{"guid": "4ceb17eb-8d8a-47f4-a0a4-93a466f50744:2f01cd4e-55be-49f8-9cc0-609c62a92be0", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3", "spisova_znacka": "PO-6Sa/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6Sa/4/2023 z 18. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 18. decembra 2023, sp. zn. PO-6Sa/4/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3", "identifikacne_cislo": "8023200076", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2023-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f01cd4e-55be-49f8-9cc0-609c62a92be0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6Sa/4/2023\n8023200076\n18. 12. 2023\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: DENNY TRANS s.r.o., so sídlom\nSedlice 180, 082 43 Sedlice, IČO: 48 211 311, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanou:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe\nv sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 13. decembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13. decembra 2022 v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13. júla 2022\nzrušuje a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13.12.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej\npoisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022, vo veci predpísania\npoistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na\nstarobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na garančné poistenie,\npoistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného\nfondu a poistného na financovanie podpory (ďalej aj ako „poistné a povinné príspevky“) podľa § 144 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)\nza obdobie apríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura.\n2. Rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného\na povinných príspevkov zistil, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 do dňa\nvydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 13.07.2022 nezaplatil vôbec. Ďalej uviedla že 17.05.2022\nprvostupňový správny orgán prijal od žalobcu mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac apríl\n2022, podľa ktorého bol žalobca, ako zamestnávateľ, povinný odviesť poistné a povinné príspevky spolu\nv sume 5 557,86 eura. Žalobca v tomto výkaze uviedol ako deň výplaty príjmov (t. j. deň splatnosti\npoistného a povinných príspevkov) 31. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že\npoistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 bol žalobca povinný odviesť najneskôr dňa 31.05.2022,\nčo preukázateľne nedodržal.\n3. Žalovaná ďalej uviedla, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/3/2022 zo dňa 18.05.2022,\nzverejneným v Obchodnom vestníku pod číslom 99/2022 zo dňa 24.05.2022 začal reštrukturalizačné\nkonanie voči žalobcovi. Následne tento súd uznesením pod rovnakou spisovou značkou zo dňa\n13.06.2022, zverejnením v Obchodnom vestníku pod číslom 117/2022 dňa 17.06.2022 povolil\n\nreštrukturalizáciu žalobcu. Poukázala na ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného\nkonania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na tieto prednostné pohľadávky nepôsobia účinky\nzačatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti\nuviedla, že poistné a povinné príspevky, ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, vznikajú ex lege po\nuplynutí lehoty ich splatnosti. Splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac apríl 2022 podľa\npredloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov nastala dňa 31.05.2022. Reštrukturalizačné\nkonanie začalo dňa 25.05.2022, respektíve bola povolená dňa 18. júna 2022, t. j. splatnosť dlžnej sumy\npoistného a povinných príspevkov vznikla voči žalobcovi počas reštrukturalizačného konania, a teda\nv zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa takáto pohľadávka do\nreštrukturalizácie neprihlasuje. Ide o prednostné pohľadávky, ktoré sa uplatňujú u dlžníka bežným\nspôsobom. Ďalej poukázala na ustanovenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého\nje na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné a povinné príspevky rozhodný dátum výplaty príjmov\nzamestnancov, a to na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov žalobcom.\n4. Žalobca sa včas podanou žalobou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj\nprvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal, že pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa §\n120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v okamihu, kedy ju bolo možné prvýkrát plniť,\npreukázateľne sa tak stalo pred začatím reštrukturalizácie a preto ide o starú pohľadávku, ktorú si\nžalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie, čo ale neurobila. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto\nvydané v rozpore s § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/110/2020 z 12.01.2023,\njeho rozsudok sp. zn. 9Sžsk/31/2021 z 25.05.2022 a tiež rozsudok veľkého senátu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ako aj uznesenie sp. zn.\n8Sžf/23/2011 z 22.03.2012. Zároveň citoval závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp.\nzn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021 k skutkovo a právne obdobnej veci.\n5. Žalovaná nesprávne uvádza, že pohľadávka vznikla až splatnosťou poistného. Ustanovenie § 120\nods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž neviaže vznik pohľadávky na vznik povinnosti plniť,\nale na vznik oprávnenia plniť. V danom prípade bolo irelevantné, kedy bol prvostupňovému orgánu\npredložený výkaz poistného a kedy sa toto stalo splatným. Keďže išlo o poistné za mesiac apríl 2022\nžalobcovi vzniklo oprávnenie (nie povinnosť) plniť poistné za dotknuté obdobie už 01.05.2022, a preto v\nzmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznik pohľadávky treba viazať na tento deň,\nktorý predchádzal začatiu reštrukturalizačného konania.\n6. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z. (konkrétne k doplneniu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Zdôraznil, že poukazuje na časť\ndôvodovej správy, podľa ktorej správny postup pre rozlíšenie „starého a nového dlhu sú skutkové\nokolnosti vzniku pohľadávky“.\n7. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znenie § 231 ods. 1, písm. e), bod 1 zákona o sociálnom\npoistení, z ktorého podľa neho vyplýva, že výkaz poistného sa má predkladať v lehote splatnosti\npoistného, z čoho vyplýva, že v čase predkladania výkazu poistné musí existovať. V prípadoch, v ktorých\npohľadávka na poistnom vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, Sociálna poisťovňa môže\npodľa uvedeného ustanovenia vyžiadať podklady na zistenie správnej sumy poistného a pohľadávku v\nlehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásiť. Aj v prípade, že by zamestnávateľ informácie\nneposkytol, je Sociálna poisťovňa podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení oprávnená predpísať\npoistné podľa údajov z predchádzajúcich období.\n8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nK žalobným námietkam uviedla, že v § 143 zákona o sociálnom poistení a v § 28 zákona č. 43/2004\nZ.z. je upravené, kedy je poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné.\nDátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum, kedy je zamestnávateľ povinný poistné a povinné\npríspevky zaplatiť. Ak zamestnávateľ nedodrží povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky v deň ich\nsplatnosti, vzniká sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch.\n\n9. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo sociálnej poisťovne na zaplatenie\ndlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vyplývajúce z právnej skutočnosti, na základe ktorej\npohľadávka vzniká, v danom prípade na základe zákona.\n10. V prípade žalobcu sa pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022,\nktorá vznikla 01.06.2022 (po splatnosti poisteného a povinných príspevkov), teda až po začatí\nreštrukturalizačného konania považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné uplatniť\nprihláškou, preto žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení predpísala poistné za mesiac apríl 2022.\n11. Žalobca bol povinný v súlade s ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 28 ods. 1\nzákona č. 43/2004 Z. z. za mesiac apríl 2022 uhradiť poistné a povinné príspevky dňa 31.5.2022.\nPohľadávka sociálnej poisťovni vzniká, ak poistné a povinné príspevky neboli uhradené do dňa splatnosti\npoistného a povinných príspevkov. Ak by úhrada bola v čase splatnosti vykonaná, pohľadávka na\npoistnom a povinných príspevkoch by vôbec nevznikla. Keďže žalobca poistné a povinné príspevky za\nmesiac apríl 2022 neuhradil, vznikla dňa 01.06.2022 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch\na oprávnenie ju predpísať. Žalovaná ďalej s poukazom na deň začatia reštrukturalizačného konania\na deň povolenia reštrukturalizácie žalobcu uviedla, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a na tieto pohľadávky\nnepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného\nplánu. Preto pre tieto prednostné pohľadávky možno bez obmedzení viesť exekučné konanie alebo\nkonanie o výkon rozhodnutia.\n12. Poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím\nich splatnosti. Poukázala na rozhodnutie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Obdo/41/2019 z 10.12.2020 a rozsudok sp. zn. 7Sžso/70/2011 z 31.05.2011. Pokiaľ žalobca\npoukázal na rozhodnutie Veľkého senátu 1Vs/3/2020, tak toto bolo vo vzťahu k prejednávanej veci\nbez právnej relevancie , pretože pohľadávka na poistnom sa skutkovo viaže k obdobiu po začatí\nreštrukturalizácie. Nemožno stotožňovať právne inštitúty daňového práva s právnymi inštitútmi práva\nsociálneho zabezpečenia, keď priamo Daňový poriadok definuje, že do lehoty splatnosti sa daň považuje\nza pohľadávku a po jej splatnosti sa považuje neuhradená daň za daňový nedoplatok.\n13. Zákon č. 461/2003 Z. z. však neupravuje, čo sa na účely tohto zákona považuje za pohľadávku,\nale pracuje s pojmami ako poistné, povinnosť platiť a odvádzať poistné, splatnosť poistného a dlžná\nsuma poistného, ktorú je žalovaná oprávnená predpísať. Vychádzajúc z obsahu zákona č. 461/2003\nZ. z. vzniká dlh na poistnom a povinných príspevkoch až vtedy, ak povinná osoba zákonné poistné\na povinné príspevky neodviedla v správnej sume a v lehote ustanovenej citovaným zákonom. Až po\nuplynutí lehoty splatnosti poistného a povinných príspevkov môžeme považovať neuhradené poistné a\npovinné príspevky za pohľadávku sociálnej poisťovne.\n14. Keďže do dňa začatia reštrukturalizácie žalobcu, t. j. do 25.05.2022 pohľadávka na poistnom\na povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022 neexistovala, nebolo možné toto poistné a povinné\npríspevky uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Pohľadávka vznikla až 01.06.2022, t. j. počas\nreštrukturalizačného konania žalobcu, a preto sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje\nbežným spôsobom u dlžníka.\n15. V ďalšom vyjadrení žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom tiež zdôraznil, že\nv žalobe citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021\nbol medzičasom napadnutý kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023 tak, že ju zamietol, pričom zdôraznil správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, o ktoré sa v aktuálnom konaní opiera žalobca.\n16. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\nadministratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná.\n\n17. Správny súd na žiadosť žalobcu vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.12.2023, na ktorom právny\nzástupca žalobcu zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu.\n18. Podľa § 113 ods. 3, prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o začatí reštrukturalizačného\nkonania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením\nuznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.\n19. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo\nuplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto\nzákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia\nprihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nsúdom zaniká.\n20. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, ktoré vznikli voči\ndlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za\nobdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena\nsprávcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len \"prednostné\npohľadávky\"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani\nsa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky\nzo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho\nzákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu\nsa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.\n21. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho\nzákladu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý\nplatí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v\nnezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného\nv § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na\nurčenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická\nosoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a\nvymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho\nvzťahu.\n22. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je\nsplatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata\ntýchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je\nsplatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň\nurčený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa\nplatí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je\nsplatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.\n23. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho\nodviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa\ndlžnú sumu nepredpíše.\n24. Podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne\nnepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať\npoistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov\niného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.\n25. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022 o predpísaní poistného a povinných príspevkov za obdobie\napríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura, z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom podstata sporu\nmedzi žalobcom a žalovanou spočívala v rozdielnom posúdení otázky vzniku pohľadávky žalovanej na\nzaplatenie poisteného za mesiac apríl 2022.\n\n26. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú (ak tento zákon neustanovuje\ninak) právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným\ntýmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná\nuplatňuje voči zamestnávateľovi svoje nároky na zaplatenie a odvedenie poistného potom, ak si tento\nnesplní zákonnú povinnosť zaplatiť a odviesť poistné v lehote splatnosti tým, že toto poistené predpíše\nrozhodnutím. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto právo počas\nreštrukturalizácie má žalovaná len vtedy, keď si prihlásila svoju pohľadávku. Z tohto dôvodu pre\nrozhodnutie o tom, či Sociálna poisťovňa bola alebo nebola oprávnená predpísať poistné žalobcovi\nrozhodnutím, bolo podstatné vyriešenie otázky, či nezaplatené poistné za apríl 2022 bolo potrebné\nprihlásiť, a teda či ide o pohľadávku, ktorá vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,\nalebo išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Túto otázku rieši\nustanovenie § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, posledná veta, podľa ktorého vznikom\npohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto\npohľadávku.\n27. V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho\nvzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú\nveriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného.\n28. Podľa judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaná, ktorou ale bol podávaný výklad zákona o sociálnom\npoistení ku vzniku pohľadávky (pred novelizáciou § 120 ods. 2 ZKR), v zmysle ktorého pohľadávka\npoisťovne voči zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a\nneodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po\njeho splatnosti. Podľa žalobcu zákon o konkurze a reštrukturalizácii tento moment presunul, preto vznik\npohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky poistného,\nktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné.\n29. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou\nsociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala pritom na judikatúru súdov, v ktorých\nsúdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom.\nTakáto argumentácia nemohla obstáť práve z toho dôvodu, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii\nnovelizáciou zákonom č. 377/2016 Z.z. účinným od 01.03.2017 zaviedol osobitnú právnu konštrukciu\nmomentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky je okamih,\nkeď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.\nz., na ktorú poukázal aj žalobca v žalobe, účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom,\nže do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase\npovolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie\nmajú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy\n„splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie\nstarého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky\nzo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho\nzákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z\nverejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.\nCelá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení\nbez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik\npohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie\nje pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej\nv § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n30. Tiež pokiaľ ide o žalovanou citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Obdo/41/2019 z 10.12.2020, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky pod sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023, konkrétne bod 16 jeho odôvodnenia,\nv ktorom sa kasačný súd v obdobnej právnej veci s vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu\nvysporiadal nasledovne: „Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie\nsú pre tunajší súd formálne záväzné na účely § 22 SSP, treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi\notázkami riešenými v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnom\n\nkolégiu, ktorého rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. 2 Obdo\n33/2020 najvyšší súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne\npoistenie môže byť v konkurze pohľadávkou proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Najvyšší\nsúd k otázke vzniku takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. 5\nECdo 47/2014, judikát R 5/2016, sp. zn. 2 MCdo 30/2012 a sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018.\nZároveň však zdôraznil rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie § 120 ods.\n2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp.\nzn. 1 Obdo 41/2019 (judikát R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na\nsociálne poistenie prednostnou pohľadávkou podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z., obiter dictum vyslovil\nnázor, že zamestnávateľ, ktorý podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádza poistné za\nzamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom\nstanovené druhy poistenia, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni\npred dňom uvedeným v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto\npoistné by nevznikla pred dňom uvedeným v § 143 cit. zák. ani podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005\nZ. z. Podľa kasačného súdu však tento názor nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit.\n§ 129 Zákonníka práce je mzda splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po\nuplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie § 130 Zákonníka práce síce určuje tzv. výplatné termíny,\nnevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr. Takéto\nprávo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z § 130 ods. 4 a 8 Zák. práce, podľa ktorého musí byť\nmzda zamestnancovi doručená alebo pripísaná na účet najneskôr do výplatného termínu, a teda môže\nbyť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto vyplýva, že zamestnancovi sa\npoukazuje zásadne čistá mzda, teda mzda po vykonaní zrážok (§ 131 Zák. práce), z čoho zasa logicky\nplynie, že zrážka zo mzdy sa môže vykonať aj skôr než vo výplatnom termíne. Citované ustanovenia\ntak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa\nmôže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň môže takéto poistné\nodviesť žalovanej.“\n31. Podľa § 129 zákona o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou\nz vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom\npodľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca\n(zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v\n§ 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí\na odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom\nzamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti,\nktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým\nmusí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho\nmesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o\nsociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné\npred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré\nupravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa\nktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo\nzákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť\na zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí a to aj bez predloženia\nvýkazu poistného. Z doslovného znenia § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii, teda\ngramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho\nvzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade\nznamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom z\núčelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v\nreštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu\nposkytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú\npočas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že akonáhle možno v súlade s príslušnou\nverejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v\nzmysle § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii je tento okamih potrebné považovať za vznik\npohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda na posúdenie otázky, či žalovaná\n\nmala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie\nuplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie.\n32. Navyše celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona\no sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v\nreštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa\n§ 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku\nzaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola\npopretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\n33. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 1.dňa mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo od 1. mája 2020.\n34. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci nejde ani o prípad, kedy by žalovaná nemala\nvčas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizačné\nkonanie bolo začaté voči žalobcovi 24.05.2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 17.06.2020.\nŽalobca predložil výkaz poistného 17.05.2022. To znamená, že žalovaná mala včas podklady na to, aby\ntoto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote.\n35. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávku na poistnom za mesiac apríl 2022\nneprihlásila do reštrukturalizácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla\n01.05.2022 pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorú žalovaná do reštrukturalizácie žalobcu\nneprihlásila, a preto žalovaná stratila oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku.\nŽalovaná vec nesprávne právne posúdila, na základe čoho potom nerešpektovala ustanovenie § 120\nods. 1, prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii a napriek tomu, že toto ustanovenie jej bránilo\nuplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom\nkonaní uplatnená prihláškou, tak urobila napadnutým rozhodnutím.\n36. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu\npredchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p. Žalovaná nebola oprávnená počas\nreštrukturalizačného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi uplatňovať do reštrukturalizácie\nneprihlásenú pohľadávku na poistnom za apríl 2022.\n37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému\nžalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške\nnáhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto\nrozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\n\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc)\nje žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fd0db3cd-d8a6-4af3-8444-45c11641e99d:662158ed-f393-4318-8242-2eabc2d8c727", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200203.1", "spisova_znacka": "7Ssk/17/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200203.1"}], "citovane_v": []}