Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/3/2023 0923100430 09. 10. 2023 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100430.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., C. E.: C. D., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika, zákonne zastúpený matkou: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., C. E.: C. D., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA12-5377-015/2023-AV zo dňa 27.8.2023, takto rozhodol: I. Rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-5377-015/2023-AV zo dňa 27.8.2023, týkajúce sa žalobcu: mal. A. B., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., trvalý pobyt: C. D., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, sa z r u š u j e. II. N a r i a ď u j e sa, aby bol žalobca mal. A. B., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, zaistený na základe rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-5377-015/2023-AV zo dňa 27.8.2023, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo zaistenia. III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 28.9.2023 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5377-015/2023-AV zo dňa 27.8.2023, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania. Administratívne konanie 2. Žalobca bol dňa 26.8.2023 o 12:01 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo v obci Leľa. Žalobca nevedel, ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti, hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Následne bol žalobca predvedený na oddelenie cudzineckej polície za účelom vykonania ďalších úkonov.
3. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. 4. Zákonná zástupkyňa žalobcu, jeho matka, v rámci svojho vyjadrenia, za prítomnosti tlmočníka, uviedla, že z Turecka odišla so svojou mamou a dcérou asi pred týždňom z mesta Ankara. Prevádzačovi zaplatila 7 000 eur za osobu za cestu do Nemecka. Prevádzač ich v meste Ankara naložil do dodávky, avšak nevedela uviesť, cez ktoré krajiny šli, robili si krátke prestávky, cestovali prevažne v noci. Dňa 25.8.2023 ich prevádzač vyložil z dodávky a ukázal, ktorým smerom majú ísť na Slovensko. Po vystúpení z auta šli asi dva kilometre peši a prišli do mesta, kde ich po chvíli kontrolovali policajti, ktorí ich odviedli na policajnú stanicu. Tam povedali, že sú zo Sýrie. Ich cieľovou krajinou je Nemecko, kde chcú začať nový život. 5. Matka žalobcu je moslimka, nie je členom politickej strany, nebola vojakom a neslúžila v armáde, nikdy nebola za nič trestaná, nemá cestovný pas, ani oprávnenie na pobyt. Z domovskej krajiny odišla z ekonomických a finančných dôvodov, kde jej nič nehrozí a môže sa vrátiť domov. Na Slovensku sa nebude zdržiavať, bude kontaktovať prevádzača, nakoľko má zaplatenú cestu do Nemecka. Nemala v úmysle požiadať na Slovensku o azyl. 6. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5377-010/2023-AV zo dňa 27.8.2023 bol žalobca vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez platného cestovného dokladu a bez potrebného oprávnenia. Z uvedeného dôvodu je vo verejnom záujme uloženie zákazu vstupu účastníka konania na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov, z dôvodu budúceho zabezpečenia dodržiavania povinnosti účastníka konania na území všetkých členských štátov. 7. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-5377-015/2023-AV zo dňa 27.8.2023 bol žalobca zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.10.2023. Dĺžku zaistenia stanovil s ohľadom na nutnosť vykonania potrebných úkonov smerujúcich k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Žalovaný umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, ktoré je prispôsobené pre pobyt rodín s maloletými deťmi, pričom náležite zohľadnil, že žalobca je maloleté dieťa. Zariadenie spĺňa všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie a voľnočasové aktivity a je vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú umiestňované spolu s rodičmi. Matka má spolu s maloletým žalobcom poskytnuté ubytovanie, stravu, ako aj zdravotnú starostlivosť. Predmetné rozhodnutie bolo doručené matke žalobcu dňa 27.8.2023. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalobcu o zaistení a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že jeho matka sa do krajiny pôvodu nechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život a taktiež o život žalobcu. Sú kurdskej národnosti a zo strany znepriatelených rodín im hrozí nebezpečenstvo. Otec žalobcu bol vzhľadom na situáciu zavraždený. Niektoré kurdské komunity čelili zákazu vychádzania zo strany vlády, vo všeobecnosti v súvislosti s bezpečnostnými operáciami zameranými na vyčistenie území od teroristov Strany kurdských pracujúcich. Stovky kurdských občianskych organizácií a kurdsky hovoriacich médií naďalej čelili problémom pri výkone práva na zhromažďovanie a združovanie. Rozhodnutie podľa názoru žalobcu trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia, žalovaný podľa názoru žalobcu neprihliadal na skutočnosť, že vo veci žalobcu sa jedná o maloleté dieťa vo veľmi nízkom veku a neposúdil prípustnosť zásahu do jeho osobnej slobody. Žalobca zároveň poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax.
9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.9.2023 uviedol, že predmetné rozhodnutie o zaistení je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Citácia dotknutých právnych predpisov 10. Podľa § 77 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2. 11. Podľa § 81 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. 12. Podľa § 81 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. 13. Podľa § 81 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2. 14. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 15. Podľa § 90 odsek 1 písmeno d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 16. Podľa § 90 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 17. Podľa č. 15 ods. 1, druhá veta, smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 18. Podľa č. 15 ods. 4 smernice č. 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, zaistenie
prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky uvedené v odseku 1. 19. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20. Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 22. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.8.2023 o zaistení žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 9.10.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. 23. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 24. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o zaistení maloletého žalobcu do 27.10.2023 v súvislosti so zabezpečovaním výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca bol spolu so svojou matkou umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. 25. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný útvar nemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. 26. Nakoľko v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určenie krajiny, kam má byť navrhovateľ vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného, je z pohľadu odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sza/7/2016 zo dňa 5.4.2016). 27. Podstatou tvrdení žalobcu bola skutoenos?, že vzh3adom na príslušnos? ku kurdskej menšine v Turecku je ohrozený jeho život, prieom zdôraznil, že jeho otec bol vzh3adom na situáciu medzi
znepriatelenými rodinami zavraždený. Taktiež namietal, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení neuviedol krajinu, do ktorej má by? žalobca vyhostený. 28. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii s tým, že jeho postup bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že reálnos? vyhostite3nosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s náležitou starostlivos?ou pristupova? k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostite3ný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani úeelné. 30. Žalovaný bol v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúma?, ei zaistením osoby bol naplnený úeel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a ei rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv úeastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentova? dôvodnos? zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spoeívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. Povinnos?ou žalovaného bolo preto odôvodni? rozhodnutie o zaistení tiež z h3adiska úeelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnos? vyhostite3nosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto mal žalovaný s riadnou starostlivos?ou pristupova? k prevereniu možnosti vyhostenia žalobcu do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostite3ný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani úeelné. 31. Je nutné zdôrazni?, že v samotnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má by? žalobca vyhostený (krajina pôvodu alebo tretia krajina - § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), rovnako tento údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Pre formálne nedostatky rozhodnutia o zaistení, aj rozhodnutia o vyhostení (absencia stanovenia krajiny vyhostenia a skúmania prekážok vyhostenia) žalobca nie je schopný reálnej obrany voei budúcim postupom policajných orgánov voei nemu, keiže nevie, voei vyhosteniu do akej konkrétnej krajiny sa má bráni?. 32. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2020 zo doa 10.1.2020 pod3a ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má by? cudzinec vyhostený síce zák. e. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúš?a, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúma? základnú podmienku zaistenia navrhovate3a, ktorou je jeho vyhostite3nos? a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dažkou zaistenia ako sú efektívnos?, veasnos? a úeelnos? administratívnych úkonov technického a organizaeného charakteru potrebných pre samotné zabezpeeenia vyhostenia, eo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o úeele zaistenia. Pokia3 teda rozhodnutie o zaistení na úeel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného h3adiska, je z poh3adu kasaeného súdu nedostatoene odôvodnené a teda nepreskúmate3né“. 33. Vzh3adom na žalobcom namietané nedostatky možno uzavrie?, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmate3né pre nezrozumite3nos? a nedostatok odôvodnenia, eo odôvodouje jeho zrušenie aj bez prihliadnutia na ostatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe. Nie je možné skúma? základnú podmienku zaistenia, ktorou je vyhostite3nos? a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dažkou zaistenia, ako sú efektívnos? a veasnos?. Preto z dôvodu, že samotné rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré sú v rozpore so zákonom, pod3a názoru správneho súdu je podaná žaloba dôvodná, preto súd žalobe žalobcu vyhovel, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného e. PPZ-HCP-BA12-5377-015/2023-AV zo doa 27.8.2023 a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 34. Pod3a § 167 odsek 1 zákona e. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú alebo eiastoenú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo seasti úspech.
35. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol pod3a § 167 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voei žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).