{"guid": "47883c98-20b4-44d5-957c-b046e3a551f9:ed23f03c-8f70-457e-ae5f-a14e0f12ae56", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2", "spisova_znacka": "16Sas/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Sas/4/2023 z 11. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 11. decembra 2024, sp. zn. 16Sas/4/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2", "identifikacne_cislo": "0923100416", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2024-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "nazov": "§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "nazov": "§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-174", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-103", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed23f03c-8f70-457e-ae5f-a14e0f12ae56", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n16Sas/4/2023\n0923100416\n11. 12. 2024\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2024:0923100416.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka\nso sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny\nriaditeľ, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.\n660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 14.02.2023 požiadal o priznanie\nstarobného dôchodku odo dňa 14.01.2021. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého\nstupňa svojim rozhodnutím č. 660 114 6343 0 zo dňa 21.03.2023 s prihliadnutím na dobu výkonu\nslužobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií túto žiadosť žalobcu zamietla podľa § 65 a § 274\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ZSP“) a podľa § 21, § 132 a § 174 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSZ“).\n2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02.06.2023, doručené Sociálnej\npoisťovni, ústrediu, v ten istý deň v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí a žiada priznať starobný\ndôchodok, keďže bol vojakom z povolania a mal za to, že získal potrebnú dobu „služby vykonávanej\nv ostatných prípadoch“ v rozsahu najmenej 20 rokov s tým, že celkovo získal dobu zamestnania viac\nako 25 rokov. Žalobca mal za to, že Sociálna poisťovňa, ústredie, si v rámci rozhodovania o jeho\nžiadosti o starobný dôchodok nesprávne vykladala znenie § 132 ZSZ a poukázal na s danou vecou\nsúvisiace Zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj\n24/2020 zo dňa 17.06.2020, ktoré vo vzťahu k výkladu pojmu „služba“ poukazuje na § 55 zákona\nč. 351/1997 Z. z. podľa ktorého: „Tam, kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa názov\nslužobná povinnosť, vojenská činná služba, ďalšia služba, vojenské cvičenie, trvalá dovolenka, služba\nvojaka z povolania, preskúšanie, prepustenie z vojska, úľavy zo služobnej povinnosti, dočasné úľavy\nzo služobnej povinnosti a dobrovoľný vstup do vojska, rozumie sa tým povinná vojenská služba, výkon\nvojenskej služby, prípravná služba, zdokonaľovacia služba, prerušenie výkonu základnej služby alebo\nnáhradnej služby, profesionálna služba, preverenie, vyradenie z vojenskej evidencie, oslobodenie od\nvýkonu vojenskej služby a dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti.“ Na základe uvedeného žiadal, aby\nodvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n\n3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, ktoré\nbolo žalobcovi doručené dňa 27.07.2023. Žalovaný podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu v celom\nrozsahu zamietol, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, potvrdil.\n4. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dôchodkový vek žalobcu bol posúdený s prihliadnutím na §21,\n§ 132 a § 174 ZSZ. Námietka vznesená v odvolaní, týkajúca sa nesprávneho výkladu pojmu „služba“\nvykonávaná v ostatných prípadoch, ktorú podľa toho vykonával (v ostatných kategóriách) nie je dôvodná.\nAj komentár k zákonnému ustanoveniu upresňuje, že pod pojmom služba vykonávaná v ostatných\nprípadoch treba rozumieť v logickom slede po predchádzajúcom písmene a) napríklad jej zaradenie do\nII. kategórie funkcií, prípadne súčet rokov služby zaradených v I. a II. kategórii funkcií. Rozhodne podľa\n§ 274 ods. 1 ZSP na zachovanie nárokov poistencov (napríklad na znížených dôchodkový vek) má vplyv\nlen zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií, nie do III.\npracovnej kategórie.\n5. Ďalej podľa § 174 ods. 2 ZSP podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného\nodseku 1 je, aby zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1999, pričom zákon vyžaduje\nsplnenie podmienok § 174 ods. 1 a 2 kumulatívne. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre\njeho výšku bola zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia doba poistenia: od 1.\naugusta 1984 do 31. decembra 1984 (I. kategória, náhradná služba vo vojenskej škole), od 1. januára\n1985 do 16. júla 1988 (II. kategória, vojak z povolania vo vojenskej škole), od 17. júla 1988 do 31.\ndecembra 1999 (I. kategória, vojak z povolania), od 1. januára 2000 do 31. decembra 2008 (III. kategória,\nvojak z povolania). Vzhľadom k tomu, že žalobca v zamestnaní, zaradenom do I. a II. kategórie funkcii\nzískal 15 rokov a 156 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov, nesplnil podmienku nároku na zníženie\ndôchodkového veku, a preto mu k 14. januáru 2021, vo veku 55 rokov, nárok na starobný dôchodok\nnevznikol. Keďže k 14. januáru 2021, ani k 14. januáru 2023 ako uviedol žalobca v odvolaní, nesplnil\npodmienky nároku na požadovaný znížený dôchodkový vek, nárok na starobný dôchodok mu podľa §\n21 ods. 1 písm. c) (k 55. roku veku) ani podľa § 132 ods. 1 písm. b) (k 57. roku veku) a rovnako ani §\n174 ods. 1 písm. b) (k 57. roku veku ZSP nevznikol.\nSprávna žaloba\n6. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.09.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach nasledujúci\ndeň domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 660 114 6343 0 zo dňa 14.07.2023, rovnako ako aj\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako správneho orgánu prvého stupňa č. 660 114 6343 0 zo\ndňa 21.03.2023 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zároveň\nžiadal voči žalovanému priznať náhradu trov konania. Žalobca požaduje napadnuté rozhodnutie zrušiť\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, teda podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“).\n7. V správnej žalobe namietal najmä:\n- výklad zákonného ustanovenia § 132 ods. 1 ZSZ žalovaným aj správnym orgánom prvého stupňa na\núčely rozhodovania o žiadosti žalobcu v rozpore s výslovným znením zákona, keďže samotný zákon\npoužíva pojem „služba v ostatných prípadoch“ a nie pojem „služba zaradená do I. a II. kategórie funkcií“,\na taktiež výklad pojmu „služba“ v rámci rozhodovania o žiadostiach vojakov o starobný dôchodok inak,\nako je uvedené v Zjednocujúcom stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. zo dňa 17.06.2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod číslom 1/2020,\n- skutočnosť, že z tohto zjednocujúceho stanoviska nevyplýva, že by „službou“ na účely aplikácie § 132\nods. 1 písm. b) ZSZ nemala byť profesionálna služba vojaka z povolania, ktorú vykonával žalobca od\n01.01. 2000 do 31.12.2008,\n- aplikáciu § 274 ods. 1 ZSP v napadnutom rozhodnutí, keďže žalobca svoj nárok neuplatňoval zo\nzaradenia do I. či II. kategórie funkcií, ale na základe § 132 ods. 1 ZSZ z ktorého vyplýva, že vojak z\npovolania má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov (žalobca bol ku dňu\n14.01.2023 zamestnaný 29 rokov a 168 dní, pričom nepretržite od 01.08.1984 do 31.12.2008 (teda 20\nrokov a 153 dní) vykonával službu (vojenskú službu, službu vojaka z povolania vo vojenskej skole a\n\nslužbu vojaka z povolania) a 9 rokov a 13 dní bol zamestnancom), alebo ak vykonával najmenej 20 rokov\n„službu v ostatných prípadoch“ (žalobca vykonával „službu v ostatných prípadoch“ 20 rokov a 153 dní).\nVyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n8. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 30.10.2023, doručeným správnemu\nsúdu dňa 02.11.2023 v ktorom uviedol, že žalobca v správnej žalobe, rovnako ako v odvolaní, namietal\nvýklad pojmu „služba vykonávaná v ostatných prípadoch“ žalovaným, obsiahnutý v ustanovení § 132\nods. 1 písm. b) ZSZ, a žiadal zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok k zníženému dôchodkovému\nveku celkovú službu vykonávanú aj v ostatných prípadoch, teda službu, ktorú vykonával (v ostatných\nkategóriách). Celkovo ide o rozsah 29 rokov a 168 dní doby poistenia, a keďže k 14. januáru\n2023 žalobca dosiahol vek 57 rokov, žiadal k tomuto dňu priznať starobný dôchodok podľa vyššie\nspomínaného § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ.\n9. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia\npoukázal na komentár k zákonnému ustanoveniu § 132 ods. 1 písm. b) ZSZ ktorý upresňuje, že pod\npojmom služba vykonávaná v ostatných prípadoch treba rozumieť v logickom slede po predchádzajúcom\npísmene a) napríklad jej zaradenie do II. kategórie funkcií, prípadne súčet rokov služby zaradených v\nI. a II. kategórii funkcií. Pre účely § 274 ZSP na zachovanie nárokov poistencov (napríklad na znížený\ndôchodkový vek) má podľa zámeru zákonodarcu vplyv len na zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej\nkategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií, nie do III. pracovnej kategórie. Ustanovenie § 274 ZSP\nmá právny význam pre posúdenie, či účastník konania spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok\ns prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa zosúladili svoju\naplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (judikát č. 55\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu súdov Slovenskej republiky č. 5/2011) tak, že pre posúdenie\ndôchodkových nárokov zohľadňujú aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II.\nkategórie funkcií a následne určia aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o\ninvalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č.\n416/1991 Zb. Zamestnanie v III. pracovnej kategórii, ktorú žalobca žiadal zohľadniť pre nárok na starobný\ndôchodok k zníženému dôchodkovému veku, nespĺňa podmienky pre zachovanie nárokov podľa § 274\nZSP. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcii najmenej 20 rokov, nie sú splnené\npodmienky na zníženie dôchodkového veku ani k 55. roku a ani k 57. roku veku, a preto nie je možné\nposudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že námietka žalobcu tykajúca sa zhodnotenia\nobdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok v plnom rozsahu 29 rokov a 168 dni\nje nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového\nstavu nezískal najmenej 20 rokov služby zaradenej do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto\npri hodnotení doby služby nie je možné v jeho prípade postupovať podľa ustálenej judikatúry. Na základe\nuvedených skutočností žalovaný navrhol správnemu súdu aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n11. Žalobca v replike zo dňa 08.11.2023, doručenej súdu v ten istý deň uviedol, že žalovaný vo svojom\nvyjadrení k správnej žalobe nijakým spôsobom nereagoval na jeho žalobnú argumentáciu. Uviedol, že\nžalovaný aj vo vyjadrení k správnej žalobe ponechal bez povšimnutia ním spomínané Zjednocujúce\nstanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2020, ktoré uviedol k výkladu pojmu\n„služba“ podľa § 55 zákona č. 351/1997 Z. z., a namiesto toho sa žalovaný zmieňoval o rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa žalobcu nie je relevantným pre danú vec. Žalobca\nmal za to, že ku dňu podania vyjadrenia mu je odopieraná dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú mu\nvznikol nárok v trvaní desiatich mesiacov.\nKonanie na správnom súde\n12. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\n\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 11.12.2024 rozsudok, ktorým žalobu zamietol.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nVýber z relevantnej právnej úpravy\n13. Podľa § 21 ods. 1 ZSZ občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25\nrokov a dosiahol vek aspoň:\na) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a) alebo\nnajmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,\nb) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak\nbol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e)\nc) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b) až h)\nd) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až\nl), alebo\ne) 60 rokov.\nPodľa § 132 ods. 1 ZSZ vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej\n25 rokov a dosiahol vek aspoň\na) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,\nb) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.\nPodľa § 174 ods. 1 ZSZ občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej\nkategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcii, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný\ndôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 a dosiahol vek aspoň:\na) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),\nprípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe v I. kategórii funkcií\nb) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),\nprípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcii\nc) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)\nprípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v službe I. kategórie\nfunkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo\nd) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),\nprípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní\nuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.\nPodľa § 174 ods. 2 ZSZ podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že\nzamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;\nza zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1\nnariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.\nPodľa § 103 ods. 1, bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov,\nod nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až\n145 zákona č. 100/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/> o\nsociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), ak správny súd po\npreskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\nrozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n14. Správny súd je povinný postupovať v súlade s procesnými pravidlami, ktoré nastolil zákonodarca\nv prvej a tretej časti SSP, a to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nvykonať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v ZSP.\n\n15. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\na postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby,\nkedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d)\nSSP, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n16. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku potvrdil.\n17. Podstatou tohto konania je zodpovedanie otázky, či zamestnanie III. kategórie sa považuje za tzv.\nslužbu v ostatných prípadoch.\n18. Argumentácia žalobcu v správnej žalobe je prevažne založená na znení § 132 ZSZ, podľa ktorého\nvojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek\naspoň 55 rokov v prípade ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo\nak dosiahol vek aspoň 57 rokov, v prípade že vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch\na práve toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pod pojem ostatné prípady treba zahrnúť aj službu\nv I. a II. kategórii funkcií, čo podľa názoru žalobcu vychádza aj zo zjednocujúceho stanoviska správneho\nkolégia Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020.\n19. V konaní nebolo sporným, že žalobca vykonával od 01.08.1984 do 31.12.1984 (I. kategória funkcií)\ndobu náhradnej vojenskej služby, od 01.01.1985 do 16.07.1988\n(II. kategória funkcií)\ndobu vojaka z povolania vo vojenskej škole, od 17.07.1988 do 31.12.1999 (I. kategória funkcií) dobu\nvojaka z povolania a od 01.01.2000 do 31.12.2008\n(III. pracovná kategória) dobu vojaka z povolania,\nsporným zostala otázka, či Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa mala do počtu\nzvýhodneného pracovného zaradenia pre účely určenia dôchodkového veku započítať aj obdobie od\n01.01.2000 do 31.12.2008, v ktorom sťažovateľ vykonával službu ako vojak z povolania v III. pracovnej\nkategórii.\n20. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr dovŕšením dôchodkového veku. Skorší vznik nároku\nna starobný dôchodok odôvodňuje splnenie podmienok uvedených v § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 alebo\n§ 174 ods. 1 a 2 ZSZ.\n21. V danej veci nárok sťažovateľa na skorší dôchodkový vek odôvodňuje len splnenie podmienok podľa\n§ 174 ods. 1 a 2 ZSZ, a preto bolo potrebné prihliadať len na dobu služby vykonávanú do 01.01.2000 vo\nzvýhodnenej kategórií funkcií, vzhľadom na to, že od účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. sa na sociálne\nzabezpečenie vojakov nemôžu použiť § 130 až 145 ZSZ, a teda nemôže sa použiť ani jeho § 132,\nktorého aplikácie sa žalobca domáhal.\n22. Pre účely určenia vzniku nároku sťažovateľa na starobný dôchodok, je v tomto prípade bez právneho\nvýznamu, v akej pracovnej kategórii a po akú dobu vykonával službu po 01.01.2000.\n23. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pričom riešil identickú\notázku, teda či výkon zamestnania - vojaka z povolania v období od 01.01.2000 teda zamestnanie\nIII. kategórie sa považuje za tzv. službu v ostatných prípadoch, keďže zodpovedanie tejto právnej\notázky má následne vplyv na stanovenie dôchodkového veku žalobcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom\nč.k. 48Sa/3/2019-44 zo dňa 23. septembra 2019 žalobu žalobcu zamietol, a následne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudkom 9Sk/52/2019 zo dňa 30.06.2020 kasačnú sťažnosť voči predmetnému\nrozsudku zamietol. Z uvedeného rozhodnutia vychádzal aj Správny súd v Košiciach.\n24. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo podrobené aj ústavnému\nprieskumu, keď Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením III. ÚS 143/2021 zo dňa 16.02.2021\nústavnú sťažnosť odmietol, pričom v závere uvádza: „Požiadavka sťažovateľa, aby mu pre účely\nzníženia veku odchodu do dôchodku bola zohľadnená služba v III. pracovnej kategórii, nemá oporu v\naplikovateľných právnych predpisoch. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej malo byť neuznaním rokov\nodpracovaných v III. kategórii zasiahnuté do jeho základného práva na spravodlivý proces či na\nprimerané hmotné zabezpečenie v starobe, je zjavne neopodstatnená.“\n\n25. Žalobcovi možno dať za pravdu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal námietkou,\nže žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ohľadom zjednocujúceho stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020, ktorú uvádzal v odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu. Treba uznať aj to, že s uvedenou argumentáciou sa žalovaný nezaoberal\nani vo vyjadrení k žalobe. Pokiaľ správny orgán určitej námietke neporozumie, nie je správne takúto\nnámietku ignorovať, ale v rozhodnutí svoje nepochopenie priznať. Správnemu súdu nie je vôbec zrejmé,\nakým spôsobom má predmetné stanovisko súvisieť s prejednávanou vecou. Žalobca nevysvetlil, ktorý\nzo štyroch bodov predmetného stanoviska sa danej veci týka, bližšie nijako nezdôvodnil, prečo by toto\nstanovisko malo podporovať jeho právny záver, že službu III. kategórie je potrebné považovať za službu\nv ostatných prípadoch. Jediným podporným konštatovaním k uvedenému je bod 16. žaloby, kde žalobca\nuvádza, že zo stanoviska nevyplýva, že by službou na účely aplikácie ust. § 132 ods. 1 písm. b) nemala\nbyť profesionálna služba vojaka z povolania, ktorú vykonával žalobca od 1.1.2000 do 31.12.2008. Toto\nskutočne zo stanoviska nevyplýva, avšak nevyplýva z neho ani to, že službu III. kategórie je potrebné\npovažovať za službu v ostatných prípadoch. Správny súd preto týmto priznáva, že predmetnú námietku\nžalobcu nepochopil.\n26. V súhrne uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju s\npoukazom na § 190 SSP zamietol.\n27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých\núčastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom\nani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno\npodať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}