Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Saz/1/2024 0924100113 19. 02. 2024 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100113.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce. Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4. 812 72 Bratislava, Slovenská republika, o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: I. N a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce, Slovenská republika. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 26.01.2024, predloženou žalovanému dňa 29.01.2024 a doručenou dňa 08.02.2024 Správnemu súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal nariadenia prepustenia zo zaistenia, nakoľko žalobca bol zaistený pre účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Administratívne konanie 2. Žalobca bol zadržaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave pri hraničnom prechode Čuňovo - Rajka, dňa 23.10.2023 o 23:35. Spolu so žalobcom bolo zadržaných okrem vodiča aj ďalších 15 osôb. Následne žalovaný bol dňa 24.10.2020 o 01:40 predvedený na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Slovenskej republiky za účelom ďalšieho konania vo veci administratívneho vyhostenia a zaistenia. Dňa 24.10.2023 bol žalobca vypočutý za účelom podania vyjadrenia vo veci administratívneho vyhostenia, kde za prítomnosti tlmočníka vypovedal, že tlmočníkovi rozumie, nemá splnomocnenú osobu ani právneho zástupcu, nemá zdravotné ťažkosti, netrpí psychickým ochorením, nevie povedať, či sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene, pochádza z Maroka, ovláda arabský jazyk, je moslimom, je slobodný, ďalej uviedol, že na Slovensko pricestoval cez Turecko, pričom do Turecka pricestoval legálne na svoj cestovný doklad, následne z Turecka prešiel nelegálne cez Bulharsko do Srbska, zo Srbska do Maďarska a na Slovensko, kde bol zadržaný. Uviedol, že nemá žiaden majetok, cestuje za účelom, lebo sa chce mať lepšie, nepracuje a nenachádzal sa v zónach vojnového konfliktu, má iba so sebou mobil nedopustil sa žiadneho trestného činu, nebol v žiadnej politickej strane ani organizácií, chce ísť do Nemecka, lebo sa chce mať lepšie neabsolvoval
bojový výcvik, na Slovensko prišiel nelegálne, lebo nespĺňa podmienky na udelenie víz, pre prípad administratívneho vyhostenia, toto sa nedotkne jeho života, nechce sa vrátiť domov, chce zarobiť peniaze, na otázku, či mu hrozí násilie alebo hrozí mu trest smrti alebo stíhanie z rasových náboženských dôvodov uviedol, že nechce sa tam vrátiť, nepožiadal na Slovensku o azyl, v prípade prepustenia chce cestovať do Nemecka. 3. Žalovaný dňa 24.10.2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, v ktorom odkázal, že žalobca sa nachádza na území Slovenskej republiky nelegálne, nemá platný doklad totožnosti, ani cestovný pas, nemá oprávnenie na pobyt v niektorom zo štátov schengenského priestoru, voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca vzdal práva podať odvolanie. 4. Dňa 24.10. 2023 bol vypočutý vo veci zaistenia, kde uviedol obdobné skutočnosti, ako vo veci vypočutia pre účel administratívneho vyhostenia, tak ako je zhrnuté v bode 2. Následne dňa 24.10.2023 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zaistenie bolo stanovené na nevyhnutný čas, najviac do 24.12.2023. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa zadržiava na území Slovenskej republiky a schengenského priestoru, pričom nemá platný cestovný doklad a vedie sa voči nemu konanie vo veci administratívneho vyhostenia, zaistený bol na nevyhnutný čas, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, najmä, aby si zabezpečil technické, personálne podmienky na zabezpečenie návratu, vykonával v informačných systémov lustrácie, kontaktoval zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ďalej vystavil náhradný cestovný doklad, vykonal eskortu žalobcu na letisko a dokončil samotné vyhostenie do krajiny vyhostenia. Žalovaný uviedol, že skúmal aj možnosť využitia menej závažných prostriedkov, ako je zaistenie, ktorým by zabezpečil výkon administratívneho vyhostenia, z vykonaného dokazovania avšak žalovaný mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov, nemá pri sebe finančnú zábezpeku na krytie nákladov spojených s ubytovaním do realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, nevie si zabezpečiť ubytovanie v Slovenskej republike, nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie. 5. Žalovaný vykonal lustráciu v informačných systémoch, pričom zistil, že žalobca nebol v žiadnom z týchto informačných systémoch vedený. 6. Dňa 10.11.2023 žalovaný vykonal výsluch vo veci zmeny účelu zaistenia podľa § 88 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, kde uviedol za prítomnosti tlmočníka, že tlmočníkovi rozumie a súhlasí s ním, nemá splnomocnenú osobu, ktorá ho bude zastupovať v konaní, nemá pri sebe finančné prostriedky nevie si zabezpečiť ubytovanie na Slovensku k rozhodnutiu o zaistení nemá čo povedať, nežiada vyrozumieť zastupiteľský úrad a nechce sa vyjadriť, ani nič doplniť pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení. Dňa 10.11.2023 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) a to z dôvodu, že žalobca požiadal o udelenie azylu. Lehota zaistenia bola určená do 10.02.2024. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a to po zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov a to z dôvodu obavy o svoj život. Žiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky, po začatí konania vo veci administratívneho vyhostenia. Žalovaný jeho žiadosť požadoval za nedôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorým by zmaril proces administratívneho vyhostenia. 7. Po podaní správnej žaloby, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vypočul opätovne žalobcu dňa 31.01.2024 za prítomnosti tlmočníka, kde uviedol, že rozumie tlmočníkovi a súhlasí, aby tlmočil, nemá osobu splnomocnenú na právne úkony, nemá pri sebe finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky, nemá sa čo vyjadriť k rozhodnutiu o zaistení, respektíve k rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a nemá čo doplniť pred vydaním rozhodnutia o zaistení. Dňa 31.01.2024 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a to na čas najviac do 10.05.2024, z dôvodu, že Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mal posúdiť žiadosť účastníka konania o udelenie azylu a do 26.01.2024 ešte o nej nerozhodol. Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca podal prostredníctvom Centra právnej pomoci správnu žalobou zo dňa 26.01.2024 vo veci zaistenia, doručenú žalovanému dňa 29.01.2024, žiadal nariadiť jeho prepustenie zo zaistenia a to z dôvodu, že rozhodnutie o zaistení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zadržanie žalobcu v zaistení je neúčelné, ďalej odkazuje, že rozhodnutie o zaistení nie je riadne zdôvodnené, nesplní sa ani účel, pre ktorý je zaistený, žalovaný neuviedol, konkrétne dôvody a prijal nesprávny záver o účelovosti jeho žiadosti o azyl, tento záver, nie je riadne zdôvodnený a žalobca poukazuje, že nemá ani platný doklad, nebol mu ani vystavený náhradný doklad jeho zastupiteľským úradom, žalobca je prvýkrát žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky ako aj na území členského štátu vôbec, nie je preukázaná ani jeho predošlá história útekov a poukazuje, že tu platí prezumpcia proti zaisteniu, ak ide o žiadateľa o azyl. Žalobca poukazuje v žalobe, že má byť zaistený do 10.02.2024, ako neskôr bolo súdu známe, ku dňu rozhodovania vo veci bol stále zaistený, jeho rozhodnutie bolo predĺžené až do 10. mája 2024, poukazuje, že odôvodnenie dĺžky zaistenia sa viaže na iný zákonný dôvod žiadateľa o azyl uvedenom v paragrafe 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nie na § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca poukazuje, že v žalovanom rozhodnutí nezdôvodnil, ani neindividualizoval stanovenú dĺžku zaistenia, rovnako odkazuje na to, že ak nebude rozhodnuté do šesťdesiatich dní od začatia azylového konania, je zrejmé, že nebude jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnená v zmysle zákona o azyle zamietnutá. Po tejto lehote akékoľvek rozhodnutie migračného úradu môže zakladať, pre prípad podania správnej žaloby voči negatívnemu rozhodnutiu o udelenie azylu, odkladný účinok to znamená, že celé toto môže ovplyvniť účelnosť obmedzenia osobnej slobody žiadateľa o azyl, pretože výkon administratívneho vyhostenia, nebude možné realizovať v stanovených lehotách. Žalobca poukazuje, že je nevyhnutné presvedčivo odôvodniť rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody jednotlivca v správnom konaní, nedostatky riadneho odôvodnenia sa nemôžu konvalidovať prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného, a tieto nemôžu byť nahrádzané ani prípadným vyjadrením v konaní pred súdom, všetky úvahy musia byť obsiahnuté v rozhodnutí a v jeho odôvodnení, preto sa žalobca oprávnene domáha nariadenia prepustenia z výkonu zaistenia. 9. Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 01.02.2024 k podanej správnej žalobe vyjadril tak, že nesúhlasí v celom rozsahu s podanou žalobou uvádza, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť k zápisnici o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o zaistení, ako aj k prekážkam jeho prípadného vyhostenia do Marockého kráľovstva. V zápisniciach uviedol, že v domovskej krajine má nízky príjem a nechce sa tam vrátiť, nehrozí mu tam trest smrti, ani neľudské zaobchádzanie a odmietol požiadať na území Slovenskej republiky o azyl. O azyl požiadal až dňa 09.11.2023, kedy bol zaistený v útvare policajného zaistenia. Rovnako nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že jeho rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené a má za to, že dostatočným spôsobom preskúmal skutkový stav, ako aj svoje rozhodnutie o zaistení poukazuje na to, že žalobca v konaní skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, ale keďže je zrejmé a preukázané, že nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania a nevie si ich zabezpečiť, teda nemohol splniť tieto možnosti na miernejšie opatrenia, nemohlo byť žalobcovi uložené iné opatrenie, napr. hlásenie pobytu. Poukázal, že žalobca by nezotrval na určenom mieste a mohol by zneužiť inštitút alternatívneho zaistenia pre riziko jeho úteku, nakoľko uviedol, že cieľovou krajinou je pre neho Nemecká republika. Rovnako uviedol, že žalobca pri jeho zaistení nepožiadal o azyl, o tento požiadal až neskôr, keď bolo zrejmé, že proces administratívneho vyhostenia, bude úspešne zrealizovaný. Žalovanému sa javí žiadosť o azyl, ako účelovo podaná, pretože ak by bol neskôr ubytovaný v špecializovanom ubytovacom centre a zariadení pre žiadateľov o azyl, kde by mohlo dôjsť k jeho úteku, respektíve opusteniu územia Slovenskej republiky a tak k zmareniu administratívneho vyhostenia. Má za to, že migračný úrad dostal jeho žiadosť o udelenie azylu, uvádza však, že uplynutie šesťdesiatich dní od začatia konania o udelenie azylu nie je dôvodom na jeho prepustenie zo zaistenia. Žalovaný uvádza, že sa mu javí, že žalobca neuviedol také skutočnosti, pre ktoré by mal byť úspešný ako žiadateľ o azyl. Žalobca uvádza ako dôvod opustenia krajiny, iba ekonomické dôvody, že mu nehrozia iné riziká. Následne pri podaní žiadosti o azyl uviedol ako dôvod podania žiadosti obavu o život, túto však nijakým spôsobom nezdôvodnil. Z uvedeného pre neho vyplýva záver, že jeho žiadosť o azyl je účelová a chce sa vyhnúť administratívnemu vyhosteniu do domovskej krajiny. Žalovaný ďalej uvádza, že žiadatelia o azyl z Marockého kráľovstva neboli zväčša úspešní a rovnako došlo k úspešnému leteckému vyhosteniu žiadateľov v predchádzajúcom období. Žalovaný uvádza, že žalobca uvádza len všeobecné tvrdenia, ktoré nepredkladá žiadnymi dôkazmi, má za to, že zaistenie je účelné, nakoľko tu existuje vysoká miera rizika úteku, nedošlo k prekročeniu zákonnej lehoty na zaistenie a dodržal zásadu primeranosti, rozhodnutie náležite odôvodnil a navrhol žalobu zamietnuť.
10. Správny súd pred nariadením pojednávania zisťoval skutkový stav veci a požiadal žalovaného o predĺženie úkonov vo vzťahu k žalobcovi, aké boli vykonané od jeho rozhodnutia o zaistení resp. o zmene dôvodu zaistenia zo dňa 10.11.2023 a tieto predložil ku konaniu. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 13.02.2024 uviedol, že žalobca bol v decembri 2023 eskortovaný do útvaru policajného zaistenia, dňa 31.01.2004 bolo cudzincovi vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia, iné rozhodnutie do 10.02.2024 nebolo vydané, rovnako uviedol, že bol kontaktovaný pracovníkom migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s ktorým žalobca je v azylovom konaní, a ktoré naďalej prebieha. So žalobcom bol vykonaný vstupný a doplňujúci pohovor, iné skutočnosti nedoplnil. 11. Rovnako žalobca doplnil svoju správnu žalobu zo dňa 26.01.2024, o podanie, v ktorom predložil rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 31.01.2024 s účinnosťou od 10.02.2024, najviac do 10.05.2024, a v podaní trval na dôvodnosti podanej žaloby a trval na nariadení jeho prepustenia zo zaistenia. 12. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 19.02.2024 so začiatkom o 10:30 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnil už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa tohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil vo svojom vyjadrení k žalobe. Neprítomná bola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 19.02.2024 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá SSP a preto správny súd v tento deň vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach. Relevantné právne predpisy 13. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. 14. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2. 15. Podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. 16. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 17. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 18. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
19. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak a) žiadateľovi udelil azyl štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť, b) žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme, c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát, d) žiadateľovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia členský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie, e) žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise f) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 21. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu. 22. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a a) neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe, b) nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa § 23 ods. 1, c) predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu, d) zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami o krajine pôvodu, e) je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu, f) predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky, g) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav, h) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, i) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. 23. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
24. Podľa ust. § 88 ods. 4 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. 25. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 26. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. 27. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 28. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 29. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 30. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, v platnom znení (ďalej len „SSP“) správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 32. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 33. Podľa §§ 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Právny názor správneho súdu
34. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia sa oboznámil so správnou žalobou, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vyjadreniami účastníkov konania a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 19.02.2024 dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a je nevyhnutné nariadiť prepustenie žalobcu zo zaistenia. 35. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, mal správny súd za dôvodnú predovšetkým námietku nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia a rovnako neúčelnosti zaistenia. 36. Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP, nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 37. Správny súd v danej veci neposudzoval prioritne prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posudzoval žalobcove námietky a žalobný návrh na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho veci z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe. Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení (resp. predĺžení doby zaistenia), podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného. Z administratívneho spisu nevyplývajú také úkony, ktoré by preukazovali účelnosť zaistenia žalobcu. Správny súd konštatuje, že z daného stavu aký je obsiahnutý v administratívnom spise nijako nevyplýva, žeby zo strany žalovaného (resp. migračného úradu) mali byť vykonávané so žalobcom nejaké úkony, resp. či zo strany migračného úradu sa čaká len na vydanie rozhodnutia vo veci žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a teda vôbec nie je zrejmé na základe čoho a ako žalovaný vyhodnocoval, že účel zaistenia stále trvá. Zo spisu vyplýva len tvrdenie žalovaného, že bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor pracovníkom migračného úradu, iné úkony, ktoré by žalovaný so žalobcom vykonával zo spisu nevyplývajú. 38. Rovnako správny súd poukazuje na skutočnosť, že v preskúmanom prípade je potrebné trvanie a účel zaistenia skúmať v každom čase, v danom prípade o to prísnejšie, že žalobca je obmedzený na osobnej slobode, je v zaistení od 24.10.2023, teda celkovo 119 dní, respektíve z dôvodu, že je zaistený ako žiadateľ o azyl, teda od 10.11.2023, čo je celkovo 101 dní. Čisto formalisticky je možné konštatovať, že nedošlo k porušeniu zákonnej lehoty zaistenia, ale po bližšom skúmaní je zrejmé, že účel zaistenia nie ani efektívny ani dôvodný. Pozbavenie osobnej slobody žalobcu je samoúčelné a naplnenie zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia samo osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia. Inak povedané, hoc zákonná lehota na maximálnu dĺžku zaistenia nebola prekročená, neznamená to, že každá zaistená osoba má byť zaistená na maximálnu dobu zaistenia automaticky. Správny súd si je vedomý osobitne zložitých personálnych a technických podmienok, v ktorých vykonávajú zamestnanci žalovaného plnenie služobných povinností, rovnako obťažnosti úkonov, aby boli dodržané zákonné lehoty, je potrebné mať na zreteli, že plnenie ostatných povinností, ktoré vyplývajú z úloh, ktoré sú zverené žalovanému zákonom nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu a obmedzenie jeho základných práv, ktoré sú garantované nielen ústavou, ale aj medzinárodnými zmluvami, musí byť v nevyhnutnom rozsahu. Správny súd veľmi dôsledne zvážili tú skutočnosť, že žalovaný uvádza, že sa zrejme jedná o účelovú žiadosť žalobcu o azyl, toto však bolo vyvrátené zákonnou domnienkou, že Migračný úrad Slovenskej republiky nezamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú (nevykonal
tak v zákonnej lehote). Rovnako rozhodovanie o udelení, respektíve neudelení azylu nezávisí od žalovaného, ale od Migračného úradu Slovenskej republiky v tomto ohľade máme za to, že sám žalovaný mal vykonávať aspoň základné úkony smerujúce k urýchleniu postupu pri rozhodovaní o azyle, rovnako mal skúmať podmienky, či zaistenie je stále účelné. Neúčelnosť zaistenia možno vyvodzovať aj z ďalšieho rozhodnutia o predĺžení doby zaistenia, nakoľko lehota na predĺženie zaistenia bola stanovená až do 10.05.2024, bez hlbšieho zdôvodnenia účelnosti a potreby mať žalobcu zaisteného k ďalším úkonom, ktoré nie sú vymedzené. 39. Správny súd vzhliadol na pasivitu žalovaného, pokiaľ ide o účel zaistenia ku dňu rozhodovania správneho súdu, čo vedie správny súd k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody žalobcu je samoúčelné a absencia naplnenia zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia sama osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia. Toto vyhodnotil na základe správy, ktorú predložil žalovaný a to, že sa vykonal vstupný pohovor a zamestnanec útvaru policajného zaistenia požadoval o žalovaného stanovisko k dĺžke zaistenia a jeho účelnosti. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že si je vedomý náročnosti agendy, nedostatku personálnych kapacít žalovaného a komplikácií s tým vzniknutých, táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalobcu tak, že počas zaistenia sa úkony, pre ktorý je zaistený vykonávajú neefektívne a neúčelne, v rozpore s účelom zaistenia, alebo sa úkony nevykonávajú vôbec. V danom prípade by správny súd očakával účelné naplnenie účelu zaistenia, ak by so žalobcom boli vykonané vykonávané účelné a efektívne úkony smerujúce k rozhodnutiu o azyle prípadne, aby bol zaistený pre účely administratívneho vyhostenia a úkony smerujúce k naplneniu administratívneho vyhostenia. 40. Na zreteľ dáva správny súd aj tú skutočnosť, že je nevyhnutné rozhodnutie riadne zdôvodniť, prečo považuje konanie žalobcu za účelové s cieľom zmariť alebo oddialiť vykonanie rozhodnutia o návrate. Môže sa javiť, že žiadosť žalobcu o poskytnutie azylu, ktorá bola podaná až po jeho zaistení, teda tak ako to vyplýva z administratívneho spisu po osemnástich dňoch od jeho zaistenia, bez doloženia ďalšieho zdôvodnenia, že má obavu o život, sa môže javiť ako účelová. Rovnako ako správny súd zistil, že cestovanie do Marockého kráľovstva je vnímané ako bezpečné, tak ako túto informáciu zistil zo stránky ministerstva zahraničných vecí v časti odporúčania pre vycestovanie do cudziny, na druhej strane však je potrebné opätovne podotknúť, že žalovaný nevykonal počas doby zaistenia úkony smerujúce k naplneniu tohto účelu zaistenia t.j. nevykonal výsluch, nevykonal dopyty na zastupiteľský úrad, nie je tam úradný záznam, akým spôsobom komunikoval s migračným úradom a podobne. Rovnako, ako vyplýva z administratívneho spisu, tiež nebolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl, ako zjavne nedôvodnej, teda migračný úrad sa bude zaoberať jeho žiadosťou a pre prípad negatívneho rozhodnutia musí svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť. 41. Správny súd teda posudzoval medzi zákonom dovoleným spôsobom obmedziť základné právo jednotlivca na osobnú slobodu, do ktorého bolo zasiahnuté, pretože boli porušené predpisy na úseku pobytu a pohybu cudzincov v Slovenskej republike, na druhej strane je zrejmé, že žalobca je zaistený takmer 4 mesiace, je obmedzený na osobnej slobode úkony zo strany štátu, pre ktoré je zaistený, nie sú účelne vykonané, doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o azyl, neboli vykonané niektoré úkony, pre ktoré je žalobca zaistený a vychádzajúc z prezumpcie zaistenia, ako krajného prostriedku, správny súd vyhodnotil, že zaistenie žalobcu v ďalšom je neúčelné a nezákonné. Správny súd postupom podľa § 221 ods. 2 SSP zistil, že žaloba je dôvodná a preto nariadil žalovanú bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Správny súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia miernejšieho opatrenia žalobcovi, napríklad uloženie povinnosti hlásenia pobytu alebo uloženie povinnosti poskytnutia peňažnej záruky, ako to vyplýva z administratívneho spisu, žalobca však nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nemá tu žiadnych známych, žiadnych príbuzných a rovnako nemá dostatočnú finančnú hotovosť na to, aby si zabezpečil pobyt, z uvedeného nebolo možné uložiť miernejšie opatrenie. 42. Záverom, zhrnutím toho, čo bolo uvedené, žalovaný na výzvu súdu nepreukázal konkrétne úkony, ktoré vykonal so žalobcom, aby zaistenie bolo skutočne účelné. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že zaistenie je mimoriadny inštitút, ktorým je obmedzená sloboda jednotlivca, táto má byť čo najmiernejšia a efektívna. 43. Podľa § 167 odsek 1 zákona cˇ. 162/2015 Z.z. SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo cˇiastocˇnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.