{"guid": "b452acbe-ca25-4a26-998a-cf2e78a24837:791eb2c8-94aa-4a30-863f-cab4bee1aa55", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2", "spisova_znacka": "5S/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/2/2025 z 23. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2026, sp. zn. 5S/2/2025, ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2", "identifikacne_cislo": "0825100015", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "nazov": "§ 20a zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-11", "nazov": "§ 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-12", "nazov": "§ 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "nazov": "§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-20a", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-64", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/791eb2c8-94aa-4a30-863f-cab4bee1aa55", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/2/2025\n0825100015\n23. 07. 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej\nSlivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so\nsídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, práve zastúpený: Tkáč & Partners,\ns.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti\nžalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B,\n010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ INO-HUB Energy j.s.a., so sídlom Tomášikova 30,\n821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\npobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F. a 3/ Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody\n94/27, 024 01 Kysucké Nové Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024\nrozhodol:\nSúd žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania n\nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len\n„prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-KM-OSZP-2024/000787-037 zo dňa 18.07.2024\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), vydaným podľa § 29 ods. 2 a § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006\nZ. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon EIA“) po ukončení zisťovacieho konania, na základe zámeru\nnavrhovanej činnosti „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“, ktorý\npredložil navrhovateľ INO-HUB Energy j.s.a., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská\nčasť Ružinov, IČO: 52 722 449 (ďalej aj len „ďalší účastník konania 1/“) v zastúpení spoločnosťou\nENVICONSULT, spol. s r.o., so sídlom Obežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528 (ďalej aj len\n„ENVICONSULT, spol. s r.o.“), v spojení s § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA rozhodol tak, že navrhovaná\nčinnosť „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ ďalšieho účastníka\nkonania 1/ ako navrhovateľa, vypracovaná spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., predmetom ktorej\nje výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude\nposudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne opatrenia,\nktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať a dodržiavať.\n\n2. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania – Združenie domových samospráv, o.z.,\nRovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. Box 21 8, 850 00 Bratislava, IČO: 31\n820 174 (ďalej aj len „žalobca“).\n3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že v jeho výrovej časti text\nv znení: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko\n– výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa INO-HUB Energy j.s.o., Tomášikova 30, 821 01\nBratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, spracovaná spracovateľom ENVICONSULT,\nspol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina (F. A. G.), predmetom ktorej je výstavba nového výrobno –\nadministratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.\nPre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné\npodať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov.“, nahradil textom, ktorý znie:\n„Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou\nčasťou a kanceláriami“ navrhovateľa ENO-HUB Energy j.s.a, Tomášikova 30, 821 01 Bratislava –\nmestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, vypracovanom spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o.,\nObežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528, situovaná v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto,\nv katastrálnom území D. E. F., na pozemkoch parc. č. KN-C 2234/40, 2234/41, 2234/178, predmetom\nktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom\nsa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených\nv stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa\nosobitných predpisov“. Výrok prvostupňového rozhodnutia zostal v ostatných častiach nezmenený.\n4. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako príslušný odvolací\norgán preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ako aj celý spisový materiál v súlade s §\n59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny\nporiadok“), zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi\nako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so\nzákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je v\nsúlade s hmotným ako aj procesným právom. Žalovaný sa taktiež stotožnil s právnym posúdením veci\nprvostupňovým správnym orgánom, avšak s poukazom na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán\nvo výroku svojho rozhodnutia opomenul uviesť umiestnenie navrhovanej činnosti, pristúpil žalovaný ku\nzmene výroku rozhodnutia v tejto časti.\n5. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v predmetnej veci zistil úplne a presne skutkový\nstav veci a boli zaobstarané potrebné dôkazy pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom\npre posúdenie veci aj z hľadiska vecnej správnosti. Prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil\nskutkový stav a objektívne posúdil a zhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a\nnásledne vydať rozhodnutie o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať\npodľa zákona EIA. Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná\nčinnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre\nzisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa §\n23 ods. 4 zákona EIA. Žalobca vo svojom odvolaní namieta absenciu vyhodnotenia jednotlivých kritérií\npodľa prílohy č. 10 zákona EIA, avšak vo svojom odvolaní neuvádza konkrétne, ktoré kritérium vo\nvzťahu k navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené, ani to, v čom by malo toto nedostatočné\nvyhodnotenie spočívať. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný poukázal na to, že zo zákona EIA nevyplýva\npovinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať všetky kritéria\npodľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene. Správny orgán\npri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona EIA\nhodnotí navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa uvedených kritérií, avšak „primerane“ vzhľadom na\nkonkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu. Vzhľadom na osobitosti každej navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny preto môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z kritérií nebude možné pre daný prípad\naplikovať. Taktiež z dikcie predmetnej prílohy (konkrétne bod II. a III.) vyplýva, že jednotlivé kritéria\nsú stanovené demonštratívne, nie je vylúčená aplikácia v prílohe neuvedených kritérií, ktoré by však\nvzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo nevyhnutné hodnotiť tiež. Preto ak sa\nžalobca domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA neboli prvostupňovým správnym\n\norgánom dostatočne vyhodnotené, bolo nutné tieto kritéria v odvolaní i konkrétne označiť a zároveň\nuviesť z akého dôvodu žalobca považuje posúdenie navrhovanej činnosti vo vzťahu k odvolateľom\noznačeným kritériám za nedostatočné. Žalovaný považoval odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu za dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné.\n6. Žalovaný nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA majú byť zmierňujúce\nopatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, je však potrebné zdôrazniť,\nže zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalovaný v podanom odvolaní však\nneuviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym\nvplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny\norgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť\na zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že\nzámer navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podľa právneho názoru\nžalovaného boli jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie dostatočne identifikované\na adekvátne vyhodnotené v procese zisťovacieho konania prvostupňovým správnym orgánom a taktiež\nboli navrhnuté dostatočné opatrenia a podmienky na ich zmiernenie.\n7. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že stanovenie jednotlivých\npodmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho\norgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich\nvykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Správny orgán prvého stupňa preskúmal\na zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov, pričom niektoré podmienky,\nktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nVýsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo\nlimitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie zmeny\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie\nvplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti predmetného rozhodnutia.\nTaktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/89/2015\nvyplýva, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho\nzákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení\na zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto\ndohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti\nživotného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej\nvecnej rovine vzhľadom k cieľu.“ Podľa právneho názoru žalovaného, sa prvostupňový správny orgán z\nvecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými opatreniami a podmienkami dotknutej verejnosti\nako aj dotknutých orgánov. Podľa vlastnej správnej úvahy vyhodnotil jednotlivé navrhované opatrenia a\npodmienky dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov a v súlade so zákonom aj zdôvodnil ich uloženie.\n8. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že zákon EIA v ustanovení § 63 umožňuje, aby\nboli počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonané konzultácie, avšak\nnešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo\nústnou formou. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán procesne nezabezpečil vykonanie\nkonzultácie v zmysle § 63 zákona EIA. V súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky však zo znenia § 63 zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie\nv rámci zisťovacieho konania. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Svk/22/2023 zo dňa 27.06.2024 vyplýva: „Vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia,\nzákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností\nalebo ich zmien na životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou EIA, ktorá rovnako\ntento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle čl. 2 písm.\ng) Smernice EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie\na rovnako sú systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje vykonanie\nposudzovania vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v čl. 4 smernice.\nRovnako sú relevantné aj úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ Smernice EIA, ktorá konzultácie\nv zisťovacom konaní len odporúča ako „dobrý správny postup“ (bod 29). Vzhľadom na to, že zákon\nEIA a ani Smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré\nsú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie, v prípade, že príslušný orgán tieto v\n\nzisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Preto námietku\nsťažovateľa v tomto smere kasačný súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený záver však\nnevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie\nmôže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci.“ V zmysle vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že z\npredmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie v\nrámci zisťovacieho konania obligatórne, ale umožňuje fakultatívne využiť tento inštitút pokiaľ konajúci\nsprávny orgán dospeje k záveru, že to je pre daný prípad účelné. V posudzovanom prípade prvostupňový\nsprávny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na doručené stanoviská\ndotknutých subjektov, dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci\nsprávneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie konzultácií\nza nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný.\n9. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach svojho odvolania uviedol\nznenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukázal na ich porušovanie bez toho, aby\nuviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový správny orgán dopustiť ich\nporušenia. Namietané porušenia sú tak podľa názoru žalovaného bez skutkovej a právnej argumentácie\nvzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, a preto takto formulované odvolacie dôvody\noznačil za nedostatočne konkrétne. S poukazom na uvedené skutočnosti vyhodnotil žalovaný takto\nformulované odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené.\n10. Prvostupňový správny orgán v rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať\npodľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k\nnavrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru\nk navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy\na rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného\nzaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na\nživotné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne\nspracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná\nčinnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania\na sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej\nčinnosti prvostupňovým správnym orgánom a v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také\nporušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie\nzrušiť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania\nzámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné\nprostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.\n11. Žalovaný dospel k záveru, že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený\na boli zaobstarané potrebné dokumenty pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre\nposúdenie veci. Vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom bolo náležite a dostatočne\nodôvodnené, s čím sa žalovaný taktiež v plnom rozsahu stotožnil.\nSprávna žaloba – žalobné body\n12. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona\nč.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) správnou\nžalobou podanou v zákonom stanovenej lehote dňa 17.01.2025 domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v bode 1 správnej\nžaloby poukázal na ustanovenia niektorých zákonov (Zákon o životnom prostredí, Správny súdny\nporiadok, Správny poriadok), na Ústavu Slovenskej republiky, na zásadu právnej istoty a legitímnych\nočakávaní. Žalobca uviedol viaceré všeobecné tvrdenia a konštatovania. V bode 2 správnej žaloby\npoukázal žalobca na to, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v\noblasti životného prostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania. V bode 3 správnej žaloby\ns poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\npre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň\n\naj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.\n13. Žalobca v bode 4 písm. A správnej žaloby v prvom rade poukázal na skutočnosť, že prvostupňové\nrozhodnutie považuje za nezrozumiteľné. V kontexte tejto žalobnej námietky žalobca poukázal na\nčl. 12 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 341/07, sp. zn. III. ÚS\n295/2017, sp. II. ÚS 522/2021 a NS SR sp. zn. 2Sžo 81/2007. Uviedol, že zásada legality konania sa\nprejavuje presvedčivosťou odôvodnenia rozhodnutia a to tak, aby sa zrozumiteľne naviazali správne\núvahy správneho orgánu s výrokom rozhodnutia. Nezrozumiteľné odôvodnenie alebo odôvodnenie\npreukazujúce úvahy mimo zákonný rámec svedčia o porušení zásady legality konania a predstavujú\nmateriálny základ a dôvod nezákonnosti.\n14. V bode 4 písm. B správnej žaloby poukázal žalobca na to, že odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia obsahuje všeobecné tvrdenie: „Pri rozhodovaní o tom, či sa predložený zámer bude\nposudzovať podľa zákona, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov a stanoviská verejnosti doručené\nk predmetnému zámeru a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10 zákona. Podľa predložených stanovísk dotknutých orgánov sa nepredpokladá\nnegatívny vplyv na životné prostredie“. Uvedené rozhodnutie tak podľa názoru žalobcu neobsahuje\nvlastnú úvahu správneho orgánu o tom, ktoré kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA použil, ako i ch\npoužil a aký vplyv mali na výrok rozhodnutia v jeho oboch častiach. Namiesto zdôvodnenia a úvahy\no použití kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA správny orgán podľa vyjadrenia žalobcu uviedol\nv odôvodnení rozsiahle plagiátorské prekopírovanie súvislých častí zámeru, čím zastiera absenciu\npoužitia vlastnej správnej úvahy. Na zastretie plagiátorstva a nevykonania vlastného hodnotenia zámeru\nsprávny orgán mal zneužiť skutočnosť, že štruktúra zámeru podľa prílohy č. 8a alebo podľa prílohy č. 9\nk zákona EIA vymedzuje obsahové náležitosti a štruktúru zámeru tak, že svojimi názvami korešpondujú\ns kritériami podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. Uvedené slúži k tomu, aby sa navrhovateľ zameral na\nrelevantné skutočnosti a súčasne aby správny orgán mohol dostatočne ľahko tieto vplyvy vyhodnocovať\na rozhodovať o nich. Podľa presvedčenia žalobcu v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, že\nsprávny orgán sa dostatočne venoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie, ak je odôvodnenie\nrozhodnutia v časti vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie redukované na plagiátorský kompilát\nokopírovaných súvislých celkov zámeru bez vlastných úvah správneho orgánu a opisu procesného\npostupu okresného úradu. Keďže podľa § 29 ods. 3 zákona EIA sa jadro rozhodnutia zakladá na\nvyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA, podstata odôvodnenia musí zreteľne, logicky\na v súlade so zákonom zdôvodniť ktoré kritériá boli použité pri rozhodovaní, ako boli uplatnené lebo len\ntak sa dá naviazať odôvodnenie rozhodnutia na výrok rozhodnutia. Bez takéhoto logického kauzálneho\nnaviazania je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé\nani na základe presne ktorých kritérií správny orgán vo veci rozhodol a na základe akých kritérií\nidentifikoval najväčšie vplyvy zámeru a ako k nim priradil príslušné podmienky rozhodnutia, ktoré mali\ntieto vplyvy zmierňovať. Žalobca pri vyššie uvedenej žalobnej námietke nezrozumiteľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu vychádzal z definície nezrozumiteľnosti rozhodnutia uvedenej v rozsudku NS SR sp.\nzn. 6Sžf/1/2009.\n15. Žalobca v bode 4 písm. C správnej žaloby poukázal na ustanovenie druhej vety § 29 ods. 13\nzákona EIA. Podmienky rozhodnutia nie sú podmienkami ako ich predpokladá druhá veta § 29 ods.\n3 zákona EIA a nezabezpečujú účel podľa § 2 písm. d) zákona EIA. Výrok rozhodnutia je pri tom\njadro celého rozhodnutia, ktoré konštituuje konkrétne právne povinnosti navrhovateľa; avšak uložené\npodmienky toto podľa názoru žalobcu nespĺňajú, nakoľko žiadnym spôsobom nezasahujú do právneho\nstavu navrhovateľa uložením nových právnych povinností. Správny orgán vo svojom vyhodnotení vo\nvzťahu k opatreniam navrhovaným žalobcom uviedol: „Opatrenia sú spomenutí v kapitole IV. 10 tohto\nzámeru. V rámci predloženého zámeru sú navrhnuté napr.: využívanie recyklovaných materiálov, sadové\na vegetačné úpravy areálu, dažďová záhrada, zelená expanzívna strecha“. Žalobca namietal, že aj\nnapriek zjavnej opodstatnenosti jeho návrhov, správny orgán tieto opatrenia do výroku rozhodnutia\nneuviedol.\n16. Žalobca taktiež namietal, že správny orgán mal procesne zabezpečiť vykonanie konzultácie podľa\n§ 63 zákona EIA. Keďže v dôsledku znenia § 64 zákona EIA sa pôsobnosť Správneho poriadku na\nzabezpečenie konzultácie nevylučuje, je nutné na zabezpečenie konzultácie subsidiárne a primerane\npoužiť ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca má za to, že správny orgán bol podľa § 3 ods.\n\n2 Správneho poriadku povinný informovať o vykonaní konzultácie, o zvolenej forme konzultácie,\nako aj o procesno-formálnom zabezpečení konzultácie. Konzultáciu – hoci tiež obsahuje vyjadrenie\nzúčastnených k projektu nie je možné redukovať len na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ide\npodľa názoru žalobcu o nesprávny výklad na základe sémantiky nesprávneho gramatického výkladu\nvnútroštátnych právnych predpisov. Súčasne bez poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku nie\nje možné tvrdiť, že si správny orgán splnil poučovaciu povinnosť a povinnosť súčinnosti s účastníkmi\nkonania dostatočným spôsobom vzhľadom k osobitným ustanoveniam zákona EIA, ako aj vo vzťahu\nk Aarhuskému dohovoru a Smernici o EIA, ktorú uplatňoval v rozpore so základnými interpretačnými\npravidlami založenými na právnej sile uplatňovaných právnych predpisov. Žalobca namietal, že správny\norgán rozhodol v rozpore so znením Smernice EIA a v rozpore so znením § 63 ods. 1 zákona EIA.\nUvedeným zároveň rozhodol proti účelu a cieľu Smernice EIA a proti účelu a cieľu procesu EIA vo vzťahu\nk zainteresovanej verejnosti. Žalobca poukázal na to, že zákon v jednom ustanovení určuje povinnosť\nzabezpečiť konzultácie správnemu orgánu, konštituuje právo verejnosti na konzultácie v ktoromkoľvek\nokamihu procesu EIA a súčasne nadväzuje výsledok takejto konzultácie na obligatórnu náležitosť\nrozhodnutia. Priamym dôsledkom nevykonania konzultácie je nesplnenie si nielen povinnosti správneho\norgánu a upretie práv verejnosti, ale aj materiálny nedostatok napadnutého rozhodnutia v podobe\nabsencie predpísanej náležitosti rozhodnutia.\n17. V bode 4 písm. D správnej žaloby žalobca namietal, že sa žalovaný neriadil § 59 ods. 1 Správneho\nporiadku, keďže sa obmedzil len na skúmanie opodstatnenosti odvolania z hľadiska odvolacích\nnámietok, ale už neskúmal procesný postup vedúci k prvostupňovému rozhodnutiu alebo neskúmal\naj iné podstatné náležitosti rozhodnutia okrem tých, ktoré boli odvolaním namietané. Žalobca je toho\nnázoru, že nemožno súhlasiť s tým, že by sa správny orgán dostatočne venoval vyhodnocovaniu\nvplyvov na životné prostredie, ak je odôvodnenie rozhodnutia v časti vyhodnotenia vplyvov na životné\nprostredie redukované na plagiátorský kompilát okopírovaných súvislých celkov zámeru bez vlastných\núvah správneho orgánu. Výsledkom uvedenej rozhodovacej praxe správnych orgánov je popretie\nmateriálneho právneho štátu a propagovanie formálneho právneho štátu založeného na predstieraní\nzákonného rozhodovania.\n18. Žalobca v bode 4 písm. E správnej žaloby ďalej poukázal na úvahu žalovaného, že: „Odvolateľ\nv podanom odvolaní neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými\nopatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť“. V kontexte\nuvedeného tvrdenia žalobca zdôraznil, že nie je úlohou zainteresovanej verejnosti nahrádzať\nnavrhovateľa a príslušný orgán lebo ich úlohou a povinnosťou je vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie\na navrhnúť primerané zmierňujúce opatrenia. Žalobca sa však stotožnil s tým, že podmienky rozhodnutia\nmajú reflektovať skutkový negatívny vplyv identifikovaný v zisťovacom konaní a naviazať na neho účinné\nopatrenie. Jedným z odvolacích dôvodov bolo práve, že podmienky uložené prvostupňovým správnym\norgánom (pozn. sudu: bližšie špecifikované na strane 15 žaloby) nemajú charakter konkrétneho\nopatrenia zmierňujúceho identifikovaný vplyv.\n19. V bode 4 písm. F správnej žaloby žalobca ako osobitné pochybenie prvostupňového správneho\norgánu a žalovaného uviedol prvú podmienku prvostupňového rozhodnutia v znení: „Urobiť\nkategorizáciu podniku v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií\na ak sa preukáže, že sú prekročené prahové hodnoty jednotlivých nebezpečných látok uvedených\nv zákone, vypracovať oznámenie, v ktorom sa podnik zaradí do príslušnej kategórie, ešte pred\nvydaním územného rozhodnutia a oznámenie zastlať na Okresný úrad v sídle kraja Žilina, OSZP,\núsek PZPH (t.j. zosúladiť údaje o povinnostiach navrhovateľa vyplývajúcich z § 4 zákona č. 128/2015\no prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ\nnebudú prekročené prahové hodnoty, oznámenie nie je potrebné“. A porovnali jej obsah s úvahou\nžalovaného: „Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných\nhodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku\nrealizácie zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie\nalebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti\npredmetného rozhodnutia.“ Z obsahu citovanej podmienky sa podľa názoru žalobcu javí, že prahové\nhodnoty jednotlivých nebezpečných látok neboli ani zisťované a/alebo ak zistené boli, tak aký je skutkový\nstav a aké opatrenia je potrebné prijať. Takýto skutkový stav je však podľa presvedčenia žalobcu\ndôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa definície nezrozumiteľnosti\ntak ako ju definuje rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009.\n\n20. Žalobca v bode 4 písm. G správnej žaloby namietal, že žalovaný podstatným spôsobom porušil\nprocesné práva účastníkov konania a to tým, že nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\nčo žalovaný sám podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí osvedčuje: „V rámci odvolacieho\nkonania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie, do spisového materiálu neboli doložené\nžiadne nové podklady a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým\nspisovým materiálom, s obsahom ktorého mali účastníci konania možnosť v súlade s § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia.“ Žalobca uviedol, že\nobsahom procesného práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je len vyjadriť sa k zabezpečeným\npodkladom ale aj navrhnúť nové dôkazy, čo je súčasne povinnosť účastníka konania podľa § 34 ods.\n3 Správneho poriadku. Obzvlášť v situácii, keď odvolací orgán nevykonal žiadne dokazovanie, ale len\npriamo rozhodoval od stola bolo procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dôležité využiť,\nčo bolo účastníkom procesným postupom odvolacieho orgánu znemožnené. V kontexte uvedeného\nžalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019.\n21. Žalobca okrem v petite navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho\nprvostupňového rozhodnutia navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok. O návrhu\nžalobcu, na priznane odkladného účinku správnej žalobe rozhodol správny súd uznesením sp. zn.\n5S/2/2025 zo dňa 30.04.2025 tak, že ho zamietol.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)\n22. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 03.04.2025. Má za to, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne.\nOdôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a\nskutočnosti uvádzané v žalobe považuje žalobca za nedôvodné a účelové. Žalovaný opätovne poukázal\nna skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných\nprávnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym\nkonaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť.\nObsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne.\n23. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\nŽalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akej úvahy a akých dôkazov k uvedenému tvrdeniu\nžalobca dospel. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav\na poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie\nje potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Podľa právneho názoru žalovaného bolo rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade\ns ustanovením § 46 Správneho poriadku.\n24. Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo\njej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona\nEIA. Žalobca namietal absenciu vyhodnotenia jednotlivých kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, pričom\nneuviedol konkrétne, ktoré kritérium vo vzťahu k navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené,\nani to, v čom by malo toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. K tomu žalovaný považoval za potrebné\nzdôrazniť, že zo zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo\nzisťovacieho konania uvádzať všetky kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej\nčinnosti alebo k jej zmene. Správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej\nzmena má posudzovať podľa zákona EIA hodnotí navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa uvedených\nkritérií, avšak „primerane“ vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu. Vzhľadom na\nosobitosti každej navrhovanej činnosti alebo jej zmeny preto môže dôjsť k situácii, kedy niektoré z\nkritérií nebude možné pre daný prípad aplikovať. Taktiež z dikcie predmetnej prílohy (konkrétne bod II.\na III.) vyplýva, že jednotlivé kritéria sú stanovené demonštratívne, nie je vylúčená aplikácia v prílohe\n\nneuvedených kritérií, ktoré by však vzhľadom na konkrétnu navrhovanú činnosť alebo jej zmenu bolo\nnevyhnutné hodnotiť tiež. Preto ak sa žalobca domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10\nzákona EIA neboli prvostupňovým správnym orgánom dostatočne vyhodnotené, bolo nutné tieto kritéria\nkonkrétne označiť a zároveň uviesť z akého dôvodu považuje posúdenie navrhovanej činnosti vo vzťahu\nk označeným kritériám za nedostatočné.\n25. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa prvostupňový správny orgán dostatočne\nnevenoval vyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie a že napadnuté rozhodnutie neobsahuje\nvlastnú správnu úvahu. Napadnuté rozhodnutia podľa názoru žalovaného spĺňajú náležitosti rozhodnutí\nv zmysle Správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že\nv rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej\nčinnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov,\nmožnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym\norgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.\nObsahovou súčasťou rozhodnutia je aj príslušná správna úvaha konajúceho správneho orgánu.\n26. Žalobca vo svojej žalobe namietal i to, že v prvostupňovom rozhodnutí sú skopírované súvislé\nčasti zámeru. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný uviedol, že odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia skutočne obsahuje niektoré časti zámeru, a to konkrétne popis zámeru navrhovanej činnosti,\nidentifikované vstupy a výstupy, ako aj identifikované jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné\nprostredie, takýto postup prvostupňového správneho orgánu však nemožno označiť za rozporný so\nzákonom EIA.\n27. Žalovaný poukázal na to, že účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo\noznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na\ndoručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv\nna životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Ak prvostupňový\nsprávny orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude ďalej posudzovať,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné\nprostredie. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné\nprostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich\nurčené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad.\nŽalovaný má za to že správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami\na návrhmi dotknutých orgánov, pričom niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli\nzahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na\npredpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti\nživotného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie.\n28. Žalovaný nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA majú byť zmierňujúce\nopatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že\nzákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca však neuviedol konkrétny negatívny\nvplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti však\nmusí byť príčinná súvislosť.\n29. Pokiaľ sa jedná o námietky vykonať konzultácie, žalovaný i naďalej zastáva právny názor, že\nzo znenia § 63 zákona EIA nevyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonať konzultácie v rámci\nzisťovacieho konania. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp.\nzn. 3Svk/22/2023 zo dňa 27.06.2024. Žalovaný má za to, že z uvedeného ustanovenia zákona EIA\nnevyplýva správnemu orgánu povinnosť obligatórne vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania,\nale umožňuje fakultatívne využiť tento inštitút pokiaľ konajúci správny orgán dospeje k záveru, že\nto je pre daný prípad účelné. V posudzovanom prípade prvostupňový správny orgán, vzhľadom na\núroveň spracovania zámeru, s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k\nzáveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci zisťovacieho konania sú postačujúce\nna rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie konzultácií za nevyhnutné a s týmto záverom\nsa stotožnil aj žalovaný. Žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu\nnariadiť konzultácie a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci bol dostatočne\nzistený. Všetky postupy prvostupňového správneho orgánu boli vykonané aj v súlade s Aarhuským\n\ndohovorom č. 43/2006 Z. z. a verejnosti bolo umožnené právo presadzovať svoje práva a záujmy a\nbola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia v rámci navrhovanej činnosti a v súlade\ns dostupnými informáciami v čase spracovania zámeru navrhovanej činnosti.\n30. Žalovaný mal taktiež za to, že v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal rozhodnutie\nprvostupňového orgánu v celom rozsahu, a to vrátane predloženého spisového materiálu. V prípade,\nže odvolací správny orgán nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového\nrozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok,\npričom tieto boli podľa názoru žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené dostatočne.\nTak prvostupňové rozhodnutie, ako i napadnuté rozhodnutie spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle\nSprávneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci\nzisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta\njej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie\nopatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a\nže táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Žalovaný\nsa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa „prvostupňový správny orgán dostatočne nevenoval\nvyhodnocovaniu vplyvov na životné prostredie, že odôvodnenie rozhodnutia v časti vyhodnotenia\nvplyvov na životné prostredie je redukované na plagiátorský kompilát okopírovaných súvislých celkov\nzámeru bez vlastných úvah úradu. Rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú všetky zákonné atribúty\na obsahovou súčasťou rozhodnutia je aj príslušná správna úvaha konajúceho správneho orgánu.\nŽalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že ako odvolací orgán namiesto kontroly a vymáhania\nmateriálneho právneho štátu propaguje predstieranie zákonného konania kombináciou plagiátorstva a\nmechanického preberania textov navrhovateľa a prípadne dotknutých orgánov. Podľa právneho názoru\nžalovaného prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. S podanými\nnámietkami a pripomienkami účastníkov konania a dotknutých orgánov sa v procese samotného konania\ndostatočne vysporiadal, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Zmyslom a účelom\nodôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia.\nOdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje popis predmetného konania ako aj správnu úvahu\nprvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán zaoberal všetkými\nnámietkami a pripomienkami účastníkov konania. Prvostupňové správne rozhodnutie žalovaný považuje\nza dostatočne vierohodné a preskúmateľné.\n31. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný uzavrel, že má za to, že jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti\nna životné prostredie dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené v procese zisťovacieho\nkonania prvostupňovým správnym orgánom a taktiež boli navrhnuté dostatočné opatrenia a podmienky\nna ich zmiernenie.\n32. Ohľadom námietky žalobcu obsiahnutej v bode 4 písm. F správnej žaloby žalovaný opakovane\nzdôrazňuje, že prvostupňový správny orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu\nnavrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov\nna životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal\ndo úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Posudzovanie vplyvov na životné\nprostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej\nčinnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti\nzodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti – posudzovaniu vplyvov na životné prostredie\npodľa zákona EIA. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek\npripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Prvostupňový správny\norgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal\nna stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri\nkonečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona\nEIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení\nsubjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta\nvykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa\nosobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva,\nsúladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti\nprvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje\n\npráva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. S uvedeným\nvyhodnotením sa stotožnil aj žalovaný.\n33. Pokiaľ žalobca namietal porušenie procesných práv z dôvodu, že správny orgán nepostupoval podľa\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný má za to, že v prvostupňovom a ani v druhostupňovom konaní\nnedošlo k porušeniu alebo opomenutiu\n§ 33 ods. 2 Správneho orgánu, práve naopak prvostupňový\nsprávny orgán konal nad rámec zákona, keď v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č.: OUKM-OSZP-2024/000787-020 zo dňa 24.06.2024 oboznámil účastníkov konania s tým, že ako účastníci\nkonania majú právo sa oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a následne sa k nim, ako aj\nk spôsobu ich zistenia vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný\npoukázal na skutočnosť, že počnúc účinnosťou novely zákona EIA sa od 01.04.2024 podľa § 64 ods. 1\npísm. h) zákona EIA sa na konania podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní\nokrem zisťovacieho konania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní.\n34. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné\na navrhol, aby správny súd žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) zamietol.\nVyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replika)\n35. Žalobca vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.07.2025 zotrval vo svojej argumentačnej\nlínii obsiahnutej v správnej žalobe, ktorú podrobnejšie rozvinul. Svoju žalobu považoval i naďalej za plne\ndôvodnú a preto žiadal, aby jej správny súd v plnom rozsahu vyhovel.\n36. Ďalší účastníci konania svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n37. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 23.07.2026, na ktoré\nboli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, a to v neprítomnosti žalobcu,\nžalovaného a ďalších účastníkov konania 1/ a 3/, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili\na súhlasili s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. Súdneho pojednávania sa zúčastnil, iba ďalší\núčastník konania v rade 2/, ktorý v priebehu pojednávania vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko\nk prijatému prvostupňovému rozhodnutiu, apelujúc na eventuálny škodlivý dosah projektu na životné\nprostredie v Kysuckom Novom Meste, avšak k samotnej správnej žalobe sa nevyjadril.\n38. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového\nstavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou\nosobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v\nrámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou,\ns vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k\nzáveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.\n39. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP3-2024/078394-002 zo dňa 15.11.2024, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu zmenil tak, že v jeho výrovej časti text v znení: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom\nzámere „Skladovo – výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa INOHUB Energy j.s.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449,\nspracovaná spracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina (F. A. G.), predmetom\nktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho objektu s vývojovo – testovacím centrom sa bude\nposudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť po splnení podmienok uvedených v stanoviskách\ndotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných\npredpisov.“, nahradil textom, ktorý znie: „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Skladovo\n– výrobná hala s vedecko – výskumnou časťou a kanceláriami“ navrhovateľa ENO-HUB Energy\nj.s.a, Tomášikova 30, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 722 449, vypracovanom\nspracovateľom ENVICONSULT, spol. s r.o., Obežná 7, 010 08 Žilina, IČO: 31 604 528, situovaná\n\nv Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto, v katastrálnom území D. E. F., na pozemkoch parc. č.\nKN-C 2234/40, 2234/41, 2234/178, predmetom ktorej je výstavba nového výrobno – administratívneho\nobjektu s vývojovo – testovacím centrom sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Pre uvedenú činnosť\npo splnení podmienok uvedených v stanoviskách dotknutých orgánov je možné podať návrh na začatie\npovoľovacieho konania podľa osobitných predpisov“. Výrok napadnutého rozhodnutia zostal v ostatných\nčastiach nezmenený.\n40. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej\nje správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa\nnejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané\ndispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený\na ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho\nspisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne\nuplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov\nsprávnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému\nrozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť\nprieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený\na súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody\nžaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či\nžalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu\nnamietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže\nsprávne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a na\nneskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v\nsprávnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.\nPrávny rámec\n41. Podľa § 2 ods. 1 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n43. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n44. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n45. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon EIA“), a) rozhodnutie vydané\nv zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje\nodôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13, b) odôvodnenie\nzáverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami\ndoručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody\nodsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12\nčasti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.\n46. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej\nzmene, ak uplatní postup podľa odseku 3, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.\nNa odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona\no ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo\ndotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo\n\njej zmene postupom podľa odseku 3, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo\nnáslednou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotkuté.\n47. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA, je výsledkom zisťovacieho konania rozhodnutie vydané v zisťovacom\nkonaní.\n48. Podľa § 29 ods. 12 zákona EIA, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2,\npodať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán\nurčil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.\n49. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,\nokrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa\nnavrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.\n50. Podľa § 64 zákona EIA, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, okrem posudzovania vplyvov navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. a) a písm. d),\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a,\ng) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a,\nh) zisťovacieho konania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní,\ni) vydávania vyjadrenia podľa § 18 ods. 6.\n51. Podľa § 64 ods. 2 zákona EIA, sa na konania podľa tretej časti tohto zákona nevzťahuje § 14\nvšeobecného predpisu o správnom konaní.\n52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej iba ako „Správny poriadok“),\nsprávne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť\nzáujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať\nplnenie ich povinností.\n53. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípade aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania.\n57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\n\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n58. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu posúdil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na\nvšeobecnú formuláciu tejto námietky, správny súd rovnako, len vo všeobecnej rovine považuje za\npotrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v\n§ 47 ods. 3 Správneho\nporiadku. Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny\norgán spoľahlivo zistil skutkový stav a náležite zhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie,\npričom dospel k záveru, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné posudzovať podľa zákona EIA.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo čiastočne žalovaným zmenené bolo podľa\nnázoru správneho súdu vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením\n§ 46 Správneho poriadku.\n59. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené v rozsahu predpokladanom\n§ 29 ods. 3 v spojení s § 29 ods. 13 zákona EIA. V tomto smere rovnako namietal, že\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie samotných kritérií zisťovacieho konania. Správny\nsúd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje\nnáležitosti ustanovené v § 29 ods. 13 zákona EIA, a to určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha\nposudzovaniu podľa zákona EIA, a zároveň určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv\nna životné prostredie, a ktoré vyplývajú zo stanovísk príslušných orgánov, ktoré boli prvostupňovému\norgánu riadne doručené v súlade s § 23 ods. 4 zákona EIA. Správny súd zároveň neidentifikoval\nnepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ako prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy na\nživotné prostredie, ktoré stanoviská boli obstarané, aký bol ich obsah, ako ich prvostupňový správny\norgán vyhodnotil, a aj ktoré podmienky v nich uvedené zohľadnil a následne preniesol do výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán zároveň primerane aplikoval kritériá pre zisťovacie\nkonanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA, čo do posúdenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti,\nmiesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu a vlastností očakávaných vplyvov vrátane ich\njednotlivých položiek, pričom vzal do úvahy vtedajší stav životného prostredia v dotknutom území, na\nzáklade čoho dospel k záveru, že za predpokladu dodržiavania uložených podmienok sa nepredpokladá\nvznik nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, na základe čoho je možné\ndospieť k záveru, že postupoval v súlade s § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA (obdobne rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/38/2023 zo dňa 30. apríla 2024 a 5Svk/30/2023 zo dňa\n30. mája 2024).\n60. Žalobca vo svojej žalobe namieta i to, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí sú skopírované\nsúvislé časti zámeru. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný uviedol, že odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia skutočne obsahuje niektoré časti zámeru, a to konkrétne popis zámeru\nnavrhovanej činnosti, identifikované vstupy a výstupy, ako aj identifikované jednotlivé vplyvy navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie, takýto postup prvostupňového správneho orgánu však nemožno označiť\nza rozporný so zákonom EIA majúci za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n61. Žalobca namietal i nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA zo strany správnych orgánov.\nOtázku potreby, či povinnosti vykonania konzultácií podľa § 63 zákona o EIA Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky riešil už opakovane, pričom jej právne posúdenie vo vzťahu k zisťovaciemu\nkonaniu možno nájsť napr. v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/11/2025 zo dňa\n25. novembra 2025: „Žalobca namietal aj nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.\nz. Podľa tohto ustanovenia príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov navrhovaných činností alebo ich\nzmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným\norgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou. Tento inštitút je tak spojený\naž so samotným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, nie so zisťovacím konaním podľa § 29\nods. 13 cit. zák. To zodpovedá aj smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní\n\nvplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. V zmysle jej čl. 2 písm. g) a\nčl. 5 sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, nie do rámca\nzisťovacieho konania, ktoré je upravené v čl. 4. Ak ich teda žalovaný nevykonal v zisťovacom konaní,\nnemožno to považovať za nezákonný postup (obdobne napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3 Svk\n39/2022, 3 Svk 22/2022, 7 Svk 39/2022 alebo 7 Svk 5/2025, ako aj uznesenia ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 359/2024 a III. ÚS 599/2024). Bez ohľadu na to však možno odkázať na ustálenú judikatúru\ntunajšieho súdu, podľa ktorej možno konzultácie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.\nz. vykonať aj inou než písomnou formou, napríklad vytvorením priestoru na predloženie odôvodneného\nstanoviska (porov. napr. cit. rozsudok sp. zn. 1 Svk 22/2023 a tam citovanú prejudikatúru).“ Možno\nteda uzavrieť, že v posudzovanom prípade, v ktorom išlo o zisťovacie konanie, zákon s konzultáciami\nnepočíta, v dôsledku čoho nemožno ich nevykonanie považovať za nezákonný postup príslušného\norgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť posudzovaných rozhodnutí. (obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svk/18/2023 zo dňa 25. septembra 2024).\n62. Pokiaľ žalobca videl osobitné pochybenie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vo\nvzťahu k prvej podmienke prvostupňového rozhodnutia v znení: „Urobiť kategorizáciu podniku v zmysle\nzákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a ak sa preukáže, že\nsú prekročené prahové hodnoty jednotlivých nebezpečných látok uvedených v zákona, vypracovať\noznámenie, v ktorom sa podnik zaradí do príslušnej kategórie, ešte pred vydaním územného\nrozhodnutia a oznámenie zastlať na Okresný úrad v sídle kraja Žilina, OSZP, úsek PZPH (t.j. zosúladiť\núdaje o povinnostiach navrhovateľa vyplývajúcich z § 4 zákona č. 128/2015 o prevencii závažných\npriemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ nebudú prekročené prahové\nhodnoty, oznámenie nie je potrebné“. A porovnali jej obsah s úvahou žalovaného: „Výsledky zisťovacieho\nkonania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených\nosobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie zmeny navrhovanej činnosti\nna životné prostredie. Stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti predmetného rozhodnutia.“, správny súd nemal\nza preukázané, že by prvostupňový správny orgán navrhovanú činnosť neposúdil z hľadiska povahy\na rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných\nvplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom\nvzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Posudzovanie vplyvov na životné\nprostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej\nčinnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti\nzodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie\npodľa zákona EIA. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek\npripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Prvostupňový správny\norgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal\nna stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri\nkonečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona\nEIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení\nsubjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta\nvykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa\nosobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva,\nsúladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti\nprvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje\npráva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Ani tejto\nžalobnej námietke podľa názoru správneho súdu nemožno vyhovieť, keďže postupu správnych orgánov\nv uvedenom smere niet čo vytknúť.\n63. Ohľadom námietky žalobcu, že správny orgán nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\nsprávny súd zdôrazňuje, že nemá za to, že by zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako\ni žalovaný došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho orgánu. V kontexte tejto žalobnej námietky je\npotrebné súhlasiť s poukazom žalovaného na to, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 33\nods. 2 Správneho poriadku listom č.: OU-KM-OSZP-2024/000787-020 zo dňa 24.06.2024 oboznámil\núčastníkov konania s tým, že majú právo sa oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a následne\nsa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich\ndoplnenie. Preto ani túto žalobnú námietku správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú.\n\n64. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so závermi žalovaného, poukazuje správny súd\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na\nadministratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,\nobsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva\nna spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny\nproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).“\n65. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie\nprepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté\nžalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Týmto žalobným námietkam chýba\nkonkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v\nkonkrétnej prejednávanej veci. Správny súd zastáva názor, že nepostačuje v žalobe poukazovať len na\nhypotetické environmentálne riziká, keďže judikatúra podporuje potrebu konkrétnych dôkazov o reálnom\nnegatívnom vplyve na životné prostredie.\n66. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,\nktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. v rozsahu žalobných\nbodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na\npodanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny\nsúd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t.j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia\nv zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1\npísm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú\nskutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191\nods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného\nrozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n67. Správny súd po preskúmaní veci (výlučne v rozsahu žalobných bodov) zastáva názor, že zisťovacie\nkonanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\na rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona č. 24/2006 Z. z.. Prvostupňový správny orgán\nsprávne identifikoval potrebu posúdenia navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona 24/2006\nZ. z., po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, že\nďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril\nsa ku všetkým podstatným žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna\nzo žalobcových námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietol.\n68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,\npretože nezistil vo vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal\núspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce\nv konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§\n168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov\nkonania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli\ntrovy a zároveň si ani iné trovy konania neuplatnili, priznanie ktorých by prichádzalo do úvahy len z\ndôvodov hodných osobitného zreteľa.\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 1 mesiaca od doručenia\nrozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nV Banskej Bystrici, dňa 23. júla 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\npredsedníčka senátu\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nčlenka senátu\n\nJUDr. Peter Molčan\nčlen senátu", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}