Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 24Sas/12/2024 0824100856 25. 05. 2026 JUDr. Dominik Čipka, PhD. ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100856.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátka kancelária Bruno Štefánik, s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 2, 811 06 Bratislava, IČO: 50 413 864, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/13660-0002 KmZ zo dňa 21.08.2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. MT3/OHN_NVAŠSD/ŠSD/SOC/2024/28810-16 zo dňa 09.08.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) konajúc podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol tak, že podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“) žalobcovi zastavil výplatu prídavku na dieťa: B. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“) od 01.07.2024 v sume 60,00 Eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 10 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa, vyplácaný prídavok na dieťa do 30.06.2024 sume 60,00 Eur. Prídavok na dieťa bol prvostupňovým orgánom verejnej správy poukazovaný žalobcovi na účet N26 Bank AG so sídlom v Nemecku (ďalej len „banka N26“). Podľa § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa, platiteľ poukazuje prídavok oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 v spojení s § 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). Uvedené ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 v spojení s § 8 zákona o bankách bližšie špecifikujú, že banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj to, že zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené ustanovenia, nie je možné poukazovať štátne sociálne dávky na účet zahraničnej banky, ktorá nemá sídlo v Slovenskej republike. Prvostupňový orgán verejnej správy listom č. MT3/OHN,NVaŠSD/ŠSD/SOC/2024, č. z. 2024/46191 zo dňa 30.04.2024 (ďalej len „výzva“) žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní od doručenia tejto výzvy predložil prvostupňovému orgánu doklad o zmene miesta výplaty prídavku na dieťa. Vo výzve bol žalobca poučený, že v prípade nesplnenia danej povinnosti v stanovenej lehote, prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodne o zastavení výplaty
prídavku na dieťa. Dňa 01.05.2024 zaslal žalobca odpoveď na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s právnym stanoviskom uvedeným vo výzve a miesto výplaty meniť nemusí. Prvostupňový orgán vzal do úvahy argumenty žalobcu uvedené v odpovedi na výzvu a skonštatoval, že žalobca tak nesplnil podmienky uvedené vo výzve a prvostupňovému orgánu verejnej správy neoznámil zmenu miesta výplaty prídavku na dieťa. Banka N26 je digitálnou bankou Nemecka, ktorá nemá sídlo na území Slovenska, a teda nie je možné ju považovať za banku alebo pobočku zahraničnej banky v Slovenskej republike. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovej lehote dňa 09.08.2024 odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy po dobu troch rokov poskytoval žalobcovi prídavok na dieťa na bankový účet zahraničnej banky s voľným cezhraničným pôsobením na území Slovenskej republiky. Jednalo sa o banku N26. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy zastavil poskytovanie prídavku na dieťa z dôvodu, že banka by nemala podľa právneho názoru prvostupňového orgánu verejnej správy byť bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v zmysle zákona o prídavku na dieťa. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň zastavil výplatu prídavku žalobcovi spätne od 01.07.2024. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že banka N26 má povolenie od Národnej banky Slovenska na voľné cezhraničné pôsobenie. Podľa žalobcu argumentácia prvostupňového orgánu verejnej správy o potrebnom sídle banky na Slovensku, nemá logické odôvodnenie a je len konštruktom pre účely rozhodnutia a odporuje aj priamej citácií § 2 ods. 5 zákona o bankách a takisto § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa. V závere odvolania žalobca dodal, že vnútroštátny orgán aplikácie práva má vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/ SOC/2024/13660-0002 KmZ zo dňa 21.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že z predloženého spisu a na základe získaných informácií zo systému riadenia sociálnych dávok (IS RDS) zistil, že žalobca je poberateľom prídavku na dieťa od 01.06.2021. Prvostupňový orgán verejnej správy poskytoval žalobcovi prídavok na dieťa od 01.06.2021 do 30.06.2024 na účet zahraničnej banky N26 so sídlom v Nemecku v rámci národnej legislatívy, ktorý žalobca uviedol v žiadosti o prídavok na dieťa. Dňa 30.04.2024 zaslal prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi výzvu, aby v lehote do 8 dní od doručenia výzvy predložil doklad o zmene miesta výplaty prídavku na dieťa. Vo výzve bol žalobca poučený, že v prípade nesplnenia danej povinnosti v stanovenej lehote, prvostupňový orgán rozhodne o zastavení výplaty prídavku na dieťa. Dňa 01.05.2024 žalobca zaslal prvostupňovému orgánu verejnej správy odpoveď na výzvu, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s právnym stanoviskom uvedeným vo výzve a miesto výplaty meniť nemusí. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne, keď žalobcovi zastavil výplatu prídavku na dieťa od 01.07.2024 v sume 60,00 Eur v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o prídavku na dieťa. Žalovaný ďalej uviedol, že ak orgán verejnej správy po prešetrení podmienok nároku zistí, že nárok na prídavok na dieťa trvá, rozhodne o obnovení výplaty prídavku na dieťa v zmysle § 11 ods. 7 zákona o prídavku na dieťa. K dôvodom odvolania žalobcu žalovaný uviedol, že spôsob výplaty prídavku na dieťa na bankový účet je upravený priamo v § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého platiteľ poukazuje prídavok oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Toto ustanovenie zákona odkazuje na § 2 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona o bankách, kde je bližšie špecifikované, že banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj to, že zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte. Vzhľadom na uvedené nie je možné žalobcovi v rámci národnej legislatívy poukazovať prídavok na dieťa na účet do zahraničnej banky, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky. K námietke ohľadom doby zastavenia výplaty od 01.07.2024, odvolací orgán uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne keď žalobcovi zastavil výplatu prídavku na dieťa od 01.07.2024, nakoľko postupoval podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o prídavku na dieťa. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úvodom žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. K napadnutému rozhodnutiu žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zákona o príspevku
(pravdepodobne zákona o prídavku na dieťa pozn. súdu), nakoľko žalovaný ako ani prvostupňový orgán verejnej správy neposúdili možnosti výplaty príspevku komplexne, keď nevzali do úvahy v zákone o prídavku na dieťa citovaný odsek zákona o bankách, výslovne umožňujúci aj zahraničným bankám so sídlom v členských štátoch účasť na bankových činnostiach, bez možnosti zasahovania do cezhraničného voľného zasahovania do slobody poskytovania služieb. Podľa žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy neposúdili prípad s ohľadom na povinnú aplikáciu eurokonformného výkladu orgánu verejnej správy. Navyše, podľa žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu, aby predložil doklad o zmene miesta výplaty prídavku na dieťa. K zmene miesta výplaty, ale nedošlo, takže táto povinnosť podľa žalobcu v zmysle zákona o prídavku na dieťa žalobcovi nevznikla. Podľa žalobcu odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia sa opiera o tézu, v zmysle ktorej nie je bližšie špecifikované, že banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj to, že zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte. Podľa žalobcu dôvody, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera sú nezrozumiteľné, keď nevysvetľuje prečo by zákon o príspevku odkazoval priamo aj na ustanovenie zákona o bankách, povoľujúce výkon bankových činností zahraničným bankám s oprávnením na bankové činnosti zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu, doručeného Národnej banke Slovenska. Podľa žalobcu tiež napadnuté rozhodnutie priamo nevysvetľuje, prečo by takéto banky mali byť vylúčené z prijímania príspevku na dieťa s ohľadom na stále pretrvávajúce členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný ako ani prvostupňový orgán nevysporiadali s faktom, že príspevok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom. Napadnuté rozhodnutie žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v súbehu s nepreskúmateľnosťou, nezrozumiteľnosťou a nedostatkom dôvodov odôvodnenia. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opísal priebeh administratívneho konania s tým, že spôsob výplaty prídavku na dieťa na bankový účet je upravený priamo v zákone o prídavku na dieťa konkrétne v § 11 ods. 4, podľa ktorého platiteľ poukazuje prídavok oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Toto ustanovenie zákona odkazuje na § 2 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona o bankách, kde je bližšie špecifikované, že banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj to, že zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte. Vzhľadom na uvedené nie je možné oprávnenej osobe v rámci národnej legislatívy poukazovať prídavok na dieťa na účet do zahraničnej banky. Na účet v zahraničnej banke je možné poukazovať len dávky poskytované v rámci koordinácie na základe legislatívy Európskej únie, čo nie je prípad žalobcu. Pri poukazovaní prídavku na dieťa sa postupuje podľa § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa a uvedená digitálna banka N26 nie je bankou v zmysle predmetného ustanovenia. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi bola dňa 30.04.2024 zaslaná výzva na zmenu miesta výplaty prídavku na dieťa a vo výzve bolo okrem iného uvedené, že v rámci národnej legislatívy nie je možné poukazovať štátne sociálne dávky na účet do zahraničnej banky, pričom prídavok na dieťa bol poukazovaný na účet zahraničnej banky N26. Vzhľadom na uvedené bol žalobca vyzvaný, aby v lehote do 8 dní od doručenia výzvy predložil úradu práce doklad o zmene miesta výplaty prídavku na dieťa. Vo výzve bol žalobca poučený, že v prípade nesplnenia danej povinnosti v stanovenej lehote, úrad práce rozhodne o zastavení výplaty prídavku na dieťa. Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie za zákonné. Replika žalobcu 6. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a v podstate len sumarizoval skutkový stav a špecifikoval známu právnu úpravu. Žalobca taktiež v replike uviedol, že z dôvodu právnej istoty dobrovoľne požiadal o zmenu účtu na slovenský účet, ale len z dôvodu, aby nedošlo k zániku príspevku (pravdepodobne prídavku na dieťa pozn. súdu) v plnom rozsahu, za celé obdobie priebehu súdneho sporu. Žalovaný si podľa žalobcu nesprávne vykladá exitujúce znenie zákonnej úpravy upravujúcej výplatu prídavku pretože neexistuje jediný dôvod na to, aby výkladom alebo nesprávnou formuláciou boli banky pôsobiace v Európskej únii akokoľvek vylúčené z prijímania akýchkoľvek platieb, hoci aj zo strany verejného sektoru. Takéto ustanovenie nespĺňa žiadne kritéria na opodstatnené možné obmedzenia základných slobôd Európskej únie vo vzťahu k obmedzeniam vo vzťahu napríklad k ochrane verejného poriadku alebo verejnej morálky. S ohľadom
na vyššie uvedené, žalobca trvá na tom, aby konajúci súd vydal rozsudok, ktorým zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie (pravdepodobne prvostupňovému orgánu verejnej správy pozn. súdu). Duplika žalovaného 7. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca dňa 07.04.2025 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy podanie, ktorým požiadal o zmenu čísla účtu na výplatu prídavku na dieťa a o jeho doplatenie od 01.07.2024. Predmetné podanie žalobcu pripojil žalovaný ako prílohu k duplike. Žalovaný v závere dupliky poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 8. Dňa 30.05.2025 bolo správnemu súdu doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. MT3/OHN_NVAŠSD/ŠSD/ SOC/2025/29063-30 zo dňa 16.04.2025, ktorým bola žalobcovi obnovená výplata prídavku na dieťa od 01.05.2025. Prídavok na dieťa za obdobie zastavenia výplaty od 01.07.2024 do 30.04.2025 v sume 600,00 Eur bol žalobcovi vyplatený v mesiaci máj 2025 (14.05.2025). Nakoľko v predmetnej veci došlo k obnoveniu výplaty prídavku na dieťa a jeho doplateniu za obdobie zastavenia výplaty prídavku na dieťa od 01.07.2024 do 30.04.2025, má žalovaný za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v predmetnom súdnom konaní a navrhol, aby správny súd konanie podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zastavil. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 9. Správny súd s odkazom na dupliku žalovaného vyzval žalobcu výzvou zo dňa 05.06.2025, či naďalej trvá na ním podanej správnej žalobe, resp. na zaujatie ďalšieho stanoviska ohľadom ďalšieho postupu v predmetnom súdnom konaní. Žalobca v podaní zo dňa 13.06.2025, uviedol, že podľa neho žalovaný porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu a trvá na tom, aby sa závadný stav odstránil, a preto žiada súd o ochranu svojich porušených práv i naďalej vo forme zrušenia týchto rozhodnutí. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 11. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.05.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom v rámci právneho posúdenia poukázal na čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (ďalej len „nariadenie“) a čl 63 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Žalovaný rovnako zotrval na argumentácii uvedenej vo svojich podaniach. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok bol dňa 25.05.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) a d) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o prídavku na dieťa: prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. 19. Podľa § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa: platiteľ poukazuje prídavok podľa odseku 1 oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo na žiadosť oprávnenej osoby vypláca prídavok v hotovosti. Ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania prídavku alebo žiadosť o túto zmenu podá elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom, platiteľ je povinný žiadosti vyhovieť. Prídavok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom. 20. Podľa 11 ods. 6 písm. a) zákona o prídavku na dieťa: platiteľ rozhodne o zastavení výplaty prídavku oprávnenej osobe od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa už prídavok vyplatil, ak oprávnená osoba nesplnila povinnosti podľa § 14. 21. Podľa § 11 ods. 7 zákona o prídavku na dieťa: platiteľ obnoví výplatu prídavku od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata zastavená. O obnovení výplaty prídavku platiteľ vydá rozhodnutie. Platiteľ doplatí prídavok za obdobie zastavenia jeho výplaty, ak podmienky nároku na prídavok sa počas tohto obdobia splnili. 22. Podľa § 14 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa: oprávnená osoba je povinná a) preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku na prídavok, na trvanie nároku na prídavok a na jeho výplatu, b) do ôsmich dní platiteľovi písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho výplatu, alebo podať o týchto zmenách elektronickými prostriedkami do ôsmich dní oznámenie podpísané zaručeným elektronickým podpisom 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o bankách: banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. 24. Podľa § 2 ods. 5 zákona o bankách: bankové činnosti uvedené v odseku 2 môžu na území Slovenskej republiky v súlade s jej právnym poriadkom vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8 alebo ktoré sú oprávnené na vykonávanie bankových činností podľa § 11 až 20. 25. Podľa § 2 ods. 8 zákona o bankách: pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného predpisu, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku. 26. Podľa čl. 63 ods. 2 ZFEÚ : v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.
27. Správny súd uvádza, že podstatou súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi od 01.07.2024 zastavená výplata prídavku na dieťa v sume 60,00 Eur. 28. Na základe podanej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného správny súd ustálil, že za spornú skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným možno považovať odmietnutie vyplácania prídavku na dieťa na účet žalobcu, ktorý ma žalobca vedený v banke N26. 29. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje oprávnenej osobe, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Nárok na prídavok na dieťa vzniká po splnení zákonných podmienok upravených zákonom o prídavku na dieťa, a teda oprávnená osoba sa musí starať o nezaopatrené dieťa a má trvalý alebo prechodný na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu. V posudzovanom prípade správny súd ustálil, čo nesporoval ani žalovaný či prvostupňový orgán verejnej správy, že žalobca spĺňa zákonné podmienky na priznanie prídavku na dieťa, keďže zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a zároveň spĺňa podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. 30. Žalobca podanú správnu žalobu dôvodil tým, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, pričom žalobca rovnako namietal aj nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 31. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 32. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postupu v správnom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie rozhodnutia správnych orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon o prídavku na dieťa Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj napadnuté rozhodnutie vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie sú v nich uvedené protirečivé závery. Prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými skutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami. Z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil zastavenie výplaty prídavku na dieťa tým, že žalobca na výzvu prvostupňového orgánu verejnej
správy nezmenil miesto na výplatu prídavku na dieťa, keďže prídavok na dieťa nemožno vyplávať na účet v banke N26. Rovnako tak z napadnutého rozhodnutia vyplýva dostatočné odôvodnenie, pričom žalovaný sa vypriadal s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom postavenia banky N26. Na základe vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že právne závery a skutkové okolnosti, z ktorých vychádzali prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný, boli v ich rozhodnutiach formulované jasne a zrozumiteľne, preto súd námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. 33. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy neposúdili možnosť výplaty prídavku komplexne, keď nevzali do úvahy právnu úpravu zákona o bankách, podľa ktorej je umožnené aj zahraničným bankám so sídlom v členských štátoch vykonávať bankové činnosti, pričom žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy neaplikovali pri posúdení veci eurokonformný výklad, čím celkovo namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s poslednou vetou § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorej sa prídavok nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom. Posúdením uvedenej námietky žalobcu dospel správny súd k záveru, že táto nie je dôvodná. § 11 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa jednoznačne určuje, že prídavok na dieťa môže byť vyplatený oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, s odkazom na § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona o bankách. Podľa uvedených ustanovení teda možno podľa zákona o prídavku na dieťa vyplatiť prídavok na dieťa banke, ktorá je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu ktorá má bankové povolenie (ods. 2), prípadne zahraničné banky, ktoré môžu na území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti na základ bankového povolenia alebo je na to oprávnená podľa § 11 až 20 zákona o bankách, a to prostredníctvom svojich pobočiek (ods. 5). Pobočkou zahraničnej banky sa rozumie organizačná zložka zahraničnej banky, ktorá je umiestnená a zriadená na území Slovenskej republiky zahraničnou bankou, alebo organizačná zložka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu umiestnenou na území Slovenskej republiky. Banka N26 uvedené zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) v registri subjektov finančného trhu eviduje banku N26 ako „voľné cezhraničné pôsobenie zahraničnej banky na území SR“. Z uvedeného je teda zrejmé, že banka N26 nie je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky vo forme akciovej spoločnosti a rovnako tak nespĺňa podmienku pobočky zahraničnej banky, keďže na území Slovenska nemá zriadenú ani umiestnenú svoju organizačnú zložku. Prvostupňové rozhodnutie a rovnako tak napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Hoci má banka N26 bankové povolenia, v zmysle ktorých môže poskytovať bankové služby, automaticky to neznamená, že spĺňa podmienky relevantného subjektu, na účet ktorého môže byť v zmysle zákona o prídavku na dieťa vyplatený prídavok na dieťa. Zákon o bankách, na ktorý zákon o prídavku na dieťa priamo odkazuje, nezahŕňa medzi banky, na ktorých účet môže byť vyplatený prídavok na dieťa tzv. digitálne banky, akou je aj banka N26. 34. K argumentu žalobcu, vznesenom na pojednávaní ohľadom posúdenia spôsobu výplaty prídavku na dieťa, podľa ktorého mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy aplikovať eurokonformný výklad v zmysle čl. 9 nariadenia a čl. 63 ods. 2 ZFEÚ a umožniť výplatu prídavku na dieťa na účet v banke N26 správny súd uvádza, že sa s ním nestotožnil. Čl. 9 nariadenia upravuje „príslušné orgány“, konkrétne upravuje povinnosť členského štátu určiť príslušné orgány zodpovedné za zabezpečenie súladu s týmto nariadením a ďalšie súvisiace povinnosti. Nie je možné z neho odvodiť povinnosť, prípadne možnosť výplaty na účet vedený v banke členského štátu, ktorá nespadá do rámca bánk v zmysle zákona o bankách. Správny súd však dospel k záveru, že žalobca mienil poukázať na bod. 9 úvodných ustanovení nariadenia, podľa ktorého: „je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb uľahčilo vykonávanie cezhraničných platieb. Vzhľadom na to by sa mala podporiť štandardizácia týkajúca sa najmä používania medzinárodného čísla bankového účtu (IBAN) a identifikačného kódu banky (BIC). Preto je vhodné, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali používateľom platobných služieb IBAN a BIC na dotknutý účet.“ Uvedené ustanovenie má výlučne odporúčací charakter, v zmysle ktorého by sa za účelom zjednodušenia zahraničných platieb malo využívať medzinárodné číslo bankového účtu (IBAN) a identifikačný kód banky (BIC) a negarantuje možnosť výplaty platby na akýkoľvek účet v rámci banky členského štátu. Správny súd sa ďalej zaoberal aplikáciou čl. 63 ods. 2 ZFEÚ na prípad žalobcu. Čl. 63 ako aj ostatné články v rámci 4. kapitoly ZFEÚ upravujú pravidlá „kapitálu a platieb“ medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Z čl. 63 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, že sa zakazujú obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Uvedený článok treba vnímať v rámci kontextu celej 4. kapitoly, ktorá upravuje pohyb kapitálu. Pohybom kapitálu, a s ním súvisiacich platieb možno rozumieť presun finančných prostriedkov, investícií alebo iných hodnôt medzi rôznymi subjektmi
s cieľom zhodnotenia kapitálu. Prídavok na dieťa však nemožno považovať za pohyb kapitálu v zmysle uvedeného definovania pohybu kapitálu, ale ide o platbu v rámci sociálnej politiky štátu, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať uvedený článok ZFEÚ na postup pri vyplácaní štátnej sociálnej dávky, keďže tá je prejavom sociálnej štátnej politiky. 35. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný a rovnako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, rozhodnutia náležite odvodnili. Správny súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. 36. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario) Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.