Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/8/2023 0923100664 14. 12. 2023 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100664.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v A., sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: B. C., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť: D. C. E., trvale bytom: D. C. E., bez dokladu totožnosti, toho cˇasu na neznámom mieste, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-5891-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023, takto rozhodol: I. U r e u j e, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení e. PPZ-HCP-BB4-5891-015/2023-AV zo doa 7.11.2023, týkajúce sa žalobcu: B. C., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnos?: D. C. E., trvalý pobyt: D. C. E., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. F. XX, 078 01 Secˇovce, bolo nezákonné. II. P r i z n á v a žalobcovi voei žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 5.12.2023 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-5891-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania. Administratívne konanie 2. Žalobca bol dňa 6.11.2023 v čase o 5:40 hod. kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, ktorá bola vyslaná na preverenie oznámenia do obce Ipeľské Predmostie, kde sa mali nachádzať migranti. Po príchode sa v obci nachádzalo 15 osôb, ktoré uviedli, že pochádzajú z Sýrie. Žalobca bol vyzvaný na preukázanie totožnosti, ktorú nevedel hodnoverne preukázať a vyhlásil, že pochádza zo Sýrie. 3. Dňa 6.11.2023 v čase o 6:00 hod. bol žalobca predvedený pred správny orgán z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. 4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. 5. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-5891-015/2023-AV zo dňa 7.11.2023 bol žalobca zaistený v čase o 19:25 hod. na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov) bola dĺžka doby zaistenia stanovená do 7.12.2023.
6. Dňa 5.12.2023 bol vydaný príkaz Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. PPZ-HCPBB4-5891-030/2023-AV na prepustenie žalobcu zo zaistenia podľa § 90 ods. 2 písm. ) bod 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobca bol prepustený dňa 5.12.2023 o 9:30 hod. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez oprávnenia, pričom rozhodnutím mu nebola uložená lehota na vycestovanie. Žalobca naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení za neoprávnený pobyt. Odkladný účinok bol vylúčený, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným, a to dňa 7.11.2023. Žalobca bol administratívne vyhostený s povinnosťou opustiť územie Slovenskej republiky, zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu tri roky. 8. Pri určovaní krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený, žalovaný vychádzal najmä zo zápisnice o podaní vyjadrenia, v ktorej žalobca uviedol, že pochádza zo D. C. E.. Žalovaný neurčil Sýrsku arabskú republiku ako krajinu, kam má byť žalobca vyhostený najmä pre dôvody uvedené v § 81 zákona o pobyte cudzincov s tým, že Útvar policajného zaistenia cudzincov bude počas doby zaistenia preverovať možnosť vyhostenia do krajiny tranzitu, resp. do inej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca nežiadal. 9. Riziko úteku je podľa názoru žalovaného v prípade žalobcu dôvodné, keďže žalobca nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení mu bol uložený zákaz vstupu na tri roky. Taktiež v otázkach súvisiacich s bezpečnostnými rizikami, ktoré by žalobcovi mohli hroziť v prípade návratu do domovskej krajiny uviedol, že mu takéto riziká nehrozia a do domovskej krajiny sa nechce vrátiť iba z ekonomických dôvodov. Žalobca teda neuviedol žiadne dôvody, ktoré by predstavovali prekážku administratívneho vyhostenia. 10. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca vo svojej výpovedi neuviedol žiadne skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Žalobca nemal pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky, kde nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie. 11. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov mal žalovaný za to, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonný pozbavenie slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Argumentácia žalobcu 12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalobcu o zaistení a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že zaistenie je možné len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu, a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 13. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov podľa žalobcu síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobca je D. G., do zariadenia pre cudzincov už zaslal kópiu svojho dokladu. Po úteku zo Sýrie tranzitoval územím viacerých krajín, avšak oprávnenie k pobytu na ich území nemal.
14. V predmetnej veci neprichádza do úvahy ani vrátenie žalobcu na územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny, nakoľko žalobca po celú dobu jeho úteku zo Sýrie prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt v tej ktorej krajine, a preto v jeho veci neexistuje ani najmenší predpoklad úspešného zrealizovania jeho núteného vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Vo veci žalobcu nebolo navyše začaté ani readmisné konanie a ani dublinské konanie. 15. Žalobca tvrdil, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potencionálne možný, nie je prípustné ani zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je porušením čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov na územie Sýrie a umožňovala im po dobu minimálne troch rokov zotrvanie na území SR, resp. sýrskych štátnych príslušníkov nezaisťovala pre neúčelnosť, iba im vydala rozhodnutie o administratívnom vyhostení s určením lehoty na dobrovoľné vycestovanie z územia Slovenskej republiky (obdobne v prípade afganských štátnych príslušníkov). Z toho dôvodu policajné útvary SR prestali zaisťovať sýrskych štátnych príslušníkov pre ich nevyhostiteľnosť, s výnimkou tzv. dublinských transferov. Zaistenie žalobcu je pre jeho neúčelnosť nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože nie je predpoklad, že bude možné realizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2023 uviedol, že správny orgán neurčil krajinu, do ktorej má byť žalobca vyhostený, nakoľko jeho totožnosť nebola úradne overená a potvrdená s tým, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov bude počas doby zaistenia žalobcu preverovať možnosť jeho vyhostenia do krajiny tranzitu, resp. do inej krajiny, do ktorej sa dobrovoľne vráti alebo ktorá ho prijme. 17. Žalobca nemá platný cestovný doklad, ktorý by ho oprávňoval prekročiť hranicu, nemá udelené povolenie v niektorom zo štátov schengenského priestoru, nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky, nemá udelené vízum, ktoré by ho oprávňovalo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z vyjadrení žalobcu bolo zistené, že dlhodobo neoprávnene migruje nielen krajinami Schengenského priestoru, ale aj Európskej únie a tretími krajinami za platenej pomoci prevádzačov s cieľom dostať sa do Belgicka, pričom na území Slovenskej republiky a všetkých členských štátov má neoprávnený pobyt. Dôvodom jeho odchodu zo Sýrie bola zlá životná situácia. 18. Z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava tiež vyplýva, že v roku 2021 bol zo strany Slovenskej republiky realizovaný výkon 6 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky a v roku 2022 to bolo 13 administratívnych vyhostení. V roku 2022 bolo zo Slovenskej republiky do iného členského štátu (v tomto prípade do Maďarskej republiky) vykonaných v súlade s readmisnou dohodou 9 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky a v prvom polroku roku 2023 ich bolo 96. Žalovaný sa zaoberal bezpečnostnou situáciou nielen v deklarovanej domovskej krajine žalobcu, ale posudzoval bezpečnostnú situáciu aj v európskych tranzitných krajinách, ktorými žalobca prechádzal (Maďarská republika, Srbská republika), pričom písomnosti sú založené v administratívnom spise. 19. Lehota zaistenia bola určená na čas nevyhnutne potrebný, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, a to aj v prípade, ak zariadenie k predmetnej žiadosti pripojí kópiu dokumentu potvrdzujúceho totožnosť. 20. Žalovaný trval na tom, že všetky úkony realizované žalovaným boli vykonávané v zmysle zákona o pobyte cudzincov platného od roku 2011 a ďalších zákonov a interných predpisov. Vrátenie žalobcu na územie inej členskej krajiny je možné na základe čl. 4 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici. Rovnako sú začaté readmisné konania so Srbskou republikou. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov sa uvedie krajina, do ktorej sa cudzinec má vrátiť, ak je možné túto krajinu určiť. 21. V podaní zo dňa 5.12.2023 žalovaný uviedol, že Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce bola doručená fotokópia identifikačného dokladu žalobcu, vydaná D. C. E. s tým, že D. C. A.
nesúhlasí s prijatím žalobcu späť na svoje územie. S následným prihliadnutím na existenciu prekážok administratívneho vyhostenia žalobcu z pohľadu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v jeho domovskej krajine, bol žalobca dňa 5.12.2023 o 9:30 hod. prepustený zo zaistenia. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa § 230 odsek 1 písmeno d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 23. Podľa § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2. 24. Podľa § 81 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. 25. Podľa § 81 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. 26. Podľa § 81 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2. 27. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 28. Podľa § 90 odsek 1 písmeno d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 29. Podľa § 90 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 30. Podľa č. 15 ods. 1, druhá veta, smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
31. Podľa č. 15 ods. 4 smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky uvedené v odseku 1. 32. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 33. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 7.11.2023 o zaistení žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 14.12.2023 dospel k záveru o potrebe vyslovenia nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 34. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 35. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu do 7.12.2023 v súvislosti so zabezpečovaním výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. 36. K otázke zaisťovania sýrskych štátnych príslušníkov sa Najvyšší súd SR vyjadril aj v rozsudku sp. zn. 1Szak/2/2020 zo dňa 22.5.2020, kedy v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu rozhodol o nariadení prepustenia Sýrskeho štátneho občana zo zaistenia z dôvodu jeho neefektívnosti a okrem iného aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Kaodzev C-357/09, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že dôvodom pre držanie cudzincov v zaistení nemôžu byť ani okolnosti týkajúce sa žiadnych zdrojov obživy či ubytovania a pod. 37. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný útvar nemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. 38. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sza/7/2016 zo dňa 5.4.2016 vyplýva, že ak v rozhodnutí o zaistení, ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určenie krajiny, kam má byť cudzinec vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené, je z pohľadu súdu nepreskúmateľné.
39. Aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 vyplýva, že limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte čl. 5 ods. 1 písm. f) uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie, či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia. Obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jej účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. 40. Zo spisového materiálu, ktorého obsahom je aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že žalobca bol zaistenia prepustený dňa 5.12.2023, avšak v zaistení sa nachádzal čisto formálne, bez akéhokoľvek reálneho predpokladu zrealizovania návratu do inej tretej krajiny, keďže v jeho veci existujú právne aj faktické prekážky vyhostenia a nie je známe, či existovala tretia krajina, ktorá by bola ochotná ho prijať. Vyhostenie na územie Sýrie nebolo možné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru. 41. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení je nepreskúmate3né pre nezrozumite3nos? a nedostatok odôvodnenia, eo odôvodouje vyslovenie záveru o jeho nezákonnosti aj bez prihliadnutia na ostatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe. Nie je možné skúma? základnú podmienku zaistenia, ktorou je vyhostite3nos? a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dažkou zaistenia, ako sú efektívnos? a veasnos?. Preto z dôvodu, že samotné rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré sú v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou, súd žalobe v zmysle vyjadrenia žalobu zo doa 13.12.2023 vyhovel a vyslovil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení e. PPZ-HCP-BB4-5891-015/2023-AV zo doa 7.11.2023, týkajúce sa žalobcu, bolo nezákonné. 42. Podľa § 167 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 43. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mal žalobca vo veci úspech. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.