Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 18Sas/8/2023 0923100711 27. 09. 2024 JUDr. Renáta Smajdová ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100711.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2023, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca narodený XX.XX.XXXX ako bývalý colník a poberateľ výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. po dosiahnutí veku 63 rokov žiadosťou zo dňa 18.07.2023 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 09.10.2023 (prvostupňové rozhodnutie) rozhodla o priznaní starobného dôchodku žalobcovi od 07.07.2023 v sume 363,10 Eur mesačne s odôvodnením, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 63 rokov ako aj dobu dôchodkového poistenia v trvaní 15 rokov a 165 dní (vo všeobecnom systéme, pozn.) čím splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Samotnú výšku starobného dôchodku vypočítala Sociálna poisťovňa zohľadniac len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme, ktoré nebolo zhodnotené pre výsluhový dôchodok žalobcu, a zárobky dosiahnuté v tomto období. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a namietal nesprávny výpočet jeho starobného dôchodku ak pri výpočte nebola zohľadnená celá doba jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku. 4. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2023 (napadnuté rozhodnutie) bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 5. Žalovaný nezohľadnenie celej doby účasti žalobcu na dôchodkovom poistení pri určení výšky starobného dôchodku, vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku, odôvodňoval s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zmysle ktorých obdobím dôchodkového poistenia je alebo sa za také považuje aj obdobie výkonu služby o. i. colníka,
ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. A zároveň dôvodil tým, že doba služby žalobcu nebola zaradená v I. alebo II. kategórií funkcií a preto sa na neho nevzťahuje úprava v § 274 ods. 1 citovaného zákona. II. Súdne konanie 6. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach 18.12.2023 domáha zrušenia druhostupňového rozhodnutia z 30.11.2023 aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z 09.10.2023 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca obdobne ako v odvolaní namieta nesprávny výpočet jeho starobného dôchodku ak pri výpočte nebola zohľadnená celá doba jeho dôchodkového poistenia, vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku a nesprávne právne závery žalovanej. Na podporu svojej žalobnej argumentácie označil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj krajských súdov. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe z 05.01.2024 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody opätovne zhrnul. 8. Žalobca v replike z 26.03.2024 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a opätovne zdôraznil, že závery žalovaného sú rozporné s ustálenou judikatúrou. 9. Žalovaný dupliku nepodal. 10. Na pojednávaní dňa 27.09.2024 tak právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný zotrvali na svojej dovtedajšej argumentácii, ktorú na pojednávaní predniesli. Právny zástupca nad rámec na dotaz súdu či vie označiť aj také súdne rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na prípady, kedy poistenec dosiahol potrebnú dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme (15 rokov) aj bez doby výkonu služby, poukázal napr. na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Sa/9/2023 a uviedol, že takých rozsudkov je viac. III. Posúdenie veci správny súdom 11. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a 2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní 27.09.2024 meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej o priznaní starobného dôchodku žalobcovi od 07.07.2023 v sume 363,10 Eur mesačne. 13. Žalobca ako bývalý colník je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR z 31.01.2015), v ktorom mu bola v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba služby. Žalobca zároveň vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia dosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok (viac ako 15 rokov). V žalobe namietal podľa neho nesprávny výpočet jemu priznaného starobného dôchodku, keď mu nebola na určenie výšky starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby (zhodnotená vo výsluhovom dôchodku) a počas nej dosiahnuté zárobky, všetko s následným krátením výšky dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. 14. Na podporu svojej žalobnej argumentácie žalobca uviedol, že mechanizmus výpočtu jeho starobného dôchodku, ktorý bol správnymi orgánmi opomenutý je už ustálený stabilizovanou judikatúrou a poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. 15. Správny súd uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca neriešia prípady obdobné prípadu žalobcu, teda prípady, keď bola dosiahnutá potrebná doba poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok aj bez obdobia služby, ale len prípady, kedy poistenec a poberateľ výsluhovej dávky nedosiahol potrebnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Konkrétne ide o nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2014 z 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 z 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 z 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 z 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 z 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/19/2016 z 04.07.2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018, sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29.10.2019. Len v jednom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca ide o prípad, kedy žiadateľ o starobný dôchodok dosiahol aj potrebnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme, a to rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012. 16. Správny súd preto ako podstatnú otázku pre posúdenie veci ustálil posúdenie toho, či aj doba služby zhodnotená v dávke výsluhového zabezpečenia má byť zohľadnená a zhodnotená pri výpočte výšky starobného dôchodku v spojení s následným krátením, v prípadoch, keď poistná doba dosiahnutá poistencom vo všeobecnom systéme (t.j. za tzv. civilné zamestnanie) dosahuje zákonom stanovenú minimálnu dobu poistenia (toho času 15 rokov). Táto otázka sa týka mechanizmu výpočtu výšky starobného dôchodku u poistencov, ktorý aj bez doby zhodnotenej vo výsluhovej dávke spĺňajú podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok a toho či má byť tento mechanizmus obdobný ako bol ustálený judikatúrou u poistencov, ktorý len so zohľadnením doby služby spĺňajú potrebnú dobu poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok (zohľadnenie a zhodnotenie celého obdobia pre výpočet starobného dôchodku a následné krátenie). 17. Podľa § 39, § 60 ods. 1,2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení účinnom je základný spôsob výpočtu výsluhového dôchodku nasledovný: - Výsluhový dôchodok sa určí zákonom stanovenou percentuálnou sadzbou (stanovenou za prvých 25 rokov služby a navyšovanou za ďalšie obdobie služby) zo základu, ktorý sa určí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru. - Priemerným mesačným služobným platom je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor. 18. Podľa § 66, § 63, § 62, § 61, § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je základný spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku nasledovný: - Suma starobného dôchodku (§ 66 ods. 1) sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. - Priemerný osobný mzdový bod (§ 63 ods. 1) sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. - Osobný mzdový bod (§ 62 ods. 1) sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu – hrubý zárobok [Osobný vymeriavací základ (§ 61) je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.] a všeobecného vymeriavacieho základu [Všeobecný vymeriavací základ (§ 11) je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch za roky 1949 až 2002 (vrátane) sú uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. V kalendárnych rokoch 2003 až 2013 všeobecné vymeriavacie základy ustanovovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle.] 19. Podľa § 60 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.: Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (pozn. z. č. 328/2002 Z. z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Resp. podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.: Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu 55) 21. Podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach: - 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. - 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 22. V prípade poistencov, u ktorých ostatné obdobie dôchodkového poistenia bez doby služby nedosahuje dĺžku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok (je kratšie ako 15 rokov) dôsledkom nezohľadňovania doby služby (teda obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) v intenciách § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo neprípustné vylúčenie možnosti zhodnotenia dôchodkového poistenia dosiahnutého vo všeobecnom systéme rozporné s požiadavkou vymedzenou v článku 33 Dohovoru č. 128. A preto v týchto prípadoch bola legitímne uprednostnená aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru pred ust. § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., a nevyhnutným dôsledkom toho bol aj mechanizmus výpočtu sumy starobného dôchodku zohľadňujúceho všetky obdobia dôchodkového poistenia s následným krátením takto vypočítanej sumy starobného dôchodku koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získaného v osobitnom systéme a celkovej doby poistenia (súčtu doby poistenia získanej vo všeobecnom aj osobitnom systéme). 23. Avšak v prípade poistencov, ktorý dosiahli potrebnú dobu poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok aj bez doby poistenia zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok (doby služby) obdobné redefinovanie mechanizmu výpočtu starobného dôchodku, ako pri prvej skupine poistencov, podľa názoru správneho súdu, nemá oporu v čl. 33 Dohovoru, nakoľko v ňom formulovaná požiadavka krátenia alebo zastavenia dávky za tú istú sociálnu udalosť za určených podmienok a v určenom rozsahu je naplnená práve v úprave § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v ktorých sú vyjadrené určené podmienky a rozsah krátenia starobného dôchodku formou neprihliadania na obdobie služby pri určení doby dôchodkového poistenia a z toho vyplývajúc ani pri výpočte starobného dôchodku. 24. Vzťahovať mechanizmus výpočtu starobného dôchodku ustálený pri poistencoch nedosahujúcich potrebnú dobu poistenia pre starobný dôchodok bez zohľadnenia doby služby aj na poistencov dosahujúcich dostatočnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme len z dôvodu, že by mohlo ísť o mechanizmus výhodnejší pre konečnú výšku ich starobného dôchodku (zohľadnením aj hrubých zárobkov z obdobia služby pri výpočte osobného vymeriavacieho základu, s priamy dosahom na hodnotu súčtu osobných mzdových bodov a po jeho delení celkovým počtom obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období s dosahom na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu, a nakoniec pri jeho násobení obdobím dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou s dosahom na sumu starobného dôchodku) z dôvodov vyššie uvedených podľa názoru správneho súdu nemá oporu v platnej vnútroštátnej právnej úprave ani v Dohovore č. 128. Za stavu ak požiadavka krátenia dávky za tú istú sociálnu udalosť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru je naplnená v zákonnej úprave určeným spôsobom krátenia starobného dôchodku, potom aplikácia iného mechanizmu krátenia len z dôvodu, že by mohla byť výhodnejšia pre poistenca sa nejaví ako legitímny dôvod pre opomenutie zákonnej úpravy.
25. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobcom preferovaný mechanizmus výpočtu starobného dôchodku nemá oporu v zákonnej úprave ani v Dohovore č. 128 a jednoznačný záver o preferovaní takého mechanizmus výpočtu v prípade poistencov dosahujúcich potrebnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme nebol vyslovený ani v doterajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Na rozdiel od jednoznačných záverov vyslovených k mechanizmu výpočtu predčasných starobných dôchodkov v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/7/2023 z 05.06.2024, ktoré boli formulované vo veci, kedy poistenec dosiahol potrebnú dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme (aj bez doby služby) pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. 26. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte jeho starobného dôchodku s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcii, v tejto časti sú dôvody žalovaného zmätočné bez akejkoľvek opory v právnej úprave, ako to namietal aj žalobca. Správny súd zdôrazňuje, že aplikabilita ust. § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá žiadnu súvislosť s posudzovaním charakteru služby a jej zaraďovaním do kategórii funkcií či pracovných kategórií. Napriek tomu, že dôvody žalovaného vymedzené v napadnutom rozhodnutí sú v tejto časti zmätočné uvedené vzhľadom na to, že ide o parciálnu časť dôvodov oddeliteľnú od ostatného odôvodnenia rozhodnutia, nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako celku. 27. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. (výrok I.) 28. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).