Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/2/2025 0825100015 23. 07. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, práve zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ INO-HUB Energy j.s.a., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F. a 3/ Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94/27, 024 01 Kysucké Nové Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024 rozhodol: Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania n epriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-KM-OSZP-2024/000787-037 zo dňa 18.07.2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), vydaným podľa § 29 ods. 2 a § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon EIA“) po ukončení zisťovacieho konania, na základe zámeru navrhovanej činnosti „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“, ktorý predložil navrhovateľ INO-HUB Energy j.s.a., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449 (ďalej aj len „ďalší účastník konania 1/“) v zastúpení spoločnosťou ENVICONSULT, spol. s r.o., so sídlom Obežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528 (ďalej aj len „ENVICONSULT, spol. s r.o.“), v spojení s § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ ďalšieho účastníka konania 1/ ako navrhovateľa, vypracovaná spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne opatrenia, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať a dodržiavať.
2. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania – Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. Box 21 8, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174 (ďalej aj len „žalobca“). 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že v jeho výrovej časti text v znení: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa INO-HUB Energy j.s.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, spracovaná spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina (F. A. G.), predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov.“, nahradil textom, ktorý znie: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa ENO-HUB Energy j.s.a, Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, vypracovanom spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528, situovaná v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto, v katastrálnom území D. E. F., na pozemkoch parc. č. KN-C 2234/40, 2234/41, 2234/178, predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov“. Výrok prvostupňového rozhodnutia zostal v ostatných častiach nezmenený. 4. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ako aj celý spisový materiál v súlade s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom. Žalovaný sa taktiež stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, avšak s poukazom na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia opomenul uviesť umiestnenie navrhovanej činnosti, pristúpil žalovaný ku zmene výroku rozhodnutia v tejto časti. 5. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v predmetnej veci zistil úplne a presne skutkový stav veci a boli zaobstarané potrebné dôkazy pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci aj z hľadiska vecnej správnosti. Prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a objektívne posúdil a zhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA. Žalobca vo svojom odvolaní namieta absenciu vyhodnotenia jednotlivých kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, avšak vo svojom odvolaní neuvádza konkrétne, ktoré kritérium vo vzťahu k navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené, ani to, v čom by malo toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný poukázal na to, že zo zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať všetky kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene. Správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona EIA hodnotí navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa uvedených kritérií, avšak „primerane“ vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu. Vzhľadom na osobitosti každej navrhovanej činnosti alebo jej zmeny preto môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z kritérií nebude možné pre daný prípad aplikovať. Taktiež z dikcie predmetnej prílohy (konkrétne bod II. a III.) vyplýva, že jednotlivé kritéria sú stanovené demonštratívne, nie je vylúčená aplikácia v prílohe neuvedených kritérií, ktoré by však vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo nevyhnutné hodnotiť tiež. Preto ak sa žalobca domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA neboli prvostupňovým správnym
orgánom dostatočne vyhodnotené, bolo nutné tieto kritéria v odvolaní i konkrétne označiť a zároveň uviesť z akého dôvodu žalobca považuje posúdenie navrhovanej činnosti vo vzťahu k odvolateľom označeným kritériám za nedostatočné. Žalovaný považoval odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné. 6. Žalovaný nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, je však potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalovaný v podanom odvolaní však neuviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podľa právneho názoru žalovaného boli jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené v procese zisťovacieho konania prvostupňovým správnym orgánom a taktiež boli navrhnuté dostatočné opatrenia a podmienky na ich zmiernenie. 7. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov, pričom niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/89/2015 vyplýva, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.“ Podľa právneho názoru žalovaného, sa prvostupňový správny orgán z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými opatreniami a podmienkami dotknutej verejnosti ako aj dotknutých orgánov. Podľa vlastnej správnej úvahy vyhodnotil jednotlivé navrhované opatrenia a podmienky dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov a v súlade so zákonom aj zdôvodnil ich uloženie. 8. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že zákon EIA v ustanovení § 63 umožňuje, aby boli počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonané konzultácie, avšak nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán procesne nezabezpečil vykonanie konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA. V súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky však zo znenia § 63 zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/22/2023 zo dňa 27.06.2024 vyplýva: „Vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia, zákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou EIA, ktorá rovnako tento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle čl. 2 písm. g) Smernice EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a rovnako sú systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v čl. 4 smernice. Rovnako sú relevantné aj úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ Smernice EIA, ktorá konzultácie v zisťovacom konaní len odporúča ako „dobrý správny postup“ (bod 29). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani Smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie, v prípade, že príslušný orgán tieto v
zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Preto námietku sťažovateľa v tomto smere kasačný súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci.“ V zmysle vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania obligatórne, ale umožňuje fakultatívne využiť tento inštitút pokiaľ konajúci správny orgán dospeje k záveru, že to je pre daný prípad účelné. V posudzovanom prípade prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie konzultácií za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. 9. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach svojho odvolania uviedol znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukázal na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový správny orgán dopustiť ich porušenia. Namietané porušenia sú tak podľa názoru žalovaného bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, a preto takto formulované odvolacie dôvody označil za nedostatočne konkrétne. S poukazom na uvedené skutočnosti vyhodnotil žalovaný takto formulované odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené. 10. Prvostupňový správny orgán v rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom a v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. 11. Žalovaný dospel k záveru, že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné dokumenty pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci. Vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom bolo náležite a dostatočne odôvodnené, s čím sa žalovaný taktiež v plnom rozsahu stotožnil. Správna žaloba – žalobné body 12. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote dňa 17.01.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v bode 1 správnej žaloby poukázal na ustanovenia niektorých zákonov (Zákon o životnom prostredí, Správny súdny poriadok, Správny poriadok), na Ústavu Slovenskej republiky, na zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Žalobca uviedol viaceré všeobecné tvrdenia a konštatovania. V bode 2 správnej žaloby poukázal žalobca na to, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania. V bode 3 správnej žaloby s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň
aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci. 13. Žalobca v bode 4 písm. A správnej žaloby v prvom rade poukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nezrozumiteľné. V kontexte tejto žalobnej námietky žalobca poukázal na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 341/07, sp. zn. III. ÚS 295/2017, sp. II. ÚS 522/2021 a NS SR sp. zn. 2Sžo 81/2007. Uviedol, že zásada legality konania sa prejavuje presvedčivosťou odôvodnenia rozhodnutia a to tak, aby sa zrozumiteľne naviazali správne úvahy správneho orgánu s výrokom rozhodnutia. Nezrozumiteľné odôvodnenie alebo odôvodnenie preukazujúce úvahy mimo zákonný rámec svedčia o porušení zásady legality konania a predstavujú materiálny základ a dôvod nezákonnosti. 14. V bode 4 písm. B správnej žaloby poukázal žalobca na to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje všeobecné tvrdenie: „Pri rozhodovaní o tom, či sa predložený zámer bude posudzovať podľa zákona, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov a stanoviská verejnosti doručené k predmetnému zámeru a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona. Podľa predložených stanovísk dotknutých orgánov sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie“. Uvedené rozhodnutie tak podľa názoru žalobcu neobsahuje vlastnú úvahu správneho orgánu o tom, ktoré kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA použil, ako i ch použil a aký vplyv mali na výrok rozhodnutia v jeho oboch častiach. Namiesto zdôvodnenia a úvahy o použití kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA správny orgán podľa vyjadrenia žalobcu uviedol v odôvodnení rozsiahle plagiátorské prekopírovanie súvislých častí zámeru, čím zastiera absenciu použitia vlastnej správnej úvahy. Na zastretie plagiátorstva a nevykonania vlastného hodnotenia zámeru správny orgán mal zneužiť skutočnosť, že štruktúra zámeru podľa prílohy č. 8a alebo podľa prílohy č. 9 k zákona EIA vymedzuje obsahové náležitosti a štruktúru zámeru tak, že svojimi názvami korešpondujú s kritériami podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. Uvedené slúži k tomu, aby sa navrhovateľ zameral na relevantné skutočnosti a súčasne aby správny orgán mohol dostatočne ľahko tieto vplyvy vyhodnocovať a rozhodovať o nich. Podľa presvedčenia žalobcu v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, že správny orgán sa dostatočne venoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie, ak je odôvodnenie rozhodnutia v časti vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie redukované na plagiátorský kompilát okopírovaných súvislých celkov zámeru bez vlastných úvah správneho orgánu a opisu procesného postupu okresného úradu. Keďže podľa § 29 ods. 3 zákona EIA sa jadro rozhodnutia zakladá na vyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA, podstata odôvodnenia musí zreteľne, logicky a v súlade so zákonom zdôvodniť ktoré kritériá boli použité pri rozhodovaní, ako boli uplatnené lebo len tak sa dá naviazať odôvodnenie rozhodnutia na výrok rozhodnutia. Bez takéhoto logického kauzálneho naviazania je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé ani na základe presne ktorých kritérií správny orgán vo veci rozhodol a na základe akých kritérií identifikoval najväčšie vplyvy zámeru a ako k nim priradil príslušné podmienky rozhodnutia, ktoré mali tieto vplyvy zmierňovať. Žalobca pri vyššie uvedenej žalobnej námietke nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu vychádzal z definície nezrozumiteľnosti rozhodnutia uvedenej v rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009. 15. Žalobca v bode 4 písm. C správnej žaloby poukázal na ustanovenie druhej vety § 29 ods. 13 zákona EIA. Podmienky rozhodnutia nie sú podmienkami ako ich predpokladá druhá veta § 29 ods. 3 zákona EIA a nezabezpečujú účel podľa § 2 písm. d) zákona EIA. Výrok rozhodnutia je pri tom jadro celého rozhodnutia, ktoré konštituuje konkrétne právne povinnosti navrhovateľa; avšak uložené podmienky toto podľa názoru žalobcu nespĺňajú, nakoľko žiadnym spôsobom nezasahujú do právneho stavu navrhovateľa uložením nových právnych povinností. Správny orgán vo svojom vyhodnotení vo vzťahu k opatreniam navrhovaným žalobcom uviedol: „Opatrenia sú spomenutí v kapitole IV. 10 tohto zámeru. V rámci predloženého zámeru sú navrhnuté napr.: využívanie recyklovaných materiálov, sadové a vegetačné úpravy areálu, dažďová záhrada, zelená expanzívna strecha“. Žalobca namietal, že aj napriek zjavnej opodstatnenosti jeho návrhov, správny orgán tieto opatrenia do výroku rozhodnutia neuviedol. 16. Žalobca taktiež namietal, že správny orgán mal procesne zabezpečiť vykonanie konzultácie podľa § 63 zákona EIA. Keďže v dôsledku znenia § 64 zákona EIA sa pôsobnosť Správneho poriadku na zabezpečenie konzultácie nevylučuje, je nutné na zabezpečenie konzultácie subsidiárne a primerane použiť ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca má za to, že správny orgán bol podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku povinný informovať o vykonaní konzultácie, o zvolenej forme konzultácie, ako aj o procesno-formálnom zabezpečení konzultácie. Konzultáciu – hoci tiež obsahuje vyjadrenie zúčastnených k projektu nie je možné redukovať len na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ide podľa názoru žalobcu o nesprávny výklad na základe sémantiky nesprávneho gramatického výkladu vnútroštátnych právnych predpisov. Súčasne bez poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku nie je možné tvrdiť, že si správny orgán splnil poučovaciu povinnosť a povinnosť súčinnosti s účastníkmi konania dostatočným spôsobom vzhľadom k osobitným ustanoveniam zákona EIA, ako aj vo vzťahu k Aarhuskému dohovoru a Smernici o EIA, ktorú uplatňoval v rozpore so základnými interpretačnými pravidlami založenými na právnej sile uplatňovaných právnych predpisov. Žalobca namietal, že správny orgán rozhodol v rozpore so znením Smernice EIA a v rozpore so znením § 63 ods. 1 zákona EIA. Uvedeným zároveň rozhodol proti účelu a cieľu Smernice EIA a proti účelu a cieľu procesu EIA vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti. Žalobca poukázal na to, že zákon v jednom ustanovení určuje povinnosť zabezpečiť konzultácie správnemu orgánu, konštituuje právo verejnosti na konzultácie v ktoromkoľvek okamihu procesu EIA a súčasne nadväzuje výsledok takejto konzultácie na obligatórnu náležitosť rozhodnutia. Priamym dôsledkom nevykonania konzultácie je nesplnenie si nielen povinnosti správneho orgánu a upretie práv verejnosti, ale aj materiálny nedostatok napadnutého rozhodnutia v podobe absencie predpísanej náležitosti rozhodnutia. 17. V bode 4 písm. D správnej žaloby žalobca namietal, že sa žalovaný neriadil § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keďže sa obmedzil len na skúmanie opodstatnenosti odvolania z hľadiska odvolacích námietok, ale už neskúmal procesný postup vedúci k prvostupňovému rozhodnutiu alebo neskúmal aj iné podstatné náležitosti rozhodnutia okrem tých, ktoré boli odvolaním namietané. Žalobca je toho názoru, že nemožno súhlasiť s tým, že by sa správny orgán dostatočne venoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie, ak je odôvodnenie rozhodnutia v časti vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie redukované na plagiátorský kompilát okopírovaných súvislých celkov zámeru bez vlastných úvah správneho orgánu. Výsledkom uvedenej rozhodovacej praxe správnych orgánov je popretie materiálneho právneho štátu a propagovanie formálneho právneho štátu založeného na predstieraní zákonného rozhodovania. 18. Žalobca v bode 4 písm. E správnej žaloby ďalej poukázal na úvahu žalovaného, že: „Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť“. V kontexte uvedeného tvrdenia žalobca zdôraznil, že nie je úlohou zainteresovanej verejnosti nahrádzať navrhovateľa a príslušný orgán lebo ich úlohou a povinnosťou je vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie a navrhnúť primerané zmierňujúce opatrenia. Žalobca sa však stotožnil s tým, že podmienky rozhodnutia majú reflektovať skutkový negatívny vplyv identifikovaný v zisťovacom konaní a naviazať na neho účinné opatrenie. Jedným z odvolacích dôvodov bolo práve, že podmienky uložené prvostupňovým správnym orgánom (pozn. sudu: bližšie špecifikované na strane 15 žaloby) nemajú charakter konkrétneho opatrenia zmierňujúceho identifikovaný vplyv. 19. V bode 4 písm. F správnej žaloby žalobca ako osobitné pochybenie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného uviedol prvú podmienku prvostupňového rozhodnutia v znení: „Urobiť kategorizáciu podniku v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a ak sa preukáže, že sú prekročené prahové hodnoty jednotlivých nebezpečných látok uvedených v zákone, vypracovať oznámenie, v ktorom sa podnik zaradí do príslušnej kategórie, ešte pred vydaním územného rozhodnutia a oznámenie zastlať na Okresný úrad v sídle kraja Žilina, OSZP, úsek PZPH (t.j. zosúladiť údaje o povinnostiach navrhovateľa vyplývajúcich z § 4 zákona č. 128/2015 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ nebudú prekročené prahové hodnoty, oznámenie nie je potrebné“. A porovnali jej obsah s úvahou žalovaného: „Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti predmetného rozhodnutia.“ Z obsahu citovanej podmienky sa podľa názoru žalobcu javí, že prahové hodnoty jednotlivých nebezpečných látok neboli ani zisťované a/alebo ak zistené boli, tak aký je skutkový stav a aké opatrenia je potrebné prijať. Takýto skutkový stav je však podľa presvedčenia žalobcu dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa definície nezrozumiteľnosti tak ako ju definuje rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009.
20. Žalobca v bode 4 písm. G správnej žaloby namietal, že žalovaný podstatným spôsobom porušil procesné práva účastníkov konania a to tým, že nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalovaný sám podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí osvedčuje: „V rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie, do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, s obsahom ktorého mali účastníci konania možnosť v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia.“ Žalobca uviedol, že obsahom procesného práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je len vyjadriť sa k zabezpečeným podkladom ale aj navrhnúť nové dôkazy, čo je súčasne povinnosť účastníka konania podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Obzvlášť v situácii, keď odvolací orgán nevykonal žiadne dokazovanie, ale len priamo rozhodoval od stola bolo procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dôležité využiť, čo bolo účastníkom procesným postupom odvolacieho orgánu znemožnené. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019. 21. Žalobca okrem v petite navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok. O návrhu žalobcu, na priznane odkladného účinku správnej žalobe rozhodol správny súd uznesením sp. zn. 5S/2/2025 zo dňa 30.04.2025 tak, že ho zamietol. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika) 22. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 03.04.2025. Má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považuje žalobca za nedôvodné a účelové. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne. 23. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akej úvahy a akých dôkazov k uvedenému tvrdeniu žalobca dospel. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podľa právneho názoru žalovaného bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. 24. Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA. Žalobca namietal absenciu vyhodnotenia jednotlivých kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, pričom neuviedol konkrétne, ktoré kritérium vo vzťahu k navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené, ani to, v čom by malo toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. K tomu žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že zo zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať všetky kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene. Správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona EIA hodnotí navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa uvedených kritérií, avšak „primerane“ vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu. Vzhľadom na osobitosti každej navrhovanej činnosti alebo jej zmeny preto môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z kritérií nebude možné pre daný prípad aplikovať. Taktiež z dikcie predmetnej prílohy (konkrétne bod II. a III.) vyplýva, že jednotlivé kritéria sú stanovené demonštratívne, nie je vylúčená aplikácia v prílohe
neuvedených kritérií, ktoré by však vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo nevyhnutné hodnotiť tiež. Preto ak sa žalobca domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA neboli prvostupňovým správnym orgánom dostatočne vyhodnotené, bolo nutné tieto kritéria konkrétne označiť a zároveň uviesť z akého dôvodu považuje posúdenie navrhovanej činnosti vo vzťahu k označeným kritériám za nedostatočné. 25. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa prvostupňový správny orgán dostatočne nevenoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie a že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vlastnú správnu úvahu. Napadnuté rozhodnutia podľa názoru žalovaného spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Obsahovou súčasťou rozhodnutia je aj príslušná správna úvaha konajúceho správneho orgánu. 26. Žalobca vo svojej žalobe namietal i to, že v prvostupňovom rozhodnutí sú skopírované súvislé časti zámeru. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný uviedol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia skutočne obsahuje niektoré časti zámeru, a to konkrétne popis zámeru navrhovanej činnosti, identifikované vstupy a výstupy, ako aj identifikované jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, takýto postup prvostupňového správneho orgánu však nemožno označiť za rozporný so zákonom EIA. 27. Žalovaný poukázal na to, že účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Ak prvostupňový správny orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude ďalej posudzovať, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Žalovaný má za to že správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov, pričom niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. 28. Žalovaný nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca však neuviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti však musí byť príčinná súvislosť. 29. Pokiaľ sa jedná o námietky vykonať konzultácie, žalovaný i naďalej zastáva právny názor, že zo znenia § 63 zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 3Svk/22/2023 zo dňa 27.06.2024. Žalovaný má za to, že z uvedeného ustanovenia zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť obligatórne vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania, ale umožňuje fakultatívne využiť tento inštitút pokiaľ konajúci správny orgán dospeje k záveru, že to je pre daný prípad účelné. V posudzovanom prípade prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru, s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci zisťovacieho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie konzultácií za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť konzultácie a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený. Všetky postupy prvostupňového správneho orgánu boli vykonané aj v súlade s Aarhuským
dohovorom č. 43/2006 Z. z. a verejnosti bolo umožnené právo presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia v rámci navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania zámeru navrhovanej činnosti. 30. Žalovaný mal taktiež za to, že v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, a to vrátane predloženého spisového materiálu. V prípade, že odvolací správny orgán nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok, pričom tieto boli podľa názoru žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené dostatočne. Tak prvostupňové rozhodnutie, ako i napadnuté rozhodnutie spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa „prvostupňový správny orgán dostatočne nevenoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie, že odôvodnenie rozhodnutia v časti vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie je redukované na plagiátorský kompilát okopírovaných súvislých celkov zámeru bez vlastných úvah úradu. Rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú všetky zákonné atribúty a obsahovou súčasťou rozhodnutia je aj príslušná správna úvaha konajúceho správneho orgánu. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že ako odvolací orgán namiesto kontroly a vymáhania materiálneho právneho štátu propaguje predstieranie zákonného konania kombináciou plagiátorstva a mechanického preberania textov navrhovateľa a prípadne dotknutých orgánov. Podľa právneho názoru žalovaného prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. S podanými námietkami a pripomienkami účastníkov konania a dotknutých orgánov sa v procese samotného konania dostatočne vysporiadal, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje popis predmetného konania ako aj správnu úvahu prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán zaoberal všetkými námietkami a pripomienkami účastníkov konania. Prvostupňové správne rozhodnutie žalovaný považuje za dostatočne vierohodné a preskúmateľné. 31. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že má za to, že jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené v procese zisťovacieho konania prvostupňovým správnym orgánom a taktiež boli navrhnuté dostatočné opatrenia a podmienky na ich zmiernenie. 32. Ohľadom námietky žalobcu obsiahnutej v bode 4 písm. F správnej žaloby žalovaný opakovane zdôrazňuje, že prvostupňový správny orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti – posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje
práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. S uvedeným vyhodnotením sa stotožnil aj žalovaný. 33. Pokiaľ žalobca namietal porušenie procesných práv z dôvodu, že správny orgán nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný má za to, že v prvostupňovom a ani v druhostupňovom konaní nedošlo k porušeniu alebo opomenutiu § 33 ods. 2 Správneho orgánu, práve naopak prvostupňový správny orgán konal nad rámec zákona, keď v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č.: OUKM-OSZP-2024/000787-020 zo dňa 24.06.2024 oboznámil účastníkov konania s tým, že ako účastníci konania majú právo sa oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že počnúc účinnosťou novely zákona EIA sa od 01.04.2024 podľa § 64 ods. 1 písm. h) zákona EIA sa na konania podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem zisťovacieho konania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní. 34. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhol, aby správny súd žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) zamietol. Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replika) 35. Žalobca vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.07.2025 zotrval vo svojej argumentačnej línii obsiahnutej v správnej žalobe, ktorú podrobnejšie rozvinul. Svoju žalobu považoval i naďalej za plne dôvodnú a preto žiadal, aby jej správny súd v plnom rozsahu vyhovel. 36. Ďalší účastníci konania svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 37. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 23.07.2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, a to v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania 1/ a 3/, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. Súdneho pojednávania sa zúčastnil, iba ďalší účastník konania v rade 2/, ktorý v priebehu pojednávania vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko k prijatému prvostupňovému rozhodnutiu, apelujúc na eventuálny škodlivý dosah projektu na životné prostredie v Kysuckom Novom Meste, avšak k samotnej správnej žalobe sa nevyjadril. 38. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. 39. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že v jeho výrovej časti text v znení: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa INOHUB Energy j.s.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, spracovaná spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina (F. A. G.), predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa bude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov.“, nahradil textom, ktorý znie: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa ENO-HUB Energy j.s.a, Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, vypracovanom spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528, situovaná
v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto, v katastrálnom území D. E. F., na pozemkoch parc. č. KN-C 2234/40, 2234/41, 2234/178, predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov“. Výrok napadnutého rozhodnutia zostal v ostatných častiach nezmenený. 40. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a na neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže. Právny rámec 41. Podľa § 2 ods. 1 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 44. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 45. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon EIA“), a) rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13, b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 46. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotkuté. 47. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA, je výsledkom zisťovacieho konania rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 48. Podľa § 29 ods. 12 zákona EIA, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. 49. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 50. Podľa § 64 zákona EIA, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, okrem posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. a) a písm. d), f) konfliktu záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a, h) zisťovacieho konania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní, i) vydávania vyjadrenia podľa § 18 ods. 6. 51. Podľa § 64 ods. 2 zákona EIA, sa na konania podľa tretej časti tohto zákona nevzťahuje § 14 všeobecného predpisu o správnom konaní. 52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej iba ako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 53. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípade aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. 57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu posúdil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu tejto námietky, správny súd rovnako, len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a náležite zhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom dospel k záveru, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné posudzovať podľa zákona EIA. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo čiastočne žalovaným zmenené bolo podľa názoru správneho súdu vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. 59. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené v rozsahu predpokladanom § 29 ods. 3 v spojení s § 29 ods. 13 zákona EIA. V tomto smere rovnako namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie samotných kritérií zisťovacieho konania. Správny súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje náležitosti ustanovené v § 29 ods. 13 zákona EIA, a to určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona EIA, a zároveň určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, a ktoré vyplývajú zo stanovísk príslušných orgánov, ktoré boli prvostupňovému orgánu riadne doručené v súlade s § 23 ods. 4 zákona EIA. Správny súd zároveň neidentifikoval nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ako prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy na životné prostredie, ktoré stanoviská boli obstarané, aký bol ich obsah, ako ich prvostupňový správny orgán vyhodnotil, a aj ktoré podmienky v nich uvedené zohľadnil a následne preniesol do výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán zároveň primerane aplikoval kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA, čo do posúdenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu a vlastností očakávaných vplyvov vrátane ich jednotlivých položiek, pričom vzal do úvahy vtedajší stav životného prostredia v dotknutom území, na základe čoho dospel k záveru, že za predpokladu dodržiavania uložených podmienok sa nepredpokladá vznik nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, na základe čoho je možné dospieť k záveru, že postupoval v súlade s § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA (obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/38/2023 zo dňa 30. apríla 2024 a 5Svk/30/2023 zo dňa 30. mája 2024). 60. Žalobca vo svojej žalobe namieta i to, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí sú skopírované súvislé časti zámeru. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný uviedol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia skutočne obsahuje niektoré časti zámeru, a to konkrétne popis zámeru navrhovanej činnosti, identifikované vstupy a výstupy, ako aj identifikované jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, takýto postup prvostupňového správneho orgánu však nemožno označiť za rozporný so zákonom EIA majúci za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. 61. Žalobca namietal i nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA zo strany správnych orgánov. Otázku potreby, či povinnosti vykonania konzultácií podľa § 63 zákona o EIA Najvyšší správny súd Slovenskej republiky riešil už opakovane, pričom jej právne posúdenie vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu možno nájsť napr. v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/11/2025 zo dňa 25. novembra 2025: „Žalobca namietal aj nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Podľa tohto ustanovenia príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou. Tento inštitút je tak spojený až so samotným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, nie so zisťovacím konaním podľa § 29 ods. 13 cit. zák. To zodpovedá aj smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní
vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. V zmysle jej čl. 2 písm. g) a čl. 5 sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, nie do rámca zisťovacieho konania, ktoré je upravené v čl. 4. Ak ich teda žalovaný nevykonal v zisťovacom konaní, nemožno to považovať za nezákonný postup (obdobne napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3 Svk 39/2022, 3 Svk 22/2022, 7 Svk 39/2022 alebo 7 Svk 5/2025, ako aj uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 359/2024 a III. ÚS 599/2024). Bez ohľadu na to však možno odkázať na ustálenú judikatúru tunajšieho súdu, podľa ktorej možno konzultácie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. vykonať aj inou než písomnou formou, napríklad vytvorením priestoru na predloženie odôvodneného stanoviska (porov. napr. cit. rozsudok sp. zn. 1 Svk 22/2023 a tam citovanú prejudikatúru).“ Možno teda uzavrieť, že v posudzovanom prípade, v ktorom išlo o zisťovacie konanie, zákon s konzultáciami nepočíta, v dôsledku čoho nemožno ich nevykonanie považovať za nezákonný postup príslušného orgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť posudzovaných rozhodnutí. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svk/18/2023 zo dňa 25. septembra 2024). 62. Pokiaľ žalobca videl osobitné pochybenie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vo vzťahu k prvej podmienke prvostupňového rozhodnutia v znení: „Urobiť kategorizáciu podniku v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a ak sa preukáže, že sú prekročené prahové hodnoty jednotlivých nebezpečných látok uvedených v zákona, vypracovať oznámenie, v ktorom sa podnik zaradí do príslušnej kategórie, ešte pred vydaním územného rozhodnutia a oznámenie zastlať na Okresný úrad v sídle kraja Žilina, OSZP, úsek PZPH (t.j. zosúladiť údaje o povinnostiach navrhovateľa vyplývajúcich z § 4 zákona č. 128/2015 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ nebudú prekročené prahové hodnoty, oznámenie nie je potrebné“. A porovnali jej obsah s úvahou žalovaného: „Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti predmetného rozhodnutia.“, správny súd nemal za preukázané, že by prvostupňový správny orgán navrhovanú činnosť neposúdil z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Ani tejto žalobnej námietke podľa názoru správneho súdu nemožno vyhovieť, keďže postupu správnych orgánov v uvedenom smere niet čo vytknúť. 63. Ohľadom námietky žalobcu, že správny orgán nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd zdôrazňuje, že nemá za to, že by zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaný došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho orgánu. V kontexte tejto žalobnej námietky je potrebné súhlasiť s poukazom žalovaného na to, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č.: OU-KM-OSZP-2024/000787-020 zo dňa 24.06.2024 oboznámil účastníkov konania s tým, že majú právo sa oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Preto ani túto žalobnú námietku správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
64. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so závermi žalovaného, poukazuje správny súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na administratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).“ 65. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Týmto žalobným námietkam chýba konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej prejednávanej veci. Správny súd zastáva názor, že nepostačuje v žalobe poukazovať len na hypotetické environmentálne riziká, keďže judikatúra podporuje potrebu konkrétnych dôkazov o reálnom negatívnom vplyve na životné prostredie. 66. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t.j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 67. Správny súd po preskúmaní veci (výlučne v rozsahu žalobných bodov) zastáva názor, že zisťovacie konanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona č. 24/2006 Z. z.. Prvostupňový správny orgán správne identifikoval potrebu posúdenia navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona 24/2006 Z. z., po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, že ďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril sa ku všetkým podstatným žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a zároveň si ani iné trovy konania neuplatnili, priznanie ktorých by prichádzalo do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Banskej Bystrici, dňa 23. júla 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová predsedníčka senátu Mgr. Denisa Rybárová Slivová členka senátu
JUDr. Peter Molčan člen senátu