Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/2/2024 0924100240 12. 06. 2024 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,, právne zastúpený: JUDr. Ján Tajták, advokát, so sídlom Ondavská 450/17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo dňa 19.2.2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migraený úrad, EAS:MUPO-153-80/2023-Ž zo doa 19.2.2024, týkajúce sa A. B., nar. XX.XX.XXXX, eíslo pasu: 75 3268 777 a vracia mu vec na ialšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Nárok na náhradu trov konania štátu sa n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca vstúpil do konania o azyle na území SR po tom, ako bol dňa 27.3.2023 na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013 transferovaný na územie SR z územia Litovskej republiky, keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľa z dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR. 2. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie vo forme difúzie na podklade zatýkacieho rozkazu, ktorý bol dňa 13.8.2020 vydaný súdom krajiny pôvodu. Orgán krajiny pôvodu žiada o extradíciu žalobcu pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej podvodom pre skutok, za ktorý je horná hranica trestu odňatia slobody 10 rokov. 3. Po transfere na územie SR bol žalobca umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 30.3.2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/213/2023 zo dňa 3.5.2023 o jeho vzatí do predbežnej väzby. Dňa 5.5.2023 ho Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Ntc/10/2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/18/2023 zo dňa 15.6.2023 vzal do vydávacej väzby. 4. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 29.11.2023 rozhodol o prepustení žalobcu z väzby na slobodu, pričom mu uložil povinnosti a obmedzenia a nariadil ich kontrolu technickým
prostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby so zákazom vzďaľovať sa z miesta pobytu. 5. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo dňa 19.2.2024 sa žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2022 Z.z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“) a neposkytla doplnková ochrana podľa § 13c ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu nebola identifikovaná žiadna taká skutočnosť, kedy by sa vzhľadom na azylovo relevantné obavy nemohol alebo nechcel vrátiť do krajiny pôvodu, resp. že by nebol schopný prijať alebo z dôvodu azylovo relevantných obáv odmietal ochranu svojej vlasti. 7. Problémy týkajúce sa spoločnosti F. G. súviseli s konaním vlastníka, keďže spoločnosť sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie, pričom pri realizácii investičných projektov pre iné aktíva hlavnej skupiny „Master“, ktorej bol žalobca zakladateľom aj riaditeľom, vznikol spoločnosti F. G. úverový dlh vo výške viac ako 88 miliárd rubľov. Problémy tejto spoločnosti – najväčšieho výrobného združenia pre vojenské a civilné elektrovákuové zariadenia v krajine pôvodu, ktorú žalobca ako podnikateľ získal v roku 2000 riešil so štátnymi orgánmi, ako to vydokladoval. 8. Ako azylovo irelevantné možno považovať jeho neúspešné podnikateľské aktivity zjavne špekulatívneho charakteru, keďže už od roku 2018 bola jeho spoločnosť – banka Master Capital, predmetom záujmu polície, nakoľko táto úverová inštitúcia ostala svojim veriteľom dlžná približne 2,3 miliardy rubľov, pričom tieto prostriedky mali byť spreneverené vedením banky, teda aj žalobcom. Vyšetrovanie jeho osoby súviselo s obvinením z leta 2020 pre spreneveru finančných prostriedkov jeho banky. Navyše, už v roku 2010 polícia vykonala raziu v jeho banke Master Capital, a to v súvislosti s údajnou krádežou a praním 1,8 miliardy USD. Podľa dostupných informácií je ďalej vyšetrovaný v súvislosti s akvizíciou spoločnosti F., G. a fiktívnymi transakciami, kvôli ktorým podnik prišiel takmer o všetok svoj majetok, pričom v apríli 2023 sa generálnej prokuratúre krajiny pôvodu podarilo prostredníctvom arbitrážneho súdu dosiahnuť, aby sa akcie spoločnosti F. G. vrátili štátu. Od februára 2019 sa žalobca zdržiava mimo krajiny pôvodu, pričom obvinenie voči jeho osobe bolo vznesené v lete 2020, po ktorom nasledoval federálny a potom aj medzinárodný zatýkací rozkaz. Bývalí vrcholoví manažéri žalobcu boli odsúdení, aj keď na relatívne nízke tresty a všetci už boli prepustení na slobodu. V apríli 2023 sa akcie spoločnosti F. G. vrátili štátu, preto nie je jasné, o aké jeho aktíva v danej spoločnosti by mali mať v súčasnosti údajní príslušníci spravodajskej služby alebo ktokoľvek iný záujem. 9. Obdobne možno vyhodnotiť aj tvrdenia žalobcu o údajnom vydieraní jeho osoby konkrétnymi príslušníkmi spravodajskej služby. Tieto jeho tvrdenia vyznievajú nedôveryhodne, skôr ako snaha účelovo navodiť azylovo relevantné dôvody s cieľom dosiahnuť úspech v predmetnom konaní, a tým sa vyhnúť potencionálnemu trestu za svoje špekulatívne ekonomické a finančné aktivity, za spáchanú ekonomickú a majetkovú trestnú činnosť. Keďže žalobca poznal identitu osôb, ktoré ho vydierali, mal svoj problémy riešiť prostredníctvom príslušných štátnych orgánov. 10. Horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý môže byť žalobcovi uložený za skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, je 10 rokov. V jeho prípade je trestne stíhaný pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanú podvodom v celkovej výške podľa aktuálneho kurzu 5 751 000 eur. V zmysle našej právnej úpravy žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, nakoľko spáchal škodu veľkého rozsahu (viac ako 133 000 eur), za ktorý by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. 11. Eventuálnu hrozbu trestu odňatia slobody nemožno považovať za azylovo relevantný dôvod. Porovnaním trestov za majetkové trestné činy možno skonštatovať, že výšku trestu, ktorá žalobcovi v prípade dokázania jeho viny v krajine pôvodu hrozí, v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimeranú, drakonickú alebo za takú, ktorá by svojou mierou a intenzitou postihu napĺňala definíciu pojmu prenasledovania. 12. V prípade žalobcu neboli preukázané a identifikované opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, žalovaný preto dospel k názoru, že situácia žalobcu nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu ako poskytnutia najvyššej formy ochrany adekvátna. 13. Žalobca nečelil v súvislosti so svojimi politickými aktivitami žiadnym korupčným aktivitám zo strany neštátnych pôvodcov a ani zo strany štátu, ktorí by chceli nezákonným spôsobom poškodiť jeho ekonomické alebo majetkové záujmy. O riešenie vymáhania úplatkov zo strany údajných príslušníkov spravodajskej služby, ktorých identitu poznal, sa nepokúsil riešiť vnútroštátne. 14. Ohľadom poskytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že čo sa týka otázky mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, možno konštatovať, že podľa všetkých dostupných informácií nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol žalobca tejto forme vážneho bezprávia vystavený. Samotné tresty za činy, ktoré sú mu kladené za vinu, nepredstavujú prenasledovanie, avšak podľa dostupných informácií možno dospieť k záveru, že výkon týchto trestov v podmienkach krajiny pôvodu by mohol predstavovať mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. 15. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov zo dňa 20.3.2023 boli podmienky vo väzniciach a detenčných centrách krajiny pôvodu rôzne, ale často boli drsné a život ohrozujúce. Preplnenosť, zneužívanie dozorcami a väzňami, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostatok potravín a nedostatočná hygiena boli bežné vo väzniciach, trestaneckých kolóniách a iných detenčných zariadeniach. Fyzické a sexuálne zneužívanie väzenskými dozorcami bolo systémové. 16. Na druhej strane je potrebné uviesť, že žalobca je v krajine pôvodu podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery podvodom, pričom mu za tento skutok v prípade dokázania viny podľa slovenského práva hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. 17. Z pohľadu vylúčenia v prípade doplnkovej ochrany bolo ustálené, že žalobca by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Zároveň však existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin. 18. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca sa do situácie, v ktorej sa momentálne nachádza, dostal sám svojim zjavne nezákonným konaním. 19. Napadnuté rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.3.2024. Argumentácia žalobcu 20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. 21. V dôvodoch žaloby uviedol, že so závermi žalovaného nesúhlasí a nič z toho, čo sa mu kladie za vinu, nespáchal. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného prakticky vyplýva plné stotožnenie sa žalovaného so závermi orgánov krajiny pôvodu, keď len na tomto základe žalovaný priamo konštatuje spáchanie trestných činov žalobcom s tým, že podrobné, logické a vnútorne nerozporné vyjadrenia žalobcu vyhodnocuje ako účelové. Miestami odôvodnenie rozhodnutia žalovaného pripomína odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, hoci žalovaný nemá možnosť ani právomoc vykonať akékoľvek relevantné dokazovanie smerom k určeniu viny alebo neviny žalobcu. 22. Žalobca v administratívnom konaní predložil niekoľko verejných zdrojov, ktoré sa podrobne zaoberajú nekalými praktikami orgánov krajiny pôvodu voči nepohodlným podnikateľom, ktorých cieľom je konfiškácia majetku týchto podnikateľov prostredníctvom vykonštruovaných obvinení z podvodov, za spolupráce štátnych orgánov a tzv. neštátnych pôvodcov. Rovnaké praktiky boli použité aj voči žalobcovi. 23. Poukázal na prípad zakladateľov skupiny ChEMK H. G. a jeho manželky I., voči ktorým súd na základe návrhu generálnej prokuratúry krajiny pôvodu rozhodol tak, že tomuto návrhu na vrátenie 100% akcií štátu v plnom rozsahu vyhovel. Rovnako ako v prípade žalobcu, aj tomuto konečnému
výsledku nezákonného vyvlastnenia predchádzali vykonštruované obvinenia z podvodov, ktoré mali spáchať pôvodní majitelia a následná spolupráca štátu a tzv. neštátnych pôvodcov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok s cieľom dostať firmu do zlej ekonomickej situácie a obviniť z daného stavu pôvodných majiteľov. Následne za spolupráce všetkých zúčastnených subjektov uskutočniť nútené prevzatie v prospech štátu z dôvodu údajnej záchrany podniku. 24. Obdobnú situáciu opísal žalovaný na strane 9 svojho rozhodnutia, kde uvádza, že akcie spoločnosti F. G. sa vrátili štátu. Tento fakt však žalovaný vykresľuje v neprospech žalobcu a kladie si rečnícku otázku, že o aký majetok by mali mať v súčasnosti príslušníci spravodajskej služby záujem, keď žalobca už nič nevlastní. 25. Žalobca dôvodnosť svojej žiadosti o udelenie azylu opiera práve o svoju snahu chrániť svoje osobné majetkové a ekonomické záujmy zákonnými prostriedkami proti nezákonne pôsobiacim neštátnym aktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb na dotknutý štát môžu využiť jeho represívny aparát na ujmu tohto žiadateľa, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C 280/21, jedná sa preto o politické názory žalobcu, ktoré je potrebné subsumovať pod § 8 písm. a) zákona o azyle. 26. Žalobca vo svojich výpovediach opakovane a konzistentne ozrejmil, prečo sa neobrátil na štátne orgány, aby hájil svoje práva a prečo sa rozhodol o svoje práva bojovať mimo územia krajiny pôvodu, nakoľko vie, že sa žiadnej reálnej spravodlivosti pred štátnymi orgánmi dovolať nemôže, keďže cieľom všetkých krokov proti nemu bolo násilné prevzatie jeho aktív a ich návrat do rúk štátu. 27. Vo svojom vyjadrení v administratívnom konaní žalobca uviedol, že v súčasnosti sa v krajine pôvodu napriek cenzúre objavuje čoraz viac publikácií o prenasledovaní podnikateľov, ktoré sa od začiatku vojny nielen zintenzívnilo, ale nadobudlo aj skutočne hrôzostrašný rozmer. Majetok občanov sa prerozdeľuje v prospech oligarchov, do tohto kruhu žalobca nevstúpil, všemožne sa dištancoval a odsúdil kroky vojenskej agresie. Svoj kapitál zarobil poctivou prácou a nebol zaviazaný vládnucej elite a svoj zarobený majetok použil na kreatívne účely na financovanie výstavby novej priemyselnej výroby v depresívnych regiónoch krajiny. Bohužiaľ nevzal do úvahy, že na základe ohováračských výpovedí závistlivcov, blízkych priateľov, ale aj bezohľadných zamestnancov možno dostať každého nezávislého človeka do väzenia a počas tejto doby mu odobrať a prerozdeliť jeho aktíva. 28. Aktívna fáza takéhoto vyvlastňovania sa v krajine začala v polovici roka 2017, keď štát začal odoberať systémovo dôležité banky ich vlastníkom, napr. Otkritie bank. Na príkaz vedúcich predstaviteľov Otkritie bank, už nariadeného štátom, začal trestný bankrot jeho majetku, ktorý bol mnohonásobne vyšší ako jeho splatné pohľadávky voči všetkým veriteľom. Týmto organizovaným postupom proti nemu, mu zámerne nebolo umožnené vyplatiť všetkých veriteľov a bola tak spôsobená škoda nielen jeho veriteľom, ale aj žalobcovi samému. Takmer z ničoho nič mu bol odobratý všetok majetok a ostali mu len dlhy a vykonštruované trestné veci. Existenciu týchto praktík podporuje aj ďalšie šetrenie nezávislej publikácie Transparency International ohľadom vlny znárodňovania v krajine pôvodu. 29. V prípade žalobcu pracovník spravodajskej služby v rozpore s právnym poriadkom vypočúval zamestnancov a nominálnych vlastníkov majetku žalobcu. Vyvíjal na nich tlak, aby sa ukázal vzťah žalobcu k týmto aktívam s cieľom následného vyvlastnenia, keďže žalobca už bol v operatívnom vývoji ohováračskej výpovede z vlastizrady. Dôkaz o prepojení bol potrebný na to, aby spravodajská služba spustila trestné stíhanie žalobcu, ale hlavne vyvlastnenie jeho majetku. Ten istý pracovník spravodajskej služby v rozhovoroch s manažérmi závodu Pluton vyzval na oficiálnu registráciu pri vydávaní príkazov a upozornení na zákaz komunikácie so žalobcom ako podozrivým z velezrady, z toho žalobca vyvodzuje záver, že po návrate do krajiny pôvodu ho čaká aj nečestný a nespravodlivý vyšetrovací proces vo fiktívnych vykonštruovaných ekonomických trestných veciach, v ktorých sa nebude vedieť obhajovať, rovnako ako ani proti obvineniu z najstrašnejšieho zločinu voči štátu, ktorý tiež nespáchal. Na ospravedlnenie svojej práce použijú vyšetrovacie orgány a spravodajská služba na žalobcu väzenské mučenie, ako to bolo v prípade pána Pšeničného, ktorého prípad popísal v záverečnom vyjadrení žalovanému. 30. Žalobca poukázal aj na prípad G. J., ktorý bol tiež pôvodne obvinený z podvodu vo vykonštruovanej trestnej veci a následne bol obvinený z absurdného článku o extrémizme, ani jeho celosvetová sláva ho neochránila pred mimosúdnou vraždou.
31. Situácia v krajine sa zmenila natoľko, že štát sa rozhodol verejne ukázať svetu, že mučenie typu odrezanie ucha a mučenie elektrickým prúdom sa nielen praktizuje, ale aj podporuje. Je absolútne nemožné dokázať svoju nevinu v atmosfére neľudského mučenia. Závažnosť celej situácie ohľadom práce orgánov činných v trestnom konaní dokresľuje aj posledný tragický prípad „nejasného“ úmrtia G. K., zadržaného a umučeného políciou, o ktorom informovali médiá. 32. Je pravdepodobné, že ak sa spravodajskej službe nepodarí získať žalobcu v procese vydávania, bude vystavený mimosúdnej poprave alebo nezákonnému prevozu na územie krajiny pôvodu na účely demonštratívneho procesu ako zradca vlasti. 33. Žalobca je toho názoru, že spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, preto ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.4.2024 zotrval na dôvodoch vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. 35. Uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z výpovedí žalobcu zo dňa 27.4.2023 a dňa 22.11.2023, predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a všeobecne dostupných informácií o žalobcovej krajine pôvodu zadovážených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, pričom dospel k záveru, že v žalobcovej veci nebolo preukázané, že by sa stal sám obeťou prenasledovania tak, ako to má na mysli Zákon o azyle. Žalobca nikdy nebol členom politickej strany a žiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani odsúdený. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. 36. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie na podklade zatýkacieho rozkazu zo dňa 13.8.2020, v ktorom sa žiada o vydanie žalobcu do krajiny pôvodu na trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchaného podvodom, za uvedený skutok môže byť v krajine pôvodu uložená horná hranica trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov. 37. Prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR bola dňa 9.11.2023 doručená Krajskej prokuratúre Košice ďalšia žiadosť generálnej prokuratúry krajiny pôvodu zo dňa 22.10.2023, ktorou žiada o vydanie žalobcu na trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v obzvlášť veľkom rozsahu spáchaný zločineckou skupinou, avšak žiadosť sa týka iných skutkov, rozdielnych od predchádzajúcej žiadosti. Podanie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území SR možno považovať za účelové a za snahu vyhnúť sa vydávacej väzbe. 38. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie doplnkovej ochrany dospel žalovaný k záveru, že žalobcovi by za trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Žalovaný vylúčil reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Avšak zároveň bolo preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto je potrebné neposkytnúť mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle. 39. Pokiaľ ide o kategorizáciu skutkov, ktoré žalobca spáchal v krajine pôvodu aplikovanú na náš právny poriadok, tak skutky, pre ktoré je v krajine pôvodu v predmetnej veci vedené trestné konanie, sú trestnými činmi aj podľa právneho poriadku SR. Na vylúčenie osoby z dôvodu jej bezpečnostného rizika pre spoločnosť, postačuje dôvodné podozrenie, teda štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody sa domnievať, že sa osoba dopustila závažného trestného činu. Takýmito dôvodmi sú s určitosťou existencia trestného
stíhania a vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe. Žalovaný doplnil, že žalobca je trestne stíhaný aj na území Rakúska, ktoré sa považuje za demokratický a právny štát, pričom žalobca tvrdí, že na jeho území pôsobí spravodajská služba krajiny pôvodu, čo je však iba jeho subjektívny názor. 40. Žalovaný spochybnil dôveryhodnosť tvrdení žalobcu tým, že upriamil pozornosť na jeho protirečenie v tom zmysle, že žalobca najprv uvádzal, že jeho extradíciu z územia SR na osobnú žiadosť hlavy štátu krajiny pôvodu vybavuje osoba z ambasády krajiny pôvodu prostredníctvom predsedu vlády SR a v inej časti uvádza, že z dôvodu principiálneho a rezervovaného postoja orgánov činných v trestnom konaní SR vo vzťahu k vyšetrovaciemu a súdnemu systému, sa ho snažia príslušníci spravodajskej služby, spolu s ich spolupracovníkom pánom L., dostať do krajiny pôvodu cez Rakúsko z dôvodu, že Rakúsko dlhodobo priaznivo pristupovalo k takýmto žiadostiam. V prípade žalobcu teda nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania a hoci mu hrozí vážne bezprávie v krajine pôvodu, existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný trestný čin. Aplikovaná právna úprava 41. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 42. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, 43. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, 44. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b. 46. Podľa § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ spáchal obzvlášť závažný zločin. 47. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
48. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 49. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo dňa 19.2.2024 na pojednávaní konanom dňa 12.6.2024. 50. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MUPO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi. 51. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi. 52. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža 10/2015). 53. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 Zákona o azyle, keďže žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 54. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že cesta žalobcu z krajiny pôvodu začala vo februári 2019, kedy vycestoval do Bieloruska a odtiaľ sa dňa 6.2.2019 letecky dopravil z Minska do Berlína. V Berlíne sa zdržal niekoľko dní v hoteli. Tam mu jeho známy poskytol kľúče od svojho auta v Miláne. Následne odletel do Milána, odkiaľ autom svojho známeho vycestoval do Francúzska. Tam sa zdržiaval v obci Cap-d´Ail v byte tohto známeho, a to do konca apríla 2019. Odtiaľ pracovne chodieval na stretnutia ohľadom ochrany svojich aktív v jeho spoločnosti F., G.. Za týmto účelom sa stretával so svojimi právnikmi, pričom cestoval do Milána, Viedne, Kodane, Londýna, Užhorodu, alebo Istanbulu. Popri tomto cestovaní podal žiadosť o pobyt na území SR. Podal ho v Užhorode na konzuláte SR. Pobyt dostal v obci Vinné v okrese Michalovce z dôvodu podnikateľskej činnosti, v ktorej chcel pokračovať. Po tom, čo mu bol schválený pobyt na území SR, sa nejaký čas zdržiaval v Bratislave. Žil v hoteli, avšak po tom, čo sa dozvedel, že názov a sídlo jeho podnikania bolo zverejnené v Obchodnom registri, tak z obavy, že by ho mohli nájsť zložky spravodajskej služby, zmenil pôsobisko. Vtedy odišiel do Francúzskeho mesta Nice, kde bol do konca júla 2020. Z dôvodu covidovej situácie a problémov s cestovaním sa rozhodol vycestovať do Litvy za účelom požiadania o azyl. Po začatí konania o azyle na území Litvy, litovské orgány rozhodli o tom, že na azylové konanie je príslušná SR. 55. K žalobnej námietke ohľadom neposkytnutia azylu podľa § 8 Zákona o azyle správny súd uvádza, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelne nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenia žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/48/2014).
56. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať. Žalobca vo svojich výpovediach v administratívnom konaní, v správnej žalobe a následnom vyjadrení logicky a vnútorne konzistentne prezentoval svoje tvrdenia o prenasledovaní, v súvislosti s ktorými predložil aj dostupné dôkazy z elektronických médií. Súd v uvedených tvrdeniach nezistil rozpor. 57. Tvrdenia žalobcu sa vyznačujú vysokou mierou reálnosti, dôvody odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu sú vierohodné. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná. 58. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa pri posudzovaní žiadosti žalobcu o azyl nezaoberal tvrdením žalobcu o tzv. deprivatizácii v krajine pôvodu za účasti príslušníkov spravodajskej služby a neskúmal, či možno žalobcu považovať za osobu prenasledovanú z politických dôvodov v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21 zo dňa 12.1.2023, podľa ktorého pojem „politické názory“ zahŕňa pokusy žiadateľa o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) a písm. i) tejto smernice chrániť svoje osobné majetkové a ekonomické záujmy zákonnými prostriedkami proti nezákonne pôsobiacim neštátnym aktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb na dotknutý štát môžu využiť jeho represívny aparát na ujmu tohto žiadateľa, v rozsahu, v akom aktéri prenasledovania takéto pokusy vnímajú ako nesúhlas alebo odpor v oblasti spojenej s týmito aktérmi alebo ich politikami a/alebo metódami. 59. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého si mal žalobca svoje práva najprv brániť najprv pred štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Z dostupných správ vyplýva, že v krajine pôvodu žalobcu eskaluje situácia v dôsledku vojnového konfliktu so susediacou krajinou. Je ľudsky absolútne pochopiteľné, že žalobca z obavy o svoj život a slobodu po tom, čo bol údajným predstaviteľom spravodajskej služby vydieraný opakovanými žiadosťami o úplatok, opustil krajinu. V stanovisku doručenom žalovanému dňa 9.2.2024 uviedol, že jeho obavy o život mu potvrdil jeho známy, ktorý má priateľov v spravodajskej službe a zaujímal ho jeho prípad. Spravodajská služba údajne začala operačné akcie a aktívne ho hľadá, na tento účel využíva svoju sieť a nelegálnych agentov, teda proti žalobcovi sú možné akékoľvek nezákonné kroky. Žalobca bol varovaný, že ak nechce zvyšok života stráviť vo väzení, byť mučený, nesmie sa vrátiť do krajiny pôvodu. V uvedenom podaní žalobca zároveň spomenul mená podnikateľov, ktorí boli podobným spôsobom zbavení majetku, tieto prípady sa vyskytujú v rôznych oblastiach hospodárstva ako napríklad priemysel, cement, automobilový priemysel, bankovníctvo, obchod, skladové priestory. V žiadosti o azyl poukázal žalobca na viaceré oficiálne zdroje preukazujúce obdobné praktiky aplikované zo strany orgánov krajiny pôvodu voči ďalším podnikateľom, kde prostredníctvom vykonštruovaných obvinení boli začaté trestné konania s cieľom nezákonného zbavenia majetku, ale spôsobom vyvolávajúcim zdanie legálnosti zvoleného postupu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v konaní poukázal na prípad D. F., ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe. Jeho syn M. F. bol následne trestne stíhaný za podvod, avšak vo Francúzsku mu bol udelený azyl. Žalobca zároveň uviedol, že vďaka falošnej výpovedi D. L. a jeho spolupráce so spravodajskou službou utrpel škodu čo sa týka jeho kapitálu vo výške 700-800 miliónov eur, ale dostalo sa mu aj početných vykonštruovaných trestných oznámení a bezdôvodných prenasledovaní. Jeho aktíva boli podľa jeho tvrdení scudzené za vopred znížené ceny pre zainteresovaných podnikateľov v blízkosti vládnych agentúr a spravodajskej služby. 60. Správny súd je toho názoru, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takej výpovede vychádzať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013).
61. K námietke neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi, správny súd uvádza, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žalobcu, z nich je potrebné vychádzať. 62. Žalovaný tak v rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcovi by za trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu v krajine pôvodu, hrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Avšak zároveň bolo preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto je potrebné neposkytnúť mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle. 63. K tejto argumentácii žalovaného správny súd uvádza, že podľa Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ spáchal obzvlášť závažný zločin. Podľa § 11 odsek 3 Trestného zákona je obzvlášť závažným zločinom zločin, za ktorý je ustanovený trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v krajine pôvodu sa vedie voči žalobcovi trestné stíhanie pre zločin, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody maximálne desať rokov, nejedná sa preto o obzvlášť závažný zločin v zmysle slovenského právneho poriadku. 64. K záveru o neposkytnutí doplnkovej ochrany dospel žalobca podľa správneho súdu nesprávnym výkladom ustanovení § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle v spojení s § 11 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko podľa Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky. Trestný čin sa v zmysle § 3 ods. 2 Trestného zákona považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok, resp. trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky. Ani jeden z uvedených prípadov sa však nevzťahuje na predmetnú právnu vec. Zákon o azyle v ustanovení § 13c ods. 2 písm. b) síce odkazuje na Trestný zákon, avšak len pokiaľ ide o definíciu obzvlášť závažného zločinu, ale nie pokiaľ ide o posudzovanie trestnosti činu. 65. Žalovaný pri neposkytnutí doplnkovej ochrany argumentoval aj tým, že trestné stíhanie žalobcu prebieha aj v Rakúsku. K tomu správny súd uvádza, že Rakúska centrálna prokuratúra pre hospodársku kriminalitu a korupciu síce potvrdila vedenie konania voči žalobcovi, avšak zároveň uviedla, že vyšetrovanie neodhalilo žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili výpoveď údajnej obete. Aj v kontexte uvedeného sa tvrdenia žalobcu o údajných vykonštruovaných obvineniach javia ako pravdivé. 66. Na porovnanie, do roku 1989 bola v socialistickom Československu emigrácia trestná. Takzvané opustenie republiky bol trestný čin spočívajúci v nedovolenom, a teda neoprávnenom opustení územia štátu alebo neuposlúchnutí úradnej výzvy k návratu zo zahraničia od roku 1948 do 1990. Majetky, ktoré emigranti zanechali, boli skonfiškované, ich príbuzní dostali záznam do kádrových materiálov, ľudia, ktorí boli s emigrantmi v kontakte, boli trestaní. Napriek vysokému počtu osôb, ktoré z bývalého Československa či už legálne, alebo nelegálne odišli a požiadali o štatút utečenca, neexistujú žiadne oficiálne údaje o tom, koľko z nich štatút utečenca v zahraničí získalo. Jedna skutočnosť je však známa, a to že ani jeden občan Československa nebol vrátený nedobrovoľne naspäť do krajiny s tým, že mu tu nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania (Berthotyová, E. Judikatúra v azylových veciach. Praha: C.H.Beck, 2018, s. XXIII). 67. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany žalobcovi vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu, napadnuté rozhodnutie žalovaného preto zrušil podľa § 191
písm. c) a e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom uvedeným v bodoch 53-65 tohto rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. XX. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 odsek 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom. 69. O náhrade trov konania štátu vzniknutých v súvislosti s tlmočením súd rozhodol podľa § 173 SSP tak, že náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko v zmysle § 54 ods. 2 SSP trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.