Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/6/2023 0923100579 27. 11. 2023 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100579.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí: C. D., štátna príslušnosť uvádzaná zákonným zástupcom: E. F. D., bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika, zákonne zastúpená otcom: G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., štátna príslušnosť uvádzaná zákonným zástupcom: E. F. D., bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika, právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, týkajúce sa žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., trvalý pobyt: C. D., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce. II. N a r i a ď u j e sa, aby bola žalobkyňa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez cestovného dokladu, zaistená na základe rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustená zo zaistenia. III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 15.11.2023 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania. Administratívne konanie 2. Maloletá žalobkyňa bola dňa 08.10.2023 v čase o 4:30 hod. zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Vyškovce nad Ipľom. Žalobkyňa nevedela, ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti, hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Následne bola žalobkyňa predvedená na oddelenie cudzineckej polície dňa 08.10.2023 o 10:00 hod. za účelom vykonania ďalších úkonov.
3. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. 4. Zákonný zástupca žalobkyne, jej otec, v rámci svojho vyjadrenia za prítomnosti tlmočníka uviedol, že je štátnym príslušníkom Tureckej republiky. Prišiel spolu s manželkou a dvoma deťmi. Z Turecka odišiel legálne letecky na platný cestovný doklad do Srbska, do mesta Belehrad. Tejto ceste predchádzala komunikácia s prevádzačom prostredníctvom jednej kancelárie, ktorej zaplatil 5 000 eur. Za tieto peniaze sa mal v sprievode prevádzačov dostať až do Nemecka. Z mesta Belehrad ich prevádzači na dva dni ukryli v lese, a potom pokračoval osobným autom ku srbsko-maďarskej hranici. Svoj cestovný pas pred prechodom do Maďarska roztrhal a zahodil, na príkaz prevádzačov. Pred hranicou s Maďarskom ich prevádzači rozdelili do skupín po 15 osôb. Maďarské hranice prekročili za pomoci prevádzačov. Následne ich jeden z prevádzačov zobral cez les peši až k miestu, kde mali zotrvať a čakať na vozidlo, ktoré ich vezme ďalej. Po šiestich hodinách po nich prišla dodávka, cesta ňou trvala niekoľko hodín, a vodič ich vyložil pred maďarsko-slovenskými hranicami. Tie prešli peši a pokračovali do dediny, kde ich chytili policajti. Chce pokračovať v nelegálnej ceste do Nemecka, a v Nemecku požiadať o azyl. 5. Ďalej zástupca žalobkyne uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí prenasledovanie, mučenie, ani kruté zaobchádzanie. Z krajiny odišiel z ekonomických dôvodov, nikdy nebol za nič trestaný, nemá cestovný pas, ani žiadne oprávnenie na pobyt v schengenskom priestore, jeho cieľovou krajinou je Nemecko, plánuje si nájsť prácu. Na Slovensku nemienil požiadať o azyl, ani ostať na území Slovenska. Na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného ani rodinného života. 6. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7995-010/2023-AV zo dňa 08.10.2023 bola žalobkyňa vyhostená z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, do krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne vráti a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, čo je dôvod na administratívne vyhostenie. Podľa názoru žalovaného žalobca naplnil dôvod podľa § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov tým, že má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. V prípade žalobkyne je priamo ohrozený verejný záujem, teda záujem na dôslednom dodržiavaní podmienok pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a dôsledné vyžadovanie ich plnení, keďže členské štáty schengenského priestoru majú právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretích krajín. Žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez platného cestovného dokladu a bez potrebného oprávnenia. 7. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 bola žalobkyňa zaistená na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024. Dĺžku zaistenia stanovil s ohľadom na nutnosť vykonania potrebných úkonov smerujúcich k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol správnym orgánom vyzvaný aby sa vyjadril k zisteniam správneho orgánu v zápisnici o vyjadrení účastníka konania, k podkladom rozhodnutia sa však nevyjadril. 9. V prípade účastníka konania, ktorý je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia cudzincov je potrebné vykonať úkony ako overenie totožnosti účastníka konania na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza účastník konania. Uvedené úkony zaberú množstvo času, nakoľko komunikácia s konzulárnym odborom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky býva v mnohých prípadoch komplikovaná. Predmetný proces môže trvať aj 8 týždňov. 10. Ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom, má byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny z ktorej
pochádza, na účel vykonania pohovoru. V prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza. Následne, ak súd na základe zaslaných žiadostí zabezpečí požadované doklady, pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť. Ďalej sa bude zabezpečovať materiálne, ako aj personálne zabezpečenie prepravy účastníka konania útvarom policajného zaistenia pre cudzincov. 11. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov mal žalovaný za to, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníkov konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonné pozbavenie slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. 12. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života, preto umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, ktoré je prispôsobené pobytu rodín s maloletými deťmi, pričom náležite zohľadnil, že žalobca je maloleté dieťa. Zariadenie spĺňa všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie a voľnočasové aktivity, a je vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia, a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú umiestňované spolu s rodičmi. Rodičia majú spolu s maloletým žalobcom poskytnuté ubytovanie, stravu, ako aj zdravotnú starostlivosť. Predmetné rozhodnutie bolo doručené otcovi žalobkyne dňa 08.10.2023. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného o zaistení a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj jej rodičia a sestra. S napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasila z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 14. Rodičia žalobcu splnomocnenému zástupcovi uviedli, že nie sú tureckej štátnej príslušnosti ale sýrskej štátnej príslušnosti, a rovnako ako žalobkyňa sa obrátili so žalobou na súd. Žalobkyňa v zastúpení otcom ďalej uviedla, že spolu s rodinou pochádzajú zo Sýrie, mesta Haseki, a utiekli pred vojnou. V Sýrii prebieha dlhodobý vojenský konflikt, pre ktorý Slovenská republika nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov na územie Sýrie a umožňuje im zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie podľa názoru žalobkyne trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia, žalovaný podľa názoru žalobcu neprihliadal na skutočnosť, že vo veci žalobcu sa jedná o maloleté dieťa vo veľmi nízkom veku a neposúdil prípustnosť zásahu do jeho osobnej slobody. Žalobkyňa tiež tvrdí, že v konaní pred žalovaným došlo k závažnej procesnej vade zapríčinenej zrejme nesprávnym tlmočením, ktorá zapríčinila nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným. Žalobkyňa a jej rodina nie sú štátnymi príslušníkmi C. D., ale E. F. D.. Zákonný zástupca žalobkyne do útvaru policajného zaistenia zaslal kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje jej pôvod. Žalobkyňa zároveň poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax. 15. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.11.2023 uviedol, že žalobkyňa pred správnym orgánom uvádzala ako krajinu pôvodu C. D. a nie E. F. D.. Ďalej žalovaný uviedol, že i napriek skutočnosti, že žalobkyňa v správnej žalobe uvádza, že zaslala kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje jej pôvod útvaru policajného zaistenia, takýto doklad žalovanému doručený nebol, a bez tohto žalovaný neakceptuje zmenu štátnej príslušnosti žalobcu. Predmetné rozhodnutie o zaistení je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zaistením žalobkyne žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Navrhol žalobu zamietnuť. Citácia dotknutých právnych predpisov 16. Podľa § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na
území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2. 17. Podľa § 81 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. 18. Podľa § 81 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. 19. Podľa § 81 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2. 20. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 21. Podľa § 90 odsek 1 písmeno d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 22. Podľa § 90 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 23. Podľa č. 15 ods. 1, druhá veta, smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 24. Podľa č. 15 ods. 4 smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky uvedené v odseku 1. 25. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.10.20203 o zaistení žalobkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia. 29. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 30. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o zaistení maloletej žalobkyne do 08.01.2024 v súvislosti so zabezpečovaním výkonu jej administratívneho vyhostenia. Žalobkyňa bola spolu so svojou rodinou umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. 31. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný útvar nemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. 32. Nakoľko v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určenie krajiny, kam má byť navrhovateľ vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenie vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného, je z pohľadu odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sza/7/2016 zo dňa 5.4.2016). 33. Podstatou tvrdení žalobcu bola skutoenos?, že úeel zaistenia nebude môc? by? naplnený. Taktiež namietal, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení neuviedol krajinu, do ktorej má by? žalobca vyhostený. 34. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii s tým, že jeho postup bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že reálnos? vyhostite3nosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s náležitou starostlivos?ou pristupova? k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostite3ný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani úeelné.
36. Žalovaný bol v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúma?, ei zaistením osoby bol naplnený úeel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a ei rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv úeastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentova? dôvodnos? zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spoeívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. Povinnos?ou žalovaného bolo preto odôvodni? rozhodnutie o zaistení tiež z h3adiska úeelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnos? vyhostite3nosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto mal žalovaný s riadnou starostlivos?ou pristupova? k prevereniu možnosti vyhostenia žalobcu do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostite3ný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani úeelné. 37. Je nutné zdôrazni?, že v samotnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má by? žalobca vyhostený (krajina pôvodu alebo tretia krajina - § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), rovnako tento údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Pre formálne nedostatky rozhodnutia o zaistení, aj rozhodnutia o vyhostení (absencia stanovenia krajiny vyhostenia a skúmania prekážok vyhostenia) žalobkyoa nie je schopná reálnej obrany voei budúcim postupom policajných orgánov voei nemu, keiže nevie, voei vyhosteniu do akej konkrétnej krajiny sa má bráni?. 38. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2020 zo doa 10.1.2020 pod3a ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má by? cudzinec vyhostený síce zák. e. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúš?a, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúma? základnú podmienku zaistenia navrhovate3a, ktorou je jeho vyhostite3nos? a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dažkou zaistenia ako sú efektívnos?, veasnos? a úeelnos? administratívnych úkonov technického a organizaeného charakteru potrebných pre samotné zabezpeeenia vyhostenia, eo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o úeele zaistenia. Pokia3 teda rozhodnutie o zaistení na úeel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného h3adiska, je z poh3adu kasaeného súdu nedostatoene odôvodnené a teda nepreskúmate3né“. 39. Vzh3adom na žalobcom namietané nedostatky možno uzavrie?, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmate3né pre nezrozumite3nos? a nedostatok odôvodnenia, eo odôvodouje jeho zrušenie aj bez prihliadnutia na ostatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe. Nie je možné skúma? základnú podmienku zaistenia, ktorou je vyhostite3nos? a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dažkou zaistenia, ako sú efektívnos? a veasnos?. Preto z dôvodu, že samotné rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré sú v rozpore so zákonom, pod3a názoru správneho súdu je podaná žaloba dôvodná, preto súd žalobe žalobkyne vyhovel, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného e. PPZ-HCP-BA12-7995-015/2023-AV zo doa 08.10.2023 a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 40. Správny súd pre úplnosť dodáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobkyne vzťahujúcou sa na chýbajúce odôvodnenie v kontexte ochrany záujmov maloletého dieťaťa a prípustnosti zásahu do osobnej slobody, nakoľko má za to, že žalovaný sa v zásade v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dostatočne vysporiadal práve s týmito skutočnosťami. 41. Podľa § 167 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 42. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).