{"guid": "dd19b58e-804e-4898-b5df-7bacded1a34a:91415b87-d6ed-4f54-8269-e913246aca50", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2", "spisova_znacka": "PO-7Sa/19/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/19/2021 z 27. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. októbra 2023, sp. zn. PO-7Sa/19/2021, ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2", "identifikacne_cislo": "8021200481", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2023-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-106.odsek-6", "nazov": "§ 106 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-106.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91415b87-d6ed-4f54-8269-e913246aca50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-7Sa/19/2021\n8021200481\n27. 10. 2023\nJUDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2023:8021200481.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom v C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu dňa 07.09.2021 sa\nžalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021, a vec vrátiť\nžalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n2. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou\nzákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v\nPrešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov.\nAdministratívne konanie\n3. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 26.05.2021\nrozhodnutie č. 7628/2021-PP-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) a čl. 61\nNariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie), v ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok\nna dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla\nžalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie\nalebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu\na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. č. XXXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 26.05.2021\npotvrdila.\n4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články\nNariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\naj vykonávacie nariadenie), a tiež uviedla, že podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nKežmarok, č. k.: KK2/RSO/ZAM/2021/22024, zo dňa 18.marca 2021 žalobca bol zaradený do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dňom 16.marca 2021. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti žalobca uplatnil\nv Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 26.marca 2021.\n\n5. Žalovaná uviedla, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. marca 2017 do 15. marca 2021, nepreukázal žiadnu dobu\npoistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v\nnezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona o SP na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti\nsa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov\npred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa spisového materiálu žalobca pracoval v\nposudzovanom období na území iných členských štátov Európskej únie — Nemecka a Českej republiky.\nPríslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U002, zo dňa 18. mája 2021, nasledovné\núdaje: v bode 4.1 — obdobie poisteného zamestnania, file_0.jpg\nfile_1.wmf\nod 15. marca 2018 do 15. marca 2021 v bode 7.1 — dôvod ukončenia zamestnania file_2.jpg\nfile_3.wmf\nvýpoveď' zo strany zamestnanca. Príslušná česká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U017, zo\ndňa 19. februára 2018 v bode 5.1 dobu poisteného zamestnania dosiahnutú na území Českej republiky:\nod 1. apríla 2015 do 22. decembra 2017.\n6. Žalovaná poukazuje na § 104 ods. 4 zákona o SP, v zmysle ktorého sa do celkovej doby\npoistenia v nezamestnanosti nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti získané ku dňu vzniku\npredchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 23. decembra 2017, nakoľko\nuvedené obdobie bolo žalobcovi už raz zohľadnene na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.\nNakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu\nEurópskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu\nzohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.\nV zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť' dobu poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnutú podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby bola dosiahnutá podľa\nslovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie ukončila dobu poistenia dosiahnutú v súlade so slovenskými právnymi\npredpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného\nnariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho\nnariadenia/.\n7. Žalovaná ďalej uviedla, že Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z\nuvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť' dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území\nNemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia,\nlen v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas\nvýkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Z vyššie uvedeného\nje teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť',\nči si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca\nna území Nemecka. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť' na\nzáklade celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti\npríslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich\nz údajov uvedených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti /ďalej len „Žiadosť”'/ doručenej\nSociálnej poisťovni, pobočka Poprad, dňa 26. marca 2021 a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia\nzachovania centra záujmov /ďalej len „Vyhlásenie”/ zo dňa 26. marca 2021 a žalobcom doplnenom a\nopätovne doručenom dňa 26. apríla 2021.\n8. Žalovaná uviedla, že centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia možné určiť' na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s\npríslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať':\na) dĺžku a trvalosť' prítomnosti na území dotknutých členských štátov - podľa údajov v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne, žalobca sa v predchádzajúcom období zdržiaval na území Českej\nrepubliky od apríla 2015 do decembra 2017. Následne bol krátkodobo vedený v evidencii uchádzačov\no zamestnanie na Slovensku, počas ktorej v období od 23. decembra 2017 do 14. marca 2018 poberal\n\ndávku v nezamestnanosti. Podľa Vyhlásenia vycestoval za prácou na územie Nemecka, kde zotrval od\nmarca 2018 do marca 2021 , t. j. spolu sa zdržiaval v zahraničí opakovane /prerušovane/ 5 rokov a 9\nmesiacov,\nb) situáciu dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,\npredovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť' zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania\nkaždej pracovnej zmluvy — podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobca pred\nodchodom do zahraničia nebol platiteľom sociálneho poistenia na území Slovenska. Vo Vyhlásení\nuviedol, že na území Nemecka pracoval po celú dobu u jedného zamestnávateľa Miedl GmbH. v období\nod 14. marca 2018 do 15. marca 2021 na dobu určitú, v pozícii pekár. Tento pracovný pomer bol\nukončený dohodou (podľa formulára U002 /bod 7.11 zo dňa 18. mája 2021 bol pracovný pomer ukončený\nna podnet žalobcu). Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadal prácu na Slovensku. Vzhľadom\nna predchádzajúce pracovné pôsobenie na území českej republiky, opakovaný návrat za prácou do\nzahraničia, ako aj na dĺžku a trvanie pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa na území Nemecka,\nmožno jeho pracovnú situáciu na území Nemecka hodnotiť' ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou\norientáciou na zahraničný pracovný trh /Nemecko, Česká republika/,\nc) jeho rodinného stavu a rodinných väzieb — žalobca je slobodný. Vo Vyhlásení uviedol, že na území\nNemecka sa zdržiaval s otcom A. B.. Na územie Slovenska sa vracal nepravidelne pracovnou taxi\nslužbou raz za 3-4 mesiace.\nd) jeho bytovej situácie, najmi toho, či je táto situácia stabilná — žalobca v zahraničí, ani na Slovensku\nnevlastní žiadnu nehnuteľnosť' určenú na bývanie. V Nemecku podľa Vyhlásenia býval v podnájme,\nktorý počas celého pobytu nemenil. Bytovú situáciu žalobcu na území Nemecka je možné považovať'\nza stabilnú a primeranú výkonu povolania. Podľa údajov, ktoré žalobca uviedol vo Vyhlásení, počas\nnávratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko býval a býva u otca. Podľa odvolania nežije s\notcom, nakoľko jeho otec dlhodobo pôsobí v zahraničí,\ne) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely — žalobca bol\nnaposledy zamestnaný na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je\nzrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Nemecko.\n9. Žalovaná mala zo spisového materiálu preukázané za to, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie\npre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl.\n65 ods. 2 Nariadenia) ako aj inými zadováženými dôkaznými prostriedkami, boli celková dĺžka pobytu\nžalobcu prerušovane 5 rokov a 9 mesiacov, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná\norientácia na zahraničný pracovný trh /Nemecko, Česká republika/, prítomnosť' otca v Nemecku,\nprimeraná bytová situácia v zahraničí, žiadna pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť'\nnaposledy na území Nemecka, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (nepravidelné návraty na\nSlovensko), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Stredisko životných záujmov žalobcu bolo v\ndanom čase na území Nemecka — v konaní bolo preukázané, že žalobca počas výkonu zamestnania v\nNemecku sa v tomto čase dlhodobo zdržiaval. býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne s\notcom, platil zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenie\na vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Nakoľko\nžalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v\nnezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a podľa vyššie uvedených záverov si\nbydlisko v danom období nezachoval, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na\núzemí Nemecka zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61\nzákladného nariadenia.\n10. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti\nna území Nemecka a nárok na dávku v nezamestnanosti, by si mala nezamestnaná osoba\nprednostne uplatniť v štáte, kde posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad\nnezamestnanosti. Žalobca neuviedol dôvod, prečo si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti\nv štáte svojho posledného zamestnania, teda na území Nemecka po skončení pracovného pomeru\ndňom 15.marca 2021. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba\nv zmysle čl.64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti\ndo ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Dobu\npoistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu nemôže žalovaná zhodnotiť\nautomaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná tiež uviedla, že v prípade,\nkeď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného\nzamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa\nkoordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v\nzahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť\n\nlen podľa čl. 65 Nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom\nsi dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti\nzískanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na\núčely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné\nskutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná uviedla, že žiadne\nustanovenie základného ani vykonávacieho nariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom\nštáte Európskej únie, uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom\nštáte a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na\ninom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. A ani nezamestnané osoby, ktoré\nv posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu\nčlenského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu by dotknutý\nčlenský štát zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho\núzemí. Otázka bydliska je v tomto prípade zásadná.\n11. V závere žalovaná konštatovala, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo posúdenie\nzachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho\nnariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie ako aj situácia žalobcu (stabilná\npracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh, prítomnosť\notca v Nemecku, primeraná bytová situácia v zahraničí, žiadna pracovná história na Slovensku, daňová\npovinnosť naposledy na území Nemecka, návraty na Slovensko) preukazujú, že žalobca si väzby\nso Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval. Ohľadom\nzložitej finančnej situácie žalobcu žalovaná uviedla, že posudzovanie hmotnej núdze a rozhodovanie\no poskytnutí dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, patrí do kompetencie\npríslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalovaná z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu\nzamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku na dávku v\nnezamestnanosti žalobcovi.\nSprávna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobcu\n12. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné a žiada prešetrenie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej.\n13. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že má odpracované, riadne zmluvou podchytené\nroky v Nemeckej republike, predtým v Českej republike a dávku v nezamestnanosti si nemôže uplatňovať\nv Nemecku, lebo sa tam nenachádza, po ukončení pracovnej zmluvy tam bol riadne odhlásený, nemá\ntam pobyt, ani väzby na Nemecko. Od. 15. 03. 2021 býva na adrese jeho pobytu na Slovensku,\nnemá žiadny príjem, a nemá čím pokryť náklady na bývanie a stravné, preto považuje za logické, že\ndávku v nezamestnanosti si uplatňuje na Slovensku, keďže aj Nemecko aj Slovensko je rovnako štátom\nEurópskej únie.\n14. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 22.10.2021 vyjadrila žalovaná, ktorá v podstate\nzhrnula skutkový a právny stav uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej. Nad rámec\ntohto zhrnutia, v reakcii na kľúčové žalobné námietky uviedla žalovaná, že, žalobca namieta riadne\npreukázanie dôb poistenia dosiahnutých v Nemecku a v Českej republike príslušnými dokladmi, ktoré\nmu neboli zohľadnené do celkovej doby poistenia. V nadväznosti na uvedenú námietku žalobcu\ndáva žalovaná do pozornosti, že z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná\nzásada, ktorou sa treba viest' pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území\niného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území\niného členského štátu Európskej únie (v prípade žalobcu na území Nemecka) môže byt' zohľadnená\nna účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť' dobu poistenia dosiahnutú\nna území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ' je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo\nzákladnej zásady je situácia, ak si žiadateľ' zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného\nčlenského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka\nbydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ' o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej\nslovenskej legislatívy (čo je aj prípad žalobcu) zásadná. Na základe všetkých zistených skutočností\n(podrobne uvedených vyššie) považovala žalovaná za preukázané, že počas výkonu zamestnania v\n\nNemecku si žalobca nezachoval bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v\nnezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Nemecka nebolo možné zohľadniť' na účely vzniku\nnároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná pre úplnosť' uvádza, že žalobcovi v predchádzajúcom\nobdobí vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a jeho výplatu v súvislosti s jeho zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23. decembra 2017. Žalovaná opätovne dáva do pozornosti\n§ 104 ods. 1 zákona o SP v spojení s § 104 ods. 4 zákona o SP, v zmysle ktorých sa žalobcovi do\ncelkovej doby poistenia v nezamestnanosti nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, získané\nku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 23. decembra 2017\nz dôvodu už raz zohľadneného obdobia na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ide o obdobie,\nktoré žalobca dosiahol na území Českej republiky v období od 1. apríla 2015 do 22. decembra 2017.\n15. Žalobca poukazuje na prioritné uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku\nz dôvodu neprítomnosti na území Nemecka po skončení pracovného pomeru a absencie pobytu.\nŽalovaná v tejto súvislosti upozorňuje, že žiadne ustanovenie základného nariadenia ani vykonávacieho\nnariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie, uplatniť' si nároky na\nsociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte a požadovať' bezpodmienečné zohľadnenie\ndôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v\nnezamestnanosti. Žalovaná súčasne poukazuje na skutočnosť', že ani nezamestnané osoby, ktoré v\nposudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu\nčlenského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti vtom zmysle, že ak\nsi o dávku v nezamestnanosti požiadajú v inom členskom štáte, doba poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na\núzemí dotknutého členského štátu (a to ani prípade, ak sa na území Slovenska nechcú zdržiavať'\na majú záujem uchádzať' sa o prácu v inom členskom Státe). Takúto dobu by dotknutý členský\nštát zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území.\nV nadväznosti na uvedené žalovaná zdôrazňuje, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o\ndávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nnedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom\nuvedeného je zabrániť' zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej\núnie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti\npriznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti\nzamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku\nv nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu\nEurópskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území\nčlenského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých\nprávnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).\n16. Žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti v Nemecku, preto si mal\nprioritne požiadať' o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Pokiaľ by bola žalobcovi priznaná\ndávka v nezamestnanosti na Slovensku /zo slovenského sociálneho systému/, predmetný postup by\nnezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie\nfinančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi\ndávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je podporiť' hľadanie práce v tom členskom štáte,\nv ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti\na zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Žalobca sa\nslobodne rozhodol ukončiť' v danom čase jeho pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku na dávku v\nnezamestnanosti na ich území, a teda si mal a mohol uvedomiť' dôsledky svojho konania /odchod\nzo zahraničia bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti z ich sociálneho systému/, z čoho\nžalovaná vyvodzuje jeho uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania.\nPodľa názoru žalovanej, žalobca nemôže tento fakt zvrátiť' tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby. Žalovaná súčasne\nuvádza, že žalobca sa slobodne rozhodol po dobu 3 rokov žiť' a pracovať' na území Nemecka, preto\nbolo v jeho záujme počas výkonu zárobkovej činnosti na tomto území pamätať' aj na zabezpečenie\npo ukončení tejto činnosti splnením kritérií, vyžadovaných na danom území. Na priznanie dávky v\nnezamestnanosti, uplatnenej na území Slovenska, je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona v\nspojení so základným a vykonávacím nariadením.\n17. Žalobca v žalobe poukazuje na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, žalovaná v súvislosti\nso zachovaním trvalého pobytu žalobcu na Slovensku opätovne uvádza, že v zmysle koordinačných\nnariadení pojem „bydlisko” je potrebné chápať' v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická\nosoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá\n\nna posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha\nvykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti\nzároveň uvádzame, že pojem „trvalý pobyt” nie je možné stotožňovať' s pojmom „bydlisko”. V zmysle čl. 1\npísm. j) základného nariadenia „bydlisko” je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V tejto súvislosti súčasne\nžalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa\n27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval,\nže na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného\ntrvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť', ktorá neodzrkadľuje realitu.\nV závere žalovaná uviedla, že zistenie skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa je\npresné a úplné. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného\nstavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez\npochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti doba trvania poistenia v nezamestnanosti\nžalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území\nNemecka, rodinná a bytová situácia žalobcu i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko\nna daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Nemecku zachované\nbydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné\ndobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť' na účely vzniku nároku\nna dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného\nnariadenia. Žalovaná preto navrhla správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.\n18. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 09.11.2021, no žalobca na vyjadrenie žalovanej\nreplikou nereagoval.\nPrávny názor správneho súdu.\n19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP,\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2\nSSP), vyhlásil dňa 27. 10. 2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo\nzverejnené dňa 26. 09. 2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\n20. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca bol\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie\ndňa 16.03.2021 a dňa 26.03.2021 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad doručená žiadosť žalobcu\no nárok na dávku v nezamestnanosti. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. marca 2017 do 15. marca 2021, nepreukázal žiadnu dobu\npoistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť' na účely vzniku nároku na dávku\nv nezamestnanosti.. Z administratívneho spisu, ako aj z Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia\nzachovania centra záujmov zo dňa 26.03.2021 a 26.04.2021 vyplýva, že žalobca odišiel do Nemecka\nprvýkrát 14.03.2018. V ostatnom období žalobca pracoval v Nemecku od 14.03.2018 do 15.03.2021 u\njedného zamestnávateľa (Miedl GmbH.) na dobu určitú, ako pekár. Tento pracovný pomer bol ukončený\ndohodou (podľa formulára U002 /bod 7.11 zo dňa 18. mája 2021 bol pracovný pomer ukončený na\npodnet žalobcu). Počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadal prácu na Slovensku. Žalobca sa\nv predchádzajúcom období zdržiaval na území Českej republiky od apríla 2015 do decembra 2017.\nNásledne bol krátkodobo vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Slovensku, počas ktorej\nv období od 23. decembra 2017 do 14. marca 2018 poberal dávku v nezamestnanosti. Spolu sa\nteda žalobca zdržiaval v zahraničí opakovane /prerušovane/ 5 rokov a 9 mesiacov. Vzhľadom na\npredchádzajúce pracovné pôsobenie na území Českej republiky, opakovaný návrat za prácou do\nzahraničia, ako aj na dĺžku a trvanie pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa na území Nemecka,\nmožno jeho pracovnú situáciu na území Nemecka hodnotiť' ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou\norientáciou na zahraničný pracovný trh (Nemecko, Česká republika). Žalobca je slobodný, na území\nNemecka sa zdržiaval s otcom A. B.. Na územie Slovenska sa vracal nepravidelne pracovnou taxi\nslužbou raz za 3-4 mesiace. Žalobca v zahraničí, ani na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť'\nurčenú na bývanie. V Nemecku býval v podnájme, ktorý počas celého pobytu nemenil. Bytovú situáciu\nžalobcu na území Nemecka je možné považovať' za stabilnú a primeranú výkonu povolania. Počas\nnávratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko býval a býva u otca. Podľa odvolania žalobcu zo\ndňa 14.06.2021 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad ako správneho orgánu prvého\n\nstupňa zo dňa 26.05.2021, č. 7628/2021-PP-DvN nežije s otcom, nakoľko jeho otec dlhodobo pôsobí\nv zahraničí. O dávku v nezamestnanosti po ukončení pracovného pomeru v Nemecku nepožiadal.\n19. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom\npoistení),organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a\núplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n20. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\n21. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka\nSociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti.\n22. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n23. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený\nv nezamestnanosti najmenej dva roky.\n24. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia\nv nezamestnanosti.\n25. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi\nSlovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná\nzákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\n26. Slovenská republika vstupom do Európskej únie preniesla časť svojich právomoci na Európsku úniu\nv určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu\nprávne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktmi na\núseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú\nNariadenie a vykonávacie nariadenie.\n27. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého\nprávne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na\ndávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom\nrozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa\nprávnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,\nktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb\npoistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia\na boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n28. Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa\nuplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s\nprávnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n29. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas\nsvojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska\n\nv členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa\nnevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte,\nktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n30. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ Nariadenia, na účely tohto nariadenia “bydlisko“ znamená miesto, kde osoba\nzvyčajne býva, “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.\n31. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\naj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov\no určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode\nurčia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií\nsúvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb/ situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv. v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nAk posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,\nnevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za\nrozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä\ndôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca nezískal pred podaním žiadosti o dávku v\nnezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských\nprávnych predpisov.\n33. Správny súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2\nNariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek\nčlenského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade,\nže daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby\npoistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia\npodľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Nemecku môžu zohľadniť\npodľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla,\na podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako\nkeby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade,\nak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa\nnechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa\nčl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde má dotknutá\nosoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“\npredstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní\nmiesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v\nsúčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\n34. Správny súd v tejto súvislo poukazuje na to, že pojem „trvalý pobyt” nie je možné stotožňovať'\ns pojmom „bydlisko”. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko” je miesto, kde osoba\nzvyčajne býva. Na uvedené poukazuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn.\n1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.)\njednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len\n\nzachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť', ktorá\nneodzrkadľuje realitu.\n35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa a konaní predchádzajúcich ich vydaniu, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych\npredpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si\nza účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré\nnásledne riadne vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobcu na\núzemí Slovenskej republiky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi orgánmi\naplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci postačoval na\nprijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mal žalobca obvyklý pobyt a kde mal vytvorené centrum\nzáujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobcu na území Nemecka počas trvania jej pracovného\npomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to s ohľadom, že mal stabilné zamestnanie, stabilné\nbývanie a pracovný pomer bol ukončený z jeho podnetu. Skutočnosť, kde má žalobca najpevnejšie väzby\na kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre posudzovanie jeho bydliska počas\nvýkonu poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné, nakoľko preukazovanie zachovania bydliska\nsa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území členského štátu EÚ. Tvrdenie\nžalobcu o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach\n(čl. 11 vykonávacieho nariadenia) resp. jeho subjektívny pocit, nepostačuje k zachovaniu bydliska na\nSlovensku a nutne neznamená že z pohľadu právneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že\nosoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritériá vymedzené vo vyššie\ncitovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba,\nktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah\nk štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom či ktorého kultúra jej je\nbližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely Nariadenia význam len v tom rozsahu, v\nakom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia.\n36. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne odísť z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli\nvykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných\nzáujmov) na účely čl. 1 písm. j/ Nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto\nštátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí\na slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo\nnevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v\nnezamestnanosti automaticky žalobcu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska\nalebo Nemecka. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho\nzabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku\nnárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského\nštátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento\nnárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského\nštátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa\nktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.\n37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v\nštáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si\nmala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom Nariadenia\nje podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým\nplatila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty\ndávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej\nčinnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve\nukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa\nprávnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom\nčlenskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné\ndobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v\nnezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska\nv členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.\n38. Správny súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na\npreukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na\ndávku v nezamestnanosti žalobcovi na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 26.03.2021. A to hlavne\nv preukázaní skutočnosti, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v\nnezamestnanosti mal resp. nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.\n\n39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich\npostupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s\nvyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných\neurópskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k\nporušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej nevznikli\ntaké dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným\nCentrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\npodanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}