Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3Sa/10/2022 1022200567 15. 05. 2024 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 8654-2/2022-BA z 8. marca 2022, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca si prostredníctvom Žiadosti o úrazový príplatok COVID-19 zo dňa 18.05.2021 (ďalej len „žiadosť“) uplatnil voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) nárok na úrazový príplatok v dôsledku ochorenia COVID-19 (ďalej len „úrazový príplatok“). Označená žiadosť bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 26.03.2021. 2. O predmetnej žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 20890-10/2021-BAM z 26.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobca nemá podľa § 85 a § 293fek zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 08.01.2021 do dňa 30.06.2021, v dôsledku ochorenia COVID-19 potvrdeného dňa 08.01.2021. 3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v časti relevantnej pre toto konanie odôvodnil predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v priebehu administratívneho konania neboli preukázané všetky hmotnoprávne podmienky zakladajúce nárok žalobu na priznanie úrazového príplatku za relevantné obdobie. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v okolnostiach danej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca sa v relevantnom období nakazil ochorením COVID-19 a z uvedeného dôvodu bol dočasne práceneschopným (túto skutočnosť skonštatoval, zamestnávateľ žalobcu, D. A. E., ktorý žalobcovi vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti ako aj posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu). Spornou ostali iba okolnosti naplnenia ďalších hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku žalobcu na úrazový príplatok, ktorými boli(i) príčinná súvislosť medzi výkonom práce žalobcu u svojho zamestnávateľa a vznikom ochorenia COVID-19 a (ii)
skutočnosť, či z povahy práce žalobcu vyplývala zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia (§ 293fek zákona o sociálnom poistení) . 4. Za účelom posúdenia týchto predpokladov vzniku nároku na úrazový príspevok prvostupňový správny orgán viackrát písomne vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby podrobne popísal vznik poistnej udalosti s tým, aby uviedol konkrétne faktory pracovného prostredia preukazujúce, že ochorenie COVID-19 vzniklo žalobcovi pri práci, kde z povahy práce vyplývala väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia, a teda presne popísal okolnosti ako k nakazeniu žalobcu ochorením COVID-19 došlo (napr. interné trasovanie, dohľadávanie kontaktov zamestnancov pozitívnych na ochorenie COVID-19 v rámci priestorov zamestnávateľa, či pri výkone pracovných povinností). 5. V odpovediach na tieto písomné výzvy prvostupňového správneho orgánu, zamestnávateľ žalobcu jednoznačne nepotvrdil príčinnú súvislosť vzniku ochorenia COVID-19 pri výkone práce žalobcu (zamestnávateľ v tomto smere buď uvádzal, že nevie túto príčinnú súvislosť alebo vo všeobecnej rovine konštatoval, že žalobca sa mohol nakaziť pri výkone práce) a tiež nevedel ani preukázať, že z povahy práce zamestnanca vyplýva zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia. Keďže zamestnávateľ žalobcu túto okolnosť nevedel preukázať prvostupňový správny orgán požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bardejov (ďalej len „regionálny úrad verejného zdravotníctva“) o poskytnutie informácie, či disponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19. V reakcii na označenú žiadosť prvostupňového správneho orgánu regionálny úrad verejného zdravotníctva prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že nedisponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19, a tiež, že nebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na COVID-19 u žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto okolnosti ostali v priebehu konania neobjasnené, prvostupňový právny orgán nárok žalobcu na označený úrazový príspevok z už uvedených dôvodov nepriznal. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodnutím č. 8654-2/2022BA zo dňa 08.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná rozhodla tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). 7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zrekapitulovala skutkový a právny stav veci a poukázala na podstatnú časť námietok žalobcu v podanom odvolaní. Následne sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadala s relevantnými námietkami žalobcu a dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaná svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnila predovšetkým s poukazom na znenie § 293fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení a jeho interpretáciou dospela k záveru, že nárok na úrazový príspevok z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 majú iba tí zamestnanci, ktorí sú uznaní počas krízovej situácie za dočasne práceneschopných z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a ktorým zároveň zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie COVID-19 im vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia, pričom týmto potvrdením zamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príspevok považuje za splnenú. 8. Následne sa žalovaná v reakcii na žalobcom uplatnené odvolacie námietky zaoberala posúdením, či v okolnostiach danej veci prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil stanoviská zamestnávateľa žalobcu o jeho (možnom) nakazení sa pri výkone jeho práce, pričom s poukazom na rozsah a obsah vykonaného dokazovania (všeobecné a nejednoznačné stanoviská zamestnávateľa žalobcu, v ktorých absentovalo jeho potvrdenie, že žalobca sa ochorením COVID-19 nakazil pri výkone práce) tejto právne relevantnej skutočnosti dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán s poukazom na absenciu jednoznačného potvrdenia zamestnávateľa žalobcu postupoval pri zisťovaní skutkového stavu zákonne, a preto dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcu na úrazový príspevok je vecne správne. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
9. V zákonom ustanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. V podanej žalobe žalobca, rekapituluje (i) priebeh administratívneho konania v jeho veci, (ii) obsah vydaných rozhodnutí v jeho záležitosti, (iii) odvolacie námietky, (iv) polemizuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 20890-7/2021-BAM z 29.6.2021 o prerušení administratívneho konania v nadväznosti na spôsobený prieťah v konaní a (v) správnym orgánom vyčíta nezákonnosť ich rozhodnutí a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. V danej súvislosti žalobca odôvodňuje svoju žalobu s poukazom na všetky dôvody uvedené v § 191 ods. 1 SSP a žalovanej vyčíta, že dostatočne neodôvodnila použitie aplikovanej právnej úpravy, neuviedla úvahy, ktorými sa riadila pri hodnotení dôkazov, neuviedla ako použila správnu úvahu „pri použití právnych predpisov“, a tiež namieta, že pri svojom rozhodovaní vychádzala z listinných dôkazov, ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemajú oporu, pričom s dôkazmi sa riadne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadala a tieto si nezaobstarala v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci. Napadnuté rozhodnutie ako celok považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Záverom svojej argumentácie uvádza, že správne orgány nepostupovali v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, keďže prvostupňový správny orgán v rámci svojej rozhodovacej činnosti v inej veci priznal inej fyzickej osobe nárok na úrazový príspevok. Žalobca v tejto súvislosti navrhol ako dôkaz vyžiadať vyjadrenie jeho zamestnávateľa vo veci nároku na úrazový príplatok u pani D. F. F. ako aj vyžiadať príslušné rozhodnutia v jej veci. 11. Žalovaná k podanej žalobe zaujala svoje stanovisko podaním zo dňa 22.06.2022, v ktorom vyjadruje nesúhlas s argumentáciou žalobcu a túto považuje s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu za nedôvodnú. 12. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2022 zotrval na podanej žalobe, zrekapituloval svoju žalobnú argumentáciu, pričom nad rámec žalobnej argumentácie už neuvádza žiadne skutkovo a právne významné okolnosti, ktoré by jeho záležitosť posúvali do inej argumentačnej roviny. 13. Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2024 žalobca v podstatnom uviedol, že prvostupňový správny orgán mu neumožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom a k vyjadreniam zamestnávateľa. Ak by túto možnosť mal, navrhol by ešte iné dôkazy. Zotrval na svojom žalobnom návrhu. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“) nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 23. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. 24. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. 25. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu. 26. Podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia. 27. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu (vrátane prvostupňového správneho konania) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 29. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého administratívneho spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov. 30. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup správnych orgánov, ktorý vydaniu ich rozhodnutí predchádzal. 31. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase rozhodnutím o nepriznaní nároku na úrazový príspevok.
32. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok a to na základe jeho žiadosti doručenej mu dňa 26.03.2021. Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí vydaných v jeho priebehu vyplýva, že základným normatívnym východiskom posudzovania nároku žalobcu o priznanie úrazového príplatku bolo ustanovenie § § 293fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v rámci neho sa správne orgány zaoberali tým, či boli naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej z označeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Okrem iného správne orgány orientovali svoje zisťovanie na posúdenie otázky, či žalobca (i) bol uznaný počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a najmä či v jeho prípade mu (ii) zamestnávateľ potvrdil, že ochorenie COVID-19 mu vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Správne orgány v tejto súvislosti konštatovali, že týmto potvrdením zamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príspevok považuje za splnenú. Vzhľadom na takto ustálené právne východiská posudzovania nároku žalobcu na priznanie úrazového príplatku z dôvodu ochorenia COVID-19 správne orgány následne orientovali svoju činnosť za účelom zistenia, či vo veci žalobcu boli naplnené aj skutkové predpoklady na priznanie označeného úrazového príplatku. V tejto súvislosti správne orgány zistili, že žalobca bol v rozhodujúcom období uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 a svoju činnosť následne smerovali k zisteniu, či zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že ochorenie COVID-19 vzniklo na strane žalobcu pri práci, kde z povahy tejto práce vyplýva vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu takúto skutočnosť (napriek viacerým písomný výzvam prvostupňového správneho orgánu) nepotvrdil a ani regionálny úrad verejného zdravotníctva nedisponoval informáciou od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19 dospel k záveru, že vo veci žalobcu neboli kumulatívne naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej z § 293fek zákona o sociálnom poistení, a preto žalobcovi nárok na úrazový príplatok z dôvodu ochorenia COVID-19 nevznikol. 33. S ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z hľadiska posudzovania jeho úplnosti, je potrebné uviesť, že okolnosť, či sa žalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone svojej práce, mohla byť preukázaná iba potvrdením zamestnávateľa, ktorý zároveň musí uviesť, že s výkonom práce svojho zamestnanca je spojená aj vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Vzhľadom na pôvodne všeobecne formulované vyjadrenie zamestnávateľa žalobcu bol jeho zamestnávateľ viackrát prvostupňovým správnym orgánom písomne vyzvaný, aby toto svoje stanovisko konkretizoval, pričom z obsahu ani jedného stanoviska zamestnávateľa žalobcu nemožno identifikovať, že jeho súčasťou je aj takéto potvrdenie (zamestnávateľ žalobcu buď uvádzal, že nevie úplne presne a jednoznačne potvrdiť príčinnú súvislosť ochorenia COVID-19 pri výkone práce alebo v rovine istého stupňa pravdepodobnosti konštatoval, že u žalobcu mohlo dôjsť k ochoreniu COVID-19 pri plnení jeho služobných úloh). Prvostupňový správny orgán tiež dožiadal regionálny úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s poskytnutím informácie, či disponuje údajom od koho sa žalobca mohol ochorením COVID-19 v rozhodujúcom období nakaziť. V reakcii na predmetné dožiadanie regionálny úrad verejného zdravotníctva prvostupňovému správnemu orgánu uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi ním nebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na COVID-19. Z už uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal všetky potrebné procesné úkony za účelom zistenia, či sa žalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone jeho práce pre zamestnávateľa. 34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pretože nevypočul zamestnancov jeho zamestnávateľa, ktorý by okolnosti jeho nakazenia pri plnení pracovných úloh mohli potvrdiť, je potrebné uviesť, že vykonávanie takéhoto dokazovania je v okolnostiach danej veci bezpredmetné, keďže samotný zamestnávateľ takúto skutočnosť vierohodným spôsobom nezistil a tým ani nepotvrdil. Navyše, bez ohľadu na obsah stanovísk zamestnancov tieto nenahrádzajú hmotnoprávnu podmienku, ktorou je potvrdenie zamestnávateľa o nakazení sa ochorením COVID-19 pri výkone práce zamestnanca (§ 293 fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Z už uvedeného dôvodu možno konštatovať, že prípadnú úvahu o vykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania nemožno myšlienkovo prepojiť s prípadným iným (pre žalobcu pozitívnym) výsledkom administratívneho konania. 35. V okolnostiach danej veci je tiež podstatné, že napriek pomerne značnému rozsahu žaloby, z jej obsahu nemožno identifikovať okruh takých námietok, ktorými by žalobca otváral relevantnú polemiku
s nosným dôvodom, ktorý viedol (z pohľadu správnych orgánov) k neúspechu žalobcu v priebehu administratívneho konania. 36. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom uvádzané námietky, správy súd uvádza, že ich podrobnejšia analýza a formulácia konkrétnych odpovedí je v daných súvislostiach nadbytočná, a to z dôvodu, že tieto námietky sú žalobcom uvádzané iba vo všeobecnej rovine, a tiež z dôvodu, že aj ich prípadná relevancia a s tým spojená kasácia napadnutého rozhodnutia, by s ohľadom na nosný dôvod neúspechu žalobcu v administratívnom konaní, znamenala iba zopakovanie administratívneho konania a ich následné odstránenie, by za žiadnych okolností nemohlo privodiť pre žalobcu iné, pre neho priaznivejšie rozhodnutie. 37. V reakcii na námietku žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania správny súd uvádza, že táto námietka je formulovaná iba vo všeobecnej rovine a bez toho, aby žalobca uvádzal konkrétne dôvody, ktoré tak po skutkovej právnej stránke identifikujú jeho vec so záležitosťou inej fyzickej osoby, čím by tieto dve situácie dával do porovnateľnej podoby. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že takto formulovaná námietka len vyjadrením všeobecného nesúhlasu žalobcu s priebehom a výsledkom administratívneho konania, čo samo o sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd neidentifikoval v konaní a rozhodovaní správnych orgánov taký prístup, ktorý by mohol signalizovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. 38. Sumarizujúc už uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu o priznanie úrazového príplatku. Z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) je zrejmé aké ustanovenia právnych predpisov boli vo veci žalobcu relevantné, ako ich právne orgány interpretovali a následne aplikovali, ktoré skutkové okolnosti bolo potrebné objasniť, a za týmto účelom vykonať dokazovanie, aké dôkazné prostriedky boli správnym orgánom obstarané, ktoré z nich vzali správne orgány do úvahy pri svojom rozhodovaní a tiež je zrejmé ako ich hodnotili. Správne orgány zároveň dali žalobcovi dostačujúce odpovede na všetky ním formulované skutkovo a právne relevantné námietky. 39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).