{"guid": "875b5255-026d-4164-a8e5-09b5dbe87973:076aca93-55aa-4370-b4f8-3f4a43af220c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1", "spisova_znacka": "6S/53/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/53/2025 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2026, sp. zn. 6S/53/2025, ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1", "identifikacne_cislo": "0825100722", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-109.odsek-3", "nazov": "§ 109 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-109.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/106-2018/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-109.odsek-1", "nazov": "§ 109 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-109.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/106-2018/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2018/106#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/076aca93-55aa-4370-b4f8-3f4a43af220c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/53/2025\n0825100722\n29. 07. 2026\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0825100722.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX. XX. XXXX, C. D. XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Michal Urban, advokát, Šafárikova 12, 911\n08 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3,\n911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2025/025357-002\nzo dňa 01. 07. 2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TNOOP2-2025/025357-002 zo dňa 01. 07. 2025, v znení opravy chyby v písaní č. OU-TNOOP2-2025/025357-005, aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Okresného úradu\nTrenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-OCDPK-2025/010174-008 zo dňa\n02. 04. 2025 ruší a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový\norgán“) vydal dňa 06. 02. 2025 rozkaz číslo OU-TN OCDPK-2025/010174 o nariadení technickej kontroly\nmimo ustanovených lehôt, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla s EČV: E., druh: osobné\nvozidlo, kategória: M1 osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča, druh motora:\nzážihový, značka: FIAT, VIN: 323310, dátum prvej evidencie: 02. 04. 1986, dátum prvej evidencie v\nSR: 02. 04. 1986 (ďalej len „Motorové vozidlo“), nariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo\nustanovených lehôt v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozkazu podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č.\n106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen zákon č. 106/2018 Z.z.“) v nadväznosti na § 48 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky č. 137/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly.\n2. Proti rozkazu zo dňa 06. 02. 2025 podal žalobca odpor. Prvostupňový orgán preveril Motorové vozidlo\nv jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) v evidencii vozidiel a zistil,\nže Motorové vozidlo má evidovaný stav „v premávke“ a ako vlastník a držiteľ vozidla je evidovaný\nžalobca. Posledná zmena v evidencii vozidiel je evidovaná dňa 18. 10. 1999, kedy došlo k výmene\ntabuľky evidenčného čísla. Prvostupňový orgán vyzval žalobcu, aby preukázal, že nie je držiteľom\nMotorového vozidla.\n3. Po vyjadrení žalobcu a opätovnom preverení Motorového vozidla v JISCD v evidencii\nvozidiel prvostupňový orgán dňa 02. 04. 2025 vydal rozhodnutie o nariadení technickej kontroly\nmimo ustanovených lehôt č. OU-TN-OCDPK-2025/010174-008 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),\n\nktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi Motorového vozidla nariadil vykonanie technickej kontroly\npravidelnej mimo ustanovených lehôt v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový\norgán dospel k záveru že podľa údajov zistených v JISCD v evidencii vozidiel, ktorou je prvostupňový\norgán viazaný, je Motorové vozidlo naďalej evidované v stave v premávke a žalobca je jeho vlastníkom\na držiteľom, pričom vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidiel. Žalobca nepreukázal, že Motorové\nvozidlo už nevlastní, ani že už nie je držiteľom Motorového vozidla. Ak žalobca Motorové vozidlo daroval\nsynovi, nesplnil si povinnosť odhlásiť vozidlo na nového držiteľa, respektíve vlastníka. Podľa § 118\nods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 8/2009 Z.z.“) prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla na osobu, na ktorú sa držba\nvozidla previedla až vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom\nPolicajného zboru, ku ktorému podľa zistených skutočností nedošlo. Zároveň podľa § 2 ods. 24 zákona\nč. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá\nje zapísaná v dokladoch vozidla. Samotná darovacia zmluva bez zápisu nového držiteľa do evidencie\nvozidiel a do dokladov vozidla nezakladá prechod práv a povinností k motorovému vozidlu z hľadiska\nevidencie vozidiel.\n4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TNOOP2-2025/025357-002 zo dňa 01. 07. 2025, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Žalovaný s poukazom na § 2 ods. 23 a ods. 24 a § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018\nZ.z. uviedol, že prevádzkovateľom vozidla je držiteľ vozidla (osvedčenia), ak vlastník a držiteľ vozidla sú\nrôzne osoby. Ak je vlastníkom a držiteľom vozidla tá istá osoba, prevádzkovateľom vozidla je vlastník\na zároveň držiteľ vozidla. Viacnásobným preverením Motorového vozidla prvostupňovým orgánom v\nJISCD v evidencii vozidiel bolo zistené, že vozidlo má stále evidovaný status „v premávke“ a ako jediný\nvlastník a zároveň aj držiteľ vozidla, t. j. prevádzkovateľ vozidla je stále evidovaný žalobca. Rovnaké\núdaje vyplývajú aj z dokumentu „História držiteľov“ Motorového vozidla, ktorý bol žalovanému zaslaný\nOkresným dopravným inšpektorátom v Ilave, ako aj z potvrdenia o držbe/vlastníctve Motorového vozidla\nzo dňa 20. 03. 2025, ktorý predložil žalobca. Žalobca sa na základe predloženej darovacej zmluvy\nzo dňa 31. 05. 2000 dobrovoľne vzdal dispozície k Motorovému vozidlu, ale keďže nebol vykonaný\nzápis prevodu vlastníctva v evidencii vozidiel, žalobca bude až do dňa vykonania zápisu prevodu\nvlastníctva evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj ako držiteľ vozidla (prevádzkovateľ vozidla)\nv zmysle § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. Žalobca má Motorové vozidlo stále vo svojej právnej\nmoci a je zodpovedný za vozidlo do dňa, kedy bude tejto právnej dispozície k Motorovému vozidlu\nzbavený, a to na základe zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel alebo trvalého vyradenia vozidla\nz cestnej premávky. Predmetná darovacia zmluva je dokument súkromnoprávnej povahy a upravuje\nvzťahy medzi žalobcom ako darcom a na druhej strane obdarovaným (syn žalobcu). Bez ohľadu na to,\naký právny stav vznikol podľa Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako prevádzkovateľom vozidla\n(darcom) a obdarovaným, v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z. je žalobca stále evidovaný ako vlastník\na zároveň držiteľ Motorového vozidla, teda prevádzkovateľ vozidla. Správnym orgánom nevyplývajú z\ndarovacej zmluvy žiadne záväzky a túto nie je možné vnímať ako podklad pre to, aby správny orgán\nnenariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt, respektíve ako právny\nrámec zaväzujúci správne orgány.\nSprávna žaloba\n5. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia\naj prvostupňového rozhodnutia a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že v\nadministratívnom konaní kúpnou zmluvou preukázal, že prestal byť vlastníkom Motorového vozidla v\nroku 2000, pretože vozidlo daroval. Správny orgán toto skutkové východisko akceptoval, teda vychádzal\nz toho, že žalobca nie je vlastníkom vozidla. Napriek tomu, že za danej situácie žalobca nenapĺňal\nzákonnú definíciu prevádzkovateľa vozidla (§ 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z.), bola žalobcovi\nuložená povinnosť, ktorú zákon umožňuje uložiť len prevádzkovateľovi vozidla (§ 109 ods. 2 zákona\nč. 106/2018 Z.z. veta prvá). Uvedený záver prvostupňového orgánu žalobca namietal v odvolaní s\ntým, že prvostupňové rozhodnutie nerozlišuje medzi osobou prevádzkovateľa a osobou držiteľa vozidla.\nUkladá povinnosť, ktorú má prevádzkovateľ vozidla na základe záveru, že žalobcu v dôsledku zápisu\nv dokladoch vozidla považuje za držiteľa vozidla. Pritom zo samotného zákona č. 106/2018 Z.z. je\nzrejmé, že tento osobu prevádzkovateľa vozidla a osobu držiteľa vozidla definuje odlišne. Žalovaný sa\ns touto argumentáciou žalobcu vysporiadal aplikáciou ustanovenia § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018\nZ.z., podľa ktorého v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla je prevádzkovateľom vozidla\n\ndržiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako\ndržiteľ osvedčenia sú rôzne osoby. Na základe uvedeného ustanovenia žalovaný prijal záver, že: „Ak je\nvlastníkom vozidla osoba, ktorá nie je totožná s osobou držiteľa vozidla, prevádzkovateľom vozidla je\ndržiteľ vozidla.“. Uvedené právne posúdenie je nesprávne, pretože § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z.\nnebolo možné v posudzovanom prípade aplikovať. Jeho použitie je vymedzené pre konania o správnych\ndeliktoch. Konanie o nariadení technickej kontroly mimo ustanovených lehôt však nie je konaním o\nsprávnom delikte. Správne delikty a ich ukladanie ustanovenie § 148 zákona č. 106/2018 Z.z. taxatívne\nvymedzuje a nariadenie technickej kontroly mimo ustanovených lehôt v tomto výpočte neuvádza.\nOdhliadnuc od toho, že nariadenie technickej kontroly ani nenapĺňa znaky sankcie za správny delikt.\nSankciou za správny delikt by bolo až uloženie pokuty podľa ustanovenia § 148 ods. 14 písm. b) bod\n9 zákona č. 106/2018 Z.z. za nepodrobenie vozidla nariadenej technickej kontrole, čo však predmetom\nkonania v tejto veci nebolo. V dôsledku uvedeného nesprávneho právneho posúdenia považoval žalobca\nvýrok napadnutého rozhodnutia za nezákonný a keďže na jeho základe bola žalobcovi rozhodnutím\nsprávneho orgánu uložená povinnosť bez zákonného podkladu, žalobca ako účastník administratívneho\nkonania tým bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach.\n6. Podľa názoru žalobcu došlo napadnutým rozhodnutím aj k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, keďže napadnuté rozhodnutie sa vôbec nezaoberalo zásadným\nodvolacím argumentom v podobe poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n23S/275/2014 zo dňa 08. 06. 2015, v ktorom dospel súd k záveru, že: „Nikoho nemožno sankcionovať za\nnesplnenie povinností, ktoré objektívne nemôže splniť, t. j. ak nemôže zabezpečiť dodržiavanie pravidiel\ncestnej premávky v dôsledku toho, že prevodom vlastníctva motorového vozidla odovzdaním veci stratil\ndispozíciu nad vecou. Prevodom vlastníctva v zmysle súkromného práva dochádza k zmene faktického\ndržiteľa odovzdaním veci. Nejedná sa o „zverenie“ vozidla inej osobe, ale o odovzdanie veci novému\nvlastníkovi. Obsahom vlastníckeho práva je mať moc nad vecou, možnosť ňou disponovať.“. Hoci sa\nrozhodnutie týkalo ukladania sankcie, čo predmetom tohto konania nie je, vyplýva z neho všeobecný\nzáver, že k zmene vlastníctva vozidla dochádza v súlade s občianskym právom odovzdaním vozidla\na nie na základe zápisu držiteľa do evidencie vozidiel. Súčasne sa rozhodnutie zaoberá objektívnou\nnemožnosťou splnenia povinností v dôsledku straty vlastníctva k motorovému vozidlu. To je aj prípad\nžalobcu, ktorý 25 rokov vozidlo nevlastní, nemôže ním disponovať, no napriek tomu je mu uložená\npovinnosť vykonať na danom vozidle technickú kontrolu.\nVyjadrenia účastníkov konania\n7.1 Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkových a právnych záveroch\nuvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho\ntvrdenia, že „nie je prevádzkovateľom vozidla, pretože nie je jeho vlastníkom v dôsledku darovania v\nroku 2000“, potvrdili a podporili. Naopak, listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise\n(opakované preverenia Motorového vozidla v JISCD v evidencii vozidiel, Potvrdenie o držbe/vlastníctve\nMotorového vozidla, História držiteľov, Evidenčná karta vozidla Aktuálna karta) preukázali, že uvedené\ntvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach a nemajú oporu v zákone. Žalobca\nako prevádzkovateľ vozidla bol povinný podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej\npodľa ustanovenia § 45 ods. ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018 Z.z. a keďže tak\nnekonal, prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla\nnariadil vykonanie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt podľa ustanovenia § 109\nods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z.\n7.2 Žalovaný zdôraznil, že podpisom darovacej zmluvy proces darovania nie je ukončený, nakoľko je\npotrebné doriešiť ešte ďalšie zákonmi predpísané náležitosti. Jednou z nich je oficiálne zaevidovanie\nzmeny vlastníctva darovanej veci, ku ktorej došlo na základe darovacej zmluvy v zmysle Občianskeho\nzákonníka, v príslušných evidenciách, v danom prípade v evidencii vozidiel. Bez predloženia darovacej\nzmluvy dopravnému inšpektorátu nemôže dôjsť k zaevidovaniu zmeny vlastníctva/držby vozidla,\nnakoľko vedomosť o darovacej zmluve majú len dotknuté zmluvné strany. Zmenu vlastníctva/držby\nvozidla je povinný nahlásiť vlastník/držiteľ vozidla na dopravnom inšpektoráte. V danom prípade žalobca\nako vlastník/držiteľ, t. j. prevádzkovateľ vozidla povinnosť zmeny vlastníctva/držby predmetného vozidla,\nku ktorej došlo na základe darovacej zmluvy, nevykonal. Žalovaný poukázal na § 90 ods. 1, 4, 7, 8\nzákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom v čase podpisu darovacej zmluvy a uviedol, že žalobca ako\ndržiteľ vozidla bol v roku 2000 povinný osobne oznámiť na dopravnom inšpektoráte prevod držby vozidla\nna inú osobu v lehote siedmich dní od podpisu darovacej zmluvy, t. j. najneskôr do 07. 06. 2000.\n\nNakoľko žalobca prevod držby vozidla nevykonal, podľa § 90 ods. 7 zákona č. 315/1996 Z.z. práva a\npovinnosti držiteľa vozidla zostali žalobcovi. Uvedené skutočnosti majú oporu aj v súčasnosti platnom\na účinnom zákone č. 8/2009 Z. z., konkrétne v § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3, § 118 ods. 1\na ods. 2. Vlastník vozidla je osoba (fyzická, právnická), ktorá má na vozidlo právny nárok. Táto osoba\nje zapísaná v osvedčení o evidencii vozidla v časti II. Právny nárok na vozidlo je potvrdený vlastníckym\ntitulom a ten mohol byť nadobudnutý rôznymi spôsobmi (kúpa, darovanie, dedičstvo,...). Vlastník vozidla\nmá právo vozidlo predať, darovať, prenajať, alebo ináč rozhodnúť o tom, čo sa s vozidlom bude diať.\nDržiteľ vozidla je osoba, ktorá reálne vozidlo používa a je zapísaná v osvedčení o evidencii v časti\n„držiteľ osvedčenia“. Držiteľ vozidla môže byť zároveň aj vlastníkom alebo držiteľ nemusí byť vôbec\ntotožný s vlastníkom. Ak je vlastník a držiteľ totožný, povinnosti prevádzkovateľa vozidla je povinný\ndodržiavať vlastník/držiteľ. V danom prípade je žalobca evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník a aj\ndržiteľ Motorového vozidla a tento stav je stále zaznamenaný aj v Technickom preukaze číslo AB778359\na v Osvedčení o evidencii vozidla číslo F., ktoré boli vydané žalobcovi dňa 18. 10. 1999, čo znamená,\nže povinnosti prevádzkovateľa vozidla je povinný stále plniť žalobca ako vlastník/držiteľ. Žalovaný ani\nprvostupňový orgán neakceptovali, že žalobca nie je vlastníkom vozidla, nakoľko bol preukázaný opak\ntvrdenia žalobcu. Keďže nebol vykonaný zápis prevodu vlastníctva v evidencii vozidiel, žalobca bude až\ndo dňa vykonania zápisu zmeny prevodu vlastníctva evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj ako\ndržiteľ vozidla (prevádzkovateľ vozidla) v zmysle ustanovenia § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. Aj\nnapriek nedôvodnému tvrdeniu žalobcu, že nie je vlastníkom Motorového vozidla a nenapĺňa definíciu\nprevádzkovateľa vozidla podľa zákona č. 106/2018 Z.z., má žalobca Motorové vozidlo stále vo svojej\nprávnej moci, a teda je stále zodpovedný za vozidlo až do dňa, kedy bude tejto právnej dispozície\nk vozidlu zbavený, a to na základe zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel alebo trvalého vyradenia\nvozidla z cestnej premávky.\n7.3 Na podporu žalovaným prezentovaného výkladu ustanovení § 2 ods. 23 a ods. 24 zákona č.\n106/2018 Z.z. a zdôraznenie a objasnenie statusu prevádzkovateľa vozidla žalovaný poukázal aj na\nustanovenie § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z., ktoré sa síce týka konania o správnych deliktoch,\navšak nakoľko je súčasťou zákona č. 106/2018 Z.z., nemôže definovať prevádzkovateľa vozidla odlišne\nako iné ustanovenia predmetného zákona, čo znamená, že definuje prevádzkovateľa vozidla ako držiteľa\nosvedčenia v prípade, ak vlastník vozidla a držiteľ sú rôzne osoby. Podľa názoru žalovaného napadnuté\nrozhodnutie nie je meritórnym rozhodnutím vo veci, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobcu\nv porovnaní so stavom pred začatím administratívneho konania, a preto žalobca nebol rozhodnutím ani\npostupom žalovaného pri vydaní rozhodnutia ukrátený na svojich právach.\n7.4 K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 žalovaný\nuviedol, že ide o rozdielne skutkové okolnosti (v rozsudku je uvedené: „Držba predmetného vozidla bola\nprevedená na budúceho držiteľa FINOX s.r.o. dňa 05. 03. 2014, k porušeniu § 6a písm. b) došlo dňa 06.\n03. 2014 a k zápisu nového držiteľa dňa 07. 03. 2014.“; „...v evidenčnej karte vozidla už bol zaznačený\nprebiehajúci prevod držiteľa vozidla, nebolo možné spoľahlivo vyvodiť záver, kto bol v čase spáchania\nsprávneho deliktu držiteľom vozidla.“; „...firma predala predmetné motorové vozidlo dňa 05. 03. 2014,\nkedy auto aj odovzdala kupujúcemu a v ten istý deň aj urobili odhlásenie v evidencii motorových vozidiel“)\na taktiež nie je zrejmé, či proti tomuto rozsudku nebolo podané odvolanie.\n8. V replike žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými východiskami\njudikovanými v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014 o danosti právneho\nvýznamu prevodu vlastníckeho práva k vozidlu v zmysle občianskeho práva a o objektívnej\nnesplniteľnosti uloženej povinnosti. Žalobca zdôraznil, že nie je nositeľom povinnosti, ktorá sa mu ukladá\na že štát reaguje na nesplnenie povinnosti podrobiť vozidlo STK viac ako 20 rokov po tom, čo k porušeniu\ntejto povinnosti malo dôjsť. Nesplnenie objektívne nesplniteľnej povinnosti je dôvodom pre následné\nuloženie peňažnej sankcie vo výške 165 eur v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) bod 9 zákona č. 106/2018\nZ.z. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že žalobca nevyužil možnosť vyradenia vozidla\npri dočasne zníženom poplatku za vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla. Naopak, žalobca túto\nmožnosť využil a v súčasnosti je nielen vydané rozhodnutie o neexistencii vozidla, ale vozidlo je aj trvalo\nvyradené z evidencie, ako to vyplýva z pripojených príloh (potvrdenie zo dňa 04. 12. 2025 o vyradení\nMotorového vozidla z evidencie, rozhodnutie zo dňa 31. 10. 2025 o neexistencii vozidla).\nPosúdenie veci správnym súdom\n9. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.\n07. 2026, keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný\n\ndôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého\ni prvostupňového rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil.\n10. Žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie predmetnej veci žalovaným aj\nprvostupňovým orgánom, a to pokiaľ ide o výklad pojmu prevádzkovateľ vozidla. Zákon č. 106/2018\nZ.z. v § 2 ods. 23 definuje prevádzkovateľa vozidla ako vlastníka vozidla alebo ním určeného držiteľa\nvozidla. Podľa § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba, na ktorú je vozidlo\nprihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla. Prvostupňový orgán aj žalovaný\nuzavreli, že podstatný je zápis žalobcu ako vlastníka a držiteľa v evidencii vozidiel aj v dokladoch vozidla,\npričom ako nepodstatnú vyhodnotili žalobcom preukázanú skutočnosť, že žalobca už od roku 2000 nie je\nvlastníkom Motorového vozidla v dôsledku darovania tohto vozidla inej osobe (svojmu synovi). Žalovaný\na prvostupňový orgán argumentovali svojou viazanosťou údajmi, ktoré sú o Motorovom vozidle zapísané\nv evidencii vozidiel a nesplnením povinnosti žalobcu odhlásiť Motorové vozidlo na nového vlastníka/\ndržiteľa.\n11. Správny súd uvádza, že záver žalovaného aj prvostupňového orgánu o tom, že podstatné sú údaje\nevidované o Motorovom vozidle v evidencii vozidiel a v dokladoch vozidla, nemá oporu v zákone č.\n106/2018 Z.z., zákone č. 8/2009 Z.z., ani v inom zákone. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.\nevidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu (§ 69 zákona č.\n171/1993 Z.z. o Policajnom zbore), ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel,\ndržiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách\noprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných\ndokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. Evidencia vozidiel\nje teda len súhrnom zákonom stanovených údajov o vozidlách a vlastníkoch, držiteľoch vozidiel a ich\nzástupcoch. Pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidencii vozidiel,\nzákon č. 8/2009 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že takéto evidenčné\núkony sú podmienkou vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych alebo obdobných (odvodených) práv\nk motorovému vozidlu. Práve naopak, z ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. (napr. § 111, § 114 ods. 1\na 2, § 116 ods. 2) možno vyvodiť, že zápis zmeny v evidencii vozidiel má deklaratórny charakter, teda\nlen potvrdzuje právny stav, ktorý už vznikol skôr. Zo žiadneho zákonného ustanovenia teda nemožno\nvyvodiť, že evidencia motorových vozidiel má konštitutívny účinok vo vzťahu k vzniku, zmene alebo\nzániku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu (ako žalovaný argumentoval vo svojom vyjadrení\nk žalobe, snažiac sa zrejme doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia).\n12. Z § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla je osoba zapísaná\nv osvedčení o evidencii časť I (tzv. malý technický preukaz) alebo časť II (tzv. veľký technický preukaz)\nalebo osoba, ktorá hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Znenie\nustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o evidencii\nčasť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom motorového vozidla, teda predpokladá aj taký právny stav,\nkedy vlastníkom je iná osoba ako osoba zapísaná v osvedčení.\n13. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť darovacou zmluvou,\npričom podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo hnuteľnej veci (teda aj vozidla)\nnadobúda prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.\nPokiaľ bola uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému\nvozidlu, kupujúci nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnuté\ninak (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže evidenčný úkon zápisu vlastníka vozidla vykonaný\norgánom Policajného zboru v evidencii vozidiel ani v dokladoch vozidla nemá konštitutívne účinky.\n14. Žalobca prvostupňovému orgánu predložil darovaciu zmluvu zo dňa 31. 05. 2000, ktorou preukázal,\nže Motorové vozidlo daroval inej osobe (svojmu synovi) a že mu vozidlo odovzdal. V darovacej zmluve\nniet dohody zmluvných strán o tom, že by obdarovaný nadobudol vlastníctvo k Motorovému vozidlu\niným momentom, než je moment odovzdania Motorového vozidla, ku ktorému podľa znenia darovacej\nzmluvy zo dňa 31. 05. 2000 medzi zmluvnými stranami došlo. Žalobca v priebehu administratívneho\nkonania preukázal, že nie je od 31. 05. 2000 vlastníkom Motorového vozidla a že toto vozidlo bolo\nodovzdané obdarovanému, teda ho nemá v reálnej držbe. Prvostupňový orgán aj žalovaný nesprávne\n\nprávne posúdili tieto v administratívnom konaní zistené skutočnosti tak, že sú bez právneho významu,\npokiaľ nedošlo k ich oznámeniu orgánu Policajného zboru a ich zápisu do evidencie vozidiel.\n15. Vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho\nplody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení zákona č. 106/2018 Z.z.\n(napr. § 2 ods. 23) aj zákona č. 8/2009 Z.z. (napr. § 114 ods. 2) vyplýva, že jedným z oprávnení vlastníka\nmotorového vozidla je určiť držiteľa vozidla. Na účely zákona č. 106/2018 Z.z. je držiteľom vozidla osoba,\nna ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24\nzákona č. 106/2018 Z.z.). Určiť držiteľa vozidla je oprávnený len vlastník vozidla. Z hľadiska posúdenia\nosoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. je právne relevantné, že ide o\nosobu uvedenú v evidencii vozidiel (a zapísanú v dokladoch vozidla), ktorej uvedenie v tejto evidencii\nzodpovedá vôli vlastníka vozidla.\n16. V prejednávanej veci konajúce orgány nevenovali pozornosť preukázanej skutočnosti prevodu\nMotorového vozidla na osobu odlišnú od žalobcu a vplyv tejto skutočnosti na posúdenie postavenia\nžalobcu ako držiteľa Motorového vozidla. Podľa § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z. prevádzkovateľom\nvozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla. Žalobca preukázal, že nie je vlastníkom\nMotorového vozidla a tvrdil, že nie je ani jeho držiteľom, keďže ho reálne odovzdal obdarovanému\n(svojmu synovi). Skutočnosť odovzdania Motorového vozidla vyplývala z darovacej zmluvy zo dňa\n31. 05. 2000. Pokiaľ žalovaný uzavrel, že žalobca má stále vozidlo vo svojej právnej moci, tento\njeho záver nemá oporu v právnej úprave. Hoci podľa § 116 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je držiteľ\nvozidla povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru zmenu držby vozidla, neznamená to, že\nžalobca má stále vozidlo vo svojej právnej moci. Navyše, aby bol žalobca schopný splniť povinnosť\npodrobiť Motorové vozidlo technickej kontrole, musí ho mať vo svojej faktickej moci. Bez reálnej držby\nMotorového vozidla nie je možné od žalobcu požadovať, aby si plnil povinnosti prevádzkovateľa vozidla\ntitulom jeho statusu držiteľa vozidla. Správne orgány nesprávne právne vyhodnotili dôkazy predložené\nžalobcom preukazujúce, že v čase rozhodnom pre posúdenie veci nebol vlastníkom Motorového vozidla,\nani držiteľom vozidla určeným jeho vlastníkom (keďže vozidlo reálne odovzdal novému vlastníkovi\nna základe darovacej zmluvy), teda nebol prevádzkovateľom vozidla a tým ani osobou, ktorá mala\npovinnosť podrobiť Motorové vozidlo technickej kontrole pravidelnej.\n17. Žalobca dôvodne namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí svoj výklad ustanovení § 2 ods. 23\na ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z. nesprávne podporil aplikáciou § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z.,\nktorý nemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko jeho použitie je vymedzené pre konanie o správnych\ndeliktoch a konanie o nariadení technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt nie je konaním\no správnom delikte. Ustanovenie § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z. definuje prevádzkovateľa\nvozidla len v konaní o správnych deliktoch. Pre konanie o nariadení podrobiť vozidlo technickej kontrole\npravidelnej mimo ustanovených lehôt podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z., ktoré\nnie je konaním o správnych deliktoch (vymedzených v § 148 tohto zákona), možno vychádzať len zo\nvšeobecnej definície prevádzkovateľa vozidla v § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z.\n18. Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v rámci podpory svojej argumentačnej línie o tom, že\nžalobca je stále držiteľom Motorového vozidla, poukazoval na ustanovenie § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009\nZ.z. v znení účinnom do 31. 12. 2022, teda v znení už neúčinnom v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia (02. 04. 2025). Podľa tohto zákonného ustanovenia v znení účinnom do 31. 12. 2022 na\nosobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním\nzápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru. Ustanovenie\n§ 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2023 ustanovuje, že ak vlastník vozidla,\ndržiteľ vozidla alebo osoba podľa § 116a ods. 8 požiadala o zmenu držby vozidla prostredníctvom\nelektronickej služby zavedenej na tento účel, na nového držiteľa vozidla prechádzajú práva a povinnosti\ndržiteľa vozidla dňom automatizovaného oznámenia vykonania tejto zmeny orgánom Policajného\nzboru. Aj z aktuálne účinného znenia zákona č. 8/2009 Z.z. možno vyvodiť, že práva a povinnosti\ndržiteľa vozidla prechádzajú na nového držiteľa vozidla po vykonaní zmeny držiteľa v evidencii vozidiel.\nUvedené však neznamená, že oznámenie žalobcu vykonané až v rámci administratívneho konania\n(pred vydaním prvostupňového rozhodnutia), že už nie je držiteľom Motorového vozidla, podložené\ndarovacou zmluvou, je bez právneho významu. Prvostupňový orgán aj žalovaný sa odmietli oznámením\nžalobcu zaoberať s formalistickým odôvodnením, že si nesplnil povinnosť oznámiť zmenu držiteľa\na vlastníka Motorového vozidla v zákonom stanovenej lehote, preto je naďalej prevádzkovateľom\n\nmotorového vozidla a darovacia zmluva nemá vplyv na nariadenie technickej kontroly pravidelnej\nmimo ustanovených lehôt. Ide o nesprávne právne posúdenie žalobcom preukázaného a opakovane\nprezentovaného skutkového stavu.\n19. Žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, preukazovanou\npredloženou darovacou zmluvou, že žalobca Motorové vozidlo nevlastní a nie je ani vlastníkom\nurčeným držiteľom tohto vozidla, teda splnenie uloženej povinnosti podrobiť toto vozidlo technickej\nkontrole je pre žalobcu objektívne nemožné. Žalovaný len zopakoval argumentáciu z prvostupňového\nrozhodnutia, že žalobca je zapísaný v osvedčeniach a evidovaný v evidencii vozidiel ako vlastník aj\ndržiteľ Motorového vozidla, preto je prevádzkovateľom vozidla a musí poznať svoje povinnosti a stroho\nskonštatoval, že správnym orgánom z darovacej zmluvy nevyplývajú žiadne záväzky a táto zmluva\nnemôže byť podkladom pre nenariadenie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt.\nZ napadnutého rozhodnutia nevyplýva správna úvaha žalovaného vo vzťahu k žalobcom namietanej\nobjektívnej nesplniteľnosti prvostupňovým rozhodnutím uloženej povinnosti, argumentačne podporenej\nprávnymi závermi konštatovanými v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/275/2014\nzo dňa 08. 06. 2015. Žalovaný na túto argumentáciu žalobcu reagoval až vo vyjadrení k žalobe,\nčím však nie je možné zhojiť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný je povinný\nvo svojom rozhodnutí preskúmateľným spôsobom reagovať na všetky podstatné odvolacie námietky\na v administratívnom konaní vznesené argumenty zo strany žalobcu ako účastníka konania (§ 47 ods.\n3 správneho poriadku v spojení s § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z.). Z odôvodnenia rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Žalovaný v uvedenej časti napadnuté rozhodnutie nedostatočne\nodôvodnil (v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku), čím ho zaťažil v tomto smere vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n20. Hoci žalobca nevysporiadanie sa s jeho podstatnou odvolacou námietkou subsumoval pod vadu\npodstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, správny súd nie je viazaný\ntým, ako v rámci žalobných bodov vytknutú vadu žalobca právne posúdi podľa § 191 ods. 1 SSP.\nSprávny súd je viazaný žalobnými bodmi pokiaľ ide o ich skutkové vymedzenie, právne vymedzenie\n- pokiaľ ide o vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež je viazaný ich rozsahom, nemôže\nžalobné body dopĺňať a vyhľadávať za žalobcu (pokiaľ ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe,\nčo je aj prejednávaný prípad). Pokiaľ ide o vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v dôsledku nevysporiadania sa s podstatnou odvolacou\nargumentáciou žalobcu, podstatné je, aby žalobca vymedzil, s ktorou jeho námietkou vznesenou\nv odvolaní sa žalovaný nevysporiadal vôbec, resp. nedostatočne a prečo. Žaloba žalobcu v tomto smere\nvymedzuje žalobný bod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov jasne (nejde preto\no vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy).\n21. Správny súd podotýka, že prvostupňové i napadnuté rozhodnutie sú nepochybne spôsobilé\nzasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, keďže mu ukladajú povinnosť. Pokiaľ ide\no dôkazy predložené žalobcom spolu s replikou, správny súd tieto dôkazy nevykonal, pretože pre\nsprávny súd je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 01. 07. 2025 a žalobcom predložené dôkazy\nboli datované až k 31. 10. 2025 a 04. 12. 2025. Bude úlohou prvostupňového orgánu v ďalšom konaní\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci.\n22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná,\nnakoľko napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie trpia nezákonnosťou z dôvodu, že žalovaný\naj prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili a zároveň napadnuté rozhodnutie sčasti trpí\nnepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d)\na ods. 3 SSP napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP\nvec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového\norgánu opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na postup podľa § 109 ods. 1 a ods. 3 zákona\nč. 106/2018 Z.z. a či žalobca napĺňa znaky zákonnej definície pojmu prevádzkovateľ vozidla podľa\n§ 2 ods. 23 uvedeného zákona. Prvostupňový orgán pri zisťovaní skutočného stavu veci zohľadní\naj skutočnosti preukázané žalobcom v rámci jeho repliky (neexistencia Motorového vozidla a jeho\nvyradenie z prevádzky). Ak prvostupňový orgán dospeje k záveru, že je potrebné postupovať podľa\n§ 109 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z., vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v §\n\n46 a § 47 správneho poriadku, v ktorom sa dôsledne vysporiada so všetkými žalobcom vznesenými\nargumentami, námietkami a predloženými alebo označenými dôkazmi, pričom bude rešpektovať právny\nnázor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku.\n23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak,\nže žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv rozsahu 100 % a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej\nBystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}