Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6Sa/4/2023 8023200076 18. 12. 2023 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: DENNY TRANS s.r.o., so sídlom Sedlice 180, 082 43 Sedlice, IČO: 48 211 311, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanou: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. decembra 2022, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13. decembra 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13. júla 2022 zrušuje a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13.12.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu a poistného na financovanie podpory (ďalej aj ako „poistné a povinné príspevky“) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) za obdobie apríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura. 2. Rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného a povinných príspevkov zistil, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 13.07.2022 nezaplatil vôbec. Ďalej uviedla že 17.05.2022 prvostupňový správny orgán prijal od žalobcu mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac apríl 2022, podľa ktorého bol žalobca, ako zamestnávateľ, povinný odviesť poistné a povinné príspevky spolu v sume 5 557,86 eura. Žalobca v tomto výkaze uviedol ako deň výplaty príjmov (t. j. deň splatnosti poistného a povinných príspevkov) 31. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že poistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 bol žalobca povinný odviesť najneskôr dňa 31.05.2022, čo preukázateľne nedodržal. 3. Žalovaná ďalej uviedla, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/3/2022 zo dňa 18.05.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku pod číslom 99/2022 zo dňa 24.05.2022 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Následne tento súd uznesením pod rovnakou spisovou značkou zo dňa 13.06.2022, zverejnením v Obchodnom vestníku pod číslom 117/2022 dňa 17.06.2022 povolil
reštrukturalizáciu žalobcu. Poukázala na ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na tieto prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti uviedla, že poistné a povinné príspevky, ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, vznikajú ex lege po uplynutí lehoty ich splatnosti. Splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac apríl 2022 podľa predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov nastala dňa 31.05.2022. Reštrukturalizačné konanie začalo dňa 25.05.2022, respektíve bola povolená dňa 18. júna 2022, t. j. splatnosť dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vznikla voči žalobcovi počas reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa takáto pohľadávka do reštrukturalizácie neprihlasuje. Ide o prednostné pohľadávky, ktoré sa uplatňujú u dlžníka bežným spôsobom. Ďalej poukázala na ustanovenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné a povinné príspevky rozhodný dátum výplaty príjmov zamestnancov, a to na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov žalobcom. 4. Žalobca sa včas podanou žalobou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal, že pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v okamihu, kedy ju bolo možné prvýkrát plniť, preukázateľne sa tak stalo pred začatím reštrukturalizácie a preto ide o starú pohľadávku, ktorú si žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie, čo ale neurobila. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto vydané v rozpore s § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/110/2020 z 12.01.2023, jeho rozsudok sp. zn. 9Sžsk/31/2021 z 25.05.2022 a tiež rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ako aj uznesenie sp. zn. 8Sžf/23/2011 z 22.03.2012. Zároveň citoval závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021 k skutkovo a právne obdobnej veci. 5. Žalovaná nesprávne uvádza, že pohľadávka vznikla až splatnosťou poistného. Ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž neviaže vznik pohľadávky na vznik povinnosti plniť, ale na vznik oprávnenia plniť. V danom prípade bolo irelevantné, kedy bol prvostupňovému orgánu predložený výkaz poistného a kedy sa toto stalo splatným. Keďže išlo o poistné za mesiac apríl 2022 žalobcovi vzniklo oprávnenie (nie povinnosť) plniť poistné za dotknuté obdobie už 01.05.2022, a preto v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznik pohľadávky treba viazať na tento deň, ktorý predchádzal začatiu reštrukturalizačného konania. 6. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z. (konkrétne k doplneniu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Zdôraznil, že poukazuje na časť dôvodovej správy, podľa ktorej správny postup pre rozlíšenie „starého a nového dlhu sú skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. 7. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znenie § 231 ods. 1, písm. e), bod 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého podľa neho vyplýva, že výkaz poistného sa má predkladať v lehote splatnosti poistného, z čoho vyplýva, že v čase predkladania výkazu poistné musí existovať. V prípadoch, v ktorých pohľadávka na poistnom vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, Sociálna poisťovňa môže podľa uvedeného ustanovenia vyžiadať podklady na zistenie správnej sumy poistného a pohľadávku v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásiť. Aj v prípade, že by zamestnávateľ informácie neposkytol, je Sociálna poisťovňa podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení oprávnená predpísať poistné podľa údajov z predchádzajúcich období. 8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobným námietkam uviedla, že v § 143 zákona o sociálnom poistení a v § 28 zákona č. 43/2004 Z.z. je upravené, kedy je poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné. Dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum, kedy je zamestnávateľ povinný poistné a povinné príspevky zaplatiť. Ak zamestnávateľ nedodrží povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky v deň ich splatnosti, vzniká sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch.
9. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vyplývajúce z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká, v danom prípade na základe zákona. 10. V prípade žalobcu sa pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022, ktorá vznikla 01.06.2022 (po splatnosti poisteného a povinných príspevkov), teda až po začatí reštrukturalizačného konania považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné uplatniť prihláškou, preto žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísala poistné za mesiac apríl 2022. 11. Žalobca bol povinný v súlade s ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. za mesiac apríl 2022 uhradiť poistné a povinné príspevky dňa 31.5.2022. Pohľadávka sociálnej poisťovni vzniká, ak poistné a povinné príspevky neboli uhradené do dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov. Ak by úhrada bola v čase splatnosti vykonaná, pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch by vôbec nevznikla. Keďže žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 neuhradil, vznikla dňa 01.06.2022 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch a oprávnenie ju predpísať. Žalovaná ďalej s poukazom na deň začatia reštrukturalizačného konania a deň povolenia reštrukturalizácie žalobcu uviedla, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a na tieto pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Preto pre tieto prednostné pohľadávky možno bez obmedzení viesť exekučné konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia. 12. Poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala na rozhodnutie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2019 z 10.12.2020 a rozsudok sp. zn. 7Sžso/70/2011 z 31.05.2011. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu 1Vs/3/2020, tak toto bolo vo vzťahu k prejednávanej veci bez právnej relevancie , pretože pohľadávka na poistnom sa skutkovo viaže k obdobiu po začatí reštrukturalizácie. Nemožno stotožňovať právne inštitúty daňového práva s právnymi inštitútmi práva sociálneho zabezpečenia, keď priamo Daňový poriadok definuje, že do lehoty splatnosti sa daň považuje za pohľadávku a po jej splatnosti sa považuje neuhradená daň za daňový nedoplatok. 13. Zákon č. 461/2003 Z. z. však neupravuje, čo sa na účely tohto zákona považuje za pohľadávku, ale pracuje s pojmami ako poistné, povinnosť platiť a odvádzať poistné, splatnosť poistného a dlžná suma poistného, ktorú je žalovaná oprávnená predpísať. Vychádzajúc z obsahu zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká dlh na poistnom a povinných príspevkoch až vtedy, ak povinná osoba zákonné poistné a povinné príspevky neodviedla v správnej sume a v lehote ustanovenej citovaným zákonom. Až po uplynutí lehoty splatnosti poistného a povinných príspevkov môžeme považovať neuhradené poistné a povinné príspevky za pohľadávku sociálnej poisťovne. 14. Keďže do dňa začatia reštrukturalizácie žalobcu, t. j. do 25.05.2022 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022 neexistovala, nebolo možné toto poistné a povinné príspevky uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Pohľadávka vznikla až 01.06.2022, t. j. počas reštrukturalizačného konania žalobcu, a preto sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje bežným spôsobom u dlžníka. 15. V ďalšom vyjadrení žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom tiež zdôraznil, že v žalobe citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021 bol medzičasom napadnutý kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023 tak, že ju zamietol, pričom zdôraznil správnosť právnych záverov krajského súdu, o ktoré sa v aktuálnom konaní opiera žalobca. 16. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
17. Správny súd na žiadosť žalobcu vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.12.2023, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu. 18. Podľa § 113 ods. 3, prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. 19. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 20. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 21. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu. 22. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 23. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 24. Podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022 o predpísaní poistného a povinných príspevkov za obdobie apríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura, z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom podstata sporu medzi žalobcom a žalovanou spočívala v rozdielnom posúdení otázky vzniku pohľadávky žalovanej na zaplatenie poisteného za mesiac apríl 2022.
26. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú (ak tento zákon neustanovuje inak) právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná uplatňuje voči zamestnávateľovi svoje nároky na zaplatenie a odvedenie poistného potom, ak si tento nesplní zákonnú povinnosť zaplatiť a odviesť poistné v lehote splatnosti tým, že toto poistené predpíše rozhodnutím. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto právo počas reštrukturalizácie má žalovaná len vtedy, keď si prihlásila svoju pohľadávku. Z tohto dôvodu pre rozhodnutie o tom, či Sociálna poisťovňa bola alebo nebola oprávnená predpísať poistné žalobcovi rozhodnutím, bolo podstatné vyriešenie otázky, či nezaplatené poistné za apríl 2022 bolo potrebné prihlásiť, a teda či ide o pohľadávku, ktorá vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, alebo išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Túto otázku rieši ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, posledná veta, podľa ktorého vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 27. V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného. 28. Podľa judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaná, ktorou ale bol podávaný výklad zákona o sociálnom poistení ku vzniku pohľadávky (pred novelizáciou § 120 ods. 2 ZKR), v zmysle ktorého pohľadávka poisťovne voči zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a neodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po jeho splatnosti. Podľa žalobcu zákon o konkurze a reštrukturalizácii tento moment presunul, preto vznik pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky poistného, ktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné. 29. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala pritom na judikatúru súdov, v ktorých súdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom. Takáto argumentácia nemohla obstáť práve z toho dôvodu, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z.z. účinným od 01.03.2017 zaviedol osobitnú právnu konštrukciu momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky je okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z., na ktorú poukázal aj žalobca v žalobe, účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy „splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 30. Tiež pokiaľ ide o žalovanou citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2019 z 10.12.2020, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023, konkrétne bod 16 jeho odôvodnenia, v ktorom sa kasačný súd v obdobnej právnej veci s vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu vysporiadal nasledovne: „Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie sú pre tunajší súd formálne záväzné na účely § 22 SSP, treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi otázkami riešenými v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnom
kolégiu, ktorého rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. 2 Obdo 33/2020 najvyšší súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne poistenie môže byť v konkurze pohľadávkou proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Najvyšší súd k otázke vzniku takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. 5 ECdo 47/2014, judikát R 5/2016, sp. zn. 2 MCdo 30/2012 a sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018. Zároveň však zdôraznil rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp. zn. 1 Obdo 41/2019 (judikát R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na sociálne poistenie prednostnou pohľadávkou podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z., obiter dictum vyslovil názor, že zamestnávateľ, ktorý podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni pred dňom uvedeným v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto poistné by nevznikla pred dňom uvedeným v § 143 cit. zák. ani podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa kasačného súdu však tento názor nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit. § 129 Zákonníka práce je mzda splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po uplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie § 130 Zákonníka práce síce určuje tzv. výplatné termíny, nevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr. Takéto právo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z § 130 ods. 4 a 8 Zák. práce, podľa ktorého musí byť mzda zamestnancovi doručená alebo pripísaná na účet najneskôr do výplatného termínu, a teda môže byť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto vyplýva, že zamestnancovi sa poukazuje zásadne čistá mzda, teda mzda po vykonaní zrážok (§ 131 Zák. práce), z čoho zasa logicky plynie, že zrážka zo mzdy sa môže vykonať aj skôr než vo výplatnom termíne. Citované ustanovenia tak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa môže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň môže takéto poistné odviesť žalovanej.“ 31. Podľa § 129 zákona o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v § 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým musí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí a to aj bez predloženia výkazu poistného. Z doslovného znenia § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii, teda gramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom z účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že akonáhle možno v súlade s príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v zmysle § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii je tento okamih potrebné považovať za vznik pohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda na posúdenie otázky, či žalovaná
mala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. 32. Navyše celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 33. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo od 1. mája 2020. 34. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci nejde ani o prípad, kedy by žalovaná nemala včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizačné konanie bolo začaté voči žalobcovi 24.05.2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 17.06.2020. Žalobca predložil výkaz poistného 17.05.2022. To znamená, že žalovaná mala včas podklady na to, aby toto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote. 35. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávku na poistnom za mesiac apríl 2022 neprihlásila do reštrukturalizácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla 01.05.2022 pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorú žalovaná do reštrukturalizácie žalobcu neprihlásila, a preto žalovaná stratila oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku. Žalovaná vec nesprávne právne posúdila, na základe čoho potom nerešpektovala ustanovenie § 120 ods. 1, prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii a napriek tomu, že toto ustanovenie jej bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobila napadnutým rozhodnutím. 36. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p. Žalovaná nebola oprávnená počas reštrukturalizačného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi uplatňovať do reštrukturalizácie neprihlásenú pohľadávku na poistnom za apríl 2022. 37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.