Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 32Sas/11/2024 0824100925 27. 07. 2026 JUDr. Dominik Čipka, PhD. ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100925.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., D.: XX.XX.XXXX, E. bytom: F. XXX, XXX XX G. H., zast.: JUDr. Miloslav Hricko, advokát, so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 12.08.2024, takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Pôvodné administratívne konanie a súdne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca podľa § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 03.07.2021. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že žalobca ku dňu 03.07.2021 nesplnil podmienku 270 dní nemocenského poistenia u zamestnávateľa I. J. H., F., u ktorého je evidovaný od 27.01.2021. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s argumentom prvostupňového orgánu verejnej správy, že nesplnil podmienku 270 dní nemocenského poistenia, keďže žalobca bol zamestnaný a teda aj nemocensky poistený aj u zamestnávateľa CRM solution, s.r.o., pričom toto poistenie trvalo viac ako 270 dní. Teda výklad prvostupňového orgánu verejnej správy, že sa dni poistenia u každého zamestnávateľa posúdia samostatne, považoval žalobca za nesprávny a diskriminujúci. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.11.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že za slová „ktorý si uplatnil od 03. júla 2021“ vkladá slová „z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa XO corp. s.r.o.“, v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v prvostupňovom rozhodnutím, pričom nad rámec záverov prvostupňového rozhodnutia dodal, že dosiahnutie podmienky 270 dní nemocenského poistenia je neopomenuteľná zákonná podmienka nároku na materské pri každom jednom nároku, inými slovami, niet nároku na materské, bez splnenia podmienky 270 dní
nemocenského poistenia v zákonom stanovenom období. Podľa žalovaného musí byť podmienka 270 dní nemocenského poistenia splnená samostatne v každom nemocenskom poistení. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.11.2021 podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudok sp. zn. 15Sa/3/2022 zo dňa 20.04.2023 tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenie uvedeného rozsudku vyplynulo, že Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou a závermi žalovaného, ktoré vyplynuli z rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.11.2021 a konštatoval, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. 5. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15Sa/3/2022 zo dňa 20.04.2022 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15Sa/3/2022 zo dňa 20.04.2022 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.11.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa kasačného súdu bolo v danej veci podstatným posúdenie vzniku, trvania a zániku povinného nemocenského poistenia. Podľa kasačného súdu bolo v danej veci potrebné prihliadnuť na účel sociálneho poistenia. Kasačný súd poukázal na § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je sociálnym poistením poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu tehotenstva a materstva, pričom uvedené ustanovenie nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného právneho vzťahu. Naopak, kasačný súd dospel k záveru, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Podľa záverov kasačného súdu tak účelom nemocenského poistenia zamestnanca je ochrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone zárobkovej činnosti a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza. Kasačný súd tak dospel k záveru, že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočne dní poistenia. V prípade žalobcu pri posudzovaní všeobecné podmienky 270 dní poistenia pred podaním žiadosti o materské preto musí byť prihliadnuté na celé nepretržité obdobie doby pracovných pomerov. K samotnej dávke materského kasačný súd uviedol, že aj táto mala byť vyplatená iba jedna, z vymeriavacích základov zistených zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda v roku 2020, keďže nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (rok 2021). Kasačný súd zároveň dodal, že bude potrebné rozhodnúť, či žalobca nemá nárok na doplatenie k priznanej dávke, pretože má nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Napadnuté rozhodnutie žalovaného 6. Na základe rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024 žalovaný opätovne rozhodol o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že výrok prvostupňového rozhodnutie zmenil tak, že ho nahradil znením : „Podľa § 49 zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022 pán A. B. C., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. H., má nárok na materské od 03. júla 2021 z nemocenské poistenia zamestnanca. Materské priznané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka K., č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08. septembra 2021, sa nezvyšuje.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odkázal na odôvodnenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.202, v zmysle ktorého posúdil nárok žalobcu na materské. V zmysle záverov kasačného súdu žalovaný konštatoval, že ku dňu uplatnenia nároku na materské (03.07.2021) bol žalobca z pohľadu posúdenie splnenia podmienok nároku na materské nemocensky poistený v jednom nemocenskom poistení, ktoré vzniklo dňa 26.05.2016 (prvý deň vzniku nemocenského poistenia u zamestnávateľa Betula FUN, s.r.o.), po ktorom bol nemocensky poistený súvisle až do uplatnenia nároku na materské, a toto nemocenské poistenie zaniklo až dňa 28.02.2022. Z uvedeného nemocenského poistenia žalovaný posúdil nárok žalobcu na materské uplatnený žalobcom od 03.07.2021. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že žalobca spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky, pričom splnil osobitné podmienky nároku na materské, a to vrátane podmienky dosiahnuť najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Žalobcovi od 03.07.2021 vznikol nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca. Výšku materského žalovaný určil podľa dosiahnutých vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie, pričom vymeriavacie obdobie žalovaný určil podľa § 54 ods. 1 zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Povinné nemocenské poistenie žalobcu trvalo nepretržite od 26.05.2016 do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie materského, t.j. 03.07.2021, preto rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2020. V rozhodujúcom období, v kalendárnom roku 2020, bol navrhovateľ v právnom vzťahu so zamestnávateľom CRM solution s.r.o., žalovaný iný právny vzťah zakladajúci právo na pravidelný mesačný príjem neevidoval. V rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobca dosiahol vymeriavacie základy v súčte 4.597,50 Eur, v tomto období dosiahol 200 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa vypočíta podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2020, teda sumy 4.597,50 Eur a počtu dní 200 (4.597,50 : 200 = 22,9875). Následne sa výška materského sa určí podľa § 53 zákona o sociálnom poistení ako 75 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 17,24062500 Eur za deň. Výška materského určená v súlade s právnym názorom kasačného súdu prezentovaným v rozsudku sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.202 sa zhoduje s výšku materského priznaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa CRM solution s.r.o. Rozhodujúcim obdobím pre posúdenie výšky materského je kalendárny rok 2020, pričom žalobca v ňom nedosiahol žiadne ďalšie vymeriavacie základy, ktoré by bolo možné zohľadniť, okrem už zohľadnených vymeriavacích základov u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. Na základe uvedeného preto žalobca nemá nárok na doplatok k priznanej dávke materského. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania ako aj predchádzajúceho súdneho konania. V podanej správnej žalobe žalobca vyslovil nesúhlas s výkladom kasačného súdu, podľa ktorého žalobca má nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích základov v rozhodnom období. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodným obdobím bolo obdobie roku 2020, pričom pracovný pomer u zamestnávateľa iconiX SE (pozn. súdu, žalobca pravdepodobne myslel zamestnávateľa XO corp. s.r.o.) vznikol až v roku 2021, poistné na sociálne poistenie z tohto pracovného pomeru výšku materského neovplyvnilo. Podľa žalobcu tak výklad kasačného súdu neberie do úvahy zvýšené príspevky zamestnanca do sociálneho systému, napríklad z dôvodu vzniku ďalšieho pracovného pomeru, ak nastali v tom istom kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak by sa však situácia žalobcu posudzovala z hľadiska viacerých poistení, ako to do rozhodnutia kasačného súdu urobil žalovaný, tak by sa musel zohľadniť aj toto ďalšie sociálne poistenie a s ním súvisiaci vymeriavací základ. Podľa žalobcu tak mal kasačný súd pri výklade zákona vychádzajúc z teórie jedného sociálneho poistenia prispôsobiť aj výklad § 4 zákona o sociálnom poistení a to tak, že zmena nemocenského poistenia počas jeho trvania, ktorá spĺňa podmienky podľa § 54 ods. 2 alebo 3 zákona o sociálnom poistení, ovplyvní aj výšku vymeriavacieho základu. Podľa žalobcu je teda správny záver, že ak u osoby vznikne počas kalendárneho roka ďalší pracovnoprávny vzťah a v tom istom roku vznikne aj dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, vymeriavací základ sa určí iba podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale jeho výška sa zvýši aj v súlade s § 54 ods. 2 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je založené na právnom názore kasačného súdu, pričom v napadnutom rozhodnutí žalovaný dôsledne vysvetľuje spôsob aplikácie právnych záverov kasačného súdu. K samotnému výpočtu dávky žalovaný uviedol, že aj toto vychádza z právnych záverov kasačného súdu podľa ktorého aj dávka materského mala byť vyplatená iba jedna, a to
z vymeriavacích základov, zistených zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda v roku 2020, keďže nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Žalovaný tak považuje napadnuté rozhodnutie za vydané plne v súlade s právnymi závermi kasačného súdu, a to vrátane výpočtu dávky. Replika 9. V podanej replike žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádza z časti záverov kasačného súdu, ktoré začína slovami „len na okraj kasačný súd poznamenáva ...“, teda ide o časť rozsudku, ktorá nebola pre rozhodnutie rozhodujúca a ktorou žalovaný v konaní viazaný nebol. Nad rámec už uvedenej argumentácie žalobca dodal, že nemocenské poistenie u zamestnávateľa XO corp. s.r.o. vzniklo 27.01.2021, teda v tom istom roku, ako vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a trvalo viac ako 90 dní, a preto podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a žalovaný mal brať do úvahy nielen vymeriavacie základy určené podľa § 54 ods. 1 u zamestnávateľa CMR solution s.r.o., ale aj vymeriavací základ podľa § 54 ods. 2 u zamestnávateľa XO corp. s.r.o. 10. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 11. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 12. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 27.07.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP) 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17. Podľa § 199 ods. 3 SSP : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 20. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom poistení: z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 21. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 22. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 23. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 24. Správny súd uvádza, že podstatou súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie, či žalovaný správne posúdil výšku nároku materského u žalobcu. Správny súd zároveň dodáva, že pri posúdení nároku žalobcu bol žalovaný povinný aplikovať závery kasačného súdu vyslovené v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024. Rovnako správny súd potreboval úvodom odôvodnenia poukázať na skutočnosť, že v obdobnej právnej veci žalobcu u správny súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 20Sas/5/2024. Skutkové posúdenie a právne posúdenie, ako v prejednávanej veci ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. 20Sas/5/2024, vychádza z rovnakých okolností, preto správny súd nevidel dôvod na to, aby sa od svojich skôr vyslovených záverov uvedených v rozsudku sp. zn. 20Sas/5/2024 zo dňa 08.06.2026 odklonil. 25. Materské je štátna sociálna dávka, ktorá sa ako nemocenská dávka v zmysle Zákona o sociálnom poistení poskytuje oprávnenej osobe v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Jej účelom je poskytnúť kompenzáciu za úplnú alebo čiastočnú stratu príjmu oprávnenej osobe z dôvodu poskytovania starostlivosti o maloleté dieťa. 26. Predtým, než správny súd posúdil dôvodnosť námietok žalobcu, pristúpil správnu súd k posúdeniu napadnutého rozhodnutia v kontexte záväzných právnych záverov rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024. Kasačný súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že v prípade plurality pracovných pomerov sa nemocenské poistenie nemá posudzovať ako samostatné poistenie vo vzťahu k tomu ktorému pracovnému pomeru, ale má sa posúdiť komplexne ako jedno nemocenské poistenie od času vzniku prvého pracovného pomeru, ktoré trvá až do skončenia posledného pracovného pomeru. Kasačný súd tým vyvrátil záver žalovaného, ktorý v pôvodnom administratívnom konaní konštatoval, že tým, že žalobca mal viacero pracovných pomerov, konkrétne tri, posudzoval sa jeho nárok na materské samostatne s ohľadom na samostatné nemocenské poistenia vyplývajúce osobitne z každého pracovného pomeru. Kasačný súd teda uzavrel, že u žalobcu je potrebné skúmať nemocenské poistenie ako také, nie individuálne vo vzťahu k ostatným pracovným pomerom, keďže žalobca bol zamestnaný nepretržite od 03.10.2019 do 02.07.2021 (začiatok starostlivosti o maloleté
dieťa). Preto pri posúdení podmienky 270 dní od poistenia pred podaním žiadosti o materské musí žalovaný prihliadnuť na celé nepretržité obdobie doby pracovných pomerov. Zároveň kasačný súd poukázal, že aj dávka materského má byť vyplatená iba jedna, a to z vymeriavacích základov, zistených zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období. Záverom kasačný súd konštatoval potrebu posúdenia potreby prípadného doplatenia dávky materského. Zároveň však dodal, že pokiaľ už boli pre výpočet materského použité vymeriavacie základy od zamestnávateľa CMR solution s.r.o., tieto už nie je možné použiť a doplatok sa vypočíta len z tých vymeriavacích základov, ktoré pre výpočet výšky materského ešte neboli započítané a boli dosiahnuté v rozhodujúcom období. 27. Správny súd vo vyššie opísanom kontexte záverov kasačného súdu posúdil napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalovaný pri posúdený nároku žalobcu subsumoval závery kasačného súdu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nemocenské poistenie u žalobcu vzniklo dňa 26.05.2016, kedy mu vznikol (prvý) pracovný pomer u zamestnávateľa Betula FUN s.r.o., pričom bol nemocensky poistený súvisle až do 28.02.2022, kedy mu nemocenské poistenie zaniklo. Z uvedeného obdobia nemocenského poistenia teda žalovaný posúdil nárok žalobcu na dávku materského, ktorý si žalobca uplatnil od 03.07.2021. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca splnil všeobecné podmienky na nemocenskú dávku podľa § 30 zákona o sociálnom poistení (pozn. súdu, splnenie všeobecných podmienok vyplýva už z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, č. XXX-XXXXXX-XXXX/ XXXX zo dňa 08.09.2021, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na materské) a zároveň splnil aj osobitné podmienky, vrátane podmienky dosiahnutia najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Keďže žalovaný konštatoval splnenie podmienok pre priznanie nároku na materské žalobcovi, pristúpil k posúdeniu výšky materského. Žalovaný výšku materského určil podľa § 53 Zákona o sociálnom poistení a § 55 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Zároveň podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení určil rozhodné obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu. Keďže nemocenské poistenie žalobcu trvalo nepretržite od 26.05.2016 do dňa poskytnutia materského, t.j. 03.07.2021, určil žalovaný za rozhodujúce obdobie kalendárny rok 2020, keďže nemocenské poistenie žalobcu trvalo nepretržite najmenej od 01.01.2020, pričom v roku 2021 vznikol dôvod na poskytnutie materského. Žalovaným určené rozhodujúce obdobie je správne. V rozhodujúcom období žalobca dosiahol vymeriavací základ v sume 4.597,50 Eur a zároveň v uvedenom období dosiahol 200 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Podiel medzi súčtom dosiahnutých vymeriavacích základov a dňami platenia poistného na nemocenské poistenie predstavuje po zaokrúhlení 22,9875 Eur. Žalovaný správne určil denný vymeriavací základ podľa § 55 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Následne žalovaný podľa § 53 Zákona o sociálnom poistení určil výšku materského ako 75 % denné vymeriavacieho základu, čo predstavuje 17,24062500 Eur za deň. Správny súd konštatuje, že aj pri výpočte výšky materského žalovaný postupoval správne. Žalovaný následne konštatoval, že žalobca v roku 2020 nedosiahol žiadne ďalšie vymeriavacie základy, ktoré by bolo možné zohľadniť na nárok materského. Zároveň uviedol, že ním vypočítaná výška materského je totožná s výškou materského, ktorá bola priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka K., č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021, preto žalobca nemá nárok na doplatok k priznanej dávke. Na základe uvedeného tak správny súd konštatuje, že žalovaný riadne a vecne subsumoval závery kasačného súdu do napadnutého rozhodnutia a správny súd v danom ohľade nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia. 28. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že síce sa stotožňuje s výkladom kasačného súdu prezentovanom v rozhodnutí 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024 ohľadom jedného obdobia nemocenského poistenia, ale zároveň sa nestotožňuje s uvedeným výkladom vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho obdobia, kedy výklad kasačného súdu nereflektuje na prípadné zvýšenie príjmu a s ním spojené zvýšené príspevky zamestnanca do sociálneho systému z dôvodu vzniku nového pracovnoprávneho vzťahu. Podľa žalobcu by v prípade, keby nový pracovnoprávny vzťah nespadal do rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (teda príjem by nebol dosiahnutý v predošlom kalendárnom roku a tento by nemal vplyv na vymeriavací na účely posúdenia dávky materské), tak by mal byť posúdený podľa ustanovenia § 54 ods. 2 alebo ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. 29. Po posúdení žalobcom vznesenej námietky, ktorú správny súd posúdil v zmysle Zákona o sociálnom poistení, rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024 ako aj napadnutého rozhodnutia, dospel správny súd k záveru, že námietka žalobcu je nedôvodná. Pri určení výšky materského je jedným z esenciálnych faktorov rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie predstavuje
zákonom určené časové spektrum, v ktorom sa posudzujú dosiahnuté príjmy žiadateľa o dávku materského, resp. vymeriavací základ. Podľa zákona o sociálnom poistení je posúdenie rozhodujúceho obdobia priamo naviazané na trvanie nemocenského poistenia. Zo skutkového stavu bolo jednoznačne zistené, že u žalobcu nemocenské poistenie vzniklo dňa 26.05.2016, pričom obdobie nemocenského poistenia trvalo ku dňu vzniku dôvodu (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) na poskytnutie dávky materského. Žalovaný správne identifikoval rozhodujúce obdobie na posúdenie vymeriavacích základov, pričom vychádzal aj zo záverov kasačného súdu, ktorý v rozsudku sp. zn. 6Ssk/155/2023 zo dňa 30.04.2024 v odseku 19 jednoznačne konštatoval, že dávka materského má byť vyplatená z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Správny súd dodáva, že podstatným pre identifikovanie rozhodujúceho obdobia je trvanie, prípadne vznik nemocenského poistenia, nie individuálne, nové dosiahnuté príjmy, z ktorých zamestnanec platí príspevky do sociálneho systému. 30. Správny súd záverom uvádza, že žalovaný za účelom posúdenia nároku na dávku materské postupoval v súlade so zákonom, rozhodnutie náležite odvodnil. Správny súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia 31. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario) Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.