Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/45/2024 0824100863 13. 08. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100863.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2024/069352-009 zo dňa 15.10.2024, takto rozhodol: Súd zrušuje rozhodnutie Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZKAP2-2024/069352-009 zo dňa 15.10.2024 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OKAP-60-002/2024 – SI zo dňa 04.09.2024 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 31.08.2024 bola Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len povinná osoba“ alebo „prvostupňový orgán“) žiadateľom A. B. – (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) podaná žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „Zákon o slobode informácií“), v ktorej požadoval informácie: ,,Podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie: Žiadam sprístupnenie informácií týkajúcich sa sťažností číslo: KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo Poskytnutie elektronickej kópie celého spisového materiálu a s vecou súvisiace písomnosti KRPZ-TNOKS-4/2020-Sťo Informáciu žiadam sprístupniť elektronicky odpoveďou do mojej schránky občana, poskytnutím celých spisových materiálov s obsahom.“ 2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. KRPZ-TN-OKAP-60-002/2024 – SI zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 31.08.2024 nevyhovelo a požadované informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií s poukazom na § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len ,,Zákon o sťažnostiach“) v celom rozsahu nesprístupnilo z dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Povinná osoba vykonala šetrenie skutkového stavu veci v nadväznosti na predmet žiadosti spôsobom, ktorým to predpokladá § 32 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),
podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Povinná osoba dospela k záveru, že uplatnené právo na informácie je obmedzené Zákonom o slobode informácií a Zákonom o sťažnostiach. Informácie požadované žiadateľom sa povinná osoba rozhodla nesprístupniť s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií s poukazom na § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach v celom rozsahu z dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Ustálená súdna prax uznala právnu koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám. Takéto obmedzenie vyjadruje záver, že prístup k informáciám nie je obmedzený iba explicitnými ustanoveniami Zákona o slobode informácií, ale že sa týka aj zákazov vyplývajúcich i z iných právnych predpisov. V tomto prípade ide o využitie uvedenej právnej koncepcie uplatnením obmedzujúcich ustanovení Zákona o sťažnostiach. Povinná osoba poukázala na § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, podľa ktorého je povinná sprístupňovať informácie, ktoré má vo svojej dispozícii. Povinnosť sprístupnenia informácií na základe žiadosti plynie povinnej osobe iba v tom prípade, ak neexistujú obmedzenia vymedzené v Zákone o slobode informácií, ak osobitné právne predpisy zákonnej právnej sily v sebe neustanovujú zákaz požadované informácie sprístupniť alebo ak nie je identifikované ohrozenie práv alebo záujmov chránených právom, ktoré by kreovalo prekážku sprístupnenia informácií. V § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je uvedené, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V danom prípade žiadal žiadateľ sprístupniť kópiu celého spisového materiálu aj s obsahom v konaní vedenom pod sp. zn. KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo. Vo vzťahu k predmetu žiadosti bola sťažnosť vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej správy a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,Zákon č. 73/1998 Z.z.“) oprávnený podávať. Keďže Zákon č. 73/1998 Z.z. neupravuje postup v súvislosti so sťažnosťami vo veciach výkonu štátnej služby a sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, Ministerstvo vnútra SR vydalo interný predpis, a to Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 163/2011 o vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej služby a sťažností v súvislosti s porušením zásady jednotného zaobchádzania. Tento interný predpis upravuje postup pri vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej služby a stanovuje, že sa pri vybavovaní týchto sťažností postupuje podľa Zákona o sťažnostiach. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám povoľuje sprístupniť len informácie, ktoré boli zistené na základe prešetrenia sťažnosti, teda po jej prešetrení. V prípade vybavenia sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach sa za výstup považuje písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré je po vybavení sťažnosti zaslané sťažovateľovi. Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti bolo dňa 18.12.2020 žiadateľovi doručené pod č. KRPZ-TN-OKS-4-006/2020-Sťo zo dňa 14.12.2020. Povinná osoba pri vybavovaní žiadosti prihliadla aj na ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach, z ktorého vyplýva, že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup podľa § 8 až 12 Zákona o slobode informácií obmedzený, sa nesprístupňujú. Povinná osoba mala za to, že žiadateľom uplatnené právo na informácie je obmedzené Zákonom o slobode informácií, ktorý nedovoľuje povinnej osobe zverejniť žiadateľom iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovuje Zákon o slobode informácií. 3. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2024/069352-009 zo dňa 15.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný ako vecne príslušný správy orgán podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, pričom neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie so záverom, že boli zistené dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. V § 8 až 11 Zákona o slobode informácií sú uvedené prípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie potrebné obmedziť. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 96/2010-14 vyplýva, že obmedzenie sprístupniť určité informácie môže byť ustanovené aj v iných zákonoch. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode
informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Vyššie citované ustanovenie predstavuje obmedzenie sprístupnenia informácií, týkajúcich sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánom verejnej moci. V ustanovení je zároveň uvedené, aké informácie je možné v tejto súvislosti sprístupniť. Ide o informácie o rozhodnutí, resp. o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. Kontrolou možno rozumieť výkon oprávnenia porovnávať skutočný a predpokladaný stav určitej činnosti a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. V rámci kontroly sa zisťuje a analyzuje skutočný stav, porovnáva sa s požadovaným stavom. Zároveň sa pátra po príčinách, ktoré spôsobili nedostatky a následne sa prijímajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie. Výsledkom kontroly je zistenie, či skutočný stav je v súlade, resp. v rozpore so žiadaným stavom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmetná sťažnosť bola vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej služby a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) Zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o sťažnostiach, prešetrovanie sťažností je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväzným predpisom. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach, informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažností, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. Vyššie uvedeným ustanovením zákon o sťažnostiach odkazuje na obmedzenia sprístupnenia informácií vyplývajúce z ustanovenia § 8 – § 12 Zákona o slobode informácií. Žalovaný po preskúmaní vecí uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žiadateľom požadované informácie, a to písomnosti vedené v spise č.KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo, sa týkajú kontroly a bezprostredne súvisia s vykonanou kontrolou, preto sú podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií zo sprístupnenia vylúčené. Žiadateľovi dal žalovaný do pozornosti, že Zákon o sťažnostiach striktne ustanovuje, akým spôsobom a formou je sťažovateľ vyrozumený o prešetrení sťažnosti. Z predloženého spisového materiálu mal za to, že v danom prípade bol žiadateľ oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažnosti písomnosťou pod č. KRPZ-TNOKS-4-006/2020-Sťo zo dňa 14. decembra 2020, čo potvrdil prevzatím na potvrdení o doručení dňa 18. decembra 2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetnú písomnosť (oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti) je potrebné považovať za poskytnutie informácie o výsledku kontroly tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Zhrnúc uvedené žalovaný konštatoval, že v tejto veci nepochybne išlo o formu kontrolnej činnosti orgánu verejnej moci podľa osobitného právneho predpisu (zákon o sťažnostiach). Prvostupňový orgán preto postupoval v súlade so Zákonom o slobode informácií, keď na predmet žiadosti žiadateľa aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií v predmetnom ustanovení explicitne ustanovuje, ktoré informácie súvisiace s výkonom kontroly, dozoru alebo dohľadu povinná osoba sprístupňuje, a tým je informácia o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a prislúchajúceho spisového materiálu mal žalovaný za to, že žiadateľ informáciami o výsledku kontroly v súlade s § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií disponuje. Zo strany prvostupňového orgánu bolo správne vyhodnotené, že na všetky ostatné žiadateľom požadované informácie nachádzajúce sa v spise č. KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo je potrebné aplikovať obmedzujúce ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. K odvolaniu žiadateľa žalovaný uviedol, že neobsahuje žiadne relevantné dôvody opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že informácie, ktoré sú predmetom žiadosti, majú svoj pôvod v kontrolnej činnosti a bezprostredne s ňou súvisia, na základe čoho podliehajú zákonnému obmedzeniu sprístupnenia s výnimkou výsledku kontroly tak, ako to správne vyhodnotil aj prvostupňový orgán. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí vecne správne posúdil žiadateľovu žiadosť o sprístupnenie informácií, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií aplikoval správne a prvostupňové rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto sa žalovaný v plnej miere ako správny orgán príslušný na konanie o odvolaní stotožnil s právnym posúdením veci uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Konanie pred správnym súdom 4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 20.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca sa so závermi žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu o obmedzení sprístupnenia informácií týkajúcich sa výkonu kontroly v danej veci nestotožnil a považoval ich za celkom nesprávne. Žalobca podanou žiadosťou o sprístupnenie informácie doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 31.08.2024 požiadal v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 a § 14 Zákona o slobode informácií o sprístupnenie informácie týkajúcej sa sťažnosti číslo: KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo. Informáciu požadoval sprístupniť elektronicky odpoveďou do jeho schránky občana, poskytnutím celých spisových materiálov s obsahom. Prvostupňový orgán ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti žiadateľa, odôvodnil v zásade tým, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. h) tohto právneho predpisu, nie je možné sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu kontroly a žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúci o rozklade žalobcu proti takémuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že sa s odôvodnením povinnej osoby stotožňuje a že nie je možné sprístupniť ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Žiadnym iným spôsobom prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán rozhodnutie o nevyhovení predmetnej žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie neodôvodnili. Okrem § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií žalobca poukázal aj na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca argumentoval tým, že výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, pričom rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Preto aj znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, čo znamená, že obmedzenie alebo nesprístupnenie informácií je viazané na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. Účelom obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa tohto zákonného ustanovenia je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a preto nesprístupniť, alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa tohto zákonného ustanovenia je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. Naopak v prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru už absentuje účel obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, z ktorých je zrejmé, že ak sa žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v predmetnej veci týkala už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie poskytnutím kópie celého obsahu spisového materiálu a pokiaľ prvostupňový orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach túto skutočnosť nezohľadnili a nesprávne tak vyhodnotili splnenie podmienok na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, tak svoje rozhodnutia zaťažili vadou nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že nesprávne interpretovali na túto vec sa vzťahujúce právne normy, keď pri posudzovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií neprihliadli na uvedený účel obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií a tento nevyložili v kontexte s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu nesprávne a nezákonné z dôvodu, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu v zmysle §191 ods. 4 SSP. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.12.2024 uviedol, že v § 8 až 11 Zákona o slobode informácií sú uvedené prípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie potrebné obmedziť. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 96/2010-14 vyplýva, že obmedzenie sprístupniť určité informácie môže byť ustanovené aj v iných zákonoch. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií predstavuje obmedzenie sprístupnenia informácií, týkajúcich sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánom verejnej moci. V ustanovení je zároveň uvedené, aké informácie je možné v tejto súvislosti sprístupniť. Ide o informácie o rozhodnutí, resp. o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. Kontrolou možno rozumieť výkon
oprávnenia porovnávať skutočný a predpokladaný stav určitej činnosti a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. V rámci kontroly sa zisťuje a analyzuje skutočný stav, porovnáva sa s požadovaným stavom. Zároveň sa pátra po príčinách, ktoré spôsobili nedostatky a následne sa prijímajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie. Výsledkom kontroly je zistenie, či skutočný stav je v súlade, resp. v rozpore so žiadaným stavom. Ako vyplýva zo spisového materiálu predmetná sťažnosť bola vybavovaná ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej služby a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) Zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený podávať. Žalovaný poukázal na § 18 ods. 1 a § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach. Týmto ustanovením Zákon o sťažnostiach odkazuje na obmedzenia sprístupnenia informácií vyplývajúce z ustanovenia § 8 – § 12 Zákona o slobode informácií. Žalovaný v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a postupoval pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia povinnej osoby samostatne po právnej i skutkovej stránke. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že žiadateľom požadované informácie, a to písomnosti vedené v spise č.KRPZ-TN-OKS-4/2020Sťo, sa týkajú kontroly a bezprostredne súvisia s vykonanou kontrolou, preto sú podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií zo sprístupnenia vylúčené. Žalovaný ďalej uviedol, že Zákon o sťažnostiach striktne ustanovuje, akým spôsobom a formou je sťažovateľ vyrozumený o prešetrení sťažnosti. V danom prípade bol žalobca oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažnosti písomnosťou pod č. KRPZ-TNOKS-4-006/2020-Sťo zo dňa 14.12.2020, čo potvrdil prevzatím na potvrdení o doručení dňa 18.12.2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetnú písomnosť (oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti) je potrebné považovať za poskytnutie informácie o výsledku kontroly tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. V prejednávanej veci nepochybne išlo o formu kontrolnej činnosti orgánu verejnej moci podľa osobitného právneho predpisu (zákon o sťažnostiach). Prvostupňový orgán preto postupoval v súlade so Zákonom o slobode informácií, keď na predmet žiadosti žiadateľa aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií v predmetnom ustanovení explicitne ustanovuje, ktoré informácie súvisiace s výkonom kontroly, dozoru alebo dohľadu povinná osoba sprístupňuje, a tým je informácia o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prislúchajúceho spisového materiálu mal žalovaný za to, že žiadateľ informáciami o výsledku kontroly v súlade s § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií disponuje. Zo strany prvostupňového orgánu bolo správne vyhodnotené, že na všetky ostatné žiadateľom požadované informácie nachádzajúce sa v spise č.KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo je potrebné aplikovať obmedzujúce ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Z vyššie uvedeného a z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadateľovi s ohľadom na dikciu zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) podrobne uviedol, aké informácie v posudzovanej veci možno sprístupniť (informácie o rozhodnutí, resp. o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru). Rovnako žalovaný žiadateľovi uviedol, v akom zákonnom režime bolo podanie vo vzťahu, ku ktorému žiadateľ požadoval informácie vybavované, a to ako sťažnosť vo veciach výkonu štátnej služby a sťažnosť s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) Zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený podávať. Žalovaný dal do pozornosti, že Zákon o sťažnostiach striktným spôsobom stanovuje, akým spôsobom a formou je sťažovateľ vyrozumený o prešetrení sťažnosti. Z predloženého spisového materiálu mal žalovaný za preukázané, že žiadateľ bol oboznámený s výsledkom prešetrenia sťažnosti písomnosťou pod č. KRPZ-TN-OKS-4-006/2020-Sťo zo dňa 14.12.2020, čo potvrdil prevzatím na potvrdení o doručení dňa 18.12.2020. Z uvedeného je zrejmé, že informácia, v rozsahu ako ju umožňuje sprístupniť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, bola žiadateľovi sprístupnená písomnosťou pod č. KRPZ-TN-OKS-4-006/2020-Sťo zo dňa 14.12.2020. Žalovaný uviedol, že naďalej zotrval na svojich tvrdeniach, že v prejednávanej veci ide bez akýchkoľvek pochýb o formu kontrolnej činnosti orgánu verejnej moci podľa osobitného právneho predpisu (zákon o sťažnostiach), kde Zákon o slobode informácií v ustanovení § 11 ods. 1 písm. h) explicitne ustanovuje, ktoré informácie súvisiace s výkonom kontroly, dozoru alebo dohľadu povinná osoba sprístupňuje, a tým je informácia o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Prvostupňový orgán podľa žalovaného postupoval v súlade so Zákonom o slobode informácií, keď na predmet žiadosti aplikoval vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žiadateľ informáciami o výsledku kontroly v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií disponuje, z čoho je zrejmé, že zo strany prvostupňového orgánu bolo správne vyhodnotené, že na všetky ostatné žiadateľom požadované informácie nachádzajúce sa v sťažnostnom
spise č. KRPZ-TN-OKS-4/2020-Sťo bolo potrebné aplikovať obmedzujúce ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí vecne správne posúdil žiadateľovu žiadosť o sprístupnenie informácií, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií aplikoval správne a rozhodnutie aj náležite odôvodnil, preto sa žalovaný v plnej miere stotožnil s právnym posúdením veci uvedeným v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Žalovaný vo vzťahu k ďalším skutočnostiam namietaným v správnej žalobe uviedol, že po stránke právnej a ani vecnej žaloba neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie v danej veci. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia a na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že tak prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú zákonné, vecne správne, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia, pričom správne orgány sa dostatočne obsažne vyjadrili k dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií a svoje tvrdenia opreli aj o príslušnú judikatúru Právny rámec 6. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v rozhodnom znení (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 9. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 10. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 11. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len ,,Zákon o sťažnostiach“) informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. 13. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o sťažnostiach v rozhodnom znení prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a žalobcu ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech. 15. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby, ktorým sa nevyhovelo žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. 16. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bolo posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. Podstatnou právnou otázkou bol výklad a aplikácia § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, a to jednak z hľadiska možnosti jeho aplikácie na informácie pochádzajúce z už ukončenej kontroly a jednak z hľadiska otázky, či samotná skutočnosť, že požadované dokumenty tvoria súčasť spisového materiálu týkajúceho sa kontroly, postačuje na ich nesprístupnenie v celom rozsahu. 17. Žalobca namietal nesprávny výklad obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, keď žalovaný uviedol, že predmetné informácie nemožno sprístupniť, keďže ide o informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitných predpisov (§ 8 až 12 Zákona o slobode informácií). Žalobca pritom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, podľa ktorého účelom obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a v prípade ukončenej kontroly tento účel absentuje. Ak sa žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v predmetnej veci týkala už skončenej kontroly, tak neboli splnené podmienky na obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie poskytnutím kópie celého obsahu spisového materiálu. 18. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na právne závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Svk/15/2025 zo dňa 29.01.2026, podľa ktorých po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 došlo v rozhodovacej praxi k judikatórnemu posunu. Nie je preto možné kategoricky uzavrieť, že § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií sa a priori nevzťahuje na už ukončenú kontrolu, dohľad alebo dozor. Skutočnosť, či je kontrola plánovaná, prebiehajúca alebo ukončená, nie je sama osebe rozhodujúca pre posúdenie všeobecnej prípustnosti aplikácie uvedeného zákonného obmedzenia. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií preto môže byť za splnenia zákonných podmienok aplikované aj na informácie získané v rámci už ukončenej kontroly. 19. Uvedený záver však neznamená, že každá informácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli týkajúcom sa kontroly, je už len z tohto dôvodu zo sprístupnenia vylúčená. Aj pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií je potrebné vychádzať z ústavnoprávnych východísk práva na informácie, z materiálneho prístupu k informáciám, zo zásady minimalizácie zásahu do základných práv a zo zásady, podľa ktorej čo nie je tajné, je verejné. Obmedzenia práva na informácie je potrebné vykladať reštriktívne a ich uplatnenie musí byť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam riadne a presvedčivo odôvodnené. 20. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií sa všetky obmedzenia práva na informácie vykonávajú tak, že povinná osoba sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon, pričom oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Pri nesprístupnení informácie preto nepostačuje iba splnenie formálnej podmienky spočívajúcej v odkaze na zákonné ustanovenie, ale musí byť splnená aj materiálna podmienka ochrany konkrétnej informácie. Povinná osoba musí objasniť, prečo existuje potreba konkrétnu informáciu chrániť, či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa vzťahuje na celú požadovanú informáciu alebo iba na jej časť. 21. Správny súd sa preto nestotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, podľa ktorého z § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií vyplýva, že žalobcovi možno sprístupniť iba oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a nie ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Takýto výklad v podstate vychádza z predpokladu, že dostatočným dôvodom na
nesprístupnenie požadovaných informácií je už samotná skutočnosť, že ide o dokumenty pochádzajúce z kontrolnej činnosti a nachádzajúce sa v príslušnom spisovom materiáli. Takýto paušálny výklad § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií však nezodpovedá požiadavke minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ani § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/15/2025 zo dňa 29.01.2026, pojem informácie, ktoré „sa týkajú kontroly“, je potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly. Samotná kontrola preto bez ďalšieho nezakladá nemožnosť sprístupnenia celého spisového materiálu vzťahujúceho sa ku kontrole. 22. Pokiaľ má byť dôvodom nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií ochrana výkonu kontroly, musí byť v rozhodnutí správneho orgánu jasne identifikované, akým konkrétnym spôsobom by sprístupnenie tej-ktorej požadovanej informácie mohlo sťažiť alebo zmariť účel kontroly. Hrozba zmarenia účelu kontroly ako chránený verejný záujem musí byť dostatočne odôvodnená s poukazom na konkrétne okolnosti veci a vo vzťahu k jednotlivým informáciám zo spisového materiálu. 23. V preskúmavanej veci však prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahujú konkrétnu úvahu o tom, akým spôsobom by sprístupnením žalobcom požadovaných informácií mohlo dôjsť k narušeniu alebo zmareniu účelu kontroly. Správne orgány nevykonali ani preskúmateľné pomerovanie medzi verejným záujmom na ochrane výkonu kontroly a ústavne chráneným právom žalobcu na prístup k informáciám. Hrozba zmarenia účelu kontroly ako verejný záujem odôvodňujúci nesprístupnenie informácií tak nebola v rozhodnutiach správnych orgánov konkrétne identifikovaná a presvedčivo odôvodnená. 24. Správny súd pritom zdôrazňuje, že skutočnosť, či bola kontrola v čase podania žiadosti ukončená, nie je sama osebe rozhodujúca pre možnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Táto okolnosť však môže mať podstatný význam pri materiálnom posudzovaní existencie dôvodu na obmedzenie práva na informácie. Pri prebiehajúcej kontrole je spravidla vyššie riziko narušenia jej výkonu ako pri kontrole už ukončenej. V prípade ukončenej kontroly sú preto na správny orgán kladené o to vyššie nároky na konkrétnu identifikáciu a presvedčivé odôvodnenie existencie verejného záujmu na ochrane výkonu kontroly. 25. Ani § 7 ods. 2 Zákona o sťažnostiach nepredstavuje samostatný právny základ, na základe ktorého by bolo možné celý žalobcom požadovaný sťažnostný spis bez ďalšieho vylúčiť zo sprístupnenia. Uvedené ustanovenie stanovuje, že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú. Toto ustanovenie teda odkazuje na zákonné obmedzenia obsiahnuté v § 8 až § 12 Zákona o slobode informácií, a preto nezbavuje povinnú osobu povinnosti skúmať splnenie zákonných podmienok nesprístupnenia jednotlivých požadovaných informácií. 26. Rovnako nemôže obstáť argumentácia žalovaného, podľa ktorej žalobca nepožadoval konkrétnu individuálne určiteľnú informáciu, ale celé spisové materiály. Samotná absencia presného určenia jednotlivých informácií obsiahnutých v spise nie je dôvodom na ich nesprístupnenie ani sama osebe nepreukazuje zneužitie práva, osobitne za situácie, keď žiadateľ obsah požadovaného spisu nepozná a práve prostredníctvom žiadosti podľa Zákona o slobode informácií sa s jeho obsahom chce oboznámiť. 27. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodná. Nesprávnosť právneho posúdenia však nespočíva v samotnej aplikácii § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií na informácie pochádzajúce z už ukončenej kontroly, keďže aplikácia tohto ustanovenia nie je v takom prípade a priori vylúčená. Nesprávnosť spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali z paušálneho predpokladu, podľa ktorého už samotná povaha požadovaných dokumentov ako informácií pochádzajúcich z kontrolnej činnosti, odôvodňuje nesprístupnenie celých spisových materiálov, bez toho, aby vo vzťahu ku konkrétnym požadovaným informáciám identifikovali zákonom chránený verejný záujem, konkretizovali riziko jeho ohrozenia a vysvetlili, prečo tento záujem v konkrétnych okolnostiach veci prevažuje nad právom žalobcu na informácie.
28. Samotná skutočnosť, že predmetné kontroly boli ukončené, nevylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií. Pri už ukončenej kontrole však bude potrebné o to dôslednejšie identifikovať a odôvodniť, v čom napriek jej ukončeniu spočíva konkrétny verejný záujem na ochrane výkonu kontroly a akým spôsobom by sprístupnenie tej-ktorej informácie tento záujem ohrozilo. Rovnako samotná skutočnosť, že požadovaná informácia je súčasťou spisového materiálu súvisiaceho s kontrolnou činnosťou, nie je bez ďalšieho dostatočným dôvodom na jej nesprístupnenie. 29. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu obsiahnutému v petite správnej žaloby, aby súd po doručení návrhu uložil povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanou informáciou, povinnosť jej uchovania tak, aby táto nemohla byť zničená pred právoplatným a vykonateľným rozsudkom správneho súdu vo veci samej. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovení SSP nie je oprávnený ukladať povinnej osobe povinnosť uchovať požadovanú informáciu. Správny súd je v zmysle § 193 SSP oprávnený pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Správny súd pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní (§ 84 SSP). Žiaden iný osobitný postup pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie SSP neumožňuje, a preto správny súd nemohol popri zrušení napadnutého rozhodnutia uložiť povinnej osobe povinnosť uchovania informácie. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil správny súd aj prvostupňové rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 31. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude posúdiť žiadosť žalobcu a opätovne preskúmať, či sú splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobode informácií, prípadne podľa iného zákonného ustanovenia, a rozhodnúť, či vo vzťahu ku konkrétnym požadovaným informáciám existuje dôvod na ich nesprístupnenie. Prípadnú existenciu takéhoto dôvodu bude povinný konkrétne pomenovať a riadne a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k príslušnému chránenému verejnému záujmu a s konkretizáciou skutkových a právnych okolností. 32. Pokiaľ prvostupňový správny orgán dospeje k záveru, že existuje dôvod na akékoľvek obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 8 až § 11a Zákona o slobode informácií, je potrebné v súlade s § 12 ods. 1 Zákona o slobode informácií toto obmedzenie aplikovať výlučne na tie informácie, ktorých sa konkrétny zákonný dôvod týka, a nie bez ďalšieho na požadované spisové materiály ako celok. 33. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.