétnom prípade sa žalobca (obec D. E.), ktorý v minulosti už neuspel pri svojej opakovanej snahe pretransformovať do operátov katastra rozhodnutie Rady ONV z 29.04.1960, ktorým malo byť rozhodnuté o odčlenení osady Gomboš z katastrálneho územia obce Perín-Chym a o jej pričlenení ku katastrálnemu územiu obce D. E., a to neuspel ani v konaní o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmetnú osadu do katastra [na rozdiel od iných týmto rozhodnutím ONV zlučovaných obcí, pozn.]; neuspel ani v konaní o zmenu územia obce a ani v konaní o zmenu hraníc katastrálnych území obcí D. E. a Perín-Chym [pre nepreukázanie súhlasu obyvateľov dotknutých obcí, ako aj súhlasu ich obecných zastupiteľstiev, pozn.], sa v preskúmavanom správnom konaní, súc podporený výdatnou snahou generálneho prokurátora, na základe upozornenia ktorého, napokon prvostupňový správny orgán začal ex offo konanie o opravu chyby v operátoch katastra, snaží dosiahnuť, zapísanie záverov tohto rozhodnutia Rady ONV z roku 1960 do katastra nehnuteľností práve skrz zmienené konanie o oprave chyby, tvrdiac, že chybou je, že v katastri je osada Gomboš stále vedená ako súčasť obce Perín-Chym, čo nekorešponduje so zmieneným rozhodnutím Rady ONV z roku 1960 a ktorý rozpor je tak potrebným uviesť opravou tejto chyby do súladu. 61. S ohľadom k vyššie uvedenej charakteristike zmyslu a účelu konania o oprave chyby v operátoch katastra, správny súd dáva opakovane do pozornosti, že esenciálnym predpokladom pre žalobcom a aj generálnym prokurátorom požadovaný postup opravy chyby v katastrálnom operáte, spočívajúcej podľa nich v pričlenení osady Gomboš k nesprávnemu katastrálnemu územiu obce Perín-Chym, ktorej opravu požadujú vykonať tak, aby táto osada bola pričlenená ku katastrálnemu územiu D. E., je alebo by bolo,

aby predmetná osada Gomboš (resp. túto osadu tvoriace nehnuteľnosti), už bola v operátoch katastra zadefinovaná, zapísaná ako samostatná územno-technická jednotka, tvoriaca územne uzavretý celok v katastri evidovaných pozemkov, t.j. aby už pred požadovanou opravou bola táto osada v operátoch katastra zadefinovaná ako samostatné katastrálne územie (§ 3 ods. 8 katastrálneho zákona v znení účinnom so 30.09.2018, pozn.), pretože iba tak by bolo možné vykonať aj prípadnú opravu, žalobcom tvrdeného, nesprávneho pričlenenia jej „katastrálneho územia“ (rozumej doposiaľ nezadefinovaného katastrálneho územia osady Gomboš) alebo jej zlúčenia s katastrálnym územím inej obce. Inými slovami povedané, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, predpokladom pre katastrálne konanie o opravu chyby v operátoch katastra je jednako v operátoch katastra existujúci rozpor (chyba) medzi do tohto operátu už vnesenými (už zapísaných) údajmi o práve k nehnuteľnosti na jednej strane a obsahom verejnej alebo inej listiny, na základe ktorej k zápisu tohto práva k nehnuteľnosti do katastra došlo na strane druhej, tak aj v tomto konkrétnom prípade by pre takéto konanie o oprave chyby musel byť na jednej strane v operátoch katastra už existujúci zápis o existencii osady C. a o práve obce Perín-Chym k nehnuteľnostiam definujúcim katastrálne územie osady C., ktorý zápis by bol v rozpore s obsahom v tomto prípade rozhodnutia Rady ONV z roku 1960 zaevidovaného v zbierke listín katastra, a podľa rozhodnutia ktorého by toto právo k identickým nehnuteľnostiam tvoriacim katastrálne územie osady C. malo patriť obci Veľká Ida. Avšak v danom prípade tomu tak nie je. Zo správnymi orgánmi vykonaného dokazovania, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že uvedené predpoklady pre tento typ katastrálneho konania splnené neboli a ani nie sú. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané a netvrdí to ani žalobca, ani generálny prokurátor, žeby už v minulosti bol nejakým rozhodnutím alebo inou listinou deklarovaný vznik osady Gomboš, ako samostatnej územno-technickej jednotky (katastrálne územie), na podklade ktorej by táto osada bola ako samostatne zadefinované a identifikovateľné katastrálne územie zaevidované v operátoch katastra tak, aby bolo možné prípadne nespochybniteľne určiť jeho priľnutie alebo spolupatričnosť s katastrálnym územím inej obce. Páve naopak, aj žalovaný a aj prvostupňový správny orgán uviedli, a žalobca to nerozporuje, že osada Gomboš nemá a ani nikdy nemala vlastné katastrálne územie a vždy bola súčasťou katastrálneho územia obce Perín-Chym, pričom rozsah tohto katastrálneho územia osady Gomboš resp. jej hranicu nedefinuje (neurčuje) ani rozhodnutie Rady ONV z 29.04.1960. Uvedený nedostatok rozhodnutia Rady ONV z roku 1960 bol s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj dôvodom, pre ktorý v tejto jeho časti týkajúcej sa práve osady Gomboš, nedošlo k jeho zápisu do operátov katastra, keďže nebolo zrejmým, aké nehnuteľnosti vlastne tvoria osadu C. a jej územie a teda ktoré by mali byť pričlenené k obci Veľká Ida. Vzhľadom k uvedenému, keďže v operátoch katastra sa nenachádza zápis práva obce Perín-Chym k jasne zadefinovanému samostatnému katastrálnemu územiu osady Gomboš (keďže táto osada ani nie je samostatným katastrálnym územím a nikdy ani nebola a je len neoddeliteľnou súčasťou obce Perín-Chym), ktorý zápis by tak teoreticky mohol byť v rozpore s evidovaným rozhodnutím Rady ONV z roku 1960 v zbierke listín katastra (pretože na jeho podklade bol v minulosti vykonaný zápis zlúčenia iných obcí s jasne zadefinovaným kat. územím, čo ale nie je tento prípad, pozn.), podľa rozhodnutia ktorého by právo k tejto osade malo svedčať obci D. E., tak pre neexistenciu tohto zápisu a teda v tom dôsledku aj pre neexistenciu rozporu, ani nebolo čo v operátoch katastra opravovať, z ktorého dôvodu prvostupňový správny orgán toto ním ex offo začaté konanie o oprave chyby v operátoch katastra, podľa správneho súdu, správne a plne v súlade so zákonom zastavil. 62. Vzhľadom k uvedenému účelu konania o oprave chyby v operátoch katastra, sa javí byť absolútne irelevantnou a neopodstatnenou požiadavka generálneho prokurátora, aby absentujúce podklady ohľadne jednoznačnej identifikácie územia (teritória) osady Gomboš, za účelom jeho odčlenenia od katastrálneho územia jednej obce (Perín-Chym) a jeho súčasného pričlenenia ku katastrálnemu územiu obce druhej (Veľká Ida), zabezpečil v rámci tohto konania o oprave chyby v operáte katastra sám prvostupňový správny orgán (t.j. príslušný okresný úrad na úseku katastra), pretože jednako, (i) ako už bolo uvedené, zhotovovanie takýchto geodetických podkladov nie je v súlade s účelom katastrálneho konania o oprave chyby a teda takéto podklady sú pre toto konanie nepoužiteľnými, keďže toto konanie nemôže nahrádzať ani obchádzať či suplovať účel iného katastrálneho konania o zápise práv k nehnuteľnostiam k zápisu ktorému práve takéto geodetické podklady slúžia; jednako (ii) uvedená požiadavka absolútne nie je a ani nebola v kompetencii prvostupňového správneho orgánu tak, ako aj táto zadefinovaná v § 4 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a ako to napokon aj sám tento orgán, ako aj žalovaný uviedli, a bolo by v príkrom rozpore s logikou, aby katastrálny úrad suploval a nahrádzal, resp. naprával nedostatky činnosti príslušného štátneho orgánu (v danom prípade Rady ONV a Rady KNV), ktorý mienil rozhodnúť o vzniku samostatného územno-technického celku

a o jeho zlúčení s iným takýmto celkom (katastrálnym územím), avšak ktorý štátny orgán opomenul k svojmu rozhodnutiu pripojiť v tomto rozhodnom čase svojho rozhodovania aktuálnu geodetickú prílohu tohto svojho počinu, s preukázaním splnenia aj iných zákonných predpokladov (súhlasné stanovisko obyvateľov dotknutých obcí a ich miestnych zastupiteľstiev) a napokon (iii) nadväzne na uvedené je neprijateľným, aby príslušný katastrálny úrad pri zabezpečovaní geodetických podkladov o vymedzení katastrálneho územia dotknutej osady, svojou vôľou nahrádzal vôľu z roku 1960 vtedajšieho orgánu Rady ONV a Rady KNV pri ich vtedajšom zámere túto osadu vytvoriť a súčasne ju oddeliť od katastra jednej obce a pričleniť ju do katastra obce inej, tobôž, keď od tej doby došlo k zmene číslovania parciel a ich teritoriálneho prerozdelenia (napr. z vykonaného dokazovania vyplýva, že v minulosti zmienenú osadu tvorili iba parcely v extraviláne, no v súčasnosti by to mali byť aj parcely intravilánu obce PerínChym.) Inými slovami, generálny prokurátor sa už svojim upozornením adresovaným prvostupňovému správnemu orgánu snaží, rovnako ako aj žalobca, aby prvostupňový správny orgán a aj žalovaný v tomto neformálnom a nesporovom konaní o oprave chyby v operátoch katastra, vykonali do operátov katastra zápis o existencii osady Gomboš, ako samostatného územno-technického celku, t.j. samostatného katastrálneho územia, ktoré by bolo možné v jeho hraniciach odčleniť od iného katastrálneho územia obce Perín-Chym a súčasne ho pričleniť ku katastrálnemu územiu obce D. E., čo je však v rozpore s účelom konania o oprave chyby a súčasne sa jedná o obchádzanie iného druhu katastrálneho konania a to konania a zápise práv k nehnuteľnostiam. Iba v katastrálnom konaní o zápise práv k nehnuteľnostiam [v rozhodnom čase upravené v § 4 a nasl. katastrálneho zákona], by príslušný katastrálny úrad mohol na základe rozhodnutia Rady ONV z roku 1960, v prípade jeho formálnej i vecnej bezvadnosti, záznamom zapísať do operátov katastra osadu Gomboš ako svojou hranicou vymedzené katastrálne územie a jeho pričlenenie k inému katastrálnemu územiu, čo však, ako už v minulosti žalobca sám zistil, nebolo schodným, avšak nie preto, žeby katastrálny úrad toto vykonať nemohol, ale pre neúplnosť a vadnosť rozhodnutia Rady ONV z roku 1960, ktoré okrem iného neobsahovalo geodetickú prílohu (geometrický plán) o geodetickom zadefinovaní územia zmienenej osady, aby ju bolo možné zapísať a preto bolo toto rozhodnutie v tejto svojej časti týkajúcej sa osady C. do operátov katastra nezapísateľným. Vady rozhodnutí Rady ONV a Rady KNV z roku 1960 však nie je možné v tomto čase napraviť, a ich existenciu nie je možné klásť za vinu katastrálnemu úradu, prípadne od neho požadovať ich odstránenie, nápravu či prehliadnutie. Napokon práve formálne i materiálne vady [absencia geodetického podkladu; absencia preukazného súhlasu obyvateľov dotknutých obcí a ich miestnych samosprávnych orgánov s rozdelením katastrálneho územia obce Perín-Chym; ako aj nedostatok v rozhodnom čase kompetencie ONV rozhodovať o zlučovaní katastrálnych území z rôznych okresov, ktorá kompetencia patria v tom čase KNV, ktorý však v tomto prípade vec iba zobal na vedomie no nerozhodoval a pod.] rozhodnutia Rady ONV z roku 1960, na ktoré poukázal aj žalovaný, boli prekážkami pre ktoré žalobca v minulosti neuspel už v troch typoch konaní (konanie o zápis svojho práva o osade C. do pozemkovej knihy podľa cit. zákona č. 95/1871 ř.z.; konanie o inej zmene územia obce; konanie o zmene hraníc katastrálnych území), skrze ktoré sa snažil uviesť označené rozhodnutie ONV do života. 63. Napokon pokiaľ ide o žalobcom namietaný dôvod a spôsob ukončenia konania o opravu chyby v katastrálnom operáte prvostupňovým správnym orgánom, tak správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že v prípade, keď správny orgán mal za to, že nie je na konanie príslušným, mal radšej návrh na opravu chyby zamietnuť a nie konanie zastaviť, pretože ako je z priebehu skutkového deja zrejmým, toto konanie začalo nie na návrh niektorého z jeho účastníkov, ktorý návrh by bolo možné zamietnuť, ale začalo prvostupňovým správnym orgánom ex offo, takže nebolo čo zamietať. Okrem toho v súvislosti so žalobnou námietkou, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán uviedli nesprávny zákonný dôvod zastavenia konania o opravu chyby, ktorým dôvodom bol nedostatok príslušnosti podľa cit. § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia je potrebné vždy chápať v úzkej a neoddeliteľnej jednote s jeho odôvodnením, s ohľadom na odôvodnenie ktoré tak v tomto prípade dôvod nedostatku príslušnosti nemožno ponímať v zmysle nedostatku príslušnosť viesť konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte ako také, ale v zmysle nedostatku príslušnosti prvostupňového správneho orgánu v rámci konania o opravu chyby [na ktoré opakujem bol prvostupňový správny orgán nepochybne príslušný (veď v konečnom dôsledku mu preto v tomto smere adresoval svoje upozornenie aj generálny prokurátor)], naprávať pochybenia rozhodnutia Rady ONV z roku 1960 a to zabezpečením generálnym prokurátorom požadovaného geometrického plánu o územnom vyčlenení (sebaurčení) osady Gomboš, či súhlasu dotknutých obcí a ich obyvateľov, ktoré sa v tomto dostali do konfliktu, ktoré požiadavky prekračovali rámec konania o oprave chyby v operátoch katastra. Inými slovami povedané nedostatkom príslušnosti mal v kontexte odôvodnenia svojho rozhodnutia

prvostupňový správny orgán na mysli, že nemá príslušnosť v konaní o oprave chyby riešiť uvedené požiadavky, a nie to, žeby nemal príslušnosť viesť konanie o oprave chyby, ako sa to mylne domnieva žalobca, pravdepodobne vychádzajúc iba z výroku rozhodnutia bez kontextu s jeho odôvodnením. Pre komplexnosť veci však správny súd dodáva, že keďže uvedené požiadavky boli nad rámec účelu konania o oprave chyby, bolo by postačovalo, aby sa s nimi prvostupňový správny orgán vysporiadal iba v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo sa aj stalo, ale už bez potreby premietnutia záverov tohto odôvodnenia aj do výroku rozhodnutia, keďže tieto požiadavky nemohli mať vplyv na priebeh konania o oprave chyby v operátoch katastra ako takého. Preto aj keby prvostupňový správny orgán na zastavenie konania o oprave chyby v operátoch katastra aplikoval nesprávny zákonný dôvod [cit. § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku], tak podľa správneho súdu toto nie je tak závažným pochybením, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilým vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podľa správneho súdu, vzhľadom k okolnostiam veci, konanie o opravu chyby muselo byť v konečnom dôsledku tak či tak zastavené, avšak z iného zákonného dôvodu a to z dôvodu, že v jeho priebehu na toto konanie nepochybne príslušný prvostupňový správny orgán zistil, že dôvod na vykonanie opravy chyby nie je daný, preto mal správny orgán konanie zastaviť z dôvodu, že týmto zistením odpadol dôvod tohto konania o opravu chyby, ktoré začal z vlastného podnetu [cit. § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku], aj keď správnejším by bol formalizovaný záver nie o odpadnutí dôvodu, ale záver o zistení o neexistencii takého dôvodu, avšak takýto formalizovaný zákonný dôvod zastavenia konania zákon nepoznal. 64. Záverom správny súd v naznačenom kontexte ešte dopĺňa, že dôkazom o tom, že požiadavka generálneho prokurátora a žalobcu, aby prvostupňový správny orgán zabezpečil v rámci konania o opravu chyby napr. geometrický plán čim by mali byť napravené nedostatky rozhodnutia Rady ONV z roku 1960, boli nad rámec konania o oprave chyby, je aj to, že napr. podľa cit. § 59 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona účinného v rozhodnom čase, mohli byť predmetom opravy iba chyby cit. „... v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.“, pričom dodatočné zabezpečenie k rozhodnutiu štátneho orgánu chýbajúceho geodetického plánu, takýmito druhom chyby zaiste nie je (k významovej rozdielnosti slov „chyba“ a „chýbanie“ viď vyššie, pozn.). 65. Pokiaľ ide o žalobcom až v konaní pred súdom predložený nový dôkaz a to „Protokol o delimitácii nehnuteľného majetku“, správny súd s poukazom na § 119 SSP, podľa ktorého správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe vychádza v zásade zo skutkového stavu zisteného už orgánom verejnej správy, na tento dôkaz neprihliadal, pretože jednako správny súd nie je primárne súdom skutkovým; jednako tento dôkaz nemal k dispozícii prvostupňový správny orgán ani žalovaný, ktoré tak nemali možnosť sa s nim vysporiadať a jednako žalobca jeho predložením neuviedol, čoho sa má predmetný dôkaz týkať a čo alebo aká pre vec relevantná skutočnosť by mala byť ním preukázaná (nie je úlohou súdu domýšľať si účel či poslanie predloženého dôkazu). 66. Na základe uvedených záverov, správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 67. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 68. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 69. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“ 70. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 71. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, náhrada trov by patrila v konaní úspešnému žalovanému, ktorému však nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto správny súd žalovanému orgánu štátnej správy právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Obdobne tak z uvedených dôvodov správny súd nepriznal nárok na náhradu trov voči v konaní neúspešnému žalobcovi ani ďalšiemu účastníkovi konania 1/ (generálny prokurátor), avšak nárok na túto náhradu voči v konaní neúspešnému žalobcovi, správny súd priznal podľa cit. § 169 SSP ďalšiemu účastníkovi konania 2/ (obec Perín-Chym). 72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP v spojení s § 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).