{"guid": "2a1a641a-55fc-4a4b-8cf3-f6edd7daac07:52398e88-6828-4351-8812-fdd0fcb5e10b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2", "spisova_znacka": "6S/23/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/23/2025 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2026, sp. zn. 6S/23/2025, ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2", "identifikacne_cislo": "0825100337", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32.odsek-11", "nazov": "§ 32 ods. 11 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32.odsek-12", "nazov": "§ 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-32.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52398e88-6828-4351-8812-fdd0fcb5e10b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/23/2025\n0825100337\n29. 07. 2026\nMgr. Andrej Maukš\nECLI:SK:SpSBB:2026:0825100337.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu\nA. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. E. XXX, 972 02, zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému Pamiatkový úrad Slovenskej republiky,\nCesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. k. SPUSR-021458/2024, č. z. Z-PUSR-011331/2025 zo dňa 18. 02. 2025, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n10\n\nAdministratívne konanie a napadnuté opatrenie\n1. Žalobca listom zo dňa 11. 04. 2023 informoval Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) o umiestnení mobiliára s názvom „Vonkajšia expozícia – Bojnice hracie\nprvky pre deti a prístupové plochy“ podľa projektovej dokumentácie z 03/2023 na stavbe „Oporné steny\na oplotenie pozemku“.\n2. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 11, § 30 ods. 4 a § 41 ods. 4 zákona\nč. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) vydal dňa 10. 05. 2023\nzáväzné stanovisko č. KPÚTN-2023/8916-3/32433/REH (ďalej len „prvostupňové opatrenie“), ktorým\ns umiestnením mobiliára nesúhlasil. V odôvodnení uviedol, že oporné steny a oplotenie povolil\nzáväzným stanoviskom č. KPÚTN-2020/17127-4/70076/REH zo dňa 03. 09. 2020 s podmienkami,\nže mobiliár do daných terás je nutné riešiť v širšom kontexte danej lokality s vysokým nárokom\nna architektonické riešenie materiálov a tak, aby vytvárali vhodný nástupný priestor do pôvodne\nprírodného prostredia Bažantnice a výškové usporiadanie mobiliára (detských atrakcií) musí byť volené\ntak, aby bol zachovaný priehľad do krajiny a zároveň pohľad z krajiny na hrad s areálom. Návrh\nmobiliára požadoval prvostupňový správny orgán vopred predložiť na schválenie. List žalobcu posúdil\nprvostupňový správny orgán ako žiadosť o konzultáciu a schválenie predmetných prvkov. S osadením\nvonkajšej expozície nesúhlasil, pretože navrhované prvky nerešpektujú prírodné prostredie lokality,\n\nsvojou veľkosťou zasahujú do pohľadu na Bažantnicu a svojou výškou (3,5 – 4,6m nad terasy, čo je 6,5\n– 7,6m nad komunikáciu) zasahujú nad hradby (NKP Opevnenie mestské), čím narúšajú pohľad na túto\npamiatku. Zároveň vytvárajú zábavný detský park s rozprávkovými prvkami a degradujú lokalitu pôvodne\nprírodného prostredia okolo hradu, čím spôsobujú nepriaznivé zmeny stavu ochranného pásma okolia\nnárodnej kultúrnej pamiatky. Žalobca vopred neprerokoval predmetné prvky s prvostupňovým správnym\norgánom, ako to bolo požadované v bode 6 záväzného stanoviska zo dňa 03. 09. 2020, a zábavné prvky\nuž postavil na dané terasy.\n3. Žalobca požiadal o preskúmanie prvostupňového opatrenia, na základe čoho žalovaný podľa § 32\nods. 12 pamiatkového zákona vydal dňa 18. 02. 2025 záväzné stanovisko č. k. S-PUSR-021458/2024,\nč. z. Z-PUSR-011331/2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým prvostupňové opatrenie potvrdil.\nŽalovaný v odôvodnení citoval podmienky predošlých súhlasných záväzných stanovísk vydaných\nprvostupňovým správnym orgánom ohľadom zámeru žalobcu, a to č. KPÚTN-2020/1176-3/2786/\nREH zo dňa 16. 01. 2020, č. KPÚTN-2020/17127-4/70076/REH zo dňa 03. 09. 2020 a č.\nKPÚTN-2022/12961-3/48962/REH zo dňa 09. 06. 2022. Uviedol, že dotknutá parcela sa nachádza\nv ochrannom pásme nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej aj „NKP“) v Bojniciach. Podľa\nžalovaného sú hracie prvky veľkostne predimenzované, prevyšujú NKP Opevnenie mestské, pamiatkový\nMúr hradbový a negatívne vplývajú pri pohľade na NKP Hrad s areálom. Stávajú sa dominantným\nprvkom voči blízko situovaným pamiatkovým objektom Reštaurácia a Múr hradbový. Hracie prvky\ntiež nekorešpondujú s pôvodne prírodným prostredím. Podľa bodu 1 záväzného stanoviska zo dňa\n16. 01. 2020 sa má do projektovej dokumentácie zapracovať vzrastlá, popínavá a iná zeleň, pričom\nv predloženom projekte žalobcu sa nachádza len 1 vzrastlý strom a žiadna iná zeleň. Podľa bodu\n4 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020 sa majú použiť materiály korešpondujúce s prírodným\npriestorom, pričom v projekte sú jednotlivé prvky detských atrakcií vyhotovené z oceľových konštrukcií\na EPS s farebnou povrchovou úpravou, niektoré atrakcie majú podlahy a strechy z PVC a terén okolo\nnich je spevnený plastovými zatrávňovacími dielcami, čo nekorešponduje s prírodným prostredím.\nPodľa § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona je vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je NKP\na ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, povinný\ns nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej\npamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, čo nebolo v tomto prípade dodržané.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov\n4. Včas podanou správnou žalobou navrhol žalobca zrušiť prvostupňové aj napadnuté opatrenie a vrátiť\nvec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d)\na e) SSP.\n5. V rámci žalobných bodov namietal, že skutočnosti uvedené v prvostupňovom opatrení k výškovému\nriešeniu hracích prvkov (že narúšajú pohľad na hradby, Bažantnicu a výškou zasahujú nad hradby)\nsú nepravdivé, nepodložené technickou dokumentáciou alebo odborným zameraním a boli vyvrátené\nfotodokumentáciou predloženou žalobcom, čo predstavuje nedostatočne zistený skutkový stav.\nPrvostupňové opatrenie nie je podložené žiadnym právnym predpisom, či zásadami ochrany\npamiatkového územia. Tiež je nedostatočne odôvodnené, nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako bol\npreskúmaný dotknutý chránený záujem a nie je v ňom uvedené, aké vady prvostupňový správny\norgán vytýka jednotlivým hracím prvkom. Podľa žalobcu je prvostupňové opatrenie vecou posúdenia\nsubjektívnej povahy a estetického vkusu bez vecnej argumentácie z pohľadu architektonického riešenia\na zvoleného metodického postupu, pričom rovnakými vadami trpí aj napadnuté opatrenie. Podľa žalobcu\numiestnený mobiliár rieši prvky prevažne pre deti s vysokým nárokom na architektonické riešenie\nz kvalitných materiálov, aby vytvárali vhodný nástupný priestor pôvodne prírodného prostredia. Ide\no umelecky koncipované hracie prvky s vysokou úrovňou prevedenia v prírodných farbách a motívoch,\nnenapodobňujú ani nedehonestujú význam a hodnotu zámku, neohrozujú ani jednu z hodnôt národnej\nkultúrnej pamiatky ani nevytvárajú hlučné a svetelné efekty. Hracie prvky boli realizované v súlade\ns funkčným využitím daného územia podľa územného plánu mesta Bojnice, dané plochy boli vyňaté\nz poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím Okresného úradu Prievidza a investičný zámer je\nv súlade s územným plánom mesta Bojnice.\n6. Podľa žalobcu v napadnutom opatrení absentuje právne posúdenie veci, nakoľko opatrenie nie je\nodôvodnené žiadnym právnym predpisom ani právnou argumentáciu a predstavuje subjektívny pohľad\n\nžalovaného na nevhodnosť vizuálu hracích prvkov a degradáciu prostredia okolia hradu. Odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia obsahuje nekonkrétne konštatovania, že žalobca porušil ustanovenia\npamiatkového zákona a záväzného stanoviska k stavbe v ochrannom pásme NKP Bojnice, bez ich\nšpecifikovania. Žalobca citoval časť napadnutého opatrenia, z ktorej vyplýva, že pri vydávaní záväzného\nstanoviska sa postupuje na základe správnej úvahy s ohľadom na konkrétny prípad, a preto nie je\nmožné uviesť konkrétny právny predpis, ktorý nemôže ustanoviť plošne platné podmienky ochrany\npamiatkového fondu. Žalobca namietal, že správne orgány nemôžu pri vydávaní opatrení konať\nsvojvoľne a bez aplikácie hmotného práva. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom opatrení\nuviedol, že žalobca porušil ustanovenia pamiatkového zákona bez ich špecifikácie. Správna úvaha\nžalovaného vykazuje znaky arbitrárnosti. V rámci správnej úvahy si správny orgán musí zabezpečiť\nrelevantné dôkazné prostriedky a vyvodiť z nich skutkové a právne zistenia a na základe logickej\npostupnosti dospieť k rozhodnutiu.\n7. Preskúmavané opatrenia sa však neodvolávajú na žiadny odborný podklad alebo akékoľvek dôkazné\nprostriedky. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán reagoval na výšku\nmobiliára podľa predloženej projektovej dokumentácie a porovnal ho s výškou národnej kultúrnej\npamiatky: Opevnenie mestské, pamiatkový objekt Múr hradbový a uviedol, že mobiliár zasahuje\nnad tento objekt. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepreukázané a nekonkretizované, nakoľko sa\nneodvoláva na žiadny odborný podklad alebo meranie za účelom zistenia presnej výšky.\n8. Hoci vydávanie záväzných stanovísk pamiatkového úradu nie je v režime zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), vzťahujú sa naň základné\nzásady administratívneho konania uvedené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Preto správny\norgán musí v rámci právneho posúdenia subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia\nhmotnoprávneho predpisu, toto vyložiť a medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť\nlogický vzťah.\n9. Z hľadiska právneho posúdenia veci poukázal žalobca na to, že napadnuté opatrenie vydal žalovaný\npodľa § 32 ods. 12 pamiatkového zákona, ale prvostupňové opatrenie bolo vydané podľa § 32 ods. 11\npamiatkového zákona. Hoci žalovaný odôvodnenie prvostupňového opatrenia doplnil napadnutým\nopatrením, neodstránil jeho nezákonnosť. Žalovaný zistil, že prvostupňové opatrenie nebolo dostatočne\nodôvodnené, a preto doplnil jeho odôvodnenie. Tiež zistil pochybenie spočívajúce v neskontrolovaní\nrelevantnosti parcely uvedenej vo výroku prvostupňového opatrenia a nesprávny výrok, v ktorom\nmal prvostupňový správny orgán podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona uviesť, či zámer úpravy\nje prípustný alebo neprípustný (nie či súhlasí alebo nesúhlasí). Napriek týmto zisteniam žalovaný\nprvostupňové opatrenie nezrušil. Postup žalovaného podľa žalobcu nezodpovedá § 140b ods. 3 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný\nzákon“), nakoľko nie je zrejmé, ako mohol žalovaný potvrdiť prvostupňové opatrenie a súčasne v tej\nistej veci vydať svoje záväzné stanovisko – napadnuté opatrenie podľa iného ustanovenia pamiatkového\nzákona.\n10. Žalobca tiež považoval administratívne konanie za zmätočné, nakoľko prvostupňový správny orgán\na žalovaný posúdili podanie žalobcu ako podanie žiadosti o záväzné stanovisko do konania stavebného\núradu, hoci v danom čase žiadne takéto konanie vedené nebolo. Napriek tomu prvostupňový správny\norgán aj žalovaný doručili vydané stanoviská mestu Bojnice. Žalobca sa riadil tým, že mesto Bojnice\nako stavebný úrad žalobcovi vrátilo ohlásenie drobnej stavby s tým, že hracie prvky nespĺňajú definíciu\ndrobnej stavby podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona bez toho, aby určil, že ohlásenú drobnú\nstavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad postupujúc podľa § 57\nstavebného zákona môže ohlásenie vyhodnotiť dvoma spôsobmi, a to, že vydá oznámenie, že k nemu\nnemá námietky alebo určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného\npovolenia. Preto prvostupňové opatrenie nemalo byť vôbec vydané, keďže nešlo o žiadosť o vydanie\nzáväzného stanoviska do konania stavebného úradu, nakoľko nebolo vedené. Stavebný úrad sa tiež\nnevyjadril, že hracie prvky sú stavba postavená bez stavebného povolenia, ako to tvrdí žalovaný. Za vadu\nnapadnutého opatrenia považuje žalobca aj to, že žalovaný sa nad rámec svojej kompetencie vyjadruje\nk stavebným okolnostiam a mobiliár posudzuje ako stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie.\nTiež uvádza, že ide o dve stavby, a to hracie prvky a oporné steny a oplotenie pozemku, čo podľa žalobcu\nvybočuje z medzí pôsobnosti prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. V záväznom stanovisku\nmohol dotknutý orgán skúmať iba súlad s verejným záujmom, čo je v jeho kompetencii v súlade s čl. 2\n\nods. 2 Ústavy SR. Záväzné stanoviská musia byť zákonné, vykonateľné, riadne odôvodnené a nesmú\nbyť arbitrárne a svojvoľné.\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu\npodľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide len o opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže zasiahnuť do\nsubjektívnych práv žalobcu. Napadnuté opatrenie je len jedným z viacerých podkladov pre konanie\nstavebného úradu a nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Žalovaný má v tomto prípade postavenie\ndotknutého orgánu podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/4/2018, 10Sžk/6/2016 a 5Sžk/5/2019 a Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 6Svk/37/2023. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého opatrenia, žalovaný argumentoval\nobdobne ako v napadnutom opatrení a navrhol správnu žalobu zamietnuť.\n12. Žalobca v replike nesúhlasil s názorom žalovaného, že napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu\nprieskumu. Uviedol, že priamy zásah napadnutého opatrenia do práv žalobcu spočíva v tom, že od jeho\nobsahu je závislé rozhodnutie stavebného úradu vo veci samej a je záväzné pre orgán vydávajúci\nkonečné rozhodnutie. Výklad žalovaného by znamenal absolútnu svojvôľu orgánov na úseku ochrany\npamiatkového fondu pri vydávaní záväzných stanovísk. Žalobca tiež zopakoval a rozvinul argumenty\nprednesené v správnej žalobe.\n13. Žalovaný v duplike zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k správnej žalobe. Okrem\ntoho poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/33/2018, podľa ktorého rozhodnutie\npamiatkového úradu nemôže prejudikovať rozhodnutie stavebného úradu. Preto výklad žalovaného\nneznamená svojvôľu orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu.\n14. Žalobca vo vyjadrení k duplike uviedol, že mesto Bojnice ako príslušný stavebný úrad vedie konanie\nč. k. 114/2025/OSP o dodatočnom povolení hracích prvkov, ktoré je prerušené do skončenia správneho\nsúdneho konania (rozhodnutie o prerušení konania žalobca priložil). Napadnuté opatrenie, ktoré je\npredmetom prieskumu správneho súdneho konania, má preto zásadnú relevanciu v stavebnom konaní,\nktorého konečné rozhodnutie je na ňom priamo založené.\nPosúdenie veci správnym súdom\n15. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 29. 07. 2026. Po preskúmaní\nsprávnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého opatrenia dospel správny súd k záveru, že\nžalobcom vznesené žalobné body sú nedôvodné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n16. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného správny súd v prvom rade skúmal, či je napadnuté opatrenie\nspôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní. Podľa žalovaného ide len o opatrenie\npredbežnej povahy, ktoré nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a preto je vylúčené zo\nsúdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, nakoľko ide len o podklad pre konanie stavebného úradu,\nnie o konečné rozhodnutie vo veci a žalovaný vystupoval len ako dotknutý orgán podľa § 140b ods. 1\nstavebného zákona. Na podporu svojej argumentácie žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sžk/4/2018 (publikované ako R 70/2019), v ktorom je prijatý záver, že „Záväzné stanovisko\ndotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým\nspôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo\nveci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu\nprieskumu správnym súdom.“ K rovnakému záveru dospeli aj ostatné rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR (sp. zn. 10Sžk/6/2016 a 5Sžk/5/2019) a Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 6Svk/37/2023)\nuvedené žalovaným. Správny súd tieto závery nerozporuje, avšak uvádza, že ich nie je možné aplikovať\nna prejednávanú vec pre odlišné skutkové a právne okolnosti.\n17. V rámci rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré poukázal\nžalovaný, boli predmetom prieskumu záväzné stanoviská vydané dotknutými orgánmi pre účely konaní\npodľa stavebného zákona (územné, stavebné, kolaudačné a pod.) v súlade s § 140b stavebného zákona.\nV takomto prípade predstavuje záväzné stanovisko len jeden z podkladov pre rozhodnutie vo veci\nsamej, ktoré vydáva stavebný úrad, pričom až toto rozhodnutie je konečným vo veci a predstavuje\nspôsobilý predmet súdneho prieskumu. V predmetnej veci však prvostupňové a napadnuté opatrenia\nneboli vydávané ako podklad pre rozhodnutie v konaní podľa stavebného zákona. Z administratívneho\n\nspisu vyplýva, že žalobca zhotovil stavbu „Oporné steny a oplotenie pozemku“ na základe stavebného\npovolenia č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021 vydaného mestom Bojnice ako stavebným úradom.\nÚčelom stavby bola stabilizácia svahu pozemku pre vytvorenie oddychových a herných zón. Táto\nbola skolaudovaná rozhodnutím mesta Bojnice č. SP/601/2022 zo dňa 02. 08. 2022. Následne\nžalobca na tejto stavbe umiestnil mobiliár hracích prvkov s názvom „Vonkajšia expozícia – Bojnice\nhracie prvky pre deti a prístupové plochy“. Poverený zamestnanec stavebného úradu mesta Bojnice\nvykonal u žalobcu štátny stavebný dohľad, ktorého výsledok žalobcovi oznámil listom zo dňa 15.\n04. 2024. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že hracie prvky detského ihriska postavené žalobcom\npredstavujú stavbu, na ktorú však nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie, ale postačuje\nsúhlasné stanovisko prvostupňového správneho orgánu, čím by boli splnené podmienky stavebného\npovolenia č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021. Poverený zamestnanec stavebného úradu mesta Bojnice\nsamostatným listom zo dňa 15. 04. 2024 zároveň vyzval žalobcu, aby doplnil stanovisko prvostupňového\nsprávneho orgánu, v ktorom bude celkový návrh daného priestoru hracích prvkov a detského ihriska\nschválený, čím sa preukáže splnenie podmienky stavebného povolenia.\n18. V prejednávanej veci teda žalobca potreboval pre umiestnenie hracích prvkov len súhlasné záväzné\nstanovisko prvostupňového správneho orgánu. Žiadne konanie podľa stavebného zákona (územné,\nresp. stavebné) sa nevyžadovalo a žiadne takéto konanie ani neprebiehalo. Prvostupňový správny orgán\n(rovnako tak žalovaný ako jeho nadriadený orgán) preto nemal postavenie dotknutého orgánu podľa\n§ 140b stavebného zákona, keďže ním vydané záväzné stanovisko nebolo podkladom pre rozhodnutie\nstavebného úradu v stavebnom konaní. V tomto prípade ide o individuálny správny akt, ktorý by sám\nosebe oprávňoval žalobcu na umiestnenie hracích prvkov. Preto opatrenia vydané prvostupňovým\nsprávnym orgánom a žalovaným nemožno považovať za opatrenia predbežnej či procesnej povahy,\nktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Práve naopak, ide o opatrenia\nvydané vo veci samej s priamym dopadom na práva žalobcu, ktorý výlučne v závislosti od výrokov\nuvedených opatrení môže alebo nemôže umiestniť hracie prvky na stavbe „Oporné steny a oplotenie\npozemku“. Skutočnosť, že mesto Bojnice v súčasnosti vedie konanie č. k. 114/2025/OSP, nie je pre\ntento záver relevantná. Z priloženého rozhodnutia o prerušení konania správny súd zistil, že mesto\nBojnice ako stavebný úrad na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu zahájilo konanie podľa\n§ 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, teda konanie o nariadení odstránenia stavby hracích prvkov\n(žalobca vo vyjadrení k duplike nesprávne uvádza, že ide o konanie o dodatočnom povolení stavby\nhracích prvkov). Prvostupňový správny orgán a žalovaný však nevydávali svoje záväzné stanoviská\nako dotknuté orgány v konaní o odstránení stavby, ktoré sa v čase vydania prvostupňového opatrenia\nešte ani neviedlo. Konanie o odstránení stavby sa nezačalo z dôvodu vydania negatívneho záväzného\nstanoviska prvostupňovým správnym orgánom, či žalovaným, ale preto, že žalobca hracie prvky už\numiestnil, hoci si mal tento zámer najskôr nechať schváliť prvostupňovým správnym orgánom. Preto\nsprávny súd napadnuté opatrenie preskúmal.\n19. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého opatrenia, správny súd sa stotožňuje s námietkou\nžalobcu, že závery správnych orgánov ohľadom porovnania výšky jednotlivých hracích prvkov a\npamiatkového objektu Múr hradbový, nie sú riadne odôvodnené a podložené dôkazmi. V prvostupňovom\nrozhodnutí je síce uvedená výška jednotlivých hracích prvkov (3,5 – 4,6 m nad terasy a 6,5 – 7,6 m\nnad komunikáciu), ktorá vyplýva z projektovej dokumentácie predloženej žalobcom v administratívnom\nkonaní, avšak prvostupňový správny orgán ani žalovaný vôbec neuvádzajú samotnú výšku hradieb.\nV prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že hracie prvky zasahujú svojou hmotou nad hradby, čím\nnarúšajú pohľad na túto pamiatku, pričom v napadnutom rozhodnutí žalovaný dodal, že prvostupňový\nsprávny orgán reagoval na výšky predmetného mobiliáru, ktoré poznal z predloženej dokumentácie\na porovnával ju s výškou NKP Opevnenie mestské, pamiatkový objekt Múr hradbový. Bez uvedenia\nkonkrétnej výšky hradbového múru však nie je možné skonštatovať, či hracie prvky sú vyššie alebo\nnižšie ako tento objekt. Zároveň sa v predloženom administratívnom spise nenachádza žiaden podklad,\nz ktorého by výška uvedeného pamiatkového objektu vyplývala, ani správne orgány na žiaden\ntakýto podklad neodkazujú. Mohlo by ísť napr. o stavebno-technickú dokumentáciu; fotodokumentáciu,\nz ktorej by vyplývalo, že hracie prvky zasahujú nad predmetný pamiatkový objekt; záznam o ohliadke,\na podobne. Prvostupňový správny orgán a žalovaný však nemajú pre svoje závery o tom, že hracie\nprvky sú veľkostne predimenzované, prevyšujú hradbový múr a negatívne vplývajú pri pohľade na hrad\ns areálom v administratívnom spise žiaden podklad. Žalobca zároveň v priebehu administratívneho\nkonania predložil fotodokumentáciu, o ktorej v žalobe tvrdí, že vyvracia uvedený záver správnych\n\norgánov. S týmito dôkazmi, ktoré mali preukazovať opak záveru správnych orgánov, sa žalovaný vôbec\nnevysporiadal.\n20. Podľa § 44 ods. 5 pamiatkového zákona sa na vydávanie stanovísk podľa tohto zákona nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní. Napriek tomu sa v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku\npri vydávaní stanovísk použijú ustanovenia o základných pravidlách konania uvedené v § 3 ods. 1 až ods.\n6 správneho poriadku. Medzi tieto základné zásady patrí aj to, že rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Vzhľadom na úplnú\nabsenciu akéhokoľvek podkladu pre záver správnych orgánov o tom, že hracie prvky v mobiliári žalobcu\nzasahujú nad hradbový múr, ako aj pre nevysporiadanie sa s predloženou fotodokumentáciou žalobcu\nohľadom uvedenej skutočnosti, bola uvedená zásada porušená.\n21. Správny súd však dodáva, že existencia uvedenej vady nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého\nopatrenia. Okrem záveru o výške hracích prvkov bolo napadnuté opatrenie odôvodnené aj inými\nskutočnosťami, pre ktoré bolo vydané nesúhlasné stanovisko. V prvostupňovom opatrení je uvedené,\nže žalobcom navrhnuté prvky nerešpektujú prírodné prostredie lokality a degradujú lokalitu pôvodne\nprírodného prostredia okolo hradu, čím spôsobujú nepriaznivé zmeny stavu ochranného pásma okolia\nNKP. Žalovaný tieto závery doplnil, keď uviedol, že podľa predchádzajúcich záväzných stanovísk\nprvostupňového správneho orgánu sa má do projektovej dokumentácie zapracovať vzrastlá, popínavá\na iná zeleň (bod 1 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020), pričom v predloženom projekte sa\nnachádza len jeden vzrastlý strom a zároveň sa majú použiť materiály korešpondujúce s prírodným\nprostredím (bod 4 záväzného stanoviska zo dňa 16. 01. 2020), pričom v predloženom projekte sú\njednotlivé prvky vyhotovené z oceľových konštrukcií, EPS, PVC a terén okolo nich je spevnený\nplastovými zatrávňovacími dielcami, čo nekorešponduje s prírodným prostredím. Pokiaľ by správny súd\npre vadu identifikovanú v odsekoch 19. a 20. napadnuté opatrenie zrušil, nemohlo by sa v novom\nkonaní zlepšiť postavenie žalobcu, nakoľko prvostupňový správny orgán a žalovaný by opätovne vydali\nnegatívne stanovisko, keďže návrh žalobcu nerešpektuje pôvodné prírodné prostredie, čím porušuje\nskôr vydané záväzné stanoviská. Rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. 12. 2002).\n22. K uvedenému záveru žalobca v správnej žalobe len tvrdí, že umiestnený mobiliár rieši prvky\ns vysokým nárokom na architektonické riešenie z kvalitných materiálov, aby vytvárali vhodný nástupný\npriestor pôvodne prírodného prostredia, avšak nerozporuje konkrétne dôvody nesúhlasu uvádzané\nv napadnutom opatrení odkazujúce na skôr vydané záväzné stanoviská, že sa v predloženom projekte\nnachádza len jeden vzrastlý strom a tento nie je doplnený o vzrastlé stromy, popínavú zeleň, ani inú\nzeleň a že použité materiály nie sú prírodné (oceľové konštrukcie, EPS, PVC a plastové zatrávňovacie\ndielce). Preto je takáto námietka žalobcu neopodstatnená.\n23. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho\nposúdenia veci, v rámci ktorej žalobca napadnutému opatreniu vytýka, že nie je odôvodnené\nžiadnym právnym predpisom, právnou argumentáciou a nie je z neho možné zistiť, ako bol\npreskúmaný dotknutý verejný záujem a aké vady sú vytknuté jednotlivým hracím prvkom. Žalovaný\nv odôvodnení napadnutého opatrenia konkrétne skonštatoval nedodržanie ustanovenia § 28 ods. 4\npísm. b) pamiatkového zákona, podľa ktorého je vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je národnou\nkultúrnou pamiatkou a nachádza sa v pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóne alebo v ochrannom\npásme, povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty\nnehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Žalovaný zároveň\nsprávne poukázal na to, že pri vydávaní záväzných stanovísk hmotnoprávne ustanovenia pamiatkového\nzákona explicitne neustanovujú plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu, keď vzhľadom\nna špecifiká pamiatkovej ochrany nie je možné skonštatovať všeobecne platné pravidlá. Žalovaný ďalej\nkonkretizoval, aké sú jednotlivé pamiatkové hodnoty, pričom odkázal na podmienky skôr vydaných\nzáväzných stanovísk prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16. 01. 2020, 03. 09. 2020 a 09. 06.\n2022. V uvedených stanoviskách je zdôraznené, že celkový návrh priestoru sa má riešiť v širšom\nkontexte danej lokality tak, aby vytváral vhodný nástupný priestor do pôvodne prírodného prostredia\nBažantnice. Materiály a farebnosť budú korešpondovať s pôvodne prírodným priestorom. Tiež musia\nbyť zachované vzrastlé dreviny a projekt musí byť doplnený o vzrastlú a doplnkovú zeleň. Práve\ntieto skutočnosti, a to absencia zelene v projekte žalobcu a použité materiály, ktoré nie sú prírodné,\n\nv konkrétnostiach žalovaný vytýkal návrhu žalobcu. V napadnutom opatrení je teda uvedený konkrétny\nchránený záujem, a to prírodné prostredie ochranného pásma NKP a sú uvedené aj konkrétne vady,\nktoré sú navrhovanému projektu vytýkané s poukazom na predošlé záväzné stanoviská. Nedôvodná je aj\nnámietka žalobcu, že preskúmavané opatrenia nevychádzajú zo žiadneho podkladu, keďže podkladom\nsú práve skôr vydané záväzné stanoviská (na ktoré prvostupňový správny orgán a žalovaný\nodkazujú), ktorých podmienky mal žalobca dodržať. Preto nemožno považovať preskúmavané opatrenia\nza arbitrárne a nemožno im vytknúť ani vadu nesprávneho právneho posúdenia.\n24. Žalobca ďalej napadnutému opatreniu vytýka, že bolo vydané podľa § 32 ods. 12 pamiatkového\nzákona, hoci prvostupňové opatrenie bolo vydané podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona. K uvedenej\nnámietke správny súd uvádza, že podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona pred začatím úpravy\nnehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme, je vlastník\ntakej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. Podľa § 32\nods. 12 pamiatkového zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia v územnom\nkonaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení\nstavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní\nstavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných\nzabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav, alebo v konaní o odstránení\nnehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, rozhoduje\nstavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad\npostupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Rozdiel medzi citovanými\nustanoveniami pamiatkového zákona spočíva v tom, že v prípade podľa ods. 12 vydáva krajský\npamiatkový úrad záväzné stanovisko pre účely konania podľa stavebného zákona ako dotknutý orgán\na v prípade podľa ods. 11 vydáva krajský pamiatkový úrad záväzné stanovisko pred začatím úpravy\nnehnuteľnosti, pokiaľ žiadne takéto konanie neprebieha. V obidvoch prípadoch je však obsahom\nzáväzného stanoviska posúdenie, či je úprava nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme\nv súlade s pamiatkovým zákonom. Správny súd vyššie uzavrel (odseky 17. a 18. tohto rozsudku), že\nv predmetnej veci nešlo o vydanie záväzného stanoviska do konania stavebného úradu podľa § 32\nods. 12 pamiatkového zákona. Zároveň je však potrebné dodať, že uvedenie konkrétneho ustanovenia\npamiatkového zákona, podľa ktorého správny orgán opatrenie vydal, v záhlaví preskúmavaného\nopatrenia, nemá samé osebe žiaden vplyv na zákonnosť vydaného opatrenia. Ani žalobca v správnej\nžalobe nekonkretizuje, akú ujmu utrpel na svojich subjektívnych právach v tejto súvislosti. Pre samotné\nposúdenie zámeru žalobcu uvedeného v projektovej dokumentácii je irelevantné, či je v záhlaví\nnapadnutého opatrenia uvedený § 32 ods. 11 alebo ods. 12. Zrušenie preskúmavaných opatrení\nz tohto dôvodu by zjavne nemohlo priniesť pre žalobcu priaznivejšie právne postavenie. Rovnako nie\nje možné považovať za nezákonný postup žalovaného, ktorý zaslal napadnuté opatrenie mestu Bojnice\nako stavebnému úradu, keďže týmto orgánom bol vykonávaný štátny stavebný dohľad a na základe jeho\nvýsledkov začal stavebný úrad konanie o odstránení stavby, teda išlo o súvisiace konanie a stavebný\núrad môže preskúmavané opatrenia použiť ako podklad pre svoje konanie.\n25. Pokiaľ žalobca vytýka, že žalovaný zistil pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce\nv neskontrolovaní relevantnosti parcely uvedenej vo výroku prvostupňového opatrenia, a preto mal\nprvostupňové opatrenie zrušiť, správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Žalovaný chybu\nspočívajúcu v nesprávne uvedenej parcele v napadnutom opatrení skonštatoval a vyzval prvostupňový\nsprávny orgán, aby túto zrejmú chybu v písaní opravil, z výroku odstránil a upovedomil o tom účastníkov\nkonania. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán dopustí chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti,\nnepredstavuje to dôvod na zrušenie ním vydaného opatrenia. Správny postup je uvedenú nesprávnosť\nopraviť, ako to vyhodnotil aj žalovaný.\n26. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nie je zrejmé, ako mohol žalovaný potvrdiť prvostupňové\nopatrenie a súčasne v tej istej veci vydať svoje záväzné stanovisko podľa iného ustanovenia\npamiatkového zákona. K irelevantnosti uvedenia konkrétneho ustanovenia pamiatkového zákona\nv záhlaví opatrenia sa správny súd už vyjadril vyššie. Pokiaľ ide o zvyšok námietky žalobcu, správny\nsúd uvádza, že žalovaný nevydal nové záväzné stanovisko, teda stanovisko k projektovej dokumentácii\nžalobcu s iným obsahom, ale svojim záväzným stanoviskom potvrdil prvostupňové opatrenie. Takýto\npostup je v súlade s § 10 ods. 2 písm. f) pamiatkového zákona, podľa ktorého žalovaný preskúmava\nzáväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov. Keďže sa na konanie nepoužije správny poriadok,\n\na presný procesný postup (ako má vo veci žalovaný ako nadriadený orgán rozhodnúť) nie je ustanovený\nani pamiatkovým zákonom, nie je možné v postupe žalovaného skonštatovať žiadnu nezákonnosť.\n27. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že žalovaný mal zrušiť prvostupňové\nopatrenie, pretože prvostupňovému správnemu orgánu vytkol, že podľa § 32 ods. 11 pamiatkového\nzákona mal uviesť, či je zámer úpravy prípustný alebo neprípustný, a nie či s ním súhlasí alebo nesúhlasí.\nSamotné použitie slov „nie je prípustný“ alebo „nesúhlasí“ vo výroku opatrenia nie je relevantné\npre posúdenie ich zákonnosti. Z výroku prvostupňového opatrenia je zrejmé, že ide o negatívne záväzné\nstanovisko, teda že žalobca nemôže na základe tohto stanoviska uskutočniť úpravu nehnuteľnosti podľa\nním predloženej projektovej dokumentácie. Výrok prvostupňového opatrenia je preto dostatočne určitý\na vyčerpáva celý predmet konania. Nie je účelom správneho súdnictva zrušiť napadnuté opatrenie len\npreto, aby prvostupňový správny orgán mohol následne zmeniť slovnú formuláciu výroku opatrenia, ktorý\nby aj po tejto zmene mal zjavne rovnaký obsah.\n28. Nezákonnosť napadnutého opatrenia nespôsobuje ani skutočnosť vytýkaná žalobcom, že žalovaný\nsa nad rámec svojej kompetencie vyjadril k stavebným okolnostiam a predložený mobiliár posudzuje\nako stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Správny súd uvádza, že žalovaný síce\nv napadnutom opatrení uvedené skutočnosti vyslovil, avšak napadnutým opatrením neposudzoval súlad\nnavrhovanej úpravy so stavebným zákonom, ale výlučne s pamiatkovým zákonom a ním chránenými\nhodnotami. Prvostupňový správny orgán a žalovaný nerozhodovali o tom, či žalobcom navrhnutý\nmobiliár môže byť zhotovený podľa stavebného zákona (či vyžaduje ohlásenie, stavebné povolenie\na podobne). Nesúhlasné výroky preskúmavaných opatrení sú založené na porušení chránených\npamiatkových hodnôt, a teda prvostupňový správny orgán a žalovaný svoju kompetenciu neprekročili.\n29. Záverom správny súd uvádza, že v skôr vydaných súhlasných záväzných stanoviskách\nprvostupňového správneho orgánu (bod 7. stanoviska zo dňa 16. 01. 2020, bod 6. stanoviska zo dňa\n03. 09. 2020 a bod 4. stanoviska zo dňa 09. 06. 2022) bola žalobcovi uložená povinnosť predložiť\nnávrh mobiliáru prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie. Podmienky zo stanoviska zo dňa\n03. 09. 2020 boli prevzaté do výroku stavebného povolenia pre stavbu „Oporné steny a oplotenie\npozemku“ č. SP/101/2020 zo dňa 18. 05. 2021 a podmienky zo záväzného stanoviska zo dňa 09. 06.\n2022 boli prevzaté do výroku kolaudačného rozhodnutia mesta Bojnice č. SP/601/2022 zo dňa 02.\n08. 2022 pre uvedenú stavbu. Žalobca si tak musel byť vedomý, že pred vyhotovením a umiestnením\nmobiliáru na stavbu „Oporné steny a oplotenie pozemku“ musel mať vopred vydané súhlasné stanovisko\nod prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobca mobiliár už postavil bez tohto stanoviska, musel\nsi byť vedomý možnosti, že stanovisko bude negatívne a stavbu bude musieť odstrániť.\n30. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,\nsprávny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\n2\n1\n\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n1\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch\nvyhotoveniach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}