Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/161/2018 7018201045 26. 08. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:7018201045.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XX, XXX XX E., F. G., proti žalovanému: Primátor Mesta Košice, Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, Slovenská republika o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2018/17161 zo dňa 11.09.2018, vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II.
Žalovanému nepriznáva voči žalobcom právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 16.11.2018 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa žalobcovia domáhali, aby po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2018/17161 z 11.09.2018, vo veci sprístupnenia nimi požadovaných informácii bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené, vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie a žalobcom, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcov, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Spoločnou žiadosťou zo dňa 19.06.2018 adresovanou Mestskej polícii Košice, stanica - Západ (ďalej len „povinná osoba“), žalobcovia, podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákona o slobode informácií“), žiadali o sprístupnenie nasledujúcich informácií a to s odôvodnením týchto jednotlivých bodov: (1) zaslanie kópie priestupkového spisu vedeného povinnou osobou ohľadom priestupku oznamovaného žalobcami spáchaného zmysle ust § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý bol oznamovaný dňa 28. 10. 2016 (piatok) a ktorého sa mal dopustiť H. A. I., bytom ul. J. K. XX L. E., ako toho času užívateľ záhradky číslo 62 v uvedenej záhradkárskej osade; (2) sprístupnenie spisových značiek všetkých priestupkových spisov vedených povinnou osobou ohľadom oznámení podaných či už zo strany žalobcov alebo zo strany kohokoľvek, vo veci poškodzovania kolesami áut rozmočených trávnatých ciest a spoločných priestorov, respektíve zelene
záhradkárskej osade Terasa 32 – 24 v Košiciach a v jej tesnej blízkosti, podaných dňa 04. 03. 2017 s konkretizáciou čo bolo predmetom toho - ktorého priestupkového spisu, kto bol oznamovateľ oznamovaného priestupku, kto bol podozrivý zo spáchania oznamovaného priestupku, a ako dopadlo objasňovanie oznamovaného priestupku; (3) sprístupnenie všetkých spisových značiek priestupkových spisov vedených povinnou osobou ohľadom oznámení podaných či už zo strany žalobcov alebo zo strany kohokoľvek, vo veci spáchania akýchkoľvek priestupkov, resp. trestných činov, alebo iných deliktov, k spáchaniu, ktorý malo dôjsť buď priamo v záhradkárskej osade Terasa 32 - 24 v Košiciach, alebo v jej tesnej blízkosti do dňa 04. 03. 2017 s konkretizáciou čo bolo predmetom toho - ktorého priestupkového spisu, kto bol oznamovateľ oznamovaného priestupku, kto bol podozrivý zo spáchania oznamovaného priestupku, a ako dopadlo objasňovanie oznamovaného priestupku; (4) sprístupnenie informácie o tom, či povinná osoba a uvažovala o realizácii návrhu, odvolacieho orgánu uvedeného v rozhodnutí Primátora Mesta Košice vedenom pod č. MK/A/2018/10365 zo dňa 13. 04. 2018, podľa ktorého cit.: „odhliadnuc od uvedeného odvolací orgán navrhuje, aby správny orgán prvého stupňa v zmysle § 21 ods. 2 zákona o slobode informácií opätovne prehodnotil povinnosť uhradiť materiálne náklady spojené so sprístupnením požadovaných informácií, ktorá bola žalobcom uložená listom zo dňa 14. 02. 2018, a to s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobcovia sú toho času poberateľmi dávky v hmotnej núdzi.“ (podľa § 21 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť, pozn.) 4. Povinná osoba informovala žalobcov o vybavení ich spoločnej žiadosti listom č. MK/E/2018/01019, ev.č. : MK/E/2018/036078 zo dňa 28.06.2018 ktorého prílohou tohto listu bolo rozhodnutie povinnej osoby č. MK/E/2018/01019, ev.č. : MK/E/2018/036107 z 28.06.2018 nasledovne: (1) povinná osoba nesprístupnila informáciu uvedenú v bode 1 z dôvodu, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania o priestupku, ale sú len oznamovateľmi priestupku. Povinná osoba zároveň uviedla, že žalobcovia nijako nepreukázali odôvodnenosť svojej požiadavky o zaslanie kópie priestupkového spisu; (2) povinná osoba čiastočne sprístupnila informáciu, tým že oznámila spisové značky priestupkových spisov, uvedenia predmetu objasňovaní priestupkov a tiež údaje o spôsobe skončenia objasňovania priestupkov. Údaje požadované v žiadosti, ktoré sa týkajú uvedenie oznamovateľov a podozrivých zo spáchania priestupkov nesprístupnila z dôvodu, že sú osobnými údajmi, pričom dotknuté osoby nedali na zverejnenie svojich osobných údajov predchádzajúci písomný súhlas a súčasne zverejnenie ich osobných údajov neukladá zákon; (3) povinná osoba čiastočne sprístupnila informácie týkajúce sa uvedenia spisových značiek priestupkových spisov, uvedenia predmetu objasňovaní priestupkov a tiež údaje o spôsobe skončenia objasňovania priestupkov. Údaje požadované v žiadosti, ktoré sa týkajú uvedenie oznamovateľov a podozrivých zo spáchania priestupkov nesprístupnila z dôvodu, že sú osobnými údajmi, pričom dotknuté osoby nedali na zverejnenie svojich osobných údajov predchádzajúci písomný súhlas a súčasne zverejnenie ich osobných údajov neukladá zákon; (4) povinná osoba poskytla žalobcom informáciu, podľa ktorej sa návrhom odvolacieho orgánu smerujúcemu k prehodnoteniu povinnosti uhradenia nákladov spojených so sprístupnením informácií vedenie povinnej osoby zaoberala, pričom na uhradení nákladov trvá v pôvodnom rozsahu. 5. Žalobcovia svoje spoločné odvolanie proti spôsobu vybavenia ich spoločnej žiadosti podali dňa 23.07.2018, ktoré následne doplnili podaním zo dňa 27.08.2018. Svoje odvolanie odôvodnili skutočnosťou, že informácie ktoré im boli zo strany povinnej osoby sprístupnené považujú za neúplné. V podanom odvolaní poukázali, že v bodoch č. 2 a 3 žiadosti žiadali aj o sprístupnenie ich vlastných údajov, ako oznamovateľov, a preto neobstojí argumentácia povinnej osoby opierajúc sa o príslušné zákonné ustanovenie zákona o slobode informácií v zmysle ktorého sú údaje o oznamovateľoch a podozrivých zo spáchania priestupku osobnými údajmi, pričom dotknuté osoby nedali na zverejnenie svojich osobných údajov predchádzajúci písomný súhlas a že z uvedeného dôvodu tieto informácie nemožno sprístupniť. Žalobcovia zastávali názor, že na základe uvedeného bolo plne namieste zo strany povinnej osoby im sprístupniť nielen priestupkový spis pod bodom 1 žiadosti, ale aj údaje nimi žiadané pod bodmi 2 a 3 žiadosti, a to celé, za predpokladu, že osobné údaje ostatných dotknutých osôb budú nečitateľné (anonymizované). V súvislosti s nesprístupnením informácie požadovanej pod bodom 1 žiadosti žalobcovia uviedli, že túto informáciu žiadajú sprístupniť z dôvodov prípravy ich ďalšej obhajoby v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 1T/21/2018, pričom túto skutočnosť uviedli, už aj skôr podaných žiadostiach. Žalobcovia vyslovili názor, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia a na základe uvedeného preto žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu ako nezákonné a vec vrátiť späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný žalobou napádaným rozhodnutím č. MK/A/2018/17161 z 11.09.2018 a to tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Žalovaný v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím povinnej osoby a toto rozhodnutie považoval za zákonné v celom rozsahu. Žalovaný mal za nepochybné, že vo vzťahu k informáciám požadovaným v bodoch 2 a 3 žiadosti, povinná osoba sčasti sprístupnila žalobcom požadované informácie, a to po predchádzajúcom vylúčení tých informácií, ktoré v zmysle zákona nemožno sprístupniť. Vo vzťahu k sprístupneniu informácie požadovanej pod bodom 1 žiadosti, sa žalovaný rovnako stotožnil s argumentáciou povinnej osoby v zmysle, ktorej žalobcovia dostatočne nepreukázali odôvodnenosť svojej požiadavky. Z postavenia žalobcov vo vzťahu k predmetnému priestupkovému konaniu je zrejmé, že žalobcovia nespĺňajú zákonné podmienky na prístup k informáciám požadovaným pod bodom 1 ich žiadosti. Žalovaný zároveň uviedol, že nemá za dostatočne preukázané tvrdenie žalobcov, v zmysle, ktorého je požadovaná informácia potrebná na prípravu ich ďalšej obhajoby v trestnom konaní. Konanie pred správnym súdom 7. Žalobcovia vo svojej správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. MK/A/2018/17161 z 11.09.2018 uviedli, že ju podávajú bez splnenia jej zákonných náležitosti len z dôvodu, aby nezmeškali lehotu na jej podanie s tým, že tieto náležitosti doplnia v čo najkratšom čase. 8. Krajský súd uznesením sp.zn. 6S/161/2018 zo dňa 14.03.2019 a následne výzvou zo dňa 12.07.2019 vyzval žalobcov, aby podľa § 182 a § 59 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doplnili chýbajúce náležitosti žaloby, predložením napadnutého rozhodnutia a doplnením podania v dvoch vyhotoveniach. Dňa 07.08.2019 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcov označené ako cit. „Oprava a doplnenie nášho podania podaného dňa 16.11.2018...“, v ktorom zopakovali obsah svojej žiadosti o informácie zo 19.06.2018 adresovanú povinnej osobe; zopakovali obsah vybavenia ich žiadosti povinnou osobou, ako aj obsah svojho odvolania voči tomuto vybaveniu a jeho vybavenie žalovaným zdôrazňujúc, že - ohľadne rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa vybavenia bodu (1) ich spoločnej žiadosti boli všetky žiadosti podávané z dôvodu prípravy ich obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. značkou 1T/21/2018. Konanie žalovaného považovali, len za snahu vytvárať zákonné obštrukcie smerujúce k tomu, aby im bolo znemožnené získavať informácie z ktorých by celkom určite zistili, že žalovaný nedisponuje žiadnym stanoviskom Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“ ) o tom, že škodu na SPF-om patriacom pozemku považuje za zanedbateľnú a že v poradí prvý, žalobcami dňa 04.03.2017 oznámený priestupok, bol vyriešený iba napomenutím, čo dokazujú aj svedecké výpovede G. M. a H. N. vyprodukované už spomínanom trestnom konaní. Uviedli ďalej, že v poradí druhý oznamovaný priestupok zo dňa 04. 03. 2017 mal byť už vybavený uložením sankcie a nie odložením veci pod zámienkou akéhosi neexistujúceho vyjadrenia SPF a teda takýmto spôsobom im zamestnanec povinného v podstate bránil v získaní dôkazov. Mali za to, že celkom zreteľne preukázali jednak povinnej osobe ako aj odvolaciemu orgánu, že je daný právny dôvod na to, aby im boli požadované informácie sprístupnené spôsobom akým to navrhli ich písomnom doplnení zo dňa 27. 08. 2019. 9. Žalovaný a povinná osoba vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobou napadnuté rozhodnutie č. MK/A/2018/17161 zo dňa 11.09.2018 považujú za zákonné a nevidia dôvod na jeho zrušenie či zmenu. 10. Žalobcovia boli vyzvaní výzvou zo dňa 20.12.2023 im doručenou dňa 27.12.2023 s možnosťou sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného (podať repliku), toto právo v lehote stanovenej súdom, ani po jej uplynutí nevyužili. Relevantné právne predpisy
11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 13. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 15. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.“ 16. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcami (t.j. k 19.06.2018), ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“ ) „(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“ 17. Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. (4) Sprievodnou informáciou je informácia, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informácia o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o dobe, počas ktorej odmietnutie sprístupnenia informácie trvá, a kedy bude opätovne preskúmaný.“ 18. Podľa § 9 ods. 1 a 3 písm. a) až c) zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, ... Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko.“ 19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak (d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.“
20. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „ (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).“ 21. Podľa § 58 ods. 3 psím. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež (d) orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní.“ 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v aktuálnom znení „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.“ 23. Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií v aktuálnom znení „Informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe.“ Právny názor správneho súdu 24. Správny súd ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.09.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice - Mestskej polície Košice č. MK/E/2018/01019 zo dňa 28.06.2018, vo veci nesprístupnenia informácie, oboznámil sa s podstatnou časťou administratívneho spisu žalovaného, v medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniami žalobcov, žalovaného, a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a žalobu zamietol. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.augusta 2024. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19. augusta 2024. 25. Keďže Krajský súd v Košiciach už akceptoval žalobcami podanú banketnú žalobu (t.j. žalobu podanú bez zdôvodnenia žalobnými bodmi) tým, že žalobcov vyzval na odstránenie jej vád aj keď už uplynula zákonná lehota na jej doplnenie, čím v žalobcoch mohol vzbudiť legitímne očakávanie, že nimi napadnuté rozhodnutia správnych orgánov budú podrobené súdnemu prieskumu zákonnosti, správny súd v záujme naplniť toto už v žalobcoch vzbudené legitímne očakávanie, napriek uvedenému procesnému pochybeniu Krajského súdu v Košiciach, pristúpil k súdnemu prieskumu žalobou žalobcov napadnutých rozhodnutí. 26. Žalobcovia svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako celku, založili na tvrdení, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán nesprávne skutkovo a právne posúdil ich žiadosť o informáciu, v dôsledku čoho, im žalovaný nimi požadované informácie buď protizákonne odoprel poskytnúť, alebo im poskytol neúplné, či nepravdivé informácie. 27. Správny súd sa v úvode vysporiadal s aplikáciou právnych predpisov hmotného práva, konkrétne zákonom o slobode informácií, ktorý v Slovenskej republike predstavuje všeobecnú úpravu sprístupňovania informácií a je vystavaný na nasledujúcich hmotnoprávnych zásadách spoločných pre povinné zverejňovanie informácií ako aj pre sprístupňovanie informácií konkrétnym osobám: - každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii ; - informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho dôvodu alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje; - sprístupnenie informácie je bezplatné; - dôvod nesprístupnenia informácie musí vyplývať zo zákona.
Zákonodarca pri tvorbe zákona uplatnil aj zásady vyplývajúce z odporúčania Výboru ministrov R (81) 19 o prístupe k informáciám orgánov verejnej správy. Predmetný dokument Rady Európy vyjadruje nasledujúce zásady: - každý na koho sa vzťahuje právomoc členského štátu má právo na požiadanie získať informácie o orgánoch verejnej správy s výnimkou zákonodarných a súdnych orgánov; - prístup k informáciám sa zabezpečí prostredníctvom účinných a vhodných prostriedkov; - prístup k informáciám sa nezamietne z dôvodu, že žiadateľ nemá osobitný záujem v danej veci; - prístup k informáciám sa riadi princípom rovnosti; - uvedené zásady sa uplatnia iba s takými obmedzeniami, aké sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu legitímnych verejných záujmov (napr. štátna bezpečnosť, verejná bezpečnosť, verejný poriadok, ekonomický prospech krajiny, prevencia proti zločinu, či zabránenie zverejňovania dôverne zaslaných informácií) a na ochranu súkromia a iných legitímnych súkromných záujmov, avšak s náležitým ohľadom na osobitný záujem jednotlivca o informáciu, ktorá sa ho osobne týka a ktorá je k dispozícii orgánu verejnej správy, teda zákonodarca striktne vymedzil dôvody, pre ktoré nie je možné sprístupniť informáciu. Rovnako právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú aj ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 28. V danom prípade ide o situáciu, kedy nedošlo k sprístupneniu informácií v podobe sprístupneniu priestupkového spisu z dôvodu, že žalobcovia neboli účastníkmi konania. Prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný odmietol sprístupniť celý priestupkový spis, pretože žalobcovia boli len oznamovateľmi priestupku. Správny súd sa v tomto stotožnňuje s argumentáciu žalovaného a navyše odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 6. júla 2021, podľa ktorého ak zo žiadosti o sprístupnenie informácie vyplýva, že je v nej vymedzený rozsah požadovanej informácie ako kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy, v súvislosti je podstatným vyriešenie otázky, či je možné považovať administratívny spis orgánu verejnej správy za informáciu, ktorú má v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii. Správny súd (aj s prihliadnutím na judikatúru NS SR a na závery Rozsudku NS SR sp.zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 6. júla 2021) poukazuje na to: . Otázkou posudzovania pojmu „informácia“ sa zaoberal NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudky sp. zn. 5Sži/3/2011, sp. zn.2Sžo/190/2008), podľa ktorej cit.: „zo znenia Zákona o slobode informácií nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch(kúpne zmluvy či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu. Žalobca v preskúmavanom prípade žiadal o poskytnutie informácií (z priestupkového spisu) nahliadnutím do spisu a umožnením mu vyhotoviť kópie zo spisu. Z ust. § 16 ods. 1 Zákona slobode informácií vyplýva, že informácie sa sprístupňujú okrem iného aj nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, t. j. cit. ustanovenie Zákona o slobode informácií (na ktoré v žiadosti i v správnej žalobe žalobcova bez akejkoľvek ďalšej právnej a skutkovej argumentácie poukázal) upravuje len spôsob resp. jeden zo spôsobov poskytnutia informácií, avšak len za predpokladu, že žalobca požiada o poskytnutie takej informácie, ktorú mu povinná osoba (orgán verejnej správy) je povinná poskytnúť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tento spôsob poskytnutia informácie (nahliadnutie do spisu) bude pripadať do úvahy v takom prípade, kedy je (konkrétna) informácia zrejmá zo spisu, ale žiadateľovi nesvedčí právo nahliadať do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku /ako je tomu v preskúmavanom prípade, keďže nejde o priestupkový spis v jeho vlastnej veci, resp. nejde o spis vedený v administratívnom (priestupkovom) konaní, v ktorom by bol žiadateľ (žalobca) účastníkom tohto konania/.“ S poukazom na vyššie uvedené, správny súd upriamuje pozornosť žalobcov ešte na skutočnosť, že danou vecou sa zaoberal aj Veľký senát NS SR v rozhodnutí sp.zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 6. júla 2021), podľa ktorého je § 89a zákona o priestupkoch ustanovením špeciálnym, v zmysle ktorého priestupkové orgány nie sú povinné poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií (až na vymenované výnimky podľa osobitných priestupkových zákonov). V § 89a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa uvádza taxatívny výpočet subjektov, ktorým sa poskytujú údaje z evidencie priestupkov, uvedené ho viedlo k jednoznačnému záveru, že ani oznamovateľ priestupku, ktorý žiadosťou podľa zákona o slobode informácií žiadal o sprístupnenie informácie, nie je oprávnenou osobou, ktorej by mala mohol správny orgán poskytnúť požadované údaje. Osobitnú pozornosť NS SR venoval § 89a ods. 10 citovaného
ustanovenia, ktoré výslovne ustanovuje, že evidencia priestupkov je neverejná, čo v podstate znamená, že údaje o páchateľovi a o jeho priestupku sú tajné. Uvedené sa premietlo do záveru, že zásada, že evidencia priestupkov je neverejná (tajná), súvisí s úpravou v §89a ods. 9 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého platí, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií, ktorý vychádza zo zásady, že „čo nie je tajné, je verejné“. Svoje konštatovanie napokon NS SR zhrnul do podoby, že údaje o páchateľovi - fyzickej osobe a o jeho priestupku sú neverejné a sprístupňujú sa len tým subjektom, ktoré sú uvedené v § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch. 29. Správny súd, sumarizujúc jednotlivé evidované údaje o priestupku a jeho páchateľovi konštatuje, že tieto zahŕňajú prakticky všetky náležitosti, z ktorých pozostávajú rozhodnutia o priestupkoch, o sprístupnenie ktorých mal žiadateľ o informáciu záujem. Teda, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadatelia nie sú osobou, ktorej sa poskytujú údaje z tejto evidencie, zodpovedal tak na otázku, prečo nesprístupnil rozhodnutie o priestupku, keďže tieto pozostávajú práve z údajov, ktoré sú neverejné. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný odôvodnil nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií poukazom na to, že „za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o sprístupnenie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo na takéto sprístupnenie spisu patrí len subjektom v zákone presne uvedeným“, pričom poukázal na § 23 Správneho poriadku, ktoré upravuje postup pri nahliadaní do spisov, v závislosti od procesného postavenia žiadateľov v danom konaní. V preskúmavanom prípade žalobcovia, ako žiadatelia o informácie neboli účastníkmi administratívneho (priestupkového) konania, ale iba oznamovateľmi priestupku. 30. Preto aj správny súd, vychádzajúc zo záverov veľkého senátu, prisvedčil správnosti postupu žalovaného, ktorý žalobcom o sprístupnenie informácie nevyhovel a požadovanú informáciu nesprístupnil, keď odkázal na skutočnosť, že nie sú účastníkmi konania (teda nie sú poškodení, obvinení z priestupku ani zúčastnené osoby), ale sú len oznamovateľmi priestupku, ktorí nie sú účastníkmi konania. 31. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň najkomplexnejšiu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle čl.26 Ústavy SR. Jednotlivé právne predpisy, ktoré sú vydané v súlade so zákonom, nemusia vždy korešpondovať s kategóriami informácií, na ktoré platí obmedzenie práva na prístup k informáciám, v rámci rozhodovacej súdnej praxe sú jednotlivé kategórie vymedzené zákonom (v § 8 až 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), pričom zároveň z rozhodovacej praxe súdov vyplýva opakovane povinnosť pre povinné osoby jasne deklarovať a náležite zdôvodniť, prečo tá-ktorá informácia nie je sprístupnená s odkazom na konkrétny právny predpis. V prejednávanom prípade táto povinnosť bola zo strany ako prvostupňového orgánu, tak aj žalovaného splnená a nesprístupnenie informácie bolo náležite odôvodnené s poukazom na konkrétny právny predpis (správny poriadok). 32. Správny súd si je vedomý skutočnosti, že úmysel žalobcov mohol byť legitímne korektný, kedy dôvodili svoju požiadavku na sprístupnenie informácie pre účely trestného konania a prípravy obhajoby v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 1T/21/2018. V tomto ohľade však bolo potrebné zvážiť mieru zásahu do individuálnych práv jednotlivca- páchateľa priestupku, poškodeného, zúčastnenej osoby, prípadne svedkov na strane jednej a individuálnych práv osôb – žiadateľov o informáciu , ktorí uvedené informácie potrebovali pre účely obhajoby v trestnom konaní na strane druhej. Na doplnenie správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne a zákonne, keď potvrdil rozhodnutie o nesprístupnení týchto informácií. Žalobcovia, ak mali vedomosť, že v spise sa môžu nachádzať dôležité informácie, ktoré napomôžu objasniť skutok, o ktorom je vedené trestné konanie, mohli tieto informácie predniesť v prebiehajúcom súdnom konaní (trestnej veci ), označiť túto informáciu ako dôkaz , kde následne súd konajúci v trestnej veci, by si uvedený spis vyžiadal a pripojil ako dôkaz a oboznámil sa s ním, pretože práve súd v trestnom konaní, by vyhodnotil legitímny záujem na ochrane práv jednotlivca, ktorý by mohol byť prevýšený záujmom spoločnosti na objasnení skutku majúceho znaky trestného činu, ochrany spoločnosti pred prípadnou trestnosťou a ochranu spoločnosti alebo jednotlivcov v trestnom konaní. Správny orgán v tomto ohľade sa musí striktne držať požiadavky na zákonnosť svojho postupu a rozhodovania, nemôže bez ďalšieho, len tak sprístupniť osobné údaje ďalších osôb, pretože by sa zasiahlo do ich práv. Na rozdiel, ak žalobcovia v trestnom konaní, tak ako to tvrdia v podanej žiadosti , označia dôkaz – konkrétny priestupkový spis, je práve úlohou súdu v trestnom konaní posúdiť túto
žiadosť, vyhodnotiť ju a prípadne rozhodnúť o pripojení priestupkového spisu k trestnému spisu a takto ho čiastočne sprístupniť. Súd v trestnom konaní má k dispozícii celý súdny spis, vrátane spisu z prípravného konania a vie vyhodnotiť dôvodnosť a oprávnenosť požiadavky žalobcov na pripojenie priestupkového spisu, teda „sprístupnenie“ požadovanej informácie. Zároveň sprístupnenie prebieha v inom režime, než v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Správny orgán v tomto ohľade nedisponoval spisom z prípravného trestného konania a ani súdnym spisom, nemohol si o závažnosti vytvoriť úsudok a rozhodnúť, či uvedené informácie sprístupní alebo nie. Rovnako zákon o slobodnom prístupe k informáciám, žalovanému ani prvostupňovému správnemu orgánu takúto právomoc nedal. 33. Pozornosti správneho súdu neušla skutočnosť, kedy žalobcovia vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácie uviedli ako splnomocnenca pre doručovanie všetkých písomností v rámci konania - osobu C. B., D. O. K. XX, E., a preto prvostupňový orgán už nemusel doručovať písomnosť aj A. B., postačovalo, ak písomnosť konkrétne rozhodnutie o nesprístupnení informácie doručil iba C. B.. Rovnako správny súd videl za zákonný postup, keď rozhodnutie o odvolaní bolo doručované iba C. B., D. O. XX, E., ktorý si preukázateľne prevzal písomnosť dňa 18.09.2018. V tejto súvislosti správny súd videl za zmätočné a nadbytočné doručovanie rozhodnutia o nesprístupnení rozhodnutia zo dňa 11.09.2018 aj A. B., ktorý si ho prevzal dňa 11.08.2023, pretože v zmysle splnomocnenia v samotnej žiadosti toto rozhodnutie už bolo C. B. doručené, ktorý zároveň v konaní bol splnomocnený na prevzatie rozhodnutia aj za A. B., to však nemenilo na skutočnosti, že z pohľadu procesných lehôt na podanie žaloby súd vyhodnotil, že žaloba žalobcov bola podaná včas, po doručení rozhodnutia, v zákonom stanovenej lehote. 34. Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada podotknúť, že poskytnutie informácií žalobcom, ktoré obsahovo nie sú podľa ich predstáv a očakávaní, že povinná osoba im požadované informácie neposkytla úplné alebo nepravdivé, t.j. že im ich v časti neposkytla, bez ďalšieho neznamená, že povinná osoba im poskytla nesprávne a klamlivé informácie. Rovnako, ak žalobcovia nadobudli vnútorné presvedčenie, že žalovaný, respektíve prvostupňový správny orgán vedome zamlčal alebo sprístupnil nesprávne, klamlivé informácie, mohli kvalifikovaným podnetom oznámiť podozrenie zo spáchania priestupku na úseku zákona o slobodnom prístupe k informáciám na príslušnom orgáne, ktorým je okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy. Správny súd v tomto ohľade nemôže posudzovať, či správny orgán sprístupnil klamlivú informáciu alebo určitú informáciu zamlčal, nakoľko predmetom súdneho prieskumu je len rozhodnutie o nesprístupnení informácie, nie o jej sprístupnení . 35. Správny súd na záver konštatuje, že ako postup prvostupňového orgánu, tak i žalovaného bol správny a zákonný, rozhodnutie je vecne správne a náležite odôvodnené, v rámci konania nedošlo k zásadnému porušeniu procesných pravidiel pri jeho vydávaní a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol 36. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 37. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovia nemali vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemali právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. Správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného, ktorá súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou. 39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).