Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/79/2022 7022200441 18. 12. 2023 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200441.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr. Romana Dieho a JUDr. Andrey Darákovej, v právnej veci žalobcu: Globaltrading Slovakia, s. r. o., so sídlom Ivanská cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 44 377 134, právne zastúpeného: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, za ktorú konajú konatelia a advokáti, JUDr. Martin Puchalla, PhD. a JUDr. Dušan Slávik, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6425/2021-2 zo dňa 21.06.2022, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Nárok na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 16.08.2022 doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.08.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6425/2021-2 zo dňa 21.06.2022, a následne jeho zrušenia v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice – okolie č. KS/40/2022-420-11 zo dňa 31.03.2022 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu, alternatívne zrušenia a zmeny vyššie uvedeného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom. II. Administratívne konanie 3. Dňa 19.05.2021 bol na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Košice – okolie (ďalej aj ako „RVPS Košice-okolie“) doručený podnet vo veci podozrenia z protiprávneho prebaľovania hydinového mäsa dovezeného z Poľska v prevádzkarni žalobcu. Následne dňa 25.05.2021 bol doručený na správny orgán ďalší podnet, v ktorom pisateľ podnetu uviedol, že v poslednom období sa na trhu objavil tovar
„kurča chladené“ v hmotnostiach nad 3 kg, pričom takéto kurčatá na Slovensku neporáža žiadny veľký bitúnok. Pisateľ preto žiadal správny orgán preveriť množstvo nakúpeného hydinového mäsa s označením pôvodu SR. 4. Na základe týchto podnetov bolo v prevádzkarni žalobcu vykonaných niekoľko úradných kontrol v dňoch 20.05.2021, 27.05.2021, 03.06.2021 a 09.06.2021, z ktorých bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín č. KS/2021/JŠ,MK/06 zo dňa 09.06.2021. Podľa uvedeného záznamu bolo kontrolami v dňoch 20.05.2021 a 27.05.2021 zistené, že dodávateľ spoločnosť ALARAXIS s.r.o. mala žalobcovi v dňoch 18.05.2021, 19.05.2021 a 20.05.2021 dodať kuracie štvrte v kartónoch po 10 kg v celkovom množstve 35 700,00 kg s tým, že okrem iného bolo na faktúrach a dokumentoch označených ako „ORIGIN OF QUALITY“ uvedené, že kurčatá mali byť chované a zabité v SR, producentom mala byť spoločnosť HYZA a.s., no zároveň malo dôjsť aj k nejakému obchodu s týmto tovarom medzi spoločnosťami C-TOMeet Kft (VANTNo:A.) z Maďarska a spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. Uvedenými kontrolami bolo tiež zistené, že dodávateľ, spoločnosť ALARAXIS s.r.o. mala žalobcovi v dňoch 14.05.2021, 17.05.2021, 18.05.2021, 19.05.2021 a 20.05.2021 dodať kurčatá celé chladené v celkovom množstve 120 329,00 kg s tým, že okrem iného bolo na faktúrach uvedené, že kurčatá mali byť chované a zabité v SR, producentom mala byť spoločnosť HYZA a.s., no zároveň malo dôjsť aj k nejakému obchodu s týmto tovarom medzi spoločnosťami C-TOMeet Kft (VANTNo:A.) z Maďarska a spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. Podľa dokumentov teda spoločnosť ALARAXIS s.r.o. dodala žalobcovi hydinové mäso s deklarovaným pôvodom zo Slovenskej republiky v celkovom množstve 156 029 kg, ktoré malo pochádzať od spoločnosti HYZA a.s. s tým, že bola vykonaná vstupná kontrola potravín, kde neboli zistené nedostatky. Následne žalobca vyrobil (zmanipuloval a zabalil) pre odberateľa (spol. Lidl Slovenská republika, v.o.s.) zo suroviny kurča chladené od dodávateľa (spol. ALARAXIS, s.r.o.) výrobky v celkovom množstve 120 223 kg označené ako „kurča bez drobov chladené, trieda kvality A“ a výrobky v celkovom množstve 35 692 kg označené ako „kuracie zadné štvrťky chladené, trieda kvality A“. Žalobca teda dodal odberateľovi hydinové mäso v celkovom množstve cca 155 915 kg, čo korešponduje s množstvom dodaného hydinového mäsa od spoločnosti ALARAXIS, s.r.o. RVPS Košice-okolie požiadala o súčinnosť RVPS Topoľčany a z odpovede (list č. 125/2021-100/3) na uvedenú žiadosť bolo zistené, že spoločnosť HYZA, a.s. obchodovala naposledy so spoločnosťou C-TOMeet Kft v roku 2020, so spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. neobchodovala nikdy a spôsob balenia uvádzaného v dokladoch s označením „ORIGIN OF QUALITY“ nezodpovedá spôsobu balenia v spoločnosti HYZA a.s., na základe čoho spoločnosť HYZA, a.s. nebola dodávateľom hydinového mäsa pre spol. ALARAXIS, s.r.o. Na základe uvedeného bolo v zázname konštatované, že na základe preukázaných kontrolných zistení – predložených faktúr od spoločnosti ALARAXIS s.r.o., výrobných denníkov a písomného stanoviska RVPS Topoľčany, žalobca umiestňoval na trh v čase od 16.05.2021 do 20.05.2021 výrobok „Kurča bez drobov chladené, vákuovo balené“ a „Kuracie zadné štvrťky chladené, vákuovo balené“ klamlivo označené pôvodom Slovenská republika, pretože pôvod dodaného hydinového mäsa nevedel žalobca kontrolnému orgánu preukázať, čím došlo k porušeniu zákazu umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b/ Zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o potravinách“). Konateľ žalobcu sa do záznamu vyjadril, že si nie sú vedomí žiadneho pochybenia, tovar nakúpili v dobrej viere, že zodpovedá identifikačným dokladom, ktoré boli pripojené a spĺňali legislatívne požiadavky na príjem suroviny do spracovateľského závodu. Od uvedeného dodávateľa nakupovali aj v minulosti surovinu s etiketou a dokladmi HYZA a preto nebol dôvod spochybňovať ani kontrolované zásielky suroviny. 5. Na základe uvedených kontrolných zistení začala RVPS Košice-okolie v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) správne konanie. Žalobcovi bolo upovedomenie o začatí správneho konania doručené dňa 09.07.2021. K uvedenému upovedomeniu sa vyjadril žalobca dvoma listami zo dňa 19.7.2021, kde okrem iného uviedol, že zo strany dodávateľa (spol. ALARAXIS, s.r.o.) nebola správne deklarovaná surovina, ktorá nepochádzala z bitúnku HYZA, a.s. a zo strany dodávateľa došlo k pochybeniu a zavedeniu žalobcu do omylu. Záverom žalobca uviedol, že hydinové mäso pochádza zo Slovenskej republiky a bolo porážané v Maďarskej republike. Súčasťou prvého vyjadrenia bola ako príloha kópia dokumentu „ORIGIN OF QUALITY“, podľa ktorého malo byť hydinové mäso od výrobcu Tava Meat Kft chované na Slovensku a zabité v Maďarsku. Druhé vyjadrenie žalobcu bolo rovnakého obsahu ako prvé s tým rozdielom, že v druhom už žalobca uviedol, že hydina pochádzala z Maďarska, k čomu priložil ako prílohu kópie dokumetov „ORIGIN OF QUALITY“, podľa ktorých malo byť hydinové mäso od výrobcu B. C. D. E. chované v Maďarsku a zabité v Maďarsku. RVPS Košice-okolie si dôveryhodnosť údajov
v listoch s priloženým dokumentami overovala prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Dňa 21.07.2021 bolo z Odboru zahraničných vzťahov, dovozov a vývozov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky elektronickou poštou oznámené, že v roku 2021 neevidujú žiadnu zásielku hydiny zo Slovenska na bitúnok do Maďarska so schvaľovacím číslom HU1055. Následne na to RVPS Košice-okolie elektronickou poštou dňa 05.08.2021 požiadala Odbor zahraničných vzťahov, dovozov a vývozov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o súčinnosť v súvislosti so šetrením údajov uvedených v dokumentoch o pôvode hydinového mäsa, ktoré boli účastníkom konania doručené RVPS Košice-okolie dňa 20.07.2021. 6. Následne RVPS Košice-okolie vydala rozhodnutie č. KS/72/2021-100-7 zo dňa 19.10.2021, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách a uložila mu pokutu vo výške 100 000 eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaná rozhodnutím č. 6425/2021 zo dňa 29.12.2021, zrušila toto rozhodnutie a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávne zistených skutkových okolností, nesprávnej aplikácie právnych predpisov a neprimerane vysokej pokuty uloženej správny orgánom. 7. Žalobcovi bolo opätovne doručené upovedomenie o začatí správneho konania s označením doplnenie, v ktorom bol detailnejšie opísaný správny delikt, zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý. Na uvedené upovedomenie reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom žiadal určenie termínu nahliadnutia do administratívneho spisu, vyhotovenie jeho kópie, predĺženie lehoty na vyjadrenie, navrhol vypočuť prokuristu spoločnosti ALARAXIS s.r.o., zistiť stav trestného konania súvisiaceho so spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. 8. RVPS Košice-okolie na základe vyjadrenia žalobcu zabezpečila vyhotovenie kópie administratívneho spisu, taktiež došlo k nahliadnutiu do spisu zo strany právneho zástupcu žalobcu, zabezpečila informácie z trestného konania v súvislosti so spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. a tiež realizovala nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa podaného trestného oznámenia na firmu ALARAXIS s. r. o., pričom boli správnemu orgánu poskytnuté kópie 3 strán zápisnice o výsluchu prokuristu firmy ALARAXIS s. r. o. zo dňa 07.10.2021. 9. Dňa 31.03.2022 vydala RVPS Košice-okolie ďalšie rozhodnutie č. KS/40/2022-420-11, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách a uložila mu pokutu vo výške 50 000 eur. 10. Proti novému rozhodnutiu (v poradí druhému v predmetnej veci) RVPS Košice- okolie podal žalobca opätovne odvolanie, v ktorom namietal chybné označenie svojho sídla, nedostatky výroku rozhodnutia, nevykonanie dokazovania, nevyhodnotenie dôkazov, odňatie možnosti konať pred správnym orgánom a neprimeranosť a nezákonnosť uloženej pokuty. Na základe takto podaného odvolania žalovaná rozhodla správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-okolie č. KS/40/2022-420-11 zo dňa 31.03.2022 potvrdila. III. Napadnuté rozhodnutie 11. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí úvodom podrobne zhrnula priebeh administratívneho konania a skutkový stav a rozsiahlo citovala právne predpisy, ktoré boli aplikované na predmetnú vec, či už sa jednalo o zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o potravinách“), Nariadenie európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (ďalej len ako „Nariadenie“) alebo Vykonávacie nariadenie Komisie EÚ č. 1337/2013 z 13.12.2013 (ďalej len ako „Vykonávacie nariadenie“). V rámci prijatých záverov žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradných kontroly potravín v prevádzkarni žalobcu, ako aj z výsledkov ďalšieho dokazovania bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b/, § 9 ods. 1 Zákona o potravinách v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia a v nadväznosti na článok čl. 9 ods. 1 písm. i/, článok 26 ods. 2 písm. b/, prílohu XI Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, článok 5 ods. 1 písm. a/, b/ Vykonávacieho nariadenia a s poukázaním na zodpovednosť vymedzenú v článku 8
ods. 1 Nariadenia umiestňoval na trh dva druhy potravinárskych výrobkov klamlivo označených údajom o ich pôvode. 12. Podľa predložených výrobných denníkov a dodacích listov žalobca vyrobil (zmanipuloval a zabalil) pre odberateľa Lidl Slovenská republika, v. o. s. v dňoch 16.05.2021 20.05.2021 zo suroviny Kurča celé chladené od dodávateľa ALARAXIS s. r. o. výrobok Kurča bez drobov chladené, trieda kvality A, v celkovom množstve 120 223,294 kg s označením Chované v/Zabité v: Slovensko a zo suroviny Kuracie štvrte od dodávateľa ALARAXIS s. r. o. výrobok „Kuracie zadné štvrťky chladené, trieda kvality A, balené v ochrannej atmosfére” v celkovom množstve 35 692,485 kg s označením Chované v/Zabité v: Slovensko. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalovanej preukázané, že údaj „Chované v/Zabité v: Slovensko“ bol klamlivý, nakoľko hydina nebola chovaná a zabitá na Slovensku. Na základe uvedeného žalovaná skonštatovala, že žalobca dodal (umiestnil na trh) odberateľovi Lidl Slovenská republika v. o. s., hydinové mäso v celkovom množstve 155 915,779 kg s klamlivým označením pôvodu Chované v/Zabité v: Slovensko a uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách. 13. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaná reagovala na konkrétne odvolacie námietky žalobcu, kde k námietkam súvisiacim s výrokom rozhodnutia RVPS Košice-okolie uviedla, že pre posúdenie zákonnosti výroku správneho rozhodnutia nie je dôležitý počet strán textu, ale jeho obsah. Všeobecné náležitosti správneho rozhodnutia určené v § 47 Správneho poriadku právna teória a súdna judikatúra dopĺňa o ďalšie požiadavky v prípadoch administratívneho trestania. V týchto rozhodnutiach musí byť výrok formulovaný presne, určito, stručne a musí jasne a zrozumiteľne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o inom správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší § 47 ods. 2 Správneho poriadku (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 28/2007). V rozhodnutí o inom správnom delikte je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a to popisom skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Keďže výrok rozhodnutia je jeho jadrom a jedinou záväznou časťou, musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré preukazujú spáchanie správneho deliktu, jeho skutkovú a právnu kvalifikáciu; pokiaľ by správny orgán tento postup nedodržal argumentujúc požiadavkou „stručnosti“, išlo by podľa žalovanej nepochybne o dôvod na zrušenie rozhodnutia. Správny orgán bol okrem iného povinný upresniť aj ktorý údaj a prečo považoval za klamlivý. 14. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadne nevykonania dokazovania, nevyhodnotenia dôkazov a odňatia možnosti konať pred správnym orgánom žalovaná uviedla, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a umiestňoval na trh potraviny, ktoré boli podľa požiadaviek uvedených v článku 9 ods. 1 písm. i/, článku 26 ods. 2 písm. b/, prílohy XI Nariadenia a článku 5 Vykonávacieho nariadenia označené povinným údajom „Chované v/ Zabité v: Slovensko“, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento údaj o pôvode potraviny bol klamlivý, nakoľko hydina nebola chovaná a zabitá na Slovensku. Sankcia bola žalobcovi uložená za umiestňovania na trh klamlivo označeného hydinového mäsa, pričom RVPS Košice-okolie si pre tento záver zadovážila hodnoverné dôkazy a to jednak vlastným šetrením ako aj došetrovaním prostredníctvom RVPS Topoľčany. Podľa žalovanej bolo nepochybne preukázané, že žalobca spracoval a zabalil dodané čerstvé hydinové mäso (surovinu), ktoré následne označil a dodal odberateľovi-prevádzkovateľovi Lidl Slovenská republika, v. o. s., za účelom ich predaja konečnému spotrebiteľovi. Výrobky Kurčatá bez drobkov chladené a Kuracie zadné štvrťky chladené boli síce označené všetkými povinnými údajmi, jeden z údajov a to informácia o krajine pôvodu suroviny – chladeného mäsa z hydiny, bol však klamlivý. Na etikete vyhotovenej účastníkom konania bolo uvedené: Chované v /Zabité v: Slovensko, hoci šetrením RVPS Košice-okolie bolo zistené, že hydina v Slovenskej republike nebola chovaná ani zabitá. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že bol zrejme uvedený do omylu od dodávateľa ALARAXIS s. r. o., keďže označil potraviny na základe údajov o pôvode mäsa poskytnutých dodávateľom. Žalovaná s týmto tvrdením súhlasila, avšak mala za to, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti účastníka konania za uvedené nepravdivé údaje s tým, že podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia je za všetky údaje, ktoré sú uvedené na etikete potraviny zodpovedný ten, pod ktorého obchodným menom sa táto potravina umiestňuje na trh. V danom prípade bolo na etiketách
uvedených potravín uvedené obchodné meno žalobcu, ktorý zodpovedá za správnosť údajov uvedených v označení. Podľa žalovanej ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie neskúma a právne predpisy nestanovujú žiadne liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol prevádzkovateľ z tejto zodpovednosti vyviniť. Žalovaná mala za to, že bolo na účastníkovi konania, aby kontrolným orgánom preukázal správnosť a hodnovernosť údajov, ktorými označil vyrábané potraviny. Podľa dodacích listov surovina pochádzala zo Slovenskej republiky a to konkrétne od výrobcu HYZA a. s. Následným šetrením správneho orgánu však bolo zistené, že uvedená spoločnosť hydinové mäso nevyrobila. Dodatočne účastník konania predložil ďalšie dodacie listy (poskytnuté dodávateľom ALARAXIS s. r. o.), podľa ktorých hydinové mäso pochádzalo z Maďarskej republiky. Účastník konania tak nepreukázal správnosť údajov o pôvode hydinového mäsa ním uvádzaného v označení. Pre posúdenie veci a zodpovednosti účastníka konania (za klamlivé označenie) je nepodstatné, aký bol skutočný pôvod tejto suroviny, pokiaľ nešlo o surovinu zo Slovenska. Preto skutočnosť, že sa do dňa vydania rozhodnutia nepodarilo správnym orgánom, resp. orgánom činným v trestnom konaní aj v spolupráci so zahraničnými veterinárnymi autoritami ozrejmiť vysledovateľnosť tejto suroviny, bola z toho hľadiska podľa žalovanej irelevantná. Z uvedeného dôvodu neboli realizované ani účastníkom konania navrhnuté dôkazy – výsluchy zástupcov spoločnosti ALARAXIS s. r. o. V tejto súvislosti sa žalovanej javili ako nadbytočné tiež kroky RVPS Košice-okolie realizované za účelom získania informácií o prebiehajúcom preverovaní trestného oznámenia na firmu ALARAXIS s. r. o., keďže neboli žiadnym spôsobom spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci. 15. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že, žalobca nebol sankcionovaný za umiestňovanie na trh potravín s narušenou kvalitou alebo bezpečnosťou, alebo pre neplnenie hygienických požiadaviek, resp. za neoznačenie potravín. Skutočnosť, že neboli zistené pochybenia pri plnení ostatných povinností určených potravinovým právom, nemá na posúdenie jeho zodpovednosti za klamlivé označenie vyrábanej potraviny žiadny vplyv. Poznatky získané od RVPS Topoľčany nie sú podľa žalovanej „akési tvrdenia“, ako to označil žalobca, ale išlo o výsledky kontroly, ktorú vykonal iný orgán úradnej kontroly potravín u prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v jeho miestnej a územnej pôsobnosti. RVPS Topoľčany vykonala na základe požiadavky RVPS Košice-okolie dňa 21.05.2021 úradnú kontrolu potravín v prevádzke HYZA a. s., (ktorý mal byť podľa dodacích listov výrobcom predmetnej suroviny) zameranú na prešetrenie hodnovernosti dokladov, zaslaných z RVPS Košiceokolie v rámci prešetrenia podnetu v súvislosti s vysledovateľnosťou hydinového mäsa. Z tejto kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2 zo dňa 21.05.2021, ktorého obsah žalovaná v napadnutom rozhodnutí odcitovala a uviedla, že pri tejto kontrole bol prítomný prevádzkový riaditeľ, ktorý poskytol v zázname uvedené informácie a potrebné písomné doklady. Záznam z uvedenej kontroly je dôkazom toho, že výrobky klamlivo označené a umiestňované na trh žalobcom nepochádzali zo suroviny zo závodu HYZA a. s. tak, ako to bolo uvedené v dodacích listoch a sprievodných dokladoch k zásielke predmetného hydinového mäsa. Žalovaná nevidela žiadne dôvody spochybňovať zistenia inšpektorov RVPS Topoľčany, najmä nie v situácii, ak žalobca tieto závery žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že prvostupňový správny orgán odignoroval jeho návrhy a vyjadrenia, čo odôvodnila opisom postupu RVPS Košice-okolie v rámci administratívneho konania. 16. V záverečnej časti napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k odvolacím námietkam žalobcu smerujúcim voči výške uloženej pokuty a odôvodneniu tejto výšky, v ktorých žalobca uloženú pokutu označil za neprimeranú a nezákonnú. Po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a okolností prípadu, žalovaná ponechala uloženú pokutu vo výške 50 000 eur, čo odôvodnila tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách, za ktorý zákon určuje sadzbu pokuty od 100 do 100 000 eur. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. V nadväznosti na tieto hľadiská a stanovenú sadzbu uložil prvostupňový správny orgán žalobcovi pokutu vo výške 50 000 eur. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku pokuty s poukazom na určené kritériá, podľa žalovanej nedostatočne z pohľadu závažnosti a následkov protiprávneho konania a preto pre doplnenie žalovaná uviedla, že všeobecnou zásadou potravinového informačného práva je poskytnúť spotrebiteľom podklad na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú a to na základe informácií uvedených na ich obale a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu. Preto sú zavedené konkrétne pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom, uvedené v právnych predpisoch na národnej úrovni ako aj na úrovni Európskeho spoločenstva. Označenie potravín poskytuje
spotrebiteľovi informácie, ktoré mu umožňujú identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú jeho individuálnym stravovacím potrebám. V tomto prípade žalobca umiestnil na trh dva druhy výrobkov z hydinového mäsa v celkovej hmotnosti 156 029 kg, u ktorých bol v ich označení na originálnej etikete uvedený klamlivý údaj, že tieto výrobky boli vyrobené z hydiny vychovanej a zabitej na Slovensku. Hore uvedené výrobky boli na originálnej etikete označené aj údajom, že prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, pod ktorým sa tieto potraviny umiestňovali na trh, je žalobca. Nielen normy európskeho a vnútroštátneho práva ale tiež konečný spotrebiteľ si vyžaduje, aby bol informovaný o tom, kde sa hydina vychovala a kde sa zabila, krajina alebo miesto pôvodu potraviny sa má uviesť vždy. Krajina alebo miesto pôvodu by sa mali vždy označiť spôsobom, ktorý spotrebiteľa nezavádza, a na základe jasne vymedzených kritérií, ktoré zaistia rovnaké podmienky pre priemyselné odvetvie a zlepšia zrozumiteľnosť informácií o krajine alebo mieste pôvodu potravín pre spotrebiteľov. V tomto prípade, aj keď žalobca bol podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie (napr. protiprávne konanie tretích osôb, na ktoré poukazuje odvolateľ), túto povinnosť nesplnil. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) neskúma, pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu. Žalovaná zohľadnila, že nedostatky v označení sa síce týkali iba dvoch druhov potravín, avšak v celkovej hmotnosti 156 029 kg. Z predložených dodacích listov je zrejmé, že výrobky boli dodávané a určené na predaj konečnému spotrebiteľovi. Takýmto konaním boli priamo porušené práva spotrebiteľa a to právo na pravdivé informácie o potravinách, ktoré sú pre neho dôležité a zrozumiteľné a na základe ktorých sa rozhoduje pri kúpe konkrétneho výrobku. Žalovaná v tejto súvislosti skonštatovala, že klamlivé informácie nemohli ohroziť zdravie spotrebiteľov (ako napr. klamlivé údaje o prítomnosti/neprítomnosti alergénov), avšak zákon pre kvalifikáciu správnych deliktov nevyžaduje aj reálne následky, teda poškodenie práv alebo zdravia spotrebiteľov. Žalovaná sa tiež zaoberala minulosťou žalobcu a opakovanosťou jeho protiprávneho konania a v tejto súvislosti odkázala na závery prvostupňového orgánu, ktorý uviedol, že v predchádzajúcom období neboli voči žalobcovi vedené správne konania za porušenie požiadaviek potravinového práva v predmetnej prevádzkarni. 17. K „spoločenskej neprijateľnosti“ konania žalobcu žalovaná uviedla, že toto konštatovanie bolo uvedené v súvislosti so skúmaním následkov zisteného protiprávneho konania a poukazuje na možný dôsledok, ktorým je strata dôvery spotrebiteľov v údaje uvádzané v označení potravín. Podľa názoru žalovanej, hľadisko trvania protiprávneho stavu nemohlo byť pri určení pokuty zásadné, nakoľko z charakteru klamlivo onačenej potraviny vyplýva, že s ohľadom na dátum spotreby hydinového mäsa mohlo byť umiestňované na trh iba v krátkom období. K žalobcom tvrdenému likvidačnému charakteru uloženej pokuty žalovaná uviedla, že podľa všeobecných informácii o hospodárskych výsledkoch podnikateľských subjektov, potravinárske prevádzky neboli pandemickou situáciou dotknuté, resp. boli dotknuté iba minimálne. Žalovaná posúdila výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu, pričom dospela k záveru, že pokuta vo výške 50 000 eur nevybočuje z medzí ustanovených zákonom (od 100 eur do 100 000 eur), je primeraná okolnostiam prípadu a je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť odvolací orgán vyhodnotil minulosť účastníka konania, ďalej skutočnosť, že nebolo zistené spáchanie ďalších správnych deliktov a tiež, že uvedená nepravdivá informácia v označení hydinového mäsa nemohla ohroziť zdravie spotrebiteľov. Pokuta bola uložená v polovici zákonného rozpätia s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť – klamlivo označené bolo veľké množstvo potravín (156 029 kg) a teda na svojich právach mohol byť dotknutý veľký počet spotrebiteľov, ktorí si tento výrobok zakúpili v presvedčení, že pochádza zo Slovenskej republiky. S poukázaním na správanie slovenských spotrebiteľov na trhu potravín je podľa žalovanej zrejmé, že v súčasnom období prevláda trend preferencie slovenských potravín a teda informácia o tom, že hydinové mäso pochádza zo Slovenskej republiky, ovplyvňuje v pozitívnom zmysle slova výber spotrebiteľov. V predmetnom prípade tak podľa žalovanej bolo možné hovoriť o nekorektnej výhode žalobcu na trhu. Žalovaná v závere napadnutého rozhodnutia uviedla, že pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo sfére páchateľa má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa páchateľ do budúcna vyvaroval porušenia zákonných povinností, ale zase pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti. Uložená pokuta má tiež plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila
svoj účel. Uložená pokuta plní preventívnu úlohu aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 163/2010). IV. Správna žaloba 18. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej poukázal na nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP a poukázal tiež na § 195 písm. a/, d/, e/ SSP. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretože neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Podľa tvrdenia žalobcu výrok rozhodnutia správneho orgánu musí byť formulovaný tak, aby bol jednoznačný a aby neposkytoval možnosť dvojitého výkladu a musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie ako sa vo veci rozhodlo. Výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje citáciu viacerých povinností v zmysle Zákona o potravinách, ktorých prípadné porušenie ani len nenapĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý RVPS Košice-okolie uložila žalobcovi pokutu, nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobca umiestňoval na trh výrobky s klamlivým údajom o pôvode potraviny, ktoré z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva a nebolo ani preukázané, že by žalobca takéto výrobky na trh umiestňoval a že boli klamlivo označené, konštatovania o porušení viacerých ustanovení viacerých predpisov, z ktorých ani nie je jasne, určito a zrozumiteľne zrejmé, akú povinnosť vlastne účastník konania mal porušiť, ako ani to, prečo správny orgán všetky tieto údajné porušenia subsumoval pod skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle ust. § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách. Žalobca zároveň poukázal na fakt, že správny orgán žiadnym zákonným dôkazom nemal za preukázané svoje závery o tom, že údaj o pôvode potraviny bol klamlivý, čo sama žalovaná považuje pre vec za zásadné. Správny orgán založil svoj najzásadnejší záver o klamlivom označení pôvodu mäsa, na ktorom stojí a padá celé správne rozhodnutie len na písomnom stanovisku takého istého orgánu štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín, len s inou územnou pôsobnosťou (RVPS Topoľčany), čo je samo o sebe podľa žalobcu neprípustné a nezákonné. Predmetný list RVPS Topoľčany podľa žalobcu síce spomína akýsi Záznam o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2 vykonanej v spoločnosti HYZA a.s., avšak žalobca s týmto záznamom a jeho obsahom nebol nikdy oboznámený, jeho obsah nepozná a nebol ani súčasťou kópie administratívneho spisu, ktorú žalobcovi vyhotovila RVPS a ktoré kópie žalobca prevzal pri nahliadnutí do spisu dňa 21.03.2022. Správny orgán podľa žalobcu ignoroval svoju povinnosť a žalobcovi neumožnil sa oboznámiť s výsledkami, rozsahom vykonaného dokazovania a najmä najzásadnejším dôkazom o údajnom protizákonnom konaní žalobcu, ktorý v spise nikdy nebol, a o ktorého obsahu žalobca nič nevedel. V tejto súvislosti žalobca upozornil na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.07.2015, sp. zn. 3Sžo/56/2014 a rozsudky českých súdov a skonštatoval, že správne orgány mu neumožnili vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia a porušili § 33 ods. 2 Správneho poriadku, k čomu citoval z komentára k § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 19. Nezákonný postup správnych orgánov podľa žalobcu pokračoval tým, že nijako nezohľadnili predložené záznamy z vykonania vstupnej kontroly surovín a že suroviny boli riadne označené a zabalené. Žalobca tiež vyčítal správnym orgánom, že nevykonali dokazovanie vo vzťahu k protiprávnemu konania spoločnosti ALARAXIS s.r.o. a nezohľadnili, že žalobca bol konaním tejto spoločnosti uvedený do omylu. Základ nezákonného postupu správneho orgánu vidí žalobca v tom, že správny orgán nevykonal výsluch štatutára a prokuristu spoločnosti ALARAXIS s.r.o. a s týmto sa správny orgán vo svojom rozhodnutí ani nevysporiadal a nezdôvodnil to a rovnako v tom, že správny orgán si sám zabezpečil dôkaz – zápisnicu o výsluchu prokuristu dodávateľa, avšak žalobca sa nemal možnosť k nemu vyjadriť a zaujať k nemu stanovisko. Na základe uvedeného si tak podľa žalobcu správny orgán nesplnil svoje zákonné povinnosti na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Žalobca v ďalšom texte podanej žaloby spochybňoval závery žalovanej, spôsob akým k uvedeným záverom dospela, ako aj obsah a výpovednú hodnotu jednotlivých dôkazov, na ktorých svoje závery založila. Namietal tiež, že jeho návrhy, vrátane návrhov na doplnenie dokazovania, boli zo strany správnych orgánov odignorované a opakovane uviedol, že mu k nahliadnutiu nebol poskytnutý celý administratívny spis s tým, že vyjadril presvedčenie, že niektoré dôkazy boli do administratívneho spisu založené až dodatočne. Žalobca prístup správnych orgánov označil za formalistický a to či už k správnemu konaniu ako celku, tak aj k uplatňovaniu jeho práv ako účastníka konania a v tejto súvislosti poukázal na právne vety z rozsudku Vrchního soudu Praha č. S27-SP/2/1994 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/27/1999.
20. V tretej časti správnej žaloby žalobca namietal neprimeranosť a nezákonnosť uloženej, keďže mal za to, že nie je zrejmé akým spôsobom správne orgány dospeli k potrebe uloženia pokuty práve vo výške 50 000 Eur, ktorá môže byť pre žalobcu likvidačná. Správne orgány podľa žalobcu v otázke výšky pokuty žiadnym zákonom prípustným a zrozumiteľným spôsobom nepoužili správnu úvahu. Určenie výšky pokuty správnym orgánom v rámci zákonom určeného rozpätia neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej, resp. svojvoľne určenej výške. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia len formalisticky skonštatoval, že prihliadal na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa a jeho recidívu, avšak v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu chýba reálne vykonaná správna úvaha správneho orgánu, podľa ktorej uložil pokutu v konkrétnej výške. Na podloženie svojich tvrdení žalobca uviedol, že sa v minulosti nedopustil protiprávneho konania, neboli u neho v minulosti zistené počas výkonu úradných kontrol žiadne nedostatky, trvanie tohto konania bolo krátkodobé, predmetné suroviny nemohli ohroziť zdravie spotrebiteľov a samotnú závažnosť skutku ovplyvnilo konanie tretieho subjektu. Preto podľa slov žalobcu z týchto piatich kritérií sú štyri v jeho prospech a preto správny orgán nemohol dospieť k sume 50 000 Eur ako výške pokuty, ale v tomto prípade to odôvodňuje uloženie pokuty práve na dolnej hranici zákonom určenej sadzby. Žalobca tiež podrobil kritike podľa neho správnym orgánom vykonštruované nové kritérium spoločenskej neprijateľnosti konania, ktoré mu malo byť správnym orgánom dvakrát pričítané a namietal nedôvodnosť poukazovania žalovanej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2010. Žalobca v závere tejto časti zdôrazňoval preventívny účel sankcie a skutočnosť, že v rámci konania došlo bez zmeny skutkového stavu a bez náležitého odôvodnenia k úprave uloženej pokuty zo 100 000 Eur na 50 000 Eur. 21. V rámci štvrtej časti správnej žaloby žalobca navrhol správnemu súdu, aby podľa § 198 SSP, zmenil výšku sankcie z dôvodu jej neprimeranosti a likvidačného charakteru. Svoj návrh odôvodnil opísaným skutkovým stavom a právnymi okolnosťami s tým, že v danom prípade by z pohľadu generálnej prevencie zodpovedala pokuta na dolnej hranici sadzby. 22. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že podaná správna žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie žalovanej je v rozpore so zákonom a preto navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím RVPS Košice – okolie zrušiť a vec vrátiť RVPS Košice- okolie na ďalšie konanie, eventuálne napadnuté rozhodnutie zrušiť a zmeniť rozhodnutie RVPS Košice-okolie tak, že ukladá pokutu vo výške 1 000 Eur. V. Vyjadrenia účastníkov konania 23. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.11.2022, v úvode zhrnula doterajší priebeh celého administratívneho konania, kde identicky uviedla všetky podstatné skutočnosti, ku ktorým došlo v rámci správneho konania na správnom orgáne prvého a druhého stupňa. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaná odkázala na ustanovenia vnútroštátnej a európskej legislatívy týkajúcej sa veci samej, o ktoré oprel svoje rozhodnutie RVPS Košice-okolie a následne po podaní odvolania žalobcu ich použila pri svojom rozhodnutí aj žalovaná. V ďalšom texte zhrnula dôvody napadnutého rozhodnutia v kontexte odvolacích námietok a v závere dodala, že konkrétne žalobné námietky uvádzané žalobcom sú totožné s námietkami, ktoré predniesol v odvolaní. Všetky odvolacie námietky boli riadne posúdené a vyhodnotené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto odkazuje na tieto stanoviská s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje ich za účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené nedostatky v označení ním vyrábaných potravín. 24. K nemožnosti žalobcu vyjadriť sa k záznamu z kontroly vykonanej RVPS Topoľčany žalovaná doplnila, že uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, ide o účelové tvrdenia, ktoré žalobca neuplatnil v rámci správneho konania ani v jednom svojom doterajšom podaní. Tieto podklady boli súčasťou administratívneho spisu, do ktorého nahliadol dňa 21.03.2022 a boli mu tiež poskytnuté aj dňa 09.06.2021 ako príloha Záznamu o úradnej kontrole potravín č. KS/2021/JŠ,MK/06 (ich obsah sa spomína aj v samotnom zázname). Námietky žalobcu uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správnemu orgánu o „jednostrannej a ničím neodôvodnenej favorizácii a absolutizácií z ničoho nevyplývajúcich tvrdení samotného správneho orgánu – RVPS Topoľčany o tretích osobách“
žalovaná odmietla s náležitým odôvodením v napadnutom rozhodnutí s tým, že žalovaná nevidela žiadny dôvod spochybňovať zistenia inšpektorov RVPS Topoľčany. Žalobca podľa žalovanej neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tieto závery vyvracali, resp. ktoré by poukazovali na ich neobjektívnosť. RVPS Topoľčany je orgánom úradnej kontroly potravín s rovnakým postavením, právami a povinnosťami ako RVPS Košice-okolie, ktorá zabezpečuje výkon kontrol u žalobcu. Podklady, ktoré preukazujú, že predmetná surovina nepochádzala od výrobcu Hyza a. s., boli zabezpečené v rámci riadnej úradnej kontroly potravín preverením možných listinných dôkazov a vyjadrení na mieste. Žalobca neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali tieto zistenia, naopak, sám následne predložil podklady, z ktorých vyplýva, že surovina pochádzala z Maďarska. Dodatočné spochybňovanie týchto zistení žalovaná považuje za jasne účelové. 25. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2010 uviedla, že uvedené rozhodnutie obsahuje všeobecné závery a zásady, ktoré je možné aplikovať v rámci správneho trestania na každú prejednávanú vec. Takým je aj záver, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie – individuálnej a generálnej. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať a vo sfére páchateľa priestupku, má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. 26. Žalovaná záverom uzavrela, že pri ukladaní pokuty postupovala v súlade so Zákonom o potravinách a Správnym poriadkom, rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti, na základe čoho navrhla správnu žalobu zamietnuť. 27. Po výzve správneho súdu sa žalobca replikou k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. VI. Vyhlásenie rozsudku 28. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a RVPS Košice-okolie, ako aj postup, ktorý im predchádzal a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 29. Na základe uvedeného, keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.12.2023 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu dňa 12.12.2023. VII. Právne východiská 30. Podľa § 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 33. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 34. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 35. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) Zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. 37. Podľa § 6 ods. 6 Zákona o potravinách, klamlivým spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca. 38. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o potravinách, ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom. 40. Podľa čl. 6 Nariadenia, akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v súlade s týmto nariadením. 41. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia, informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie. 42. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie. 43. Podľa čl. 8 ods. 2 Nariadenia, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov. 44. Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi. 45. Podľa čl. 8 ods. 4 Nariadenia, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by takáto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú.
46. Podľa čl. 8 ods. 5 Nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti musia zabezpečiť plnenie požiadaviek potravinového informačného práva a príslušných vnútroštátnych predpisov, ktoré sú relevantné pre ich činnosti, a overia, či sú takéto požiadavky splnené. 47. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. i/ Nariadenia, v súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať údaje o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu, ak sú ustanovené v článku 26. 48. Podľa čl. 26 ods. 2 písm. b/ Nariadenia, označenie krajiny pôvodu alebo miesto pôvodu sa povinne uvádza ak ide o mäso, ktoré patrí pod kódy kombinovanej nomenklatúry (KN) uvedené v prílohe XI. Uplatňovanie tohto písmena podlieha prijatiu vykonávacích aktov uvedených v odseku 8. 49. Podľa prílohy XI Nariadenia, pre mäso z hydiny čerstvé, chladené alebo mrazené je uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu povinné. 50. Podľa čl. 1 Vykonávacieho nariadenia, týmto nariadením sa stanovujú pravidlá o označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu na etikete čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, na ktoré sa vzťahujú príslušné číselné znaky kombinovanej nomenklatúry uvedené v prílohe XI k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011. 51. Podľa čl. 3 Vykonávacieho nariadenia, 1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia mať na všetkých fázach výroby a distribúcie mäsa uvedeného v článku 1 zavedený systém identifikácie a registrácie a využívať ho. 2. Tento systém sa využíva takým spôsobom, aby sa: a) zabezpečila spojitosť medzi mäsom a zvieraťom alebo skupinou zvierat, z ktorých bolo získané, pričom vo fáze zabitia je za zabezpečenie tejto spojitosti zodpovedný bitúnok a b) spolu s mäsom zabezpečil prenos informácií týkajúcich sa označenia uvedeného v článkoch 5, 6 alebo 7, podľa potreby, prevádzkovateľom v ďalších fázach výroby a distribúcie. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zodpovedný za uplatňovanie systému identifikácie a registrácie, ako sa uvádza v prvom pododseku, vo fáze výroby a distribúcie, v ktorom pôsobí. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý balí alebo označuje mäso v súlade s článkami 5, 6 alebo 7 musí zabezpečiť koreláciu medzi kódom dávky, ktorým sa identifikuje mäso dodávané spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania, a príslušnou dávkou alebo dávkami mäsa, z ktorých sa odvodzuje obal alebo označená dávka. Všetky balenia s rovnakým kódom dávky musia zodpovedať rovnakým označeniam podľa článkov 5, 6 alebo 7. 3. Systémom uvedeným v odseku 1 sa zaznamenáva najmä príchod zvierat, jatočných tiel alebo ich častí do prevádzkarne prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a odchod z neho, podľa potreby, a zabezpečuje sa korelácia medzi príchodmi a odchodmi. 52. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a/ bod iii/, písm. b/ a písm. c/ Vykonávacieho nariadenia, etiketa na mäse uvedenom v článku 1, ktoré je určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania, musí obsahovať tieto údaje: a) členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorom resp. ktorej sa uskutočnil chov, označené ako „Chované v: (názov členského štátu alebo tretej krajiny)“, podľa týchto kritérií: iii. v prípade hydiny: členský štát alebo tretia krajina, v ktorom resp. v ktorej posledné chovné obdobie trvalo najmenej jeden mesiac alebo v prípade, že je zabité zviera mladšie ako jeden mesiac, členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorom resp. v ktorej sa uskutočnilo celé chovné obdobie po tom, ako sa uskutočnilo vykrmovanie. b) členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorom resp. ktorej bolo zviera zabité, označené ako „Zabité v: (názov členského štátu alebo tretej krajiny)“ a c) kód dávky, ktorým sa identifikuje mäso dodané spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania. 53. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 54. Podľa § 28 ods. 12 Zákona o potravinách, sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
55. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 56. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu 58. Správny súd v úvode poznamenáva, že úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 59. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť skutkový stav a zabezpečiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Výkon úradnej kontroly potravín predstavuje kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav zamestnancami orgánov úradnej kontroly, ktorí sa následne v správnom konaní vyhodnocujú a v závislosti od závažnosti zistených porušení zákona rozhodujú o uložení sankcie. 60. Po preskúmaní obsahu správnej žaloby a jej porovnaní s podaným odvolaním žalobcu správny súd zistil, že odvolacie námietky sa do značnej miery zhodujú s námietkami žalobnými, miestami ide o totožný text. K žalobným námietkam súvisiacim s výrokmi napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. V prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o štandardný výrok, ktorým odvolací orgán zamieta odvolanie a potvrdzuje odvolaním napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ mal žalobca výhrady voči výroku prvostupňového rozhodnutia, na tomto mieste správny súd pripomína, že v rámci správneho súdnictva správne súdy
primárne preskúmavajú právoplatné rozhodnutia druhostupňových orgánov verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia má za to, že v prípade námietok ohľadne žalobcom tvrdených nedostatkov výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa zhodujú s námietkami uvedenými v odvolaní, má za to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí poskytla žalobcovi pomerne vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom odpovede na jeho námietky. S týmito odpoveďami sa správny súd stotožnil a plne rešpektujúc právo žalobcu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na tieto argumenty žalovanej v plnej miere odkazuje. Žalovanej možno len prisvedčiť, že v prípade správneho trestania je dôkladná a presná špecifikácia deliktu smerujúca k zamedzeniu zameniteľnosti s iným konaním nevyhnutná a v danom prípade neobstojí všeobecná argumentácia žalobcu volajúca po stručnosti výroku rozhodnutia, ktorá má skôr miesto pri inom type rozhodnutí vydávaných orgánmi verejnej správy, nie však pri správnom trestaní. 61. V ust. § 6 ods. 5 písm. b/ Zákona o potravinách, je obsiahnutý zákaz umiestňovania potravín klamlivo označených alebo ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom, na ktorý nadväzuje ust. § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách, podľa ktorého sa právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ dopustí správneho deliktu vtedy, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom. V tejto súvislosti je nepochybne dôležité aj ust. 6 ods. 6 Zákona o potravinách, v ktorom je definované čo je klamlivý spôsob ponúkania potravín na spotrebu, teda že je to je ústna alebo písomná informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca. Správny súd má za to, že aplikovaním uvedených ustanovení Zákona o potravinách na bližšie neurčené prípady, no zároveň nepochybne aj na prípad žalobcu, je pomerne jednoduché vyhodnotiť, či sa nejaká právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, dopustila alebo nedopustila správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách. Vyhodnotenie bude založené na tom, či takáto osoba umiestňovala na trh pod svojím obchodným menom potraviny, na ktorých bola uvedená nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca informácia. K prijatiu záveru o spáchaní uvedeného správneho deliktu musí orgán verejnej správy tieto skutočnosti preukázať, teda že deliktuálne zodpovednou osobou boli na trh umiestňované potraviny s nepravdivou, zavádzajúcou alebo skresľujúcou informáciou. 62. Žalobca na viacerých miestach podanej správnej žaloby tvrdil, že žiadnym zákonným dôkazom nebolo preukázané, že údaj o pôvode potraviny bol klamlivý a že takéto tvrdenia správnych orgánov sú nepravdivé. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť svojich tvrdení. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu bola na základe podnetu, v ktorom bolo podľa záznamu o úradnej kontrole potravín uvedené podozrenie, že žalobca umiestňuje na trh potravín hydinové mäso pochádzajúce z krajín mimo SR s tým, že na obale deklaruje, že mäso pochádza zo SR, vykonaná kontrola. V rámci uvedenej kontroly bolo na základe faktúr/dodacích listov zistené, že spoločnosť ALARAXIS s.r.o. ako dodávateľ, dodala v rozhodnom období žalobcovi hydinové mäso (kuracie zadné štvrťky a kurčatá čerstvé chladené) o hmotnosti spolu cca 156 ton a žalobca zodpovedajúce množstvo hydinového mäsa (cca 156 ton) zodpovedajúceho druhu (kuracie zadné štvrťky a kurčatá čerstvé chladené) spracoval a prebalil a podľa dodacích listov dodal spoločnosti Lidl Slovenská republika v.o.s. za účelom predaja, a to v balení s etiketami, na ktorých bolo okrem iného uvedené obchodné meno a pôvodné sídlo žalobcu a údaj o pôvode mäsa v znení „Chované v/zabité v: Slovensko“. Vzhľadom na to, že na dokladoch od spoločnosti ALARAXIS s.r.o. malo dodávané hydinové mäso pochádzať od spoločnosti HYZA, a.s., sa správnemu súdu javí ako logické, že orgány kontroly potravín preverovali túto skutočnosť a to prostredníctvom žiadosti o súčinnosť RVPS Topoľčany, na základe odpovede ktorej vyplynulo, že spoločnosť HYZA, a. s. nikdy neobchodovala so spoločnosťou ALARAXIS s.r.o. a posledný obchod so spoločnosťou C-TOMeet Kft Szombathely uskutočnila ešte vo februári 2020, na základe čoho vznikla dôvodná pochybnosť o tom, že predmetné hydinové mäso pochádzalo zo Slovenska tak, ako to žalobca deklaroval na etiketách výrobkov umiestňovaných na trh potravín a keďže podľa záverov kontrolných orgánov žalobca nevedel preukázať pôvod hydinového mäsa, bol prijatý záver, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b/ Zákona o potravinách. Na prijatie uvedeného záveru považoval správny súd za kľúčové primárne nie poznatky získané prostredníctvom RVPS Topoľčany, ale práve vyjadrenia samotného žalobcu z 19.07.2021. Vzhľadom na význam spomenutých vyjadrení žalobcu považoval správny súd za nevyhnutné ich obsah citovať. Vo vyjadrení žalobcu k šetreniu podnetu o označovaní krajiny pôvodu hydinového mäsa zo dňa 19.07.2021 opatreného pečiatkou žalobcu a podpisom jeho konateľa a zaevidovaného RVPS Košice-okolie dňa
20.07.2021 žalobca uviedol: „Na základe vyjadrenia firmy ALARAXIS, s.r.o., so sídlom Košická 52/A, 821 08 Bratislava, si Vám dovoľujeme zaslať oficiálne vyjadrenie k správnemu konaniu. Na výrobu chladeného kuracieho mäsa dodávaného do obchodnej siete LIDL Slovenská republika v.o.s., bola v našom spracovateľskom závod použitá chladená surovina, ktorá nebola správne deklarovaná zo strany dodávateľa, kt. je firma ALARAXIS, s.r.o. Chladená surovina do firmy Globaltrading Slovakia, s.r.o. v dňoch od 14.5. – 20.5.2021 nepochádzala z bitúnku HYZA, a.s., so sídlom odbojárov 2279/37, 955 92 Topoľčany, ako firma ALARAXIS, s.r.o. dokladovala dokumentom „ORIGIN OF QUALITY“. Došlo k pochybeniu zo strany dodávateľa ak následnému zavedeniu do omylu nás ako spracovateľskú firmu. Po následnom šetrení a kontrolách zo strany štátnej správy, firma ALARAXIS, s.r.o. oznámila túto skutočnosť nám ako spracovateľskej firme a štátnemu orgánu RVPS Košice-okolie. Hydina bola porážaná v Maďarskej republike, no pochádzala zo Slovenskej republiky. Každá dodávaná surovina do firmy Globaltrading Slovakia, s.r.o. je pravidelne aj laboratórne kontrolovaná v akreditovanom laboratóriu. Za posledný rok sme nezaznamenali prítomnosť reziduí antibiotík, ani výskyt Salmonelly vo vysokých dodávaných množstvách.“ Súčasťou administratívneho spisu je aj ďalšie vyjadrenie žalobcu z toho istého dňa a identického obsahu s jediným rozdielom, že k porážaniu a pôvodu hydiny žalobca uviedol: „Hydina pochádzala a pôvod suroviny bol z Maďarskej republiky.“ Sám žalobca teda potvrdil, že predmetné hydinové mäso ponúkané spotrebiteľom v rozhodnom období pod obchodným menom žalobcu s deklarovaným pôvodom zo Slovenska pochádzalo z Maďarska, teda žalobca v rozpore so Zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny, na ktorých etiketách bola uvedená povinne uvádzaná informácia o pôvode mäsa nepravdivá. Na základe uvedeného boli týmto z pohľadu správneho súdu potvrdené závery prijaté tak RVPS Košice - okolie v rozhodnutí č. KS/40/2022-420-11 zo dňa 31.03.2022, ako aj závery žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí o tom, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách a tieto rozhodnutia možno hodnotiť v tejto časti ako vecne správne. 63. Na základe uvedeného sa všetky ďalšie námietky žalobcu spochybňujúce závery žalovanej o tom, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách javia ako neopodstatnené. Napriek tomu správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu ohľadne toho, že nikdy nebol oboznámený s obsahom záznamu o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2, ktorá bola vykonaná RVPS Topoľčany v spoločnosti HYZA a. s. a že tento záznam nebol súčasťou kópie administratívneho spisu, ktorú žalobcovi vyhotovila RVPS Košiceokolie a ktorú prevzal pri nahliadnutí do spisu dňa 21.03.2022. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že kópia uvedeného záznamu je súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu žalovanou ako súčasť odpovede RVPS Topoľčany k žiadosti o súčinnosť RVPS Košice-okolie. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či kópia uvedeného záznamu o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2 bola RVPS Topoľčany poskytnutá RVPS Košice-okolie súčasne s odpoveďou na žiadosť o súčinnosť, teda ešte 21.05.2021, na základe čoho by žalobca o uvedenom zázname musel mať vedomosť, alebo až dodatočne. Faktom však je, že ako RVPS Košice-okolie, tak žalovaná „pracovali“ počas celého administratívneho konania len so závermi uvedenými v odpovedi RVPS Topoľčany a samotný záznam o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2 je v celom administratívnom spomenutý až v napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s uvedenou námietkou je nutné žalovanej, ako aj RVPS Košiceokolie vytknúť tento procesný postup, kedy z obsahu administratívneho spisu nie je jasne zrejmý spôsob a čas, teda ako a kedy sa jednotlivé dôkazy stali súčasťou administratívneho spisu, podobne ako je tomu v prípade kópie troch strán zápisnice o výsluchu F. G. E. zo dňa 07.10.2021, ktorej neoboznámenie žalobca namietal podobne ako záznam o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2. Pri hodnotení uvedených procesných nedostatkov a ich prípadný dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia správny súd hodnotil jednak porušenie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj následnú možnosť prípadnej reparácie takéhoto nedostatku zo strany správnych orgánov a v neposlednom rade to, či má uvedené pochybenie schopnosť privodiť iný záver v porovnaní so závermi prijatými v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade považoval správny súd pre zachovanie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca musel byť oboznámený s odpoveďou RVPS Topoľčany zo dňa 21.05.2021, v ktorej sú reprodukované závery obsiahnuté v zázname o úradnej kontrole potravín č. TO/2021GR/2, na základe čoho mal možnosť sa k uvedeným zisteniam vyjadriť a žalobca sa k nim vyjadril takým spôsobom, že v konečnom dôsledku tieto zistenia potvrdil, a to vo svojich vyjadreniach zo dňa 19.07.2021. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že práva žalobcu v danom prípade neboli porušené do tej miery, aby to viedlo správny súd k záveru o splnení jednej z podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 SSP.
64. K ďalším námietkam žalobcu ohľadne skutočnosti, že boli vykonané vstupné kontroly potravín, či k nevykonaniu výsluchu štatutára spoločnosti ALARAXIS s.r.o. správny súd uvádza, že uvedené námietky sa zhodujú s odvolacími námietkami žalobcu, ku ktorým sa vyjadrila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, toto odôvodnenie správny súd považoval za adekvátne. Uvedené námietky vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené, a to jednak z dôvodu, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách, je rozhodujúcim porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. Splnenie iných povinností, prípadne splnenie požiadaviek zákonom nevyžadovaných na zodpovednosť žalobcu nemá žiadny vplyv. V zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia je za informácie o potravine zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, z čoho je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, na základe čoho by v danom prípade a za daného skutkového stavu prípadná výpoveď štatutára spoločnosti ALARAXIS s.r.o. nemohla znamenať zánik zodpovednosti žalobcu za uvedený správny delikt, čo v konečnom dôsledku uviedla aj žalovaná v napadnutom rozhodnutí a odôvodnila tak nevykonanie tohto žalobcom navrhovaného dôkazu. 65. K žalobcom tvrdenej neprimeranosti a nezákonnosti sankcie správny súd uvádza, že sankcia (pokuta) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a zároveň má byť naplnený jej účel, t.j. aby bolo učinené zadosť represívnej a preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii trestania. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť za zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo všeobecnosti pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t. j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozovaného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. 66. V zmysle § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že orgány verejnej správy na tieto kritériá prihliadali, čo najmä žalovaná pomerne rozsiahlo odôvodnila v napadnutom rozhodnutí. To, že vyhodnotenie uvedených kritérií sa nepremietlo do žalobcom želanej výšky pokuty však nemožno hodnotiť ako vadu, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že žalobca si povinnosť orgánov úradnej kontroly potravín prihliadať na uvedené kritériá v danom prípade mylne vykladá v spojení so zásadami ukladania trestov v rámci trestných konaní, konkrétne s priťažujúcimi (§ 37 Trestného zákona) a poľahčujúcimi (§ 36 Trestného zákona) okolnosťami, ktoré súdy aplikujú v rámci trestných konaní. Zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona zohľadňujúc poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nemožno podľa správneho súdu bez ďalšieho aplikovať pri ukladaní sankcií v rámci správneho trestania. V danom prípade výšku uloženej pokuty žalovaná primárne odôvodnila závažnosťou resp. rozsahom protiprávneho konania, t. z. celkovou hmotnosťou klamlivo označených potravín umiestnených na trh potravín a z toho vyplývajúci počet spotrebiteľov, ktorých práva na pravdivé informácie o potravinách boli porušené. Žalovaná v zásade nespochybnila, že kritériá na ktoré má orgán úradnej kontroly potravín pri ukladaní sankcie prihliadať boli vo väčšej miere v prospech žalobcu, nepristúpil k tomu ani správny súd, no z napadnutého rozhodnutia je zreteľné, že väčšiu „váhu“ pri ukladaní sankcie žalovaná prisúdila kritériu závažnosti protiprávneho konania v porovnaní s ostatnými kritériami. Správny súd v takomto vyhodnotení nevidel porušenie práv žalobcu a to aj s ohľadom na už zmienený záver o nemožnosti aplikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správny súd má za to, že Trestný zákon vo svojej osobitnej časti, v ktorej sú upravené skutkové podstaty trestných činov upravuje tieto ako skutkové podstaty základné a kvalifikované, kedy pri mnohých trestných činoch (napr. trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300 Trestného zákona) v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu dvíha trestná sadzba v závislosti od rozsahu škody spôsobenej trestným činom a v takom prípade zohľadnenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností plní akúsi doplnkovú funkciu pri určení výšky trestu. Keďže úprava skutkových podstát správnych deliktov obdobný postup ukladania sankcií za správne delikty, tak ako je tomu pri trestných činoch, podľa správneho súdu, neumožňuje, správny súd vyhodnotil uloženú sankciu s ohľadom na rozsah a závažnosť správneho deliktu približne v polovici zákonom ustanovenej sadzby za primeranú, nevybočujúcu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd považoval
napadnuté rozhodnutie aj v časti odôvodnenia výšky sankcie za logicky odôvodnené a založené na zákonom povolenej správnej úvahe. Záverom správny súd uvádza, že uloženie sankcie na jej dolnej hranici favorizujúc trvanie, následky, opakovanosť protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa v porovnaní s rozsahom resp. závažnosťou protiprávneho konania v danom prípade, by viedlo k popretiu funkcií, ktorým má sankcia primárne slúžiť. 67. Správny súd k návrhu žalobcu podľa § 198 SSP uvádza, že dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky smerujúce k sankčnej moderácii správnym súdom postupom podľa § 198 SSP, keďže s ohľadom na odôvodnenie tohto rozhodnutia v bode č. 66 mal za to, že uložená sankcia nebola neprimeraná povahe skutku a žalobca neosvedčil likvidačný charakter uloženej sankcie svojou aktuálnou, resp. aspoň nedávnou ekonomickou situáciou. Rovnako tak s ohľadom na znenie ust. § 198 ods. 2 v spojení s ust. § 28 ods. 2 písm. h/ Zákona o potravinách v danom prípade neprichádzalo do úvahy ani upustenie od uloženia sankcie. 68. Správny súd v rámci súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci nedospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 195 SSP. 69. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgány počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami a v danom prípade neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej, na základe čoho správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi ako vo veci neúspešnému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal a rovnako tak nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané), žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 71. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).