{"guid": "8725968f-d6ac-406c-ba43-19c15502940d:e5f459de-e56c-4df1-8a26-38db224532de", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3", "spisova_znacka": "PO-3Sa/10/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3Sa/10/2022 z 15. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15. mája 2024, sp. zn. PO-3Sa/10/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3", "identifikacne_cislo": "1022200567", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. LL.M. Jana Fandáková", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293efk.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 293efk ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293efk.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293efk"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-83", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-85", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293efk"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5f459de-e56c-4df1-8a26-38db224532de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3Sa/10/2022\n1022200567\n15. 05. 2024\nMgr. LL.M. Jana Fandáková\nECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 8654-2/2022-BA z 8. marca 2022, na základe\nsprávnej žaloby v sociálnych veciach, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca si prostredníctvom Žiadosti o úrazový príplatok COVID-19 zo dňa 18.05.2021 (ďalej len\n„žiadosť“) uplatnil voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) nárok na úrazový príplatok v dôsledku ochorenia COVID-19 (ďalej\nlen „úrazový príplatok“). Označená žiadosť bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa\n26.03.2021.\n2. O predmetnej žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 20890-10/2021-BAM z\n26.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobca nemá podľa § 85 a § 293fek zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazový príplatok za\nobdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 08.01.2021 do dňa 30.06.2021, v dôsledku ochorenia\nCOVID-19 potvrdeného dňa 08.01.2021.\n3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v časti relevantnej pre toto konanie odôvodnil\npredovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v priebehu administratívneho konania neboli preukázané\nvšetky hmotnoprávne podmienky zakladajúce nárok žalobu na priznanie úrazového príplatku za\nrelevantné obdobie. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v okolnostiach\ndanej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca sa v relevantnom období nakazil ochorením\nCOVID-19 a z uvedeného dôvodu bol dočasne práceneschopným (túto skutočnosť skonštatoval,\nzamestnávateľ žalobcu, D. A. E., ktorý žalobcovi vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti ako\naj posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu). Spornou ostali iba okolnosti naplnenia ďalších\nhmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku žalobcu na úrazový príplatok, ktorými boli(i) príčinná\nsúvislosť medzi výkonom práce žalobcu u svojho zamestnávateľa a vznikom ochorenia COVID-19 a (ii)\n\nskutočnosť, či z povahy práce žalobcu vyplývala zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia (§ 293fek\nzákona o sociálnom poistení) .\n4. Za účelom posúdenia týchto predpokladov vzniku nároku na úrazový príspevok prvostupňový\nsprávny orgán viackrát písomne vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby podrobne popísal vznik poistnej\nudalosti s tým, aby uviedol konkrétne faktory pracovného prostredia preukazujúce, že ochorenie\nCOVID-19 vzniklo žalobcovi pri práci, kde z povahy práce vyplývala väčšia miera rizika vzniku tohto\nochorenia, a teda presne popísal okolnosti ako k nakazeniu žalobcu ochorením COVID-19 došlo (napr.\ninterné trasovanie, dohľadávanie kontaktov zamestnancov pozitívnych na ochorenie COVID-19 v rámci\npriestorov zamestnávateľa, či pri výkone pracovných povinností).\n5. V odpovediach na tieto písomné výzvy prvostupňového správneho orgánu, zamestnávateľ žalobcu\njednoznačne nepotvrdil príčinnú súvislosť vzniku ochorenia COVID-19 pri výkone práce žalobcu\n(zamestnávateľ v tomto smere buď uvádzal, že nevie túto príčinnú súvislosť alebo vo všeobecnej\nrovine konštatoval, že žalobca sa mohol nakaziť pri výkone práce) a tiež nevedel ani preukázať, že z\npovahy práce zamestnanca vyplýva zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia. Keďže zamestnávateľ\nžalobcu túto okolnosť nevedel preukázať prvostupňový správny orgán požiadal Regionálny úrad\nverejného zdravotníctva Bardejov (ďalej len „regionálny úrad verejného zdravotníctva“) o poskytnutie\ninformácie, či disponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19. V reakcii\nna označenú žiadosť prvostupňového správneho orgánu regionálny úrad verejného zdravotníctva\nprvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že nedisponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť\nochorením COVID-19, a tiež, že nebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na\nCOVID-19 u žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto okolnosti ostali v priebehu konania neobjasnené,\nprvostupňový právny orgán nárok žalobcu na označený úrazový príspevok z už uvedených dôvodov\nnepriznal.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodnutím č. 8654-2/2022BA zo dňa 08.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná rozhodla tak, že odvolanie žalobcu v\ncelom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 218 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení).\n7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zrekapitulovala skutkový a právny stav veci a poukázala na\npodstatnú časť námietok žalobcu v podanom odvolaní. Následne sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia vysporiadala s relevantnými námietkami žalobcu a dospela k záveru, že prvostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade so zákonom a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaná svoje\nrozhodnutie po právnej stránke odôvodnila predovšetkým s poukazom na znenie § 293fek ods. 2 zákona\no sociálnom poistení a jeho interpretáciou dospela k záveru, že nárok na úrazový príspevok z dôvodu\nvzniku ochorenia COVID-19 majú iba tí zamestnanci, ktorí sú uznaní počas krízovej situácie za dočasne\npráceneschopných z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a ktorým zároveň zamestnávateľ\npotvrdí, že ochorenie COVID-19 im vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia miera rizika\nvzniku tohto ochorenia, pričom týmto potvrdením zamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z\npovolania na účely nároku na úrazový príspevok považuje za splnenú.\n8. Následne sa žalovaná v reakcii na žalobcom uplatnené odvolacie námietky zaoberala posúdením,\nči v okolnostiach danej veci prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil stanoviská zamestnávateľa\nžalobcu o jeho (možnom) nakazení sa pri výkone jeho práce, pričom s poukazom na rozsah a obsah\nvykonaného dokazovania (všeobecné a nejednoznačné stanoviská zamestnávateľa žalobcu, v ktorých\nabsentovalo jeho potvrdenie, že žalobca sa ochorením COVID-19 nakazil pri výkone práce) tejto právne\nrelevantnej skutočnosti dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán s poukazom na absenciu\njednoznačného potvrdenia zamestnávateľa žalobcu postupoval pri zisťovaní skutkového stavu zákonne,\na preto dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcu na úrazový\npríspevok je vecne správne.\nII.\nPriebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n\n9. V zákonom ustanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n10. V podanej žalobe žalobca, rekapituluje (i) priebeh administratívneho konania v jeho veci, (ii)\nobsah vydaných rozhodnutí v jeho záležitosti, (iii) odvolacie námietky, (iv) polemizuje s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu č. 20890-7/2021-BAM z 29.6.2021 o prerušení administratívneho\nkonania v nadväznosti na spôsobený prieťah v konaní a (v) správnym orgánom vyčíta nezákonnosť\nich rozhodnutí a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. V danej súvislosti žalobca odôvodňuje svoju\nžalobu s poukazom na všetky dôvody uvedené v § 191 ods. 1 SSP a žalovanej vyčíta, že dostatočne\nneodôvodnila použitie aplikovanej právnej úpravy, neuviedla úvahy, ktorými sa riadila pri hodnotení\ndôkazov, neuviedla ako použila správnu úvahu „pri použití právnych predpisov“, a tiež namieta, že pri\nsvojom rozhodovaní vychádzala z listinných dôkazov, ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom,\nresp. v ňom nemajú oporu, pričom s dôkazmi sa riadne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nnevysporiadala a tieto si nezaobstarala v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci.\nNapadnuté rozhodnutie ako celok považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Záverom svojej argumentácie uvádza, že správne orgány nepostupovali v súlade so zásadou\nrovnakého zaobchádzania, keďže prvostupňový správny orgán v rámci svojej rozhodovacej činnosti v\ninej veci priznal inej fyzickej osobe nárok na úrazový príspevok. Žalobca v tejto súvislosti navrhol ako\ndôkaz vyžiadať vyjadrenie jeho zamestnávateľa vo veci nároku na úrazový príplatok u pani D. F. F. ako\naj vyžiadať príslušné rozhodnutia v jej veci.\n11. Žalovaná k podanej žalobe zaujala svoje stanovisko podaním zo dňa 22.06.2022, v ktorom vyjadruje\nnesúhlas s argumentáciou žalobcu a túto považuje s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom\nrozhodnutí v celom rozsahu za nedôvodnú.\n12. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2022 zotrval na podanej žalobe, zrekapituloval svoju žalobnú\nargumentáciu, pričom nad rámec žalobnej argumentácie už neuvádza žiadne skutkovo a právne\nvýznamné okolnosti, ktoré by jeho záležitosť posúvali do inej argumentačnej roviny.\n13. Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2024 žalobca v podstatnom uviedol, že prvostupňový\nsprávny orgán mu neumožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom a k vyjadreniam\nzamestnávateľa. Ak by túto možnosť mal, navrhol by ešte iné dôkazy. Zotrval na svojom žalobnom\nnávrhu.\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci súdom\n14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n\n19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“) nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný\núraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.\n23. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na\núrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri\ndočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z\nnemocenského poistenia.\n24. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. choroba z povolania podľa tohto zákona je\nchoroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do\nzoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto\nprílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh\nalebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.\n25. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej\nzaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.\n26. Podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. na účely nároku na úrazový príplatok\nsa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak zamestnávateľ zamestnanca\nuznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19\npotvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva\nväčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.\n27. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).\n28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu (vrátane prvostupňového správneho konania) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe,\nale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,\nkedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.\n29. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého\nadministratívneho spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a\npreto je ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.\n30. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím a postup správnych orgánov, ktorý vydaniu ich rozhodnutí predchádzal.\n31. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase\nrozhodnutím o nepriznaní nároku na úrazový príspevok.\n\n32. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny orgán\nzačal správne konanie vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok a to na základe jeho žiadosti\ndoručenej mu dňa 26.03.2021. Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí vydaných v jeho\npriebehu vyplýva, že základným normatívnym východiskom posudzovania nároku žalobcu o priznanie\núrazového príplatku bolo ustanovenie § § 293fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v rámci neho\nsa správne orgány zaoberali tým, či boli naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej\nz označeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Okrem iného správne orgány orientovali\nsvoje zisťovanie na posúdenie otázky, či žalobca (i) bol uznaný počas krízovej situácie za dočasne\npráceneschopného z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a najmä či v jeho prípade mu (ii)\nzamestnávateľ potvrdil, že ochorenie COVID-19 mu vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia\nmiera rizika vzniku tohto ochorenia. Správne orgány v tejto súvislosti konštatovali, že týmto potvrdením\nzamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príspevok\npovažuje za splnenú. Vzhľadom na takto ustálené právne východiská posudzovania nároku žalobcu\nna priznanie úrazového príplatku z dôvodu ochorenia COVID-19 správne orgány následne orientovali\nsvoju činnosť za účelom zistenia, či vo veci žalobcu boli naplnené aj skutkové predpoklady na priznanie\noznačeného úrazového príplatku. V tejto súvislosti správne orgány zistili, že žalobca bol v rozhodujúcom\nobdobí uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 a svoju činnosť\nnásledne smerovali k zisteniu, či zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že ochorenie COVID-19 vzniklo na\nstrane žalobcu pri práci, kde z povahy tejto práce vyplýva vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia.\nVzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu takúto skutočnosť (napriek viacerým písomný\nvýzvam prvostupňového správneho orgánu) nepotvrdil a ani regionálny úrad verejného zdravotníctva\nnedisponoval informáciou od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19 dospel k záveru,\nže vo veci žalobcu neboli kumulatívne naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej z §\n293fek zákona o sociálnom poistení, a preto žalobcovi nárok na úrazový príplatok z dôvodu ochorenia\nCOVID-19 nevznikol.\n33. S ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z hľadiska posudzovania jeho úplnosti, je\npotrebné uviesť, že okolnosť, či sa žalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone svojej práce,\nmohla byť preukázaná iba potvrdením zamestnávateľa, ktorý zároveň musí uviesť, že s výkonom\npráce svojho zamestnanca je spojená aj vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Vzhľadom na\npôvodne všeobecne formulované vyjadrenie zamestnávateľa žalobcu bol jeho zamestnávateľ viackrát\nprvostupňovým správnym orgánom písomne vyzvaný, aby toto svoje stanovisko konkretizoval, pričom\nz obsahu ani jedného stanoviska zamestnávateľa žalobcu nemožno identifikovať, že jeho súčasťou\nje aj takéto potvrdenie (zamestnávateľ žalobcu buď uvádzal, že nevie úplne presne a jednoznačne\npotvrdiť príčinnú súvislosť ochorenia COVID-19 pri výkone práce alebo v rovine istého stupňa\npravdepodobnosti konštatoval, že u žalobcu mohlo dôjsť k ochoreniu COVID-19 pri plnení jeho\nslužobných úloh). Prvostupňový správny orgán tiež dožiadal regionálny úrad verejného zdravotníctva\nv súvislosti s poskytnutím informácie, či disponuje údajom od koho sa žalobca mohol ochorením\nCOVID-19 v rozhodujúcom období nakaziť. V reakcii na predmetné dožiadanie regionálny úrad\nverejného zdravotníctva prvostupňovému správnemu orgánu uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi ním\nnebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na COVID-19. Z už uvedeného vyplýva,\nže prvostupňový správny orgán vykonal všetky potrebné procesné úkony za účelom zistenia, či sa\nžalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone jeho práce pre zamestnávateľa.\n34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v potrebnom\nrozsahu, pretože nevypočul zamestnancov jeho zamestnávateľa, ktorý by okolnosti jeho nakazenia pri\nplnení pracovných úloh mohli potvrdiť, je potrebné uviesť, že vykonávanie takéhoto dokazovania je v\nokolnostiach danej veci bezpredmetné, keďže samotný zamestnávateľ takúto skutočnosť vierohodným\nspôsobom nezistil a tým ani nepotvrdil. Navyše, bez ohľadu na obsah stanovísk zamestnancov\ntieto nenahrádzajú hmotnoprávnu podmienku, ktorou je potvrdenie zamestnávateľa o nakazení sa\nochorením COVID-19 pri výkone práce zamestnanca (§ 293 fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení).\nZ už uvedeného dôvodu možno konštatovať, že prípadnú úvahu o vykonaní žalobcom navrhovaného\ndokazovania nemožno myšlienkovo prepojiť s prípadným iným (pre žalobcu pozitívnym) výsledkom\nadministratívneho konania.\n35. V okolnostiach danej veci je tiež podstatné, že napriek pomerne značnému rozsahu žaloby, z jej\nobsahu nemožno identifikovať okruh takých námietok, ktorými by žalobca otváral relevantnú polemiku\n\ns nosným dôvodom, ktorý viedol (z pohľadu správnych orgánov) k neúspechu žalobcu v priebehu\nadministratívneho konania.\n36. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom uvádzané námietky, správy súd uvádza, že ich podrobnejšia analýza\na formulácia konkrétnych odpovedí je v daných súvislostiach nadbytočná, a to z dôvodu, že tieto\nnámietky sú žalobcom uvádzané iba vo všeobecnej rovine, a tiež z dôvodu, že aj ich prípadná\nrelevancia a s tým spojená kasácia napadnutého rozhodnutia, by s ohľadom na nosný dôvod neúspechu\nžalobcu v administratívnom konaní, znamenala iba zopakovanie administratívneho konania a ich\nnásledné odstránenie, by za žiadnych okolností nemohlo privodiť pre žalobcu iné, pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie.\n37. V reakcii na námietku žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania správny súd uvádza,\nže táto námietka je formulovaná iba vo všeobecnej rovine a bez toho, aby žalobca uvádzal konkrétne\ndôvody, ktoré tak po skutkovej právnej stránke identifikujú jeho vec so záležitosťou inej fyzickej osoby,\nčím by tieto dve situácie dával do porovnateľnej podoby. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že\ntakto formulovaná námietka len vyjadrením všeobecného nesúhlasu žalobcu s priebehom a výsledkom\nadministratívneho konania, čo samo o sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Správny súd neidentifikoval v konaní a rozhodovaní správnych orgánov taký prístup, ktorý\nby mohol signalizovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.\n38. Sumarizujúc už uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu\nvyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím) je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o nedôvodnosti nároku\nžalobcu o priznanie úrazového príplatku. Z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím) je zrejmé aké ustanovenia právnych predpisov boli vo veci žalobcu relevantné, ako ich\nprávne orgány interpretovali a následne aplikovali, ktoré skutkové okolnosti bolo potrebné objasniť, a za\ntýmto účelom vykonať dokazovanie, aké dôkazné prostriedky boli správnym orgánom obstarané, ktoré\nz nich vzali správne orgány do úvahy pri svojom rozhodovaní a tiež je zrejmé ako ich hodnotili. Správne\norgány zároveň dali žalobcovi dostačujúce odpovede na všetky ním formulované skutkovo a právne\nrelevantné námietky.\n39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť\nmožno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)\nten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania\nnemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o\nkasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}