Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-5S/74/2019 8019200637 21. 11. 2023 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnom spore žalobcu: FUGAS INOX, s.r.o., so sídlom G.. N. XXXX/XXC, XXX XX L. Ľ., IČO: 36 513 024, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 správca dane (DÚ Prešov, pobočka Stará Ľubovňa) ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 8.000,- zo zdaňovacie obdobie november 2017 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) (ďalej aj „Daňový poriadok“). 2. Zamestnanci správcu Dane poverený výkonom daňovej kontroly sa zamerali na preverenie práva na odpočítanie Dane z faktúr od dodávateľa, spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., IČO: 50308777. Kontrolu predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca na základe predložených dokladov uplatnil právo na odpočítanie dane od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. pričom sa jednalo o tieto faktúry: faktúra číslo XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 02.11.2017 a dátumom dodania 02.11.2017 za reklamné partnerstvo na akcii Boney M Tour. Konania akcie 07.12.2017 v Trenčíne a 09.12.2017 v Prešove, zakladanie 20 000 eur, DPH 4000 eur, cena s daňou 24 000 eur. Faktúra číslo XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 03.11.2017, dátum dodania 03.11.2017 za reklamné partnerstvo na akcii rytmus a symfonický orchester D Dvojkoncert. Konania akcie 23.12.2017 v Bratislave, zakladanie 20 000 eur, v P H 4000 eur, cena s daňou 24 000 eur. Zároveň k jednotlivým faktúram boli doložené dve zmluvy o reklame, každá zo dňa 01.10.2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o. a žalobcom. 3. Dokazovaním správcu dane bolo zistené, že na bilbordoch, bigbordoch, citylightoch, plagátov, letákov, náramkov, printových médiách, na sociálnej sieti, na tiket portáli (vstupenkách) bolo umiestnené len
logo žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vyjadrením ako kontrolovaného daňového subjektu, tak jeho dodávateľom (vypočutím svedka Y. L., bývalého konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o.) a aj subdodávateľom (vypočutie svedka R. L., bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o.). Správca dane zistil, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. priamo nezabezpečovala fakturované služby, vystupovala len ako sprostredkovateľ. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. mala iba výdavok súvislosti s nákupom reklamného priestoru a spoločnosti nevznikli žiadne priame náklady so zabezpečením umiestnenia loga pre pre žalobcu. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. reklamný priestor obstarala, teda kúpila od spoločnosti SPI Slovakia, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 07.11.2017 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Holus s.r.o., Alžbetina 665/30, Košice, ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Ani spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. ani spoločnosť SPI Slovakia, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. 4. Z vyjadrenia žalobcu pred správcom dane vyplynulo, že nemal vedomosť o tom či spoločnosť Kvatro plus, s.r.o., v rozhodnej dobe poskytnutia predmetných reklamných služieb mala k dispozícii reálny priestor a právo narábať s týmto reklamným priestorom. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nevie kto konkrétne zabezpečovať výrobu bilbordov aj umiestnenie na reklamných plochách. Daňový subjekt k svojmu vyjadreniu nepredložil žiadne iné doklady, okrem média plánu na jednotlivé podujatia. 5. Správca dane z dôkazov predložených daňovým subjektom (žalobcom) bolo zistené, že nosiče informovali verejnosť o konaní kultúrnych podujatí a žalobca bol preukázateľne medializovaný len ako reklamný partner tým spôsobom, že na reklamných nosičoch bolo uvedené iba jeho logo. Nikde nebolo informovanie verejnosti o činnostiach, službách poskytovaných kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom). Žalobca teda vystupoval ako reklamný partner, ktorý sponzoroval dané kultúrne podujatie. Podľa faktúr od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o., s.r.o., z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane. Je predmetom dodania reklamné partnerstvo na predmetných akciách a podľa zistení správcu Dane sa jednalo o umiestnenie loga žalobcu, čo je uvedené aj v predmete zmlúv. Správca dane uviedol, že zverejnenie loga nespĺňa kritériá reklamy, keďže samotné logo nemá vypovedaciu hodnotu k nijakému výrobku alebo službe, ktoré kontrolovaný daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Kontrolovaný daňový subjekt žalobca od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o., neprijal žiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola poskytnutá žiadna konkrétna služba. Pri poskytovaní sponzorského nejde o dodaní tovaru alebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného mal správca dane za to, že preukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o sponzorstvo. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre a nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal prijatie reklamných služieb, ale naopak správca dane podľa predložených dokladov a dôkazov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt teda žalobca bol sponzorom na predmetný kultúrnych podujatiach. 6. Správca dane uviedol, že nespochybnil reálne poskytnutie služieb, ale v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodali deklarovaných dodávatelia priamo alebo prostredníctvom subdodávateľov a samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň nezakladá právo na odpočítanie dane. 7. Správca dane má za to, že uverejnením loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť spoločnosti a informácie o konkrétnej činnosti si musí zákazník dohliadať sám, a to prostredníctvom internetu obchodného registra a podobne. Správca dane mal za to, že uvedenie loga alebo zverejnenie loga v danom prípade nespĺňalo kritériá reklamy. Vzhľadom na druh akcie a súčasne profilu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorého hlavnou činnosťou je montáž, rekonštrukcia a údržba nerezových a oceľových potrubných rozvodov a technologických zariadení, nie je predpoklad, že by bolo možné iné na takomto podujatí očakávať nadväzovaní obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi alebo so spotrebiteľskou verejnosťou. Z uverejnenia len loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť spoločnosti. Správca dane mal za to, že preukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o sponzorstvo. 8. Správca dane uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že platiteľ dane mohol získať nových klientov na základe sponzorského odkazu na uvedené kultúrnych podujatiach avšak daňovou kontrolou nebolo uznané odpočítanie dane z dôvodu, že platiteľovi dane nebola poskytnutá žiadna služba (išlo o sponzorovaní kultúrneho podujatia) teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K vyjadreniu daňového subjektu, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb daňového subjektu a na kontrahovaní nových zákazníkov, správca dane uviedol, že nebol predložený žiaden dôkaz o uvedenom tvrdení daňového subjektu. 9. Správca dane taktiež považoval za bezdôvodný návrh žalobcu o vypočutie svedkov Ing. T. Q. a obchodného riaditeľa a prokuristu spoločnosti ENSECO, a s a Ing. Y. Q. za bezdôvodný a požiadavku o vypočutie svedkov za neopodstatnenú. Žalobca nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz o tom, či uvedení svedkovia sa zúčastnili týchto kultúrnych podujatí uvedenom čase a zároveň správca dane uviedol, že tento dôkaz nie je ani opodstatnený. Správca dane poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt vo svojom vyjadrení doručenom správcovi dane uviedol, že týchto spomínaných akcií sa ani nezúčastnil. 10. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mu neumožnil zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť svedkom otázky správca dane uviedol že výsluch svedka Y. L., bývalého konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. v súvislosti s výkonom daňových kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2017 a november 2017 u žalobcu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. O vypočutí svedka bol správcom dane žalobca upovedomený a to upovedomením o vypočutí svedka pričom výsluchu svedka sa za kontrolovaný daňový subjekt teda žalobcu nikto nezúčastnil a tým nevyužil právo klásť svedkovi otázky. V prípade vypočutia svedkov, ktoré sa uskutočnilo v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017 kde sa výsluchu svedkov za kontrolovaný daňový subjekt teda žalobcu nikto nezúčastnil, správca dane uviedol že o výsluchu týchto svedkov nemohol byť žalobca upovedomený, nakoľko vypočutie svedkov bolo v súvislosti s vykonanou kontrolou u daňového subjektu Kvatro plus, s.r.o.. Správca dane však umožnil žalobcovi sa vyjadriť k vykonaným úkonom, nakoľko daňovému subjektu (žalobcovi) bolo dňa 07.12.2018 zaslané oznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole číslo 102613022/2018 zo dňa 17.12.2018 k čomu sa vyjadril žalobca, avšak nepredložil žiadne dôkazy a požiadal správcu dane, aby na základe uvedených právne relevantných skutočností akceptoval námietky žalobcu špecifikované v jednotlivých bodoch vyjadrenia, s ktorými sa následne správca dane vysporiadal v protokole. 11. K námietke žalobcu že rozhodnutie správcu dane trpí vadou o nezákonnosti, správca dane uviedol že vykonal dokazovanie zhodnotil jednotlivé skutočnosti a bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Dostatočnej miere logicky popísal svoj myšlienkovú činnosť na základe, ktorej dospel k záveru, že daňovému subjektu nebola dodávateľom poskytnutá reklama služba, ale ich išlo o sponzorovaní kultúrnych podujatí. Vychádza zo všetkých skutočností a dôkazov počas výkonu daňovej kontroly. S tým, že všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré mal správca dane k dispozícií podrobne uviedol v protokole z daňovej kontroly a tieto správca dane vyhodnotil v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane uviedol, že z obsahu protokolu č. 100299582/2019 zo dňa 24.01.2019 jednoznačne vyplýva, že cieľom správcu dane nebolo preukázať nedodanie predmetných služieb, ale v rámci daňovej kontroly získať vyčerpávajúce a striktné podklady pre zaujatie správneho a zákonného stanoviská. žalobca nepreukázal prijatie reklamných služieb, ale naopak správca dane podľa predložených dokladov a dôkazov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt bol sponzorom na predmetný kultúrnych podujatiach. 12. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Prešov č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 8000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, teda znížil nadmerný odpočet zo sumy 11 278,60 eur na sumu 3278,60 eur. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bývalý konateľ dodávateľa daňového subjektu, ktorý bol konateľom v čase poskytnutia údajných reklamných služieb do zápisnice číslo 101655880/2018 zo dňa 23.08.2018 a číslo 101810254/2018 zo dňa 14.09.2018 uviedol, že nevie kto vyrábal reklamné predmety ako bilbordy, bigbordy a podobne a nevedel uviesť kto vlastní tieto predmety na umiestnenie reklamy nebol pri ich výrobe, spoločnosť, ktorej bol konateľom, nezabezpečovala výrobu iných reklamných predmetov, ako sú plagáty, náramky a podobne a tiež nezabezpečovala internej mzdovej formy prezentácie loga žalobcu. Táto spoločnosť iba predávala reklamný priestor. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. nedodala daňovému subjektu reklamné služby, a teda jej ani nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade nielenže forma prezentácie kontrolovaného daňového subjektu nespĺňa formy poskytnutia reklamné služby, ale keďže z vyššie uvedených vyjadrení bývalého konateľa dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. vyplýva, že nevedel, kto realizoval konkrétne vizualizácie prezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom úloh pre jednotlivých výrobcov takýchto prezentačných vizualizácii. Teda nielen že v danom prípade nejde o poskytnutí reklamných služieb, ale sponzoring tak zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom takejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z ktorých správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Zo zápisnice č. 101913544/2018 zo dňa 27.09.2018 z vypočutia svedka R. L.áka, bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., ktorá predala reklamný priestor spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., vyplýva, že dodaním reklamného priestoru sa myslí uverejnenie loga alebo činností jednotlivých reklamných partnerov spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., teda jej odberateľov, ktoré boli v súvislosti s týmito akciami uverejnené. Žalobca nemal zmluvný vzťah so spoločnosťou o SPI Slovakia s.r.o., ale so spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o., ktorá ako dodávateľ sa žalobcovi v dvoch zmluvách zo dňa 01.10.2017 o reklame zaviazal, že buď osobne alebo prostredníctvom tretích osôb splní záväzky z týchto zmlúv. Z predložených materiálov žalobcu vyplýva že mediálna kampaň na podujatie bony M Tour prebiehala už mesiacov máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. a jeho subdodávateľom SPI Slovakia s.r.o. boli podpísané 21.08.2017 a 27.08.2017 pričom so žalobcom boli podpísané 01.10.2017. Teda nielen že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej služby, ale ide o sponzoring, a tak vystavenie faktúr, z ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie, bolo čisto formálne bez materiálneho plnenia poskytol nultého osobou uvedenou na faktúre. Z materiálov predložených daňovej kontroly je zrejmé, že žalobca musel vedieť, že kampaň propagujúce kultúrne podujatia prebehla oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s dodávateľom. Žalovaný uviedol, že vypočutie svedkov navrhnutých žalobcom by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie, či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, čiže poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou v danom prípade je, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoring. Správca dane správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď neuznal právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o.. Žalovaný ďalej uzavrel, že v konaní nezistil procesné pochybenia správcu dane, keďže ten vykonal daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie až po samotné vydanie napadnutého rozhodnutia v súlade so základnými zásadami správy daní obsiahnutými v § 3 zákona číslo 563/2009 Z. z.. Daňový subjekt nebol ukrátený na svojich právach, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že správca dane použil v tomto konaní zápisnicu číslo 101810254/2018 zo dňa 14.09.2018 z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty vykonávanej ju žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2017 aj napriek tomu, že daňový subjekt bol riadne upovedomený o vypočutí svedka, daného úkonu sa za tento daňový subjekt nikto nezúčastnil a mal za to, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. II. Správna žaloba 13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa č. 100821788/2009 zo dňa 08.04.2019 a taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu v daňovej veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 14. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2017 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty s dodávateľských faktúr za dodanie reklamných služieb od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. v celkovej výške 8000,- eur. Neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr správca dane a žalovaný odôvodňuje tým, že podľa ich názoru nešlo o reklamu ale o sponzoring. Samotný správca dane pritom uviedol, že žalobca bol preukázateľne medializovaný ako reklamný partner, čím bola potvrdená materiálna existencia plnenia zo strany správcu dane. Správa dane uviedol, že žalobca od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. neprijal žiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola poskytnutá žiadna konkrétna služba. Správca dane ďalej uvádza že pri poskytnutí sponzorského nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi tak
nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca poukázal na rozhodnutia NSSR, sp. zn. 5Sžf/4/2014, 5Sžf/6/2014, 5Sžf/4/2014, 5Sžf/8/2014 a 3Sžf/66/2007 a uviedol, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb žalobcu a nekontrahovaní nových zákazníkov a udržaní existujúcich zákazníkov. Na základe propagácie obchodného mena a loga žalobcu na podujatiach kontaktoval žalobcu zástupca zoskupenia spoločnosti ENVIEN GROUP, ktorého súčasťou sú spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu v oblasti výroby biopalív používaných v motorových palivách. Z uvedeného zoskupenia v spoločnosti sa žalobcovi podarilo uzatvoriť so spoločnosťou Poľnoservis, a.s. a MEROCO, a.s. zmluvy o dielo, ktoré sa týkali výmeny potrubných rozvodov odpadovej vody v Leopoldove. Na základe reklamnej kampane došlo u žalobcu k zvýšeniu obratu o približne 114000,- eur. 15. V žalobe ďalej žalobca namietal že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, tým že správca dane porušil § 3 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko správca dane prevzal poznatky z iných daňových kontrol iných daňových subjektov a na základe takto zistených poznatkov určil žalobcovi rozdiel dane správca dane použil ako dôkaz zápisnice o ústnom pojednávaní ktoré získala z nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov. Žalobca pritom namietal že ak správca dane chcel ako dôkaz použiť výpoveď svedkov o daňovej kontrole žalobcu mal svedkov vypočuť v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Bez priamej konfrontácie žalobcu zo svedkov nemôžu byť zápisnice použité ako dôkaz. Postup správcu dane bol nezákonný, navyše bez vykonania všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov a bez vysporiadania sa so všetkými žalobcom predloženými dôkazmi potvrdzujúcimi realizáciu zdaniteľného obchodu. Poukázal pritom na rozhodnutie NSSR, sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015. 16. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko mal za to, že žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí poukazuje na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pritom jeho vlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní absentuje. Žalovaný okrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza vlastné hodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii a jeho odôvodnenie je na posledných 2 stranách napadnutého rozhodnutia kde opakuje názor správcu dane o sponzoringu A pertraktuje názor o formálnom vystavení faktúr. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesného právneho predpisu boli žalobcom porušené. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom subjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené a v čom vidí žalovaný nezákonnosť v konaní žalobcu. K tomu poukázal na rozhodnutie NSSR, sp. zn. 3Sžf/47/2017. 17. Žalobca ďalej namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný sa s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval a nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Výsluch svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia. Správca dane nevykonáva daňovej kontroly dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2020 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom uviedol, že na základe zisteného a popísaného skutkového stavu, či už v rozhodnutí správcu dane alebo v rozhodnutí žalovaného, je absolútne zrejmé, že podstatou neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. je skutočnosť, že údajná reklama zahŕňala iba prezentáciu loga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo v žiadnom prípade nespĺňa kritériá eurokonformného výkladu reklamnej služby. Poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-68/92. 19. Poukázal na to, že v danom prípade nielenže forma prezentácie kontrolovaného daňového subjektu nespĺňa formu poskytnutia reklamnej služby, ale keďže z vyššie uvedených vyjadrení bývalého konateľa dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. vyplýva, že nevedel, kto realizoval konkrétne vizualizácie prezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom úloh pre jednotlivých výrobcov takýchto prezentačných vizualizácií. Teda nielen, že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb,
ale sponzoring, tak zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom takejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z ktorých správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. 20. Z materiálov, ktoré predložil žalobca, vyplýva, že mediálna kampaň na podujatie Bonie M tour prebiehala už mesiacov v máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. s jeho subdodávateľom SPI Slovakia, s.r.o. boli podpísané 21.8.2017 a 27.8.2017 a zmluvy s kontrolovaným subjektom boli podpísané 01.10.2017. Z uvedeného nepochybne vyplýva že vyjadrenia dodávateľa ani subdodávateľa sa nezakladajú na pravde. Teda nielen že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej služby, ale, ako bolo už vyššie uvedené ide o sponzoring a tak vystavenie faktúr, z ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane bolo čisto formálny bez materiálneho plnenia poskytnutého osobou uvedenou na faktúre. Navyše z vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 20.08.2018 k zápisnici č. 10150834/2018 zo dňa 06.08.2018 je zrejmé, že konateľ žalobcu nevynaložil odbornú starostlivosť v danom prípade, keďže ani nevedel či jeho dodávateľ má právo disponovať s reklamným priestorom, či vôbec, a v akom množstve bola zabezpečená propagácia jeho loga, ani zo zmlúv nevyplýva kvantifikovanie služieb, ktoré mal vykonať dodávateľov dodávateľ pre daňový subjekt. Žalobca však v zmysle zmlúv uhrádzal dodávateľovi faktúry aj napriek tomu, že o výsledku a rozsahu kampane sa dozvedela až do 60 dní po ukončení projektu, ktorý predtým nijako nekontrolovala, tak ani ako jeho dodávateľ. Z materiálov predložených k daňovej kontrole je zrejmé, že daňový subjekt musel vedieť, že kampaň propagujúca kultúrne podujatie prebiehala oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s dodávateľom. 21. Podľa názoru žalovaného vypočutie svedkov v odvolaní by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou v danom prípade bolo, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoringu. žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie aj správcu dane nie je možné považovať za nezákonné a nepreskúmateľné. 22. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie, pričom ten sa ani po uplynutí súdom stanovenej lehoty nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde 23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 20.11.2023 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. 24. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu s poukazom na § 112 ods. 1 SSP poukázal na písomné vyhotovenie žaloby a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 25. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že medzičasom došlo k vývoju súdnej praxe aj v otázke posudzovania dodania služieb, reklamy, resp. sponzoringu. Vyslovil však názor, že žalovaný poukazoval aj na to, že priamy dodávateľ nemal vedomosť o tom kto vyrábal jednotlivé reklamné predmety, pretože sústrediac sa na samotnú zmluvu o dodaní reklamnej služby, tá obsahovala rôzne bannery, rôzne prezentácie, či už internetové alebo v iných médiách, avšak z vyjadrenia konateľa, v tom čase priameho dodávateľa vyplýva, že on nevedel kto takéto predmety vyrába. Ďalej mal za to, že subdodávateľ spoločnosť SPI tak isto tvrdila, že iba predávala mediálny priestor. Koncerty sa už prezentovali od mesiaca máj, jún, júl 2017, avšak subdodávateľ s dodávateľom podpísali zmluvy až v auguste a dokonca samotný žalobca podpísal zmluvu so svojím dodávateľom až 01.10.. V danom prípade ani tie faktúry v zmysle či už Smernice 2006/112 ES neboli splnené hmotno-právne
podmienky na odpočítanie dane, teda nevzniklo to právo na odpočítanie dane, pretože faktúra je z pohľadu žalovaného čisto formálna a v čase kedy bola vystavená, v čase kedy mal tento zmluvný vzťah byť uzatvorený, vlastne predmet dodania už dodávaný bol. V konečnom návrhu poverený zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 30. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona 32. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 33. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 34. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 36. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 37. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 38. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. VI. Právny názor správneho súdu 39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 8000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2017 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku. 40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 41. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 42. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia. 43. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno d) SSP) nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzoring, teda ich rozhodnutia netrpia vadou nepreskúmateľnosti. 44. V danom prípade však správny súd má za to, že žalovaný, ktorý sa stotožnil z právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, keď uviedol, že podstatou neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry je skutočnosť, že údajná reklama zahŕňala iba prezentáciu loga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo v žiadnom prípade nespĺňa kritériá eurokonformného výkladu reklamnej služby, teda že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb, ale sponzoring a z tohto dôvodu konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci. 45. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (Ďalej aj ako „NSS SR“), sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 (uverejnený v zbierke rozhodnutí NSS SR pod č. 17/2022 ZNSS) v zmysle, ktorého odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. (Právna veta rozsudoku NSS SR, sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022). 46. V bode 34. odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR sa súd zaoberal prípadným rozdielom medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciu, kde uviedol, že podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením od dodávateľa vyskytol v argumentácii správneho súdu i žalovaného, definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame
financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). 47. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v danom prípade, nebolo pre nárok na odpočítanie DPH u žalobcu rozhodujúce, či išlo o reklamu, sponzoring prípadne inú mediálnu prezentáciu, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik práva na odpočítanie dane je, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. Teda ak správca dane a následne aj žalovaný založili svoju právnu argumentáciu na tom, že v danom príde sa nejednalo o zabezpečenie reklamnej služby ale išlo o sponzoring, a z tohto dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH za dodané služby podľa § 49 zákona o DPH, zaťažili svoje rozhodnutie vadou, nakoľko vec nesprávne právne posúdili. 48. V ďalšom konaní po vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu bude potrebné, aby prvostupňový správny orgán opätovne vec právne posúdil a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy s prihliadnutím na právny záver prijatý najvyššou súdnou autoritou, s ktorým sa správny súd jednoznačne stotožňuje a na ktorý poukázal, tak aby vo veci opätovne rozhodol a vo svojom rozhodnutí sa dôsledne vysporiadal najmä s tým, či išlo o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, a následne či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných ekonomických nákladov. Pričom žalobca v žalobe, v konaní pred žalovaným, ako aj správcom dane poukazoval na to, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb žalobcu a nakontrahovaní nových zákazníkov a udržaní existujúcich zákazníkov, avšak žalovaný ako aj správca dane sa týmto tvrdením žalobcu a za týmto účelom žalobcom navrhnutých dôkazov nezaoberal, a žalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane a ním vykonaného dokazovania, keď uviedol, že vypočutie svedkov by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie, bude podľa názoru správneho súdu zo strany správneho orgánu potrebné zvážiť aj vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania za týmto účelom, práve v nadväznosti na právny názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozhodnutí NSS SR. 49. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, ktorými sú, za prvé to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), za druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a napokon za tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj vzhľadom na argumentáciu povereného zástupcu žalovaného, ktorý na nariadenom pojednávaní poukazoval na to, že v danom prípade žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, že to bude práve úlohou prvostupňového správneho orgánu, aby pri opätovnom posudzovaní predmetnej veci sa dôsledne zaoberal aj splnením týchto podmienok, keďže tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný svoje rozhodnutie primárne postavili na tom, že v danom prípade sa nejednalo o reklamu ale išlo o sponzoring, a práve z tohto dôvodu mali za to, že nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti bude nevyhnutné zo strany správneho orgánu dôsledne a najmä presvedčivo posúdiť splnenie jednotlivých vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aplikujúc najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu a Súdneho Dvora Európskej únie v danej oblasti. 50. Nakoľko správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, pričom vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a vec následne správne právne posúdiť,
vzhľadom k tomu že pre odpočet DPH musia byť splnené hmotnoprávne podmienky, keďže tieto neboli správcom dane a ani žalovaným skúmané pre nesprávne právne posúdenie veci, bude musieť správca dane dostatočne v tomto smere zistiť skutkový stav nakoľko pre nepriznanie odpočtu DPH tak nebol ani dostatočne zistený skutkový stav. 51. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 52. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. 54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.