Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/1/2023 0923100201 02. 10. 2024 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100201.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zast. matkou B. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/5379 zo dňa 12. apríla 2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2023/5379 zo dňa 12. apríla 2023, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné č. HE2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/34937-7 zo dňa 19. januára 2023 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a
voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. HE2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/34937-7 zo dňa 19. januára 2023 rozhodol tak, že podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“) nevyhovel žiadosti podanej dňa 04. novembra 2022 žalobcom, v zastúpení zákonným zástupcom - B. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX D. E. F. (ďalej aj „matka“) a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 2. Orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že na základe lekárskeho posudku č. 2022/43812 zo dňa 1. decembra 2022 (ďalej aj „lekársky posudok zo dňa 01. decembra 2022) vydal dňa 11. januára 2023 komplexný posudok č. HE2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/34930-11 (ďalej aj „komplexný posudok zo dňa 11. januára 2023“), a tento je jedným z rozhodujúcich podkladov pre vydanie rozhodnutia. Miera funkčnej poruchy žalobcu bola určená 50% podľa prílohy č. 3 časti IV.1.b) k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, žalobca sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a v zmysle § 16 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP mu patrí preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu bol stanovený na 30. novembra 2025.
3. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 1. decembra 2022 ťažké zdravotné postihnutie žalobcu (základná diagnóza pre určenie miery funkčnej poruchy) je klasifikované ako poruchy psychického vývoja detí - pervazívne vývinové poruchy - stredná porucha. Žalobca sa ďalej lieči aj pre ulceróznu kolitídu Crohnovu chorobu so stredne závažným účinkom na celkový stav a pre bronchiálnu astmu - stredná forma, pričom u oboch uvedených ochorení miera funkčnej poruchy dosahuje 50%, čo je takisto považované za ťažké zdravotné postihnutie. 4. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá žalobca zníženú pohybovú schopnosť, má zníženú orientačnú schopnosť. Jeho chôdza je samostatná, bez používania kompenzačnej pomôcky. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 1. decembra 2022 nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo, nakoľko nemá ťažké poruchy mobility, nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá ťažké poruchy zvieračov. Na prepravu je žalobca schopný využívať vozidlo verejnej hromadnej dopravy osôb, nakoľko na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastúpiť do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy, vystúpiť z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Podľa vyjadrenia posudkového lekára bol žalobca pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti kľudný, bez známok hyperaktívneho a agresívneho správania, bez porúch mobility, a nemá ani ťažké poruchy zvieračov - má občasný únik stolice, nejedná sa o inkontinenciu stolice a nemá predpis pomôcok pre inkontinentných. 5. V rámci sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 29. novembra 2022 za osobnej prítomnosti žalobcu a jeho matky bolo zistené, že žalobca navštevuje VII. ročník F. G. H. I. J. H. I. K. a K. v D. E. F., je žiakom so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, má individuálny vzdelávací plán a školského asistenta. Do školy chodí denne, vyučovacieho procesu sa zúčastňuje 4 hodiny denne, prípadne menej, ak mu to zdravotný stav nedovoľuje. Do, a zo školy žalobcu sprevádza matka, škola je v mieste bydliska žalobcu, do školy sa prepravuje osobným motorovým vozidlom, ak je k dispozícii alebo chodí pešo. Čo sa týka mobility, chôdza žalobcu je samostatná, bez používania kompenzačnej pomôcky. Matka však uviedla, že žalobca nevládze chodiť, má ochabnuté svalstvo, chodí na rehabilitačné cvičenia a cvičí aj doma. Pri návšteve zdravotníckych zariadení mimo miesta bydliska využíva žalobca na prepravu sanitné vozidlo, nakoľko podľa tvrdenia matky by dlhšiu cestu autobusom alebo vlakom nezvládol. Podľa tvrdenia matky kričí a búcha vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy. Pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti sedel žalobca kľudne, pôsobil utiahnuto a mĺkvo. 6. Orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa zákonné podmienky podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, z čoho vyplýva, že nemá reálne zvýšené výdavky na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla. 7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca, zastúpený matkou, odvolanie doručené orgánu prvého stupňa dňa 26. januára 2023, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nebol dostatočne posúdený jeho skutočný celkový zdravotný stav. V odvolaní bolo poukázané na nesúlad s tvrdením, že žalobca „nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, a nemá ťažké poruchy zvieračov“, nakoľko žalobca trpí poruchou autistického spektra, má aj hyperkinetickú poruchu správania, chronickú bolestivú poruchu so somatickými a psychickými faktormi, dyslexiu, dysgrafiu a dysortografiu. Žalobca má neovládateľné a nepredvídateľné správanie, nespolupracuje. Žalobca má ďalej poruchu zvieračov, po opakovaných operáciách čriev mu uniká stolica. V súvislosti s tvrdením, že „je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy“ žalobca uviedol, že ak by toho bol schopný, nevyužívali by prevoz sanitkou. V súvislosti s tvrdením, že „pri posudzovaní sedel kľudne, pôsobil utiahnuto ... neudržal očný kontakt“ bolo poukázané na to, že žalobca je na liekoch, posudková činnosť bola urobená na obed a trvala krátko, v čase, kedy žalobca zvyčajne spí. Pokiaľ ide o záver, že „do školy chodí denne, zúčastňuje sa 4 hodiny“, žalobca uviedol, že došlo k zmene a podľa správy J. L. nie je schopný vydržať v škole, odporúča sa 2 krát týždenne po 2 hodiny. Žalobca potrebuje špeciálnu školu pre choré deti, ktorá je vzdialená od jeho miesta bydliska, nakoľko v bežnej škole mu nikto nevymení hygienu a nepodá lieky. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdím, že „komunikáciu so spolužiakmi nadväzuje ťažko, má len kamarátov, s ktorými vychádza“, nakoľko žalobca nemá ani jedného kamaráta, učí sa len s pomocou asistentky učiteľa a matky. Taktiež nemožno súhlasiť so záverom, že „nemá zvýšené výdavky“, nakoľko žalobca trpí poruchou autistického spektra, okusuje si
rukávy, trhá oblečenie, uniká mu stolica, pričom pomôcky na hygienu ako plienky a podložky je potrebné kupovať. 8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/5379 zo dňa 12. apríla 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že posudkový lekár ústredia vydal dňa 21. marca 2023 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/5414, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 50% podľa časti IV.1.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania, atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), stredné poruchy. V rámci percentuálneho rozpätia miery funkčnej poruchy 40% - 50%, ktorá prislúcha danému postihnutiu, sa posudkový lekár priklonil k hornej hranici tohto rozpätia vzhľadom na kombináciu dvoch diagnóz. Žalobca sa lieči aj pre colitis ulcerosa (idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba) so stredne závažným účinkom na celkový stav (trvalé alebo často recidivujúce zápaly sliznice s krvácaním), hodnotená podľa časti X.C.2.b) a pre bronchiálnu astmu u detí, astmatický syndróm, strednej poruchy, stredne ťažké perzistujúce astmatické bronchitídy trvajúce aspoň 2 až 3 mesiace v roku s trvalou ventilačnou poruchou pľúc ľahkého až stredného stupňa, hodnotená podľa časti IX.7.b), miera funkčnej poruchy u týchto ochorení je tiež 50%. 9. Žalovaný ďalej poukázal na závery sociálnej posudkovej činnosti, ktorá bola vykonaná vzhľadom na situáciu súvisiacu s ochorením covid-19 dňa 28. februára 2023 telefonicky, a to so súhlasom matky žalobcu. 10. Žalovaný ďalej konštatoval, že podľa záverov posudkového lekára ústredia žalobca: - netrpí ťažkou poruchou mobility, nakoľko postoj a chôdza sú podľa neurológa až na chabé držanie tela bez pozoruhodností a podľa všeobecného lekára je postoj v norme, chôdza samostatná; - netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania - uvedené stavy neboli dokumentované v doložených lekárskych správach ani pri osobnom posúdení posudkovým lekárom úradu; zo správy z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia zo dňa 4. mája 2021 vyplýva, že neboli badané žiadne prejavy nepokoja alebo neprimeraného správania, skôr únava, počas vyšetrenia si žalobca niekoľko krát zdriemol, matka ho prebrala a pokračoval v plnení úloh, podľa vyjadrenia matky sa táto situácia opakuje v škole aj v domácom prostredí; - netrpí ťažkou poruchou zvieračov - je bez dokumentovanej inkontinencie moču alebo stolice. 11. Nakoľko podľa komplexného posudku zo dňa 11. januára 2023 žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a tiež nespĺňa kritériá § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, nebolo možné mu priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. II. Konanie pred správnym súdom 12. Žalobca, zastúpený matkou ako zákonným zástupcom, sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 16. júna 2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/5379 zo dňa 12. apríla 2023, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa č. HE2/APPKŤZPPČ/ SOC/2023/34937-7 zo dňa 19. januára 2023. 13. Dňa 4. novembra 2022 bola na orgáne prvého stupňa podaná žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko na prepravu vozidlami verejnej hromadnej dopravy reaguje žalobca nepredvídateľne, dokáže zareagovať agresívne alebo vôbec nespolupracuje, svoje správanie a reakcie vzhľadom na prítomný Aspergerov syndróm vôbec nie je schopný ovládať, dostáva sa do takých psychických stavov, ktoré zásadne zhoršujú jeho celkový zdravotný stav aj vzhľadom na všetky ďalšie pridružené zdravotné postihnutia. Bolo tiež poukázané na to, že žalobca máva afektívne stavy, napríklad chce zrazu vyskočiť z okna. Pre žalobcu cestovanie vozidlami verejnej hromadnej dopravy predstavuje také výrazné utrpenie, že objektívne nie je možné ho realizovať pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti a bez výrazných negatívnych následkov na jeho už aj tak zlý zdravotný stav.
14. Otec žalobcu pracuje 100 km od bydliska, kam každý deň dochádza autom a bežná starostlivosť o žalobcu je výlučne na matke, pričom táto musí na prepravu žalobcu zháňať auto od známych, a na prepravu k lekárom volať sanitku. Rovnako bolo poukázané na to, že žalobca má problémy v škole, potrebuje individuálny plán s potrebou preloženia do špeciálnej školy, ktorá je však vzdialená, má tiež problémy s hygienou, nakoľko mu uniká stolica po opakovaných perforáciách čriev. 15. Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány sa v odôvodnení rozhodnutí vôbec nevysporiadali so skutočnosťou uvedenou v lekárskej správe z pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 12. októbra 2022, že žalobca nezvláda prostredie MHD z dôvodu, že nerozumie dianiu okolo seba, nedokáže predvídať dôsledky svojho správania, prispôsobovať sa situáciám a najmä nedokáže predvídať nebezpečenstvo. Správne orgány pritom neobjasňujú svoje závery, prečo sa s týmito zisteniami nestotožnili. Naopak, v súvislosti s názorom, že žalobca problémy nemá, poukazujú na situáciu v posudkovej miestnosti, pričom nie je zrejmé, ako to súvisí s posúdením správania a prejavov žalobcu v kontakte s vozidlom verejnej hromadnej dopravy. Navyše samotné toto pozorovanie žalobcu dokazuje, že dokáže zmrznúť a nereagovať, čo je síce presný opak agresívneho správania, ale rozhodne ide o správanie odchylné od normálu, kedy sa žalobca nevie ovládať a nedá sa predvídať, ako presne sa v tej, ktorej situácii alebo v ten, ktorý deň zachová. 16. V žalobe bolo ďalej namietané, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s reálnymi dôsledkami diagnóz žalobcu, a s tým súvisiacou potrebou a odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podľa názoru žalobcu sa správne orgány zamerali výlučne na posúdenie ťažkých prejavov agresivity, pričom opomenuli, že rovnako negatívne následky môže mať aj druhý extrém správania a to úplná apatia, resp. „vypnutie“, ako reakcia na prežívaný stres z obyčajného cestovania vozidlom verejnej hromadnej dopravy. Tiež nebolo prihliadnuté na zachovanie prirodzenej dôstojnosti žalobcu, nakoľko spôsobovanie psychického utrpenia nie je možné označiť za zachovanie jeho prirodzenej dôstojnosti. 17. Ďalej bolo tiež namietané nesprávne určenie miery funkčnej poruchy, ktorá bola v zmysle komplexného posudku určená nesprávne podľa kapitoly IV bod 1. písm. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP - stredná porucha psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus). Žalobca má však diagnostikovaný Aspergerov syndróm, čo je v zmysle kapitoly IV. bod 1. písm. d) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP komplexná porucha s rozsahom miery funkčnej poruchy 90-100%. Správne orgány pritom ani túto skutočnosť vôbec neobjasnili. 18. Rozhodnutiami správnych orgánov boli porušené práva žalobcu, ako aj jeho matky, rozhodnutia sú nezákonné a to z dôvodu, že vyhodnotenie zisteného skutkového stavu sa javí ako neúplné a tendenčne selektívne, následkom čoho rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového aj právneho posúdenia veci, a teda je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami Správneho poriadku. 19. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 20. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 9. augusta 2023, v ktorom uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, nejde pritom len o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. 21. Z uvedeného dôvodu bolo k námietkam uvedeným v správnej žalobe vypracované stanovisko č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/5414 zo dňa 3. augusta 2023 MUDr. Františkom Patakym, atestovaným posudkovým lekárom žalovaného, v ktorom tento dostatočne zreteľne, faktograficky odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
22. Podľa názoru žalovaného si žalobkyňa laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatneným nárokom a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27. júna 2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29. novembra 2017. 23. Žalovaný považuje správnu žalobu ako nedôvodnú, nakoľko vychádza len z presvedčenia, že napadnutými rozhodnutiami došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ale nie sú uvedené konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného nie sú dostatočné a v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. 24. Žalovaný vo veci žiadal nariadenie pojednávania a navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 25. Posudkový lekár žalovaného vo vyjadrení zo dňa 3. augusta 2023 poukázal na to, že Aspergerov syndróm, ktorým žalobca trpí, môže mať rôzne stupne závažnosti, pričom na základe skutočností vyplývajúcich z lekárskych nálezov bol pre prípad žalobcu v kombinácii s hyperkinetickou poruchou správania určený stupeň poruchy ako stredný (pri hornej hranici legislatívne stanoveného percentuálneho rozpätia 40-50%) so zodpovedajúcou mierou funkčnej poruchy 50%. Zároveň zdôraznil, že jednotlivé formy kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia sa v ďalšom procese posudzujú bez ohľadu na mieru funkčnej poruchy, teda výška určenej miery funkčnej poruchy 50 a viac % neovplyvňuje priznanie alebo nepriznanie určitej formy kompenzácie. 26. Pokiaľ bolo v žalobe poukázané na to, že žalobcovi neustále uniká stolica, uvedené nebolo posúdené kompetentným špecialistom na posúdenie stavu análneho zvierača – gastroenterológom, ale len psychiatrom, pričom do jeho kompetencie nespadá oprávnenie formulovať závery o stupni inkontinencie stolice, ani stavu análneho zvierača, preto uvedené tvrdenie nemožno akceptovať. Taktiež nespadá do odbornej kompetencie psychiatrie formulovať závery o odkázanosti na jednotlivé formy kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, ako je to uvedené v závere lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12. októbra 2022. Uvedené je v zmysle § 11 ods. 2 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP výhradnou kompetenciou posudkového lekára, ktorý má odborné a kvalifikačné predpoklady na posúdenie obsahovej stránky lekárskych nálezov. 27. Pokiaľ bolo v žalobe namietané, že posudkový lekár sa zameral výlučne na nedokumentované ťažké prejavy agresivity, avšak neprihliadal na skutočnosť, že žalobca dokáže zamrznúť a nereaguje, čo je síce presný opak agresívneho správania, avšak rozhodne je odchýlené od normálu, kedy sa žalobca nevie ovládať a nedá sa ani predvídať, ako presne sa v tej, ktorej situácii alebo v ten, ktorý deň zachová posudkový lekár uviedol, že je potrebné vychádzať len zo zákonných kritérií daných príslušnou legislatívnou normou pričom apatia, vypnutie, resp. zamrznutie nie sú súčasťou legislatívne daných kritérií. 28. K námietke spôsobu osobného posúdenia žalobcu posudkový lekár poukázal na to, že nie je stanovený presný metodický postup pri hodnotení správania maloletej fyzické osoby a ani nie je v možnostiach posudkového lekára cestovať s posudzovanou osobou mestskou hromadnou dopravou. Osobné vyšetrenie sa vždy uskutočňuje v priestoroch správneho orgánu. 29. V replike zo dňa 17. apríla 2024 žalobca poukázal na to, že interpretácia zákonných ustanovení zo strany posudkového lekára žalovaného je nesprávna, a to v nasledovných skutočnostiach: - záver, že žalobca musí trpieť agresívnym správaním nezodpovedá obsahu zákonného ustanovenia, ktoré uvádza, že prekážkou v schopnosti cestovať vozidlami verejnej hromadnej dopravy môžu byť duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi nielen agresivity, ale aj neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, čo je rozhodne širšia škála prejavov, než na akú to zužuje posudkový lekár; - záver, že žalobca netrpí často sa opakujúcimi prejavmi agresívneho správania nie je správny, tieto prejavy sa zhoršili, žalobca má najnovšie stav regresu, k čomu predkladá aj lekárske správy; bolo ďalej
poukázané na to, že stav žalobcu sa zhoršuje práve v neregulovateľnom prostredí, ako sú aj vozidlá verejnej hromadnej dopravy, nakoľko v nich nie je možné objektívne zabezpečiť neprítomnosť podnetov, ktoré žalobcu dráždia a ktoré ho privádzajú k neovládateľným aj agresívnym prejavom; - absentuje riadne zdôvodnenie posúdenia prítomnosti opakujúcich sa prejavov agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, posudkový lekár len konštatuje negatívne závery, avšak ich nepodkladá konkrétnymi dôkazmi; - k posúdeniu úniku stolice bola priložená najnovšia lekárska správa z gastroenterologickej ambulancie; - pokiaľ ide o posúdenie prejavov správania vo verejnej hromadnej doprave na základe správania sa v ambulancii, na svojom argumente žalobca naďalej trvá. 30. V duplike zo dňa 21. mája 2024 žalovaný uviedol, že novo doložené lekárske nálezy, neboli, a ani nemohli byť predmetom posúdenia v danom konaní a nie sú relevantné pre posúdenie odkázanosti žalobcu aj s poukazom na § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20. mája 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30. januára 2019 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/20/2019 zo dňa 11. decembra 2019. 31. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2. októbra 2024, ktorého sa zúčastnila zákonná zástupkyňa žalobcu a zotrvala na podanej žalobe a zástupkyňa žalovaného, ktorá taktiež zotrvala na písomných vyjadreniach a navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 35. Podľa § 199 ods. 1 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm. c) rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a podľa písm. d) rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 36. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 37. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 38. Podľa § 11 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 11 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 40. Podľa § 12 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. 41. Podľa § 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. 42. Podľa § 38 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. 43. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Správny poriadok“), V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 45. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v
súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 46. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca požiadal o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla dňa 4. novembra 2022, - rozhodnutím č. HE2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/34937-7 zo dňa 19. januára 2023 orgán prvého stupňa rozhodol tak, že príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla žalobcovi nepriznal (podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok č. HE2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/34930-11 zo dňa 11. januára 2023 vychádzajúci z lekárskeho posudku č. 2022/43812 zo dňa 01. decembra 2022), - proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené dňa 26. januára 2023, - o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/5379 zo dňa 12. apríla 2023 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil (podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/5414 zo dňa 11. apríla 2023 vychádzajúci z lekárskeho posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/5414 zo dňa 21. marca 2023). 47. Správny súd úvodom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 48. V zmysle uvedeného preto správny súd preskúmal, či administratívne konanie nevykazuje vady, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, či bol dostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne posúdený, a či rozhodnutie bolo náležite a zrozumiteľne odôvodnené. 49. Otázka ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a nesplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP – že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím zaradenú do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba, nebola medzi účastníkmi sporná, žalobca však nesúhlasil so záverom správnych orgánov o tom, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Predmetom súdneho prieskumu preto bolo predovšetkým posúdenie záveru správnych orgánov, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 50. Žalobca v žalobe v prvom rade namietal, že sa správne orgány v odôvodnení rozhodnutí vôbec nevysporiadali so skutočnosťou uvedenou v lekárskej správe z psychiatrického vyšetrenia vypracovanej J. L. zo dňa 12. októbra 2022, že žalobca nezvláda prostredie hromadnej dopravy z dôvodu, že nerozumie dianiu okolo seba, nedokáže predvídať dôsledky svojho správania, prispôsobovať sa situáciám a najmä nedokáže predvídať nebezpečenstvo. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť otázku, či posudzovaná osoba je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP uvedené patrí do výhradnej právomoci príslušných posudkových
lekárov (a to aj v zmysle súdnych rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. augusta 2023) a posudkoví lekári nemusia automaticky do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov. „Pokiaľ však ošetrujúci lekári takýto názor sformulujú a zároveň ho aj podoprú odborným nálezom, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa, je v záujme preskúmateľnosti lekárskeho posudku vhodné, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo sa s týmto názorom nestotožnil.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 7Ssk/129/2022 zo dňa 25. októbra 2022, bod 13). Správny súd posúdil lekárske posudky vypracované posudkovými lekármi na oboch stupňoch (lekársky posudok zo dňa 1. decembra 2022, ako aj lekársky posudok zo dňa 21. marca 2023) a dospel k záveru, že posudkoví lekári v tu súdenej veci nezaujali žiadne stanovisko k odporúčaniu J. L., ktoré sa týkalo pre rozhodovanie o požadovanom kompenzačnom príspevku podstatnej otázky možnosti žalobcu cestovať vozidlami verejnej hromadnej dopravy s ohľadom na prejavy a vplyvy jeho duševnej poruchy. Posudkoví lekári pri vydávaní lekárskych posudkov síce zohľadnili aj psychickú (nie len fyzickú) stránku zdravotného stavu žalobcu, a obdobne konštatovali, že netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, avšak správny súd musí prisvedčiť námietke žalobcu, že odôvodnenie ich záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vychádza výlučne z posúdenia absencie agresívneho správania u žalobcu. Správnemu súdu chýba komplexnejšie vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a prejavov rozhodujúcich ochorení vo vzťahu k ich vplyvu na možnosť cestovania žalobcu vozidlami verejnej hromadnej dopravy, a to o to viac, že ošetrujúci lekár vyslovil úplne opačný záver ako ten, ku ktorému dospeli posudkoví lekári. 51. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je psychické ochorenie so širokým spektrom prejavov, preto tak, ako namieta aj žalobca v žalobe, záver o jeho možnosti cestovať vozidlami hromadnej dopravy, pretože prejavy agresivity sa u neho neobjavujú, nie je dostatočný a presvedčivý. Správny súd je tiež toho názoru, že samotné ustanovenie § 14 ods. 6 písm. b) zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP predpokladá, že potreba individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom môže vyplývať aj z iného neovládateľného resp. nepredvítadeľného správania žiadateľa. Je preto potrebné posúdiť a náležite odôvodniť, či práve iné prejavy duševnej choroby žalobcu (napríklad nespolupráca, neprimerané – hoc aj neagresívne nepredvídateľné reakcie a ataky) nevylučujú, prípadne nadmerne nesťažujú cestovanie žalobcu vozidlami verejnej hromadnej dopravy pri zachovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Ošetrujúci lekár žalobcu, J. L. v lekárskej správe zo dňa 12. októbra 2022 popísala možné prejavy ochorenia žalobcu, a je preto úlohou posudkového lekára ako kompetentnej a kvalifikovanej osoby, majúcej odborné znalosti o prejavoch diagnózy stanovenej u žalobcu, tieto prejavy odborne posúdiť vo vzťahu k reálnej možnosti žalobcu cestovať vozidlami verejnej hromadnej dopravy (a to nie len z pohľadu prejavov agresivity) a svoj záver riadne a zrozumiteľne odôvodniť. 52. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo tomto prípade vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). 53. Správny súd ďalej uvádza, že po posúdení námietky žalobcu týkajúcej sa určenia miery funkčnej poruchy v súvislosti s u žalobcu konštatovaným Aspergerovým syndrómom vzhliadol aj túto námietku ako dôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podklad pre vypracovanie lekárskych posudkov na oboch stupňoch (lekársky posudok zo dňa 01. decembra 2022, ako aj lekársky posudok zo dňa 21. marca 2023) predstavovala lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia vypracovaná J. L. dňa
12. októbra 2022, v ktorej je vo vzťahu k žalobcovi konštatovaná nasledovná diagnóza: hyperkinetická porucha správania (F90.1) a Aspergerov syndróm (F84.5). Posudkovým lekárom správnych orgánov oboch stupňov nemožno vytknúť, že diagnózu Aspergerov syndróm neposúdili vôbec, nakoľko je na ňu poukázané v oboch lekárskych posudkoch, avšak podľa názoru správneho súdu posudkoví lekári správnych orgánov dospeli k nesprávnemu záveru ohľadom určenia miery funkčnej poruchy, ak túto stanovili podľa prílohy č. 3, časti IV.1b a nie časti IV.1c zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. 54. Podľa názoru správneho súdu z prílohy č. 3 časti IV.1c zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je zrejmé, že diagnóza Aspergerov syndróm je priamo zákonodarcom považovaná za komplexnú poruchu s tomu prináležiacou mierou funkčnej poruchy 90-100%. Správny súd svoj záver opiera aj o právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15. marca 2023, v ktorom je konštatované, že: „Príloha č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2020 v kapitole IV. nazvanej „Duševné poruchy a poruchy správania“ v položke č. 1 upravovala Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) s percentuálnou mierou funkčnej poruchy pri miernej poruche 10 - 20 %, strednej poruche 30 - 40 %, ťažkej poruche 50 - 80 % a komplexnej poruche 90 - 100 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava účinná do 30. júna 2020 už upravovala v položke č. 1 pod písmenom d/ komplexnú poruchu. Zákonom č. 391/2019 Z.z. účinným od 01. júla 2020 bol novelizovaný zákon č. 447/2008 Z.z. aj v časti prílohy č. 3, kapitoly IV., položky č. 1 tak, že došlo nielen k zmene percentuálnej miery funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí - poruchách psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus), a to na 10 - 30 % pri miernej poruche (doteraz 10 - 20 %), 40 - 50 % pri strednej poruche (doteraz 30 - 40 %) a 60 - 80 % pri ťažkej poruche (doteraz 50 - 80 %). Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostala nezmenená, avšak bola doplnená exemplifikatívnym odkazom na Aspergerov syndróm, ktorý zákonodarca aj v zmysle záverov plynúcich z dôvodovej správy k zákonu č. 391/2019 Z.z. bod 18 použil v kontexte na pochybenia v praxi, ku ktorým dochádzalo pri posudzovaní tejto diagnózy, keď táto pervazívna vývinová porucha nebola vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby. Z uvedeného je teda zrejmé, že sa nejedná o novú diagnózu, ale o diagnózu, ktorá bola známa už pred prijatím príslušnej novely, avšak v praxi bola nesprávne vyhodnocovaná, z ktorého dôvodu na túto skutočnosť zákonodarca reagoval tak, že uvedenú diagnózu explicitne vyjadril vo forme príkladmého výpočtu v označenej položke. 55. Autizmus je pervazívna komplexná vývinová porucha s častým prejavom už v útlom veku a veľmi variabilnými príznakmi, pričom v rámci autistického spektra sa vyčleňuje Aspergerov syndróm (vysokofunkčný autizmus) s normálnou až vysokou inteligenciou a nerovnomerným kognitívnym profilom. Aspergerov syndróm sa klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha s tým, že ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť. Slovo „pervazívny“ v preklade znamená hlboko prenikajúci, všetko prenikajúci; zasahujúci celú osobnosť. Znamená to, že psychický vývoj je porušený, narušený vo všetkých kľúčových, základných oblastiach. Preniká všetkými smermi - v rôznej miere narušuje komunikáciu, sociálne vzťahy, intelekt, predstavivosť, záujmy a pod. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových porúch) a výskyt symptómov, ktoré sú „distorzné“, kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu (rozdiel od mentálnej retardácie); (Dulcan, Poper,1991, citovaní podľa Lechtu et. al., 1995).“ 56. Správny súd nemohol dospieť k inému záveru v otázke posúdenia diagnózy Aspergerovho syndrómu ako tomu, že má byť klasifikovaný podľa prílohy č. 3 časti IV.1c zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, a to aj s ohľadom na právny záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený vyššie. Nesprávna aplikácia ustanovení prílohy č. 3 časti IV.1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, t.j. nesprávne právne posúdenie veci tak majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Správny súd by v tejto súvislosti chcel tiež dať do pozornosti žalovaného, že ak aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 3. augusta 2023 uviedol, že Aspergerov syndróm môže mať rôzne stupne závažnosti, a po posúdení konkrétnych okolností na strane žalobcu
bol u neho určený stupeň poruchy stredný, takéto odôvodnenie vzťahujúce sa k posúdeniu diagnózy Aspergerovho syndrómu u žalobcu úplne absentovalo v lekárskych posudkoch tvoriacich podklad rozhodnutí správnych orgánov a dodatočné vysvetlenie (ak by tu nebolo správnym súdom konštatované nesprávne právne posúdenie veci) poskytnuté po vydaní týchto rozhodnutí nemôže tento nedostatok spočívajúci v nepreskúmateľnosti odstrániť, nakoľko predmetom súdneho prieskumu je zásadne napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a nie vyjadrenie, v ktorom žalovaný (prípadne posudkový lekár žalovaného) doplní resp. rozšíri odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 57. Je síce pravdou, že priznanie kompenzačného príspevku je nezávislé od konkrétnej miery funkčnej poruchy, ak je táto minimálne 50%, teda je z istého pohľadu nepodstatné, či bola konštatovaná miera funkčnej poruchy 50% alebo 90-100%, avšak posudzovaná osoba má právo, aby bol jej stav dôsledne a riadne posúdený. Nemožno tiež úplne opomínať fakt, že miera funkčnej poruchy skutočne vyjadruje mieru závažnosti zdravotného postihnutia posudzovanej osoby, v opačnom prípade by určenie miery funkčnej poruchy strácalo na význame. Logicky preto možno dospieť k záveru, že prejavy u osoby s mierou funkčnej poruchy 90-100% budú závažnejšie, ako v prípade osoby s mierou funkčnej poruchy 50%, a to aj v súvislosti s možnosťou takejto osoby cestovať vozidlami verejnej hromadnej dopravy. Správna klasifikácia diagnózy je preto veľmi dôležitá aj pre účely posudzovania nároku na určitý kompenzačný príspevok podľa zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. 58. Pokiaľ ide o lekárske správy, ktoré žalobca priložil k replike zo dňa 17. apríla 2024 (Správa z diagnostického špeciálnopedagogického vyšetrenia zo dňa 15. decembra 2023, lekárska správa vypracovaná J. M. zo dňa 28. novembra 2023, lekárska správa vypracovaná J. L. zo dňa 13. septembra 2023) správny súd uvádza, že nakoľko tieto boli vypracované až po vydaní napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 135 ods. 1 SSP v rozhodnom znení (v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy), nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 59. Záverom správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že žalobca nenamietal žiadne konkrétnosti, v čom mali byť tieto práva porušené. Skutočnosť, že nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospeli správne orgány len sama o sebe nemôže napĺňať automatické porušenie jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa resp. Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, preto správny súd nevzhliadol uvedenú námietku ako dôvodnú. 60. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa nanovo posúdiť odkázanosť posudzovanej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a to v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu, ktorým je orgán verejnej správy viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Výsledkom uvedeného bude vypracovanie nového komplexného posudku s návrhmi na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej osoby v zmysle prijatých záverov. Ak by správny orgán dospel k záveru, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa nenavrhuje, svoje následné rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňal náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku za aplikácie § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. 61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).