{"guid": "eaac2452-86ec-4fa5-9ddf-1e5a8026bf01:7575e411-f111-4649-9e6b-4d00e2ea9666", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2", "spisova_znacka": "5Saz/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/9/2023 z 29. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. februára 2024, sp. zn. 5Saz/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2", "identifikacne_cislo": "0923100650", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2024-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7575e411-f111-4649-9e6b-4d00e2ea9666", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5Saz/9/2023\n0923100650\n29. 02. 2024\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2024:0923100650.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nštátna príslušnosť: C. A. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov v Sečovciach, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova\n3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko,\nso sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MUDS-786-11/2023-DŽ zo dňa 06.11.2023 takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 04.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj\nsprávny súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČDK:\nMU-DS-786-11/2023-DŽ zo dňa 06.11.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané\nrozhodnutie) o odovzdaní žalobcu na územie Cyperskej republiky a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žiadal tiež priznať správnej žalobe odkladný účinok ako i náhradu trov konania.\nadministratívne rozhodnutie\n2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o azyle alebo zákon\nč. 480/2002 Z.z. alebo ZoA) rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky (ďalej aj Cyprus). V súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a\nmechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu\npodanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských\nštátov (ďalej aj Nariadenie Dublin III alebo Dublin III), sa odovzdanie žalobcu uskutoční najneskôr do\nšiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní\nalebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 Nariadenia Dublin III sa\ntáto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu\ndotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.\n3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca bol dňa 29.09.2023\nkontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Hrkovce, a nakoľko žalobca\n\nnevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, bol\npredvedený k ďalším úkonom na vecne príslušné Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra\nk ďalším úkonom.\nPreverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bola zistená zhoda, t.j. kladný výsledok\nz dôvodu – žalobca dňa 09.11.2020 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej\nrepubliky.\nNa základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca dňa 29.09.2023 zaistený rozhodnutím č. PPZHCP-BA11-5752-014/2023-AV a umiestnený v Útvare policajného zboru pre cudzincov Medveďov (ďalej\naj ÚPZC Medveďov) podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nDňa 29.09.2023 bola Dublinskému stredisku zaslaná žiadosť na začatie konania podľa Nariadenia\nDublin III. Žalobca bol následne dňa 04.10.2023 premiestnený z ÚPZC Medveďov do ÚPZC Sečovce.\nDublinské stredisko začalo dňa 11.10.2023 konanie o odovzdaní cudzinca (žalobcu) do iného štátu podľa\n§ 46a zákona o azyle.\nŽalobca v zápisnici zo dňa 29.09.2023 uviedol, že zo Sýrie odišiel v júli 2023 do Turecka. Následne\npokračoval do Bulharska, Srbska, Maďarska až na Slovensko. Žalobca uviedol, že jeho cieľovou krajinou\nje Nemecko.\n4. V súlade s Kapitolou I, čl. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014,\nktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie\nnariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 118/2014), bolo v prípade\nžalobcu dňa 11.10.2023 zaslané dožiadanie o prijatie späť cyperskému partnerskému úradu.\nDňa 12.10.2023 Cyperská republika písomne akceptovala prijatie späť cudzinca (žalobcu) podľa čl. 18\nods. 1 písm. b/ Nariadenia Dublin III a zároveň v súlade s čl. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EU)\nč. 118/2014, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie, keďže jeho žiadosť o medzinárodnú\nochranu je stále v procese posudzovania.\n5. Dublinské stredisko nevyužilo všeobecnú možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom,\nnakoľko disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým je kladný výsledok\nporovnávania odtlačkov prstov, a teda žalobca je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany na\núzemí iného členského štátu. V takom prípade sa proces určovania zodpovedného členského štátu\nna základe kritérií uvedených v Kapitole III Nariadenia Dublin III neuskutočňuje, pretože zodpovedný\nčlenský štát je už na základe kladného výsledku zo systému EURODAC určený a zodpovedný členský\nštát je podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/ Nariadenia Dublin III povinný prijať cudzinca späť za účelom\nposúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Cyprus explicitne\npotvrdil v zaslanej písomnej akceptácii.\nS poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca svojím podpisom potvrdil, že nechce využiť\nmožnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia a že prevzal písomné\npoučenia o konaní o odovzdaní ako aj o všeobecnom uplatňovaní Nariadenia Dublin III a jeho pravidlách\nv jazyku, ktorému rozumie. Žalobca mal zároveň možnosť počas celého konania poskytnúť ďalšie\npísomné informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za preskúmanie jeho\nžiadosti, avšak toto svoje právo nevyužil, hoci bol o tom písomne informovaný.\n6. Dublinské stredisko, teda žalovaný, pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne\ndostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Cyperskej republike\na možnú preukázateľnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine\nzodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny.\nUž samotné Nariadenie Dublin III, ako to vyplýva z jeho Preambuly, rešpektuje základné práva a\ndodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím\nobsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Cyprus je\nsamozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951,\nktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Cyprus je signatárom príslušných\nmedzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom.\nČlenské štáty, ktoré uplatňujú Nariadenie Dublin III rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (nonrefoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.\nKonanie o udelenie medzinárodnej ochrany v Cyperskej republike je v kompetencii Azylovej služby, ktorá\npodľa zákona zabezpečí, aby sa posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu skončilo čo najskôr bez\ntoho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie. Azylová služba ďalej zabezpečí, aby sa konanie\n\no udelenie medzinárodnej ochrany skončilo do 6 mesiacov od podania žiadosti. V prípade, že Azylová\nslužba nemôže vydať rozhodnutie do šiestich mesiacov, je povinná informovať žiadateľa o omeškaní\na na požiadanie žiadateľa poskytnúť informácie o dôvodoch meškania a o lehote, v ktorej sa očakáva\nrozhodnutie o žiadosti. Šesťmesačný časový rámec možno predĺžiť o obdobie nepresahujúce ďalších\ndeväť mesiacov, ak: a/ ide o zložité skutkové a/alebo právne otázky; b/ o medzinárodnú ochranu súčasne\nžiada veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, čo v praxi veľmi\nsťažuje ukončenie konania v lehote šiestich mesiacov; c/ ak omeškanie možno jednoznačne pripísať\ntomu, že si žiadateľ neplnil svoje povinnosti ustanovené zákonom. Azylová služba môže výnimočne v\nriadne odôvodnených prípadoch prekročiť lehoty stanovené maximálne o tri mesiace, ak je to potrebné\nna zabezpečenie primeraného a úplného preskúmania žiadosti.\nŽiadatelia o medzinárodnú ochranu premiestnení späť z iného členského štátu v rámci aplikácie\nNariadenia Dublin III a v ktorých prípadoch nebolo vydané konečné rozhodnutie, nie sú zadržaní. V\nprípade, že sa sami nemajú kde ubytovať, môžu byť premiestnení do prijímacieho strediska E., ktoré\nje otvoreným strediskom pre žiadateľov o azyl v závislosti od dostupnosti v stredisku. Ak centrum\nnie je dostupné a vzhľadom na nedostatok iných možností ubytovania pre žiadateľov o azyl existuje\nmožnosť, že sa osoby stanú bezdomovcami alebo ich ubytujú iní žiadatelia o azyl v nie štandardných\npodmienkach. V prípade zraniteľných osôb im môže byť poskytnuté ubytovanie zo strany služieb v\noblasti sociálnej starostlivosti, ktoré ale nie je vždy zabezpečené a dĺžka pobytu je dočasná, zvyčajne 3\nmesiace, po ktorých sa očakáva, že si žiadateľ o azyl nájde ubytovanie bez pomoci. V prípade žiadateľov\no azyl premiestnených späť z iného členského štátu, ak nebolo vydané konečné rozhodnutie pred ich\nodchodom z Cypru, azylové konanie pokračuje tam, kde sa skončilo. Ak však bolo vydané konečné\nrozhodnutie, začnú sa postupy vyhostenia. Nie sú dostupné žiadne informácie o tom, či žiadosti zaslané\ndublinskému oddeleniu vyžadujú poskytnutie individuálnych záruk pre prichádzajúce transfery.\nŽiadatelia o azyl v Cyperskej republike majú právo na prístup k prijímacím podmienkam počas\nadministratívneho a súdneho posúdenia ich žiadostí o azyl. Prístup k prijímacím podmienkam nie je\nzabezpečený počas súdneho preskúmania rozhodnutí vydaných v zrýchlenom konaní; pri následných\nžiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany; v prípade rozhodnutí, ktorými sa rozhoduje o tom, že\nžiadosť o azyl je neopodstatnená alebo neprípustná; a v prípade rozhodnutí súvisiacich s výslovným\nalebo implicitným odvolaním. Azylová služba pod ministerstvom vnútra je zodpovedná za koordináciu\nvšetkých ostatných príslušných orgánov v otázkach azylu, vrátane otázok súvisiacich s podmienkami\nprijímania. Azylová služba je zodpovedná aj za prevádzku prijímacích a pobytových stredísk pre\nžiadateľov o azyl.\nZákon o utečencoch priznáva žiadateľom o azyl právo na voľný pohyb a voľbu pobytu v oblastiach\nkontrolovaných Cyperskou republikou. Žiadatelia o azyl preto nemôžu prekročiť „zelenú čiaru“ do\nseverných oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou Cyperskej republiky, hoci iní štátni príslušníci tretích krajín,\nktorí sú legálne na území Cyperskej republiky buď ako návštevníci alebo na základe určitej formy\npobytu, zamestnania alebo študentského povolenia, majú právo prejsť. Minister vnútra môže obmedziť\nslobodu pohybu v niektorých kontrolovaných oblastiach a rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl\nz dôvodov verejného záujmu alebo poriadku. Žiadatelia o azyl sa v súčasnosti zdržiavajú tam, kde sa\nrozhodnú s výnimkou Chloraky, v okrese Pahos, kde podľa ministerského výnosu vydaného v decembri\n2020 už noví žiadatelia o azyl nemajú povolený pobyt. Všetci žiadatelia o azyl sú povinní nahlásiť\núradom každú zmenu bydliska buď do piatich pracovných dní, alebo čo najskôr po zmene adresy. Ak\ntak neurobia, možno považovať ich žiadosti o azyl za späťvzaté, hoci v praxi v posledných rokoch nič\nnenasvedčovalo tomu, že by sa to malo realizovať. Neexistuje legislatívna diferenciácia poskytovania\nmateriálnych podmienok podľa oblasti bydliska.\n7. Žalovaný pokračoval, že Cyprus tiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o\nmedzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.\njúna 2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému\nstredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili na Cypre problémom v prístupe k azylovému\nkonaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov.\nPodporou tejto skutočnosti je aj fakt, že ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu\nprávomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej\núnie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa\nneiniciovala žiaden postup voči Cyperskej republike a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové\nchyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že\nna úrovni Európskej únie a to ani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora\nEurópskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské\n\nkrajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v\nkonaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Cyperskej\nrepublike dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa Listiny základných práv\nEurópskej únie a stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie\nzdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu na Cyprus aktuálne nie je vydané ani zo strany\nÚradu Vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie\nŽenevského dohovoru a Newyorského protokolu. Ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a\nvykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva\nEurópskej únie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov do dnešného\ndňa neiniciovala žiaden postup voči Cypru a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v\nazylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny.\n8. Žalovaný v závere konštatoval, že vzhľadom na to, že podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Dublin\nIII členský štát zodpovedný za prijatie späť žalobcu je Cyprus a neexistujú dôvody domnievať sa, že\nna Cypre by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie čl. 3 Dohovoru o\nochrane ľudských práv. Žalobca bude odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods.\n1 Nariadenia Dublin III a § 46a zákona o azyle.\nsúdne konanie\n9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04.12.2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 06.11.2023 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\n10. Konštatoval, že na územie Cyperskej republiky odovzdaný byť nechce, pretože sa obáva o svoj\nživot. Cyperská republika mu po dobu 3 rokov, odkedy požiadal o medzinárodnú ochranu neposkytla ako\nsýrskemu štátnemu príslušníkovi žiadnu ochranu a potrebnú pomoc. Na území Cypru nemal z čoho žiť\na vyhrážali sa mu tam. Žalobca má za to, že na území Cyperskej republiky sa mu nedostane primeranej\npomoci zo strany tamojších orgánov, pričom prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl považuje za\nnevyhovujúce, o čom svedčí aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto sú\nžalovaného závery v rozpore s administratívnym spisom žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný na\nzáklade vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne\nposúdil. Konanie pred žalovaným trpí procesnou vadou, pretože žalovaný so žalobcom nevykonal\nosobný pohovor.\n11. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a uviedol, že žalovaný\nvo veci žalobcu dôsledne neposúdil okolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo\nvzťahu k prijímacím podmienkam žiadateľov o azyl na území Cyperskej republiky a nedostatkom\njeho azylového systému, ktoré sú známe a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca\nnesúhlasí so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl na území Cyperskej republiky\nsú dostatočné. Zo skutočností zistených samotným žalovaným vyplýva, že už dňa 09.11.2020 požiadal\nžalobca na území Cyperskej republiky o medzinárodnú ochranu, pričom ani do dnešného dňa nebolo\njeho azylové konania ukončené, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko je v ňom\nuvedené, že jeho azylová žiadosť je na území Cyperskej republiky stále v procese posudzovania, hoci\npodľa citovaných ustanovení cyperských azylových právnych predpisov malo byť jeho azylové konanie\nukončené do 6 mesiacov, a iba v taxatívnych prípadov mohlo byť predĺžené o ďalších 9 mesiacov. O\nžalobcovej žiadosti však nebolo rozhodnuté takmer 3 roky. Na území Cypru sa mu navyše podľa jeho\nslov vyhrážali cudzie fyzické osoby a žalobca z nich mal strach. Na cyperskú políciu sa podľa jeho slov\nnemohol obrátiť, pretože sa obával jednak odvety týchto ľudí a z jeho skúseností s cyperskými orgánmi\nmá za to, že utečenci tam nikoho nezaujímajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca rozhodol odísť\nz Cypru, pretože vrátením sa žalobcu na územie Cyperskej republiky môže dôjsť k utrpeniu jeho vážnej\nujmy a tak porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru.\n12. Pokračoval, že na situáciu utečencov a migrantov na území Cyperskej republiky poukazuje\naj všeobecné spravodajstvo, ktoré informuje o preplnených táboroch a nevyhovujúcich prijímacích\npodmienkach a dokonca aj útokoch na utečencov a migrantov.\n\n13. Žalobca tiež poukázal na to, že konanie pred žalovaným je postihnuté procesnou vadou, ktorá má\nza následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.\nŽalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných správnych súdov v obdobných\nveciach a dublinským nariadením pochybil, keď v konaní nevypočul žalobcu, čo odôvodnil tým,\nže zodpovedný členský štát bol zistený výsledkom systému EURODAC. Žalovaný je však povinný\ndostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.\nŽalovaný tým, že žalobcu nevypočul, nemohol zistiť, čoho osobne a individuálne žalobca sa obáva v\nprípade transferu na územie Cyperskej republiky a aké hrozí riziko žalobcovi bez ohľadu na všeobecnú\nsituáciu utečencov na Cypre, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo\njeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru.\n14. V závere žalobca požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko výkonom\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného dôjde k porušeniu práva nebyť podrobený ponižujúcemu a\nneľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl. 3 Európskeho dohovoru, ktorý už následne po výkone\nnapadnutého rozhodnutia nebude možné napraviť a žalobca utrpí nenapraviteľnú ujmu. Žalobca bude\nna území Cypru vystavený nevyhovujúcim prijímacím podmienkam v rozpore s európskymi štandardmi\npre prijímanie žiadateľov o azyl. Vo veci žalobcu zároveň nebolo po dobu 3 rokov rozhodnuté o jeho\nžiadosti o medzinárodnú ochranu v rozpore so samotnými právnymi predpismi Cyperskej republiky, čo\ntaktiež svedčí o zlyhávaní cyperského azylového systému.\n15. Žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.\n16. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa svojim písomným podaním\nzo dňa 08.12.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výkonom ani inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného nehrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho\nživota alebo zdravia.\n17. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.12.2023. Vo svojom vyjadrení\nuviedol, že subjektívny názor žalobcu ohľadom konania cyperských štátnych orgánov po podaní\njeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, údajné neposkytnutie pomoci ako aj neposkytnutie žiadnej\nochrany týkajúce sa jeho osoby, a tiež aj nevyhovujúce prijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie\nazylu nemožno považovať ako objektívnu skutočnosť zakladajúcu mu nárok na posúdenie danej veci.\nSmerodajnými sú naopak preukázané skutočnosti, dôkazy, resp. zistené a overiteľné informácie z\noficiálnych zdrojov. Treba tiež poznamenať, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý\nbude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu.\n18. Žalovaný konštatoval, že nevyužil možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom, pretože\ndisponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým bol kladný výsledok\nporovnania odtlačkov prstov ako materiálny dôkaz o tom, že žalobca je žiadateľom o udelenie\nmedzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. Dodal, že žalobca mal tiež možnosť počas\ncelého konania predložiť dôkazy, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za\npreskúmanie jeho žiadosti, avšak žalobca toto svoje právo nevyužil, aj keď bol o tom žalovaným písomne\nvyrozumený.\n19. V závere žalovaný poznamenal, že ani Európska komisia, ktorá má monitorovaciu ako aj vykonávaciu\nprávomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EU na základe\nsvojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa neiniciovala žiaden\npostup voči Cypru, a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či\nprijímacích podmienkach Cypru.\n20. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zistil presný a skutočný stav veci a na základe\nrelevantných podkladov následne rozhodol správne a v súlade s právnymi predpismi. Žiadal preto žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť.\n21. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.12.2023, no žalobca repliku vo veci nepodal.\n22. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č.k. 5Saz/9/2023-22 zo dňa 14.12.2023 bol správnej žalobe\npriznaný odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2023.\n\nprávny názor správneho súdu\n23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 207\naž § 220 SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2023 o odovzdaní žalobcu na územie\nCyperskej republiky podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, oboznámil sa s obsahom administratívneho\nspisu žalovaného a dňa 29.02.2024 vo veci verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 219 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj SSP) a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\n24. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach\nazylu neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je\nrozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n25. Podľa § 207 ods. 1 a 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí\nalebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Pod\nrozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo\nopatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu,\nktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n26. Podľa § 217 SSP, správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného\nštátu uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany\npodľa osobitného predpisu.\n27. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n28. Podľa § 46a ods. 1 ZoA, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu\n(ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet\nministerstva.\n29. Podľa § 46a ods. 5 ZoA, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky\npodľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec\nodovzdaný.\n30. Podľa § 53b ods. 1 ZoA, pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej\núnie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; na\nposúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko,\nje však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.\n31. Podľa § 53b ods. 2 ZoA, štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá\nštátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie.\n32. Osobitným predpisom je :\nNariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na\nuplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie\nčlenského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny\nv jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z\nčlenských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).\n\n33. Podľa čl. 3 ods. 2 Dublinu III, keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe\nkritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola\nžiadosť o medzinárodnú ochranu podaná.\nAk nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný,\npretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania\nžiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie,\nčlenský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní\nkritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.\nAk nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe\nkritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane\nsa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného\nčlenského štátu.\n34. Podľa čl. 26 ods. 1 Dublinu III, keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať alebo prijať\nspäť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c/ alebo d/, žiadajúci členský\nštát oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v\npríslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ak dotknutú\nosobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie\noznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe, a prípadne ju o rozhodnutí\nupovedomí.\n35. Podľa čl. 29 ods. 1 pododsek prvý Dublinu III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v\nčlánku 18 ods. 1 písm. c/ alebo d/ zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa\nuskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými\nčlenskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania\ndožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného\nrozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.\n36. Podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie, nikoho nemožno mučiť ani podrobovať\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n37. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo\npodrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n38. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,\nneľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n39. Podľa § 52 ods. 1 ZoA, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou\nosobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.\n40. Podľa § 1 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v\n41. ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n43. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n44. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n\n45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.\n47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČDK:MU-DS-786-11/2023-DŽ zo dňa\n06.11.2023, ktorým žalovaný podľa § 46a ods. 5 ZoA rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území\nSlovenskej republiky neoprávnený pobyt, na územie Cyperskej republiky ako krajiny zodpovednej za\nposúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa Dublinu III.\n49. V konaní bolo preukázané, že žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území\nCyperskej republiky, ako členského štátu Európskej únie, dňa 09.11.2020.\n50. Dňa 11.10.2023 Dublinské stredisko, v súlade s Kapitolou I, čl. 2 vykonávacieho Nariadenia Komisie\n(EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje\npodrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 zaslalo dožiadanie o prijatie žalobcu\nspäť cyperskému partnerskému úradu. Dňa 12.10.2023 Cyperská republika písomne akceptovala\nprijatie späť žalobcu a súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie.\n51. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že na území Cyperskej republiky sa obáva o svoj život a nebola\nmu tam poskytnutá žiadna ochrana ani pomoc. Podľa názoru žalobcu, žalovaný dôsledne neposúdil\nokolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prijímacím podmienkam\nžiadateľov o azyl v Cyperskej republike, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n52. Z ustanovenia čl. 3 ods. 2 Dublinu III vyplýva, že v rámci dublinského systému nemožno\npremiestňovať žiadateľov o medzinárodnú ochranu do členského štátu, v ktorom azylové konanie\nalebo podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu vykazujú systémové chyby z hľadiska\nzáväzných štandardov Spoločného európskeho azylového systému, že by v prípade premiestnenia\nžiadateľa do tejto krajiny dublinského systému vzniklo riziko neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania\ns týmto žiadateľom podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie (Charta), resp. čl. 3 Dohovoru o\nochrane ľudských právach a základných slobôd (Dohovor).\n53. V súlade s rozhodovacou činnosťou správnych súdov správny orgán do svojho rozhodnutia zahrnul\nsprávnu úvahu podľa čl. 3 ods. 2 druhý pododsek Dublinu III, týkajúcu sa premiestnenia žalobcu.\nTeda, žalovaný posúdil, či v prípade Cyperskej republiky existujú závažné dôvody domnievať sa, že\ntu dochádza k systémovým chybám, pokiaľ ide o konanie o azyle a podmienky prijímania žiadateľov,\nna základe ktorých je tu riziko, že žiadateľom hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v tejto\nkrajine, ako krajine, ktorá je zodpovedná za posúdenie ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalovaný\nv administratívnom konaní zhromaždil pred vydaním svojho rozhodnutia náležité podklady, a to presné\na aktuálne informácie a v danom prípade aj o členskom štáte Európskej únie, do ktorého má byť žalobca\nvrátený v rámci dublinského konania, z ktorých nevyplýva, že by vrátením žalobcu mu ako žiadateľovi o\nazyl, hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v Cyperskej republike, respektíve by čelil takému\nriziku, ktoré by bolo v rozpore s čl. 4 Charty alebo čl. 3 Dohovoru.\n54. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že žalovaný venoval náležitú pozornosť\nzisťovaniu prijímacích podmienok žiadateľa (žalobcu) o medzinárodnú ochranu v Cyperskej republike so\nzameraním na zistenie systémových vád, ktoré by v prípade premiestnenia žalobcu mohli spôsobiť riziko\n\nneľudského, či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 4 Charty, resp. čl. 3 Dohovoru (pozri bližšie stranu\n4 a 5 preskúmavaného rozhodnutia). Preto túto žalobnú námietku správny súd považoval za nedôvodnú.\n55. K nevyužitiu možnosti žalovaného vykonať osobný pohovor so žalobcom podľa Správneho poriadku\npre získanie všetkých potrebných informácii vo veci, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného,\nsúd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie bolo dňa 10.11.2023 žalobcovi riadne pretlmočené z jazyka\nslovenského do jazyka arabského a žalobca mu porozumel, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca\nproti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu a v konaní pred správnym súdom je riadne zastúpený\nCentrom právnej pomoci. V rámci tohto súdneho konania mal žalobca možnosť vzniesť aj také skutkové\nokolnosti, ktoré neboli predmetom konania pred správnym orgánom, na ktoré by bol správny súd\nnásledne povinný prihliadať (§ 206 ods. 4 SSP). Napriek týmto procesným garanciám a možnosti\ndomáhať sa nápravy, žalobca v konaní pred správnym súdom nepredniesol (ani v rovine tvrdení) také\nskutkové tvrdenia, ktoré by mohli podľa názoru správneho súdu viesť (čo i teoreticky) k záveru, že\nurčenie Cyperskej republiky ako zodpovedného štátu bolo vykonané nesprávne (z dôvodu, že sa má\nuplatniť iné z kritérií ustanovených v Kapitole III Dublinu III). Správny súd preto dospel k záveru, že\nprocesný postup žalovaného v administratívnom konaní nevykazuje v tomto kontexte tak závažnú vadu,\nktorá by zakladala dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Navyše v zápisnici\no podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2023 žalobca uviedol nepravdu (možno chyba v písaní – pozn. súdu)\no tom, kedy odišiel zo Sýrie – vraj júl 2023, pričom o medzinárodnú ochranu na Cypre požiadal dňa\n09.11.2020. Ďalej uviedol, že na Cypre nezotrval, pretože chce ísť do Nemecka. Dodal, že nechce\nostať ani na Slovensku a nežiada tu ani o azyl (čo vyplýva aj z písomného podania Migračného úradu\nzo dňa 29.12.2023). Z uvedených dôvodov vykonanie osobného pohovoru so žalobcom pred vydaním\npreskúmavaného rozhodnutia správny súd, a to hlavne s prihliadnutím na kladný výsledok zo systému\nEURODAC, nepovažuje za taký nedostatok v procesnom postupe žalovaného, ktorý by bol dôvodom\nna zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n56. Len pre úplnosť súd dodáva, že nie je v kompetencii slovenských štátnych orgánov ovplyvniť dĺžku\nazylovej procedúry v Cyperskej republike.\n57. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd žalobu zamietol podľa § 219 SSP, pretože žalobné dôvody\nuplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe nie sú dôvodné.\n58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že právo na ich náhradu\núčastníkom konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nalebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}