Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 15Saz/2/2023 0923100253 25. 07. 2023 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100253.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobcu: mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, bez cestovného dokladu, bytom E., F. B. G., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený procesnou opatrovníčkou: A. H. F., súdna úradníčka Správneho súdu v Košiciach, za účasti: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023 vo veci zaistenia a o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023 a nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, bez cestovného dokladu, bytom E., F. B. G., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 17.07.2023 Správnemu súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023, ktorým bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), zaistený z dôvodu existencie značného rizika jeho úteku, pre účel jeho odsunu do Rumunska, kde žalobca požiadal o azyl a to v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie III"), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného pre jeho nezákonnosť zrušené a žalobca, aby bol prepustený na slobodu. Administratívne konanie 2. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.06.2023 vo večerných hodinách pohotovostná motorizovaná jednotka KR PZ Nitra preverovala oznámenie vodiča kamiónu, podľa ktorého sa na odpočívadle cesty 1/64 v smere od Selenca na Veľký Lapáš mala nachádzať skupina migrantov, pričom hliadkou bola zaistená skupina celkovo 11 osôb sýrskej štátnej príslušnosti, medzi ktorými boli aj maloleté deti vrátane mal. žalobcu a keďže ani maloletý žalobca nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť, bol spolu s ďalšími osobami tejto skupiny dňa 16.06.2023 o 00.30 hod.,
odovzdaný cudzineckej polícii, t.j. žalovanému z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Lustráciou v informačných systémoch (IS) POLDAT, CLK, ZOP, ECU, CEDaP a MIGRA bolo zistené, že maloletý žalobca v nich nemá žiadny záznam. Maloletému žalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-2268-003/2023-AV zo 16.06.2023 ustanovený tlmočník z a do arabského jazyka; bol poučený o jeho právach a povinnostiach ohľadne spracovania jeho údajov v IS; o možnosti požiadať o dobrovoľný návrat domov s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu); ako aj o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci – všetky poučenia boli za mal. žalobcu podpísané osobou Bilind Asskar, ktorá bola označená ako jeho cit. „zákonný zástupca“ 3. Do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-2268-008/2023-AV zo 16.06.2023 mal. žalobca za prítomnosti do konania pribratého tlmočníka z a do arabského jazyka, ako aj v prítomnosti cit. „zákonného zástupcu“ I. B., nar. XX.XX.XXXX, príslušník Sýrskej arabskej republiky, bez cestovného dokladu, po poučení o procesných právach uviedol, že poučeniam porozumel; bude vypovedať, pričom na kladené otázky uviedol, že nechce kontaktovať mimovládnu organizáciu ani požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat a ako žiadateľ o azyl v inom členskom štáte nechcel kontaktovať ani Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov; uviedol, že nemá splnomocnenú osobu na právne úkony, ktorú by chcel prizvať ku konaniu; nemá žiadne zdravotné problémy ani psychického charakteru; je si vedomý, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava nelegálne; pochádza zo Sýrie z mesta Kamšli; hlási sa ku kurdskému etniku; ovláda kurdský a arabský jazyk; je slobodný. Bez kladenia otázok vo voľnom prejave mal. žalobca uviedol, že zo Sýrie vycestoval pred niekoľkými mesiacmi spolu so súrodencami a kamarátmi, s ktorými boli predvedení na políciu, do Turecka do mesta Istanbul, kde sa nakontaktovali na prevádzača B. J., ktorý mal zabezpečiť ich prevoz z Turecka až do Nemecka za sumu 7 500,- Eur na osobu, po zaplatení ktorej ich prevádzač zobral do nákladnej firmy, kde boli kamióny, následne nastúpili do prívesu spolu s tovarom a boli prevezení cez viaceré štáty domnieva sa, že cez Bulharsko až do Rumunska, kde boli niekoľko dní ubytovaní v nejakom dome, kde po niekoľkých dňoch boli zadržaní rumunskou políciou, no následne boli prepustení. Po prepustení im ten istý prevádzač zabezpečil ďalší prevoz do ďalšej firmy v Rumunsku, kde znova nastúpili do prívesu spolu s tovarom a tento kamión ich doviezol až Slovensko na miesto, kde boli zadržaní slovenskou políciou. Následne na otázky mal. žalobca uviedol, že z domovskej krajiny vycestoval kvôli vojnovému konfliktu; rázne opakovane uviedol, že sa tam nechce vrátiť; jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde domnieva sa, že mu budú spočiatku poskytnuté nejaké sociálne dávky, následne chce požiadať o azyl a nájsť si prácu; v krajine pôvodu pracoval iba brigádne, nemal stály príjem a nepracoval ani v žiadnej krajine Európy; nemá ukončené stredné vzdelanie; nemá žiadny majetok na zaplatenie cesty mu pomohla rodina a jeho úspory; nikomu nič nedlhuje; počas cesty dal úplatok iba prevádzačovi; cestu mu určil prevádzač a na Slovensko neprišiel legálne, pretože je to náročné a ani nespĺňa podmienky na udelenie víz; počas cesty sa nezdržiaval v pobytových táboroch a o azyl požiadal v Rumunsku; nezdržiaval sa nikdy v zónach vojnového konfliktu; nemá zbraň a nevie strieľať a nezúčastnil sa ani žiadneho vojnového výcviku; je moslim – sunit, ale náboženského života sa nezúčastňuje pravidelne, iba príležitostne; nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti; nemá žiadny doklad totožnosti; nebol vyhostený zo žiadnej členskej krajiny a na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a nechce tu požiadať o azyl; ak by bol prepustený išiel by do Nemecka; viac sa k veci nechcel vyjadriť ani po preštudovaní spisu a ani po poučení, že dňom 16.06.2023 sa voči nemu začína konanie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že požiadal o azyl v inom členskom štáte. Zápisnica o podaní vyjadrenia bola za mal. žalobcu podpísaná osobou I. B., ktorá bola označená ako jeho cit. „zákonný zástupca.“ 4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023 žalovaný takto rozhodol cit. „zaisťuje účastníka konania dňa 16.06.2023 o 06:45 h podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 16.08.2023. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.“ Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vyššie uvedený priebeh skutkového deja ohľadne času a okolnosti obmedzenia osobnej slobody mal. žalobcu, ako aj na lustračné zistenia o osobe žalobcu
osobitne s poukazom na zistenie v IS Eurodac (t.j. biometrická databáza celej EÚ obsahujúca odtlačky prstov žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, umožňujúca porovnávať tieto odtlačky medzi krajinami EÚ s cieľom uľahčiť krajinám EÚ určenie zodpovednosti za preskúmanie žiadosti o azyl), podľa záznamu ktorého mal. žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Rumunsku, preto žalovaný začal 16.06.2023 konanie vo veci zaistenia mal žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, za účelom zabezpečenia jeho odsunu podľa Dublinského nariadenia s odôvodnením, že na jeho strane existuje značné riziko úteku. Danosť rizika úteku žalovaný odôvodnil tým, že mal. žalobca aj v minulosti ušiel z Rumunska a nezotrval tam do doby posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu, hoci bol povinným tak učiniť s tým, že sa tiež jedná o osobu bez dokladu totožnosti, ktorú totožnosť tak nie je možné overiť rovnako, ako ani jeho trestnú minulosť a pomery z ktorých prichádza a okrem toho v tom dôsledku, že mal. žalobca už cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene a jeho cieľovou krajinou podľa jeho vlastného vyjadrenia je Nemecko, cit. „... vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode. Na základe uvedeného má správny orgán dostatočne preukázané riziko úteku a z toho dôvodu rozhodol o zaistení účastníka konania.“ Žalovaný tiež poukázal na značne vysokú mieru svojvoľného násilia panujúcej v domovskej krajine mal. žalobcu, kvôli čomu je daný závažný predpoklad, že osoby vrátené na toto územie, by čelili reálnemu riziku ohrozenia. Žalovaný sa vyjadril aj k účelu zaistenia mal. žalobcu s tým, že ten bol na podklade pozitívnej lustrácie z informačného systému Eurodac zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na účel dublinského transferu do krajiny, kde požiadal o azyl s tým, že počas doby zaistenia Dublinské stredisko adresuje žiadosť do štátu v ktorom mal. žalobca žiadal o azyl ohľadne jeho prijatia späť a preto sa transfer mal. žalobcu realizuje až na základe akceptácie dožiadaného členského štátu v ktorom požiadal o azyl takže cit. „Z chronologického hľadiska správny orgán preto v čase rozhodovania o zaistení nedisponuje informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný.“ Žalovaný sa zaoberal aj otázkou danosti iných miernejších alternatív podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, voči mal. žalobcovi, ako je jeho zaistenie a to možnosťou uložiť mu povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku, avšak keďže mal. žalobca sám uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, nemá žiadnu finančnú hotovosť na pokrytie životných nákladov do doby transferu, žalovaný dospel k záveru, že mal. žalobca nespĺňa podmienky na uloženie mu miernejších alternatív a preto ho zaistil. Žalovaný sa zamýšľal aj nad otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života mal. žalobcu, čo odôvodnil nasledovne cit. „V Útvare policajného zaistenia je zaistený maloletý súrodenec účastníka konania. Účastník konania je bratom maloletého, ktorý sa pred pracovníčkou ÚPSVaR Bratislava vyjadril, svojim maloletým súrodencom zaručí a zabezpečí adekvátnu starostlivosť. Ide o uvedeného cudzinca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SYR, bez cestovného dokladu a dokladu totožnosti. (...) Správny orgán v danom prípade prihliadal na najlepší záujem detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a to aby deti neboli oddelené od svojich rodičov.“ Súčasne žalovaný dodal, že v zariadení v ktorom je mal. žalobca umiestnený sú vytvorené podmienky na pobyt maloletých cit. „Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant). Pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného vzťahu s pediatrickou, ktorej ambulancia sídli v Sečovciach a túto zdravotnú starostlivosť vykonáva v ambulancii ÚPZC Sečovce, prípadne po dohode vo svojej ambulancii, kam sú deti v sprievode rodiča prevezené. V prípade jazykovej bariéry, je k lekárskym vyšetreniam zabezpečený tlmočník do príslušného jazyka. Počas dňa je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého počasia je k dispozícii telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. (Pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a pod.) V ÚPZC Sečovce je pre maloleté osoby k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s mimovládnou organizáciou.“ Vo vzťahu k statusu mal. žalobcu ako zraniteľnej osoby podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov žalovaný vo svojom rozhodnutí tiež uviedol cit. „V prípade zaistenia maloletého dieťaťa účastníka
konania nejde o zraniteľnú osobu, nakoľko nejde o slobodného rodiča, keďže je spolu s nimi zaistený plnoletý brat účastníka konania I. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SYR, bez CD a dokladu totožnosti.“ (?, pozn.) Záverom žalovaný k dĺžke doby zaistenia uviedol cit. „Správny orgán zaistil účastníka konania na 2 (dva) mesiace, teda nevyužil maximálnu lehotu zaistenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ale v stanovenej lehote zohľadnil osobitné lehoty zaistenia podľa Dublinského nariadenia.“ Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023 za mal. žalobcu mal prevziať jeho cit. „zákonný zástupca“ I. B. 16.16.2023, ktorým dňom bol mal. žalobca aj umiestnený do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. 5. Dňa 16.06.2023 žalovaný dopytom na Migračný úrad MV SR (Dublinské stredisko) žiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania, ktoré ustanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti mal. žalobcu, cit. „... ktorého cieľom bude prevoz cudzincov na územie zodpovedného štátu“ s doplnkovou informáciu, že podľa IS EURODAC je mal. žalobca, ako aj dve ďalšie osoby, žiadateľom o azyl v inom členskom štáte. V administratívnom spise žalovaného, sa v čase rozhodovania správneho súdu nenachádzala odpoveď Dublinského strediska na uvedený dopyt. Podľa úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“) č. PPZ-HCP-BA5-2268-019/2023-AV zo 16.06.2023, ktorý sa nachádza v administratívnom spise žalovaného (bez označenia čl. spisu, pozn.), úrad práce iba chronologicky opísal priebeh skutkových okolností obmedzenia osobnej slobody mal. žalobu, ktorého mal. žalobcu a aj ďalšie maloleté dieťa mal sprevádzať ich dospelý brat (I. B., nar. XX.XX.XXXX) a cit. „Ten uviedol, že sú jeho súrodencami a preto sa za nich zaručí a zabezpečí pre nich adekvátnu starostlivosť, ktorú si vyžadujú maloleté deti a podpisuje tento úradný záznam.“ Súdne konanie 6. Žalobca svoju správnu žalobu vo veci ním tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023 (žalobcovi doručené 16.06.2023), ktorú prostredníctvom svojho 29.06.2023 právoplatne splnomocneného právneho zástupcu (Centrum právnej pomoci), žalobca zaslal žalovanému 30.06.2023 a ktorá bola žalovaným predložená správnemu súdu 13.07.2023, odôvodnil tvrdením, že je síce pravdou, že § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oprávňuje žalovaného zaistiť cudzinca za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu podľa Dublinského nariadenia III tak, ako sa to stalo aj v prípade žalobcu, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca je maloletou osobou sa žalovaný mal súčasne vo svojom rozhodnutí vysporiadať aj s otázkou prípustnosti jeho zaistenia so zreteľom na dodržanie medzinárodných garancií najlepšieho záujmu dieťaťa a to tak v zmysle konštantnej judikatúry ESĽP, ako aj z pohľadu § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a čl. 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého je zaistenie maloletého cudzinca primeraným iba ak nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia, avšak žalovaný v tomto smere vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí žiadne stanovisko ani svoju právnu úvahu neuviedol. Žalobca konkretizoval, že na základe samostatných rozhodnutí žalovaného bol zaistený spolu s bratom I. B. a ďalším maloletým príbuzným C. B., keďže sú žiadateľmi o azyl na území Rumunskej republiky, čo bolo zistené na základe výstupu z informačného systému EURODAC, v ktorom dôsledku Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky a z ktorého dôvodu žalovaný zaistil žalobcu na čas nevyhnutne potrebný na prípravu tohto návratu a to najviac do 16.08.2023 s odôvodnením, že u žalobcu existuje riziko úteku, keďže žalobca nezotrval v členskej krajine, v ktorej o azyl požiadal. Súčasne však žalobca zdôraznil, že jednako ako maloletý, má podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov status zraniteľnej osoby a teda bez ohľadu na to, že sa s ním v zaistení nachádza aj dospelý príbuzný, požíva medzinárodnoprávnu ochranu práv maloletých, ktorá má prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov a jednako podotkol, že ako u maloletej osoby mu nie je možné pripísať na ťarchu riziko úteku, ktorý útek maloletý nemôže ovplyvniť, keďže iba nasleduje dospelú osobu alebo svojho zákonného zástupcu, správanie ktorého maloletý nemôže ovplyvniť ani niesť za neho zodpovednosť cit. „... deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku.“ (Najvyšší súd SR sp. zn. 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016).
V ďalšom žalobca podporne poukázal na judikatúru ESĽP vo veci ne/prípustnosti zaistenia maloletých a to A.M. a ďalší proti Francúzsku No. 7534/20 zo 04.05.2023 (bez konkretizácie okolností a dôvodov tohto rozhodnutia, pozn. súdu); Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku-vyslovené porušenie práv maloletých v dôsledku ich zaistenia a umiestnenia v zariadení, v ktorom neboli pre nich vytvorené podmienky odlišné od podmienok pre dospelé osoby; Popov proti Francúzsku-vyslovené porušenie práv maloletých hoci boli zaistené spolu s rodičmi z dôvodu, že zaistenie maloletých v prostredí pre dospelých neprispôsobenom pobytu maloletých, za prítomnosti polície, bez aktivít, ktoré by ich zamestnávali, v ťažkej situácii rodičov, bolo zjavne neprimerané ich veku, v ktorom dôsledku to malo na nich psychický dopad, konkrétne pocity úzkosti, stresu a zhoršeniu obrazov rodiča v očiach detí (obdobne vo veciach cit. „A.M. v France (no. 56324/13) , A.B. and Others v. France (no. 11593/12) A.M. and Others v. France (no. 24587/12) R.C. and V.C. v. France (no. 76491/14), R.K. and Others v. France (no. 68264/14), R.M. and Others v. France (no. 33201/11)“. Okrem toho potrebu skúmania žalovaným nevyhnutnosti zaistenia maloletých detí, ako aj skúmania či zaistenie maloletého splna požiadavku zaistenia na čo najkratší čas, žalobca ilustroval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10Szak/l 1/2016 zo 17.10.2016; potrebu zaoberania sa žalovaným nevyhnutnosti zaistenia maloletého aj keď cestuje so svojimi rodičmi poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016; potrebu, aby sa žalovaný pri zaisťovaní maloletého vysporiadal aj s jeho postavením ako zraniteľnej osoby a s jemu poskytovanou ochranou medzinárodnými dohovormi o právach dieťaťa, ako aj s inými možnými alternatívami zaistenia, poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach cit. „sp. zn. 9Sp/19/2016“. S poukazom na uvedené žalobca uzavrel, že jeho zaistenie žalovaným nie je v jeho najlepšom záujme a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal ani s jeho statusom maloletej osoby a v tej spojitosti neodôvodnil ani nevyhnutnosť jeho zaistenia, keďže ani pre účely tzv. dublinských transferov nie je zaistenie vždy nevyhnutné (Odporúčanie Rady ministrov Rec (2003)5 zo 16.04.2003); neodôvodnil ani primeranosť doby zaistenia; ani možné iné alternatívy zaistenia, keďže žalovaný mal napr. možnosť umiestniť žalobcu v azylovom zariadení špecializovanom pre zraniteľné osoby a rodiny s deťmi v Opatovskej Novej Vsi a navyše podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného nie je tiež zrejmým, či bol mal. žalobcovi zákonným spôsobom ustanovený opatrovník rozhodnutím súdu v súlade so Zákonom o rodine, ktorý definuje okruh osôb, oprávnených konať za maloletú osobu (rodič alebo súdom ustanovený opatrovník), keďže cit. „V prípade maloletého cudzinca nájdeného na území SR bez zákonného zástupcu vymedzeného Zákonom o rodine je nevyhnutné kontaktovať orgán sociálno-právnej ochrany detí, na návrh ktorého je takejto osobe ustanovený opatrovník. Na to, aby bol za opatrovníka žalobcu považovaný jeho plnoletý brat nepostačuje iba jeho ochota sa oň postarať a zastupovať ho, ale súrodenec musí byť za opatrovníka ustanovený riadnym rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa tak v predmetnej veci ku dňu 16.06.2023 nestalo, konanie je dotknuté vážnou procesnou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.“ Záverom žalobca navrhol, aby v záujme zachovania celistvosti rodiny, bolo jeho zaistenie posudzované vo vzájomnej súvislosti so zaistením jeho brata. Právny zástupca žalobcu súčasne ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní. Prílohou žaloby bola žiadosť žalobcu o poskytnutie mu právnej pomoci v konaní o zaistení Centrom právnej pomoci (ďalej len „centrum“) z 22.06.2023 a rozhodnutie centra č. KaKE/14490/2023 z 28.06.2023 (právoplatné 29.06.2023) o poskytnutí žalobcovi právnej pomoci. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, okrem chronologického opisu priebehu administratívneho konania s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia a zopakovania dôvodov uvedených už vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, v interakcii na žalobné námietky podotkol, že pri svojom rozhodovaní konal v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, t.j. mal. žalobcu a zohľadnil aj jeho právo na rodinný život, keďže rodinu mal. žalobcu nerozdelil cit. „... ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené.“, s dodatkom, že ak by sa žalovaný kontextom rodiny nebol zaoberal, tak brat mal. žalobcu by bol umiestnený do zariadenia v Medveďove a maloletý žalobca spolu maloletým bratrancom by boli umiestnení v detskom domove v Medzilaborciach, čo však žalovaný neučinil a teda žalovaný postupoval podľa čl. 8 Európskeho dohovoru, čím neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy, keďže podľa žalovaného mal. žalobcom namietaný čl. 3 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa nie je možné vykladať izolovane, ale aj v kontexte s jeho bodmi 2. a 3., V súvislosti s námietkou mal. žalobcu, že žalovaný vážne procesne pochybil, keď mu v konaní o zaistení nebol súdnym rozhodnutím ustanovený opatrovník, žalovaný uviedol, že konal v súlade so zákonom,
keďže 16.06.2023 kontaktoval príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vypočul brata mal. žalobcu, ktorý sa za maloletého zaručil, teda podľa žalovaného úrad práce cit. „... postupoval v zmysle § 60 ods. l zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine.“ Žalovaný považuje svoje rozhodnutie o zaistení mal. žalobcu, za účelom prípravy jeho odsunu do iného členského štátu podľa osobitného predpisu za cit. „... v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Prepustením zo zaistenia žalobcu by bol zmarený účel zaistenia a teda zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku v zmysle zákona o pobyte cudzincov.“ s dodatkom, že žalovaný je povinný konať na základe rozhodnutí Dublinského strediska Migračného úradu MV SR, v gescii ktorého je konanie v zmysle Dublinského dohovoru. Vo vzťahu k riziku úteku na strane mal. žalobcu, žalovaný v podstate zopakoval svoje dôvody z napadnutého rozhodnutia a dodal cit. „Brat žalovaného, ktorý vypovedal za maloletého sa v predmetnej zápisnici vyjadril, že cieľovou krajinou je Nemecko a ak by bol prepustený cestoval by do Nemecka (teda s bratom by cestoval aj žalobca a maloletý bratranec) ...“ Žalovaný navrhol, aby bola správna žaloba zamietnutá a mal. žalobca, aby bol ponechaný v zaistení. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti. Uznesením č.k. 15 Saz/2/2023-27 z 20.07.2023, v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov mal. žalobcu (dieťaťa), ktorý na území Slovenskej republiky nie je v doprovode svojich zákonných zástupcov, ktorými sú rodičia a doposiaľ mu v konaní ani nebol súdom ustanovený opatrovník, správny súd mu ustanovil pre účely tohto konania procesnú opatrovníčku. Správny súd nariadil v danej veci pojednávanie na 25.07.2023, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, t.j. na strane žalobcu, procesná opatrovníčka mal. žalobcu a Centrum právnej pomoci, ako aj žalovaný, pričom keďže tak Centrum právnej pomoci už v žalobe, ako aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, riadne ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, správny súd postupom podľa 114 Správneho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávaní prítomná procesná opatrovníčka maloletého žalobcu, súc oboznámená so žalobou, jej prílohami, ako aj s vyjadrením žalovaného, v prvom rade poukázala, že žalobca je maloletým, preto je nutné prihliadať na ochranu jeho práv o to viac, že nemá na Slovensku zákonného zástupcu a v administratívnom konaní mu taktiež nebol súdom ustanovený opatrovník, taktiež prehlásila, že sa v celom rozsahu dovoláva žalobných dôvodov a argumentácie Centra právnej pomoci uvádzané v žalobe, s ktorou žalobou sa stotožňuje a na nej trvá a na jej základe rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, preto navrhuje žalobe vyhovieť. Právne východiská 8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 9. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 10. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).“ 11. Podľa § 71 ods. 2 SSP „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“ 12. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“ 13. Podľa § 206 ods. 1 SSP „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“
14. Podľa § 221 ods. 1 a 2 SSP „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“ 15. Podľa § 225 ods. 1 SSP „Správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.“ 16. Podľa prvej vety § 227 ods. 1 SSP „Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.“ 17. Podľa prvej vety § 228 SSP „Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa § 227.“ 18. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.“ 19. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa „(1) Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.“ 20. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“) „Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.“ 21. Podľa prvej vety § 28 zákona č. 97/1963 Zb. „Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt.“ 22. Podľa § 30 zákona č. 97/1963 Zb. „Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd alebo úrad.“ 23. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. „Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.“ 24. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.“ 25. Podľa § 26 OZ „Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.“ 26. Podľa § 27 ods. 1 OZ „Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.“
27. Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine „(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. (3) Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.“ 28. Podľa § 6 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona (ďalej len „akreditovaný subjekt“), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete vykonávaním opatrení podľa tohto zákona zabezpečujú dieťaťu ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ochranu jeho právom chránených záujmov, pri rešpektovaní jeho práv priznaných medzinárodným dohovorom1) s ohľadom na práva a povinnosti jeho rodičov, osvojiteľov, poručníka, opatrovníka a osoby, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu4) alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu6) (ďalej len „osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa“).“ 29. Podľa § 73 ods. 1 písm. i) zákona č. 305/2005 Z.z. „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podieľa sa na realizácii záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených medzinárodných zmlúv a medzinárodných dohovorov.“ 30. Podľa čl. 28 bodov 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č. 604/2013“) „(1) Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. (2) Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.“ 31. Podľa § 2 ods. 2, 4 a 7 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) „Na účely tohto zákona sa rozumie (2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. (4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. (7) Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.“ 32. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákon č. 404/2011 Z.z. „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny (c/) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.“ 33. Podľa § 88 ods. 8 zákon č. 404/2011 Z.z. „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 34. Žaloba mal. žalobcu jednako proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023, ktorou sa mal. žalobca domáha preskúmania jeho zákonnosti a ktoré rozhodnutie bolo mal. žalobcovi v jeho prítomnosti oznámené 16.16.2023 a jednako proti jeho zaisteniu, prepustenia z ktorého sa mal. žalobca domáha, bola prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) podaná
na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanému síce až 30.06.2023, avšak keďže konanie o priznaní právnej pomoci mal. žalobcovi Centrom prebiehalo v čase od 22.06.2023 do 28.06.2023, ktoré obdobie sa v zmysle cit. § 71 ods. 2 SSP nezapočítava do lehoty plynúcej na podanie žaloby správnemu súdu, bolo nutným uzavrieť, že keďže od 17.06.2023, čo je prvý deň po dní oznámenia žalobou napádaného rozhodnutia mal. žalobcovi, do 21.06.2023, čo je deň pred dňom začatia konania Centra, uplynulo iba päť dní a od 29.06.2023 čo je deň kedy sa Centrum právoplatne ujalo zastupovania mal. žalobcu do 30.06.2023, kedy bola žaloba podaná na poštovú prepravu uplynuli dva dni, takže v končenom dôsledku od oznámenia žalobou napadnutého rozhodnutia maloletému žalobcovi do jej podania na poštovú prepravu uplynulo presne sedem dní, čo je v zmysle cit. § 225 ods. 1 SSP zákonná lehota na včasné podanie žaloby vo veci namietanej nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, tak ako je tomu aj v tomto prípade. 35. V súvislosti s predmetnou žalobou je nutným upriamiť pozornosť jednako na skutočnosť, že v konaní vo veci zaistenia, žalobca nemusí byť obligatórne právne zastúpený (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP); jednako na skutočnosť, že správny súd aj vzhľadom k už uvedenej možnej absencii kvalifikovaného právneho zastúpenia žalobcu, v tomto konaní posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP); jednako na skutočnosť, že pre rozhodovanie správneho súdu vo veciach zaistenia je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania nie v čase rozhodovania žalovaného (§ 206 ods. 4 SSP) a napokon aj na skutočnosť, že v konaní o namietanej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného) správny súd preskúmava nie len samotné toto rozhodnutie, ale aj zákonnosť procesného postupu správneho orgánu, tomuto rozhodnutiu predchádzajúceho. 36. Pokiaľ ide o právne zastúpenie mal. žalobcu Centrom, správny súd uvádza, že zaiste by vzhľadom k, v ďalšom texte rozsudku žalovanému vytýkanému, závažnému procesnému pochybeniu ohľadne konania s mal. žalobcom bez zákonného určenia osoby povinnej a oprávnenej chrániť jeho práva a oprávnené záujmy (viď ďalej, pozn.), bolo možné na prvý pohľad zjednodušene a prísne formalisticky uzavrieť, že žaloba vlastne nebola podaná oprávnenou osobou a mala by byť odmietnutá, keďže ju v mene a v záujme mal. žalobcu podalo Centrum, ktorému však mal. žalobca vzhľadom k jeho nespôsobilosti na právne úkony ani nemohol právne relevantne udeliť splnomocnenie a toto mu právne relevantne nemohol udeliť ani údajný brat mal. žalobcu I. B., ktorý nie je ani zákonným zástupcom, t.j. rodičom mal. žalobcu a nie je ani súdom ustanoveným jeho opatrovníkom. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky mal. žalobca nie je osobou plnoletou, pretože má iba 15 rokov a teda nie je ani osobou spôsobilou na právne úkony (§ 8 ods. 1 a 2 OZ), preto by za neho mali konať buď (i) jeho zákonní zástupcovia (§ 26 OZ), ktorými sú nepochybne iba jeho rodičia (§ 27 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 zákona o rodine), v žiadnom prípade nie jeho súrodenec, ktorý súrodenecký vzťah je navyše v tomto prípade založený iba na neoverenom (pre absenciu dokladov totožnosti) tvrdení údajného brata mal. žalobcu, keďže mal. žalobca do zápisne o vyjadrení tiež uviedol, že nemá splnomocnenú osobu, ktorá by za neho konala alebo (ii) by za neho mohol konať súdom ustanovený opatrovník (§ 60 zákona o rodine). 37. Keďže v uvedených okolnostiach veci v mene mal. žalobcu nesplnomocnil Centrum na jeho zastupovanie pred správnym súdom ani zákonný zástupca mal. žalobcu, ktorý sa na území Slovenskej republiky nachádza bez rodičov a toto splnomocnenie Centru neudelil ani maloletému žalobcovi riadne súdom ustanovený opatrovník a to pre závažné procesné pochybenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, ktorý pre takéto rozhodnutie súdu návrh nepodal (viď ďalej, pozn.), správny súd v záujme splnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti ochrany práv a oprávnených záujmov maloletého žalobcu (čl. 1 a čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa), ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, a sledovania najlepšieho záujmu maloletého, mimo iné aj vzhľadom na zákonnú možnosť, že žalobca vo veci zaistenia nemusí byť v konaní pred správnym súdom právne zastúpený, správny sú teda v záujme uvedeného musel upustiť od uvedeného prílišného formalizmu pri posudzovaní okolností podania predmetnej žaloby a ako v rade posledný orgán štátu, ktorý ešte môže, ale je aj povinný napraviť predchádzajúce pochybenia správnych orgánov, správny súd musel poskytnúť ochranu maloletému žalobcovi. Ak by tomu tak nebolo a správny súd by prehliadal (opomínal) závažné procesné pochybenia správnych orgánov pri neustanovení maloletému žalobcovi zákonného opatrovníka (viď ďalej, pozn.), v ktorom dôsledku by žalobu maloletého žalobcu posúdil iba prísne formalisticky a túto by bez jej prieskumu iba odmietol, znamenalo by to nie len porušenie bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ale čo je oveľa závažnejšie, na toto pochybenie správnych orgánov a aj
správneho súdu, ktorý by toto prehliadol, by v konečnom dôsledku doplatil napokon maloletý žalobca, ktorý za konanie týchto orgánov nenesie a ani nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. 38. Vzhľadom na uvedené, za danej procesnej situácie, sa správny súd snažil zhojiť uvedené, jeho konaniu predchádzajúce, procesné pochybenia správnych orgánov a v konaní pred správnym súdom ustanovil maloletému žalobcovi procesnú opatrovníčku, ktorá majúc vedomosť jednako o žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj o žalobe a aj o vyjadrení žalovaného k nej, na pojednávaní prehlásila, že v záujme maloletého žalobcu sa v celom rozsahu dovoláva žaloby a jej argumentov, čím podľa správneho súdu, aj s ohľadom k rozhodnosti skutkového stavu daného až v čase rozhodovania správneho súdu, mohol správny súd predovšetkým majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa (mal. žalobcu), k týmto žalobným argumentom prihliadať a s nimi sa vysporiadať. 39. Žalobná argumentácia o, maloletým žalobcom tvrdenej, nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je založená jednako na tvrdení, že žalovaný závažne pochybil, keď s maloletým žalobcom konal bez toho, aby mu bol zákonným postupom ustanovený zástupca, t.j. opatrovník a jednako na tom, že žalovaný sa buď vôbec nevysporiadal alebo sa vysporiadal nie dostatočne presvedčivo, jednako so statusom mal. žalobcu ako zraniteľnej osoby; jednako s tým, či zaistenie (obmedzenie osobnej slobody) maloletého žalobcu bolo v okolnostiach veci ozaj nevyhnutným a či ho nebolo možné nahradiť menej závažnými opatreniami a jednako či tu bol alebo mohol byť na strane maloletého žalobcu daný zákonný predpoklad zaistenia za účelom jeho odsunu do iného členského štátu, kde požiadal o azyl a to predpoklad rizika jeho úteku. 40. Pokiaľ ide o prvú zo žalobných námietok ohľadne neustanovenia maloletému žalobcovi opatrovníka, s touto sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a má ju za dôvodnú, pričom v tej spojitosti dodáva, že v tomto smere síce prvotne nepochybil žalovaný, pretože ten kontaktoval príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“), ktorý úrad práce síce do úradného záznamu č. PPZ-HCP-BA5-2268-019/2023-AV zo 16.06.2023 vypočul údajného brata maloletého žalobcu Bilind Asskar-a, ktorý vo vzťahu tak k maloletému žalobcovi, ako aj k ďalšiemu maloletému dieťaťu vyhlásil, že cit. „... sú jeho súrodencami a preto sa za nich zaručí a zabezpečí pre nich adekvátnu starostlivosť, ktorú si vyžadujú maloleté deti a podpisuje tento úradný záznam.“, avšak na základe tohto prehlásenia, ktoré možno vnímať iba, ak tak, ako súhlas s jeho ustanovením za opatrovníka maloletému, nie však bez ďalšieho za zákonné jeho ustanovenie za opatrovníka maloletému a už vôbec nie za jeho cit. „zákonného zástupcu“, ktorým môže byť iba rodič maloletého, už úrad práce chybne návrh na súd vo veci ustanovenia maloletému žalobcovi opatrovníka nepodal a žalovaný toto bez ďalšieho akceptoval, ba dokonca žalovaný považoval údajného brata maloletého žalobcu paradoxne za jeho cit. „zákonného zástupcu.“ Inými slovami povedané, žalovaného pri jeho procesnom postupe vôbec nevyrušilo, že maloletý žalobca, ktorý je bez rodičov, nemá zákonným spôsobom, súdom ustanovenú osobu oprávnenú za neho a v jeho záujme konať, ale svojvoľne za takúto osobu považoval údajného brata maloletého žalobcu, na ktorom nezákonnom postupe žalovaného nemôže byť založená ani zákonnosť jeho rozhodnutia (z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť). Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada ešte na dôvažok opakovane poukázať, že úrad práce, ako podľa zákona č. 305/2005 Z.z., jeden z orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, porušil svoju povinnosť podľa § 6 označeného zákona cit. „... dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa“, keďže nepodal návrh na súd za účelom ustanovenia maloletému žalobcovi opatrovníka, aj keď mal vedomosť, že tento maloletý žalobca je bez doprovodu rodičov. 41. Správny súd konštatuje, že už aj na základe vyššie uvedeného by bolo možným učiniť záver o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pri vydávaní ktorého nemal maloletý žalobca dostatočné zákonné garancie ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (údajný brat maloletého žalobcu mohol kľudne osobne zaangažovane a účelovo vypovedať tak, aby chránil predovšetkým svoj záujem, prezentujúc ho ako záujem maloletého, pozn.), avšak v záujme presvedčivosti rozhodnutia správneho súdu, sa tento zaoberal ešte aj vecným preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2268-009/2023-AV zo 16.06.2023. 42. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného, ktorým žalovaný zaistením, obmedzil osobnú slobodu maloletého žalobcu podľa cit. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, za účelom prípravy a realizácie jeho odsunu do iného členského štátu (Rumunská republika), kde maloletý žalobca požiadal
o azyl, správny súd poukazuje, že žalovaný opomenul, že v zmysle prvej vety cit. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, je ods. 1 tohto ustanovenia en bloc neaplikovateľným cit. „... na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu“, čo je aj prípad mal. žalobcu, ktorý, ako už bolo opakovane uvedené, je na našom území bez rodičov, t.j. bez svojich zákonných zástupcov a teda v tom dôsledku maloletý žalobca ani nesmel byť zaistený, ale sa ho mal ujať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V kontexte veci žalovaný tak konal pravdepodobne v kontexte nesprávneho a svojvoľného svojho záveru, že zákonným zástupcom maloletého žalobcu je jeho údajný brat, t.j. vychádzal z toho, že maloletý žalobca má zákonného zástupcu, ktorý záver je však, ako už bolo tiež uvedené, v rozpore s cit. § 27 ods. 1 OZ v spojení s § 31 ods. 1 zákona o rodine. Skrz uvedené nesprávne vnímanie žalovaným inštitútu zákonného zástupcu maloletého, sú vzhľadom na konkrétne okolnosti veci nepreskúmateľnými a nezrozumiteľnými aj jeho závery v napadnutom rozhodnutí podľa ktorých cit. „Správny orgán v danom prípade prihliadal na najlepší záujem detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a to aby deti neboli oddelené od svojich rodičov.“ a tiež cit. „V prípade zaistenia maloletého dieťaťa účastníka konania nejde o zraniteľnú osobu, nakoľko nejde o slobodného rodiča, keďže je spolu s nimi zaistený plnoletý brat účastníka konania I. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SYR, bez CD a dokladu totožnosti.“ Na základe citovaného sa možno len domnievať, že žalovaný považoval údajného brata maloletého žalobcu za jeho rodiča (?), keďže ako žalovaný uviedol, má za to, že tým, že v jednom zariadení umiestnil maloletého žalobcu spolu s jeho údajným bratom, chránil záujem maloletého, keďže dbal aby maloletý nebol oddelený od svojich rodičov (?). Taktiež je nezrozumiteľným, ako na základe uvedenej citácie cit. „...nakoľko nejde o slobodného rodiča...“ (?), žalovaný dospel k záveru, že maloletý žalobca nie je osobou zraniteľnou. 43. Vzhľadom na explicitný (presný a jednoznačný), bez potreby výkladu či „právnej tvorivosti“ formulovaný imperatív v prvej vete cit. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorej nie je možné zaistiť maloletého cudzinca podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak je tento maloletý bez zákonného zástupcu, je už bez právneho dôvodu zaoberať sa inštitútom zraniteľnej osoby v zmysle druhej vety cit. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, z ktorej vyplýva, že táto veta sa vzťahuje na cit. „Iné zraniteľné osoby...“, ako tie o ktorých zákonodarca pojednával v prvej vete tohto ustanovenia, t.j. vzťahuje sa na maloletých so zákonným zástupcom, čo nie je daný prípad. Inými slovami tiež povedané, keďže prvá veta cit. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov explicitne vylučuje aplikáciu inštitútu zaistenia u maloletých cudzincov, ktorí sú bez zákonného zástupcu, tak podľa jeho druhej vety je možné zaistiť aj maloletého cudzinca, ktorý má zákonného zástupcu, avšak tohto iba cit. „... v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.“ 44. Napokon v súvislosti s obrannou argumentáciou žalovaného, ktorý dáva prípad zaistenia maloletého žalobcu striktne do príčinnej súvislosti s konaním o jeho žiadosti o udelenie azylu v inom členskom štáte, t.j. žalovaný ako keby odôvodňuje svoje rozhodnutie nevyhnutnosťou a neexistenciou inej možnosti iba zaistiť maloletého za účelom jeho odsunu do krajiny konajúcej o jeho azyle, správny súd dáva do pozornosti, že tomu tak nie je, pretože už aj podľa čl. 28 bodov 1 a 2 nariadenia č. 604/2013 cit. „Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.“ a súčasne cit. „... členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť ... na základe individuálneho posúdenia ...“. Z uvedeného je zrejmým, že konanie o azyle v inom členskom štáte nie je automaticky dôvodom na zaistenie osoby, ktorá o azyl požiadal, ale každý prípad je nutné skúmať ad hoc. Okrem toho, v okolnostiach danej veci, kedy maloletý žalobca bez zákonného zástupcu ani nemohol byť zaistený (prvá veta § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov), je absolútne z obliga aj argumentácia žalovaného o vytvorení podmienok z zariadení, kde bol mal. žalobca umiestnený, pretože táto argumentácia by obstála iba ak by sa jednalo o dieťa s rodičom, čo nie je daný prípad. 45. Na základe uvedených záverov, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa § 230 ods. 1, písm. a) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov, súčasne žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil mal. žalobcu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ Podľa § 167 ods. 1 SSP „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“
Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému mal. žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.