Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 12Sas/1/2023 0923100190 28. 10. 2024 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100190.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobkyne: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. apríla 2023, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. apríla 2023 a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2023 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobkyňa má podľa § 30, § 48, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) nárok na materské za obdobie od 01.02.2023 do zániku nároku na materské vo výške 44,83702500 € za deň. Následne žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutí orgánov verejnej správy najmä vyplynulo, že žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu, že došlo k zaslaniu nesprávneho mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie mesiaca január 2023 a opravný mesačný výkaz bol zaslaný dňa 23.02.2023. Rovnako z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 01.02.2023 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa SPINKA, s.r.o. (ďalej aj „zamestnávateľ“), ktorý na tlačive potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka poskytnutá od 01.02.2023 a naposledy pracovala dňa 31.01.2023. 3. Podľa údajov z informačného systému žalovanej žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca už vyššie zmieneného zamestnávateľa dňa 01.11.2022 a naďalej trvá. Obdobie nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca zamestnávateľa SPINKA, s.r.o., za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie trvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenského 92 dní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023. Zároveň bolo v konaní zistené, že žalobkyňa dosiahla vymeriavacie základy v mesiaci november 2022 vo výške 2500 €, v
mesiaci december 2022 vo výške 2500 eur a v mesiaci január 2023 vo výške 500 €. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol vypočítaný podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, teda sumy 5500 € a počtu dní 92, čo po zaokrúhlení činí 59,7827 €. V súlade s ustanovením § 53 zákona o sociálnom poistení bola výška materského určená ako 75% denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 44,83702500 eur za deň. 4. Žalovaná v rámci odvolacieho konania zistila, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti SPINKA, s.r.o., táto spoločnosť sa prvýkrát prihlásila do registrácie zamestnávateľov Sociálnej poisťovne od 01.11.2022 a zároveň od tohto dňa bola žalobkyňa prihlásená do registrácie poistencov a sporiteľov ako jediný zamestnanec zamestnávateľa SPINKA, s.r.o., pričom registračný list fyzickej osoby - prihláška bol pobočke doručený dňa 31.10.2022. Zamestnávateľ dňa 12.02.2023 doručil pobočke riadny mesačný výkaz za mesiac január 2023, v ktorom žalobkyni vykázal vymeriavací základ vo výške 500 eur a až po vydaní prvostupňového rozhodnutia doručil pobočke opravný mesačný výkaz za mesiac január 2023, v ktorom opravil sumu vymeriavacieho základu na sumu 2500 €. 5. Následne pobočka vykonala kontrolu u zamestnávateľa v období od 13.03.2023 do 16.03.2023, ktorou zistila (okrem už vyššie uvedených skutočností), že z predložených bankových výpisov vyplýva, že vo februári 2023 bola odmena žalobkyni vyplatená v dvoch sumách a to dňa 12.02.2023 v sume 428,68 € a dňa 23.02.2023 v sume 1402,92 €. 6. Na základe zistených skutočností žalovaná vyhodnotila námietku žalobkyne, a s tým súvisiacu dodatočnú zmenu vymeriavacieho základu za mesiac január 2023 za účelovú s jediným cieľom - zvýšiť výšku materského na maximum zmenou vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, patriaceho do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. O účelovom konaní svedčí aj skutočnosť personálneho prepojenia medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom v osobe samotnej žalobkyne. 7. Zároveň bola žalobkyňa v predchádzajúcom období od 01.07.2021 do 31.10.2022 evidovaná ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, pričom vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie si určila v minimálnej výške. Žalovaná poznamenala, že žalobkyňa sa zrejme domnievala, že v jej prípade bude rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu minulý rok 2022, pričom dávka materské sa vypočíta z vymeriavacích základov dosiahnutých z poistného vzťahu zamestnanca v mesiaci november a december. Podľa žalovanej je dôvodný predpoklad, že práve táto skutočnosť v súbehu so snahou minimalizovať výdavky na poistné bola dôvodom na vykázanie pomerne nízkeho vymeriavacieho základu za mesiac január 2023. 8. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná uzavrela, že úprava vymeriavacieho základu za január 2023 bola uskutočnená dodatočne po doručení prvostupňového rozhodnutia pobočky, bola len formálna, s cieľom zabezpečiť zvýšenie priznaného materského na maximum. Túto dodatočnú zmenu tak žalovaná na účely určenia výšky materského považovala za účelovú a fiktívnu, s vyššie uvedeným zámerom, a preto vzhľadom na zmysel a účel zákona na túto zmenu neprihliada. II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom 9. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedla, že - napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a výlučne zo subjektívnych názorov žalovanej; - žalobkyňa riadne a včas splnila všetky povinnosti a relevantné právne normy upravujúce nárok na materské; - zamestnávateľ žalobkyne v zákonnej lehote doručil pobočke žalovanej opravný mesačný výkaz za január 2023 a to dňa 23.02.2023, ktorým došlo k úprave pôvodne zaslaného mesačného výkazu zo dňa 12.02.2023, nakoľko v pôvodnom mesačnom výkaze došlo administratívnym nedopatrením k uvedeniu nesprávneho vymeriavacieho základu za mesiac január 2023; - zamestnávateľ si splnil aj podaním opravného mesačného výkazu všetky svoje zákonné povinnosti;
- v zázname č.j. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XXXXX zo dňa 16.03.2023 pobočka žalovanej konštatovala, že pri vykonávanej kontrole plnenia povinnosti zamestnávateľa neboli zistené žiadne nedostatky v oblasti plnenia registračných a odvodových povinností zamestnávateľa; - jediným dôvodom zamietnutia odvolania žalobkyne bolo konštatovanie, že údajne z okolností prípadu vyplýva, že úprava vymeriavacieho základu za január 2023 bola len formálna, s cieľom zabezpečiť zvýšenie materského na maximum; - zamestnávateľ žalobkyne pri vyhotovení opraveného mesačného výkazu postupoval v súlade so zákonom a dodržal všetky zákonom stanovené lehoty, preto nedošlo k porušeniu platných právnych predpisov ani zo strany zamestnávateľa ani zo strany žalobkyne; - úvahy žalovanej sa nezakladajú na pravde, pričom žalovaná nemôže vychádzať zo svojich subjektívnych pocitov či potencionálnych úvah o tom, z akých dôvodov zamestnávateľ upravil vymeriavací základ, pokiaľ si zamestnávateľ splnil všetky povinnosti aj pri vystavení opraveného mesačného výkazu. 10. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie a navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej, okrem rozsiahlej rekapitulácie výsledkov administratívneho konania, najmä uviedla, že: - predmetom kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobkyne bolo iba plnenie registračných a odvodových povinností zamestnávateľa podľa zákona o sociálnom poistení, nie hodnotenie konania tohto zamestnávateľa zastúpeného žalobkyňou, ktoré smerovalo k tomu, aby žalobkyňa dosiahla materské v maximálnej zákonom stanovenej výške; - dodatočná zmena vymeriavacieho základu za mesiac január 2023 bola vykonaná za účelom dosiahnutia materského v maximálnej zákonom stanovenej výške o čom svedčí najmä personálne prepojenie medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom, skutočnosť, že žalobkyňa je jediným zamestnancom zamestnávateľa, ktorý od svojho vzniku nemal evidovaného žiadneho zamestnanca, vznik nového nemocenského poistenia u žalobkyni iba 92 dni pred uplatnením nároku na materské, určenie odmeny vo výške 2500 eur, pričom v období pred vznikom nemocenského poistenia zamestnanca bola žalobkyňa evidovaná ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba s vymeriavacím základom na platenie poistného v minimálnej výške, vymeriavací základ vo výške iba 500 eur v mesiaci január 2023, vyhotovovanie registračného listu a mesačných výkazov samotnou žalobkyňou (s čím súvisí nízka pravdepodobnosť, aby si žalobkyňa omylom vyplatila a vykázala nižšiu odmenu), oprava vymeriavacieho základu za mesiac január 2023 bola vykonaná až po vydaní rozhodnutia pobočky a v tej súvislosti bola aj pripadajúca časť odmeny vyplatená v rovnaký deň ako bola vykonaná oprava vymeriavacieho základu; - žalobkyňa za obdobie od 01.10.2019 do 31.01.2023 prispela do systému nemocenského poistenia zaplatením poistného na nemocenské poistenie v celkovej výške 972,74 €, pričom ku dňu spísania vyjadrenia k žalobe vyčerpala zo systému nemocenského poistenia v období od 09.09.2022 do 21.03.2023 tehotenské v celkovej sume 1 445,50 € a od 01.02.2023 do 31.07.2023 jej bolo vyplatené materské vo výške 8 115,90 € a do 26.09.2023 jej ešte bude vyplatené materské vo výške 2 555,80 €; - v prípade akceptovania žalobkyňou vykonanej zmeny by tejto bolo vyplatených na materskom približne 14 214 €; - povinnosťou žalovanej je dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť a prihliadať aj na základné princípy systému sociálneho poistenia; - primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti, pričom princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov; - podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/15/2021 zo dňa 30.01.2023 žalovaná musí dbať, aby nebol sociálny systém zneužívaní. 11. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.10.2023 zotrvala na podanej správnej žalobe, opätovne zdôraznila, že pri kontrole jej zamestnávateľa neboli zistené žiadne nedostatky v oblasti plnenia registračných a odvodových povinností zamestnávateľa a samotná žalobkyňa si riadne a včas plnila všetky povinnosti. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že zamestnávateľ pri vyhotovení opraveného mesačného výkazu postupoval v súlade so zákonom. Úvahy žalovanej sa podľa žalobkyne nezakladajú na pravde, pričom žalovaná nemôže vychádzať zo svojich subjektívnych pocitov a potencionálnych úvah. 12. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne žalovaná nezaujala žiadne stanovisko. 13. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň 28.10.2024. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a poverená zástupkyňa žalovanej. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch a navrhla, aby
správny súd preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa rovnako zotrvala na dôvodoch preskúmavaných rozhodnutí a svojich doterajších vyjadreniach, pričom zdôraznila, že postup žalobkyne je možné aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020 hodnotiť ako účelové. Z tohto dôvodu navrhla správnu žalobu zamietnuť. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 14. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 15. Podľa § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a 16. Podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 17. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 18. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 52 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, materské sa poskytuje za dni. 20. Podľa § 53 zákona o sociálnom poistení, výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 21. Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 22. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 23. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
25. V konaní bolo sporné, v akej výške má byť materské s poukazom na ustanovenia § 55 ods. 1 a § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobkyni priznané, a to v súvislosti s doručením opravného mesačného výkazu zamestnávateľom žalobkyne po vydaní prvostupňového rozhodnutia. V opravnom mesačnom výkaze došlo k oprave vymeriavacieho základu zo sumy 500 € na sumu 2 500 €. 26. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia, teda 15.02.2023 nebolo pochýb o tom, že zamestnávateľ žalobkyne u tejto riadnym mesačným výkazom za mesiac január 2023 vykázal vymeriavací základ vo výške 500 €, a preto bolo žalobkyni priznané materské vo výške 44,83702500 € za deň (75 % zo sumy 59,7827 € - denného vymeriavacieho základu menovanej na určenie výšky materského po zaokrúhlení). 27. Pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia došlo k zmene rozhodných skutočností a to tak, že 23.02.2023 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený opravný mesačný výkaz za mesiac január 2023, v ktorom bola opravená suma vymeriavacieho základu na sumu 2 500 €. 28. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je nevyhnutné uzavrieť, či mala žalovaná ako orgán verejnej správy rozhodujúc o priznaní materského vychádzať pri určení denného vymeriavacieho základu z opravného mesačného výkazu, ak bol zamestnávateľom žalobkyne podaný. 29. Správny súd dospel k záveru, že zmena údajov v evidencii žalobkyne mala byť pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia zohľadnená, a preto je naplnený dôvod na jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. Žalovaná v správnom konaní vec nesprávne právne posúdila, keď rozhodla bez zreteľa na vykonanú opravu. 30. Podľa názoru správneho súdu žalovaná nemá zákonné možnosti skúmať a posudzovať, čo bolo dôvodom podania opravného mesačného výkazu. V zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu. 31. Zamestnávateľ je teda povinný podať opravný výkaz v prípade uvedených nesprávnych údajov. Opravné výkazy sa predkladajú vo všetkých situáciách, keď zamestnávateľ zistí, že v zaslanom výkaze uviedol nesprávne údaje, aj vtedy, ak je napríklad uvedená nesprávna suma vymeriavacieho základu. Je nepochybné, že tak má urobiť čo najskôr od zistenia chyby, pričom najneskôr je tak povinný urobiť do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dlžné poistné predpísané. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by zamestnávateľ žalobkyne nemal možnosť podať opravný výkaz za január 2023 vo februári 2023. Preto neobstojí argumentácia žalovanej o tom, že sa tak stalo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. 32. Taktiež presvedčenie žalovanej o účelovosti konania žalobkyne a úmyselnom zneužívaní systému nemocenského poistenia tým, že upravila sumu vymeriavacieho základu za mesiac január 2023 na vyvodenie záveru o zneužívaní práva nepostačuje. Žalovaná síce argumentovala tým, že je nutné sledovať účel zákona, ktorým nebolo podporovať zneužitie práva, no ten nevylučuje právo resp. povinnosť zamestnávateľa podať opravný mesačný výkaz, ak zistí chybu. 33. Správny súd nepovažuje za relevantnú ani argumentáciu žalovanej, že pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia musela zohľadniť, že žalobkyňa je konateľkou a jediným spoločníkom zamestnávateľa, u ktorého jej ako zamestnankyni vznikol dôvod na poskytnutie materského. 34. Zamestnávateľ ako právnická osoba a zamestnanec ako osoba fyzická sú dva odlišné subjekty, ktoré majú vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení rozdielne práva a povinnosti a nemožno ich stotožňovať. 35. Správny súd si uvedomuje, že s ohľadom na špecifické postavenie žalobkyne ako zamestnankyne a štatutárneho orgánu zamestnávateľa sa môže javiť podanie opravného výkazu za účelové, najmä ak bol opravný výkaz vydaný po vydaní prvostupňového rozhodnutia s nižšou priznanou výškou materského. To však nemožno považovať za zákonný dôvod neakceptovania údajov v opravnom výkaze, ak zamestnávateľ zachoval lehotu na jeho podanie, čo v tomto prípade nastalo. 36. Žalovaná mala navyše v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia taktiež k dispozícii Zmluvu o výkone funkcie konateľa spoločnosti uzavretú dňa 21.10.2022 medzi SPINKA, s.r.o. a žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na vyplácaní odmeny žalobkyni vo výške 2 500 € brutto mesačne a tiež závery Záznamu o kontrole č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XXXX zo dňa 16.03.2023, v zmysle ktorého prvostupňový správny orgán nezistil v tomto smere žiadne pochybenia a poistné považovala za správne odvedené. 37. Podľa názoru správneho súdu ak došlo po vydaní prvostupňového rozhodnutia k zmene údajov v evidencii žalobkyne, pokiaľ ide o poistenie a táto zmena a opravné výkazy boli prvostupňovým správnym orgánom akceptované a týmto bol aj prijatý doplatok rozdielu poistného vyčísleného prvým výkazom a výkazom opravným, bolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu na uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní v predmetnej veci prihliadať. Vo svetle uvedeného sa ani správny súd nestotožňuje s
odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, v zmysle ktorého potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu považujúc konanie žalobkyne za účelové. 38. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi otázku výšky materského žalobkyne. 39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.