{"guid": "7061212f-0437-4571-8572-1ee31714b0a7:e4f5b55e-1db0-4e42-b553-b5906834f84e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3", "spisova_znacka": "PO-5S/74/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5S/74/2019 z 21. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. novembra 2023, sp. zn. PO-5S/74/2019, ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3", "identifikacne_cislo": "8019200637", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jana Raganová", "sudca_id": 970, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-raganova-970", "datum_vydania": "2023-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4f5b55e-1db0-4e42-b553-b5906834f84e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-5S/74/2019\n8019200637\n21. 11. 2023\nJUDr. Jana Raganová\nECLI:SK:SpSKE:2023:8019200637.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov\nsenátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnom spore žalobcu: FUGAS INOX,\ns.r.o., so sídlom G.. N. XXXX/XXC, XXX XX L. Ľ., IČO: 36 513 024, právne zastúpený BENČÍK &\nPARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019, takto\nrozhodol:\nI.\nZ r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019 ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa č.\n100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 správca dane (DÚ Prešov, pobočka Stará\nĽubovňa) ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške\n8.000,- zo zdaňovacie obdobie november 2017 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (Daňový poriadok) (ďalej aj „Daňový poriadok“).\n2. Zamestnanci správcu Dane poverený výkonom daňovej kontroly sa zamerali na preverenie práva\nna odpočítanie Dane z faktúr od dodávateľa, spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., IČO: 50308777.\nKontrolu predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca na základe\npredložených dokladov uplatnil právo na odpočítanie dane od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. pričom\nsa jednalo o tieto faktúry: faktúra číslo XXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 02.11.2017 a dátumom\ndodania 02.11.2017 za reklamné partnerstvo na akcii Boney M Tour. Konania akcie 07.12.2017 v\nTrenčíne a 09.12.2017 v Prešove, zakladanie 20 000 eur, DPH 4000 eur, cena s daňou 24 000 eur.\nFaktúra číslo XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 03.11.2017, dátum dodania 03.11.2017 za reklamné\npartnerstvo na akcii rytmus a symfonický orchester D Dvojkoncert. Konania akcie 23.12.2017 v\nBratislave, zakladanie 20 000 eur, v P H 4000 eur, cena s daňou 24 000 eur. Zároveň k jednotlivým\nfaktúram boli doložené dve zmluvy o reklame, každá zo dňa 01.10.2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou\nKvatro plus, s.r.o. a žalobcom.\n3. Dokazovaním správcu dane bolo zistené, že na bilbordoch, bigbordoch, citylightoch, plagátov, letákov,\nnáramkov, printových médiách, na sociálnej sieti, na tiket portáli (vstupenkách) bolo umiestnené len\n\nlogo žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vyjadrením ako kontrolovaného daňového subjektu,\ntak jeho dodávateľom (vypočutím svedka Y. L., bývalého konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o.) a aj\nsubdodávateľom (vypočutie svedka R. L., bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o.). Správca\ndane zistil, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. priamo nezabezpečovala fakturované služby, vystupovala\nlen ako sprostredkovateľ. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. mala iba výdavok súvislosti s nákupom\nreklamného priestoru a spoločnosti nevznikli žiadne priame náklady so zabezpečením umiestnenia loga\npre pre žalobcu. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. reklamný priestor obstarala, teda kúpila od spoločnosti\nSPI Slovakia, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 07.11.2017 a právnym nástupcom sa stala\nspoločnosť Holus s.r.o., Alžbetina 665/30, Košice, ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky. Ani\nspoločnosť Kvatro plus, s.r.o. ani spoločnosť SPI Slovakia, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov.\n4. Z vyjadrenia žalobcu pred správcom dane vyplynulo, že nemal vedomosť o tom či spoločnosť Kvatro\nplus, s.r.o., v rozhodnej dobe poskytnutia predmetných reklamných služieb mala k dispozícii reálny\npriestor a právo narábať s týmto reklamným priestorom. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nevie kto\nkonkrétne zabezpečovať výrobu bilbordov aj umiestnenie na reklamných plochách. Daňový subjekt k\nsvojmu vyjadreniu nepredložil žiadne iné doklady, okrem média plánu na jednotlivé podujatia.\n5. Správca dane z dôkazov predložených daňovým subjektom (žalobcom) bolo zistené, že nosiče\ninformovali verejnosť o konaní kultúrnych podujatí a žalobca bol preukázateľne medializovaný len ako\nreklamný partner tým spôsobom, že na reklamných nosičoch bolo uvedené iba jeho logo. Nikde nebolo\ninformovanie verejnosti o činnostiach, službách poskytovaných kontrolovaným daňovým subjektom\n(žalobcom). Žalobca teda vystupoval ako reklamný partner, ktorý sponzoroval dané kultúrne podujatie.\nPodľa faktúr od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o., s.r.o., z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil\nprávo na odpočítanie dane. Je predmetom dodania reklamné partnerstvo na predmetných akciách\na podľa zistení správcu Dane sa jednalo o umiestnenie loga žalobcu, čo je uvedené aj v predmete\nzmlúv. Správca dane uviedol, že zverejnenie loga nespĺňa kritériá reklamy, keďže samotné logo nemá\nvypovedaciu hodnotu k nijakému výrobku alebo službe, ktoré kontrolovaný daňový subjekt v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Kontrolovaný daňový subjekt žalobca od dodávateľa Kvatro\nplus, s.r.o., neprijal žiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola\nposkytnutá žiadna konkrétna služba. Pri poskytovaní sponzorského nejde o dodaní tovaru alebo služby\nza protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi teda nevzniklo\nprávo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného mal správca dane za to, že\npreukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o sponzorstvo. Právo na odpočítanie dane sa\nnevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre a nárok na odpočítanie dane\nnemožno uplatniť, pokiaľ pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane uzavrel, že\nžalobca nepreukázal prijatie reklamných služieb, ale naopak správca dane podľa predložených dokladov\na dôkazov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt teda žalobca bol sponzorom na predmetný kultúrnych\npodujatiach.\n6. Správca dane uviedol, že nespochybnil reálne poskytnutie služieb, ale v danom prípade nebolo\npreukázané, že služby dodali deklarovaných dodávatelia priamo alebo prostredníctvom subdodávateľov\na samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň nezakladá právo na odpočítanie dane.\n7. Správca dane má za to, že uverejnením loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť spoločnosti\na informácie o konkrétnej činnosti si musí zákazník dohliadať sám, a to prostredníctvom internetu\nobchodného registra a podobne. Správca dane mal za to, že uvedenie loga alebo zverejnenie loga\nv danom prípade nespĺňalo kritériá reklamy. Vzhľadom na druh akcie a súčasne profilu podnikateľskej\nčinnosti žalobcu, ktorého hlavnou činnosťou je montáž, rekonštrukcia a údržba nerezových a oceľových\npotrubných rozvodov a technologických zariadení, nie je predpoklad, že by bolo možné iné na\ntakomto podujatí očakávať nadväzovaní obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi alebo\nso spotrebiteľskou verejnosťou. Z uverejnenia len loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť\nspoločnosti. Správca dane mal za to, že preukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o\nsponzorstvo.\n8. Správca dane uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že platiteľ dane mohol získať nových klientov\nna základe sponzorského odkazu na uvedené kultúrnych podujatiach avšak daňovou kontrolou nebolo\nuznané odpočítanie dane z dôvodu, že platiteľovi dane nebola poskytnutá žiadna služba (išlo o\nsponzorovaní kultúrneho podujatia) teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2\n\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K vyjadreniu daňového\nsubjektu, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb daňového subjektu\na na kontrahovaní nových zákazníkov, správca dane uviedol, že nebol predložený žiaden dôkaz o\nuvedenom tvrdení daňového subjektu.\n9. Správca dane taktiež považoval za bezdôvodný návrh žalobcu o vypočutie svedkov Ing. T. Q. a\nobchodného riaditeľa a prokuristu spoločnosti ENSECO, a s a Ing. Y. Q. za bezdôvodný a požiadavku\no vypočutie svedkov za neopodstatnenú. Žalobca nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz o tom, či\nuvedení svedkovia sa zúčastnili týchto kultúrnych podujatí uvedenom čase a zároveň správca dane\nuviedol, že tento dôkaz nie je ani opodstatnený. Správca dane poukázal na to, že kontrolovaný daňový\nsubjekt vo svojom vyjadrení doručenom správcovi dane uviedol, že týchto spomínaných akcií sa ani\nnezúčastnil.\n10. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mu neumožnil zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť\nsvedkom otázky správca dane uviedol že výsluch svedka Y. L., bývalého konateľa spoločnosti Kvatro\nplus, s.r.o. v súvislosti s výkonom daňových kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2017 a november 2017 u žalobcu bola spísaná\nzápisnica o ústnom pojednávaní. O vypočutí svedka bol správcom dane žalobca upovedomený a to\nupovedomením o vypočutí svedka pričom výsluchu svedka sa za kontrolovaný daňový subjekt teda\nžalobcu nikto nezúčastnil a tým nevyužil právo klásť svedkovi otázky. V prípade vypočutia svedkov,\nktoré sa uskutočnilo v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. za\nzdaňovacie obdobie november 2017 kde sa výsluchu svedkov za kontrolovaný daňový subjekt teda\nžalobcu nikto nezúčastnil, správca dane uviedol že o výsluchu týchto svedkov nemohol byť žalobca\nupovedomený, nakoľko vypočutie svedkov bolo v súvislosti s vykonanou kontrolou u daňového subjektu\nKvatro plus, s.r.o.. Správca dane však umožnil žalobcovi sa vyjadriť k vykonaným úkonom, nakoľko\ndaňovému subjektu (žalobcovi) bolo dňa 07.12.2018 zaslané oznámenie so skutočnosťami zistenými pri\ndaňovej kontrole číslo 102613022/2018 zo dňa 17.12.2018 k čomu sa vyjadril žalobca, avšak nepredložil\nžiadne dôkazy a požiadal správcu dane, aby na základe uvedených právne relevantných skutočností\nakceptoval námietky žalobcu špecifikované v jednotlivých bodoch vyjadrenia, s ktorými sa následne\nsprávca dane vysporiadal v protokole.\n11. K námietke žalobcu že rozhodnutie správcu dane trpí vadou o nezákonnosti, správca dane uviedol\nže vykonal dokazovanie zhodnotil jednotlivé skutočnosti a bral do úvahy skutočný obsah právneho\núkonu. Dostatočnej miere logicky popísal svoj myšlienkovú činnosť na základe, ktorej dospel k záveru,\nže daňovému subjektu nebola dodávateľom poskytnutá reklama služba, ale ich išlo o sponzorovaní\nkultúrnych podujatí. Vychádza zo všetkých skutočností a dôkazov počas výkonu daňovej kontroly. S\ntým, že všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré mal správca dane k dispozícií podrobne uviedol v protokole\nz daňovej kontroly a tieto správca dane vyhodnotil v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku\npodľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nprihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane uviedol, že z obsahu protokolu č.\n100299582/2019 zo dňa 24.01.2019 jednoznačne vyplýva, že cieľom správcu dane nebolo preukázať\nnedodanie predmetných služieb, ale v rámci daňovej kontroly získať vyčerpávajúce a striktné podklady\npre zaujatie správneho a zákonného stanoviská. žalobca nepreukázal prijatie reklamných služieb, ale\nnaopak správca dane podľa predložených dokladov a dôkazov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt\nbol sponzorom na predmetný kultúrnych podujatiach.\n12. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa - Daňového úradu Prešov č. 100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 ktorým určil rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 8000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019,\nteda znížil nadmerný odpočet zo sumy 11 278,60 eur na sumu 3278,60 eur. Žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že bývalý konateľ dodávateľa daňového subjektu, ktorý bol konateľom v\nčase poskytnutia údajných reklamných služieb do zápisnice číslo 101655880/2018 zo dňa 23.08.2018 a\nčíslo 101810254/2018 zo dňa 14.09.2018 uviedol, že nevie kto vyrábal reklamné predmety ako bilbordy,\nbigbordy a podobne a nevedel uviesť kto vlastní tieto predmety na umiestnenie reklamy nebol pri ich\nvýrobe, spoločnosť, ktorej bol konateľom, nezabezpečovala výrobu iných reklamných predmetov, ako sú\nplagáty, náramky a podobne a tiež nezabezpečovala internej mzdovej formy prezentácie loga žalobcu.\nTáto spoločnosť iba predávala reklamný priestor. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Kvatro plus,\ns.r.o. nedodala daňovému subjektu reklamné služby, a teda jej ani nevznikla daňová povinnosť v zmysle\n\n§ 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade nielenže forma\nprezentácie kontrolovaného daňového subjektu nespĺňa formy poskytnutia reklamné služby, ale keďže\nz vyššie uvedených vyjadrení bývalého konateľa dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. vyplýva, že nevedel,\nkto realizoval konkrétne vizualizácie prezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom\núloh pre jednotlivých výrobcov takýchto prezentačných vizualizácii. Teda nielen že v danom prípade\nnejde o poskytnutí reklamných služieb, ale sponzoring tak zo zisteného skutkového stavu nepochybne\nvyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom takejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z\nktorých správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2017. Zo zápisnice č. 101913544/2018 zo dňa 27.09.2018 z vypočutia\nsvedka R. L.áka, bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., ktorá predala reklamný priestor\nspoločnosti Kvatro plus, s.r.o., vyplýva, že dodaním reklamného priestoru sa myslí uverejnenie loga\nalebo činností jednotlivých reklamných partnerov spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., teda jej odberateľov,\nktoré boli v súvislosti s týmito akciami uverejnené. Žalobca nemal zmluvný vzťah so spoločnosťou o\nSPI Slovakia s.r.o., ale so spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o., ktorá ako dodávateľ sa žalobcovi v dvoch\nzmluvách zo dňa 01.10.2017 o reklame zaviazal, že buď osobne alebo prostredníctvom tretích osôb splní\nzáväzky z týchto zmlúv. Z predložených materiálov žalobcu vyplýva že mediálna kampaň na podujatie\nbony M Tour prebiehala už mesiacov máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. a\njeho subdodávateľom SPI Slovakia s.r.o. boli podpísané 21.08.2017 a 27.08.2017 pričom so žalobcom\nboli podpísané 01.10.2017. Teda nielen že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej služby, ale\nide o sponzoring, a tak vystavenie faktúr, z ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu nárok\nna odpočítanie, bolo čisto formálne bez materiálneho plnenia poskytol nultého osobou uvedenou na\nfaktúre. Z materiálov predložených daňovej kontroly je zrejmé, že žalobca musel vedieť, že kampaň\npropagujúce kultúrne podujatia prebehla oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s dodávateľom. Žalovaný\nuviedol, že vypočutie svedkov navrhnutých žalobcom by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na\nskutočnosť, že pre posúdenie, či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, čiže\nposkytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou\nv danom prípade je, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoring. Správca dane správne\nvyhodnotil zistený skutkový stav, keď neuznal právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr od\ndodávateľa Kvatro plus, s.r.o.. Žalovaný ďalej uzavrel, že v konaní nezistil procesné pochybenia správcu\ndane, keďže ten vykonal daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie až po samotné vydanie napadnutého\nrozhodnutia v súlade so základnými zásadami správy daní obsiahnutými v § 3 zákona číslo 563/2009\nZ. z.. Daňový subjekt nebol ukrátený na svojich právach, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že správca dane\npoužil v tomto konaní zápisnicu číslo 101810254/2018 zo dňa 14.09.2018 z daňovej kontroly na dani\nz pridanej hodnoty vykonávanej ju žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2017 aj napriek tomu, že\ndaňový subjekt bol riadne upovedomený o vypočutí svedka, daného úkonu sa za tento daňový subjekt\nnikto nezúčastnil a mal za to, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené.\nII. Správna žaloba\n13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky č. 101835842/2019 zo dňa 30.07.2019 a rozhodnutia Daňového úradu\nPrešov, pobočka Stará Ľubovňa č. 100821788/2009 zo dňa 08.04.2019 a taktiež žiadal, aby súd zaviazal\nžalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a aj správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádzajú\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu v daňovej veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a\nže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré\nmohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n14. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný neuznal žalobcovi\nza zdaňovacie obdobie november 2017 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty s dodávateľských\nfaktúr za dodanie reklamných služieb od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. v celkovej výške 8000,- eur.\nNeuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr správca dane a žalovaný odôvodňuje tým, že\npodľa ich názoru nešlo o reklamu ale o sponzoring. Samotný správca dane pritom uviedol, že žalobca bol\npreukázateľne medializovaný ako reklamný partner, čím bola potvrdená materiálna existencia plnenia\nzo strany správcu dane. Správa dane uviedol, že žalobca od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. neprijal\nžiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola poskytnutá žiadna\nkonkrétna služba. Správca dane ďalej uvádza že pri poskytnutí sponzorského nejde o dodanie tovaru\nalebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi tak\n\nnevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca poukázal na rozhodnutia NSSR, sp.\nzn. 5Sžf/4/2014, 5Sžf/6/2014, 5Sžf/4/2014, 5Sžf/8/2014 a 3Sžf/66/2007 a uviedol, že reklamná kampaň\nmala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb žalobcu a nekontrahovaní nových zákazníkov\na udržaní existujúcich zákazníkov. Na základe propagácie obchodného mena a loga žalobcu na\npodujatiach kontaktoval žalobcu zástupca zoskupenia spoločnosti ENVIEN GROUP, ktorého súčasťou\nsú spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu v oblasti výroby biopalív používaných v motorových\npalivách. Z uvedeného zoskupenia v spoločnosti sa žalobcovi podarilo uzatvoriť so spoločnosťou\nPoľnoservis, a.s. a MEROCO, a.s. zmluvy o dielo, ktoré sa týkali výmeny potrubných rozvodov odpadovej\nvody v Leopoldove. Na základe reklamnej kampane došlo u žalobcu k zvýšeniu obratu o približne\n114000,- eur.\n15. V žalobe ďalej žalobca namietal že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\nsprávnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,\ntým že správca dane porušil § 3 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko správca dane prevzal poznatky z\niných daňových kontrol iných daňových subjektov a na základe takto zistených poznatkov určil žalobcovi\nrozdiel dane správca dane použil ako dôkaz zápisnice o ústnom pojednávaní ktoré získala z nahliadnutia\ndo spisov iných daňových subjektov. Žalobca pritom namietal že ak správca dane chcel ako dôkaz\npoužiť výpoveď svedkov o daňovej kontrole žalobcu mal svedkov vypočuť v rámci daňovej kontroly\nvykonávanej u žalobcu. Bez priamej konfrontácie žalobcu zo svedkov nemôžu byť zápisnice použité\nako dôkaz. Postup správcu dane bol nezákonný, navyše bez vykonania všetkých žalobcom navrhnutých\ndôkazov a bez vysporiadania sa so všetkými žalobcom predloženými dôkazmi potvrdzujúcimi realizáciu\nzdaniteľného obchodu. Poukázal pritom na rozhodnutie NSSR, sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015.\n16. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko mal za to, že žalovaný v\ncelom napadnutom rozhodnutí poukazuje na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pritom jeho\nvlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní absentuje. Žalovaný\nokrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza vlastné\nhodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii a jeho odôvodnenie je na posledných 2\nstranách napadnutého rozhodnutia kde opakuje názor správcu dane o sponzoringu A pertraktuje názor\no formálnom vystavení faktúr. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesného\nprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom\nsubjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany\nžalobcu porušené a v čom vidí žalovaný nezákonnosť v konaní žalobcu. K tomu poukázal na rozhodnutie\nNSSR, sp. zn. 3Sžf/47/2017.\n17. Žalobca ďalej namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný sa\ns jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal, neprihliadol\nna vysvetlenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval a nevykonal dôkazy navrhnuté\nžalobcom. Výsluch svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia. Správca dane nevykonáva\ndaňovej kontroly dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie\ndokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika\n18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2020 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť, pričom uviedol, že na základe zisteného a popísaného skutkového stavu, či už v rozhodnutí\nsprávcu dane alebo v rozhodnutí žalovaného, je absolútne zrejmé, že podstatou neuznania odpočítania\ndane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. je skutočnosť, že\núdajná reklama zahŕňala iba prezentáciu loga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo\nv žiadnom prípade nespĺňa kritériá eurokonformného výkladu reklamnej služby. Poukázal na rozhodnutie\nSDEÚ C-68/92.\n19. Poukázal na to, že v danom prípade nielenže forma prezentácie kontrolovaného daňového\nsubjektu nespĺňa formu poskytnutia reklamnej služby, ale keďže z vyššie uvedených vyjadrení bývalého\nkonateľa dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. vyplýva, že nevedel, kto realizoval konkrétne vizualizácie\nprezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom úloh pre jednotlivých výrobcov takýchto\nprezentačných vizualizácií. Teda nielen, že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb,\n\nale sponzoring, tak zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom\ntakejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z ktorých správca dane daňovému subjektu\nnepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017.\n20. Z materiálov, ktoré predložil žalobca, vyplýva, že mediálna kampaň na podujatie Bonie M tour\nprebiehala už mesiacov v máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. s jeho\nsubdodávateľom SPI Slovakia, s.r.o. boli podpísané 21.8.2017 a 27.8.2017 a zmluvy s kontrolovaným\nsubjektom boli podpísané 01.10.2017. Z uvedeného nepochybne vyplýva že vyjadrenia dodávateľa ani\nsubdodávateľa sa nezakladajú na pravde. Teda nielen že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej\nslužby, ale, ako bolo už vyššie uvedené ide o sponzoring a tak vystavenie faktúr, z ktorých správca\ndane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane bolo čisto formálny bez materiálneho\nplnenia poskytnutého osobou uvedenou na faktúre. Navyše z vyjadrenia daňového subjektu zo dňa\n20.08.2018 k zápisnici č. 10150834/2018 zo dňa 06.08.2018 je zrejmé, že konateľ žalobcu nevynaložil\nodbornú starostlivosť v danom prípade, keďže ani nevedel či jeho dodávateľ má právo disponovať s\nreklamným priestorom, či vôbec, a v akom množstve bola zabezpečená propagácia jeho loga, ani zo\nzmlúv nevyplýva kvantifikovanie služieb, ktoré mal vykonať dodávateľov dodávateľ pre daňový subjekt.\nŽalobca však v zmysle zmlúv uhrádzal dodávateľovi faktúry aj napriek tomu, že o výsledku a rozsahu\nkampane sa dozvedela až do 60 dní po ukončení projektu, ktorý predtým nijako nekontrolovala, tak ani\nako jeho dodávateľ. Z materiálov predložených k daňovej kontrole je zrejmé, že daňový subjekt musel\nvedieť, že kampaň propagujúca kultúrne podujatie prebiehala oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s\ndodávateľom.\n21. Podľa názoru žalovaného vypočutie svedkov v odvolaní by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na\nskutočnosť, že pre posúdenie či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, či je\nposkytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou\nv danom prípade bolo, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoringu. žalovaný mal za to, že\njeho rozhodnutie aj správcu dane nie je možné považovať za nezákonné a nepreskúmateľné.\n22. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie, pričom ten sa ani po uplynutí súdom\nstanovenej lehoty nevyjadril.\nIV. Konanie na správnom súde\n23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho\nspisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,\nako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý\nexistoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP\nvec prejednal na pojednávaní dňa 20.11.2023 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného\nzástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.\n24. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu s poukazom na § 112 ods. 1 SSP poukázal\nna písomné vyhotovenie žaloby a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby žalobcovi priznal právo na náhradu\ntrov konania.\n25. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že medzičasom došlo k vývoju súdnej praxe\naj v otázke posudzovania dodania služieb, reklamy, resp. sponzoringu. Vyslovil však názor, že žalovaný\npoukazoval aj na to, že priamy dodávateľ nemal vedomosť o tom kto vyrábal jednotlivé reklamné\npredmety, pretože sústrediac sa na samotnú zmluvu o dodaní reklamnej služby, tá obsahovala rôzne\nbannery, rôzne prezentácie, či už internetové alebo v iných médiách, avšak z vyjadrenia konateľa,\nv tom čase priameho dodávateľa vyplýva, že on nevedel kto takéto predmety vyrába. Ďalej mal za\nto, že subdodávateľ spoločnosť SPI tak isto tvrdila, že iba predávala mediálny priestor. Koncerty sa\nuž prezentovali od mesiaca máj, jún, júl 2017, avšak subdodávateľ s dodávateľom podpísali zmluvy\naž v auguste a dokonca samotný žalobca podpísal zmluvu so svojím dodávateľom až 01.10.. V\ndanom prípade ani tie faktúry v zmysle či už Smernice 2006/112 ES neboli splnené hmotno-právne\n\npodmienky na odpočítanie dane, teda nevzniklo to právo na odpočítanie dane, pretože faktúra je z\npohľadu žalovaného čisto formálna a v čase kedy bola vystavená, v čase kedy mal tento zmluvný vzťah\nbyť uzatvorený, vlastne predmet dodania už dodávaný bol. V konečnom návrhu poverený zástupca\nžalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\nV. Relevantná právna úprava\n26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n30. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je\nposkytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie,\nktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane\na)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb)poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona\n32. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom\nako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti\ndo užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra\nnehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania\ndeň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň\nodovzdania tovaru nájomcovi.\n33. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania služby.\n34. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od\ndane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\n\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)\nzaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)\nmá faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n37. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n38. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nVI. Právny názor správneho súdu\n39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101835842/2019 zo\ndňa 30.07.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.\n100821788/2019 zo dňa 08.04.2019 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 8000,- eur\nza zdaňovacie obdobie november 2017 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku.\n40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n41. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých\npreukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum\nje totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého\nsúdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).\nSprávny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia\nv správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\njeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem\niného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,\nprípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou\nnáležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.\nArgumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z\nodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto\nnáležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo\nvydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie\nnejasné alebo protirečivé.\n42. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán\n\ndruhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha,\nresp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,\nktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s\nprihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu\núvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým\nsamotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré\nokolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.\n43. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný\ndôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno d) SSP) nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal\nani so skutkovou ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu\nnestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle\n§ 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívnych spisov má\nza to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo\nzisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch\nrozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú\nuvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný\nako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade nevznikol\nnárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzoring,\nteda ich rozhodnutia netrpia vadou nepreskúmateľnosti.\n44. V danom prípade však správny súd má za to, že žalovaný, ktorý sa stotožnil z právnym posúdením\nveci prvostupňovým správnym orgánom, keď uviedol, že podstatou neuznania odpočítania dane z\npridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry je skutočnosť, že údajná reklama zahŕňala iba prezentáciu\nloga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo v žiadnom prípade nespĺňa kritériá\neurokonformného výkladu reklamnej služby, teda že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných\nslužieb, ale sponzoring a z tohto dôvodu konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n45. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(Ďalej aj ako „NSS SR“), sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 (uverejnený v zbierke rozhodnutí NSS\nSR pod č. 17/2022 ZNSS) v zmysle, ktorého odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom\npre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a\npredmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej\nbol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou,\nsponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty\nmôže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá\nsťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.\nPre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s\nďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť\nvšeobecných ekonomických nákladov podniku. (Právna veta rozsudoku NSS SR, sp. zn. 2Sžfk/31/2019\nzo dňa 31.01.2022).\n46. V bode 34. odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR sa súd zaoberal prípadným rozdielom\nmedzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciu, kde uviedol, že podľa zákona č. 147/2001\nZ. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) reklamou\nsa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou,\npodnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt\nsa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame). Pojem\nsponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením od dodávateľa vyskytol v argumentácii správneho\nsúdu i žalovaného, definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame\n\nfinancovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s\ncieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo\naktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring\nje taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym\ncieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je\numiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii).\n47. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v danom prípade, nebolo pre nárok na odpočítanie DPH\nu žalobcu rozhodujúce, či išlo o reklamu, sponzoring prípadne inú mediálnu prezentáciu, nakoľko\nrozhodujúcou skutočnosťou pre vznik práva na odpočítanie dane je, či táto služba priamo a\nbezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou\nčinnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. Teda ak správca dane a následne\naj žalovaný založili svoju právnu argumentáciu na tom, že v danom príde sa nejednalo o zabezpečenie\nreklamnej služby ale išlo o sponzoring, a z tohto dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH\nza dodané služby podľa § 49 zákona o DPH, zaťažili svoje rozhodnutie vadou, nakoľko vec nesprávne\nprávne posúdili.\n48. V ďalšom konaní po vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu bude potrebné, aby\nprvostupňový správny orgán opätovne vec právne posúdil a na zistený skutkový stav správne aplikoval\nprávne normy s prihliadnutím na právny záver prijatý najvyššou súdnou autoritou, s ktorým sa\nsprávny súd jednoznačne stotožňuje a na ktorý poukázal, tak aby vo veci opätovne rozhodol a vo\nsvojom rozhodnutí sa dôsledne vysporiadal najmä s tým, či išlo o dodanie služby, pri ktorej vznikla\ndaňová povinnosť, a následne či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými\nobchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných\nekonomických nákladov. Pričom žalobca v žalobe, v konaní pred žalovaným, ako aj správcom dane\npoukazoval na to, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb žalobcu\na nakontrahovaní nových zákazníkov a udržaní existujúcich zákazníkov, avšak žalovaný ako aj správca\ndane sa týmto tvrdením žalobcu a za týmto účelom žalobcom navrhnutých dôkazov nezaoberal, a\nžalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane a ním vykonaného dokazovania, keď uviedol, že\nvypočutie svedkov by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie či v danom\nprípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti\nna uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie, bude podľa názoru správneho súdu zo strany\nsprávneho orgánu potrebné zvážiť aj vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania za týmto účelom,\npráve v nadväznosti na právny názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozhodnutí NSS SR.\n49. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, že nárok\nna odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006, ktorými sú, za prvé to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná\nosoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), za druhé to, že predmetné\nplnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a napokon za tretie\nto, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej\nčinnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom\ndôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane\nmôže byť odopreté. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj vzhľadom na argumentáciu povereného\nzástupcu žalovaného, ktorý na nariadenom pojednávaní poukazoval na to, že v danom prípade žalobca\nnesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, že to bude práve úlohou prvostupňového\nsprávneho orgánu, aby pri opätovnom posudzovaní predmetnej veci sa dôsledne zaoberal aj splnením\ntýchto podmienok, keďže tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný svoje rozhodnutie primárne\npostavili na tom, že v danom prípade sa nejednalo o reklamu ale išlo o sponzoring, a práve z tohto dôvodu\nmali za to, že nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti bude nevyhnutné zo\nstrany správneho orgánu dôsledne a najmä presvedčivo posúdiť splnenie jednotlivých vyššie uvedených\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aplikujúc najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho\nsprávneho súdu a Súdneho Dvora Európskej únie v danej oblasti.\n50. Nakoľko správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP, pričom vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a vec následne správne právne posúdiť,\n\nvzhľadom k tomu že pre odpočet DPH musia byť splnené hmotnoprávne podmienky, keďže tieto neboli\nsprávcom dane a ani žalovaným skúmané pre nesprávne právne posúdenie veci, bude musieť správca\ndane dostatočne v tomto smere zistiť skutkový stav nakoľko pre nepriznanie odpočtu DPH tak nebol ani\ndostatočne zistený skutkový stav.\n51. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý\nvyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán\nverejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny\nsúd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých\nistých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy\npokutu.\n52. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo\nna náhradu trov konania.\n54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach.\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}