Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3S/27/2019 8019200348 24. 10. 2023 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2023:8019200348.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu : A. B., bytom C. D. XX, C. proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, ul. Štúrova 7, Prešov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : KRPZ-PO-140-008/2018-SI zo dňa 25.09.2019 takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa – Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 21.12.2018 číslo : KRPZ-PO-140-002/2018-SI, bolo čiastočne nevyhovené žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 07.09.2018, doplnenej dňa 12.09.2018, ktorou žalobca požiadal žalobca o poskytnutie záznamu z kamerového systému zo dňa 07.09.2018 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. z kamery sledujúcej služobný vchod vo vestibule Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vedľa miesta informátora, ktorý je zabezpečený elektromagnetickým zámkom, v doplnení žiadosti zo dňa 12.09.2018 požadoval o poskytnutie záznamu z kamerového systému zo dňa 07.09.2018 v čase od 08.50 hod. do 10.00 hod. z kamery sledujúcej služobný vchod vo vestibule Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, vedľa miesta informátora, ktorý je zabezpečený elektromagnetickým zámkom s čítačkou vstupných kariet. 2. Z odôvodnenia tohto prvostupňového rozhodnutie vyplýva, že poskytnutie videonahrávky nie je možné v celom rozsahu, nakoľko na videozázname sú okrem žiadateľa zaznamenané aj iné fyzické osoby, ktoré možno identifikovať priamo alebo nepriamo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu a na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods.1 a ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z tohto dôvodu došlo k rozdeleniu videonahrávky na časové úseky a zároveň k použitiu rastrovej grafiky na tvárach osôb, kde je zaznamenaný pohyb žiadateľa. Poskytnutím videozáznamu v celom rozsahu by došlo k identifikácii fyzických osôb pohybujúcich sa dňa 07.09.2018 vo vestibule budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v čase od 08.50 hod. do 10.00 hod. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že poskytnutie videozáznamu tak, ako to požaduje žalobca by bolo v rozpore s ustanovením § 9 ods.1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že poskytnutie videozáznamu, kde by boli nezarastrované tváre fyzických osôb vrátane príslušníkov Policajného zboru by bolo poskytnutím informácie, na základe ktorej by bola táto osoba jednoznačne identifikovaná a poskytnúť takúto informáciu by bolo možné len na základe osobitného zákona a s predchádzajúcim písomným súhlasom tejto osoby. Túto ochranu poskytuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj zákon o ochrane osobných údajov všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na ich postavenie, vrátane príslušníkov Policajného zboru . Podobizne možno poskytnúť len ak tak ustanovuje osobitný zákon a len na základe písomného súhlasu dotknutej osoby. V tomto prípade neexistuje osobitný zákon, ktorý by ukladal žalovanému povinnosť poskytnúť podobizne príslušníkov Policajného zboru a iných fyzických osôb, a zároveň povinný ani nedisponuje ich písomným súhlasom. V ustanovení § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je upravený okruh osôb a okruh informácií, ktoré je povinná osoba povinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu, pričom ani jedna z požadovaných podmienok tam upravená nebola v prípade videozáznamu splnená. II. Správna žaloba 5. Včas podanou správnou žalobou žiadal žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, ktoré vidí v : - neopodstatnenosti zrastrovania tvári príslušníkov policajného zboru, kde žalovaný vec nesprávne právne posúdil nakoľko policajt je verejný činiteľ čo vyplýva z ustanovenia § 128 Trestného zákona a teda nemá postavenie fyzickej osoby; - zastáva názor, že aplikácia ustanovenia § 9 ods.1 a 3 zákona na ochranu verejných činiteľov nie je možná, čo vyplýva aj zo systému oprávnení ktoré sú dané verejnému činiteľovi z čl.2 ods.2 Ústavy SR ; - keďže si osoba verejného činiteľa prácu vybrala dobrovoľne a musí si byť vedomá zvýšeného záujmu o jeho osobu ; - poukázal na nález ÚS z 05.01.2001 II.ÚS 44/00, kde sa riešilo nahrávanie policajtov na videozáznam ; - poukazuje na rozpor medzi tvrdením žalovaného o tom, že záznam sa vyhotovuje podľa detekcie a tým, že uviedol, že rozdelil videonahrávku a že sú tam aj iné fyzické osoby, ktoré možno identifikovať, a preto došlo k rozdeleniu videozáznamu 24.08.2018 z časového úseku od 08.50 do 10.00 hod . 6. Zároveň žiada vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na preskúmanie spôsobu vykonávania videozáznamu dňa 07.09.2018 v čase od 09.00 hod do 10.00 hod Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Prešov. Vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie. II. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2019 uviedol, že nezistil dôvod na zmenu a zrušenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa preto odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. 8. Má za to, že tento vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré boli získané zákonným spôsobom a sú hodnoverné a presvedčivé a na dokazovanie boli použité prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonnými pravidlami a vyhodnotil všetky dôkazy v rámci správnej úvahy a zabezpečil presné a úplné znenie skutočného stavu veci. Pokiaľ ide o jednotlivé žalobné dôvody, tie sú totožné s odvolacími dôvodmi a zaoberal sa už nimi v odvolacom konaní a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia K námietkam uvedeným v žalobe ešte uviedol : - k zrastrovaniu tváre príslušníkov Policajného zboru SR opätovne poukázal na ustanovenie § 9 ods.1,2 zákona č. 211/2000 z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný neuprel, že je pravdou, že konanie príslušníkov Policajného zboru si verejnosť môže natáčať na video, avšak v tomto prípade sa jedná o monitorovanie priestoru prístupného verejnosti a ide o priestor v ktorom sa pohybuje bližšie neurčený okruh, v dôsledku čoho zákon upravuje možnosť využitia záznamu iba za účelom uplatňovania právnej zodpovednosti. Akékoľvek iné využitie napr. : sprístupnenie, poskytnutie, zverejnenia a pod.
takto vyhotoveného záznamu je považované za spracúvanie osobných údajov v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám konkrétne § 9 ods.1 a 2 tohto zákona , pokiaľ by prevádzkovateľ nedisponoval súhlasom dotknutej osoby alebo by mu to neumožňoval iný osobitný zákon; - rozhodnutie žalovaného číslo KRPZ-PO-140-002/2018-SI zo dňa 21.12.2018 nemá žiaden súvis s videozáznamom zo dňa 24.08.2018 ( ide tu o videozáznam zo dňa 7.9.2018). 9. Má za to, že rozhodnutie žalovaného nie je nepreskúmateľné, je jasné, zákonné a správne, rešpektuje ustanovenie § 34 zákon o správnom konaní, žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami a ďalšie argumenty, ktoré tam žalobca v žalobe uvádza nevyvracajú zákonnosť postupu žalovaného. III. Replika žalobcu 10. Žalobca v replike zo dňa 30.09.2019 namieta nepreskúmateľnosť vyjadrenia žalovaného k žalobe z dôvodu, že ho nepodpísala osoba tam uvedená a boli porušené pravidlá písania a úpravy písomnosti podľa STN 01 69 10, preto žiada, aby vyjadrenie žalovaného nebolo brané v úvahu. Dôvodnosť argumentácie žalobcu, že zo strany Policajného zboru došlo k spáchaniu trestného činu je dôvodná a to s poukazom na udalosti, ktoré sa nachádzajú na videozázname v spojitosti so sťažnosťou, podanou v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. zo dňa 10.09.2018 a v súvislosti s § 2 ods.1 SSP požaduje žalobca ochranu od súdu, ktorá má vyústiť do vydania videozáznamu v celku aj s časovou stopou zo dňa 07.09.2018 z časového úseku od 08:50 hod. do 10:00 hod. tak, aby bola použiteľná na právne účely. Zotrval na správnej žalobe aj na návrhu na znalecké dokazovanie IV. Duplika žalovaného 11. K nepreskúmateľnosti vyjadrenia žalovaného žalovaný uvádza, že to že vyjadrenie nebolo opatrené pečiatkou nespôsobuje jeho nulitu a nepreskúmateľnosť, išlo o zámenu listiny, ktorá bola zaslaná súdu – tá s pečiatkou ostala u žalovaného. K námietke, že vyjadrenie nepodpísala osoba tam uvedená – nakoľko nebol riaditeľ Policajného zboru v Prešove prítomný, podpísal túto písomnosť jeho zástupca v zmysle čl. 13 písmeno a) Nariadenie Ministerstva vnútra č.19/2009 – ktoré hovorí o zastupovaní, a taktiež Nariadenie Ministra vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku z 23.09.2016 – čl. 13 ods.1-5. Vyjadrenie je preto relevantné, jasné a zrozumiteľné. Uvedenie času od 09.00 hod do 10.00 hod namiesto od 08:50 hod. do 10.00 hod. je len pisárskou chybou. V celom rozsahu zotrval na názore uvedenom vo vyjadrení k žalobe. V. Konanie na správnom súde 12. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 13. Nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie, Správny súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.09.2023 podľa ustanovenia § 107 ods.2 Správneho súdneho poriadku. VI. Relevantná právna úprava 14. Podľa čl. 26 ods.1 Ústavy SR Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 15. Podľa čl. 26 ods.5 Ústavy SR Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 26 ods.4 Ústavy SR Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 17. Podľa čl. 45 Ústavy SR Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 18. Podľa § 2 ods.1 zákona č. o slobodnom prístupe k informáciám Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 19. Podľa § 3 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 20. Podľa § 4 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe. 21. Podľa § 9 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté (§ 11 až § 16 Občianskeho zákonníka). 22. Podľa § 9 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. 23. Podľa § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť
vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 24. Podľa § 18 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3) 25. Podľa § 5 písmeno a) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek vážny a slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby vo forme vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov. 26. Podľa § 69 ods.2 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. 27. Podľa ustanovenia § 69 ods.3 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 zriadené automatické technické systémy, je Policajný zbor povinný vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov. 28. Podľa § 69 ods.4 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu; iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. VII. Právny názor správneho súdu 29. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KRPZPO-140-008/2018-SI zo dňa 25.09.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa ktorým bolo čiastočne nevyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 07.09.2018 doplnené dňa 12.09.2018. 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 31. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu má súd za to, že tak správny orgán I. stupňa ako aj žalovaný správne vec po zistení skutkového stavu právne posúdili a v konaní postupovali správne, preto neboli námietky žalobcu spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia a súd jeho žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
32. Súd má za to, že námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci nemohla v konaní obstáť a viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný správne po zistení skutkového stavu na vec aplikoval ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 33. Súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Inak povedané, požadované informácie musia byť sprístupnené okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Kategórie, ktoré sú chránené a nemôžu byť sprístupnené sú upravené v ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Okrem týchto informácií ktoré sa nesprístupňujú, je v niektorých ustanoveniach zákona o slobodnom prístupe k informáciám zakotvený aj princíp prevažujúceho verejného záujmu, kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené. Ide o napr. : výnimku z ochrany osobných údajov ( § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ). Vo vzťahu k iným právnym predpisom o sprístupňovaní informácií je zákon o slobodnom prístupe k informáciám všeobecným právnym predpisom poskytujúcom spoločnú úpravu ktorý sa použije vždy, ak neexistuje úprava špeciálna, napr.: na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis a príslušný právny predpis deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. 34. Žalovaný tak v zmysle citovaného zákona o slobodnom prístupe k informáciám správne uvažoval o tom, že poskytnutím videozáznamu zo vstupného priestoru budovy Policajného zboru na ktorom by boli nezrastrované tváre fyzických osôb vrátane príslušníkov Policajného zboru by išlo o informáciu, na základe ktorej by bola táto osoba jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná a teda išlo by o zásah do ochrany osobnosti týchto fyzických osôb. Súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré správne na vec aplikoval aj žalovaný a ktoré sa dotýka poskytovania informácii chránených právom na ochranu osobnosti, pričom právom na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka je najmä právo na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zároveň podľa § 12 ods.1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Bez privolenia je v zmysle zákona možné takéto písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy len na úradné účely na základe zákona alebo primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo ( ustanovenie § 12 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka ). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak povinná osoba takéto údaje, ktoré sa dotýkajú súkromia alebo osobných údajov sprístupní len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo ak má na to písomný súhlas dotknutej osoby. Pokiaľ ide o písomný súhlas dotknutej osoby, na vec bol správne aplikovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám a tento tak v ustanovení § 9 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako ani v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám však nemá ustanovenia o tom, že by povinná osoba bola povinná vyžiadať povinnú dotknutú osobu na vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ktoré sa jej dotýkajú ani neupravuje postup povinnej osoby pri takejto výzve. Možno teda konštatovať, že povinná osoba sprístupní tieto informácie len vtedy, ak má súhlas povinnej osoby k dispozícii, napríklad je už v úradnom spise alebo ho predloží sám žiadateľa o poskytnutie informácií ale nie je povinná ju na to vyzývať či poskytne alebo neposkytne súhlas. V tomto prípade však žalovaný resp. prvostupňový správny orgán nedisponoval písomným súhlasom osôb nachádzajúcich sa v žalobcom požadovanom časovom úseku na videozázname zo dňa 07.09.2018 a ani takýto súhlas žalobca pri podaní žiadosti o poskytnutie informácie nepredložil. Správna úvaha žalovaného a jeho následný postup v konaní, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa boli tak správne. 35. V konaní nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením, že tváre príslušníkov Policajného zboru nemali byť zrastrované nakoľko sa jedná o verejných činiteľov. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje ochranu všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na ich postavenie. Ako už súd spomenul vyššie v bode 32 odôvodnenia tohto rozsudku kategórie, ktoré sú chránené a nemôžu byť sprístupnené sú upravené v ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň ani v zmysle princípu prevažujúceho verejného záujmu zákon o slobodnom prístupe k informáciám na žiadnom mieste nestanovuje povinnosť zverejniť tváre príslušníkov Policajného zboru. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného o tom, že do okruhu osôb
a informácií, ktoré stanovuje § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré je povinná osoba povinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu nepatria všetci príslušníci Policajného zboru, ale len nadriadený v služobnom pomere a nepatrí tu poskytnutie podobizne, ale len poskytnutie tých informácií, o ktorých hovorí § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 36. Pokiaľ žalobca poukazuje na nález ÚS SR z 05.01.2001 II.ÚS 44/00 k tomuto súd uvádza, že v tomto prípade sa jednalo o príslušníkov Mestskej polície a o otázku, či tým, že si ich občania filmovali pri výkone ich právomoci – pri služobnom zákroku, boli porušené ich práva na ochranu súkromia a na ochranu ich osobnosti. V tomto prípade nešlo teda o zverejňovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám ale o to, či v prípade filmovania zákroku policajtov ide o zásah do ich súkromia a práva na ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu, sú z tohto rozhodnutia pre zákon o slobodnom prístupe k informáciám podstatné pojmy „ súkromie“ a záznamy týkajúce sa prejavov osobnej povahy, ktoré sú aj v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. 37. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, žalobca požadoval videozáznam z kamerového systému nainštalovaného vo vestibule Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Dôležité je tu uviesť, že požadoval videozáznam z priestoru, ktorý je prístupný verejnosti, čo uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2019 (a je to možné vyvodiť aj z administratívneho spisu ). Ide tu teda o priestor, v ktorom sa pohybuje bližšie neurčený okruh dotknutých fyzických osôb a realizuje sa v nich bližšie neurčený okruh spoločenských vzťahov. Z takéhoto priestoru je možné vyhotovovať videozáznam podľa ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore. Takýto videozáznam sa však môže poskytnúť v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 zákona o Policajnom zbore len prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu; iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69 d a 69 da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona tak ako to správne uvádza aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe za účelom uplatňovania právnej zodpovednosti. Na poskytnutie predmetného videozáznamu ako informácie sa tak vzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý bol žalovaným správne aplikovaný, a taktiež aj správne vyložený. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak žalovaný správne vec po zistení skutkového stavu právne posúdil a preto neboli námietky žalobcu spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia a súd jeho žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 39. Pokiaľ žalobca žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na preskúmanie spôsobu vykonávania videozáznamu dňa 07.09.2018 v čase od 09.00 hod do 10.00 hod Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Prešov, k tomuto súd uvádza, že správny súd nie je súdom správny súd nie je súdom skutkovým. Dokazovanie je prípustné v sporoch, kde je daná plná jurisdikcia. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Vzhľadom na úlohu správneho súdu v správnom súdnom konaní a na neúčelnosť navrhnutého dokazovania súd takýto dôkaz nevykonal 40. O trovách účastníkov konania rozhodol súd nariadiť znalecké dokazovanie na preskúmanie spôsobu vykonávania videozáznamu dňa 07.09.2018 v čase od 09.00 hod do 10.00 hod Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Prešov. 41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).