Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8Sa/10/2023 7023200239 29. 12. 2023 JUDr. Renáta Smajdová ECLI:SK:SpSKE:2023:7023200239.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 11491-2/2023BA zo dňa 6. apríla 2023, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca bol počnúc dňom 01.12.2022 uznaný za dočasne práceneschopného a v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej lekárom a doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) požiadal o priznanie nemocenského od 01.12.2022 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 200-001249-CA01/2023 zo dňa 26.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žalobca podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na nemocenské v období od 01.12.2022 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 11491-2/2023-BA zo dňa 06.04.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 3. Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že správne orgány žalobcovi nepriznali nárok na nemocenské s poukazom na ustanovenia § 30, § 32 ods. 1 a 4 zákona sociálnom poistení, pretože nebola splnená podmienka vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu po skončení pracovného pomeru v ochrannej dobe, pretože táto ani nezačala plynúť z dôvodu vzniku nároku žalobcu na výplatu predčasného starobného počnúc prvým dňom po skončení pracovného pomeru. 4. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, v ktorých žalobca trvá na možnosti súbežného poberania predčasného starobného dôchodku aj nemocenského s poukazom na odpoveď, ktorá mu bola poskytnutá z informačno-poradenského centra Sociálnej poisťovne v znení: „Od 01.06.2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už
aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.“ Uviedol, že žalobcovi podaná informácia bola správna, avšak nejde o prípad žalobcu, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla nie pred priznaním predčasného dôchodku ale totožným dňom, od ktorému mu bol priznaný tento dôchodok. Tiež uviedol, že poskytnutá informácia korešponduje s dôsledkami vypustenia § 80 zo zákona 461/2003 Z. z. novelizáciou účinnou od 01.06.2022 a poukázal na znenie tohto ustanovenia. II. Súdne konanie 5. Žalobca dňa 27.04.2023 doručil Krajskému súdu v Košiciach podanie označené ako „Žaloba proti rozhodnutiu č. 11491-2/2023-BA“, ku ktorému pripojil okrem iných rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 11491-2/2023-BA zo dňa 06.04.2023 (napadnuté rozhodnutie). Žalobca uviedol, že podáva žalobu proti Sociálnej poisťovni pre nepriznanie „PN“ a tiež, že po telefonickom kontakte „so SP BA“ mu bolo povedané, že súbeh PN a predčasného dôchodku mu platí a po priznaní predčasného dôchodku mu bude dodatočne vyplatená PN. Uviedol, že taká istá informácia mu bola poskytnutá z informačnoporadenského centra Sociálnej poisťovne, ktorú pripojil ku svojmu podaniu. Žalobca ďalej kladie otázku, že nevie ako môže ísť človek na predčasný dôchodok, ak nemá rozviazaný pracovný pomer. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 08.08.2023 zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a na jeho správnosti, ktoré dôvody vo vyjadrení zopakoval. 7. Žalobca na výzvu súdu z 22.08.2023 a možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného nereagoval. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 8. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len „konajúci súd“ aj „správny súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach. 9. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§202 ods. 1 a 2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), a po nariadení pojednávania meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov. 10. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pred dňom 1.6.2022 aj po tomto dni obsahoval a obsahuje totožnú úpravu v ustanoveniach § 30, § 32 ods. 1 a 4. 11. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak: a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote, a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 12. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi: a) vzniklo nemocenské poistenie,
b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 14. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pred dňom 1.6.2022 obsahoval ustanovenie § 80, ktoré bolo zo zákona vypustené počnúc dňom 01.06.2022 novelou - zákonom č. 125/2022 Z. z. 15. Podľa § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení do 30.05.2022 starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu 51) alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 16. Zo všeobecnej aj osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 125/2022 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 01.06.2022 vypustené ustanovenie § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že vypustením tohto ustanovenia zákonodarca sledoval odstránenie nerovného postavenia poistencov odstránením zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri DPN, resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak DPN vznikla pred priznaním tohto dôchodku. 17. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca dňom 30.11.2022 ukončil pracovný pomer, počnúc nasledujúcim dňom 01.12.2022 sa žalobca stal pracovne neschopným a požiadal o priznanie nemocenského od tohto dňa a súčasne počnúc dňom 01.12.2022 vznikol žalobcovi nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, o ktorého priznanie požiadal 30.11.2022. 18. Na základe týchto skutkových zistení žalovaný v súlade so vzťahujúcou sa platnou právnou úpravou (§ 30 písm. a) a § 32 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení) uzavrel, že žalobcovi, ktorý sa stal dočasne pracovne neschopným prvým dňom po ukončení pracovného pomeru (ktorého ukončením mu zaniklo nemocenské poistenie) sedem-dňová ochranná doba týmto dňom nezačala plynúť, nakoľko počnúc týmto dňom mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Inak povedané v deň, keď sa stal žalobca dočasne pracovne neschopným, nebol v ochrannej dobe, a preto nemohol splniť zákonné podmienky pre vznik nároku na nemocenské. 19. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý nebol žalobcom namietaný a na tento stav správne aplikoval platnú a účinnú právnu úpravu (§ 30 písm. a) a § 32 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení) z tejto úpravy vyplývajúcimi dôsledkami pre vznik nároku žalobcu na nemocenské. 20. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a následne aj v žalobe proti napadnutému rozhodnutiu nezohľadnenie zmenenej právnej úpravy (pozn. vypustenie § 80 zo zákona o sociálnom poistení), podľa ktorej pri súbehu nároku na nemocenské a predčasný starobný dôchodok sa počnúc zmenenou právnou úpravou od 01.06.2022 vyplácajú obe nároky, túto argumentáciu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Súbeh nárokov na rôzne dávky vzniká len vtedy, ak súbežne za totožné obdobie vznikol a trvá nárok na rôzne dávky. V prípade žalobcu nedošlo k súbehu nárokov na dávku nemocenského a dávku predčasného starobného dôchodku, nakoľko nárok na nemocenské žalobcovi nevznikol. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani podľa právnej úpravy účinnej do 01.06.2022 za obdobného skutkového stavu aký bol ustálený v prípade žalobcu v zmysle žalovaným aplikovaných ustanovení § 30 písm.a) a § 32 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, platných a účinných aj pred 01.06.2022, by nárok na nemocenské nevznikol. 21. Okrem toho informácia, ktorú dostal žalobca z informačno-poradenského centra Sociálnej poisťovne korešpondovala s dôsledkami zmeny právnej úpravy vypustením § 80 zo zákona o sociálnom poistení, ktorá zmena sa však týkala len osôb, u ktorých po vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a po vzniku nároku na nemocenské došlo k priznaniu okrem iných predčasného starobného dôchodku, a teda až po vzniku nároku na nemocenské došlo k jeho súbehu s nárokom na výplatu dôchodku. Správny súd preto zhodne do žalovaným uvádza, že táto informácia bola správna, avšak sa netýkala skutkovej situácie žalobcu, pretože u žalobcu k vzniku nároku na nemocenské pred priznaním predčasného starobného dôchodku z dôvodov vyššie uvedených nedošlo.
22. V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že podľa platnej právnej úpravy sa javí, že rozhodujúcim pre vznik nároku na nemocenské v prípadoch ako je aj prípad žalobcu môže byť len jednodňový rozdiel v čase vzniku pracovnej neschopnosti a v čase vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku v ochrannej dobe po skončení pracovného pomeru, čo dotknutý účastník nesporne môže subjektívne vnímať ako ujmu. 23. Správny súd preto pripomína, že sociálne práva, medzi ktoré patrí aj právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (článok 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), nie sú bezpodmienečné a je možné sa ich domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (článok 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Orgány verejnej správy rozhodujúce o jednotlivých sociálnych dávkach ako ani súdy, ktoré preskúmavajú ich rozhodnutia nemôžu voľne meniť význam právnych predpisov alebo ich vykladať v rozpore s ich znením, pokiaľ podľa zákonnej úpravy nevyplýva nárok na určitú dávku, naopak týmito zákonnými limitmi sociálnych práv sú pri svojom rozhodovaní viazané. 24. Na záver pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie s poukazom na priznanie predčasného starobného dôchodku žalobcovi od 01.12.2022, ktorú skutočnosť zistil preverovaním z vlastnej činnosti, avšak samotné rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku v napadnutom rozhodnutí presne neoznačil a neučinil ho ani súčasťou administratívneho spisu. Táto okolnosť síce nasvedčuje nedostatku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ustáleniu skutkového stavu bez opory v administratívnom spise, avšak vzhľadom na nespornú vedomosť žalobcu o tomto rozhodnutí a nerozporovanie priznania predčasného starobného dôchodku od 01.12.2022, nejde o nedostatok napadnutého rozhodnutia takej intenzity, ktorá by zakladala jeho nezákonnosť. 25. Vzhľadom na uvedené správny súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.