Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-7Sa/19/2021 8021200481 27. 10. 2023 JUDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu dňa 07.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Administratívne konanie 3. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 26.05.2021 rozhodnutie č. 7628/2021-PP-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie), v ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. č. XXXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 26.05.2021 potvrdila. 4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články Nariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), a tiež uviedla, že podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, č. k.: KK2/RSO/ZAM/2021/22024, zo dňa 18.marca 2021 žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16.marca 2021. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 26.marca 2021.
5. Žalovaná uviedla, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. marca 2017 do 15. marca 2021, nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona o SP na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa spisového materiálu žalobca pracoval v posudzovanom období na území iných členských štátov Európskej únie — Nemecka a Českej republiky. Príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U002, zo dňa 18. mája 2021, nasledovné údaje: v bode 4.1 — obdobie poisteného zamestnania, file_0.jpg file_1.wmf od 15. marca 2018 do 15. marca 2021 v bode 7.1 — dôvod ukončenia zamestnania file_2.jpg file_3.wmf výpoveď' zo strany zamestnanca. Príslušná česká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U017, zo dňa 19. februára 2018 v bode 5.1 dobu poisteného zamestnania dosiahnutú na území Českej republiky: od 1. apríla 2015 do 22. decembra 2017. 6. Žalovaná poukazuje na § 104 ods. 4 zákona o SP, v zmysle ktorého sa do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 23. decembra 2017, nakoľko uvedené obdobie bolo žalobcovi už raz zohľadnene na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť' dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby bola dosiahnutá podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dobu poistenia dosiahnutú v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia/. 7. Žalovaná ďalej uviedla, že Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť' dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť', či si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Nemecka. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť' na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z údajov uvedených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti /ďalej len „Žiadosť”'/ doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 26. marca 2021 a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov /ďalej len „Vyhlásenie”/ zo dňa 26. marca 2021 a žalobcom doplnenom a opätovne doručenom dňa 26. apríla 2021. 8. Žalovaná uviedla, že centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť' na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať': a) dĺžku a trvalosť' prítomnosti na území dotknutých členských štátov - podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobca sa v predchádzajúcom období zdržiaval na území Českej republiky od apríla 2015 do decembra 2017. Následne bol krátkodobo vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Slovensku, počas ktorej v období od 23. decembra 2017 do 14. marca 2018 poberal
dávku v nezamestnanosti. Podľa Vyhlásenia vycestoval za prácou na územie Nemecka, kde zotrval od marca 2018 do marca 2021 , t. j. spolu sa zdržiaval v zahraničí opakovane /prerušovane/ 5 rokov a 9 mesiacov, b) situáciu dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť' zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy — podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobca pred odchodom do zahraničia nebol platiteľom sociálneho poistenia na území Slovenska. Vo Vyhlásení uviedol, že na území Nemecka pracoval po celú dobu u jedného zamestnávateľa Miedl GmbH. v období od 14. marca 2018 do 15. marca 2021 na dobu určitú, v pozícii pekár. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou (podľa formulára U002 /bod 7.11 zo dňa 18. mája 2021 bol pracovný pomer ukončený na podnet žalobcu). Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadal prácu na Slovensku. Vzhľadom na predchádzajúce pracovné pôsobenie na území českej republiky, opakovaný návrat za prácou do zahraničia, ako aj na dĺžku a trvanie pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa na území Nemecka, možno jeho pracovnú situáciu na území Nemecka hodnotiť' ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh /Nemecko, Česká republika/, c) jeho rodinného stavu a rodinných väzieb — žalobca je slobodný. Vo Vyhlásení uviedol, že na území Nemecka sa zdržiaval s otcom A. B.. Na územie Slovenska sa vracal nepravidelne pracovnou taxi službou raz za 3-4 mesiace. d) jeho bytovej situácie, najmi toho, či je táto situácia stabilná — žalobca v zahraničí, ani na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť' určenú na bývanie. V Nemecku podľa Vyhlásenia býval v podnájme, ktorý počas celého pobytu nemenil. Bytovú situáciu žalobcu na území Nemecka je možné považovať' za stabilnú a primeranú výkonu povolania. Podľa údajov, ktoré žalobca uviedol vo Vyhlásení, počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko býval a býva u otca. Podľa odvolania nežije s otcom, nakoľko jeho otec dlhodobo pôsobí v zahraničí, e) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely — žalobca bol naposledy zamestnaný na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Nemecko. 9. Žalovaná mala zo spisového materiálu preukázané za to, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia) ako aj inými zadováženými dôkaznými prostriedkami, boli celková dĺžka pobytu žalobcu prerušovane 5 rokov a 9 mesiacov, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh /Nemecko, Česká republika/, prítomnosť' otca v Nemecku, primeraná bytová situácia v zahraničí, žiadna pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť' naposledy na území Nemecka, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (nepravidelné návraty na Slovensko), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Stredisko životných záujmov žalobcu bolo v danom čase na území Nemecka — v konaní bolo preukázané, že žalobca počas výkonu zamestnania v Nemecku sa v tomto čase dlhodobo zdržiaval. býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne s otcom, platil zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Nakoľko žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a podľa vyššie uvedených záverov si bydlisko v danom období nezachoval, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. 10. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka a nárok na dávku v nezamestnanosti, by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte, kde posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Žalobca neuviedol dôvod, prečo si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho posledného zamestnania, teda na území Nemecka po skončení pracovného pomeru dňom 15.marca 2021. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl.64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu nemôže žalovaná zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná tiež uviedla, že v prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť
len podľa čl. 65 Nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná uviedla, že žiadne ustanovenie základného ani vykonávacieho nariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie, uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. A ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu by dotknutý členský štát zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území. Otázka bydliska je v tomto prípade zásadná. 11. V závere žalovaná konštatovala, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo posúdenie zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie ako aj situácia žalobcu (stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh, prítomnosť otca v Nemecku, primeraná bytová situácia v zahraničí, žiadna pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť naposledy na území Nemecka, návraty na Slovensko) preukazujú, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval. Ohľadom zložitej finančnej situácie žalobcu žalovaná uviedla, že posudzovanie hmotnej núdze a rozhodovanie o poskytnutí dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, patrí do kompetencie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalovaná z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobcu 12. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné a žiada prešetrenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. 13. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že má odpracované, riadne zmluvou podchytené roky v Nemeckej republike, predtým v Českej republike a dávku v nezamestnanosti si nemôže uplatňovať v Nemecku, lebo sa tam nenachádza, po ukončení pracovnej zmluvy tam bol riadne odhlásený, nemá tam pobyt, ani väzby na Nemecko. Od. 15. 03. 2021 býva na adrese jeho pobytu na Slovensku, nemá žiadny príjem, a nemá čím pokryť náklady na bývanie a stravné, preto považuje za logické, že dávku v nezamestnanosti si uplatňuje na Slovensku, keďže aj Nemecko aj Slovensko je rovnako štátom Európskej únie. 14. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 22.10.2021 vyjadrila žalovaná, ktorá v podstate zhrnula skutkový a právny stav uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej. Nad rámec tohto zhrnutia, v reakcii na kľúčové žalobné námietky uviedla žalovaná, že, žalobca namieta riadne preukázanie dôb poistenia dosiahnutých v Nemecku a v Českej republike príslušnými dokladmi, ktoré mu neboli zohľadnené do celkovej doby poistenia. V nadväznosti na uvedenú námietku žalobcu dáva žalovaná do pozornosti, že z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viest' pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (v prípade žalobcu na území Nemecka) môže byt' zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť' dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ' je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ' zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ' o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy (čo je aj prípad žalobcu) zásadná. Na základe všetkých zistených skutočností (podrobne uvedených vyššie) považovala žalovaná za preukázané, že počas výkonu zamestnania v
Nemecku si žalobca nezachoval bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Nemecka nebolo možné zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná pre úplnosť' uvádza, že žalobcovi v predchádzajúcom období vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a jeho výplatu v súvislosti s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23. decembra 2017. Žalovaná opätovne dáva do pozornosti § 104 ods. 1 zákona o SP v spojení s § 104 ods. 4 zákona o SP, v zmysle ktorých sa žalobcovi do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 23. decembra 2017 z dôvodu už raz zohľadneného obdobia na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ide o obdobie, ktoré žalobca dosiahol na území Českej republiky v období od 1. apríla 2015 do 22. decembra 2017. 15. Žalobca poukazuje na prioritné uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku z dôvodu neprítomnosti na území Nemecka po skončení pracovného pomeru a absencie pobytu. Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje, že žiadne ustanovenie základného nariadenia ani vykonávacieho nariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie, uplatniť' si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte a požadovať' bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná súčasne poukazuje na skutočnosť', že ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti vtom zmysle, že ak si o dávku v nezamestnanosti požiadajú v inom členskom štáte, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na území dotknutého členského štátu (a to ani prípade, ak sa na území Slovenska nechcú zdržiavať' a majú záujem uchádzať' sa o prácu v inom členskom Státe). Takúto dobu by dotknutý členský štát zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území. V nadväznosti na uvedené žalovaná zdôrazňuje, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť' zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky). 16. Žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti v Nemecku, preto si mal prioritne požiadať' o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Pokiaľ by bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku /zo slovenského sociálneho systému/, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je podporiť' hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Žalobca sa slobodne rozhodol ukončiť' v danom čase jeho pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na ich území, a teda si mal a mohol uvedomiť' dôsledky svojho konania /odchod zo zahraničia bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti z ich sociálneho systému/, z čoho žalovaná vyvodzuje jeho uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania. Podľa názoru žalovanej, žalobca nemôže tento fakt zvrátiť' tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby. Žalovaná súčasne uvádza, že žalobca sa slobodne rozhodol po dobu 3 rokov žiť' a pracovať' na území Nemecka, preto bolo v jeho záujme počas výkonu zárobkovej činnosti na tomto území pamätať' aj na zabezpečenie po ukončení tejto činnosti splnením kritérií, vyžadovaných na danom území. Na priznanie dávky v nezamestnanosti, uplatnenej na území Slovenska, je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona v spojení so základným a vykonávacím nariadením. 17. Žalobca v žalobe poukazuje na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, žalovaná v súvislosti so zachovaním trvalého pobytu žalobcu na Slovensku opätovne uvádza, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko” je potrebné chápať' v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá
na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že pojem „trvalý pobyt” nie je možné stotožňovať' s pojmom „bydlisko”. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko” je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V tejto súvislosti súčasne žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť', ktorá neodzrkadľuje realitu. V závere žalovaná uviedla, že zistenie skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa je presné a úplné. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Nemecka, rodinná a bytová situácia žalobcu i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Nemecku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaná preto navrhla správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. 18. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 09.11.2021, no žalobca na vyjadrenie žalovanej replikou nereagoval. Právny názor správneho súdu. 19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 27. 10. 2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 26. 09. 2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 20. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 16.03.2021 a dňa 26.03.2021 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad doručená žiadosť žalobcu o nárok na dávku v nezamestnanosti. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. marca 2017 do 15. marca 2021, nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.. Z administratívneho spisu, ako aj z Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 26.03.2021 a 26.04.2021 vyplýva, že žalobca odišiel do Nemecka prvýkrát 14.03.2018. V ostatnom období žalobca pracoval v Nemecku od 14.03.2018 do 15.03.2021 u jedného zamestnávateľa (Miedl GmbH.) na dobu určitú, ako pekár. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou (podľa formulára U002 /bod 7.11 zo dňa 18. mája 2021 bol pracovný pomer ukončený na podnet žalobcu). Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadal prácu na Slovensku. Žalobca sa v predchádzajúcom období zdržiaval na území Českej republiky od apríla 2015 do decembra 2017. Následne bol krátkodobo vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Slovensku, počas ktorej v období od 23. decembra 2017 do 14. marca 2018 poberal dávku v nezamestnanosti. Spolu sa teda žalobca zdržiaval v zahraničí opakovane /prerušovane/ 5 rokov a 9 mesiacov. Vzhľadom na predchádzajúce pracovné pôsobenie na území Českej republiky, opakovaný návrat za prácou do zahraničia, ako aj na dĺžku a trvanie pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa na území Nemecka, možno jeho pracovnú situáciu na území Nemecka hodnotiť' ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh (Nemecko, Česká republika). Žalobca je slobodný, na území Nemecka sa zdržiaval s otcom A. B.. Na územie Slovenska sa vracal nepravidelne pracovnou taxi službou raz za 3-4 mesiace. Žalobca v zahraničí, ani na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť' určenú na bývanie. V Nemecku býval v podnájme, ktorý počas celého pobytu nemenil. Bytovú situáciu žalobcu na území Nemecka je možné považovať' za stabilnú a primeranú výkonu povolania. Počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko býval a býva u otca. Podľa odvolania žalobcu zo dňa 14.06.2021 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad ako správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 26.05.2021, č. 7628/2021-PP-DvN nežije s otcom, nakoľko jeho otec dlhodobo pôsobí v zahraničí. O dávku v nezamestnanosti po ukončení pracovného pomeru v Nemecku nepožiadal. 19. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 20. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 22. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 24. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. 25. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 26. Slovenská republika vstupom do Európskej únie preniesla časť svojich právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktmi na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie a vykonávacie nariadenie. 27. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 28. Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 29. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska
v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 30. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ Nariadenia, na účely tohto nariadenia “bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, “pobyt“ znamená prechodné bydlisko. 31. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov; v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca nezískal pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských právnych predpisov. 33. Správny súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 Nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Nemecku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. 34. Správny súd v tejto súvislo poukazuje na to, že pojem „trvalý pobyt” nie je možné stotožňovať' s pojmom „bydlisko”. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko” je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na uvedené poukazuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len
zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť', ktorá neodzrkadľuje realitu. 35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konaní predchádzajúcich ich vydaniu, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré následne riadne vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi orgánmi aplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci postačoval na prijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mal žalobca obvyklý pobyt a kde mal vytvorené centrum záujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobcu na území Nemecka počas trvania jej pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to s ohľadom, že mal stabilné zamestnanie, stabilné bývanie a pracovný pomer bol ukončený z jeho podnetu. Skutočnosť, kde má žalobca najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre posudzovanie jeho bydliska počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné, nakoľko preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území členského štátu EÚ. Tvrdenie žalobcu o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia) resp. jeho subjektívny pocit, nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená že z pohľadu právneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritériá vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely Nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia. 36. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne odísť z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli vykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných záujmov) na účely čl. 1 písm. j/ Nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v nezamestnanosti automaticky žalobcu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska alebo Nemecka. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského štátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať. 37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom Nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. 38. Správny súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 26.03.2021. A to hlavne v preukázaní skutočnosti, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mal resp. nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.
39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.