{"guid": "55bf92b4-a418-4fd6-90d2-8457a19a05e2:b364cc30-0972-4c18-a9d5-1a206624fcac", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1", "spisova_znacka": "8Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Saz/2/2024 z 21. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. augusta 2024, sp. zn. 8Saz/2/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1", "identifikacne_cislo": "0924100352", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2024-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b364cc30-0972-4c18-a9d5-1a206624fcac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Saz/2/2024\n0924100352\n21. 08. 2024\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100352.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.\nXXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, trvale bytom: C. D., štvrť Yali, obec E., F.\nG. H. I. XX, J., č. tureckého občianskeho preukazu: XXXXXXXXXXX, toho času v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zast. Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1,\n831 03 Bratislava, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom\nPivonková 6, 812 71 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-340-35/2023Ž zo dňa 18. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-340-35/2023-Ž zo dňa 18. apríla 2024 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol, že sa mu:\n- neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“),\n- neudeľuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle,\n- neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\n- neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5\nzákona o azyle.\n2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca požiadal o udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov dňa 25. októbra\n2023. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom dňa 08. novembra 2023 vykonaný vstupný\npohovor, počas ktorého ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že je kurdskej menšiny, členom prokurdskej\nstrany Ľudová demokratická strana (ďalej aj „strana HDP“) a bol členom mestského zastupiteľstva\nv meste Van. V súvislosti s jeho aktivitami člena zastupiteľstva bol dňa 20. novembra 2019 políciou\nzaistený, predvedený na súd spolu s ďalšími 11 členmi strany HDP a podmienečne prepustený na\nslobodu s tým, že sa musí pravidelne, každý tretí deň hlásiť na policajnej stanici v meste Van. Po roku\na pol odišiel do Iraku, kde pracoval na stavbách a následne, nakoľko sa prestal cítiť bezpečne, odišiel\ndo Európy.\n\n3. Za účelom bližšieho objasnenia politických aktivít žalobcu a ďalších informácií o súdnom konaní bol\nso žalobcom dňa 15. februára 2024 uskutočnený doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že zaistený bol\nkoncom roku 2019 alebo začiatkom roku 2020, a to na dobu troch dní, následne bol predvedený na súd\nv meste Van spolu s ďalšími 11 členmi strany HDP, hrozil mu trest 3 až 6 rokov odňatia slobody, ale\nbol prepustený na slobodu s podmienkou, že neopustí Turecko a bude sa každý deň hlásiť na oddelení\nprokuratúry v meste Van. Keďže sa žalobca obával možného odsúdenia, rozhodol sa krajinu opustiť a\nvycestovať do Európy.\n4. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny\nporiadok“) má správny orgán v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol\na je vecou žiadateľa, aby predložil dôkazy potrebné na zhodnotenie jeho žiadosti. Základom je pritom\npravdivosť, hodnovernosť a konzistentnosť tvrdení žiadateľa, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní\nvychádza. Žalovaný pritom poukázal na to, že žalobca v dotazníku žiadateľa zo dňa 08. novembra\n2023 uviedol, že polícia urobila raziu na Mestský úrad v meste Van, pričom mal byť 20. novembra 2019\nzaistený do policajnej cely a ďalší deň predvedený na súd s tým, že bol podmienečne prepustený a mal\nsa hlásiť každý tretí deň na policajnej stanici v meste Van, takto sa mal hlásiť rok a pol. V zápisnici zo\ndňa 16. februára 2024 žalobca uviedol, že bol zaistený koncom roka 2019 alebo začiatkom roka 2020,\npo troch dňoch bol predvedený na súd a hlásiť sa mal každý deň na oddelení prokuratúry v meste Van\na na stanici Iki Nisan počas štátnych sviatkov a víkendov, takto sa mal hlásiť 365 dní. Ide teda o zásadné\nrozpory vo výpovediach žalobcu, pričom medzi jeho výpoveďami ubehlo iba obdobie troch mesiacov.\nTieto výpovede sa nezhodujú prakticky v ničom, rozdielny je čas, kedy mal byť žalobca zadržaný, ako\ndlho mal byť zadržaný, miesto, kde sa mal hlásiť, ako často sa mal hlásiť, ako aj obdobie, počas ktorého\nsa mal hlásiť. Zhoda medzi oboma výpoveďami sa pritom nedá nájsť absolútne v žiadnom prvku týchto\nvýpovedí. Podľa názoru žalovaného nejde o skreslenie výpovede, ale o dva odlišné príbehy s rovnakým\nzákladom, ale pri nezaujatom počúvaní nie je možné identifikovať, že by v oboch prípadoch išlo o opis\ntých istých udalostí jednou osobou.\n5. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti žalovaný pristúpil k vykonaniu štvorstupňového testu\ndôveryhodnosti v zmysle Praktickej príručky Európskej agentúry pre azyl (EUAA), z ktorého vyplynulo,\nže v prípade žalobcu sa nezrovnalosti vyskytujú už v jeho vnútorných výpovediach, v priebehu jedného\nazylového konania sa jeho výpoveď výrazne zmenila, pričom ostal zachovaný iba širší rámec príbehu,\na to, že by mal byť zadržaný políciou. Opis tohto zadržania je však v oboch jeho výpovediach výrazne\nodlišný, pričom žalobca neposkytol žiadne rozumné vysvetlenie nezrovnalostí.\n6. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že ešte zásadnejšia je vonkajšia dôveryhodnosť tvrdení žalobcu,\npričom poukázal na to, že skutočnosti uvedené žalobcom nesedia s informáciami o Turecku, ktoré\nžalovaný dohľadal. V tejto súvislosti poukázal na článok portálu Ahval publikovaný 21. augusta 2019,\nktorý informoval o tom, že nový starosta v tureckej provincii Van zrušil mestskú radu, avšak neexistovala\nžiadna správa o zadržaní, respektíve trestnom stíhaní uvedených zastupiteľov. Vzhľadom na to, že v\nostatných prípadoch, kedy boli úradníci, starostovia, resp. zastupitelia naozaj zadržaní a trestne stíhaní\nexistuje množstvo podrobných informácií, je prakticky vylúčené, že by sa nedali dohľadať informácie o\nzadržaní, resp. trestnom stíhaní zastupiteľov v meste Van. Z tohto pohľadu je možné tvrdenia žalobcu\npovažovať za vykonštruované.\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že informácie žalobcu o jeho členstve v strane HDP nie sú v súlade s\ndostupnými informáciami. Žalobca pritom uviedol, že do strany vstúpil v polovici roku 2011, avšak\nsamotná strana vznikla až 12. augusta 2012. Zároveň žalobca tvrdil, že vlastní členský preukaz, ale\ns poukazom na Správu ministra vnútra Spojeného kráľovstva publikovanú v októbri 2023 je možné\nvyvodiť záver, že táto strana členský preukaz nevydávala. Pokiaľ žalobca skutočne vlastnil členský\npreukaz alebo iný dokument potvrdzujúci jeho členstvo v strane HDP, mal možnosť ho doložiť, nakoľko\nopakovane telefonicky komunikoval s manželkou, a táto mu zaslala aj výpis z registra strany HDP, ktorý\npredložil.\n8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností považoval žalovaný žiadosť žalobcu o medzinárodnú\nochranu na území Slovenskej republiky za účelovú. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca\nnepodal žiadosť bezprostredne po príchode na územie Slovenskej republiky alebo po zaistení a\numiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ale až po 18 dňoch pobytu v tomto\n\nzariadení, kedy prebiehalo konanie o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky na\nzáklade rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BA9-134-015/2023-AV zo dňa 7. októbra 2023. Žalovaný poukázal\ntiež na to, že žalobca počas konania o zaistení dňa 7. októbra 2023 na správnom orgáne počas\nspisovania zápisnice o podaní vyjadrenia na otázku, či žiada na území Slovenskej republiky o azyl\nuviedol „nežiadam“, z čoho žalovaný vyvodil, že keby existovali na strane žalobcu relevantné dôvody,\nktoré by odôvodňovali jeho žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, uviedol by ich už\ndňa 7. októbra 2023, resp. hneď následne v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n9. Aby mohol byť osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne\npreukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov, z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu uplatňovanie politických\npráv a slobôd. Nakoľko tvrdenia žalobcu (hoci aj sa tieto javili ako nedôveryhodné a účelové) boli\nzaložené na príslušnosti žalobcu ku kurdskej etnickej menšine a jeho práci v mestskom zastupiteľstve,\nžalovaný skúmal, či boli voči nemu prijaté akty tak závažného charakteru, že by napĺňali uvedené\nkritériá pre udelenie azylu. V tejto súvislosti si žalovaný zaistil aktuálne informácie o postavení Kurdov\nv Turecku, na ktoré bližšie poukázal v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto vo všeobecnosti potvrdzujú\nurčitú mieru diskriminácie Kurdov v Turecku, avšak táto skutočnosť nutne neznamená, že každá osoba\nkurdskej národnosti automaticky spĺňa kritériá pre udelenie azylu. Dostupné informácie o Turecku pritom\npreukazujú, že bežní občania kurdskej národnosti v krajine nečelia žiadnym problémom. Žalovaný\nsi taktiež zaistil aktuálne informácie o strane HDP, ktoré vyhodnotil a dospel k záveru, že nebolo\npreukázané, že žalobca bol zvolený do mestskej rady mesta Van.\n10. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel\nžalovaný k záveru, že nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny\npôvodu mohol byť žalobca prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za\nuplatňovanie politických práv a slobôd.\n11. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé,\nže posledný trest smrti v Turecku bol vykonaný v roku 1984 a následne v tom istom roku bol v tejto\nkrajine trest smrti zrušený ústavou. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcovi v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu nehrozí mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, nakoľko z dokazovania\nvyplynulo, že nikdy nebol zo strany tureckých štátnych orgánov vystavený takémuto konaniu. Preto nie\nje reálny predpoklad, že by sa tak stalo po jeho návrate do Turecka. Čo sa týka vážneho a individuálneho\nohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu možno konštatovať, že na území Turecka v súčasnosti\nneprebieha žiadny ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom. Na základe\nuvedených skutočností preto žalovaný dospel k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu\ndo krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.\n12. V prípade žalovaného neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny v zmysle\n§ 10 zákona o azyle, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s\nudeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\n13. Žalobca tiež nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky\nv zmysle § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky\nžiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení\nzákonných podmienok zlúčiť.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n14. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20. mája 2024 doručenou na správny súd dňa 27. mája 2024\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n\n15. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom. Žalobca ďalej uviedol, že jeho výpoveď napriek drobným nesúladom bola\nucelená, rozumná a neprotirečila všeobecne známym faktom. K nezrovnalostiam došlo len zámenou\núdajov z nepozornosti, keď vo vstupnom pohovore žalobca uviedol, že po zaistení bol ďalší deň\npredvedený na súd s tým, že bol podmienečne prepustený, a mal sa hlásiť každý tretí deň na policajnej\nstanici v meste Van a v doplňujúcom pohovore časové údaje z nepozornosti poplietol, a uviedol ich\npresne naopak, a to, že po zaistení bol na súd predvedený po troch dňoch, a hlásiť sa mal každý\ndeň na oddelení prokuratúry v meste Van a na policajnej stanici počas sviatkov a cez víkend. Žalobca\nrovnako nevidí rozpor ani v čase zadržania, keď na vstupnom pohovore uviedol, že bol zaistený 20.\nnovembra 2019 a v doplňujúcom pohovore uviedol, že bol zaistený koncom roka 2019, nakoľko dátum\n20. novembra 2019 je jednoznačne možné považovať za koniec roka 2019, a preto je medzi uvedenými\ntvrdeniami zhoda. Zhoda je aj v mieste, kde sa mal hlásiť, aj keď si to žalobca nepodstatne poplietol.\nPodľa názoru žalobcu žalovaný upriamil svoju pozornosť na drobné nezrovnalosti vo výpovediach\nžalobcu účelovo, s cieľom neudeliť žalobcovi azyl.\n16. Žalobca ďalej uviedol, že za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj skutočnosť, že je\nvylúčené, aby bol s ďalšími desiatimi zastupiteľmi mesta Van zatknutý, a to z dôvodu, že sa žalovanému\nnepodarilo dohľadať relevantné informácie.\n17. Žalobca počas azylového konania pred žalovaným dostatočným spôsobom preukázal hodnovernosť\nsvojich tvrdení, a to, že bol aktívnym členom strany HDP, ktorá je v krajine pôvodu považovaná za\nteroristickú organizáciu, a taktiež, že bol za túto stranu zvolený do mestského zastupiteľstva v meste Van.\nRovnako preukázal, že bol za svoju politickú činnosť zadržaný a obvinený z financovania a napomáhania\nterorizmu. Skutočnosť, že žalovanému sa nepodarilo vyhľadať informáciu o zadržaní členov mestského\nzastupiteľstva za stranu HDP, nemôže byť dané na ujmu žalobcovi.\n18. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie dátumu vzniku strany HDP a vstupu žalobcu do tejto politickej\nstrany, žalobca poukázal na to, že od tohto momentu už došlo k väčšiemu časovému odstupu, a preto je\nprirodzené, že si niektoré časové údaje presne nepamätá. Žalobca preto považuje za nepochopiteľné,\nže žalovaný v rozpore s písomnými dôkazmi pochybuje o dôveryhodnosti jeho výpovede a poukazuje\nlen na nepodstatné nezrovnalosti.\n19. Pre azylové konanie je v tomto prípade rozhodujúce, že žalobca bol skutočne členom strany HDP,\npre túto svoju politickú činnosť bol skutočne trestne stíhaný za financovanie a podporovanie terorizmu,\nčo ho donútilo z Turecka utiecť.\n20. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevylúčil, že žalobca mohol byť\nčlenom strany HDP, spochybnil však, že v jeho prípade nejde o významného člena strany, o ktorého by\nmali záujem turecké štátne orgány. Pokiaľ žalovaný uviedol, že strana HDP členské preukazy radovým\nčlenom nevydáva, žalobca namietal, že niektoré provinčné predsedníctva vydali dočasné identifikačné\npreukazy, aby oprávnili niektorých členov strany organizovať miestne stretnutia a podujatia v okresoch,\nmestách a obciach, a žalobca sa ním preukazoval na rozličných konferenciách či aktivitách strany.\n21. Za nesprávne právne posúdenie veci žalobca považuje aj záver žalovaného, že jeho žiadosť o azyl\nbola účelová, nakoľko ju nepodal bezprostredne po príchode na územie Slovenskej republiky, alebo po\nzaistení a umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ale až po osemnástich\ndňoch pobytu v tomto zariadení v čase, kedy už prebiehalo konanie o jeho administratívnom vyhostení\núzemia Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že pri zaistení chcel požiadať o azyl, ale\npríslušníci Policajného zboru mu povedali, že bude mať možnosť požiadať o azyl neskôr. Rovnako mal\nzáujem požiadať o azyl v zaistení, avšak nikto jeho vyjadreniam nevenoval pozornosť. V tejto súvislosti\nžalobca poukazuje aj na svoju výpoveď vo vstupnom pohovore, kedy na otázku, prečo hneď po príchode\nna Slovensko nepožiadal o azyl žalobca odpovedal: „Vtedy mi povedali, že môžem aj neskôr. Trvalo\nto 25 dní, než ste prišli za mnou.“ Z uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že žalobcova cieľová\nkrajina bolo Francúzsko, žalobca mal od začiatku zaistenia záujem o azyl požiadať, ale nebolo mu to\numožnené zo strany príslušníkov Policajného zboru.\n\n22. Žalobca vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením žalovaného, že v prípade žalobcu sa žiadnym spôsobom\nnepreukázalo, že by bol z dôvodu svojej etnickej príslušnosti nejakým spôsobom diskriminovaný.\nUvedené je však v rozpore s jeho tvrdením na strane 8, kde žalovaný uviedol, že bežní občania kurdskej\nnárodnosti v krajine nečelili žiadnym problémom, ale tie sú spojené s vykonávaním aktivít, ktoré štátne\norgány vyhodnotili ako problémové. Žalovaný pritom posudzoval mieru diskriminácie žalobcu, pokiaľ ide\no jeho príslušnosť ku kurdskej národnostnej menšine, len v súvislosti s jeho možnosťami vzdelávania\nči zamestnania, resp. jeho detí. Žalobca však namietal, že k perzekúcii jeho osoby došlo až v čase\njeho aktívnej opozičnej politickej činnosti, keď bol ako člen politickej strany HDP zvolený do mestského\nzastupiteľstva mesta Van a vykonával aktivity v prospech kurdskej menšiny.\n23. Žalobca je preto toho názoru, že v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z\nprenasledovania z politických a národnostných dôvodov, a preto sa vzhľadom na tieto obavy nemôže,\nalebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.\n24. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.\n25. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 20. júna 2024, v ktorom uviedol, že pred žalovaným\nboli uskutočnené 2 pohovory so žalobcom, kde vypovedal o dôvodoch svojej žiadosti o udelenie azylu.\nPočas týchto pohovorov žalobca poskytol žalovanému úplne iné informácie, jediný prienik je v tom, že\nžalobca je údajne členom politickej strany HDP a bol zatknutý políciou. Všetky ostatné informácie si\nnavzájom odporujú a výpoveď ako celok je nekonzistentná, na konkrétne rozpory žalovaný poukázal vo\nsvojom rozhodnutí. Je pritom zrejmé, že ak by sa udalosti, ktoré žalobca opisoval naozaj stali, žalobca\nby vedel s odstupom necelých troch mesiacov zopakovať, napríklad koľko dní bol zaistený, kedy došlo\nk zadržaniu, ako často sa musel hlásiť na polícii, a na ktorej policajnej stanici sa musel hlásiť.\n26. Skutočnosť o hromadnom zatýkaní členov mestského zastupiteľstva v meste Van sa nepreukázala\nz dostupných zdrojov týkajúcich sa informácií o Turecku, ani zo správy strany HDP a udalosti, ktoré\nžalobca opísal, protirečia aj všeobecne známym faktom. Z vyššie uvedených zistení preto možno vyvodiť\nlogicky a opodstatnene záver, že si žalobca svoju rolu člena mestského zastupiteľstva vymyslel a\nudalosti o odvolaní členov strany HDP zo zastupiteľstva v roku 2019, ktoré sa reálne odohrali, doplnil\no fiktívne zatknutie, o ktorom si už podrobnejšie informácie, uvádzané na jednotlivých pohovoroch\nnemohol pamätať, nakoľko sa nestali.\n27. Žalovaný tiež poukázal na informácie o žalobcom tvrdenom členstve v politickej strane HDP, pričom\nžalobca na každom pohovore tvrdil, že má členský preukaz, avšak napriek výzve žalovaného ho nikdy\nnepredložil. Na prvom pohovore pritom povedal, že ho má v telefóne a predloží ho, na druhom pohovore\ntvrdil, že poslať originál z Turecka je problém, ale pokúsi sa zabezpečiť jeho sken. Uvedené skutočnosti\npreto vyvolávajú ďalšie pochybnosti o jeho existencii.\n28. Podľa tvrdenia žalovaného nemožno súhlasiť s názorom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá označila\nvýpoveď žalobcu ako ucelenú, rozumnú a nie protirečivú všeobecne známym faktom. Žalovaný záverom\npoukázal na to, že ak by žalobca bol naozaj prenasledovaný a obvinený z terorizmu od roku 2019 (musel\nby sa hlásiť každý deň alebo raz za 3 dni) a v mieste bydliska bol hľadaný, zrejme by sa nevrátil na 2\nmesiace do krajiny pôvodu a nevybavil si tam bez problémov nový doklad totožnosti.\n29. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n30. Podľa § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení\n(ďalej aj „SSP“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní\nviazaný žalobnými bodmi.\n31. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n\n32. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n33. Podľa § 216 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n35. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí azyl, ak tento zákon\nneustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce\nvrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a\nslobôd.\n36. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,\nktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo\npsychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom\nalebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie\nvýkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy\nuvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n37. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo\npodstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v\nprvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo\nvážnym bezprávím.\n38. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n39. Správny súd konajúc podľa ust. § 206 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná\noprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu\na dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 219 SSP zamietol.\n40. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok\nvyhlásil dňa 21. augusta 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené\ndňa 25. júla 2024).\n41. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4\nzákona o azyle, azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle,\nani sa neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný nesprávne posúdil rozpory vo výpovediach žalobcu, jeho\nčlenstvo v strane HDP a účelovosť žiadosti žalobcu o azyl a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.\n\n42. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatórne východiská, ktoré sú štandardne\nuplatňované v azylových konaniach, a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu.\nZákladnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu\npredmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite\nobjasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a správny\norgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac\nzodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich tvrdenia\nžiadateľa, preto zásadný význam tu zohráva ich dôveryhodnosť. Nakoľko v mnohých prípadoch musí\nsprávny orgán rozhodovať za situácie, „keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či\nvyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva\njediným dôkazným prostriedkom práve výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie\ncelkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal,\nnaozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto mimoriadne dôležitú úlohu práve\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl, a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa\n27. júla 2016). Správny súd v tejto súvislosti zároveň dodáva, že nie je ani povinnosťou žiadateľa\no azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou\ndôveryhodnou výpoveďou. Je tak na správnom orgáne, aby v prípade nesúhlasu s tvrdeniami žiadateľa\npreukázal, že vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných\nokolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti,\nktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Je teda povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť\nvýpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09. apríla 2013).\n43. Posudzovaná vec žalobcu je klasickým prípadom dôkaznej núdze, ktorá je pre konania o\nmedzinárodnej ochrane mnohokrát charakteristická. V popísanom stave dôkaznej núdze, „keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21. apríla 2015). V prípade žalobcu sú tak k dispozícii iba jeho vlastné\nvýpovede uskutočnené dňa 8. novembra 2023 a dňa 15. februára 2024, na ktorých žalobca uviedol\nskutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho žiadosti o azyl, spočívajúce v ním tvrdenej príslušnosti ku\nkurdskej menšine, členstve v strane HDP, jeho zaisteniu políciou, odsúdeniu a následnej obave o možné\nväznenie prípadne o svoj život.\n44. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a obsahom\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že úsudok žalovaného o tom, že výpovede žalobcu nie je\nmožné považovať za dôveryhodné je na mieste, a to práve pre rozpory v jednotlivých tvrdeniach\nžalobcu, ktorými popisoval vo svojich výpovediach priebeh udalostí súvisiacich s jeho členstvom\nv strane HDP, policajným zaistením a odsúdením. Žalobca síce v žalobe tvrdil, že rozpory, na ktoré\nžalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí, a ktoré vzhliadol ako rozhodujúce pre spochybnenie\ndôveryhodnosti výpovedí žalobcu, spočívali v drobnom nesúlade, avšak jeho výpoveď bola ucelená,\nrozumná a neprotirečila všeobecne známym faktom. S uvedeným tvrdením však súhlasiť nemožno,\npretože rozpory sa týkali všetkých bližších detailov, ktorými žalobca popisoval priebeh jeho zaistenia\npolíciou a následného odsúdenia, teda tvrdenia žalobcu sa nezhodovali v žiadnej zo skutočností, ktorými\nmal byť konkrétnejšie popísaný priebeh udalostí, rozhodných pre posúdenie žiadosti žalobcu o azyl.\nZhoda pri oboch výpovediach žalobcu bola zachovaná len v podstate okolností, a teda, že bol členom\nstrany HDP, bol zaistený políciou a následne odsúdený.\n45. Pozornosti správneho súdu neušli aj ďalšie nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu ako tie, na ktoré\nžalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí. Žalobca si podľa názoru správneho súdu tiež rozporoval\nv tvrdení týkajúcom sa okolností vzťahujúcich sa k vydaniu rozsudku v jeho veci, ak v Dotazníku žiadateľa\no udelenie azylu zo dňa 8. novembra 2023 (str. 9) uviedol, že „...Dali nás do cely. Zostal som tam jednu\n\nnoc do rána. Ráno som bol predvedený na súd. Sudca nám prečítal rozkaz podľa zákona z ministerstva\nvnútra, boli sme obvinení z napomáhania terorizmu aj finančného vzhľadom na to členstvo k strane\nHDP....Niektorí boli zadržaní a ja som bol prepustený.“ a následne v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom\no udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa\n12. februára 2024 (str. 4) uviedol, že „Mal som 4 súdne pojednávania, na ktorých som sa osobne\nzúčastnil. Potom som ušiel z Turecka“, ako aj „Súdny proces v mojom prípade sa naťahoval, ani po\nroku nebolo vydané rozhodnutie. Určite by som bol obvinený na 3 až 6 rokov väzby za terorizmus\na pomoc teroristom.“ Správny súd tiež dopĺňa, že rozpor vzhliadol aj v skutočnosti, že žalobca na jednej\nstrane opakovane, aj keď odlišne opisoval povinnosti, ktoré mu boli po zaistení políciou uložené súdom\n(pravidelné hlásenie sa), na druhej strane v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany v prvostupňovom správnom konaní zo dňa 12. februára 2024 (str. 4)\nuviedol, že rozsudok súdu nedostal.\n46. Ak žalobca v žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža\n15/2008 zo dňa 19. augusta 2008, podľa ktorého „Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa\nnemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti, alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach\nžiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ správny súd uvádza,\nže jednotlivé rozpory samostatne by sa mohli javiť ako nepodstatné, avšak v prípade žalobcu sa jedná\no takú kumuláciu nezrovnalostí, ktoré tak, ako uviedol žalovaný, netvoria ten istý opis skutočností, iba\nsi zachovávajú základnú dejovú líniu zaistenia žalobcu a jeho následného odsúdenia. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti preto nemožno považovať výpovede žalobcu za dôveryhodné.\n47. Správny súd upriamuje pozornosť tiež na to, že žalovaný sa v súvislosti s vydaním napadnutého\nrozhodnutia neuspokojil len s výpoveďami žalobcu a skutočnosti ním uvádzané (členstvo žalobcu\nv strane HDP, zaistenie členov zastupiteľstva v meste Van v dotknutom období a pod.) overoval\naj vlastnou činnosťou prostredníctvom verejne dostupných zdrojov, avšak ani takýmto spôsobom sa\ntvrdenia žalobcu nepreukázali (a to ani sčasti). Žalovaný v tejto súvislosti logicky a konzistentne vysvetlil\nsvoje úvahy a závery, tvoriace podklad napadnutého rozhodnutia.\n48. Je pravdou, že v azylovom konaní má práve výpoveď žiadateľa spravidla rozhodujúci význam\nz dôvodu absencie ďalších dôkazov, avšak ako vyplýva aj z judikatórnych rozhodnutí, prezumpcia\npravdivosti výpovede žiadateľa nie je absolútna. Je však na zodpovednosti správneho orgánu\nkvalifikovane vyvrátiť tvrdenia žiadateľa. V tejto súdenej veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný\nnáležite posúdil výpovede žalobcu, pričom sa neobmedzil len na takto vzniknuté rozpory, ale žalobcom\ntvrdené skutočnosti si následne vlastnou činnosťou overoval z verejne dostupných zdrojov, informácie\nod žalobcu majúce subjektívnu povahu teda overoval aj prostredníctvom informácií objektívnej povahy.\nSprávny súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by\nudelenie azylu žalobcovi odôvodňovali.\n49. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nesprávne posúdil jeho žiadosť o azyl ako účelovú,\nv tejto súvislosti správny súd uvádza, že na jednej strane otázka (ne)účelovosti žiadosti o azyl je veľmi\ncitlivá, nakoľko sa žiadateľ spravidla nachádza v ťaživej životnej situácii, ktorá môže vplývať na jeho\naktuálne rozhodnutia, a aj nie priam logické konanie nemusí byť automaticky účelové, na druhej strane\nvšak samotné poukázanie na prípadnú účelovosť konania žalobcu nebolo rozhodujúce pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na posúdenie jeho zákonnosti a preto správny súd túto námietku\nposúdil ako neodôvodnenú.\n50. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou, ktorú správny súd posúdil v zmysle § 206\nods. 3 SSP neformálne, t.j. správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup,\nktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,\nale komplexne v celom rozsahu (vrátane námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, ktorú žalobca vzniesol\nv žalobe, avšak nijako nekonkretizoval), avšak dôvodnosť žaloby žalobcu nevzhliadol.\n51. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,\nani iné skutočnosti, ku ktorým by správny súd bol dospel pri neformálnom preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní, a preto správny súd žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.\n\n52. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému\nprizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade,\nak to možno spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}