{"guid": "aacd2832-2465-4ede-904d-d47ada4e2f4d:e552f29f-fecd-4fb1-9a2d-a3fc1a9dd25f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1", "spisova_znacka": "13Saz/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Saz/2/2024 z 12. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. júna 2024, sp. zn. 13Saz/2/2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1", "identifikacne_cislo": "0924100240", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Berežná", "sudca_id": 998, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-berezna-998", "datum_vydania": "2024-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e552f29f-fecd-4fb1-9a2d-a3fc1a9dd25f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n13Saz/2/2024\n0924100240\n12. 06. 2024\nJUDr. Zuzana Berežná\nECLI:SK:SpSKE:2024:0924100240.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom S. C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,, právne zastúpený: JUDr. Ján Tajták, advokát, so\nsídlom Ondavská 450/17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nMigračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo dňa 19.2.2024, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migraený úrad, EAS:MUPO-153-80/2023-Ž zo doa 19.2.2024, týkajúce sa A. B., nar. XX.XX.XXXX, eíslo pasu: 75 3268 777\na vracia mu vec na ialšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Nárok na náhradu trov konania štátu sa n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca vstúpil do konania o azyle na území SR po tom, ako bol dňa 27.3.2023 na základe Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013 transferovaný na územie SR\nz územia Litovskej republiky, keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľa\nz dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR.\n2. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie vo forme difúzie na podklade zatýkacieho rozkazu,\nktorý bol dňa 13.8.2020 vydaný súdom krajiny pôvodu. Orgán krajiny pôvodu žiada o extradíciu žalobcu\npre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej podvodom pre skutok, za ktorý je horná hranica\ntrestu odňatia slobody 10 rokov.\n3. Po transfere na územie SR bol žalobca umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody Košice na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa\n30.3.2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/213/2023 zo dňa 3.5.2023 o jeho\nvzatí do predbežnej väzby. Dňa 5.5.2023 ho Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Ntc/10/2023\nv spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/18/2023 zo dňa 15.6.2023 vzal do vydávacej\nväzby.\n4. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 29.11.2023 rozhodol o prepustení\nžalobcu z väzby na slobodu, pričom mu uložil povinnosti a obmedzenia a nariadil ich kontrolu technickým\n\nprostriedkom – zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby so zákazom vzďaľovať sa z miesta\npobytu.\n5. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo dňa 19.2.2024 sa žalobcovi neudelil azyl\npodľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2022 Z.z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“) a neposkytla\ndoplnková ochrana podľa § 13c ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\nZhrnutie napadnutého rozhodnutia\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu nebola identifikovaná žiadna taká\nskutočnosť, kedy by sa vzhľadom na azylovo relevantné obavy nemohol alebo nechcel vrátiť do krajiny\npôvodu, resp. že by nebol schopný prijať alebo z dôvodu azylovo relevantných obáv odmietal ochranu\nsvojej vlasti.\n7. Problémy týkajúce sa spoločnosti F. G. súviseli s konaním vlastníka, keďže spoločnosť sa dostala do\nnepriaznivej finančnej situácie, pričom pri realizácii investičných projektov pre iné aktíva hlavnej skupiny\n„Master“, ktorej bol žalobca zakladateľom aj riaditeľom, vznikol spoločnosti F. G. úverový dlh vo výške\nviac ako 88 miliárd rubľov. Problémy tejto spoločnosti – najväčšieho výrobného združenia pre vojenské\na civilné elektrovákuové zariadenia v krajine pôvodu, ktorú žalobca ako podnikateľ získal v roku 2000\nriešil so štátnymi orgánmi, ako to vydokladoval.\n8. Ako azylovo irelevantné možno považovať jeho neúspešné podnikateľské aktivity zjavne\nšpekulatívneho charakteru, keďže už od roku 2018 bola jeho spoločnosť – banka Master Capital,\npredmetom záujmu polície, nakoľko táto úverová inštitúcia ostala svojim veriteľom dlžná približne 2,3\nmiliardy rubľov, pričom tieto prostriedky mali byť spreneverené vedením banky, teda aj žalobcom.\nVyšetrovanie jeho osoby súviselo s obvinením z leta 2020 pre spreneveru finančných prostriedkov\njeho banky. Navyše, už v roku 2010 polícia vykonala raziu v jeho banke Master Capital, a to\nv súvislosti s údajnou krádežou a praním 1,8 miliardy USD. Podľa dostupných informácií je ďalej\nvyšetrovaný v súvislosti s akvizíciou spoločnosti F., G. a fiktívnymi transakciami, kvôli ktorým podnik\nprišiel takmer o všetok svoj majetok, pričom v apríli 2023 sa generálnej prokuratúre krajiny pôvodu\npodarilo prostredníctvom arbitrážneho súdu dosiahnuť, aby sa akcie spoločnosti F. G. vrátili štátu.\nOd februára 2019 sa žalobca zdržiava mimo krajiny pôvodu, pričom obvinenie voči jeho osobe bolo\nvznesené v lete 2020, po ktorom nasledoval federálny a potom aj medzinárodný zatýkací rozkaz. Bývalí\nvrcholoví manažéri žalobcu boli odsúdení, aj keď na relatívne nízke tresty a všetci už boli prepustení na\nslobodu. V apríli 2023 sa akcie spoločnosti F. G. vrátili štátu, preto nie je jasné, o aké jeho aktíva v danej\nspoločnosti by mali mať v súčasnosti údajní príslušníci spravodajskej služby alebo ktokoľvek iný záujem.\n9. Obdobne možno vyhodnotiť aj tvrdenia žalobcu o údajnom vydieraní jeho osoby konkrétnymi\npríslušníkmi spravodajskej služby. Tieto jeho tvrdenia vyznievajú nedôveryhodne, skôr ako snaha\núčelovo navodiť azylovo relevantné dôvody s cieľom dosiahnuť úspech v predmetnom konaní, a tým\nsa vyhnúť potencionálnemu trestu za svoje špekulatívne ekonomické a finančné aktivity, za spáchanú\nekonomickú a majetkovú trestnú činnosť. Keďže žalobca poznal identitu osôb, ktoré ho vydierali, mal\nsvoj problémy riešiť prostredníctvom príslušných štátnych orgánov.\n10. Horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý môže byť žalobcovi uložený za skutky, ktoré sú mu\nkladené za vinu, je 10 rokov. V jeho prípade je trestne stíhaný pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu\nspáchanú podvodom v celkovej výške podľa aktuálneho kurzu 5 751 000 eur. V zmysle našej právnej\núpravy žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, nakoľko spáchal škodu veľkého rozsahu (viac ako\n133 000 eur), za ktorý by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.\n11. Eventuálnu hrozbu trestu odňatia slobody nemožno považovať za azylovo relevantný dôvod.\nPorovnaním trestov za majetkové trestné činy možno skonštatovať, že výšku trestu, ktorá žalobcovi\nv prípade dokázania jeho viny v krajine pôvodu hrozí, v žiadnom prípade nemožno považovať za\nneprimeranú, drakonickú alebo za takú, ktorá by svojou mierou a intenzitou postihu napĺňala definíciu\npojmu prenasledovania.\n12. V prípade žalobcu neboli preukázané a identifikované opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\n\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže\nalebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný\nza uplatňovanie politických práv a slobôd, žalovaný preto dospel k názoru, že situácia žalobcu nie je\nz hľadiska použitia inštitútu azylu ako poskytnutia najvyššej formy ochrany adekvátna.\n13. Žalobca nečelil v súvislosti so svojimi politickými aktivitami žiadnym korupčným aktivitám zo strany\nneštátnych pôvodcov a ani zo strany štátu, ktorí by chceli nezákonným spôsobom poškodiť jeho\nekonomické alebo majetkové záujmy. O riešenie vymáhania úplatkov zo strany údajných príslušníkov\nspravodajskej služby, ktorých identitu poznal, sa nepokúsil riešiť vnútroštátne.\n14. Ohľadom poskytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že čo sa týka otázky mučenia alebo\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, možno konštatovať, že podľa všetkých\ndostupných informácií nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu\nnebol žalobca tejto forme vážneho bezprávia vystavený. Samotné tresty za činy, ktoré sú mu kladené\nza vinu, nepredstavujú prenasledovanie, avšak podľa dostupných informácií možno dospieť k záveru,\nže výkon týchto trestov v podmienkach krajiny pôvodu by mohol predstavovať mučenie, neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie.\n15. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov zo dňa 20.3.2023 boli podmienky\nvo väzniciach a detenčných centrách krajiny pôvodu rôzne, ale často boli drsné a život ohrozujúce.\nPreplnenosť, zneužívanie dozorcami a väzňami, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti,\nnedostatok potravín a nedostatočná hygiena boli bežné vo väzniciach, trestaneckých kolóniách a iných\ndetenčných zariadeniach. Fyzické a sexuálne zneužívanie väzenskými dozorcami bolo systémové.\n16. Na druhej strane je potrebné uviesť, že žalobca je v krajine pôvodu podozrivý zo spáchania obzvlášť\nzávažného zločinu sprenevery podvodom, pričom mu za tento skutok v prípade dokázania viny podľa\nslovenského práva hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.\n17. Z pohľadu vylúčenia v prípade doplnkovej ochrany bolo ustálené, že žalobca by mohol byť vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestu. Zároveň však existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin.\n18. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca sa do situácie, v ktorej sa momentálne nachádza, dostal\nsám svojim zjavne nezákonným konaním.\n19. Napadnuté rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.3.2024.\nArgumentácia žalobcu\n20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o neudelení\nazylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.\n21. V dôvodoch žaloby uviedol, že so závermi žalovaného nesúhlasí a nič z toho, čo sa mu kladie za vinu,\nnespáchal. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného prakticky vyplýva plné stotožnenie sa žalovaného\nso závermi orgánov krajiny pôvodu, keď len na tomto základe žalovaný priamo konštatuje spáchanie\ntrestných činov žalobcom s tým, že podrobné, logické a vnútorne nerozporné vyjadrenia žalobcu\nvyhodnocuje ako účelové. Miestami odôvodnenie rozhodnutia žalovaného pripomína odôvodnenie\nodsudzujúceho rozsudku, hoci žalovaný nemá možnosť ani právomoc vykonať akékoľvek relevantné\ndokazovanie smerom k určeniu viny alebo neviny žalobcu.\n22. Žalobca v administratívnom konaní predložil niekoľko verejných zdrojov, ktoré sa podrobne\nzaoberajú nekalými praktikami orgánov krajiny pôvodu voči nepohodlným podnikateľom, ktorých cieľom\nje konfiškácia majetku týchto podnikateľov prostredníctvom vykonštruovaných obvinení z podvodov, za\nspolupráce štátnych orgánov a tzv. neštátnych pôvodcov. Rovnaké praktiky boli použité aj voči žalobcovi.\n23. Poukázal na prípad zakladateľov skupiny ChEMK H. G. a jeho manželky I., voči ktorým súd na\nzáklade návrhu generálnej prokuratúry krajiny pôvodu rozhodol tak, že tomuto návrhu na vrátenie\n100% akcií štátu v plnom rozsahu vyhovel. Rovnako ako v prípade žalobcu, aj tomuto konečnému\n\nvýsledku nezákonného vyvlastnenia predchádzali vykonštruované obvinenia z podvodov, ktoré mali\nspáchať pôvodní majitelia a následná spolupráca štátu a tzv. neštátnych pôvodcov pri uplatňovaní\na vymáhaní pohľadávok s cieľom dostať firmu do zlej ekonomickej situácie a obviniť z daného stavu\npôvodných majiteľov. Následne za spolupráce všetkých zúčastnených subjektov uskutočniť nútené\nprevzatie v prospech štátu z dôvodu údajnej záchrany podniku.\n24. Obdobnú situáciu opísal žalovaný na strane 9 svojho rozhodnutia, kde uvádza, že akcie spoločnosti\nF. G. sa vrátili štátu. Tento fakt však žalovaný vykresľuje v neprospech žalobcu a kladie si rečnícku\notázku, že o aký majetok by mali mať v súčasnosti príslušníci spravodajskej služby záujem, keď žalobca\nuž nič nevlastní.\n25. Žalobca dôvodnosť svojej žiadosti o udelenie azylu opiera práve o svoju snahu chrániť svoje osobné\nmajetkové a ekonomické záujmy zákonnými prostriedkami proti nezákonne pôsobiacim neštátnym\naktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb na dotknutý štát môžu využiť jeho represívny aparát\nna ujmu tohto žiadateľa, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C 280/21, jedná sa preto\no politické názory žalobcu, ktoré je potrebné subsumovať pod § 8 písm. a) zákona o azyle.\n26. Žalobca vo svojich výpovediach opakovane a konzistentne ozrejmil, prečo sa neobrátil na štátne\norgány, aby hájil svoje práva a prečo sa rozhodol o svoje práva bojovať mimo územia krajiny pôvodu,\nnakoľko vie, že sa žiadnej reálnej spravodlivosti pred štátnymi orgánmi dovolať nemôže, keďže cieľom\nvšetkých krokov proti nemu bolo násilné prevzatie jeho aktív a ich návrat do rúk štátu.\n27. Vo svojom vyjadrení v administratívnom konaní žalobca uviedol, že v súčasnosti sa v krajine\npôvodu napriek cenzúre objavuje čoraz viac publikácií o prenasledovaní podnikateľov, ktoré sa od\nzačiatku vojny nielen zintenzívnilo, ale nadobudlo aj skutočne hrôzostrašný rozmer. Majetok občanov\nsa prerozdeľuje v prospech oligarchov, do tohto kruhu žalobca nevstúpil, všemožne sa dištancoval\na odsúdil kroky vojenskej agresie. Svoj kapitál zarobil poctivou prácou a nebol zaviazaný vládnucej elite\na svoj zarobený majetok použil na kreatívne účely na financovanie výstavby novej priemyselnej výroby\nv depresívnych regiónoch krajiny. Bohužiaľ nevzal do úvahy, že na základe ohováračských výpovedí\nzávistlivcov, blízkych priateľov, ale aj bezohľadných zamestnancov možno dostať každého nezávislého\nčloveka do väzenia a počas tejto doby mu odobrať a prerozdeliť jeho aktíva.\n28. Aktívna fáza takéhoto vyvlastňovania sa v krajine začala v polovici roka 2017, keď štát začal odoberať\nsystémovo dôležité banky ich vlastníkom, napr. Otkritie bank. Na príkaz vedúcich predstaviteľov Otkritie\nbank, už nariadeného štátom, začal trestný bankrot jeho majetku, ktorý bol mnohonásobne vyšší\nako jeho splatné pohľadávky voči všetkým veriteľom. Týmto organizovaným postupom proti nemu,\nmu zámerne nebolo umožnené vyplatiť všetkých veriteľov a bola tak spôsobená škoda nielen jeho\nveriteľom, ale aj žalobcovi samému. Takmer z ničoho nič mu bol odobratý všetok majetok a ostali mu\nlen dlhy a vykonštruované trestné veci. Existenciu týchto praktík podporuje aj ďalšie šetrenie nezávislej\npublikácie Transparency International ohľadom vlny znárodňovania v krajine pôvodu.\n29. V prípade žalobcu pracovník spravodajskej služby v rozpore s právnym poriadkom vypočúval\nzamestnancov a nominálnych vlastníkov majetku žalobcu. Vyvíjal na nich tlak, aby sa ukázal vzťah\nžalobcu k týmto aktívam s cieľom následného vyvlastnenia, keďže žalobca už bol v operatívnom vývoji\nohováračskej výpovede z vlastizrady. Dôkaz o prepojení bol potrebný na to, aby spravodajská služba\nspustila trestné stíhanie žalobcu, ale hlavne vyvlastnenie jeho majetku. Ten istý pracovník spravodajskej\nslužby v rozhovoroch s manažérmi závodu Pluton vyzval na oficiálnu registráciu pri vydávaní príkazov\na upozornení na zákaz komunikácie so žalobcom ako podozrivým z velezrady, z toho žalobca\nvyvodzuje záver, že po návrate do krajiny pôvodu ho čaká aj nečestný a nespravodlivý vyšetrovací\nproces vo fiktívnych vykonštruovaných ekonomických trestných veciach, v ktorých sa nebude vedieť\nobhajovať, rovnako ako ani proti obvineniu z najstrašnejšieho zločinu voči štátu, ktorý tiež nespáchal. Na\nospravedlnenie svojej práce použijú vyšetrovacie orgány a spravodajská služba na žalobcu väzenské\nmučenie, ako to bolo v prípade pána Pšeničného, ktorého prípad popísal v záverečnom vyjadrení\nžalovanému.\n30. Žalobca poukázal aj na prípad G. J., ktorý bol tiež pôvodne obvinený z podvodu vo vykonštruovanej\ntrestnej veci a následne bol obvinený z absurdného článku o extrémizme, ani jeho celosvetová sláva ho\nneochránila pred mimosúdnou vraždou.\n\n31. Situácia v krajine sa zmenila natoľko, že štát sa rozhodol verejne ukázať svetu, že mučenie typu\nodrezanie ucha a mučenie elektrickým prúdom sa nielen praktizuje, ale aj podporuje. Je absolútne\nnemožné dokázať svoju nevinu v atmosfére neľudského mučenia. Závažnosť celej situácie ohľadom\npráce orgánov činných v trestnom konaní dokresľuje aj posledný tragický prípad „nejasného“ úmrtia G.\nK., zadržaného a umučeného políciou, o ktorom informovali médiá.\n32. Je pravdepodobné, že ak sa spravodajskej službe nepodarí získať žalobcu v procese vydávania,\nbude vystavený mimosúdnej poprave alebo nezákonnému prevozu na územie krajiny pôvodu na účely\ndemonštratívneho procesu ako zradca vlasti.\n33. Žalobca je toho názoru, že spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,\npreto ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach\na právom chránených záujmoch.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.4.2024 zotrval na dôvodoch vydaného\nrozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.\n35. Uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z výpovedí žalobcu zo dňa 27.4.2023 a dňa\n22.11.2023, predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a všeobecne dostupných informácií\no žalobcovej krajine pôvodu zadovážených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\nžalovaného, pričom dospel k záveru, že v žalobcovej veci nebolo preukázané, že by sa stal sám obeťou\nprenasledovania tak, ako to má na mysli Zákon o azyle. Žalobca nikdy nebol členom politickej strany\na žiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani odsúdený. Žalobca nesplnil podmienky na\nudelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd\ntak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona\no azyle.\n36. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie na podklade zatýkacieho rozkazu zo dňa\n13.8.2020, v ktorom sa žiada o vydanie žalobcu do krajiny pôvodu na trestné stíhanie pre trestný čin\nsprenevery veľkého rozsahu spáchaného podvodom, za uvedený skutok môže byť v krajine pôvodu\nuložená horná hranica trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov.\n37. Prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR bola dňa 9.11.2023 doručená Krajskej prokuratúre\nKošice ďalšia žiadosť generálnej prokuratúry krajiny pôvodu zo dňa 22.10.2023, ktorou žiada o vydanie\nžalobcu na trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v obzvlášť veľkom rozsahu spáchaný zločineckou\nskupinou, avšak žiadosť sa týka iných skutkov, rozdielnych od predchádzajúcej žiadosti. Podanie\nžalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území SR možno považovať za účelové a za snahu vyhnúť sa\nvydávacej väzbe.\n38. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie doplnkovej ochrany dospel žalovaný k záveru, že\nžalobcovi by za trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie\nv podobe mučenia alebo neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Žalovaný vylúčil reálnu hrozbu\nvážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Avšak zároveň bolo preukázané,\nže existuje dôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto je potrebné\nneposkytnúť mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle.\n39. Pokiaľ ide o kategorizáciu skutkov, ktoré žalobca spáchal v krajine pôvodu aplikovanú na náš právny\nporiadok, tak skutky, pre ktoré je v krajine pôvodu v predmetnej veci vedené trestné konanie, sú trestnými\nčinmi aj podľa právneho poriadku SR. Na vylúčenie osoby z dôvodu jej bezpečnostného rizika pre\nspoločnosť, postačuje dôvodné podozrenie, teda štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho\nobčianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody sa domnievať, že\nsa osoba dopustila závažného trestného činu. Takýmito dôvodmi sú s určitosťou existencia trestného\n\nstíhania a vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe. Žalovaný doplnil, že žalobca je trestne stíhaný aj\nna území Rakúska, ktoré sa považuje za demokratický a právny štát, pričom žalobca tvrdí, že na jeho\núzemí pôsobí spravodajská služba krajiny pôvodu, čo je však iba jeho subjektívny názor.\n40. Žalovaný spochybnil dôveryhodnosť tvrdení žalobcu tým, že upriamil pozornosť na jeho protirečenie\nv tom zmysle, že žalobca najprv uvádzal, že jeho extradíciu z územia SR na osobnú žiadosť hlavy štátu\nkrajiny pôvodu vybavuje osoba z ambasády krajiny pôvodu prostredníctvom predsedu vlády SR a v inej\nčasti uvádza, že z dôvodu principiálneho a rezervovaného postoja orgánov činných v trestnom konaní\nSR vo vzťahu k vyšetrovaciemu a súdnemu systému, sa ho snažia príslušníci spravodajskej služby,\nspolu s ich spolupracovníkom pánom L., dostať do krajiny pôvodu cez Rakúsko z dôvodu, že Rakúsko\ndlhodobo priaznivo pristupovalo k takýmto žiadostiam. V prípade žalobcu teda nebola preukázaná\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania a hoci mu hrozí vážne bezprávie v krajine pôvodu, existuje\ndôvodné podozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný trestný čin.\nAplikovaná právna úprava\n41. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n42. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,\n43. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\n44. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak\na) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo\nb) nespĺňa podmienky podľa § 13b.\n46. Podľa § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\nje dôvodné podozrenie, že žiadateľ spáchal obzvlášť závažný zločin.\n47. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje\ntrest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť\nzávažný.\n\n48. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť\nčinu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.\nKonanie na správnom súde a právny názor správneho súdu\n49. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§\n206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho\nspisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-153-80/2023-Ž zo\ndňa 19.2.2024 na pojednávaní konanom dňa 12.6.2024.\n50. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MUPO-178-23/2023-Ž zo dňa 21.9.2023 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.\n51. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP\nposudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.\n52. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných\npodmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“.\nAk sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských\npráv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti,\ns prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok\ndôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí\nsprávny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža 10/2015).\n53. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 Zákona o azyle, keďže žalobca nesplnil\npodmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd.\n54. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že cesta žalobcu z krajiny pôvodu začala vo februári\n2019, kedy vycestoval do Bieloruska a odtiaľ sa dňa 6.2.2019 letecky dopravil z Minska do Berlína.\nV Berlíne sa zdržal niekoľko dní v hoteli. Tam mu jeho známy poskytol kľúče od svojho auta v Miláne.\nNásledne odletel do Milána, odkiaľ autom svojho známeho vycestoval do Francúzska. Tam sa zdržiaval\nv obci Cap-d´Ail v byte tohto známeho, a to do konca apríla 2019. Odtiaľ pracovne chodieval na\nstretnutia ohľadom ochrany svojich aktív v jeho spoločnosti F., G.. Za týmto účelom sa stretával so svojimi\nprávnikmi, pričom cestoval do Milána, Viedne, Kodane, Londýna, Užhorodu, alebo Istanbulu. Popri tomto\ncestovaní podal žiadosť o pobyt na území SR. Podal ho v Užhorode na konzuláte SR. Pobyt dostal v obci\nVinné v okrese Michalovce z dôvodu podnikateľskej činnosti, v ktorej chcel pokračovať. Po tom, čo mu\nbol schválený pobyt na území SR, sa nejaký čas zdržiaval v Bratislave. Žil v hoteli, avšak po tom, čo\nsa dozvedel, že názov a sídlo jeho podnikania bolo zverejnené v Obchodnom registri, tak z obavy, že\nby ho mohli nájsť zložky spravodajskej služby, zmenil pôsobisko. Vtedy odišiel do Francúzskeho mesta\nNice, kde bol do konca júla 2020. Z dôvodu covidovej situácie a problémov s cestovaním sa rozhodol\nvycestovať do Litvy za účelom požiadania o azyl. Po začatí konania o azyle na území Litvy, litovské\norgány rozhodli o tom, že na azylové konanie je príslušná SR.\n55. K žalobnej námietke ohľadom neposkytnutia azylu podľa § 8 Zákona o azyle správny súd uvádza,\nže zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelne\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania\no medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené\nv prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veciach\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenia žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 1Sža/48/2014).\n\n56. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom\nkonaní nutné vychádzať. Žalobca vo svojich výpovediach v administratívnom konaní, v správnej žalobe\na následnom vyjadrení logicky a vnútorne konzistentne prezentoval svoje tvrdenia o prenasledovaní,\nv súvislosti s ktorými predložil aj dostupné dôkazy z elektronických médií. Súd v uvedených tvrdeniach\nnezistil rozpor.\n57. Tvrdenia žalobcu sa vyznačujú vysokou mierou reálnosti, dôvody odchodu z krajiny pôvodu\nv konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu sú vierohodné. Rozhodujúcimi pre\nzáver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom\nvysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán\nrozpozná.\n58. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa pri posudzovaní\nžiadosti žalobcu o azyl nezaoberal tvrdením žalobcu o tzv. deprivatizácii v krajine pôvodu za účasti\npríslušníkov spravodajskej služby a neskúmal, či možno žalobcu považovať za osobu prenasledovanú\nz politických dôvodov v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21 zo dňa 12.1.2023, podľa\nktorého pojem „politické názory“ zahŕňa pokusy žiadateľa o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2\npísm. h) a písm. i) tejto smernice chrániť svoje osobné majetkové a ekonomické záujmy zákonnými\nprostriedkami proti nezákonne pôsobiacim neštátnym aktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb\nna dotknutý štát môžu využiť jeho represívny aparát na ujmu tohto žiadateľa, v rozsahu, v akom aktéri\nprenasledovania takéto pokusy vnímajú ako nesúhlas alebo odpor v oblasti spojenej s týmito aktérmi\nalebo ich politikami a/alebo metódami.\n59. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého si mal žalobca svoje práva najprv\nbrániť najprv pred štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Z dostupných správ vyplýva, že v krajine pôvodu\nžalobcu eskaluje situácia v dôsledku vojnového konfliktu so susediacou krajinou. Je ľudsky absolútne\npochopiteľné, že žalobca z obavy o svoj život a slobodu po tom, čo bol údajným predstaviteľom\nspravodajskej služby vydieraný opakovanými žiadosťami o úplatok, opustil krajinu. V stanovisku\ndoručenom žalovanému dňa 9.2.2024 uviedol, že jeho obavy o život mu potvrdil jeho známy, ktorý\nmá priateľov v spravodajskej službe a zaujímal ho jeho prípad. Spravodajská služba údajne začala\noperačné akcie a aktívne ho hľadá, na tento účel využíva svoju sieť a nelegálnych agentov, teda\nproti žalobcovi sú možné akékoľvek nezákonné kroky. Žalobca bol varovaný, že ak nechce zvyšok\nživota stráviť vo väzení, byť mučený, nesmie sa vrátiť do krajiny pôvodu. V uvedenom podaní žalobca\nzároveň spomenul mená podnikateľov, ktorí boli podobným spôsobom zbavení majetku, tieto prípady sa\nvyskytujú v rôznych oblastiach hospodárstva ako napríklad priemysel, cement, automobilový priemysel,\nbankovníctvo, obchod, skladové priestory. V žiadosti o azyl poukázal žalobca na viaceré oficiálne zdroje\npreukazujúce obdobné praktiky aplikované zo strany orgánov krajiny pôvodu voči ďalším podnikateľom,\nkde prostredníctvom vykonštruovaných obvinení boli začaté trestné konania s cieľom nezákonného\nzbavenia majetku, ale spôsobom vyvolávajúcim zdanie legálnosti zvoleného postupu. Na preukázanie\nsvojich tvrdení žalobca v konaní poukázal na prípad D. F., ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe. Jeho syn\nM. F. bol následne trestne stíhaný za podvod, avšak vo Francúzsku mu bol udelený azyl. Žalobca zároveň\nuviedol, že vďaka falošnej výpovedi D. L. a jeho spolupráce so spravodajskou službou utrpel škodu čo\nsa týka jeho kapitálu vo výške 700-800 miliónov eur, ale dostalo sa mu aj početných vykonštruovaných\ntrestných oznámení a bezdôvodných prenasledovaní. Jeho aktíva boli podľa jeho tvrdení scudzené za\nvopred znížené ceny pre zainteresovaných podnikateľov v blízkosti vládnych agentúr a spravodajskej\nslužby.\n60. Správny súd je toho názoru, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak\npovinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl\npo celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné\ni napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a súladnú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, potom je potrebné z takej výpovede vychádzať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013).\n\n61. K námietke neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi, správny súd uvádza, že zmyslom a účelom\ndoplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým\nnebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné,\nneprimerané či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej\nochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne\nk iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri\nrozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného\nžalobcu, z nich je potrebné vychádzať.\n62. Žalovaný tak v rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcovi by za\ntrestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu v krajine pôvodu, hrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia\nalebo neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Avšak zároveň bolo preukázané, že existuje dôvodné\npodozrenie, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto je potrebné neposkytnúť mu doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle.\n63. K tejto argumentácii žalovaného správny súd uvádza, že podľa Zákona o azyle, ministerstvo\nneposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ spáchal obzvlášť závažný zločin.\nPodľa § 11 odsek 3 Trestného zákona je obzvlášť závažným zločinom zločin, za ktorý je ustanovený\ntrest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Z obsahu napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že v krajine pôvodu sa vedie voči žalobcovi trestné stíhanie pre zločin, za ktorý mu\nhrozí trest odňatia slobody maximálne desať rokov, nejedná sa preto o obzvlášť závažný zločin v zmysle\nslovenského právneho poriadku.\n64. K záveru o neposkytnutí doplnkovej ochrany dospel žalobca podľa správneho súdu nesprávnym\nvýkladom ustanovení § 13c ods. 2 písm. b) Zákona o azyle v spojení s § 11 ods. 3 Trestného zákona,\nnakoľko podľa Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej\nrepubliky. Trestný čin sa v zmysle § 3 ods. 2 Trestného zákona považuje za spáchaný na území\nSlovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo\nohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej\núzemia, alebo dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo\nohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok, resp.\ntrestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod\nštátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej\nrepubliky. Ani jeden z uvedených prípadov sa však nevzťahuje na predmetnú právnu vec. Zákon o azyle\nv ustanovení § 13c ods. 2 písm. b) síce odkazuje na Trestný zákon, avšak len pokiaľ ide o definíciu\nobzvlášť závažného zločinu, ale nie pokiaľ ide o posudzovanie trestnosti činu.\n65. Žalovaný pri neposkytnutí doplnkovej ochrany argumentoval aj tým, že trestné stíhanie žalobcu\nprebieha aj v Rakúsku. K tomu správny súd uvádza, že Rakúska centrálna prokuratúra pre hospodársku\nkriminalitu a korupciu síce potvrdila vedenie konania voči žalobcovi, avšak zároveň uviedla, že\nvyšetrovanie neodhalilo žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili výpoveď údajnej obete. Aj\nv kontexte uvedeného sa tvrdenia žalobcu o údajných vykonštruovaných obvineniach javia ako pravdivé.\n66. Na porovnanie, do roku 1989 bola v socialistickom Československu emigrácia trestná. Takzvané\nopustenie republiky bol trestný čin spočívajúci v nedovolenom, a teda neoprávnenom opustení územia\nštátu alebo neuposlúchnutí úradnej výzvy k návratu zo zahraničia od roku 1948 do 1990. Majetky,\nktoré emigranti zanechali, boli skonfiškované, ich príbuzní dostali záznam do kádrových materiálov,\nľudia, ktorí boli s emigrantmi v kontakte, boli trestaní. Napriek vysokému počtu osôb, ktoré z bývalého\nČeskoslovenska či už legálne, alebo nelegálne odišli a požiadali o štatút utečenca, neexistujú žiadne\noficiálne údaje o tom, koľko z nich štatút utečenca v zahraničí získalo. Jedna skutočnosť je však známa,\na to že ani jeden občan Československa nebol vrátený nedobrovoľne naspäť do krajiny s tým, že mu\ntu nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania (Berthotyová, E. Judikatúra v azylových veciach. Praha:\nC.H.Beck, 2018, s. XXIII).\n67. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného o neposkytnutí\nazylu a doplnkovej ochrany žalobcovi vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie\nskutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím bolo zasiahnuté do práv\na právom chránených záujmov žalobcu, napadnuté rozhodnutie žalovaného preto zrušil podľa § 191\n\npísm. c) a e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom uvedeným v bodoch\n53-65 tohto rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\nXX. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 odsek 1 SSP tak, že priznal žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom.\n69. O náhrade trov konania štátu vzniknutých v súvislosti s tlmočením súd rozhodol podľa § 173 SSP\ntak, že náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko v zmysle § 54 ods. 2 SSP trovy spojené s tým, že\núčastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}