Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 16Sas/4/2023 0923100416 11. 12. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 14.02.2023 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 14.01.2021. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím č. 660 114 6343 0 zo dňa 21.03.2023 s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií túto žiadosť žalobcu zamietla podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ZSP“) a podľa § 21, § 132 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSZ“). 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02.06.2023, doručené Sociálnej poisťovni, ústrediu, v ten istý deň v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí a žiada priznať starobný dôchodok, keďže bol vojakom z povolania a mal za to, že získal potrebnú dobu „služby vykonávanej v ostatných prípadoch“ v rozsahu najmenej 20 rokov s tým, že celkovo získal dobu zamestnania viac ako 25 rokov. Žalobca mal za to, že Sociálna poisťovňa, ústredie, si v rámci rozhodovania o jeho žiadosti o starobný dôchodok nesprávne vykladala znenie § 132 ZSZ a poukázal na s danou vecou súvisiace Zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 24/2020 zo dňa 17.06.2020, ktoré vo vzťahu k výkladu pojmu „služba“ poukazuje na § 55 zákona č. 351/1997 Z. z. podľa ktorého: „Tam, kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa názov služobná povinnosť, vojenská činná služba, ďalšia služba, vojenské cvičenie, trvalá dovolenka, služba vojaka z povolania, preskúšanie, prepustenie z vojska, úľavy zo služobnej povinnosti, dočasné úľavy zo služobnej povinnosti a dobrovoľný vstup do vojska, rozumie sa tým povinná vojenská služba, výkon vojenskej služby, prípravná služba, zdokonaľovacia služba, prerušenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, profesionálna služba, preverenie, vyradenie z vojenskej evidencie, oslobodenie od výkonu vojenskej služby a dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti.“ Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27.07.2023. Žalovaný podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, potvrdil. 4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dôchodkový vek žalobcu bol posúdený s prihliadnutím na §21, § 132 a § 174 ZSZ. Námietka vznesená v odvolaní, týkajúca sa nesprávneho výkladu pojmu „služba“ vykonávaná v ostatných prípadoch, ktorú podľa toho vykonával (v ostatných kategóriách) nie je dôvodná. Aj komentár k zákonnému ustanoveniu upresňuje, že pod pojmom služba vykonávaná v ostatných prípadoch treba rozumieť v logickom slede po predchádzajúcom písmene a) napríklad jej zaradenie do II. kategórie funkcií, prípadne súčet rokov služby zaradených v I. a II. kategórii funkcií. Rozhodne podľa § 274 ods. 1 ZSP na zachovanie nárokov poistencov (napríklad na znížených dôchodkový vek) má vplyv len zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií, nie do III. pracovnej kategórie. 5. Ďalej podľa § 174 ods. 2 ZSP podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného odseku 1 je, aby zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1999, pričom zákon vyžaduje splnenie podmienok § 174 ods. 1 a 2 kumulatívne. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia doba poistenia: od 1. augusta 1984 do 31. decembra 1984 (I. kategória, náhradná služba vo vojenskej škole), od 1. januára 1985 do 16. júla 1988 (II. kategória, vojak z povolania vo vojenskej škole), od 17. júla 1988 do 31. decembra 1999 (I. kategória, vojak z povolania), od 1. januára 2000 do 31. decembra 2008 (III. kategória, vojak z povolania). Vzhľadom k tomu, že žalobca v zamestnaní, zaradenom do I. a II. kategórie funkcii získal 15 rokov a 156 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov, nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku, a preto mu k 14. januáru 2021, vo veku 55 rokov, nárok na starobný dôchodok nevznikol. Keďže k 14. januáru 2021, ani k 14. januáru 2023 ako uviedol žalobca v odvolaní, nesplnil podmienky nároku na požadovaný znížený dôchodkový vek, nárok na starobný dôchodok mu podľa § 21 ods. 1 písm. c) (k 55. roku veku) ani podľa § 132 ods. 1 písm. b) (k 57. roku veku) a rovnako ani § 174 ods. 1 písm. b) (k 57. roku veku ZSP nevznikol. Správna žaloba 6. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.09.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach nasledujúci deň domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, rovnako ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako správneho orgánu prvého stupňa č. 660 114 6343 0 zo dňa 21.03.2023 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal voči žalovanému priznať náhradu trov konania. Žalobca požaduje napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, teda podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 7. V správnej žalobe namietal najmä: - výklad zákonného ustanovenia § 132 ods. 1 ZSZ žalovaným aj správnym orgánom prvého stupňa na účely rozhodovania o žiadosti žalobcu v rozpore s výslovným znením zákona, keďže samotný zákon používa pojem „služba v ostatných prípadoch“ a nie pojem „služba zaradená do I. a II. kategórie funkcií“, a taktiež výklad pojmu „služba“ v rámci rozhodovania o žiadostiach vojakov o starobný dôchodok inak, ako je uvedené v Zjednocujúcom stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.06.2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 1/2020, - skutočnosť, že z tohto zjednocujúceho stanoviska nevyplýva, že by „službou“ na účely aplikácie § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ nemala byť profesionálna služba vojaka z povolania, ktorú vykonával žalobca od 01.01. 2000 do 31.12.2008, - aplikáciu § 274 ods. 1 ZSP v napadnutom rozhodnutí, keďže žalobca svoj nárok neuplatňoval zo zaradenia do I. či II. kategórie funkcií, ale na základe § 132 ods. 1 ZSZ z ktorého vyplýva, že vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov (žalobca bol ku dňu 14.01.2023 zamestnaný 29 rokov a 168 dní, pričom nepretržite od 01.08.1984 do 31.12.2008 (teda 20 rokov a 153 dní) vykonával službu (vojenskú službu, službu vojaka z povolania vo vojenskej skole a
službu vojaka z povolania) a 9 rokov a 13 dní bol zamestnancom), alebo ak vykonával najmenej 20 rokov „službu v ostatných prípadoch“ (žalobca vykonával „službu v ostatných prípadoch“ 20 rokov a 153 dní). Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 8. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 30.10.2023, doručeným správnemu súdu dňa 02.11.2023 v ktorom uviedol, že žalobca v správnej žalobe, rovnako ako v odvolaní, namietal výklad pojmu „služba vykonávaná v ostatných prípadoch“ žalovaným, obsiahnutý v ustanovení § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ, a žiadal zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok k zníženému dôchodkovému veku celkovú službu vykonávanú aj v ostatných prípadoch, teda službu, ktorú vykonával (v ostatných kategóriách). Celkovo ide o rozsah 29 rokov a 168 dní doby poistenia, a keďže k 14. januáru 2023 žalobca dosiahol vek 57 rokov, žiadal k tomuto dňu priznať starobný dôchodok podľa vyššie spomínaného § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ. 9. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia poukázal na komentár k zákonnému ustanoveniu § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ ktorý upresňuje, že pod pojmom služba vykonávaná v ostatných prípadoch treba rozumieť v logickom slede po predchádzajúcom písmene a) napríklad jej zaradenie do II. kategórie funkcií, prípadne súčet rokov služby zaradených v I. a II. kategórii funkcií. Pre účely § 274 ZSP na zachovanie nárokov poistencov (napríklad na znížený dôchodkový vek) má podľa zámeru zákonodarcu vplyv len na zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií, nie do III. pracovnej kategórie. Ustanovenie § 274 ZSP má právny význam pre posúdenie, či účastník konania spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa zosúladili svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (judikát č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu súdov Slovenskej republiky č. 5/2011) tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňujú aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určia aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Zamestnanie v III. pracovnej kategórii, ktorú žalobca žiadal zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok k zníženému dôchodkovému veku, nespĺňa podmienky pre zachovanie nárokov podľa § 274 ZSP. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcii najmenej 20 rokov, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku ani k 55. roku a ani k 57. roku veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že námietka žalobcu tykajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok v plnom rozsahu 29 rokov a 168 dni je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu nezískal najmenej 20 rokov služby zaradenej do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nie je možné v jeho prípade postupovať podľa ustálenej judikatúry. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol správnemu súdu aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Žalobca v replike zo dňa 08.11.2023, doručenej súdu v ten istý deň uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe nijakým spôsobom nereagoval na jeho žalobnú argumentáciu. Uviedol, že žalovaný aj vo vyjadrení k správnej žalobe ponechal bez povšimnutia ním spomínané Zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2020, ktoré uviedol k výkladu pojmu „služba“ podľa § 55 zákona č. 351/1997 Z. z., a namiesto toho sa žalovaný zmieňoval o rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa žalobcu nie je relevantným pre danú vec. Žalobca mal za to, že ku dňu podania vyjadrenia mu je odopieraná dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú mu vznikol nárok v trvaní desiatich mesiacov. Konanie na správnom súde 12. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 11.12.2024 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Výber z relevantnej právnej úpravy 13. Podľa § 21 ods. 1 ZSZ občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b) až h) d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 132 ods. 1 ZSZ vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 174 ods. 1 ZSZ občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcii, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe v I. kategórii funkcií b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcii c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 ZSZ podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa § 103 ods. 1, bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/> o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 14. Správny súd je povinný postupovať v súlade s procesnými pravidlami, ktoré nastolil zákonodarca v prvej a tretej časti SSP, a to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vykonať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v ZSP.
15. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 16. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku potvrdil. 17. Podstatou tohto konania je zodpovedanie otázky, či zamestnanie III. kategórie sa považuje za tzv. službu v ostatných prípadoch. 18. Argumentácia žalobcu v správnej žalobe je prevažne založená na znení § 132 ZSZ, podľa ktorého vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov v prípade ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo ak dosiahol vek aspoň 57 rokov, v prípade že vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch a práve toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pod pojem ostatné prípady treba zahrnúť aj službu v I. a II. kategórii funkcií, čo podľa názoru žalobcu vychádza aj zo zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. 19. V konaní nebolo sporným, že žalobca vykonával od 01.08.1984 do 31.12.1984 (I. kategória funkcií) dobu náhradnej vojenskej služby, od 01.01.1985 do 16.07.1988 (II. kategória funkcií) dobu vojaka z povolania vo vojenskej škole, od 17.07.1988 do 31.12.1999 (I. kategória funkcií) dobu vojaka z povolania a od 01.01.2000 do 31.12.2008 (III. pracovná kategória) dobu vojaka z povolania, sporným zostala otázka, či Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa mala do počtu zvýhodneného pracovného zaradenia pre účely určenia dôchodkového veku započítať aj obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2008, v ktorom sťažovateľ vykonával službu ako vojak z povolania v III. pracovnej kategórii. 20. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku. Skorší vznik nároku na starobný dôchodok odôvodňuje splnenie podmienok uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo § 174 ods. 1 a 2 ZSZ. 21. V danej veci nárok sťažovateľa na skorší dôchodkový vek odôvodňuje len splnenie podmienok podľa § 174 ods. 1 a 2 ZSZ, a preto bolo potrebné prihliadať len na dobu služby vykonávanú do 01.01.2000 vo zvýhodnenej kategórií funkcií, vzhľadom na to, že od účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. sa na sociálne zabezpečenie vojakov nemôžu použiť § 130 až 145 ZSZ, a teda nemôže sa použiť ani jeho § 132, ktorého aplikácie sa žalobca domáhal. 22. Pre účely určenia vzniku nároku sťažovateľa na starobný dôchodok, je v tomto prípade bez právneho významu, v akej pracovnej kategórii a po akú dobu vykonával službu po 01.01.2000. 23. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pričom riešil identickú otázku, teda či výkon zamestnania - vojaka z povolania v období od 01.01.2000 teda zamestnanie III. kategórie sa považuje za tzv. službu v ostatných prípadoch, keďže zodpovedanie tejto právnej otázky má následne vplyv na stanovenie dôchodkového veku žalobcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 48Sa/3/2019-44 zo dňa 23. septembra 2019 žalobu žalobcu zamietol, a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 9Sk/52/2019 zo dňa 30.06.2020 kasačnú sťažnosť voči predmetnému rozsudku zamietol. Z uvedeného rozhodnutia vychádzal aj Správny súd v Košiciach. 24. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo podrobené aj ústavnému prieskumu, keď Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením III. ÚS 143/2021 zo dňa 16.02.2021 ústavnú sťažnosť odmietol, pričom v závere uvádza: „Požiadavka sťažovateľa, aby mu pre účely zníženia veku odchodu do dôchodku bola zohľadnená služba v III. pracovnej kategórii, nemá oporu v aplikovateľných právnych predpisoch. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej malo byť neuznaním rokov odpracovaných v III. kategórii zasiahnuté do jeho základného práva na spravodlivý proces či na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, je zjavne neopodstatnená.“
25. Žalobcovi možno dať za pravdu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal námietkou, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ohľadom zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020, ktorú uvádzal v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Treba uznať aj to, že s uvedenou argumentáciou sa žalovaný nezaoberal ani vo vyjadrení k žalobe. Pokiaľ správny orgán určitej námietke neporozumie, nie je správne takúto námietku ignorovať, ale v rozhodnutí svoje nepochopenie priznať. Správnemu súdu nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom má predmetné stanovisko súvisieť s prejednávanou vecou. Žalobca nevysvetlil, ktorý zo štyroch bodov predmetného stanoviska sa danej veci týka, bližšie nijako nezdôvodnil, prečo by toto stanovisko malo podporovať jeho právny záver, že službu III. kategórie je potrebné považovať za službu v ostatných prípadoch. Jediným podporným konštatovaním k uvedenému je bod 16. žaloby, kde žalobca uvádza, že zo stanoviska nevyplýva, že by službou na účely aplikácie ust. § 132 ods. 1 písm. b) nemala byť profesionálna služba vojaka z povolania, ktorú vykonával žalobca od 1.1.2000 do 31.12.2008. Toto skutočne zo stanoviska nevyplýva, avšak nevyplýva z neho ani to, že službu III. kategórie je potrebné považovať za službu v ostatných prípadoch. Správny súd preto týmto priznáva, že predmetnú námietku žalobcu nepochopil. 26. V súhrne uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.