Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Košiciach30. 10. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Sas/3/2023 z 30. 10. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. októbra 2024, sp. zn. 16Sas/3/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100290.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach 16Sas/3/2023 0923100290 30. 10. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100290.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa-ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 31.05.2023 takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako správny orgán prvého stupňa vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.01.2023 ktorým rozhodla, že podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zákon o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ZSP“) žalobcovi od 01.12.2022 zanikol nárok na materské a nárok na materské menovaný nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že u menovaného je s poukazom na jeho odpracované hodiny zrejmé, že sa nemôže osobne starať o dieťa, čím nie je naplnená zákonná podmienka pre priznanie materského. 2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie doručené správnemu orgánu prvého stupňa osobne dňa 01.02.2023. Žalobca mal za to, že argumentácia žalovaného v rozhodnutí napadnutom odvolaním je chybná, a svedčia o tom aj jeho mesačné výkazy, ktoré priložil ako dôkaz. Z týchto malo podľa jeho názoru jednoznačne vyplynúť, že v jeho prípade došlo k úprave životnej situácie tak, aby mohol svojmu dieťaťu poskytovať starostlivosť, pretože sa jeho mesačná pracovná doba znížila o viac ako polovicu, a po započítaní telefonickej pohotovosti do výpočtu sa jeho mesačná pracovná doba znížila na jednu tretinu. Žalobca ďalej tvrdil, že po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku, čistý mesačný príjem jeho rodiny klesol o 2.500 eur, a keďže jeho manželka je v súčasnosti nezamestnaná, jeho práca počas poberania materského je nutná a zákonom povolená. Mal za to, že výrazne obmedzený výkon jeho zárobkovej činnosti nebráni starostlivosti o maloletú, a táto starostlivosť je osobná, tak ako to vyžaduje zákon. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2023 odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdila.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako „iný poistenec“ - otec dieťaťa, predložením Žiadosti o materské č. B1519832, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Detská fakultná nemocnica Košice. Na predloženej žiadosti uviedol, že od 06.10.2022 sa stará o dieťa (A. B., nar. XX.XX.XXXX). V časti „Potvrdenie zamestnávateľa“ uvedený zamestnávateľ uviedol, že rodičovská dovolenka je žalobcovi poskytnutá od 06.10.2022. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase rozhodovania pobočky bol žalobca evidovaný ako povinne nemocensky poistený zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Detská fakultná nemocnica Košice od 01.08.2017. Keďže žalobca všeobecné aj osobitné podmienky priznania nároku na materské podľa zákona o sociálnom poistení splnil, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala dňa 09.11.2022 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 30,49,53 a 55 ZSP priznala žalobcovi nárok na materské od 06.10.2022 vo výške 55,87402500 eur za deň. 5. Splnenie zákonom stanovených podmienok nároku na poberanie materského sa sleduje počas celého obdobia trvania tohto nároku. Z administratívnych spisov vyplynulo, že žalobca nastúpil do práce pre zamestnávateľa Detská fakultná nemocnica Košice dňa 01.08.2017, s dohodnutým pracovným úväzkom v rozsahu 36,25 hodín týždenne. Tento pracovný pomer bol ukončený dňom 31.03.2023. 6. Navrhovateľ bol súčasne od 01.01.2021 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Záchranná služba Košice, s pracovným časom v rozsahu 7 a pol hodiny týždenne. Od uplatnenia nároku na materské dosiahol žalobca u tohto zamestnávateľa vymeriavacie základy za mesiace október, november, december 2022 a január, február, marec, apríl 2023 v rôznych výškach, všetky nad 2.000 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti začal príslušný orgán skúmať, či sú aj naďalej splnené zákonom stanovené podmienky nároku žalobcu na materské. 7. V rámci tohto skúmania, pobočka Sociálnej poisťovne požiadala navrhovateľa o vyjadrenie k týmto skutočnostiam, taktiež bol požiadaný o zaslanie mesačných výkazov dochádzky aj zamestnávateľ žalobcu – Záchranná služba Košice. Z predloženého vyplynulo, že navrhovateľ nepracuje 7 a pol hodiny týždenne, ale že v mesiaci október 2022 to bolo 7 12-hodinových zmien a v mesiaci november 2022 to bolo 9 12-hodinových zmien, a teda splnenie podmienky starostlivosti o dieťa v týchto dňoch sa stalo sporným. V súlade s § 51 ods. 2 ZSP vydala dňa 29.12.2022 pobočka rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX o zániku nároku na materské v mesiaci október 2022 za dni 7.,17., 25., 26. a v mesiaci november 2022 za dni 11., 12., 13., 16., 18., 19., 20. a 22. 8. Následne bola vyžiadaná dochádzka navrhovateľa za mesiac december 2022 z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ v mesiaci december 2022 odpracoval 12 zmien v rozsahu 12 hodín/zmena a dosiahol mzdu vo výške 3.964,13 eur. Na základe vyššie uvedeného pobočka vyhodnotila podmienku starostlivosti o dieťa, ako osobitnú podmienku nároku iného poistenca – otca dieťaťa, v prípade navrhovateľa od 01.12.2022 nesplnenou, a dňa 11.01.2023 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým rozhodla o zániku nároku žalobcu na materské od 01.12.2022. V rámci odvolacieho konania pobočka zabezpečila aj dochádzku navrhovateľa za mesiac január 2023, v ktorej má navrhovateľ evidovaných 11 dvanásťhodinových pracovných zmien a dosiahnutý vymeriavací základ vo výške 4.959,88 eur. 9. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, po preskúmaní veci a súvisiaceho spisového materiálu, pri rozhodovaní v predmetnej veci podľa vlastného vyjadrenia rešpektovala nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Žalovaná si v rámci svojej rozhodovacej činnosti účelom ZSP ustálila, v súlade s § 2 písm. a) ZSP, zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil, alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, v prípade materského, za súčasného poskytovania starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho účelom je hmotné zabezpečenie žien (alternatívne v určitých prípadoch aj mužov) v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z tohto dôvodu nemajú príjem.

10. Pri uplatnení nároku navrhovateľa ako iného poistenca (otca dieťaťa) na materské boli splnené všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské, a preto mu bol tento nárok priznaný. Pobočka v danom čase disponovala jeho žiadosťou o materské, súčasťou ktorej bolo potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľa - E. F. G. D., že navrhovateľovi od 06.10.2022 poskytuje rodičovskú dovolenku; z tohto nemocenského poistenia navrhovateľ príjem nedosahoval. Pobočka ďalej disponovala pracovnou zmluvou navrhovateľa a zamestnávateľa Záchranná služba Košice, v ktorej mal navrhovateľ uvedený výkon práce v rozsahu 7 a pol hodiny týždenne, a dosahovaný príjem bol v porovnaní s príjmom u zamestnávateľa Detská fakultná nemocnica Košice nižší, čím sa javil účel nemocenského poistenia, resp. účel materského naplneným. Podmienka starostlivosti o dieťa v zmysle ZSP je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne poskytuje dieťaťu starostlivosť. Žalovaná svoje tvrdenia podporila právnym názorom Najvyššieho správneho súdu vyjadreného v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30.06.2021 kde konštatoval, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa; predpokladom je skutočná starostlivosť o dieťa. 11. Z prešetrenia veci v odvolacom konaní vyplynulo, že v prípade navrhovateľa nedošlo k úprave pracovných podmienok a k zníženiu príjmu v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne naplniť účel poskytovania materského ako náhrady za stratu, resp. zníženie príjmu. Žalovaná sa na základe týchto skutočností stotožnila so záverom pobočky, ktorá pri posudzovaní nároku navrhovateľa na materské vyhodnotila podmienku starostlivosti o dieťa navrhovateľom od 01.12.2022 za nesplnenú, jednak vzhľadom na preukázaný rozsah a charakter vykonávanej pracovnej činnosti a taktiež na dosahovaný príjem za túto pracovnú činnosť, čím nie je naplnený požadovaný kompenzačný účel materského. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný po prešetrení veci v odvolacom konaní mal za to, že napadnuté rozhodnutie pobočky bolo vydané v súlade so ZSP a účelom ním sledovaným. III. Správna žaloba 12. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach osobne dňa 01.08.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 13. Správna žaloba neobsahovala petit (návrh, ako má súd rozhodnúť), avšak správny súd, vzhľadom nato, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, ktorú má posudzovať neformálne, a vzhľadom nato, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a zrušenia prvostupňového rozhodnutia, formálne žalobcu nevyzýval na odstránenie tejto vady. 14. Žalobca v žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu. 15. Konkrétne v žalobe namieta: - odvody boli riadne odvádzané do Sociálnej poisťovne, z vysokých vymeriavacích základov, preto označil neprípustným a absurdným to, že po riadnom splnení podmienok žalovaný a správny orgán prvého stupňa popreli jeho nárok na materské; - nedošlo k žiadnemu formálnemu a ani fiktívnemu prevzatiu maloletého dieťaťa do starostlivosti, keďže po nástupe na rodičovskú dovolenku žalobca rozsah práce znížil na takú úroveň, ktorá mu umožňovala osobne sa starať o dieťa, následkom čoho bolo výrazné zníženie jeho príjmu, a tým považoval účel materského za naplnený; - po nástupe na rodičovskú dovolenku žalobca pracoval len v Záchrannej službe Košice a v porovnaní s pracovným časom, ktorý žalobca zvykol odpracovať pred nástupom na rodičovskú dovolenku, výrazne obmedzil a upravil svoj pracovný čas;

- priznaná výška materského nepokrýva mesačné náklady domácnosti a rodiny, preto práca žalobcu je nutná a aj zákonom povolená; - prepočítavať pracovnú dobu na týždenný priemer je logická chyba, pred rodičovskou dovolenkou mal žalobca priemerne 6-7 voľných dní, počas rodičovskej dovolenky bol doma 25 dní, čo je viac ako trojnásobok; - v júni 2022 odpracoval 328,5 hodín a 72 hodín pohotovosti, v júli 2022 čerpal dovolenku a tento mesiac nie je vhodný na výpočet priemernej týždennej doby, v auguste 2022 odpracoval 257,72 hodín a 72 hodín pohotovosti, v septembri 2022 odpracoval 319 hodín a 64 hodín pohotovosti, toto všetko mala žalovaná preveriť pričom je zrejmé, že jeho mesačná pracovná doba sa znížila o viac ako polovicu a po započítaní telefonickej pohotovosti do výpočtu sa jeho pracovná doba znížila na jednu tretinu; - zo strany žalovaného došlo k absolútnemu ignorovaniu faktu, že práca zdravotníka je hlavne o nadčasoch, preto argumentácia pracovnou zmluvou je prispôsobená práve žalovaným, aby mohol siahnuť žalobcovi na jeho legitímny nárok; - argumentácia žalobcu že v decembri 2022 dosahoval rovnaký príjem ako predtým nie je pravdivá ani spravodlivá, keďže za november 2022 mu boli krátené dni a oznámené konanie o zániku nároku na materské, musel včas riešiť sociálnu situáciu rodiny; - pred nástupom na rodičovskú bol jeho vymeriavací základ 4.500 € + 2.200 € a od 01.10.2020 je 2.300 €, čím je podľa žalobcu splnená podmienka zníženia príjmu. IV. Vyjadrenie žalovanej 16. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila svojim podaním zo dňa 21.11.2023, doručeným súdu dňa 23.11.2023. Uviedla, že z obsahu podanej žaloby vyplývajú obdobné skutočnosti ako žalobca namietal v odvolacom konaní, preto sa vyjadrila k námietkam žalobcu len stručne. Smerodajným v tomto prípade zostáva splnenie podmienky starostlivosti o dieťa, ktorej splnenie musí byť zachované aj popri výkone práce z inej činnosti. Žalovaná poukázala na charakter práce navrhovateľa a jej náročnosť, ktorá podľa jej názoru objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa priamo žalobcom, tak ako to požaduje zákon a mala za to, že v prípade žalobcu nie je možné reálne uvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce, mohol aj plnohodnotne starať o dieťa, prihliadajúc na príjem, ktorý žalobca dosahoval od decembra 2022. Možno sa domnievať, že pod pojmom „starostlivosť“, ktorý v ZSP nie je bližšie špecifikovaný, má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské. V súvislosti s vyššie uvedeným mala žalovaná za to, že výkonu práce v akejkoľvek forme je potrebné sústredene venovať určitý čas, spornou preto ostáva skutočnosť, či je možné v prípade žalobcu reálne uvažovať o tom, že by sa mohol v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce, mohol zároveň plnohodnotne starať o dieťa. Vychádzajúc z uvedeného mala žalovaná za to, že podmienka starostlivosti o dieťa žalobcom na účely nároku na materské nebola od 01.12.2022 splnená, a preto považovala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami ZSP a v súlade s účelom ním sledovaným. Správnemu súdu navrhla správnu žalobu zamietnuť. 17. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 06.12.2023, pričom repliku k vyjadreniu nepodal. V. Konanie na správnom súde 18. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 30.10.2024 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. VI. Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 písm. a) ZSP sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) ZSP iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d), Podľa § 51 ods. 2 ZSP, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VII. Právny názor správneho súdu 20. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keiže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnu?. 21. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodnutím e. XXXXX-X/XXXX-XX zo doa 31.05.2023 potvrdila rozhodnutie Sociálnej pois?ovne, poboeky D. H. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo doa 11.01.2023 ktorým rozhodla, že žalobcovi od 01.12.2022 zanikol nárok na materské a nárok na materské menovaný nemá v období, kedy neposkytuje die?a?u starostlivos? prevzatú od matky die?a?a. 22. Základnou otázkou tohto konania bolo, ei žalobca mohol v rozhodnom období vykonáva? osobnú starostlivos? o maloleté die?a, alebo je táto osobná starostlivos? s poukazom na rozsah jeho pracovnej einnosti vylúeená. 23. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súeas? sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje ZSP, ktorý pre každý poistný vz?ah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveo pre každú nemocenskú dávku stanovuje osobitné podmienky nároku. Nárok na nemocenskú dávku vznikne za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok, prieom ich splnenie sa sleduje poeas celej doby trvania nároku na nemocenskú dávku. Táto nemocenská dávka všeobecne plní úeel hmotného zabezpeeenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia die?a?a do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej einnosti z tohto dôvodu. 24. Úeelom materského je preklenú? easové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivos? o die?a) poistenci nemôžu pracova? vôbec, alebo obmedzene, eo viedlo k strate, alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej einnosti. 25. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deo vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, a podmienka absencie príjmu z toho poistného vz?ahu, z ktorého si poistenec nárok na nemocenskú dávku uplatouje. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 ZSP a nasledujúcich.

26. V súlade s § 49 ZSP, iný poistenec, ktorý sa stará o die?a, a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred doom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždoov od jeho priznania. 27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že riadne odvádzal odvody do Sociálnej pois?ovne, z vysokých vymeriavacích základov, a preto považoval za absurdné, že po riadnom splnení podmienok žalovaný a správny orgán prvého stupoa popreli jeho nárok na materské. K tejto námietke žalobcu správny súd dodáva, že správne orgány vznik nároku žalobcu v ease rozhodovania o jeho žiadosti nepopreli, nárok na materské mu bol priznaný do easu, kým boli všeobecné aj osobitné podmienky na jeho priznanie splnené. 28. Argumentácia žalobcu bola založená prevažne na tom, že rozsah svojej práce znížil na takú úroveo, ktorá mu umožoovala osobne sa stara? o die?a, dosahoval oproti predošlým obdobiam znížený príjem a mal za to, že materské teda poberá v súlade s jeho úeelom. Súd, správny orgán prvého stupoa, a ani žalovaný nevyvracia fakt, že „iný poistenec“ – otec, po dobu poberania materského môže vykonáva? závislú einnos?, t. j. môže ma? príjem z iného nemocenského poistenia, keiže to právna úprava materského nevylueuje. Zároveo ale musí ís? o takú einnos?, pri výkone ktorej je možné adekvátne spaoa? aj podmienku zabezpeeovania starostlivosti o die?a, prieom takúto starostlivos? je potrebné chápa? ako skutoenú a osobnú starostlivos?, v dôsledku ktorej sa príjem tejto osoby výrazne zníži. Každá takáto situácia sa pritom posudzuje jednotlivo. Súd konštatuje, že z predložených mesaených výkazov práce skutoene vyplýva, že poeet mesaene odpracovaných hodín žalobcu je v porovnaní s obdobím pred nástupom na rodieovskú dovolenku zo vz?ahu zamestnávate3a Detská fakultná nemocnica Košice nižší, no správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, a to aj vzh3adom na stúpajúcu tendenciu odpracovaných hodín u zamestnávate3a Záchranná služba Košice v skúmanom období (príkladmo mesiac október 2022 – žalobca odpracoval 4 denné a 3 noené dvanás?hodinové zmeny, mesiac november 2022 – žalobca odpracoval 5 noených a 4 denné dvanás?hodinové zmeny), a to že v prípade žalobcu nie je možné reálne uvažova? o tom, že by sa popri výkone tohto druhu práce mohol plnohodnotne stara? o maloleté die?a, ktoré vyžaduje sústredené venovanie easu. Pokia3 zákon spája poskytovanie materského s eerpaním rodieovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiea, korešpondujúcim súeasne so všeobecným úeelom nemocenského poistenia pod3a § 2 písm. a) ZSP. 29. Súd svoje odôvodnenie opiera aj o nasledovné: „Správne orgány aplikujúce § 49 ods. 1 cit. zákona musia vychádza? z gramatického a teleologického výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cie3mi a úeelmi zákona o sociálnom poistení. Ak z hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva podmienka, že o die?a sa musí stara? poistenec, ktorý prevzal die?a do osobnej starostlivosti, z uvedeného priamo vyplýva, že sa o die?a nemôže stara? iná fyzická, alebo právnická osoba. Zmyslom materskej dávky je teda kompenzácia za stratu príjmu, alebo jeho zabezpeeenie poeas starostlivosti o die?a. Predpokladom straty, alebo zníženia príjmu je skutoená starostlivos? o die?a a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Osobná starostlivos? je zdôraznená slovným spojením „ktorý sa o toto die?a stará“. Pokia3 by zákonodarca mal v úmysle vyjadri?, že jeho osobná starostlivos? nie je potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Preto nie je potrebné ako explicitnú podmienku priznania materského stanovova? napr. povinnos? prerušenia výkonu práce, resp. ukoneenia pracovného pomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej starostlivosti o die?a sa preverujú v konkrétnom správnom konaní, prieom sa môže jedna? o rozliené životné situácie.“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn.7Ssk/18/2021 zo doa 30.11.2022) 30. „Skutoenos?, že zákonodarca predpokladal skutoenú starostlivos? o die?a vyplýva aj z ustanovenia § 51 ods. 2 ZSP, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal stara? o die?a. Z tohto ustanovenia jednoznaene vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala stara? o die?a z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí by? len poistenec, teda ten, kto poberá materské, ako dávku z nemocenského poistenia, eo v koneenom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o die?a stara?. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutoená starostlivos? o die?a poistencom a postaeovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasaený súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že táto osoba ( v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o die?a

nezastupite3ná. Kasaený súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 ZSP priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 ZSP a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý die?a prevzal do starostlivosti sa o toto die?a musí osobne stara?.“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn.7Ssk/18/2021 zo doa 30.11.2022) 31. „Na úeely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „stara? sa o die?a“ pod3a § 49 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyklada? autonómne a nemožno ho obsahovo stotožoova? s pojmom „riadnej starostlivosti“ pod3a zákona e. 571/2009 Z. z. o rodieovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úeinnom od 01.januára 2011. Kým zákon e. 461/2003 Z. z. na úeely vzniku nároku na materské pod3a § 49 predpokladá zo strany poistenca osobnú starostlivos? o die?a, zákon e. 571/2009 Z. z. na úeely vzniku nároku na rodieovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o die?a za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpeeuje riadnu starostlivos? o die?a osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou ( § 3 ods. 3 a 4 zákona e. 571/2009 Z. z.).“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo doa 27.10.2021 sp. zn. 7Sžsk 50/2020) 32. Pokia3 ide o žalobcovo presvedeenie, že materské mu patrí, a jeho poberanie by v jeho prípade bolo v súlade s jeho úeelom, správny súd dáva do pozornosti, že úeelom materského nie je podpora otcov v jeho poberaní ako peoažnej dávky, ale to, aby sa vo vyváženej miere osobne podie3al na rodinných povinnostiach a teda aj na starostlivosti o die?a, eo je v rozpore s názorom, ktorý prezentuje žalobca. Pokia3 otec die?a?a nezabezpeeuje starostlivos? o die?a, o ktoré sa stará naialej matka, nie je zabezpeeená možnos? matky vráti? sa do pracovného procesu, eo je zmyslom podpory otcov v eerpaní rodieovských dovoleniek a materských dávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností súvisiacich so starostlivos?ou o die?a a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a de?mi. 33. Na podporu vyššie uvedeného úeelu dávky je možné poukáza? aj znením bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1158 zo doa 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodieov a osôb s opatrovate3skými povinnos?ami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovate3ských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a de? mi už v rannom veku detí, by sa malo zavies? právo na otcovskú dovolenku pre otcov, alebo pre rovnocenných druhých rodieov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v oom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala eerpa? v ease okolo narodenia die?a?a a mala by by? jasne spojená s narodením na úeely poskytovania starostlivosti.“ 34. Navyše, žalobca vo svojej správnej žalobe sám uviedol, že jeho nástupom na rodieovskú dovolenku eistý príjem jeho rodiny klesol o 2.500 eur, a keiže jeho manželka je v súeasnosti nezamestnaná, je nutné aby pracoval. Takéto vyjadrenie žalobcu naznaeuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému die?a?u poeas eerpania rodieovskej dovolenky, a s tým spojeným poberaním materského. Ak tiež žalobca tvrdí, že jeho príjem klesol a poukazuje na svoj vymeriavací základ 4.500 € + 2.200 € pred nástupom na rodieovskú, tak rozhodnutie žalovaného nebolo primárne postavené na tom, že príjem žalobcu neklesol, ale na tom, že s poukazom na rozsah ním vykonávanej práce nemohol zabezpeeova? osobnú starostlivos? o die?a. 35. Pokia3 žalobca považuje zoh3adnenie mesiaca december 2022 za nespravodlivé s poukazom nato, že mal vedomos? o prebiehajúcom konaní o zániku materského, tak áno, oznámenie o zaeatí tohto typu konania má vplyv na správanie sa posudzovaného, prieom žalobca mal dve možnosti, a to bui zníži? rozsah svojej pracovnej einnosti tak, aby nebolo o zabezpeeení osobnej starostlivosti o die?a pochýb, alebo naopak zvýši? s cie3om hmotne zabezpeei? rodinu. Výber bol na žalobcovi, nie na žalovanej. Nespravodlivým by potom mala by? pod3a tejto optiky žalobcu aj opaená situácia, teda že po zaslaní oznámenia o zaeatí konania o zániku materského by žalobca znížil rozsah svojej pracovnej einnosti, riadne zabezpeeoval osobnú starostlivos?, prieom žalovaná by na základe toho nerozhodla o zániku materského. Takýto záver zjavne nedáva zmysel, prieom zoh3adni? uvedený mesiac nebolo právom žalovaného, ale jeho povinnos?ou. Súdu nie je vôbec zrejmé aký iný mesiac ako december 2022 mal pod3a žalobcu žalovaný zoh3adni?, kei rozhodol o zániku nároku na materské od decembra 2022. 36. Žalovaná vzala do úvahy všetky dôležité faktory na zistenie, ei došlo k reálnemu prevzatiu die?a? a do osobnej starostlivosti poeas celej doby starostlivosti o toto die?a a tiež, ei došlo k strate alebo

zníženiu príjmu žalobcu v príeinnej súvislosti práve s touto starostlivos?ou. Žalovaná poukázala na mesaené výkazy dochádzky žalobcu do zamestnania poeas rozhodného obdobia, kedy sa mal stara? o die?a osobne, citovala tiež konkrétne hodnoty vymeriavacích základov v období, kedy sa mal žalobca osobne stara? o die?a. Všetky tieto listinné dôkazy žalovaná vyhodnotila v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a vyvodila z nich správny právny záver. 37. Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupoa v danej veci postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutia si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých riadne zistili skutkový stav a zistené skutoenosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku – materské. Správny súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, a teda že žalobca si po priznaní nároku na materské nevytvoril z poh3adu pracovných podmienok taký easový priestor, aby mohol oprávnene tvrdi?, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivos? svojmu maloletému die?a?u. 38. Námietku, že žalovaná ignorovala fakt, že práca zdravotníka je hlavne o nadeasoch žalobca nevysvetlil dostatoene tak, aby súd nemal pochybnosti eo oou vlastne myslel. Zdravotníctvo nie je jediné odvetvie v ktorom sa vykonávajú nadeasy. Žalovaná nadeasy neignorovala, práve naopak, aj s poukazom na nadeasy vyhodnocoval rozsah pracovnej einnosti žalobcu. Z obsahu pracovnej zmluvy žalovaná nevyvodzovala žiadne skutkové ei právne závery, tie boli vyvodené z reálneho a faktického stavu – reálnej dochádzky žalobcu. 39. Súdu nebolo zrejmé ani to, z eoho žalobca vychádzal pri svojom tvrdení o prepoeítavaní pracovnej doby na priemer, prieom poeas rodieovskej dovolenky bol doma 25 dní. Pokia3 žalobca (nie súd) považuje zoh3adnenie mesiaca december 2022 za nespravodlivé, tak si vezmime november 2022 v ktorom žalobca odpracoval noené zmeny v dooch 3., 12., 19., 24. a 26. a denné zmeny 11., 16., 18. a 22. V rozsahu 12 hodín/zmena. O akých 25 dooch to teda žalobca hovorí? A ako chce spravodlivo žiada? od súdu aby považoval za reálne, že po 12 hodinovej smene sa plnohodnotne stará o die?a a neoddychuje? 40. Súd plne chápe ba dokonca kvituje maximálnu snahu žalobcu o hmotné zabezpeeenie svojej rodiny, je zas na žalobcovi, aby pochopil on, že materské je dávkou, ktorá je prísne spätá s osobnou starostlivos? ou o die?a, prieom nie je reálne možné robi? plnohodnotne jedno aj druhé, teda hmotne zabezpeeova? a osobne sa stara?. 1udia nie sú stroje. Týmto zároveo dáva správny súd závereenú odpovei na základnú, vyššie nastolenú otázku tohto konania – kei s poukazom na zistenia správnych orgánov a vykonané dokazovanie dospel k presvedeeniu, že nebolo v možnostiach žalobcu, aby v rozhodnom období sám resp. osobne zabezpeeoval starostlivos? o maloleté die?a, keiže v danom období mal naopak snahu o hmotné zabezpeeenie rodiny, eo súd síce oceouje, avšak uvedený fakt sám o sebe je dôvodom, preeo bolo rozhodnutie žalovanej správne a v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu zamietol. 41. Či sú podmienky nároku na materské primerané, oprávnené, prísne a pod., teda či by v konečnom dôsledku v takých prípadoch ako je prípad žalobcu nemal byť zákon koncipovaný inak, nie je na posúdení žalovaného, ani na posúdení správneho súdu. V demokratickom a právnom štáte sú uvedené otázky zverené do rúk zákonodarcu, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje o sociálnom systéme štátu, do ktorého patrí aj posudzovanie nároku na materské. Žalovaný, ako aj správny súd len vychádzali z príslušných zákonných ustanovení. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam