Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-9Sa/16/2021 7021200334 25. 10. 2023 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2023:7021200334.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2021, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. marca 2021 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: Stručný priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2021 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že nato aby nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), musí mať už v čase posudzovania zdravotného stavu status poistenca. Ak dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP až po zisťovacej lekárskej prehliadke (čo je aj prípad žalobkyne), nezíska spätne status poistenca. 2. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodujúca o odvolaní žalobkyne, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2021 odvolanie zamietla, a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia 3. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že účastníčka konania nesplnila jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorú je potrebné splniť podľa § 72 ods. 1 písm. b) ZSP, a to získanie obdobia dôchodkového poistenia najmenej jeden rok a z uvedených dôvodov účastníčke nemohol byť priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. 4. V konaní bolo preukázané, že ku dňu vzniku invalidity, k 21. novembru 2019, ani ku dňu posúdenia zdravotného stavu, k 25. novembru 2019, účastníčka konania nebola poistencom, ale fyzickou osobou.
Keďže nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, bol jej priznaný invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 ZSP. Na účely § 70 ods. 1 ZSP účastníčka konania nezískala status poistenca aj napriek skutočnosti, že dňa 10. decembra 2020 dodatočne zaplatila poistné podľa § 142 ods. 3 ZSP za obdobie, kedy sa ako fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdium na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 5. Žalovaná svoje rozhodnutie podoprela rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/127/2009 z 27.01.2010 z ktorého podľa žalovanej vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom, a v sp. zn.: 7So/72/2016 dodatočné zaplatenie poistného žalobcovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil. Takýto postup nie je možné považovať voči žalobcovi za diskriminačný, práve opačný postup by bol diskriminačný voči poistencom. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej 6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 18.05.2021 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. V žalobe poukázala na doslovné znenie ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d), ktoré uvádza pojem fyzická osoba, a teda podľa žalobkyne aj fyzická osoba v zmysle § 70 ods. 2 ZSP má nárok na dodatočné zaplatenie poistného, pričom by bolo zavádzajúce pripustiť výklad žalovaného, že zákon pojednáva iba o poistencovi, a to najmä v nadväznosti na fakt, že osoba, ktorá o dodatočné doplatenie invalidného poistenia žiada, musí stanovenú sumu vložiť ešte predtým, ako bude rozhodnuté o jej žiadosti. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby subjekt najprv doplatil poistné, a až potom Sociálna poisťovňa rozhodla o uznaní jeho žiadosti, pričom nemá garanciu vrátenia týchto prostriedkov. 7. Podľa žalobkyne je ustanovenie § 142 ods. 3 ZSP lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 70 ods. 1 tohto zákona, pretože sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, a teda poskytuje širšiu ochranu vo forme možnosti doplatenia si poistného aj fyzickej osobe nezaopatrenému dieťaťu. Inštitút doplatenia by sa vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu realizoval tak, že by sa navýšenie sumy odvíjalo od priemerného osobného mzdového bodu ustanoveného v § 73 ods. 3 ZSP, čím by sa vytvorila fikcia statusu poistenca. Hoci existujú dva právne základy pre vznik invalidného dôchodku, žalovaný sa v ani jednom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou účelu a doslovného znenia ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP a rovnako na ňu nezodpovedá ani ním predostretá judikatúra. 8. Žalobkyňa má tiež zato, že rozhodnutia žalovaného diskriminujú fyzickú osobu – nezaopatrené dieťa, ktorá nikdy nebola poistencom. Takáto osoba si nemôže v žiadnom prípade zvýšiť sumu priznaného invalidného dôchodku, čím dochádza k diskriminácii celej skupiny osôb, ktoré sú kvalifikované ako nezaopatrené. Ak vznikne nezaopatrenému dieťaťu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, a takéto dieťa nie je vôbec schopné vykonávať zárobkovú činnosť, priznaný invalidný dôchodok predstavuje jediný možný zdroj príjmu pre takúto osobu. Naproti tomu pokiaľ rovnako vzniká invalidný dôchodok už poistencovi, tento si môže navýšiť sumu invalidného dôchodku za pomoci inštitútu dočasného doplatenia poistenia. 9. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe predostrel rovnaké argumenty, ako vo svojom rozhodnutí. Naviac poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1So/16/2016 zo dňa 27.06.2017 podľa ktorého „zákon umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecných princípov poistenia ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistnému poistné za plnenie pre prípad budúcej poistnej udalosti, o ktorej sa nevie, či a kedy nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia je vylúčené, aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda po vzniku právneho dôvodu, na základe ktorého má poisťovňa plniť. Náhodnosť poistnej udalosti (v danom prípade vzniku invalidity), teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takomto prípade vylúčená. Dodatočné zaplatenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie ...., podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo mať za následok u navrhovateľky spätné získanie statusu poistenca už ku dňu prvotného posúdenia jej invalidity,...“ 10. Žalobkyňa v replike taktiež zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zopakovala, že žalovaná sa nevysporiadala s právnym názorom žalobkyne ohľadom fikcie statusu poistenca. K novo
citovanej judikatúre žalobkyňa uviedla, že v danom prípade ide o povinné poistenie, ktoré nie je založené na zmluvnej voľnosti strán a štát má povinnosť chrániť občanov so zdravotným postihnutím. 11. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojich návrhoch a poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia. Naopak žalovaná prehodnotila svoje doterajšie právne názory, predniesla zmenu právnej argumentácie a na pojednávaní vyhlásila, že súhlasí so zrušením rozhodnutia s poukazom na vyvíjajúcu sa judikatúru v tejto právnej otázke. Posúdenie skutkových tvrdení, právne posúdenie, rozhodovacia prax 12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť. 13. Podľa § 142 ods. 3 písm. c) ZSP, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.´ Podľa § 70 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 14. Z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia poistenia na dôchodkové poistenie fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil získanie obdobia dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie, alebo, že by vylúčil účinky dodatočného zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke a ani dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky neviaže. 15. Súd reflektuje judikatúru, ktorú vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza žalovaný, a to predovšetkým rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 9So/127/2007 zo dňa 27.01.2010 v ktorom však nešlo o identický prípad, nakoľko v danej veci nebola ustálená otázka dátumu vzniku invalidity. Čo je otázka podstatná. Z uvedeného rozhodnutia, ktoré uvádza žalobca je potrebné uviesť, že súd zrušil správne rozhodnutie a nariadil žalovanému skúmať otázku dátumu vzniku invalidity a následne rozhodnúť o tom, dôchodok podľa § 70 ods. 1 prizná alebo nie. Už z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že priznanie dôchodku podľa tohto ustanovenia je prípustné. 16. Pre účely určenia nároku na vznik invalidného dôchodku sa rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR javí ako nejednotná, avšak správnemu súdu je známych viac rozsudkov Najvyššieho súdu SR, v ktorých vyslovil odvolací, resp. kasačný súd právny záver, že dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie nadobudla fyzická osoba status poistenca v období pred vznikom invalidity (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019). 17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrení žalovanej vyplýva, že pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu vychádzala z gramatického výklade ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom kládla ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tak i vo vyjadreniach adresovaných správnemu súdu v tomto konaní dôraz a slovné vymedzenie osoby, ktorej zákonné ustanovenie priznáva nárok na invalidný dôchodok „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak“ z uvedeného doslovného zákonného znenia žalovaná v podstate odvodila, že osoba, ktorej sa priznáva nárok na invalidný dôchodok musí byť poistencom už v čase realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky.
Vo vzťahu k dodatočnému zaplateniu poisteniu na dôchodkové poistenie žalobkyňou zaplatením až po zisťovacej lekárskej prehliadke, žalovaná zároveň odvodila, že spätný status poistenca na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok žalovaná nezískala. 18. Tomuto čisto formálnemu reštriktívnemu výkladu zákona žalovanou, ktorý neobstojí ani z hľadiska účelu sledovania inštitútom dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia ani z hľadiska účelu sledovaného invalidným poistením podľa zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť. 19. V tomto ohľade nepresnosť alebo neurčitosť právneho predpisu upravujúceho právne následky dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia na invalidný dôchodok nemôžu byť na ťarchu účastníkom konania. Preto v súlade s ich legitímnym očakávaním vo vzťahu k uplatňovaniu princípu solidarity pri rozdeľovaní nárokov podľa zásluhovosti prispievania, na ktorom je systém sociálneho poistenia postavený, nemožno pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok opomínať dodatočné zaplatenie dobrovoľného poistenia na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 20. Na okraj avšak dôrazne súd dodáva, že správne orgány sú povinné postupovať hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania, preto ak žalovaná dospela k záveru o potrebe zmeny svojho rozhodnutia, mohla a mala podať návrh na uspokojenie žalobcu podľa § 101 Správneho súdneho poriadku. 21. Ďalej bude správny orgán postupovať vo vyššie naznačených intenciách, ktoré v podstate prostredníctvom svojej zástupkyne sám na pojednávaní avizoval. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.