Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Saz/2/2024 0924100352 21. 08. 2024 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, trvale bytom: C. D., štvrť Yali, obec E., F. G. H. I. XX, J., č. tureckého občianskeho preukazu: XXXXXXXXXXX, toho času v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zast. Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pivonková 6, 812 71 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-340-35/2023Ž zo dňa 18. apríla 2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-340-35/2023-Ž zo dňa 18. apríla 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol, že sa mu: - neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“), - neudeľuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, - neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle - neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov dňa 25. októbra 2023. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom dňa 08. novembra 2023 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že je kurdskej menšiny, členom prokurdskej strany Ľudová demokratická strana (ďalej aj „strana HDP“) a bol členom mestského zastupiteľstva v meste Van. V súvislosti s jeho aktivitami člena zastupiteľstva bol dňa 20. novembra 2019 políciou zaistený, predvedený na súd spolu s ďalšími 11 členmi strany HDP a podmienečne prepustený na slobodu s tým, že sa musí pravidelne, každý tretí deň hlásiť na policajnej stanici v meste Van. Po roku a pol odišiel do Iraku, kde pracoval na stavbách a následne, nakoľko sa prestal cítiť bezpečne, odišiel do Európy.
3. Za účelom bližšieho objasnenia politických aktivít žalobcu a ďalších informácií o súdnom konaní bol so žalobcom dňa 15. februára 2024 uskutočnený doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že zaistený bol koncom roku 2019 alebo začiatkom roku 2020, a to na dobu troch dní, následne bol predvedený na súd v meste Van spolu s ďalšími 11 členmi strany HDP, hrozil mu trest 3 až 6 rokov odňatia slobody, ale bol prepustený na slobodu s podmienkou, že neopustí Turecko a bude sa každý deň hlásiť na oddelení prokuratúry v meste Van. Keďže sa žalobca obával možného odsúdenia, rozhodol sa krajinu opustiť a vycestovať do Európy. 4. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“) má správny orgán v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol a je vecou žiadateľa, aby predložil dôkazy potrebné na zhodnotenie jeho žiadosti. Základom je pritom pravdivosť, hodnovernosť a konzistentnosť tvrdení žiadateľa, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádza. Žalovaný pritom poukázal na to, že žalobca v dotazníku žiadateľa zo dňa 08. novembra 2023 uviedol, že polícia urobila raziu na Mestský úrad v meste Van, pričom mal byť 20. novembra 2019 zaistený do policajnej cely a ďalší deň predvedený na súd s tým, že bol podmienečne prepustený a mal sa hlásiť každý tretí deň na policajnej stanici v meste Van, takto sa mal hlásiť rok a pol. V zápisnici zo dňa 16. februára 2024 žalobca uviedol, že bol zaistený koncom roka 2019 alebo začiatkom roka 2020, po troch dňoch bol predvedený na súd a hlásiť sa mal každý deň na oddelení prokuratúry v meste Van a na stanici Iki Nisan počas štátnych sviatkov a víkendov, takto sa mal hlásiť 365 dní. Ide teda o zásadné rozpory vo výpovediach žalobcu, pričom medzi jeho výpoveďami ubehlo iba obdobie troch mesiacov. Tieto výpovede sa nezhodujú prakticky v ničom, rozdielny je čas, kedy mal byť žalobca zadržaný, ako dlho mal byť zadržaný, miesto, kde sa mal hlásiť, ako často sa mal hlásiť, ako aj obdobie, počas ktorého sa mal hlásiť. Zhoda medzi oboma výpoveďami sa pritom nedá nájsť absolútne v žiadnom prvku týchto výpovedí. Podľa názoru žalovaného nejde o skreslenie výpovede, ale o dva odlišné príbehy s rovnakým základom, ale pri nezaujatom počúvaní nie je možné identifikovať, že by v oboch prípadoch išlo o opis tých istých udalostí jednou osobou. 5. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti žalovaný pristúpil k vykonaniu štvorstupňového testu dôveryhodnosti v zmysle Praktickej príručky Európskej agentúry pre azyl (EUAA), z ktorého vyplynulo, že v prípade žalobcu sa nezrovnalosti vyskytujú už v jeho vnútorných výpovediach, v priebehu jedného azylového konania sa jeho výpoveď výrazne zmenila, pričom ostal zachovaný iba širší rámec príbehu, a to, že by mal byť zadržaný políciou. Opis tohto zadržania je však v oboch jeho výpovediach výrazne odlišný, pričom žalobca neposkytol žiadne rozumné vysvetlenie nezrovnalostí. 6. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že ešte zásadnejšia je vonkajšia dôveryhodnosť tvrdení žalobcu, pričom poukázal na to, že skutočnosti uvedené žalobcom nesedia s informáciami o Turecku, ktoré žalovaný dohľadal. V tejto súvislosti poukázal na článok portálu Ahval publikovaný 21. augusta 2019, ktorý informoval o tom, že nový starosta v tureckej provincii Van zrušil mestskú radu, avšak neexistovala žiadna správa o zadržaní, respektíve trestnom stíhaní uvedených zastupiteľov. Vzhľadom na to, že v ostatných prípadoch, kedy boli úradníci, starostovia, resp. zastupitelia naozaj zadržaní a trestne stíhaní existuje množstvo podrobných informácií, je prakticky vylúčené, že by sa nedali dohľadať informácie o zadržaní, resp. trestnom stíhaní zastupiteľov v meste Van. Z tohto pohľadu je možné tvrdenia žalobcu považovať za vykonštruované. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že informácie žalobcu o jeho členstve v strane HDP nie sú v súlade s dostupnými informáciami. Žalobca pritom uviedol, že do strany vstúpil v polovici roku 2011, avšak samotná strana vznikla až 12. augusta 2012. Zároveň žalobca tvrdil, že vlastní členský preukaz, ale s poukazom na Správu ministra vnútra Spojeného kráľovstva publikovanú v októbri 2023 je možné vyvodiť záver, že táto strana členský preukaz nevydávala. Pokiaľ žalobca skutočne vlastnil členský preukaz alebo iný dokument potvrdzujúci jeho členstvo v strane HDP, mal možnosť ho doložiť, nakoľko opakovane telefonicky komunikoval s manželkou, a táto mu zaslala aj výpis z registra strany HDP, ktorý predložil. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností považoval žalovaný žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky za účelovú. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca nepodal žiadosť bezprostredne po príchode na územie Slovenskej republiky alebo po zaistení a umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ale až po 18 dňoch pobytu v tomto
zariadení, kedy prebiehalo konanie o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BA9-134-015/2023-AV zo dňa 7. októbra 2023. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca počas konania o zaistení dňa 7. októbra 2023 na správnom orgáne počas spisovania zápisnice o podaní vyjadrenia na otázku, či žiada na území Slovenskej republiky o azyl uviedol „nežiadam“, z čoho žalovaný vyvodil, že keby existovali na strane žalobcu relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, uviedol by ich už dňa 7. októbra 2023, resp. hneď následne v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 9. Aby mohol byť osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu uplatňovanie politických práv a slobôd. Nakoľko tvrdenia žalobcu (hoci aj sa tieto javili ako nedôveryhodné a účelové) boli založené na príslušnosti žalobcu ku kurdskej etnickej menšine a jeho práci v mestskom zastupiteľstve, žalovaný skúmal, či boli voči nemu prijaté akty tak závažného charakteru, že by napĺňali uvedené kritériá pre udelenie azylu. V tejto súvislosti si žalovaný zaistil aktuálne informácie o postavení Kurdov v Turecku, na ktoré bližšie poukázal v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto vo všeobecnosti potvrdzujú určitú mieru diskriminácie Kurdov v Turecku, avšak táto skutočnosť nutne neznamená, že každá osoba kurdskej národnosti automaticky spĺňa kritériá pre udelenie azylu. Dostupné informácie o Turecku pritom preukazujú, že bežní občania kurdskej národnosti v krajine nečelia žiadnym problémom. Žalovaný si taktiež zaistil aktuálne informácie o strane HDP, ktoré vyhodnotil a dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobca bol zvolený do mestskej rady mesta Van. 10. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť žalobca prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. 11. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že posledný trest smrti v Turecku bol vykonaný v roku 1984 a následne v tom istom roku bol v tejto krajine trest smrti zrušený ústavou. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že nikdy nebol zo strany tureckých štátnych orgánov vystavený takémuto konaniu. Preto nie je reálny predpoklad, že by sa tak stalo po jeho návrate do Turecka. Čo sa týka vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu možno konštatovať, že na území Turecka v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný dospel k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 12. V prípade žalovaného neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny v zmysle § 10 zákona o azyle, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. 13. Žalobca tiež nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. II. Konanie pred správnym súdom 14. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20. mája 2024 doručenou na správny súd dňa 27. mája 2024 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie.
15. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca ďalej uviedol, že jeho výpoveď napriek drobným nesúladom bola ucelená, rozumná a neprotirečila všeobecne známym faktom. K nezrovnalostiam došlo len zámenou údajov z nepozornosti, keď vo vstupnom pohovore žalobca uviedol, že po zaistení bol ďalší deň predvedený na súd s tým, že bol podmienečne prepustený, a mal sa hlásiť každý tretí deň na policajnej stanici v meste Van a v doplňujúcom pohovore časové údaje z nepozornosti poplietol, a uviedol ich presne naopak, a to, že po zaistení bol na súd predvedený po troch dňoch, a hlásiť sa mal každý deň na oddelení prokuratúry v meste Van a na policajnej stanici počas sviatkov a cez víkend. Žalobca rovnako nevidí rozpor ani v čase zadržania, keď na vstupnom pohovore uviedol, že bol zaistený 20. novembra 2019 a v doplňujúcom pohovore uviedol, že bol zaistený koncom roka 2019, nakoľko dátum 20. novembra 2019 je jednoznačne možné považovať za koniec roka 2019, a preto je medzi uvedenými tvrdeniami zhoda. Zhoda je aj v mieste, kde sa mal hlásiť, aj keď si to žalobca nepodstatne poplietol. Podľa názoru žalobcu žalovaný upriamil svoju pozornosť na drobné nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu účelovo, s cieľom neudeliť žalobcovi azyl. 16. Žalobca ďalej uviedol, že za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj skutočnosť, že je vylúčené, aby bol s ďalšími desiatimi zastupiteľmi mesta Van zatknutý, a to z dôvodu, že sa žalovanému nepodarilo dohľadať relevantné informácie. 17. Žalobca počas azylového konania pred žalovaným dostatočným spôsobom preukázal hodnovernosť svojich tvrdení, a to, že bol aktívnym členom strany HDP, ktorá je v krajine pôvodu považovaná za teroristickú organizáciu, a taktiež, že bol za túto stranu zvolený do mestského zastupiteľstva v meste Van. Rovnako preukázal, že bol za svoju politickú činnosť zadržaný a obvinený z financovania a napomáhania terorizmu. Skutočnosť, že žalovanému sa nepodarilo vyhľadať informáciu o zadržaní členov mestského zastupiteľstva za stranu HDP, nemôže byť dané na ujmu žalobcovi. 18. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie dátumu vzniku strany HDP a vstupu žalobcu do tejto politickej strany, žalobca poukázal na to, že od tohto momentu už došlo k väčšiemu časovému odstupu, a preto je prirodzené, že si niektoré časové údaje presne nepamätá. Žalobca preto považuje za nepochopiteľné, že žalovaný v rozpore s písomnými dôkazmi pochybuje o dôveryhodnosti jeho výpovede a poukazuje len na nepodstatné nezrovnalosti. 19. Pre azylové konanie je v tomto prípade rozhodujúce, že žalobca bol skutočne členom strany HDP, pre túto svoju politickú činnosť bol skutočne trestne stíhaný za financovanie a podporovanie terorizmu, čo ho donútilo z Turecka utiecť. 20. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevylúčil, že žalobca mohol byť členom strany HDP, spochybnil však, že v jeho prípade nejde o významného člena strany, o ktorého by mali záujem turecké štátne orgány. Pokiaľ žalovaný uviedol, že strana HDP členské preukazy radovým členom nevydáva, žalobca namietal, že niektoré provinčné predsedníctva vydali dočasné identifikačné preukazy, aby oprávnili niektorých členov strany organizovať miestne stretnutia a podujatia v okresoch, mestách a obciach, a žalobca sa ním preukazoval na rozličných konferenciách či aktivitách strany. 21. Za nesprávne právne posúdenie veci žalobca považuje aj záver žalovaného, že jeho žiadosť o azyl bola účelová, nakoľko ju nepodal bezprostredne po príchode na územie Slovenskej republiky, alebo po zaistení a umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ale až po osemnástich dňoch pobytu v tomto zariadení v čase, kedy už prebiehalo konanie o jeho administratívnom vyhostení územia Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že pri zaistení chcel požiadať o azyl, ale príslušníci Policajného zboru mu povedali, že bude mať možnosť požiadať o azyl neskôr. Rovnako mal záujem požiadať o azyl v zaistení, avšak nikto jeho vyjadreniam nevenoval pozornosť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na svoju výpoveď vo vstupnom pohovore, kedy na otázku, prečo hneď po príchode na Slovensko nepožiadal o azyl žalobca odpovedal: „Vtedy mi povedali, že môžem aj neskôr. Trvalo to 25 dní, než ste prišli za mnou.“ Z uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že žalobcova cieľová krajina bolo Francúzsko, žalobca mal od začiatku zaistenia záujem o azyl požiadať, ale nebolo mu to umožnené zo strany príslušníkov Policajného zboru.
22. Žalobca vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalovaného, že v prípade žalobcu sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, že by bol z dôvodu svojej etnickej príslušnosti nejakým spôsobom diskriminovaný. Uvedené je však v rozpore s jeho tvrdením na strane 8, kde žalovaný uviedol, že bežní občania kurdskej národnosti v krajine nečelili žiadnym problémom, ale tie sú spojené s vykonávaním aktivít, ktoré štátne orgány vyhodnotili ako problémové. Žalovaný pritom posudzoval mieru diskriminácie žalobcu, pokiaľ ide o jeho príslušnosť ku kurdskej národnostnej menšine, len v súvislosti s jeho možnosťami vzdelávania či zamestnania, resp. jeho detí. Žalobca však namietal, že k perzekúcii jeho osoby došlo až v čase jeho aktívnej opozičnej politickej činnosti, keď bol ako člen politickej strany HDP zvolený do mestského zastupiteľstva mesta Van a vykonával aktivity v prospech kurdskej menšiny. 23. Žalobca je preto toho názoru, že v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z politických a národnostných dôvodov, a preto sa vzhľadom na tieto obavy nemôže, alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu. 24. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 25. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 20. júna 2024, v ktorom uviedol, že pred žalovaným boli uskutočnené 2 pohovory so žalobcom, kde vypovedal o dôvodoch svojej žiadosti o udelenie azylu. Počas týchto pohovorov žalobca poskytol žalovanému úplne iné informácie, jediný prienik je v tom, že žalobca je údajne členom politickej strany HDP a bol zatknutý políciou. Všetky ostatné informácie si navzájom odporujú a výpoveď ako celok je nekonzistentná, na konkrétne rozpory žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí. Je pritom zrejmé, že ak by sa udalosti, ktoré žalobca opisoval naozaj stali, žalobca by vedel s odstupom necelých troch mesiacov zopakovať, napríklad koľko dní bol zaistený, kedy došlo k zadržaniu, ako často sa musel hlásiť na polícii, a na ktorej policajnej stanici sa musel hlásiť. 26. Skutočnosť o hromadnom zatýkaní členov mestského zastupiteľstva v meste Van sa nepreukázala z dostupných zdrojov týkajúcich sa informácií o Turecku, ani zo správy strany HDP a udalosti, ktoré žalobca opísal, protirečia aj všeobecne známym faktom. Z vyššie uvedených zistení preto možno vyvodiť logicky a opodstatnene záver, že si žalobca svoju rolu člena mestského zastupiteľstva vymyslel a udalosti o odvolaní členov strany HDP zo zastupiteľstva v roku 2019, ktoré sa reálne odohrali, doplnil o fiktívne zatknutie, o ktorom si už podrobnejšie informácie, uvádzané na jednotlivých pohovoroch nemohol pamätať, nakoľko sa nestali. 27. Žalovaný tiež poukázal na informácie o žalobcom tvrdenom členstve v politickej strane HDP, pričom žalobca na každom pohovore tvrdil, že má členský preukaz, avšak napriek výzve žalovaného ho nikdy nepredložil. Na prvom pohovore pritom povedal, že ho má v telefóne a predloží ho, na druhom pohovore tvrdil, že poslať originál z Turecka je problém, ale pokúsi sa zabezpečiť jeho sken. Uvedené skutočnosti preto vyvolávajú ďalšie pochybnosti o jeho existencii. 28. Podľa tvrdenia žalovaného nemožno súhlasiť s názorom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá označila výpoveď žalobcu ako ucelenú, rozumnú a nie protirečivú všeobecne známym faktom. Žalovaný záverom poukázal na to, že ak by žalobca bol naozaj prenasledovaný a obvinený z terorizmu od roku 2019 (musel by sa hlásiť každý deň alebo raz za 3 dni) a v mieste bydliska bol hľadaný, zrejme by sa nevrátil na 2 mesiace do krajiny pôvodu a nevybavil si tam bez problémov nový doklad totožnosti. 29. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 30. Podľa § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 31. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
32. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Podľa § 216 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 35. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 36. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 37. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 38. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd konajúc podľa ust. § 206 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 219 SSP zamietol. 40. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 21. augusta 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 25. júla 2024). 41. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, ani sa neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný nesprávne posúdil rozpory vo výpovediach žalobcu, jeho členstvo v strane HDP a účelovosť žiadosti žalobcu o azyl a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.
42. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatórne východiská, ktoré sú štandardne uplatňované v azylových konaniach, a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich tvrdenia žiadateľa, preto zásadný význam tu zohráva ich dôveryhodnosť. Nakoľko v mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za situácie, „keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom práve výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto mimoriadne dôležitú úlohu práve dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl, a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27. júla 2016). Správny súd v tejto súvislosti zároveň dodáva, že nie je ani povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je tak na správnom orgáne, aby v prípade nesúhlasu s tvrdeniami žiadateľa preukázal, že vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Je teda povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09. apríla 2013). 43. Posudzovaná vec žalobcu je klasickým prípadom dôkaznej núdze, ktorá je pre konania o medzinárodnej ochrane mnohokrát charakteristická. V popísanom stave dôkaznej núdze, „keď nie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21. apríla 2015). V prípade žalobcu sú tak k dispozícii iba jeho vlastné výpovede uskutočnené dňa 8. novembra 2023 a dňa 15. februára 2024, na ktorých žalobca uviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho žiadosti o azyl, spočívajúce v ním tvrdenej príslušnosti ku kurdskej menšine, členstve v strane HDP, jeho zaisteniu políciou, odsúdeniu a následnej obave o možné väznenie prípadne o svoj život. 44. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že úsudok žalovaného o tom, že výpovede žalobcu nie je možné považovať za dôveryhodné je na mieste, a to práve pre rozpory v jednotlivých tvrdeniach žalobcu, ktorými popisoval vo svojich výpovediach priebeh udalostí súvisiacich s jeho členstvom v strane HDP, policajným zaistením a odsúdením. Žalobca síce v žalobe tvrdil, že rozpory, na ktoré žalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí, a ktoré vzhliadol ako rozhodujúce pre spochybnenie dôveryhodnosti výpovedí žalobcu, spočívali v drobnom nesúlade, avšak jeho výpoveď bola ucelená, rozumná a neprotirečila všeobecne známym faktom. S uvedeným tvrdením však súhlasiť nemožno, pretože rozpory sa týkali všetkých bližších detailov, ktorými žalobca popisoval priebeh jeho zaistenia políciou a následného odsúdenia, teda tvrdenia žalobcu sa nezhodovali v žiadnej zo skutočností, ktorými mal byť konkrétnejšie popísaný priebeh udalostí, rozhodných pre posúdenie žiadosti žalobcu o azyl. Zhoda pri oboch výpovediach žalobcu bola zachovaná len v podstate okolností, a teda, že bol členom strany HDP, bol zaistený políciou a následne odsúdený. 45. Pozornosti správneho súdu neušli aj ďalšie nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu ako tie, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca si podľa názoru správneho súdu tiež rozporoval v tvrdení týkajúcom sa okolností vzťahujúcich sa k vydaniu rozsudku v jeho veci, ak v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 8. novembra 2023 (str. 9) uviedol, že „...Dali nás do cely. Zostal som tam jednu
noc do rána. Ráno som bol predvedený na súd. Sudca nám prečítal rozkaz podľa zákona z ministerstva vnútra, boli sme obvinení z napomáhania terorizmu aj finančného vzhľadom na to členstvo k strane HDP....Niektorí boli zadržaní a ja som bol prepustený.“ a následne v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa 12. februára 2024 (str. 4) uviedol, že „Mal som 4 súdne pojednávania, na ktorých som sa osobne zúčastnil. Potom som ušiel z Turecka“, ako aj „Súdny proces v mojom prípade sa naťahoval, ani po roku nebolo vydané rozhodnutie. Určite by som bol obvinený na 3 až 6 rokov väzby za terorizmus a pomoc teroristom.“ Správny súd tiež dopĺňa, že rozpor vzhliadol aj v skutočnosti, že žalobca na jednej strane opakovane, aj keď odlišne opisoval povinnosti, ktoré mu boli po zaistení políciou uložené súdom (pravidelné hlásenie sa), na druhej strane v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa 12. februára 2024 (str. 4) uviedol, že rozsudok súdu nedostal. 46. Ak žalobca v žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 15/2008 zo dňa 19. augusta 2008, podľa ktorého „Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti, alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ správny súd uvádza, že jednotlivé rozpory samostatne by sa mohli javiť ako nepodstatné, avšak v prípade žalobcu sa jedná o takú kumuláciu nezrovnalostí, ktoré tak, ako uviedol žalovaný, netvoria ten istý opis skutočností, iba si zachovávajú základnú dejovú líniu zaistenia žalobcu a jeho následného odsúdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto nemožno považovať výpovede žalobcu za dôveryhodné. 47. Správny súd upriamuje pozornosť tiež na to, že žalovaný sa v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia neuspokojil len s výpoveďami žalobcu a skutočnosti ním uvádzané (členstvo žalobcu v strane HDP, zaistenie členov zastupiteľstva v meste Van v dotknutom období a pod.) overoval aj vlastnou činnosťou prostredníctvom verejne dostupných zdrojov, avšak ani takýmto spôsobom sa tvrdenia žalobcu nepreukázali (a to ani sčasti). Žalovaný v tejto súvislosti logicky a konzistentne vysvetlil svoje úvahy a závery, tvoriace podklad napadnutého rozhodnutia. 48. Je pravdou, že v azylovom konaní má práve výpoveď žiadateľa spravidla rozhodujúci význam z dôvodu absencie ďalších dôkazov, avšak ako vyplýva aj z judikatórnych rozhodnutí, prezumpcia pravdivosti výpovede žiadateľa nie je absolútna. Je však na zodpovednosti správneho orgánu kvalifikovane vyvrátiť tvrdenia žiadateľa. V tejto súdenej veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný náležite posúdil výpovede žalobcu, pričom sa neobmedzil len na takto vzniknuté rozpory, ale žalobcom tvrdené skutočnosti si následne vlastnou činnosťou overoval z verejne dostupných zdrojov, informácie od žalobcu majúce subjektívnu povahu teda overoval aj prostredníctvom informácií objektívnej povahy. Správny súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by udelenie azylu žalobcovi odôvodňovali. 49. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nesprávne posúdil jeho žiadosť o azyl ako účelovú, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že na jednej strane otázka (ne)účelovosti žiadosti o azyl je veľmi citlivá, nakoľko sa žiadateľ spravidla nachádza v ťaživej životnej situácii, ktorá môže vplývať na jeho aktuálne rozhodnutia, a aj nie priam logické konanie nemusí byť automaticky účelové, na druhej strane však samotné poukázanie na prípadnú účelovosť konania žalobcu nebolo rozhodujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na posúdenie jeho zákonnosti a preto správny súd túto námietku posúdil ako neodôvodnenú. 50. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou, ktorú správny súd posúdil v zmysle § 206 ods. 3 SSP neformálne, t.j. správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu (vrátane námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, ktorú žalobca vzniesol v žalobe, avšak nijako nekonkretizoval), avšak dôvodnosť žaloby žalobcu nevzhliadol. 51. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, ani iné skutočnosti, ku ktorým by správny súd bol dospel pri neformálnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.
52. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému prizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).