Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5Saz/9/2023 0923100650 29. 02. 2024 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. A. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MUDS-786-11/2023-DŽ zo dňa 06.11.2023 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 04.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-786-11/2023-DŽ zo dňa 06.11.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) o odovzdaní žalobcu na územie Cyperskej republiky a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať správnej žalobe odkladný účinok ako i náhradu trov konania. administratívne rozhodnutie 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o azyle alebo zákon č. 480/2002 Z.z. alebo ZoA) rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky (ďalej aj Cyprus). V súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj Nariadenie Dublin III alebo Dublin III), sa odovzdanie žalobcu uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 Nariadenia Dublin III sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. 3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca bol dňa 29.09.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Hrkovce, a nakoľko žalobca
nevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, bol predvedený k ďalším úkonom na vecne príslušné Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra k ďalším úkonom. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bola zistená zhoda, t.j. kladný výsledok z dôvodu – žalobca dňa 09.11.2020 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca dňa 29.09.2023 zaistený rozhodnutím č. PPZHCP-BA11-5752-014/2023-AV a umiestnený v Útvare policajného zboru pre cudzincov Medveďov (ďalej aj ÚPZC Medveďov) podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 29.09.2023 bola Dublinskému stredisku zaslaná žiadosť na začatie konania podľa Nariadenia Dublin III. Žalobca bol následne dňa 04.10.2023 premiestnený z ÚPZC Medveďov do ÚPZC Sečovce. Dublinské stredisko začalo dňa 11.10.2023 konanie o odovzdaní cudzinca (žalobcu) do iného štátu podľa § 46a zákona o azyle. Žalobca v zápisnici zo dňa 29.09.2023 uviedol, že zo Sýrie odišiel v júli 2023 do Turecka. Následne pokračoval do Bulharska, Srbska, Maďarska až na Slovensko. Žalobca uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko. 4. V súlade s Kapitolou I, čl. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 118/2014), bolo v prípade žalobcu dňa 11.10.2023 zaslané dožiadanie o prijatie späť cyperskému partnerskému úradu. Dňa 12.10.2023 Cyperská republika písomne akceptovala prijatie späť cudzinca (žalobcu) podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Dublin III a zároveň v súlade s čl. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EU) č. 118/2014, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie, keďže jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu je stále v procese posudzovania. 5. Dublinské stredisko nevyužilo všeobecnú možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom, nakoľko disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým je kladný výsledok porovnávania odtlačkov prstov, a teda žalobca je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. V takom prípade sa proces určovania zodpovedného členského štátu na základe kritérií uvedených v Kapitole III Nariadenia Dublin III neuskutočňuje, pretože zodpovedný členský štát je už na základe kladného výsledku zo systému EURODAC určený a zodpovedný členský štát je podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/ Nariadenia Dublin III povinný prijať cudzinca späť za účelom posúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Cyprus explicitne potvrdil v zaslanej písomnej akceptácii. S poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca svojím podpisom potvrdil, že nechce využiť možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia a že prevzal písomné poučenia o konaní o odovzdaní ako aj o všeobecnom uplatňovaní Nariadenia Dublin III a jeho pravidlách v jazyku, ktorému rozumie. Žalobca mal zároveň možnosť počas celého konania poskytnúť ďalšie písomné informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za preskúmanie jeho žiadosti, avšak toto svoje právo nevyužil, hoci bol o tom písomne informovaný. 6. Dublinské stredisko, teda žalovaný, pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Cyperskej republike a možnú preukázateľnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Už samotné Nariadenie Dublin III, ako to vyplýva z jeho Preambuly, rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Cyprus je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Cyprus je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú Nariadenie Dublin III rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (nonrefoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Konanie o udelenie medzinárodnej ochrany v Cyperskej republike je v kompetencii Azylovej služby, ktorá podľa zákona zabezpečí, aby sa posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu skončilo čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie. Azylová služba ďalej zabezpečí, aby sa konanie
o udelenie medzinárodnej ochrany skončilo do 6 mesiacov od podania žiadosti. V prípade, že Azylová služba nemôže vydať rozhodnutie do šiestich mesiacov, je povinná informovať žiadateľa o omeškaní a na požiadanie žiadateľa poskytnúť informácie o dôvodoch meškania a o lehote, v ktorej sa očakáva rozhodnutie o žiadosti. Šesťmesačný časový rámec možno predĺžiť o obdobie nepresahujúce ďalších deväť mesiacov, ak: a/ ide o zložité skutkové a/alebo právne otázky; b/ o medzinárodnú ochranu súčasne žiada veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, čo v praxi veľmi sťažuje ukončenie konania v lehote šiestich mesiacov; c/ ak omeškanie možno jednoznačne pripísať tomu, že si žiadateľ neplnil svoje povinnosti ustanovené zákonom. Azylová služba môže výnimočne v riadne odôvodnených prípadoch prekročiť lehoty stanovené maximálne o tri mesiace, ak je to potrebné na zabezpečenie primeraného a úplného preskúmania žiadosti. Žiadatelia o medzinárodnú ochranu premiestnení späť z iného členského štátu v rámci aplikácie Nariadenia Dublin III a v ktorých prípadoch nebolo vydané konečné rozhodnutie, nie sú zadržaní. V prípade, že sa sami nemajú kde ubytovať, môžu byť premiestnení do prijímacieho strediska E., ktoré je otvoreným strediskom pre žiadateľov o azyl v závislosti od dostupnosti v stredisku. Ak centrum nie je dostupné a vzhľadom na nedostatok iných možností ubytovania pre žiadateľov o azyl existuje možnosť, že sa osoby stanú bezdomovcami alebo ich ubytujú iní žiadatelia o azyl v nie štandardných podmienkach. V prípade zraniteľných osôb im môže byť poskytnuté ubytovanie zo strany služieb v oblasti sociálnej starostlivosti, ktoré ale nie je vždy zabezpečené a dĺžka pobytu je dočasná, zvyčajne 3 mesiace, po ktorých sa očakáva, že si žiadateľ o azyl nájde ubytovanie bez pomoci. V prípade žiadateľov o azyl premiestnených späť z iného členského štátu, ak nebolo vydané konečné rozhodnutie pred ich odchodom z Cypru, azylové konanie pokračuje tam, kde sa skončilo. Ak však bolo vydané konečné rozhodnutie, začnú sa postupy vyhostenia. Nie sú dostupné žiadne informácie o tom, či žiadosti zaslané dublinskému oddeleniu vyžadujú poskytnutie individuálnych záruk pre prichádzajúce transfery. Žiadatelia o azyl v Cyperskej republike majú právo na prístup k prijímacím podmienkam počas administratívneho a súdneho posúdenia ich žiadostí o azyl. Prístup k prijímacím podmienkam nie je zabezpečený počas súdneho preskúmania rozhodnutí vydaných v zrýchlenom konaní; pri následných žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany; v prípade rozhodnutí, ktorými sa rozhoduje o tom, že žiadosť o azyl je neopodstatnená alebo neprípustná; a v prípade rozhodnutí súvisiacich s výslovným alebo implicitným odvolaním. Azylová služba pod ministerstvom vnútra je zodpovedná za koordináciu všetkých ostatných príslušných orgánov v otázkach azylu, vrátane otázok súvisiacich s podmienkami prijímania. Azylová služba je zodpovedná aj za prevádzku prijímacích a pobytových stredísk pre žiadateľov o azyl. Zákon o utečencoch priznáva žiadateľom o azyl právo na voľný pohyb a voľbu pobytu v oblastiach kontrolovaných Cyperskou republikou. Žiadatelia o azyl preto nemôžu prekročiť „zelenú čiaru“ do severných oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou Cyperskej republiky, hoci iní štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú legálne na území Cyperskej republiky buď ako návštevníci alebo na základe určitej formy pobytu, zamestnania alebo študentského povolenia, majú právo prejsť. Minister vnútra môže obmedziť slobodu pohybu v niektorých kontrolovaných oblastiach a rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodov verejného záujmu alebo poriadku. Žiadatelia o azyl sa v súčasnosti zdržiavajú tam, kde sa rozhodnú s výnimkou Chloraky, v okrese Pahos, kde podľa ministerského výnosu vydaného v decembri 2020 už noví žiadatelia o azyl nemajú povolený pobyt. Všetci žiadatelia o azyl sú povinní nahlásiť úradom každú zmenu bydliska buď do piatich pracovných dní, alebo čo najskôr po zmene adresy. Ak tak neurobia, možno považovať ich žiadosti o azyl za späťvzaté, hoci v praxi v posledných rokoch nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo realizovať. Neexistuje legislatívna diferenciácia poskytovania materiálnych podmienok podľa oblasti bydliska. 7. Žalovaný pokračoval, že Cyprus tiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili na Cypre problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči Cyperskej republike a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že na úrovni Európskej únie a to ani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské
krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Cyperskej republike dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu na Cyprus aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu. Ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči Cypru a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. 8. Žalovaný v závere konštatoval, že vzhľadom na to, že podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Dublin III členský štát zodpovedný za prijatie späť žalobcu je Cyprus a neexistujú dôvody domnievať sa, že na Cypre by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Žalobca bude odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Dublin III a § 46a zákona o azyle. súdne konanie 9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04.12.2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.11.2023 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 10. Konštatoval, že na územie Cyperskej republiky odovzdaný byť nechce, pretože sa obáva o svoj život. Cyperská republika mu po dobu 3 rokov, odkedy požiadal o medzinárodnú ochranu neposkytla ako sýrskemu štátnemu príslušníkovi žiadnu ochranu a potrebnú pomoc. Na území Cypru nemal z čoho žiť a vyhrážali sa mu tam. Žalobca má za to, že na území Cyperskej republiky sa mu nedostane primeranej pomoci zo strany tamojších orgánov, pričom prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl považuje za nevyhovujúce, o čom svedčí aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto sú žalovaného závery v rozpore s administratívnym spisom žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Konanie pred žalovaným trpí procesnou vadou, pretože žalovaný so žalobcom nevykonal osobný pohovor. 11. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a uviedol, že žalovaný vo veci žalobcu dôsledne neposúdil okolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prijímacím podmienkam žiadateľov o azyl na území Cyperskej republiky a nedostatkom jeho azylového systému, ktoré sú známe a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl na území Cyperskej republiky sú dostatočné. Zo skutočností zistených samotným žalovaným vyplýva, že už dňa 09.11.2020 požiadal žalobca na území Cyperskej republiky o medzinárodnú ochranu, pričom ani do dnešného dňa nebolo jeho azylové konania ukončené, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko je v ňom uvedené, že jeho azylová žiadosť je na území Cyperskej republiky stále v procese posudzovania, hoci podľa citovaných ustanovení cyperských azylových právnych predpisov malo byť jeho azylové konanie ukončené do 6 mesiacov, a iba v taxatívnych prípadov mohlo byť predĺžené o ďalších 9 mesiacov. O žalobcovej žiadosti však nebolo rozhodnuté takmer 3 roky. Na území Cypru sa mu navyše podľa jeho slov vyhrážali cudzie fyzické osoby a žalobca z nich mal strach. Na cyperskú políciu sa podľa jeho slov nemohol obrátiť, pretože sa obával jednak odvety týchto ľudí a z jeho skúseností s cyperskými orgánmi má za to, že utečenci tam nikoho nezaujímajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca rozhodol odísť z Cypru, pretože vrátením sa žalobcu na územie Cyperskej republiky môže dôjsť k utrpeniu jeho vážnej ujmy a tak porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru. 12. Pokračoval, že na situáciu utečencov a migrantov na území Cyperskej republiky poukazuje aj všeobecné spravodajstvo, ktoré informuje o preplnených táboroch a nevyhovujúcich prijímacích podmienkach a dokonca aj útokoch na utečencov a migrantov.
13. Žalobca tiež poukázal na to, že konanie pred žalovaným je postihnuté procesnou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných správnych súdov v obdobných veciach a dublinským nariadením pochybil, keď v konaní nevypočul žalobcu, čo odôvodnil tým, že zodpovedný členský štát bol zistený výsledkom systému EURODAC. Žalovaný je však povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalovaný tým, že žalobcu nevypočul, nemohol zistiť, čoho osobne a individuálne žalobca sa obáva v prípade transferu na územie Cyperskej republiky a aké hrozí riziko žalobcovi bez ohľadu na všeobecnú situáciu utečencov na Cypre, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru. 14. V závere žalobca požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného dôjde k porušeniu práva nebyť podrobený ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl. 3 Európskeho dohovoru, ktorý už následne po výkone napadnutého rozhodnutia nebude možné napraviť a žalobca utrpí nenapraviteľnú ujmu. Žalobca bude na území Cypru vystavený nevyhovujúcim prijímacím podmienkam v rozpore s európskymi štandardmi pre prijímanie žiadateľov o azyl. Vo veci žalobcu zároveň nebolo po dobu 3 rokov rozhodnuté o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu v rozpore so samotnými právnymi predpismi Cyperskej republiky, čo taktiež svedčí o zlyhávaní cyperského azylového systému. 15. Žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. 16. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa svojim písomným podaním zo dňa 08.12.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výkonom ani inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného nehrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho života alebo zdravia. 17. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.12.2023. Vo svojom vyjadrení uviedol, že subjektívny názor žalobcu ohľadom konania cyperských štátnych orgánov po podaní jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, údajné neposkytnutie pomoci ako aj neposkytnutie žiadnej ochrany týkajúce sa jeho osoby, a tiež aj nevyhovujúce prijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie azylu nemožno považovať ako objektívnu skutočnosť zakladajúcu mu nárok na posúdenie danej veci. Smerodajnými sú naopak preukázané skutočnosti, dôkazy, resp. zistené a overiteľné informácie z oficiálnych zdrojov. Treba tiež poznamenať, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu. 18. Žalovaný konštatoval, že nevyužil možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom, pretože disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým bol kladný výsledok porovnania odtlačkov prstov ako materiálny dôkaz o tom, že žalobca je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. Dodal, že žalobca mal tiež možnosť počas celého konania predložiť dôkazy, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za preskúmanie jeho žiadosti, avšak žalobca toto svoje právo nevyužil, aj keď bol o tom žalovaným písomne vyrozumený. 19. V závere žalovaný poznamenal, že ani Európska komisia, ktorá má monitorovaciu ako aj vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EU na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči Cypru, a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach Cypru. 20. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zistil presný a skutočný stav veci a na základe relevantných podkladov následne rozhodol správne a v súlade s právnymi predpismi. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 21. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.12.2023, no žalobca repliku vo veci nepodal. 22. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č.k. 5Saz/9/2023-22 zo dňa 14.12.2023 bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2023.
právny názor správneho súdu 23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 207 až § 220 SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2023 o odovzdaní žalobcu na územie Cyperskej republiky podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dňa 29.02.2024 vo veci verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 219 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 24. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach azylu neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 25. Podľa § 207 ods. 1 a 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 26. Podľa § 217 SSP, správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 28. Podľa § 46a ods. 1 ZoA, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva. 29. Podľa § 46a ods. 5 ZoA, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 30. Podľa § 53b ods. 1 ZoA, pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie. 31. Podľa § 53b ods. 2 ZoA, štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie. 32. Osobitným predpisom je : Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
33. Podľa čl. 3 ods. 2 Dublinu III, keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. Ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu. 34. Podľa čl. 26 ods. 1 Dublinu III, keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať alebo prijať späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c/ alebo d/, žiadajúci členský štát oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v príslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ak dotknutú osobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie oznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe, a prípadne ju o rozhodnutí upovedomí. 35. Podľa čl. 29 ods. 1 pododsek prvý Dublinu III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c/ alebo d/ zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. 36. Podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie, nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 37. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 38. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 39. Podľa § 52 ods. 1 ZoA, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 40. Podľa § 1 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v 41. ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 43. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 44. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon. 47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČDK:MU-DS-786-11/2023-DŽ zo dňa 06.11.2023, ktorým žalovaný podľa § 46a ods. 5 ZoA rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky ako krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa Dublinu III. 49. V konaní bolo preukázané, že žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky, ako členského štátu Európskej únie, dňa 09.11.2020. 50. Dňa 11.10.2023 Dublinské stredisko, v súlade s Kapitolou I, čl. 2 vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 zaslalo dožiadanie o prijatie žalobcu späť cyperskému partnerskému úradu. Dňa 12.10.2023 Cyperská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu a súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. 51. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že na území Cyperskej republiky sa obáva o svoj život a nebola mu tam poskytnutá žiadna ochrana ani pomoc. Podľa názoru žalobcu, žalovaný dôsledne neposúdil okolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prijímacím podmienkam žiadateľov o azyl v Cyperskej republike, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 52. Z ustanovenia čl. 3 ods. 2 Dublinu III vyplýva, že v rámci dublinského systému nemožno premiestňovať žiadateľov o medzinárodnú ochranu do členského štátu, v ktorom azylové konanie alebo podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu vykazujú systémové chyby z hľadiska záväzných štandardov Spoločného európskeho azylového systému, že by v prípade premiestnenia žiadateľa do tejto krajiny dublinského systému vzniklo riziko neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania s týmto žiadateľom podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie (Charta), resp. čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd (Dohovor). 53. V súlade s rozhodovacou činnosťou správnych súdov správny orgán do svojho rozhodnutia zahrnul správnu úvahu podľa čl. 3 ods. 2 druhý pododsek Dublinu III, týkajúcu sa premiestnenia žalobcu. Teda, žalovaný posúdil, či v prípade Cyperskej republiky existujú závažné dôvody domnievať sa, že tu dochádza k systémovým chybám, pokiaľ ide o konanie o azyle a podmienky prijímania žiadateľov, na základe ktorých je tu riziko, že žiadateľom hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v tejto krajine, ako krajine, ktorá je zodpovedná za posúdenie ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalovaný v administratívnom konaní zhromaždil pred vydaním svojho rozhodnutia náležité podklady, a to presné a aktuálne informácie a v danom prípade aj o členskom štáte Európskej únie, do ktorého má byť žalobca vrátený v rámci dublinského konania, z ktorých nevyplýva, že by vrátením žalobcu mu ako žiadateľovi o azyl, hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v Cyperskej republike, respektíve by čelil takému riziku, ktoré by bolo v rozpore s čl. 4 Charty alebo čl. 3 Dohovoru. 54. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že žalovaný venoval náležitú pozornosť zisťovaniu prijímacích podmienok žiadateľa (žalobcu) o medzinárodnú ochranu v Cyperskej republike so zameraním na zistenie systémových vád, ktoré by v prípade premiestnenia žalobcu mohli spôsobiť riziko
neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 4 Charty, resp. čl. 3 Dohovoru (pozri bližšie stranu 4 a 5 preskúmavaného rozhodnutia). Preto túto žalobnú námietku správny súd považoval za nedôvodnú. 55. K nevyužitiu možnosti žalovaného vykonať osobný pohovor so žalobcom podľa Správneho poriadku pre získanie všetkých potrebných informácii vo veci, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného, súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie bolo dňa 10.11.2023 žalobcovi riadne pretlmočené z jazyka slovenského do jazyka arabského a žalobca mu porozumel, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu a v konaní pred správnym súdom je riadne zastúpený Centrom právnej pomoci. V rámci tohto súdneho konania mal žalobca možnosť vzniesť aj také skutkové okolnosti, ktoré neboli predmetom konania pred správnym orgánom, na ktoré by bol správny súd následne povinný prihliadať (§ 206 ods. 4 SSP). Napriek týmto procesným garanciám a možnosti domáhať sa nápravy, žalobca v konaní pred správnym súdom nepredniesol (ani v rovine tvrdení) také skutkové tvrdenia, ktoré by mohli podľa názoru správneho súdu viesť (čo i teoreticky) k záveru, že určenie Cyperskej republiky ako zodpovedného štátu bolo vykonané nesprávne (z dôvodu, že sa má uplatniť iné z kritérií ustanovených v Kapitole III Dublinu III). Správny súd preto dospel k záveru, že procesný postup žalovaného v administratívnom konaní nevykazuje v tomto kontexte tak závažnú vadu, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Navyše v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2023 žalobca uviedol nepravdu (možno chyba v písaní – pozn. súdu) o tom, kedy odišiel zo Sýrie – vraj júl 2023, pričom o medzinárodnú ochranu na Cypre požiadal dňa 09.11.2020. Ďalej uviedol, že na Cypre nezotrval, pretože chce ísť do Nemecka. Dodal, že nechce ostať ani na Slovensku a nežiada tu ani o azyl (čo vyplýva aj z písomného podania Migračného úradu zo dňa 29.12.2023). Z uvedených dôvodov vykonanie osobného pohovoru so žalobcom pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia správny súd, a to hlavne s prihliadnutím na kladný výsledok zo systému EURODAC, nepovažuje za taký nedostatok v procesnom postupe žalovaného, ktorý by bol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 56. Len pre úplnosť súd dodáva, že nie je v kompetencii slovenských štátnych orgánov ovplyvniť dĺžku azylovej procedúry v Cyperskej republike. 57. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd žalobu zamietol podľa § 219 SSP, pretože žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe nie sú dôvodné. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že právo na ich náhradu účastníkom konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.