Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6Sas/3/2023 0923100321 05. 08. 2024 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100321.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.- C., Slovenská republika proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27614-2/2023-BA zo dňa 12.06.2023, vo veci nepriznania nároku na nemocenské a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 14.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 15.08.2023, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 27614-2/2023-BA zo dňa 12.06.2023 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200 - 013889 - CA01/2023 zo dňa 20.03 .2023 ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“). Administratívne konanie 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správny orgán prvého stupňa" ) vydala dňa 20. 03. 2023 rozhodnutie č. 200 - 013889 - CA01/2023, ktorým rozhodla, že podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nemá žalobca v období od 06.02.2023 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie nárok na nemocenské. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca nesplnil podmienku nároku na nemocenskú dávku v zmysle § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože za obdobie účasti na nemocenskom poistení povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. od 01.07.2022 do 31.01.2023, poistné na nemocenské poistenie za mesiac január 2023 zaplatil oneskorene dňa 13. 02. 2023 a do správnej sumy ho doplatil oneskorene až dňa 26.02.2023. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že žalobca bol povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou do 31.01.2023 a v zmysle § 32 zákona o sociálnom poistení mu ochranná lehota trvala do 07.02.2023. Z predloženého potvrdenia ošetrujúceho lekára správny orgán prvého stupňa zistil, že dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol dňa 06.02.2023. Práve od tohto dátumu bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti, z ktorej bol nemocensky poistený. S poukazom na príslušnú právnu úpravu prvostupňový správny orgán uzavrel, že pre vznik nároku na nemocenské malo byť v prípade žalobcu nemocenské poistenie zaplatené najneskôr do 08.02.2023. Suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nebola v posudzovanom prípade úhrne nižšia ako 5 eur. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu z vyššie uvedeného vyplynulo, že žalobcovi
na základe nesplnenia zákonom ustanovených podmienok nárok na nemocenské za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 06.02.2023 do jej skončenia nevznikol. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.04.2023 odvolanie, v ktorom poukázal na nepochopiteľnosť rozhodnutia, ktoré považoval za vydané v rozpore ľudskými a morálnymi zásadami. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že k 31.01.2023 pozastavil svoju činnosť z finančných a zo závažných zdravotných dôvodov. Tvrdil, že na príslušnej pobočke sa informoval aké povinnosti mu z uvedenej skutočnosti vyplývajú, pričom táto ho informovala, že z dôvodu prerušenia svojej činnosti môže poistné uhradiť do konca februára 2023. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom uhradenia poistného až dňa 13.02.2023 a jeho následného doplatenia dňa 26.02.2023 bol jeho nepriaznivý zdravotný stav kvôli ktorému bol v období od 14.02.2023 do 20.02.2023 hospitalizovaný. V závere odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia nebol dlžníkom Sociálnej poisťovne, a preto spĺňal všetky podmienky vyžadované zákonom na priznanie nemocenského. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal zrušenia vydaného prvostupňového rozhodnutia a vydania rozhodnutia, ktorým mu bude priznané nemocenské za obdobie od 06.02.2023 do skončenia dôvodov na jeho poskytnutie. 4. Žalovaný - Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací správny orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo dňa 01.07.2022. Registračný list fyzickej osoby - prerušenie bol príslušnej pobočke doručený dňa 01.03.2023. Na základe tohto listu žalobcovi (pozn. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti) vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby odo dňa 01.02.2023. Citujúc príslušnú právnu úpravu zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že pri posudzovaní vzniku nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sa skúma splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je zistenie, či dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol po zániku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v ochrannej lehote. Druhou zákonnou podmienkou je overenie, či nemocenské poistenie bolo zaplatené najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom nemocenské poistenie zaniklo. V prípade žalobcu bolo obdobím sledovaným pre uznanie nároku na nemocenské obdobie od 01.07.2022 do 31.01.2023. Vzhľadom k tomu, že povinné nemocenské poistenie žalobcu v dôsledku jeho prerušenia zaniklo dňa 31.01.2023 a dôvod na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote dňa 06.02.2023 žalovaný konštatoval, že žalobca prvú podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku splnil. V súvislosti s posúdením druhej zákonnej podmienky žalovaný uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca povinný uhradiť poistné za mesiac január 2023 maximálne ku dňu 08.02.2023. Predmetnú podmienku žalobca nesplnil, pretože úplná úhrada poistného v správnej výške bola vykonaná oneskorene, po lehote splatnosti poistného. Žalovaný ďalej uviedol, že z údajov informačného systému vyplýva, že poistné na sociálne poistenie za mesiac január žalobca uhradil nasledovne: poistné vo výške 187, 78 eur, z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo sumu 24,92 eur dňa 13 02.2023 a poistné vo výške 12, 94 eur, z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavoval sumu 1,72 eur dňa 26.02.2023. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že s poukazom na § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie považuje za splnenú ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je nižšia ako 5,00 eur žalovaný podotkol, že predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať na prípad žalobcu. Podľa názoru žalovaného k tomu, aby mohlo byť predmetné ustanovenie aplikované je potrebné splniť podmienku nároku samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenské uvedenú v § 31 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení podľa ktorej povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak splnili podmienky ustanovené pre vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia. Aplikácia § 31 ods. 1 uvedeného zákona je podmienená kumulatívnym splnením podmienok uvedených v písm. a) a písm. b). Z uvedeného vyplývalo, že aby sa u žalobcu mohlo sledovať splnenie podmienky uvedenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení bolo potrebné najprv skúmať, či žalobca splnil podmienku uvedenú v § 31 ods. 1 písm. a), t.j., či nárok na nemocenskú dávku vznikol počas trvania nemocenského poistenia. Nárok žalobcovi vznikol dňa 06.02.2023, pričom povinné nemocenské poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo (v dôsledku jeho prerušenia) dňa 31.01.2023. Podľa názoru žalovaného je preto zrejmé, že žalobcovi v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby netrvalo a pri posúdení nároku žalobcu na nemocenské nebolo možné aplikovať § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Berúc do úvahy skutočnosť, že žalobcovi nárok na poskytnutie nemocenského vznikol
dňa 06.02.2023, t.j. v ochrannej lehote po zániku jeho povinného nemocenského poistenia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku žalobcu na nemocenské aplikoval § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších. K odvolacej námietke žalobcu o dôvodoch omeškania platby poistného za mesiac január 2023 žalovaný uviedol, že sociálna poisťovňa dôvody nesplnenia povinnosti podľa § 143 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, resp. nesplnenia podmienky zaplatenia poistného podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení neskúma. Konanie pred správnym súdom 5. V podanej správne žalobe žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, ako aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na riadne posúdenie veci nedostatočne zistil skutkový stav a podstatne porušil ustanovenia o konaní pred správnym orgánom, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. Žalobca uviedol, že za rozhodujúcu skutočnosť pre ktorú uhradil poistné v dňoch 13.02.2023 a doplatok dňa 26.02.2023 považoval nesprávne telefonické poučenie podané zamestnankyňou žalovaného, pričom žalovaným táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom vyhodnotená. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že sa spravoval nesprávnym poučením zamestnankyne žalovaného treba považovať poistné za uhradené včas a druhú podmienku nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby za splnenú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2018, sp. zn. 6Sžfk/28/2017 v zmysle ktorého “ v prípade, ak účastník svoj opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu podal síce oneskorene, avšak spravujúc sa nesprávnym poučením správneho súdu o príslušnej lehote, je namieste, aby najvyšší súd túto skutočnosť citlivo posúdil a vyložil v prospech účastníka konania. Opačný výklad správneho súdu by znamenal zamedzenie prístupu k spravodlivosti a porušenie práva na spravodlivý súdny proces.“ V súvislosti s citovaným rozhodnutím žalobca pripustil, že v jeho prípade nejde o oneskorené podanie opravného prostriedku, ale o oneskorenú platbu avšak taktiež na základe nesprávneho poučenia, a preto túto situáciu podľa jeho názoru možno považovať za analogickú k situácii riešenej v citovanom rozsudku. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že v prejednávanej veci nežiada nariadenie pojednávania. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.11.2023 žiadal správnu žalobu zamietnuť. Zároveň uviedol, že nežiada aby bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie. V podanom vyjadrení žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že námietka týkajúca s nesprávne poskytnutej informácie žalobcovi zo strany jeho zamestnankyne nebola v preskúmavanom rozhodnutí žiadnym spôsobom vyhodnotená. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že na skutočnosť, že sa žalobca spravoval nesprávnym poučením je potrebné prihliadať ako na nespornú a teda ako na skutočnosť, s ktorou sa stotožnil aj žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol meno zamestnankyne, časť komunikácie, ani ďalšie bližšie informácie a preto v odvolacom konaní nebolo možné bližšie šetrenie predmetnej námietky. Žalovaný dal do pozornosti žalobcu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999 a zdôraznil, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavný súd nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Odpoveď má byť daná iba na argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v prípade oneskorenej úhrady poistného spôsobenej zjavne nesprávnym poučením ide o úhradu poistného včas žalovaný uviedol, že sa s ňou nestotožňuje. V tejto súvislosti uviedol, že zákon o sociálnom poistení a ani žiadny iný predpis neumožňuje žalovanému priznať poistencovi nárok na nemocenské, ak nesplnil zákonné podmienky nároku, t.j. priznať nárok na nemocenskú dávku nad rámec zákona. Podľa názoru žalovaného ust. § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je formulované ako kogentné ustanovenie nepripúšťajúce žiadnu odchýlku. Opätovne zdôraznil, že včasné zaplatenie poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnou osobou je podmienkou vzniku nároku na nemocenskú dávku. Vzhľadom k tomu, že zákon o sociálnom poistení žalovanému neumožňuje v žiadnom zo svojich ustanovení odpustenie zmeškania lehoty na úhradu poistného žalovanému nie je daná zákonná možnosť na takýto postup. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/28/2017 na ktorý poukázal žalobca v podanej žalobe uviedol, že jeho analogické použitie v predmetnej veci nie je možné. Právny názor vyjadrení v predmetnom rozsudku sa vzťahuje k poučeniu, ako k jednej z obsahových náležitostí rozhodnutia, pričom z námietok žalobcu ako aj zo skutkového
stavu veci je zjavné, že predmetnej veci nejde o nesprávne poučenie v rovnakom zmysle. Žalovaný zastával názor, že v prípade oneskorenej úhrady poistného dôsledku, ktorej žalobcovi nevznikol nárok na nemocenské poistenie nie je možné prihliadať na skutočnosť, že mu boli, podľa jeho tvrdenia, uvedené odlišné informácie ako tie, ktoré sú kogentne upravené v zákone. 8. K doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, zaujal žalobca stanovisko vo svojom podaní zo dňa 04.12.2023. Žalobca zotrval na svojom tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného, že sa vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa poučenie o lehote splatnosti poistného. Vyslovil názor, že žalovaný mal možnosť sa s touto námietkou vysporiadať v rámci odvolacieho konania, čo sa však nestalo a žalovaný túto skutočnosť začal rozporovať až v rámci konania o správnej žalobe, a preto žalobca opätovne zdôraznil, že považuje túto skutočnosť za nespornú. 9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril. 10. Správny súd v Košiciach vec prejednal, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP“), keďže nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP (žalobca a ani žalovaný nariadenie pojednávania nežiadali) a vo veci vyhlásil rozsudok dňa 05.08.2024 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 29.07.2024 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 14. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ ), ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. 15. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. 16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní. 18. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 19. Podľa § 142 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania poistné sa platí a) bezhotovostným prevodom alebo b) poštovou poukážkou. 20. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 24. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 28. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Právny názor správneho súdu 29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v sociálnych veciach sa oboznámil so správnou žalobou, oboznámil sa s podkladmi, ktoré mal k dispozícii, teda administratívnym spisom, súdnym spisom, vyjadreniami účastníkov, tak ako je vymedzené vyššie a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 05.08.2024, kde dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a žalobu zamietol. 30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 32. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, rozhodol o tom, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 06. februára 2023 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie, a to z dôvodu, že žalobca nemal zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie ustanovené v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. j. od 1. júla 2022 do 31. januára 2023, pričom poistné za mesiac január 2023 zaplatil oneskorene a to až v časti 13. februára 2023 a zvyšnej časti 26. februára 2023. V posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom mu zaniklo nemocenské poistenie t.j. malo byť zaplatené najneskôr do 08. februára 2023, pričom suma dlžného poistného na nemocenské poistenie a poistenie nebola nižšia v daný deň ako 5 eur. Na základe uvedených skutočností ako uviedol žalovaný, bola v čase vzniku nároku dlžná suma za mesiac január 2023 vo výške 26,64 eur. Na základe uvedeného teda nedoplatok na nemocenskom poistení nebol v úhrne nižší ako 5 eur, a teda podmienka nároku na nemocenskú dávku ustanovenú v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nebola splnená. Žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou, a to podľa informatívneho výpisu zo živnostenského registra, pričom vykonával živnostenské oprávnenie od 19.02.2021. V čase od 01.02.2023 do 31.01.2033 má pozastavené živnostenské oprávnenie, teda od 01.02.2023 mu zanikla
zákonná povinnosť odvádzať povinné príspevky v zmysle zákona o sociálnom poistení, tým aj príspevok na nemocenské poistenie. Na základe uvedeného teda dňom 01.02.2023 sa žalobcovi prerušilo povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 33. Žalobca uviedol, že je dočasne práce neschopný od 06.02.2023 na základe elektronickej PN s číslom 246550, ktorú mu vystavil ošetrujúci lekár. Dočasná práceneschopnosť mala trvať do 06. marca 2023. Na základe uvedených dôvodov, ktoré sú konkretizované vyššie právna úprava zákona o sociálnom poistení uvádza, že pri posudzovaní vzniku nároku na nemocenskú dávku sa súčasne skúma splnenie dvoch základných podmienok, tak ako je to aj uvedené v žalovanom rozhodnutí. Prvou podmienkou je zistenie, či dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol po zániku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v ochrannej lehote. Druhou zákonnou podmienkou je overenie, či poistné na nemocenské poistenie bolo zaplatené najneskôr v posledný deň splatnosti. Žalobcovi vznikla udalosť - dočasná pracovná neschopnosť, ktorá vznikla dňa 06.02.2023 v ochrannej lehote a teda prvá podmienka vzniku nároku na nemocenské bola splnená. Druhá podmienka vzniku nároku na nemocenské je daná zákonnou úpravou a to, že žalobca má povinnosť zaplatenia poistného na nemocenské poistenie, teda nemal by mať dlh na tomto poistení. Táto povinnosť sa v zmysle zákona považuje za splnenú pokiaľ je suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur. Z informačného systému žalovaného, ktorého výtlačok je v administratívnom spise, vyplýva skutočnosť, že v čase vzniku nároku na nemocenské poistenie, teda v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, mal dlžné poistenie vo výške 26,64 eur. Žalovaný to zdôvodnil vo svojom rozhodnutí tak, že žalobca mal zákonnú povinnosť platiť odvody vo výške 187,78 eur do 31. decembra 2022 z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo sumu 24,92 eur. Od 01. januára 2023 mal zákonnú povinnosť platiť odvody vo výške 200,72 eur, z čoho poistné na nemocenské poistenie predstavovalo sumu 26,64 eur. Žalobca si svoju zákonnú povinnosť, zaplatiť poistné splnil až dňa 13.02.2023, kedy zaplatil sumu 24,92 eur teda sumu, ktorú platil do 31.12.2020 a dňa 26.02.2023 uhradil sumu 1,72 eur, teda rozdiel poistného, ktorý predstavoval zvýšenie príspevku na povinné nemocenské poistenie. Z uvedeného, teda z dikcie zákonnej úpravy vyplýva, že druhú podmienku žalobca splnil až dňa 13.02.2023, kedy síce mal nedoplatok na poistnom naďalej vo výške 1,72 eur, ale tento nedoplatok už bol zákonom povolenej výške. 34. Zákonná úprava striktne upravuje jednak maximálnu výšku prípadného nedoplatku a jednak neupravuje liberačný dôvody, pre ktoré by táto povinnosť mohla byť odpustená. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný porušil ustanovenia o konania pred správnym orgánom, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 35. Žalobca uviedol, že si nebol vedomý, že je dlžníkom v Sociálnej poisťovni potom, ako prerušil vykonávanie živnostenského oprávnenia, kde sa telefonicky informoval na pobočke Sociálnej poisťovne, kde mu bolo oznámené, že údajný nedoplatok má uhradiť až do konca februára 2023, teda sa spravoval nesprávnym poučením prvostupňového orgánu, prípadne žalovaným, rovnako uviedol skutočnosť, že bol dočasne pracovne neschopný a to z dôvodu následnej hospitalizácie a vážneho zdravotného onkologického nálezu a následnej operácie. Žalobca uviedol, že v dôsledku nesprávneho poučenia zo strany pracovníka žalovaného, respektíve pracovníka prvostupňového orgánu sa dostal do omeškania, a teda nevznikol mu nárok na povinné nemocenské poistenie. Nad rámec argumentácie žalovaného, ktorý správne uviedol, že prípadnú výšku poistného, ktoré má byť splatné, nie je možné odpustiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie nepripúšťajúce žiadnu výnimku. Včasnosť zaplatenia poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnou osobou je podmienkou vzniku nároku na nemocenskú dávku. Zákon o sociálnom poistení neuvádza a neumožňuje v žiadnom zo svojich ustanovení odpustenie zmeškania tejto lehoty na úhradu poistného. Správny súd nad rámec uvedeného uvádza, že zákonodarca prijatím zákona o sociálnom poistení nastavil postupy a princípy, akým spôsobom je nápomocný štát v prípadoch, keď občan závislý pri vzniku udalosti v živote jednotlivca pre prípad straty príjmu, akým dočasná pracovná neschopnosť rozhodne je. Systém mechanizmov je nastavený na princípe toho, že každý či už zamestnanec, za ktorého odvádza prípadné príspevky na povinné nemocenské poistenie jeho zamestnávateľ, v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, pokiaľ mu vznikne zákonná povinnosť uhrádzať zákonné odvody, je povinný tieto zákonné odvody uhrádzať, pričom je daná splatnosť dokedy je povinnosť uhradiť tieto odvody. Uvedená povinnosť je založená na solidárnom princípe t.j. uhrádzajú tieto príspevky všetky osoby, ktoré majú zákonnú povinnosť podľa výšky svojho príjmu a pre prípad, že v budúcnosti niekoho nastane udalosť a
spĺňa podmienky ustanovené zákonom, nastúpi štát a poskytne mu pomoc pre prípad straty príjmu. Zákonodarca striktne stanovil lehotu splatnosti, aby bolo možné vytvoriť dostatočnú rezervu pre prípad vzniku zákonom predpokladané udalosti. Uhrádzať povinné príspevky žalobca, ktorý podľa výpisu zo živnostenského registra bol dlhšiu dobu samostatne zárobkovo činnou osobou, teda podnikal, teda jeho štatút bol v inom postavení ako postavenie napr. zamestnanca. Podnikanie ako také dáva väčšiu mieru slobody a nezávislosti, na druhej strane kladie väčšie nároky na zodpovednosť a obozretnosť pri plnení si povinností voči štátu. Žalobca si mal byť vedomý tejto povinnosti minimálne z titulu podnikania (samostatne zárobkovo činnej osoby), teda mal vedieť o povinnosti uhradiť zákonnú výšku poistného. Z administratívneho spisu, nie je zrejmé, či mu bola oznámená nová výška poistného od 01.01.2023, kedy došlo k jej navýšeniu. Táto skutočnosť však nie je podstatná pre rozhodnutie, pretože ak by aj uhradil poistné v pôvodnej výške platné do 31.12.2022, mal by síce nedoplatok na poistnom, ten by bol však v takej výške, ktorú zákon povoľuje a vznikol by mu nárok na dávku nemocenského. 36. Žalobca oponoval tým, že sa spravoval nesprávnym poučením žalovaného, respektíve prvostupňového správneho orgánu, jeho pracovníkom. Žalobca však neuviedol konkrétne údaje, kedy malo dôjsť k tomuto poučeniu, ktorý zamestnanec ho poučil a podobne. Správny súd na uvedené uvádza, že ak by aj bola poskytnutá dávka nemocenského, táto by bola poskytnutá v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca nemal zákonný nárok, pretože nemal splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na dávku nemocenského. Skutočnosť, že bol nesprávne poučený môže zakladať právo žalobcu na prípadný nárok na náhradu škody, ktorá by eventuálne mohla vzniknúť žalobcovi z titulu nesprávneho postupu zo strany žalovaného, respektíve prvostupňového správneho orgánu. Udalosť, ktorá nastala u žalobcu, že musel postúpiť liečbu a následnú operáciu, je nepochybne vážnou udalosťou v živote jednotlivca, teda žalobca mohol očakávať, že zo strany štátu nastúpi pomoc, na druhej strane mohol a mal vedieť z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby, že mal zákonnú povinnosť uhrádzať povinné príspevky na sociálne poistenie, ktoré predtým aj uhrádzal podľa predloženého výpisu v administratívnom spise. 37. Správny súd overil žalovaným zistený skutkový stav v administratívnom spise, pričom ten sa zhoduje so stavom, ktorý je popísaný vyššie. Žalobca mal povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2023 v sume 200,72 EUR, z toho poistné na nemocenské poistenie v sume 26,64 EUR, a to v lehote splatnosti poistného (podľa prvej vety § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) najneskôr do 8. februára 2023. Vzhľadom k tomu, že dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, nebolo potrebné, aby žalobca bol v danom čase povinne nemocensky poistený a splnil aj podmienku uvedenú v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Poistné za mesiac január 2023 žalobca uhradil dňa 13. februára 2023 vo výške 24,92 EUR a dňa 26.02.2023 sumu vo výške 1,72 EUR, čo preukazuje, že ku dňu 08.februára 2023 existoval nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 EUR (v sume 26,64 EUR). Žalobca toto nepopieral a v rámci konania, a to ani súdneho nepreukázal, že by predložil potvrdenie o úhrade dlžného poistného s iným dátumom, ako to deklaruje žalovaný. Uvedené závery správneho orgánu, ako aj žalovaného, vyplývajúce z ich rozhodnutí, správny súd hodnotí ako vecne správne a zákonné a v konaní administratívneho orgánu správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia takého charakteru, resp. závažnosti, ktoré by mohli eventuálne mať za následok zrušenie administratívneho rozhodnutia. Správny súd v tomto nie zákonodarca a nemá zákonnú právomoc meniť dikciu právnej normy, ktorá striktne ukladá podmienky vzniku nároku na nemocenské. 38. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. 39. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 40. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú procesným postupom podľa § 199 ods. 3 v spojení s ust. § 190 SSP zamietol.
41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 43. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).