Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6S/23/2025 0825100337 29. 07. 2026 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. E. XXX, 972 02, zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. k. SPUSR-021458/2024, č. z. Z-PUSR-011331/2025 zo dňa 18. 02. 2025, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 10
Administratívne konanie a napadnuté opatrenie 1. Žalobca listom zo dňa 11. 04. 2023 informoval Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) o umiestnení mobiliára s názvom „Vonkajšia expozícia – Bojnice hracie prvky pre deti a prístupové plochy“ podľa projektovej dokumentácie z 03/2023 na stavbe „Oporné steny a oplotenie pozemku“. 2. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 11, § 30 ods. 4 a § 41 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) vydal dňa 10. 05. 2023 záväzné stanovisko č. KPÚTN-2023/8916-3/32433/REH (ďalej len „prvostupňové opatrenie“), ktorým s umiestnením mobiliára nesúhlasil. V odôvodnení uviedol, že oporné steny a oplotenie povolil záväzným stanoviskom č. KPÚTN-2020/17127-4/70076/REH zo dňa 03. 09. 2020 s podmienkami, že mobiliár do daných terás je nutné riešiť v širšom kontexte danej lokality s vysokým nárokom na architektonické riešenie materiálov a tak, aby vytvárali vhodný nástupný priestor do pôvodne prírodného prostredia Bažantnice a výškové usporiadanie mobiliára (detských atrakcií) musí byť volené tak, aby bol zachovaný priehľad do krajiny a zároveň pohľad z krajiny na hrad s areálom. Návrh mobiliára požadoval prvostupňový správny orgán vopred predložiť na schválenie. List žalobcu posúdil prvostupňový správny orgán ako žiadosť o konzultáciu a schválenie predmetných prvkov. S osadením vonkajšej expozície nesúhlasil, pretože navrhované prvky nerešpektujú prírodné prostredie lokality,
svojou veľkosťou zasahujú do pohľadu na Bažantnicu a svojou výškou (3,5 – 4,6m nad terasy, čo je 6,5 – 7,6m nad komunikáciu) zasahujú nad hradby (NKP Opevnenie mestské), čím narúšajú pohľad na túto pamiatku. Zároveň vytvárajú zábavný detský park s rozprávkovými prvkami a degradujú lokalitu pôvodne prírodného prostredia okolo hradu, čím spôsobujú nepriaznivé zmeny stavu ochranného pásma okolia národnej kultúrnej pamiatky. Žalobca vopred neprerokoval predmetné prvky s prvostupňovým správnym orgánom, ako to bolo požadované v bode 6 záväzného stanoviska zo dňa 03. 09. 2020, a zábavné prvky už postavil na dané terasy. 3. Žalobca požiadal o preskúmanie prvostupňového opatrenia, na základe čoho žalovaný podľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona vydal dňa 18. 02. 2025 záväzné stanovisko č. k. S-PUSR-021458/2024, č. z. Z-PUSR-011331/2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým prvostupňové opatrenie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení citoval podmienky predošlých súhlasných záväzných stanovísk vydaných prvostupňovým správnym orgánom ohľadom zámeru žalobcu, a to č. KPÚTN-2020/1176-3/2786/ REH zo dňa 16. 01. 2020, č. KPÚTN-2020/17127-4/70076/REH zo dňa 03. 09. 2020 a č. KPÚTN-2022/12961-3/48962/REH zo dňa 09. 06. 2022. Uviedol, že dotknutá parcela sa nachádza v ochrannom pásme nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej aj „NKP“) v Bojniciach. Podľa žalovaného sú hracie prvky veľkostne predimenzované, prevyšujú NKP Opevnenie mestské, pamiatkový Múr hradbový a negatívne vplývajú pri pohľade na NKP Hrad s areálom. Stávajú sa dominantným prvkom voči blízko situovaným pamiatkovým objektom Reštaurácia a Múr hradbový. Hracie prvky tiež nekorešpondujú s pôvodne prírodným prostredím. Podľa bodu 1 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020 sa má do projektovej dokumentácie zapracovať vzrastlá, popínavá a iná zeleň, pričom v predloženom projekte žalobcu sa nachádza len 1 vzrastlý strom a žiadna iná zeleň. Podľa bodu 4 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020 sa majú použiť materiály korešpondujúce s prírodným priestorom, pričom v projekte sú jednotlivé prvky detských atrakcií vyhotovené z oceľových konštrukcií a EPS s farebnou povrchovou úpravou, niektoré atrakcie majú podlahy a strechy z PVC a terén okolo nich je spevnený plastovými zatrávňovacími dielcami, čo nekorešponduje s prírodným prostredím. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona je vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je NKP a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, čo nebolo v tomto prípade dodržané. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov 4. Včas podanou správnou žalobou navrhol žalobca zrušiť prvostupňové aj napadnuté opatrenie a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP. 5. V rámci žalobných bodov namietal, že skutočnosti uvedené v prvostupňovom opatrení k výškovému riešeniu hracích prvkov (že narúšajú pohľad na hradby, Bažantnicu a výškou zasahujú nad hradby) sú nepravdivé, nepodložené technickou dokumentáciou alebo odborným zameraním a boli vyvrátené fotodokumentáciou predloženou žalobcom, čo predstavuje nedostatočne zistený skutkový stav. Prvostupňové opatrenie nie je podložené žiadnym právnym predpisom, či zásadami ochrany pamiatkového územia. Tiež je nedostatočne odôvodnené, nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako bol preskúmaný dotknutý chránený záujem a nie je v ňom uvedené, aké vady prvostupňový správny orgán vytýka jednotlivým hracím prvkom. Podľa žalobcu je prvostupňové opatrenie vecou posúdenia subjektívnej povahy a estetického vkusu bez vecnej argumentácie z pohľadu architektonického riešenia a zvoleného metodického postupu, pričom rovnakými vadami trpí aj napadnuté opatrenie. Podľa žalobcu umiestnený mobiliár rieši prvky prevažne pre deti s vysokým nárokom na architektonické riešenie z kvalitných materiálov, aby vytvárali vhodný nástupný priestor pôvodne prírodného prostredia. Ide o umelecky koncipované hracie prvky s vysokou úrovňou prevedenia v prírodných farbách a motívoch, nenapodobňujú ani nedehonestujú význam a hodnotu zámku, neohrozujú ani jednu z hodnôt národnej kultúrnej pamiatky ani nevytvárajú hlučné a svetelné efekty. Hracie prvky boli realizované v súlade s funkčným využitím daného územia podľa územného plánu mesta Bojnice, dané plochy boli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím Okresného úradu Prievidza a investičný zámer je v súlade s územným plánom mesta Bojnice. 6. Podľa žalobcu v napadnutom opatrení absentuje právne posúdenie veci, nakoľko opatrenie nie je odôvodnené žiadnym právnym predpisom ani právnou argumentáciu a predstavuje subjektívny pohľad
žalovaného na nevhodnosť vizuálu hracích prvkov a degradáciu prostredia okolia hradu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje nekonkrétne konštatovania, že žalobca porušil ustanovenia pamiatkového zákona a záväzného stanoviska k stavbe v ochrannom pásme NKP Bojnice, bez ich špecifikovania. Žalobca citoval časť napadnutého opatrenia, z ktorej vyplýva, že pri vydávaní záväzného stanoviska sa postupuje na základe správnej úvahy s ohľadom na konkrétny prípad, a preto nie je možné uviesť konkrétny právny predpis, ktorý nemôže ustanoviť plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu. Žalobca namietal, že správne orgány nemôžu pri vydávaní opatrení konať svojvoľne a bez aplikácie hmotného práva. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom opatrení uviedol, že žalobca porušil ustanovenia pamiatkového zákona bez ich špecifikácie. Správna úvaha žalovaného vykazuje znaky arbitrárnosti. V rámci správnej úvahy si správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky a vyvodiť z nich skutkové a právne zistenia a na základe logickej postupnosti dospieť k rozhodnutiu. 7. Preskúmavané opatrenia sa však neodvolávajú na žiadny odborný podklad alebo akékoľvek dôkazné prostriedky. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán reagoval na výšku mobiliára podľa predloženej projektovej dokumentácie a porovnal ho s výškou národnej kultúrnej pamiatky: Opevnenie mestské, pamiatkový objekt Múr hradbový a uviedol, že mobiliár zasahuje nad tento objekt. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepreukázané a nekonkretizované, nakoľko sa neodvoláva na žiadny odborný podklad alebo meranie za účelom zistenia presnej výšky. 8. Hoci vydávanie záväzných stanovísk pamiatkového úradu nie je v režime zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), vzťahujú sa naň základné zásady administratívneho konania uvedené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Preto správny orgán musí v rámci právneho posúdenia subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, toto vyložiť a medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. 9. Z hľadiska právneho posúdenia veci poukázal žalobca na to, že napadnuté opatrenie vydal žalovaný podľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona, ale prvostupňové opatrenie bolo vydané podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona. Hoci žalovaný odôvodnenie prvostupňového opatrenia doplnil napadnutým opatrením, neodstránil jeho nezákonnosť. Žalovaný zistil, že prvostupňové opatrenie nebolo dostatočne odôvodnené, a preto doplnil jeho odôvodnenie. Tiež zistil pochybenie spočívajúce v neskontrolovaní relevantnosti parcely uvedenej vo výroku prvostupňového opatrenia a nesprávny výrok, v ktorom mal prvostupňový správny orgán podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona uviesť, či zámer úpravy je prípustný alebo neprípustný (nie či súhlasí alebo nesúhlasí). Napriek týmto zisteniam žalovaný prvostupňové opatrenie nezrušil. Postup žalovaného podľa žalobcu nezodpovedá § 140b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), nakoľko nie je zrejmé, ako mohol žalovaný potvrdiť prvostupňové opatrenie a súčasne v tej istej veci vydať svoje záväzné stanovisko – napadnuté opatrenie podľa iného ustanovenia pamiatkového zákona. 10. Žalobca tiež považoval administratívne konanie za zmätočné, nakoľko prvostupňový správny orgán a žalovaný posúdili podanie žalobcu ako podanie žiadosti o záväzné stanovisko do konania stavebného úradu, hoci v danom čase žiadne takéto konanie vedené nebolo. Napriek tomu prvostupňový správny orgán aj žalovaný doručili vydané stanoviská mestu Bojnice. Žalobca sa riadil tým, že mesto Bojnice ako stavebný úrad žalobcovi vrátilo ohlásenie drobnej stavby s tým, že hracie prvky nespĺňajú definíciu drobnej stavby podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona bez toho, aby určil, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad postupujúc podľa § 57 stavebného zákona môže ohlásenie vyhodnotiť dvoma spôsobmi, a to, že vydá oznámenie, že k nemu nemá námietky alebo určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Preto prvostupňové opatrenie nemalo byť vôbec vydané, keďže nešlo o žiadosť o vydanie záväzného stanoviska do konania stavebného úradu, nakoľko nebolo vedené. Stavebný úrad sa tiež nevyjadril, že hracie prvky sú stavba postavená bez stavebného povolenia, ako to tvrdí žalovaný. Za vadu napadnutého opatrenia považuje žalobca aj to, že žalovaný sa nad rámec svojej kompetencie vyjadruje k stavebným okolnostiam a mobiliár posudzuje ako stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Tiež uvádza, že ide o dve stavby, a to hracie prvky a oporné steny a oplotenie pozemku, čo podľa žalobcu vybočuje z medzí pôsobnosti prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. V záväznom stanovisku mohol dotknutý orgán skúmať iba súlad s verejným záujmom, čo je v jeho kompetencii v súlade s čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Záväzné stanoviská musia byť zákonné, vykonateľné, riadne odôvodnené a nesmú byť arbitrárne a svojvoľné. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide len o opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Napadnuté opatrenie je len jedným z viacerých podkladov pre konanie stavebného úradu a nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Žalovaný má v tomto prípade postavenie dotknutého orgánu podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/4/2018, 10Sžk/6/2016 a 5Sžk/5/2019 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/37/2023. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého opatrenia, žalovaný argumentoval obdobne ako v napadnutom opatrení a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 12. Žalobca v replike nesúhlasil s názorom žalovaného, že napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu. Uviedol, že priamy zásah napadnutého opatrenia do práv žalobcu spočíva v tom, že od jeho obsahu je závislé rozhodnutie stavebného úradu vo veci samej a je záväzné pre orgán vydávajúci konečné rozhodnutie. Výklad žalovaného by znamenal absolútnu svojvôľu orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu pri vydávaní záväzných stanovísk. Žalobca tiež zopakoval a rozvinul argumenty prednesené v správnej žalobe. 13. Žalovaný v duplike zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k správnej žalobe. Okrem toho poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018, podľa ktorého rozhodnutie pamiatkového úradu nemôže prejudikovať rozhodnutie stavebného úradu. Preto výklad žalovaného neznamená svojvôľu orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu. 14. Žalobca vo vyjadrení k duplike uviedol, že mesto Bojnice ako príslušný stavebný úrad vedie konanie č. k. 114/2025/OSP o dodatočnom povolení hracích prvkov, ktoré je prerušené do skončenia správneho súdneho konania (rozhodnutie o prerušení konania žalobca priložil). Napadnuté opatrenie, ktoré je predmetom prieskumu správneho súdneho konania, má preto zásadnú relevanciu v stavebnom konaní, ktorého konečné rozhodnutie je na ňom priamo založené. Posúdenie veci správnym súdom 15. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 29. 07. 2026. Po preskúmaní správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého opatrenia dospel správny súd k záveru, že žalobcom vznesené žalobné body sú nedôvodné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 16. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného správny súd v prvom rade skúmal, či je napadnuté opatrenie spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní. Podľa žalovaného ide len o opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a preto je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, nakoľko ide len o podklad pre konanie stavebného úradu, nie o konečné rozhodnutie vo veci a žalovaný vystupoval len ako dotknutý orgán podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Na podporu svojej argumentácie žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/4/2018 (publikované ako R 70/2019), v ktorom je prijatý záver, že „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“ K rovnakému záveru dospeli aj ostatné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 10Sžk/6/2016 a 5Sžk/5/2019) a Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 6Svk/37/2023) uvedené žalovaným. Správny súd tieto závery nerozporuje, avšak uvádza, že ich nie je možné aplikovať na prejednávanú vec pre odlišné skutkové a právne okolnosti. 17. V rámci rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré poukázal žalovaný, boli predmetom prieskumu záväzné stanoviská vydané dotknutými orgánmi pre účely konaní podľa stavebného zákona (územné, stavebné, kolaudačné a pod.) v súlade s § 140b stavebného zákona. V takomto prípade predstavuje záväzné stanovisko len jeden z podkladov pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré vydáva stavebný úrad, pričom až toto rozhodnutie je konečným vo veci a predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. V predmetnej veci však prvostupňové a napadnuté opatrenia neboli vydávané ako podklad pre rozhodnutie v konaní podľa stavebného zákona. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žalobca zhotovil stavbu „Oporné steny a oplotenie pozemku“ na základe stavebného povolenia č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021 vydaného mestom Bojnice ako stavebným úradom. Účelom stavby bola stabilizácia svahu pozemku pre vytvorenie oddychových a herných zón. Táto bola skolaudovaná rozhodnutím mesta Bojnice č. SP/601/2022 zo dňa 02. 08. 2022. Následne žalobca na tejto stavbe umiestnil mobiliár hracích prvkov s názvom „Vonkajšia expozícia – Bojnice hracie prvky pre deti a prístupové plochy“. Poverený zamestnanec stavebného úradu mesta Bojnice vykonal u žalobcu štátny stavebný dohľad, ktorého výsledok žalobcovi oznámil listom zo dňa 15. 04. 2024. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že hracie prvky detského ihriska postavené žalobcom predstavujú stavbu, na ktorú však nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie, ale postačuje súhlasné stanovisko prvostupňového správneho orgánu, čím by boli splnené podmienky stavebného povolenia č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021. Poverený zamestnanec stavebného úradu mesta Bojnice samostatným listom zo dňa 15. 04. 2024 zároveň vyzval žalobcu, aby doplnil stanovisko prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bude celkový návrh daného priestoru hracích prvkov a detského ihriska schválený, čím sa preukáže splnenie podmienky stavebného povolenia. 18. V prejednávanej veci teda žalobca potreboval pre umiestnenie hracích prvkov len súhlasné záväzné stanovisko prvostupňového správneho orgánu. Žiadne konanie podľa stavebného zákona (územné, resp. stavebné) sa nevyžadovalo a žiadne takéto konanie ani neprebiehalo. Prvostupňový správny orgán (rovnako tak žalovaný ako jeho nadriadený orgán) preto nemal postavenie dotknutého orgánu podľa § 140b stavebného zákona, keďže ním vydané záväzné stanovisko nebolo podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu v stavebnom konaní. V tomto prípade ide o individuálny správny akt, ktorý by sám osebe oprávňoval žalobcu na umiestnenie hracích prvkov. Preto opatrenia vydané prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným nemožno považovať za opatrenia predbežnej či procesnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Práve naopak, ide o opatrenia vydané vo veci samej s priamym dopadom na práva žalobcu, ktorý výlučne v závislosti od výrokov uvedených opatrení môže alebo nemôže umiestniť hracie prvky na stavbe „Oporné steny a oplotenie pozemku“. Skutočnosť, že mesto Bojnice v súčasnosti vedie konanie č. k. 114/2025/OSP, nie je pre tento záver relevantná. Z priloženého rozhodnutia o prerušení konania správny súd zistil, že mesto Bojnice ako stavebný úrad na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu zahájilo konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, teda konanie o nariadení odstránenia stavby hracích prvkov (žalobca vo vyjadrení k duplike nesprávne uvádza, že ide o konanie o dodatočnom povolení stavby hracích prvkov). Prvostupňový správny orgán a žalovaný však nevydávali svoje záväzné stanoviská ako dotknuté orgány v konaní o odstránení stavby, ktoré sa v čase vydania prvostupňového opatrenia ešte ani neviedlo. Konanie o odstránení stavby sa nezačalo z dôvodu vydania negatívneho záväzného stanoviska prvostupňovým správnym orgánom, či žalovaným, ale preto, že žalobca hracie prvky už umiestnil, hoci si mal tento zámer najskôr nechať schváliť prvostupňovým správnym orgánom. Preto správny súd napadnuté opatrenie preskúmal. 19. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého opatrenia, správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že závery správnych orgánov ohľadom porovnania výšky jednotlivých hracích prvkov a pamiatkového objektu Múr hradbový, nie sú riadne odôvodnené a podložené dôkazmi. V prvostupňovom rozhodnutí je síce uvedená výška jednotlivých hracích prvkov (3,5 – 4,6 m nad terasy a 6,5 – 7,6 m nad komunikáciu), ktorá vyplýva z projektovej dokumentácie predloženej žalobcom v administratívnom konaní, avšak prvostupňový správny orgán ani žalovaný vôbec neuvádzajú samotnú výšku hradieb. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že hracie prvky zasahujú svojou hmotou nad hradby, čím narúšajú pohľad na túto pamiatku, pričom v napadnutom rozhodnutí žalovaný dodal, že prvostupňový správny orgán reagoval na výšky predmetného mobiliáru, ktoré poznal z predloženej dokumentácie a porovnával ju s výškou NKP Opevnenie mestské, pamiatkový objekt Múr hradbový. Bez uvedenia konkrétnej výšky hradbového múru však nie je možné skonštatovať, či hracie prvky sú vyššie alebo nižšie ako tento objekt. Zároveň sa v predloženom administratívnom spise nenachádza žiaden podklad, z ktorého by výška uvedeného pamiatkového objektu vyplývala, ani správne orgány na žiaden takýto podklad neodkazujú. Mohlo by ísť napr. o stavebno-technickú dokumentáciu; fotodokumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že hracie prvky zasahujú nad predmetný pamiatkový objekt; záznam o ohliadke, a podobne. Prvostupňový správny orgán a žalovaný však nemajú pre svoje závery o tom, že hracie prvky sú veľkostne predimenzované, prevyšujú hradbový múr a negatívne vplývajú pri pohľade na hrad s areálom v administratívnom spise žiaden podklad. Žalobca zároveň v priebehu administratívneho konania predložil fotodokumentáciu, o ktorej v žalobe tvrdí, že vyvracia uvedený záver správnych
orgánov. S týmito dôkazmi, ktoré mali preukazovať opak záveru správnych orgánov, sa žalovaný vôbec nevysporiadal. 20. Podľa § 44 ods. 5 pamiatkového zákona sa na vydávanie stanovísk podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Napriek tomu sa v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku pri vydávaní stanovísk použijú ustanovenia o základných pravidlách konania uvedené v § 3 ods. 1 až ods. 6 správneho poriadku. Medzi tieto základné zásady patrí aj to, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Vzhľadom na úplnú absenciu akéhokoľvek podkladu pre záver správnych orgánov o tom, že hracie prvky v mobiliári žalobcu zasahujú nad hradbový múr, ako aj pre nevysporiadanie sa s predloženou fotodokumentáciou žalobcu ohľadom uvedenej skutočnosti, bola uvedená zásada porušená. 21. Správny súd však dodáva, že existencia uvedenej vady nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia. Okrem záveru o výške hracích prvkov bolo napadnuté opatrenie odôvodnené aj inými skutočnosťami, pre ktoré bolo vydané nesúhlasné stanovisko. V prvostupňovom opatrení je uvedené, že žalobcom navrhnuté prvky nerešpektujú prírodné prostredie lokality a degradujú lokalitu pôvodne prírodného prostredia okolo hradu, čím spôsobujú nepriaznivé zmeny stavu ochranného pásma okolia NKP. Žalovaný tieto závery doplnil, keď uviedol, že podľa predchádzajúcich záväzných stanovísk prvostupňového správneho orgánu sa má do projektovej dokumentácie zapracovať vzrastlá, popínavá a iná zeleň (bod 1 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020), pričom v predloženom projekte sa nachádza len jeden vzrastlý strom a zároveň sa majú použiť materiály korešpondujúce s prírodným prostredím (bod 4 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020), pričom v predloženom projekte sú jednotlivé prvky vyhotovené z oceľových konštrukcií, EPS, PVC a terén okolo nich je spevnený plastovými zatrávňovacími dielcami, čo nekorešponduje s prírodným prostredím. Pokiaľ by správny súd pre vadu identifikovanú v odsekoch 19. a 20. napadnuté opatrenie zrušil, nemohlo by sa v novom konaní zlepšiť postavenie žalobcu, nakoľko prvostupňový správny orgán a žalovaný by opätovne vydali negatívne stanovisko, keďže návrh žalobcu nerešpektuje pôvodné prírodné prostredie, čím porušuje skôr vydané záväzné stanoviská. Rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. 12. 2002). 22. K uvedenému záveru žalobca v správnej žalobe len tvrdí, že umiestnený mobiliár rieši prvky s vysokým nárokom na architektonické riešenie z kvalitných materiálov, aby vytvárali vhodný nástupný priestor pôvodne prírodného prostredia, avšak nerozporuje konkrétne dôvody nesúhlasu uvádzané v napadnutom opatrení odkazujúce na skôr vydané záväzné stanoviská, že sa v predloženom projekte nachádza len jeden vzrastlý strom a tento nie je doplnený o vzrastlé stromy, popínavú zeleň, ani inú zeleň a že použité materiály nie sú prírodné (oceľové konštrukcie, EPS, PVC a plastové zatrávňovacie dielce). Preto je takáto námietka žalobcu neopodstatnená. 23. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, v rámci ktorej žalobca napadnutému opatreniu vytýka, že nie je odôvodnené žiadnym právnym predpisom, právnou argumentáciou a nie je z neho možné zistiť, ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem a aké vady sú vytknuté jednotlivým hracím prvkom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého opatrenia konkrétne skonštatoval nedodržanie ustanovenia § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona, podľa ktorého je vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Žalovaný zároveň správne poukázal na to, že pri vydávaní záväzných stanovísk hmotnoprávne ustanovenia pamiatkového zákona explicitne neustanovujú plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu, keď vzhľadom na špecifiká pamiatkovej ochrany nie je možné skonštatovať všeobecne platné pravidlá. Žalovaný ďalej konkretizoval, aké sú jednotlivé pamiatkové hodnoty, pričom odkázal na podmienky skôr vydaných záväzných stanovísk prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16. 01. 2020, 03. 09. 2020 a 09. 06. 2022. V uvedených stanoviskách je zdôraznené, že celkový návrh priestoru sa má riešiť v širšom kontexte danej lokality tak, aby vytváral vhodný nástupný priestor do pôvodne prírodného prostredia Bažantnice. Materiály a farebnosť budú korešpondovať s pôvodne prírodným priestorom. Tiež musia byť zachované vzrastlé dreviny a projekt musí byť doplnený o vzrastlú a doplnkovú zeleň. Práve tieto skutočnosti, a to absencia zelene v projekte žalobcu a použité materiály, ktoré nie sú prírodné,
v konkrétnostiach žalovaný vytýkal návrhu žalobcu. V napadnutom opatrení je teda uvedený konkrétny chránený záujem, a to prírodné prostredie ochranného pásma NKP a sú uvedené aj konkrétne vady, ktoré sú navrhovanému projektu vytýkané s poukazom na predošlé záväzné stanoviská. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že preskúmavané opatrenia nevychádzajú zo žiadneho podkladu, keďže podkladom sú práve skôr vydané záväzné stanoviská (na ktoré prvostupňový správny orgán a žalovaný odkazujú), ktorých podmienky mal žalobca dodržať. Preto nemožno považovať preskúmavané opatrenia za arbitrárne a nemožno im vytknúť ani vadu nesprávneho právneho posúdenia. 24. Žalobca ďalej napadnutému opatreniu vytýka, že bolo vydané podľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona, hoci prvostupňové opatrenie bolo vydané podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. Podľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav, alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Rozdiel medzi citovanými ustanoveniami pamiatkového zákona spočíva v tom, že v prípade podľa ods. 12 vydáva krajský pamiatkový úrad záväzné stanovisko pre účely konania podľa stavebného zákona ako dotknutý orgán a v prípade podľa ods. 11 vydáva krajský pamiatkový úrad záväzné stanovisko pred začatím úpravy nehnuteľnosti, pokiaľ žiadne takéto konanie neprebieha. V obidvoch prípadoch je však obsahom záväzného stanoviska posúdenie, či je úprava nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme v súlade s pamiatkovým zákonom. Správny súd vyššie uzavrel (odseky 17. a 18. tohto rozsudku), že v predmetnej veci nešlo o vydanie záväzného stanoviska do konania stavebného úradu podľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona. Zároveň je však potrebné dodať, že uvedenie konkrétneho ustanovenia pamiatkového zákona, podľa ktorého správny orgán opatrenie vydal, v záhlaví preskúmavaného opatrenia, nemá samé osebe žiaden vplyv na zákonnosť vydaného opatrenia. Ani žalobca v správnej žalobe nekonkretizuje, akú ujmu utrpel na svojich subjektívnych právach v tejto súvislosti. Pre samotné posúdenie zámeru žalobcu uvedeného v projektovej dokumentácii je irelevantné, či je v záhlaví napadnutého opatrenia uvedený § 32 ods. 11 alebo ods. 12. Zrušenie preskúmavaných opatrení z tohto dôvodu by zjavne nemohlo priniesť pre žalobcu priaznivejšie právne postavenie. Rovnako nie je možné považovať za nezákonný postup žalovaného, ktorý zaslal napadnuté opatrenie mestu Bojnice ako stavebnému úradu, keďže týmto orgánom bol vykonávaný štátny stavebný dohľad a na základe jeho výsledkov začal stavebný úrad konanie o odstránení stavby, teda išlo o súvisiace konanie a stavebný úrad môže preskúmavané opatrenia použiť ako podklad pre svoje konanie. 25. Pokiaľ žalobca vytýka, že žalovaný zistil pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v neskontrolovaní relevantnosti parcely uvedenej vo výroku prvostupňového opatrenia, a preto mal prvostupňové opatrenie zrušiť, správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Žalovaný chybu spočívajúcu v nesprávne uvedenej parcele v napadnutom opatrení skonštatoval a vyzval prvostupňový správny orgán, aby túto zrejmú chybu v písaní opravil, z výroku odstránil a upovedomil o tom účastníkov konania. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán dopustí chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, nepredstavuje to dôvod na zrušenie ním vydaného opatrenia. Správny postup je uvedenú nesprávnosť opraviť, ako to vyhodnotil aj žalovaný. 26. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nie je zrejmé, ako mohol žalovaný potvrdiť prvostupňové opatrenie a súčasne v tej istej veci vydať svoje záväzné stanovisko podľa iného ustanovenia pamiatkového zákona. K irelevantnosti uvedenia konkrétneho ustanovenia pamiatkového zákona v záhlaví opatrenia sa správny súd už vyjadril vyššie. Pokiaľ ide o zvyšok námietky žalobcu, správny súd uvádza, že žalovaný nevydal nové záväzné stanovisko, teda stanovisko k projektovej dokumentácii žalobcu s iným obsahom, ale svojim záväzným stanoviskom potvrdil prvostupňové opatrenie. Takýto postup je v súlade s § 10 ods. 2 písm. f) pamiatkového zákona, podľa ktorého žalovaný preskúmava záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov. Keďže sa na konanie nepoužije správny poriadok,
a presný procesný postup (ako má vo veci žalovaný ako nadriadený orgán rozhodnúť) nie je ustanovený ani pamiatkovým zákonom, nie je možné v postupe žalovaného skonštatovať žiadnu nezákonnosť. 27. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že žalovaný mal zrušiť prvostupňové opatrenie, pretože prvostupňovému správnemu orgánu vytkol, že podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona mal uviesť, či je zámer úpravy prípustný alebo neprípustný, a nie či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. Samotné použitie slov „nie je prípustný“ alebo „nesúhlasí“ vo výroku opatrenia nie je relevantné pre posúdenie ich zákonnosti. Z výroku prvostupňového opatrenia je zrejmé, že ide o negatívne záväzné stanovisko, teda že žalobca nemôže na základe tohto stanoviska uskutočniť úpravu nehnuteľnosti podľa ním predloženej projektovej dokumentácie. Výrok prvostupňového opatrenia je preto dostatočne určitý a vyčerpáva celý predmet konania. Nie je účelom správneho súdnictva zrušiť napadnuté opatrenie len preto, aby prvostupňový správny orgán mohol následne zmeniť slovnú formuláciu výroku opatrenia, ktorý by aj po tejto zmene mal zjavne rovnaký obsah. 28. Nezákonnosť napadnutého opatrenia nespôsobuje ani skutočnosť vytýkaná žalobcom, že žalovaný sa nad rámec svojej kompetencie vyjadril k stavebným okolnostiam a predložený mobiliár posudzuje ako stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Správny súd uvádza, že žalovaný síce v napadnutom opatrení uvedené skutočnosti vyslovil, avšak napadnutým opatrením neposudzoval súlad navrhovanej úpravy so stavebným zákonom, ale výlučne s pamiatkovým zákonom a ním chránenými hodnotami. Prvostupňový správny orgán a žalovaný nerozhodovali o tom, či žalobcom navrhnutý mobiliár môže byť zhotovený podľa stavebného zákona (či vyžaduje ohlásenie, stavebné povolenie a podobne). Nesúhlasné výroky preskúmavaných opatrení sú založené na porušení chránených pamiatkových hodnôt, a teda prvostupňový správny orgán a žalovaný svoju kompetenciu neprekročili. 29. Záverom správny súd uvádza, že v skôr vydaných súhlasných záväzných stanoviskách prvostupňového správneho orgánu (bod 7. stanoviska zo dňa 16. 01. 2020, bod 6. stanoviska zo dňa 03. 09. 2020 a bod 4. stanoviska zo dňa 09. 06. 2022) bola žalobcovi uložená povinnosť predložiť návrh mobiliáru prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie. Podmienky zo stanoviska zo dňa 03. 09. 2020 boli prevzaté do výroku stavebného povolenia pre stavbu „Oporné steny a oplotenie pozemku“ č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021 a podmienky zo záväzného stanoviska zo dňa 09. 06. 2022 boli prevzaté do výroku kolaudačného rozhodnutia mesta Bojnice č. SP/601/2022 zo dňa 02. 08. 2022 pre uvedenú stavbu. Žalobca si tak musel byť vedomý, že pred vyhotovením a umiestnením mobiliáru na stavbu „Oporné steny a oplotenie pozemku“ musel mať vopred vydané súhlasné stanovisko od prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobca mobiliár už postavil bez tohto stanoviska, musel si byť vedomý možnosti, že stanovisko bude negatívne a stavbu bude musieť odstrániť. 30. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. 2 1
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: 1
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.