Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6S/53/2025 0825100722 29. 07. 2026 JUDr. Katarína Kochan Morová ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Michal Urban, advokát, Šafárikova 12, 911 08 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2025/025357-002 zo dňa 01. 07. 2025, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TNOOP2-2025/025357-002 zo dňa 01. 07. 2025, v znení opravy chyby v písaní č. OU-TNOOP2-2025/025357-005, aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-OCDPK-2025/010174-008 zo dňa 02. 04. 2025 ruší a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 06. 02. 2025 rozkaz číslo OU-TN OCDPK-2025/010174 o nariadení technickej kontroly mimo ustanovených lehôt, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla s EČV: E., druh: osobné vozidlo, kategória: M1 osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča, druh motora: zážihový, značka: FIAT, VIN: 323310, dátum prvej evidencie: 02. 04. 1986, dátum prvej evidencie v SR: 02. 04. 1986 (ďalej len „Motorové vozidlo“), nariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozkazu podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 106/2018 Z.z.“) v nadväznosti na § 48 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly. 2. Proti rozkazu zo dňa 06. 02. 2025 podal žalobca odpor. Prvostupňový orgán preveril Motorové vozidlo v jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) v evidencii vozidiel a zistil, že Motorové vozidlo má evidovaný stav „v premávke“ a ako vlastník a držiteľ vozidla je evidovaný žalobca. Posledná zmena v evidencii vozidiel je evidovaná dňa 18. 10. 1999, kedy došlo k výmene tabuľky evidenčného čísla. Prvostupňový orgán vyzval žalobcu, aby preukázal, že nie je držiteľom Motorového vozidla. 3. Po vyjadrení žalobcu a opätovnom preverení Motorového vozidla v JISCD v evidencii vozidiel prvostupňový orgán dňa 02. 04. 2025 vydal rozhodnutie o nariadení technickej kontroly mimo ustanovených lehôt č. OU-TN-OCDPK-2025/010174-008 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi Motorového vozidla nariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový orgán dospel k záveru že podľa údajov zistených v JISCD v evidencii vozidiel, ktorou je prvostupňový orgán viazaný, je Motorové vozidlo naďalej evidované v stave v premávke a žalobca je jeho vlastníkom a držiteľom, pričom vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidiel. Žalobca nepreukázal, že Motorové vozidlo už nevlastní, ani že už nie je držiteľom Motorového vozidla. Ak žalobca Motorové vozidlo daroval synovi, nesplnil si povinnosť odhlásiť vozidlo na nového držiteľa, respektíve vlastníka. Podľa § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla až vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru, ku ktorému podľa zistených skutočností nedošlo. Zároveň podľa § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla. Samotná darovacia zmluva bez zápisu nového držiteľa do evidencie vozidiel a do dokladov vozidla nezakladá prechod práv a povinností k motorovému vozidlu z hľadiska evidencie vozidiel. 4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TNOOP2-2025/025357-002 zo dňa 01. 07. 2025, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný s poukazom na § 2 ods. 23 a ods. 24 a § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z. uviedol, že prevádzkovateľom vozidla je držiteľ vozidla (osvedčenia), ak vlastník a držiteľ vozidla sú rôzne osoby. Ak je vlastníkom a držiteľom vozidla tá istá osoba, prevádzkovateľom vozidla je vlastník a zároveň držiteľ vozidla. Viacnásobným preverením Motorového vozidla prvostupňovým orgánom v JISCD v evidencii vozidiel bolo zistené, že vozidlo má stále evidovaný status „v premávke“ a ako jediný vlastník a zároveň aj držiteľ vozidla, t. j. prevádzkovateľ vozidla je stále evidovaný žalobca. Rovnaké údaje vyplývajú aj z dokumentu „História držiteľov“ Motorového vozidla, ktorý bol žalovanému zaslaný Okresným dopravným inšpektorátom v Ilave, ako aj z potvrdenia o držbe/vlastníctve Motorového vozidla zo dňa 20. 03. 2025, ktorý predložil žalobca. Žalobca sa na základe predloženej darovacej zmluvy zo dňa 31. 05. 2000 dobrovoľne vzdal dispozície k Motorovému vozidlu, ale keďže nebol vykonaný zápis prevodu vlastníctva v evidencii vozidiel, žalobca bude až do dňa vykonania zápisu prevodu vlastníctva evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj ako držiteľ vozidla (prevádzkovateľ vozidla) v zmysle § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. Žalobca má Motorové vozidlo stále vo svojej právnej moci a je zodpovedný za vozidlo do dňa, kedy bude tejto právnej dispozície k Motorovému vozidlu zbavený, a to na základe zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel alebo trvalého vyradenia vozidla z cestnej premávky. Predmetná darovacia zmluva je dokument súkromnoprávnej povahy a upravuje vzťahy medzi žalobcom ako darcom a na druhej strane obdarovaným (syn žalobcu). Bez ohľadu na to, aký právny stav vznikol podľa Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako prevádzkovateľom vozidla (darcom) a obdarovaným, v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z. je žalobca stále evidovaný ako vlastník a zároveň držiteľ Motorového vozidla, teda prevádzkovateľ vozidla. Správnym orgánom nevyplývajú z darovacej zmluvy žiadne záväzky a túto nie je možné vnímať ako podklad pre to, aby správny orgán nenariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt, respektíve ako právny rámec zaväzujúci správne orgány. Správna žaloba 5. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že v administratívnom konaní kúpnou zmluvou preukázal, že prestal byť vlastníkom Motorového vozidla v roku 2000, pretože vozidlo daroval. Správny orgán toto skutkové východisko akceptoval, teda vychádzal z toho, že žalobca nie je vlastníkom vozidla. Napriek tomu, že za danej situácie žalobca nenapĺňal zákonnú definíciu prevádzkovateľa vozidla (§ 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z.), bola žalobcovi uložená povinnosť, ktorú zákon umožňuje uložiť len prevádzkovateľovi vozidla (§ 109 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.z. veta prvá). Uvedený záver prvostupňového orgánu žalobca namietal v odvolaní s tým, že prvostupňové rozhodnutie nerozlišuje medzi osobou prevádzkovateľa a osobou držiteľa vozidla. Ukladá povinnosť, ktorú má prevádzkovateľ vozidla na základe záveru, že žalobcu v dôsledku zápisu v dokladoch vozidla považuje za držiteľa vozidla. Pritom zo samotného zákona č. 106/2018 Z.z. je zrejmé, že tento osobu prevádzkovateľa vozidla a osobu držiteľa vozidla definuje odlišne. Žalovaný sa s touto argumentáciou žalobcu vysporiadal aplikáciou ustanovenia § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z., podľa ktorého v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla je prevádzkovateľom vozidla
držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby. Na základe uvedeného ustanovenia žalovaný prijal záver, že: „Ak je vlastníkom vozidla osoba, ktorá nie je totožná s osobou držiteľa vozidla, prevádzkovateľom vozidla je držiteľ vozidla.“. Uvedené právne posúdenie je nesprávne, pretože § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z. nebolo možné v posudzovanom prípade aplikovať. Jeho použitie je vymedzené pre konania o správnych deliktoch. Konanie o nariadení technickej kontroly mimo ustanovených lehôt však nie je konaním o správnom delikte. Správne delikty a ich ukladanie ustanovenie § 148 zákona č. 106/2018 Z.z. taxatívne vymedzuje a nariadenie technickej kontroly mimo ustanovených lehôt v tomto výpočte neuvádza. Odhliadnuc od toho, že nariadenie technickej kontroly ani nenapĺňa znaky sankcie za správny delikt. Sankciou za správny delikt by bolo až uloženie pokuty podľa ustanovenia § 148 ods. 14 písm. b) bod 9 zákona č. 106/2018 Z.z. za nepodrobenie vozidla nariadenej technickej kontrole, čo však predmetom konania v tejto veci nebolo. V dôsledku uvedeného nesprávneho právneho posúdenia považoval žalobca výrok napadnutého rozhodnutia za nezákonný a keďže na jeho základe bola žalobcovi rozhodnutím správneho orgánu uložená povinnosť bez zákonného podkladu, žalobca ako účastník administratívneho konania tým bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. 6. Podľa názoru žalobcu došlo napadnutým rozhodnutím aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keďže napadnuté rozhodnutie sa vôbec nezaoberalo zásadným odvolacím argumentom v podobe poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 zo dňa 08. 06. 2015, v ktorom dospel súd k záveru, že: „Nikoho nemožno sankcionovať za nesplnenie povinností, ktoré objektívne nemôže splniť, t. j. ak nemôže zabezpečiť dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v dôsledku toho, že prevodom vlastníctva motorového vozidla odovzdaním veci stratil dispozíciu nad vecou. Prevodom vlastníctva v zmysle súkromného práva dochádza k zmene faktického držiteľa odovzdaním veci. Nejedná sa o „zverenie“ vozidla inej osobe, ale o odovzdanie veci novému vlastníkovi. Obsahom vlastníckeho práva je mať moc nad vecou, možnosť ňou disponovať.“. Hoci sa rozhodnutie týkalo ukladania sankcie, čo predmetom tohto konania nie je, vyplýva z neho všeobecný záver, že k zmene vlastníctva vozidla dochádza v súlade s občianskym právom odovzdaním vozidla a nie na základe zápisu držiteľa do evidencie vozidiel. Súčasne sa rozhodnutie zaoberá objektívnou nemožnosťou splnenia povinností v dôsledku straty vlastníctva k motorovému vozidlu. To je aj prípad žalobcu, ktorý 25 rokov vozidlo nevlastní, nemôže ním disponovať, no napriek tomu je mu uložená povinnosť vykonať na danom vozidle technickú kontrolu. Vyjadrenia účastníkov konania 7.1 Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia, že „nie je prevádzkovateľom vozidla, pretože nie je jeho vlastníkom v dôsledku darovania v roku 2000“, potvrdili a podporili. Naopak, listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise (opakované preverenia Motorového vozidla v JISCD v evidencii vozidiel, Potvrdenie o držbe/vlastníctve Motorového vozidla, História držiteľov, Evidenčná karta vozidla Aktuálna karta) preukázali, že uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach a nemajú oporu v zákone. Žalobca ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej podľa ustanovenia § 45 ods. ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018 Z.z. a keďže tak nekonal, prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla nariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt podľa ustanovenia § 109 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. 7.2 Žalovaný zdôraznil, že podpisom darovacej zmluvy proces darovania nie je ukončený, nakoľko je potrebné doriešiť ešte ďalšie zákonmi predpísané náležitosti. Jednou z nich je oficiálne zaevidovanie zmeny vlastníctva darovanej veci, ku ktorej došlo na základe darovacej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, v príslušných evidenciách, v danom prípade v evidencii vozidiel. Bez predloženia darovacej zmluvy dopravnému inšpektorátu nemôže dôjsť k zaevidovaniu zmeny vlastníctva/držby vozidla, nakoľko vedomosť o darovacej zmluve majú len dotknuté zmluvné strany. Zmenu vlastníctva/držby vozidla je povinný nahlásiť vlastník/držiteľ vozidla na dopravnom inšpektoráte. V danom prípade žalobca ako vlastník/držiteľ, t. j. prevádzkovateľ vozidla povinnosť zmeny vlastníctva/držby predmetného vozidla, ku ktorej došlo na základe darovacej zmluvy, nevykonal. Žalovaný poukázal na § 90 ods. 1, 4, 7, 8 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom v čase podpisu darovacej zmluvy a uviedol, že žalobca ako držiteľ vozidla bol v roku 2000 povinný osobne oznámiť na dopravnom inšpektoráte prevod držby vozidla na inú osobu v lehote siedmich dní od podpisu darovacej zmluvy, t. j. najneskôr do 07. 06. 2000.
Nakoľko žalobca prevod držby vozidla nevykonal, podľa § 90 ods. 7 zákona č. 315/1996 Z.z. práva a povinnosti držiteľa vozidla zostali žalobcovi. Uvedené skutočnosti majú oporu aj v súčasnosti platnom a účinnom zákone č. 8/2009 Z. z., konkrétne v § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3, § 118 ods. 1 a ods. 2. Vlastník vozidla je osoba (fyzická, právnická), ktorá má na vozidlo právny nárok. Táto osoba je zapísaná v osvedčení o evidencii vozidla v časti II. Právny nárok na vozidlo je potvrdený vlastníckym titulom a ten mohol byť nadobudnutý rôznymi spôsobmi (kúpa, darovanie, dedičstvo,...). Vlastník vozidla má právo vozidlo predať, darovať, prenajať, alebo ináč rozhodnúť o tom, čo sa s vozidlom bude diať. Držiteľ vozidla je osoba, ktorá reálne vozidlo používa a je zapísaná v osvedčení o evidencii v časti „držiteľ osvedčenia“. Držiteľ vozidla môže byť zároveň aj vlastníkom alebo držiteľ nemusí byť vôbec totožný s vlastníkom. Ak je vlastník a držiteľ totožný, povinnosti prevádzkovateľa vozidla je povinný dodržiavať vlastník/držiteľ. V danom prípade je žalobca evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník a aj držiteľ Motorového vozidla a tento stav je stále zaznamenaný aj v Technickom preukaze číslo AB778359 a v Osvedčení o evidencii vozidla číslo F., ktoré boli vydané žalobcovi dňa 18. 10. 1999, čo znamená, že povinnosti prevádzkovateľa vozidla je povinný stále plniť žalobca ako vlastník/držiteľ. Žalovaný ani prvostupňový orgán neakceptovali, že žalobca nie je vlastníkom vozidla, nakoľko bol preukázaný opak tvrdenia žalobcu. Keďže nebol vykonaný zápis prevodu vlastníctva v evidencii vozidiel, žalobca bude až do dňa vykonania zápisu zmeny prevodu vlastníctva evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj ako držiteľ vozidla (prevádzkovateľ vozidla) v zmysle ustanovenia § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. Aj napriek nedôvodnému tvrdeniu žalobcu, že nie je vlastníkom Motorového vozidla a nenapĺňa definíciu prevádzkovateľa vozidla podľa zákona č. 106/2018 Z.z., má žalobca Motorové vozidlo stále vo svojej právnej moci, a teda je stále zodpovedný za vozidlo až do dňa, kedy bude tejto právnej dispozície k vozidlu zbavený, a to na základe zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel alebo trvalého vyradenia vozidla z cestnej premávky. 7.3 Na podporu žalovaným prezentovaného výkladu ustanovení § 2 ods. 23 a ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. a zdôraznenie a objasnenie statusu prevádzkovateľa vozidla žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z., ktoré sa síce týka konania o správnych deliktoch, avšak nakoľko je súčasťou zákona č. 106/2018 Z.z., nemôže definovať prevádzkovateľa vozidla odlišne ako iné ustanovenia predmetného zákona, čo znamená, že definuje prevádzkovateľa vozidla ako držiteľa osvedčenia v prípade, ak vlastník vozidla a držiteľ sú rôzne osoby. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie nie je meritórnym rozhodnutím vo veci, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobcu v porovnaní so stavom pred začatím administratívneho konania, a preto žalobca nebol rozhodnutím ani postupom žalovaného pri vydaní rozhodnutia ukrátený na svojich právach. 7.4 K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 žalovaný uviedol, že ide o rozdielne skutkové okolnosti (v rozsudku je uvedené: „Držba predmetného vozidla bola prevedená na budúceho držiteľa FINOX s.r.o. dňa 05. 03. 2014, k porušeniu § 6a písm. b) došlo dňa 06. 03. 2014 a k zápisu nového držiteľa dňa 07. 03. 2014.“; „...v evidenčnej karte vozidla už bol zaznačený prebiehajúci prevod držiteľa vozidla, nebolo možné spoľahlivo vyvodiť záver, kto bol v čase spáchania správneho deliktu držiteľom vozidla.“; „...firma predala predmetné motorové vozidlo dňa 05. 03. 2014, kedy auto aj odovzdala kupujúcemu a v ten istý deň aj urobili odhlásenie v evidencii motorových vozidiel“) a taktiež nie je zrejmé, či proti tomuto rozsudku nebolo podané odvolanie. 8. V replike žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými východiskami judikovanými v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 o danosti právneho významu prevodu vlastníckeho práva k vozidlu v zmysle občianskeho práva a o objektívnej nesplniteľnosti uloženej povinnosti. Žalobca zdôraznil, že nie je nositeľom povinnosti, ktorá sa mu ukladá a že štát reaguje na nesplnenie povinnosti podrobiť vozidlo STK viac ako 20 rokov po tom, čo k porušeniu tejto povinnosti malo dôjsť. Nesplnenie objektívne nesplniteľnej povinnosti je dôvodom pre následné uloženie peňažnej sankcie vo výške 165 eur v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) bod 9 zákona č. 106/2018 Z.z. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že žalobca nevyužil možnosť vyradenia vozidla pri dočasne zníženom poplatku za vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla. Naopak, žalobca túto možnosť využil a v súčasnosti je nielen vydané rozhodnutie o neexistencii vozidla, ale vozidlo je aj trvalo vyradené z evidencie, ako to vyplýva z pripojených príloh (potvrdenie zo dňa 04. 12. 2025 o vyradení Motorového vozidla z evidencie, rozhodnutie zo dňa 31. 10. 2025 o neexistencii vozidla). Posúdenie veci správnym súdom 9. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 07. 2026, keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný
dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého i prvostupňového rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil. 10. Žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie predmetnej veci žalovaným aj prvostupňovým orgánom, a to pokiaľ ide o výklad pojmu prevádzkovateľ vozidla. Zákon č. 106/2018 Z.z. v § 2 ods. 23 definuje prevádzkovateľa vozidla ako vlastníka vozidla alebo ním určeného držiteľa vozidla. Podľa § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla. Prvostupňový orgán aj žalovaný uzavreli, že podstatný je zápis žalobcu ako vlastníka a držiteľa v evidencii vozidiel aj v dokladoch vozidla, pričom ako nepodstatnú vyhodnotili žalobcom preukázanú skutočnosť, že žalobca už od roku 2000 nie je vlastníkom Motorového vozidla v dôsledku darovania tohto vozidla inej osobe (svojmu synovi). Žalovaný a prvostupňový orgán argumentovali svojou viazanosťou údajmi, ktoré sú o Motorovom vozidle zapísané v evidencii vozidiel a nesplnením povinnosti žalobcu odhlásiť Motorové vozidlo na nového vlastníka/ držiteľa. 11. Správny súd uvádza, že záver žalovaného aj prvostupňového orgánu o tom, že podstatné sú údaje evidované o Motorovom vozidle v evidencii vozidiel a v dokladoch vozidla, nemá oporu v zákone č. 106/2018 Z.z., zákone č. 8/2009 Z.z., ani v inom zákone. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu (§ 69 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore), ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. Evidencia vozidiel je teda len súhrnom zákonom stanovených údajov o vozidlách a vlastníkoch, držiteľoch vozidiel a ich zástupcoch. Pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidencii vozidiel, zákon č. 8/2009 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že takéto evidenčné úkony sú podmienkou vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych alebo obdobných (odvodených) práv k motorovému vozidlu. Práve naopak, z ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. (napr. § 111, § 114 ods. 1 a 2, § 116 ods. 2) možno vyvodiť, že zápis zmeny v evidencii vozidiel má deklaratórny charakter, teda len potvrdzuje právny stav, ktorý už vznikol skôr. Zo žiadneho zákonného ustanovenia teda nemožno vyvodiť, že evidencia motorových vozidiel má konštitutívny účinok vo vzťahu k vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu (ako žalovaný argumentoval vo svojom vyjadrení k žalobe, snažiac sa zrejme doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia). 12. Z § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla je osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I (tzv. malý technický preukaz) alebo časť II (tzv. veľký technický preukaz) alebo osoba, ktorá hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Znenie ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom motorového vozidla, teda predpokladá aj taký právny stav, kedy vlastníkom je iná osoba ako osoba zapísaná v osvedčení. 13. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť darovacou zmluvou, pričom podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo hnuteľnej veci (teda aj vozidla) nadobúda prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Pokiaľ bola uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, kupujúci nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnuté inak (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže evidenčný úkon zápisu vlastníka vozidla vykonaný orgánom Policajného zboru v evidencii vozidiel ani v dokladoch vozidla nemá konštitutívne účinky. 14. Žalobca prvostupňovému orgánu predložil darovaciu zmluvu zo dňa 31. 05. 2000, ktorou preukázal, že Motorové vozidlo daroval inej osobe (svojmu synovi) a že mu vozidlo odovzdal. V darovacej zmluve niet dohody zmluvných strán o tom, že by obdarovaný nadobudol vlastníctvo k Motorovému vozidlu iným momentom, než je moment odovzdania Motorového vozidla, ku ktorému podľa znenia darovacej zmluvy zo dňa 31. 05. 2000 medzi zmluvnými stranami došlo. Žalobca v priebehu administratívneho konania preukázal, že nie je od 31. 05. 2000 vlastníkom Motorového vozidla a že toto vozidlo bolo odovzdané obdarovanému, teda ho nemá v reálnej držbe. Prvostupňový orgán aj žalovaný nesprávne
právne posúdili tieto v administratívnom konaní zistené skutočnosti tak, že sú bez právneho významu, pokiaľ nedošlo k ich oznámeniu orgánu Policajného zboru a ich zápisu do evidencie vozidiel. 15. Vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení zákona č. 106/2018 Z.z. (napr. § 2 ods. 23) aj zákona č. 8/2009 Z.z. (napr. § 114 ods. 2) vyplýva, že jedným z oprávnení vlastníka motorového vozidla je určiť držiteľa vozidla. Na účely zákona č. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z.). Určiť držiteľa vozidla je oprávnený len vlastník vozidla. Z hľadiska posúdenia osoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. je právne relevantné, že ide o osobu uvedenú v evidencii vozidiel (a zapísanú v dokladoch vozidla), ktorej uvedenie v tejto evidencii zodpovedá vôli vlastníka vozidla. 16. V prejednávanej veci konajúce orgány nevenovali pozornosť preukázanej skutočnosti prevodu Motorového vozidla na osobu odlišnú od žalobcu a vplyv tejto skutočnosti na posúdenie postavenia žalobcu ako držiteľa Motorového vozidla. Podľa § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla. Žalobca preukázal, že nie je vlastníkom Motorového vozidla a tvrdil, že nie je ani jeho držiteľom, keďže ho reálne odovzdal obdarovanému (svojmu synovi). Skutočnosť odovzdania Motorového vozidla vyplývala z darovacej zmluvy zo dňa 31. 05. 2000. Pokiaľ žalovaný uzavrel, že žalobca má stále vozidlo vo svojej právnej moci, tento jeho záver nemá oporu v právnej úprave. Hoci podľa § 116 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je držiteľ vozidla povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru zmenu držby vozidla, neznamená to, že žalobca má stále vozidlo vo svojej právnej moci. Navyše, aby bol žalobca schopný splniť povinnosť podrobiť Motorové vozidlo technickej kontrole, musí ho mať vo svojej faktickej moci. Bez reálnej držby Motorového vozidla nie je možné od žalobcu požadovať, aby si plnil povinnosti prevádzkovateľa vozidla titulom jeho statusu držiteľa vozidla. Správne orgány nesprávne právne vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom preukazujúce, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci nebol vlastníkom Motorového vozidla, ani držiteľom vozidla určeným jeho vlastníkom (keďže vozidlo reálne odovzdal novému vlastníkovi na základe darovacej zmluvy), teda nebol prevádzkovateľom vozidla a tým ani osobou, ktorá mala povinnosť podrobiť Motorové vozidlo technickej kontrole pravidelnej. 17. Žalobca dôvodne namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí svoj výklad ustanovení § 2 ods. 23 a ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. nesprávne podporil aplikáciou § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z., ktorý nemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko jeho použitie je vymedzené pre konanie o správnych deliktoch a konanie o nariadení technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt nie je konaním o správnom delikte. Ustanovenie § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z. definuje prevádzkovateľa vozidla len v konaní o správnych deliktoch. Pre konanie o nariadení podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z., ktoré nie je konaním o správnych deliktoch (vymedzených v § 148 tohto zákona), možno vychádzať len zo všeobecnej definície prevádzkovateľa vozidla v § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. 18. Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v rámci podpory svojej argumentačnej línie o tom, že žalobca je stále držiteľom Motorového vozidla, poukazoval na ustanovenie § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2022, teda v znení už neúčinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (02. 04. 2025). Podľa tohto zákonného ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2022 na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru. Ustanovenie § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2023 ustanovuje, že ak vlastník vozidla, držiteľ vozidla alebo osoba podľa § 116a ods. 8 požiadala o zmenu držby vozidla prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, na nového držiteľa vozidla prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla dňom automatizovaného oznámenia vykonania tejto zmeny orgánom Policajného zboru. Aj z aktuálne účinného znenia zákona č. 8/2009 Z.z. možno vyvodiť, že práva a povinnosti držiteľa vozidla prechádzajú na nového držiteľa vozidla po vykonaní zmeny držiteľa v evidencii vozidiel. Uvedené však neznamená, že oznámenie žalobcu vykonané až v rámci administratívneho konania (pred vydaním prvostupňového rozhodnutia), že už nie je držiteľom Motorového vozidla, podložené darovacou zmluvou, je bez právneho významu. Prvostupňový orgán aj žalovaný sa odmietli oznámením žalobcu zaoberať s formalistickým odôvodnením, že si nesplnil povinnosť oznámiť zmenu držiteľa a vlastníka Motorového vozidla v zákonom stanovenej lehote, preto je naďalej prevádzkovateľom
motorového vozidla a darovacia zmluva nemá vplyv na nariadenie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt. Ide o nesprávne právne posúdenie žalobcom preukázaného a opakovane prezentovaného skutkového stavu. 19. Žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, preukazovanou predloženou darovacou zmluvou, že žalobca Motorové vozidlo nevlastní a nie je ani vlastníkom určeným držiteľom tohto vozidla, teda splnenie uloženej povinnosti podrobiť toto vozidlo technickej kontrole je pre žalobcu objektívne nemožné. Žalovaný len zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia, že žalobca je zapísaný v osvedčeniach a evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj držiteľ Motorového vozidla, preto je prevádzkovateľom vozidla a musí poznať svoje povinnosti a stroho skonštatoval, že správnym orgánom z darovacej zmluvy nevyplývajú žiadne záväzky a táto zmluva nemôže byť podkladom pre nenariadenie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva správna úvaha žalovaného vo vzťahu k žalobcom namietanej objektívnej nesplniteľnosti prvostupňovým rozhodnutím uloženej povinnosti, argumentačne podporenej právnymi závermi konštatovanými v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 zo dňa 08. 06. 2015. Žalovaný na túto argumentáciu žalobcu reagoval až vo vyjadrení k žalobe, čím však nie je možné zhojiť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný je povinný vo svojom rozhodnutí preskúmateľným spôsobom reagovať na všetky podstatné odvolacie námietky a v administratívnom konaní vznesené argumenty zo strany žalobcu ako účastníka konania (§ 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z.). Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Žalovaný v uvedenej časti napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku), čím ho zaťažil v tomto smere vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 20. Hoci žalobca nevysporiadanie sa s jeho podstatnou odvolacou námietkou subsumoval pod vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, správny súd nie je viazaný tým, ako v rámci žalobných bodov vytknutú vadu žalobca právne posúdi podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd je viazaný žalobnými bodmi pokiaľ ide o ich skutkové vymedzenie, právne vymedzenie - pokiaľ ide o vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež je viazaný ich rozsahom, nemôže žalobné body dopĺňať a vyhľadávať za žalobcu (pokiaľ ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe, čo je aj prejednávaný prípad). Pokiaľ ide o vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v dôsledku nevysporiadania sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, podstatné je, aby žalobca vymedzil, s ktorou jeho námietkou vznesenou v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal vôbec, resp. nedostatočne a prečo. Žaloba žalobcu v tomto smere vymedzuje žalobný bod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov jasne (nejde preto o vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy). 21. Správny súd podotýka, že prvostupňové i napadnuté rozhodnutie sú nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, keďže mu ukladajú povinnosť. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobcom spolu s replikou, správny súd tieto dôkazy nevykonal, pretože pre správny súd je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 01. 07. 2025 a žalobcom predložené dôkazy boli datované až k 31. 10. 2025 a 04. 12. 2025. Bude úlohou prvostupňového orgánu v ďalšom konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci. 22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie trpia nezákonnosťou z dôvodu, že žalovaný aj prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili a zároveň napadnuté rozhodnutie sčasti trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a ods. 3 SSP napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na postup podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z. a či žalobca napĺňa znaky zákonnej definície pojmu prevádzkovateľ vozidla podľa § 2 ods. 23 uvedeného zákona. Prvostupňový orgán pri zisťovaní skutočného stavu veci zohľadní aj skutočnosti preukázané žalobcom v rámci jeho repliky (neexistencia Motorového vozidla a jeho vyradenie z prevádzky). Ak prvostupňový orgán dospeje k záveru, že je potrebné postupovať podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z., vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v §
46 a § 47 správneho poriadku, v ktorom sa dôsledne vysporiada so všetkými žalobcom vznesenými argumentami, námietkami a predloženými alebo označenými dôkazmi, pričom bude rešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku. 23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.