Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/40/2024 0824100790 18. 06. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F. a 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., obaja právne zastúpení: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, v mene ktorého koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášiková 14366/66A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/XX, XXX XX F. F., 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Československej armády 15, 974 01 Banská Bystrica, 3/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., 4/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., 5/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 6/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dubravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 02853/18766/2024-7.1.2. zo dňa 17.07.2024, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcom 1/ a 2/, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1) Stavebný úrad mesta Banská Bystrica (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) územným rozhodnutím č. OVZ-SU 7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa 22. 01. 2024 (ďalej aj len „územné rozhodnutie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie) povolil umiestnenie stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ na pozemku I. 3366 v katastrálnom území F. F. s pôvodným rodinným domom č. súpisné/orientačné 719/15 umiestneným v existujúcej uličnej radovej zástavbe rodinných domov na ulici D. E. v Banskej Bystrici. V územnom rozhodnutí opísal stavbu, určil podmienky pre jej umiestnenie, podmienky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, zamietol námietky žalobcov a zdôvodnenie rozhodnutia obsiahol v odôvodnení. Umiestnenie stavby stavebný úrad povolil v prospech navrhovateľa územného konania, a to D. H., bytom I. XX, F. F. (ďalej aj len „navrhovateľ). 2) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 02853/18766/2024-7.1.2 zo dňa 17.07.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcov zamietol a územné
rozhodnutie mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa 22.01.2024 zmenil tak, že v bode 1 výrokovej časti slovné spojenie „vo februári 2022“ nahradil slovným spojením „vo februári 2023“, pričom ostatné časti územného rozhodnutia potvrdil. 3) Žalovaný nezávisle od stavebného úradu a z podkladov zabezpečených stavebným úradom posudzoval návrh navrhovateľa a zistil, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie územného rozhodnutia podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“). Zistil súlad návrhu s územným plánom, ako aj súlad projektovej dokumentácie zo všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s osobitnými predpismi. Vzhľadom na to, že v skutkovo podobnom prípade, a to vo veci prvého návrhu na vydanie územného rozhodnutia „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ bol okresným úradom návrh navrhovateľa zamietnutý, mal regionálny úrad za to, že v napadnutom rozhodnutí bolo potrebné viesť správnu úvahu porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, a tak zabezpečiť splnenie precedenčného príkazu obsiahnutého v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 4) Žalovaný poukázal na to, že podľa rozhodnutia okresného úradu, pri prvom návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ bolo sporným, že v projektovej dokumentácii neboli splnené definičné znaky rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého je rodinný dom budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Sporný bol počet troch nadzemných podlaží, pretože aj podlažie označované za podkrovie bolo už neprípustným tretím podlažím. Nespĺňalo totiž definičné znaky podkrovia v zmysle článku 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, v ktorom sa uvádza, že podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. V prvom návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“, podľa výkresu rezu projektovej dokumentácie, zvislá obvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu bola vysoká 2,0 m, čo bolo viac, ako polovica výšky bežného podlažia 2,35 m a teda definičný znak podkrovia nebol dodržaný a podkrovie bolo tretím nadzemným podlažím, pričom rodinný dom môže mať len dve nadzemné podlažia a podkrovie. Regionálny úrad porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu rezu č. ASR 06 projektovej dokumentácie druhého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ zistil, že zvislá obvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu je vysoká 0,9 m a teda nie je vyššia ako polovica výšky bežného podlažia 2,35 m, čím bol splnený definičný znak podkrovia podľa čl. 3.24 STN 73 4301 Budovy na bývanie. Znížením zvislého obvodového muriva podkrovia z pôvodných 2,0 m na 0,9 m už podkrovie nie je tretím nadzemným podlažím, čím bol splnený definičný znak rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona. 5) Okresný úrad mal pri prvom návrhu za sporné aj počet bytov. Prízemie totiž tvorili aj dve obytné jednotky – štúdia č. 1 a č. 2, z ktorých štúdio č. 2 malo dvojpriestorovú dispozíciu, čo nezodpovedalo klasifikačným znakom v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., podľa ktorej je štúdio iba jedna izba s kuchynským kútom a hygienickým zariadením. Nastali tak pochybnosti, či dvojpriestorové štúdio č. 2 po kolaudácii stavby nebude využívané ako štvrtý byt v rodinnom dome, čo nezodpovedalo definičným znakom rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého má rodinný dom najviac tri byty. Túto pochybnosť nebolo možné vylúčiť ani vzhľadom na svetlotechnické požiadavky kladené na byt, pretože štúdio č. 2 malo síce v obytnej miestnosti iba jedno okno orientované na sever, avšak v tom čase predloženým svetlotechnickým posudkom z 07/2021, nebolo možné spoľahlivo zistiť svetlotechnické pomery v štúdiu č. 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu pôdorysu č. ASR 03 projektovej dokumentácie druhého návrhu zistil, že štúdio č. 02 má iba jednu izbu s kuchynským kútom a hygienickým zariadením, čo by zodpovedalo síce už neplatnej, ale stále ešte nenahradenej právnej úprave obsiahnutej v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., ktorou boli ustanovené klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Žalovaný mal k dispozícii nový svetlotechnický posudok vypracovaný v 07/2023, z ktorého bolo čitateľné, že vzhľadom na orientáciu okien na severovýchod nebude možné v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a
2) zabezpečiť požiadavky na preslnenie obytných miestností podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie a preto štúdiá nebude možné využívať na trvalé bývanie. Žalovaný odborný záver zo svetlotechnického posudku porovnával s právnym rámcom v § 43b ods. 4 a 5 Stavebného zákona, § 43 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z. a v čl. 5., čl. 5.2.1. STN 73 4301 Budovy na bývanie. Podľa uvedeného právneho rámca byt tvorí obytná miestnosť, alebo súbor obytných miestností, ktoré svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňajú podmienky na trvalé bývanie, a to dodržaním požiadaviek podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie. V čl. 5 a čl. 5.2.1. STN 73 4301 Budovy na bývanie sú to aj svetlotechnické požiadavky a všetky byty sa musia navrhovať tak, aby boli preslnené. Vo svetlotechnickom posudku z 07/2023 mal žalovaný za preukázané, že v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a 2) vzhľadom na orientáciu okien na severovýchod nie je možné dosiahnúť požiadavky na preslnenie obytných miestností, čo mal žalovaný za vylúčenie pochybností, že po kolaudácii rodinného domu by mohli byť štúdia využívané ako byty na trvalé bývanie. Vylúčením pochybností žalovaný teda prijal záver, že v rodinnom dome sú len tri byty, čo zodpovedá definičným znakom rodinného domu podľa § 43b Stavebného zákona. 6) Sporným v konaní nebolo, že platným územným plánom pre posúdenie návrhu bol „Územný plán mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1. až 7., ktorý bol schválený v roku 2015 uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. MsZ 19/2015 zo dňa 24.03.2015 a jeho záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2015, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2015 (ďalej a len „územný plán“). Podľa územného plánu čl. 2 CHARAKTERISTIKA POUŽITEJ REGULÁCIE je územie mesta Banská Bystrica rozdelené na regulované bloky, v ktorých je uplatňovaná základná (generalizovaná) regulácia s regulatívmi funkčného využívania územia a regulatívmi priestorového usporiadania územia. Hranice regulačných blokov sú čitateľné zo záväzného výkresu č. 7a „Regulatívy funkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Funkčné a výškové regulatívy“ a výkrese č. 7b „Regulatívy funkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Priestorotvorné regulatívy“. Podľa územného plánu čl. 2.1. regulatívy funkčného využívania územia určujú hlavné, prípustné a neprípustné funkčné využívanie pre jednotlivé regulované bloky. Súbory funkčných regulatívov sú generalizované pod príslušný kód funkčného využívania tak, aby boli paušálne využiteľné pre základnú funkčnú reguláciu území s podobnou funkciou alebo súborom funkcií a charakterom územia. 7) V uvedenom právnom rámci charakterizujúcom funkčnú reguláciu v územnom pláne pri oboch návrhoch taktiež nebolo sporným, že rodinný dom je situovaný v regulačnom bloku s kódom funkčného využívania „PB 02 Obytné územie s malopodlažnou zástavbou“. V regulačnom bloku s kódom funkčného využívania PB 02 je hlavným funkčným využívaním bývanie v rodinných domoch. Prípustným funkčným využívaním je bývanie v malopodlažných bytových domoch na voľných pozemkoch. V existujúcich územiach s rodinnými domami nie je prípustné nahrádzať rodinné domy bytovými domami. Funkčný regulatív o neprípustnosti nahrádzania rodinných domov bytovými domami bol sporný pri prerokovaní prvého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“. Podľa rozhodnutia okresného úradu nebolo možné vylúčiť, že dochádza k nahrádzaniu rodinného domu bytovým domom, pretože navrhovaný dom neplnil definičné znaky rodinného domu v počte dvoch nadzemných podlaží a podkrovia a v počte troch bytov a súvisiacich pochybností k využívaniu štúdií č. 1 a 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, mal na základe posúdenia súladu projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu za preukázané, že v druhom návrhu je navrhovanou stavbou rodinný dom a teda nie bytový dom, čo zodpovedá splneniu funkčného regulatívu o neprípustnosti nahrádzania rodinných domov bytovými domami. Na základe takto vedenej správnej úvahy mal žalovaný za to, že druhý prepracovaný návrh,doplnený podrobnejším svetlotechnickým posudkom, je v súlade s funkčnými regulatívmi územného plánu. 8) Sporným pri oboch návrhoch bol taktiež rozpor návrhov s priestorovým regulatívom maximálnej miery zastavania pozemku. Podľa územného plánu čl. 5.2.1. je maximálna miera zastavania pomerom medzi plochou zastavanou pozemnými, dopravnými a inžinierskymi stavbami (budovami, komunikáciami, parkovacími plochami, spevnenými plochami a nádvoriami, pešími plochami a chodníkmi, drobnými stavbami) a celkovou plochou bilancovaného územia. Zastavanosť určuje maximálne % zastavania stavebných pozemkov nachádzajúcich sa v rámci regulovaného bloku. Podľa tabuľky 5.2.1. v regulačnom bloku s kódom funkčného využívania PB 02 je na pozemkoch do 1000 m2 určená maximálna miera zastavania 45 %. Okresný úrad mal preukázané prekročenie maximálnej miery zastavania a použil to za dôvod rozporu prvého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ s územným plánom a jeho zamietnutie podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona. Stavebný úrad mal na 16 str. územného rozhodnutia za preukázané, že aj pri druhom návrhu dochádza k prekročeniu maximálnej miery zastavania 45 %.
K prekročeniu maximálnej miery zastavania stavebný úrad prijal záver, že táto nebola dodržaná ani pôvodným rodinným domom, na ktorého mieste sa navrhuje nový rodinný dom a obdobne je tomu aj pri inej vymenovanej staršej zástavbe realizovanej pred účinnosťou územného plánu z roku 2015. Poukázal na skutočnosť, že navrhovaný nový rodinný dom bude mať menšiu zastavanú plochu o 18 m2 oproti pôvodnému rodinnému domu. 9) Žalovaný vykonal ďalšie posúdenia a zistil, že návrh na umiestnenie stavby je v súlade s priestorovou reguláciou územného plánu. Z projektovej dokumentácie „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ mal stavebný úrad zistené, že vybudovaním nového podzemného podlažia s garážou, nebude možné zachovať žiadnu časť pôvodného rodinného domu a tak dôjde k jeho úplnej asanácii. 10) Žalovaný oproti okresnému úradu a stavebnému úradu vykonal ďalšie posúdenie k regulácii priestorového usporiadania. Poukázal na to, že podľa územného plánu čl. 2.2. Charakteristika regulácie priestorového usporiadania územia regulatívy priestorového usporiadania tvorí súbor štyroch priestorových regulatívov /čl. 2.2.1. regulatív výšky (hladiny) zástavby, čl. 2.2.2. regulatív zastavateľnosti územia (maximálnej miery zastavania), čl. 2.2.3. regulatív kompozície mesta, čl. 2.2.4. regulatív stavebných zásahov do územia/. Žalovaný zisťoval, či ďalšie priestorové regulatívy upravujú skutkové situácie po asanáciách stavieb a v priestorovom regulatíve „stavebných zásahov do územia“, pričom zistil nasledovnú úpravu: - Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) v územiach sídlisk v prípade asanácie bytového domu je možné realizovať novostavbu bytového domu v rovnakom hmotovo-objemovom rozsahu. - Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. c) v územiach mimo sídlisk je povoľovanie nových stavieb možné len na plochách po asanovaných objektoch, resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a zelene. Realizácia nových stavieb po asanovaných objektoch je možná v objeme pôvodného objektu. - Podľa skôr platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. e) je povoľovanie nových stavieb možné výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň. 11) V zmysle citovaných článkov, žalovaný poukázal na to, že vlastníci stavieb bytových domov a vlastníci stavieb občianskeho vybavenia majú po asanácii možnosť nahradiť bytový dom a občiansku vybavenosť novostavbou na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie nezastavané plochy. Rovnaká možnosť nie je priamo vyslovená pre vlastníkov rodinných domov, avšak možno ju odvodiť od ústavnoprávnej roviny podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ teda vlastník bytového domu a občianskeho vybavenia má možnosť nahradiť svoju stavbu po asanácii novostavbou bez nároku na ďalšie zastavané plochy, tak podľa ústavnej roviny túto možnosť má mať aj vlastník rodinného domu. Na ústavný princíp rovnosti vlastníctva pred zákonom prihliadal aj skôr platný územný plán v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6. Možnosť nahradenia zasanovanej stavby novostavbou umožňoval všetkým vlastníkom bez rozlišovania medzi vlastníkmi rodinných domov, bytových domov a občianskych stavieb. Podľa skôr platného čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. e) bolo povoľovanie nových stavieb možné výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň. Skôr platný priestorový regulatív k asanovaným stavbám bol nahradený 7. etapou Zmien a doplnkov územného plánu účinnou od 23. 12. 2022, podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 12/2022, ktorým bola vyhlásená 7. etapa Zmien a doplnkov územného plánu. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03. 07. 2019 podľa ktorého, v prípade zmeny územného plánu počas konania a v prípade absencie explicitných prechodných ustanovení má byť použitý územný plán platný v čase podania návrhu. Žalovaný preto prihliadal aj na územný plán v Znení zmien a doplnkov č. 1. až 6, platný v čase podania prvého návrhu v roku 2022, a to aj z dôvodu, že druhý návrh bol pôvodný a líšil sa len v znížení podkrovného obvodového muriva a v odstránení priečky v štúdiu č. 2. 12) Žalovaný ďalej zdôraznil, že pri posudzovaní súladu návrhu s územným plánom je potrebné prihliadať na všetky uvedené regulatívy a hodnotiť ich vo vzájomnej súvislosti. Preto pokiaľ aj bola prekročená maximálna miera zastavania, tak v súvislosti k asanovaným stavbám bolo potrebné prihliadať aj na osobitnú priestorovú regulačnú úpravu k asanovaným stavbám v obsahu regulatívu
„stavebných zásahov v území“, ktorý mal regionálny úrad za odlišnosť resp. výnimku od regulatívu „maximálnej miery zastavania“. Pokiaľ teda bolo preukázané, že navrhovaná novostavba rodinného domu po asanácii pôvodného rodinného domu bude mať o 18 m2 menšiu zastavanú plochu a nedochádza k ďalšiemu záberu nezastavaných plôch, tak to mal žalovaný za súlad návrhu s priestorovou reguláciou územného plánu. Porovnávajúc odlišnosti, okresný úrad a stavebný úrad reštriktívne posudzovali len jeden priestorový regulatív „maximálnej miery zastavania“ bez súvislosti na osobitnú úpravu k asanovaným stavbám v „regulatíve stavebných zásahov“ a tak dospeli k odlišným právnym záverom. Žalovaný však v pôsobení neskôr prijatej regulačnej úpravy v územnom pláne z roku 2015 prihliadal aj na zákaz jeho retroaktívneho pôsobenia na vzťahy k stavbám založené pred jeho účinnosťou. Zmenšenie zastavanej plochy novostavby oproti zastavanej ploche pôvodného rodinného domu na účel neprekročenia maximálnej miery zastavania 45 % možno podľa názoru žalovaného označiť za retroaktívne pôsobenie a preto bola v územnom pláne prijatá osobitná regulácia k nahrádzaniu asanovaných stavieb novostavbami na ich pôvodných zastavaných plochách bez nároku na ďalšie nezastavané plochy, čo v posudzovanom návrhu dodržané bolo. 13) Vo vzťahu k procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu mal žalovaný za to, že žalobcom boli predpísaným spôsobom poskytnuté procesné práva, o čom svedčí aj ich obhajoba pri ochrane svoji práv a preto územné rozhodnutie nie je zaťažené procesnou vadou v postupe stavebného úradu, ktorá by svojou závažnosťou spochybňovala vecnú a právnu stránku územného rozhodnutia. 14) Čo sa týka posúdenia obsahu územného rozhodnutia má žalovaný za to, že územné rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku. V súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok územného rozhodnutia obsahuje rozhodnutie o umiestnení stavby s uvedením správnych ustanovení § 39 a § 39a Stavebného zákona, podľa ktorých sa rozhoduje o umiestnení stavby. Stavebný úrad v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona vo výrokovej časti určil stavebný pozemok KN-C 3366 a 5543/1, v bode 1. určil podmienky na umiestnenie stavby a určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie. Výroková časť územného rozhodnutia v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 453/2000 Z. z. obsahuje stručný opis stavby a parcelné čísla a druhy pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba umiestňuje. Stavebný úrad v súlade s § 39a ods. 2 písm. a) Stavebného zákona v bodoch č. 5.1 a 5.2 určil požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Vo výrokovej časti v súlade s § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona určil aj požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby, na výšku stavby, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku. V 4. a 5. bode výrokovej časti stavebný úrad v súlade s § 39a ods. 2 písm. d) Stavebného zákona určil taktiež požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. V závere výrokovej časti stavebný úrad v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) vyhl. č. 453/2000 Z. z. rozhodol o námietkach žalobcov. 15) Žalovaný posúdil i samotné zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom konštatoval, že stavebný úrad v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V úvode odôvodnenia stavebný úrad správne uviedol územný plán, jeho regulatívy vzťahujúce sa k návrhu a maximálnu mieru zastavania, s ktorou porovnával návrh a tak voľným hodnotením a porovnávaním ním zisteného skutočného stavu s územným plánom použil správnu úvahu v medziach logického uvažovania k vysloveniu súladu návrhu s územným plánom. Ďalším porovnávaním projektovej dokumentácie s opismi k návrhu sa vzťahujúcimi ustanoveniami všeobecných technických požiadaviek na rodinné domy stavebný úrad hodnotil súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami a tak vyslovil názor, že navrhovaná stavba je rodinným domom. V ďalšom obsahu odôvodnenia stavebný úrad v medziach logického uvažovania z myšlienkového hodnotenia námietok žalobcov uviedol správnu úvahu k zdôvodneniu rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného však v odôvodnení rozhodnutia chýbali záväzné stanoviská dotknutých orgánov a ich hodnotenie, ako ďalších podkladov rozhodnutia k súladu návrhu s osobitnými predpismi. Regionálny úrad plniac si povinnosť odstránenia prípadných vád rozhodnutia podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti správneho konania vykonal nápravu a v 57. bode napadnutého rozhodnutia doplnil správnu úvahu k hodnoteniu záväzných stanovísk. Regionálny úrad pri rovnakých účinkoch § 59 ods. 1 Správneho poriadku a dvojinštančnosti správneho konania doplnil správne úvahy aj k súladu projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, k súladu návrhu s územným plánom. Podľa uvedených zistení a vykonaného doplnenia odôvodnenia mal žalovaný za to, že rozhodnutie stavebného úradu spĺňa všeobecné a osobitné obsahové požiadavky. Rozhodnutie
je obsahovo zrozumiteľné, výrok vykonateľný a správne úvahy stavebného úradu, tam kde si ich aplikácia práva vyžadovala, nevybočujú zo zásad logického uvažovania. Žalovaný mal za to, že rozhodnutia oboch správnych orgánov v dvojinštančnom pôsobení v jednom celku poskytujú odpovede na všetky poukazy žalobcov, ktoré boli rozhodujúce pre zdôvodnenie vecnej a právnej správnosti oboch rozhodnutí. 16) Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, tieto žalovaný vyhodnotil za také, ktorým nemožno vyhovieť, až na odvolací dôvod k nesprávne určenej záväznej podmienke umiestnenia stavby podľa projektovej dokumentácie „Rodinný dom Chalupkova - prestavba“ z februára 2022 v 1. bode výrokovej časti územného rozhodnutia. Žalovaný z obsahu administratívneho spisu zistil projektovú dokumentáciu s rovnakým názvom, avšak z februára 2023. Žalovaný uviedol, že išlo o chybu, ktorá vo výrokovej časti rozhodnutia mohla spôsobiť nevykonateľnosť územného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia zmenil územné rozhodnutie tak, že v bode č. 1 výrokovej časti slovné spojenie „vo februári 2022“ nahradil slovným spojením „vo februári 2023“. Žalovaný mal za to, že vykonanou zmenou bola odvolaním namietaná chyba konvalidovaná. 17) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že mal za preukázané, že stavebný úrad si zadovážil dostatok skutkových podkladov potrebných pre rozhodnutie o umiestnení stavby, riadne zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a v konaní sa nedopustil takej vady, ku ktorej by musel odvolací orgán prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku predmetného rozhodnutia stavebného úradu. Odvolacie dôvody neboli spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť rozhodnutia stavebného úradu. Na základe skutkových zistení a k tomu vykonaných právnych posúdení mal žalovaný za to, že nastal dôvod na aplikáciu § 59 ods. 2 Správneho poriadku a preto vo výroku odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zmenil a potvrdil. Správna žaloba – žalobné body 18) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2024 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako i stavebného úradu, a to v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). 19) Žalobcovia podanie správnej žaloby v prvom rade odôvodnili tým, že v uvedenom prípade sa zo strany navrhovateľa jedná už o druhý pokus realizácie výstavba bytového domu bez ohľadu na to, ako navrhovateľ danú výstavbu pomenúva. Nejedná sa o výstavbu rodinného domu, pozostávajúceho zo štyroch podlaží, z ktorých jedno má byť podzemné a jedno podkrovie. Definícia nebytových priestorov je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Z projektovej dokumentácie je zrejmé, že priestory (akokoľvek nazvané navrhovateľom, t.j. apartmán, či štúdiá) majú byť určené pre krátkodobé ubytovanie, a teda nespĺňajú definíciu nebytových priestorov. Jedná sa výlučne o byty účelovo navrhovateľom nazvané ako štúdiá. Žalobcovia poukázali na to, že v prípade normy STN 73 4301/2021, pokiaľ by sa pripustilo, že pri definícií bytovej budovy, do ktorej sa zaraďujú aj rodinné domy, treba vychádzať z § 43b ods. 1 písm. 3 zákona č. 5/1976 Zb., a teda, že rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri (3) byty, dve (2) nadzemné podlažia a podkrovie, na základe vyššie uvedeného a z projektovej dokumentácie navrhovateľa podľa názoru žalobcov jasne vyplýva, že navrhovaná stavba túto definíciu nespĺňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti podľa presvedčenia žalobcov žiadnym spôsobom nezohľadnil a všetky listiny obsiahnuté v administratívnom spise účelovo vyhodnotil a ich obsah prispôsobil výlučne len v prospech navrhovateľa. 20) V ďalšej časti správnej žaloby žalobcovia napadnutému rozhodnutiu vytýkali, že žalovaný v ňom poukazuje na to, že nebolo preňho rozhodujúce, či je v názve stavby uvedené „prestavba“, alebo „novostavba“, lebo názov stavby právo nereguluje a podľa obsahu projektovej dokumentácie z februára/2023 bude pôvodný rodinný dom asanovaný. Podľa názoru žalobcov je pomenovanie stavby významné. Ak raz navrhovateľ podá návrh na vydanie územného rozhodnutia, ktorým žiada o
umiestnení stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“, v rámci celého konania o umiestnení stavby argumentuje tým, že nedochádza k výstavbe novej stavby, ale len k prestavbe už existujúcej stavby, je neakceptovateľné, aby žalovaný zamietol odvolanie žalobcov o. i. aj s odôvodnením, že v danom prípade v podstate dôjde k zbúraniu (asanácií) pôvodnej stavby a k výstavbe novej stavby. To, že sa jedná o prestavbu, nie výstavbu novej stavby uvádzal navrhovateľ aj vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2023. 21) Žalobcovia napadnutému rozhodnutiu taktiež vytýkali to, že hoci navrhovateľ podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ dňa 06.03.2023, žalovaný na základe aplikácie ústavných princípov aplikoval v danej veci aj znenie územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1. až 6, ktorý bol platný len do 23.12.2022 s odvolaním sa v podstate na to, že navrhovateľ podal aj v roku 2021 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bez ohľadu na to, že tento návrh bol právoplatne zamietnutý. Žalobcovia majú a to, že aj napriek akceptovaniu právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadrenom v náleze spis. zn. III. ÚS 333/2018-97, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí je neakceptovateľné, aby žalovaný spôsobom, ktorý zvolil tento právny názor aplikoval na situáciu, že znenie územného plánu z roku 2022 aplikuje na konanie začaté na základe návrhu podaného v roku 2023. 22) Sám žalovaný v bode 13 napadnutého rozhodnutia konštatuje, že existujúci rodinný dom navrhovateľa je prízemný s podkrovím. Pri aplikácií čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) a c) územného plánu, na ktorý poukazuje žalovaný, vrátane aplikácie objemovej regulácie uvedenej v tomto článku územného plánu, nie je podľa názoru žalobcov však možné po asanácií vybudovať novú 4podlažnú budovu (podzemné podlažie, dva nadzemné podlažia a podkrovie), nakoľko takáto stavba nie je v rovnakom hmotovo-objemovom rozsahu ako pôvodná existujúca stavba nachádzajúca sa na danom pozemku. 23) Podľa názoru žalobcov žalovaný taktiež nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, nakoľko v bode 13 napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že existujúci rodinný dom sa nachádza v uličnej radovej zástavbe rodinných domov. Radová zástavba tak, ako ju definuje žalovaný sa na danom území vôbec nenachádza. Radová zástavba rodinného domu je podľa STN 73 4301 definovaná v bode 21/ Delenie rodinných domov nasledovne „Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov. Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových polohách radovej zástavby“. V tomto prípade sa však podľa vyjadrenia žalobcov nejedná o radovú zástavbu. 24) Z napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia použil záväzné stanoviská z roku 2021 vydané ešte k prvému návrhu navrhovateľa, ktorý bol právoplatne zamietnutý, a to napriek tomu, že samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ bol podaný až v roku 2023. 25) Žalovaný ďalej poukázal na to, že síce zistil prekročenie maximálnej miery zastavania, kedy v zmysle kapitoly 5.2.1 textovej časti územného plánu, podľa ktorej je pre obytné územie s rodinnými domami a s výmerou pozemkov do 1000 m2 stanovená maximálna miera zastavania 45 % a minimálny podiel zelene 55 %, avšak podľa názoru žalovaného aplikáciou tohto regulatívu môže dôjsť k porušeniu zákazu retroaktívneho pôsobenia neskôr platného územného plánu z roku 2015 na právne vzťahy založené podľa skôr platného územného plánu. S takýmto právnym posúdením sa žalobcovia nestotožňujú. V bode 56 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že zmenšenie zastavanej plochy novostavby oproti zastavanej ploche pôvodného rodinného domu na účel neprekročenia maximálnej miery zastavania 45 % možno podľa názoru žalovaného označiť za retroaktívne pôsobenie, a preto bola v územnom pláne prijatá osobitná regulácia k nahrádzaniu asanovaných stavieb novostavbami na ich pôvodných zastavaných plochách bez nároku na ďalšie nezastavané plochy. Nielenže žalovaný v danom prípade označuje navrhovateľom požadovanú „prestavbu“ za novostavbu, ale v prípade novostavieb sa podľa názoru žalobcov nemôže jednať o retroaktívne pôsobenie neskôr platného územného plánu z roku 2015 bez ohľadu na to, či novostavba má byť vystavaná na pôvodných zastavaných plochách alebo nie. Platný a účinný územný plán jasne stanovuje maximálnu mieru zastavania v danom území s tým, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia podľa presvedčenia žalobcov rozhodol v rozpore s platným a účinným územným plánom.
26) Žalobcovia uzatvárajú, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúci postup je podľa ich názoru porušením ústavnosti a ústavne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika) 27) Žalovaný sa v podaní zo dňa 03.02.2025 s dôvodmi, pre ktoré sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí nestotožnil a napadnuté rozhodnutia považoval za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, vydané v súlade s obsahom administratívnych spisov a v súlade s príslušnými právnymi normami. Napadnuté rozhodnutia podľa žalovaného tiež nemožno považovať za nepreskúmateľné z dôvodov uvedených žalobcami, keďže žalovaný sa s námietkami žalobcov dostatočne v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že v konaní pred prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolacom konaní, nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť. 28) Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad posúdiac návrh navrhovateľa v územnom konaní dospel k záveru, že navrhované umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom, so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s predpismi, ktoré ustanovujú hygienické a protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod.. Žalovaný nezávisle od stavebného úradu z podkladov zabezpečených stavebným úradom posúdil návrh a zistil súlad návrhu s územným plánom aj súlad projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s osobitnými predpismi. 29) Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcov, že stavebný úrad a žalovaný rozhodli podľa územného plánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, ktorý bol platný a účinný do 23.12.2022. Sporným v konaní nebolo, že platným územným plánom pre posúdenie návrhu bol územný plán mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7, ktorý bol podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Územný plán mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 bol účinný od 23.12.2022. 30) Taktiež mal žalovaný za to, že stavebný úrad správne postupom podľa § 37 ods. 2 v spojení s § 143 písm. d) Stavebného zákona porovnajúc výkresy pôdorysov s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi dospel k záveru, že navrhovaná stavba je v súlade s § 43b ods. 3 Stavebného zákona, keďže obsahuje 3 byty a 2 nebytové priestory nazvané ako „štúdiá“. Stavba obsahuje 2 nadzemné podlažia a podkrovie. 31) K námietke žalobcov uvedenej bode v III. žaloby, žalovaný považoval za dôležité uviesť, že s danou námietkou vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v bodoch 46. až 50. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 32) Žalovaný mal rovnako za to, že sa podrobne venoval aj námietke žalobcov o údajnom nesprávnom postupe žalovaného spočívajúcom v aplikácii priestorových regulatívov upravujúcich skutkové situácie po asanáciách stavieb s poukazom na čl. 5. 4. 1 Stabilizované územia písm. b) a c) územného plánu. Žalovaný v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol vysvetlenie k zvolenému procesnému postupu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom. V 55. bode napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodnil, ako územný plán upravuje situácie po asanácii stavby. Vymenoval regulatívy a na základe vlastných zistení podľa jeho názoru správne uviedol, že vlastníci rodinných domov nemajú v územnom pláne samostatnú priestorovú reguláciu po asanácii, ako majú vlastníci bytových domov (čl. 5.4.1., písm. b/) a vlastníci občianskych stavieb (čl. 5.4.1. písm. c/). Pri tom však zistil, že skôr platný územný plán v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6 nerozlišoval priestorovú reguláciu po asanácii zvlášť na bytové domy a občianske stavby, ale jedným regulatívom umožňoval všetky druhy stavieb, t. z. aj rodinné domy nahradzovať „výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň“ ( čl. 5.4.1. písm. e/). Porovnávaním dvoch regulácií, použijúc
princíp rovnosti vlastníctva vyplývajúci z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný dospel k záveru, že aj podľa platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 pri absencii osobitnej regulácie k rodinným domom, majú aj vlastníci rodinných domov možnosť nahradiť rodinný dom po asanácii novým rodinným domom, a to „výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň“, konštatujúc, že daná podmienka bola splnená. Žalobná argumentácia v bode II. žaloby je preto podľa presvedčenia žalovaného nesprávna, pretože regulatív v čl. 5.4.1. písm. c) sa vzťahuje na stavby mimo sídlisk, t. z. na stavby mimo obytného územia, ktorými môžu byť napríklad stavby občianskeho vybavenia. 33) Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný navrhovanú stavbu považoval za rodinný dom, pričom podľa názoru žalobcov ide o bytový dom. Žalovaný má za to, že sa s námietkou žalobcov o tom, či navrhovaná stavba je rodinný dom alebo bytový dom dostatočným spôsobom vysporiadal. Žalovaný dospel k záveru, že navrhovaná stavba spĺňa podmienky ustanovené § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Náležitým spôsobom posudzoval, či v rodinnom dome s tromi bytmi môžu byť zároveň dve štúdiá na krátkodobé ubytovanie za účelom overenia naplnenia definičného znaku podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého je rodinný dom budova určená „predovšetkým“ na rodinné bývanie. Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej gramatickým výkladom ustanovenia § 43b ods. 3 Stavebného zákona dospel k záveru, že rodinný dom je budovou určenou predovšetkým na rodinné bývanie, ale zároveň sa môže využívať aj na iný účel, ako na rodinné bývanie. Dané vyplýva aj z článkov 4.1 a 7.3.3 STN 73 4301 Budovy na bývanie, podľa ktorých v bytových budovách, ktorou je aj rodinný dom je možné navrhovať také nebytové priestory a technické vybavenie, ktoré sú zlučiteľné s funkciou bývania. Súčasťou rodinného domu môžu byť aj priestory na podnikateľskú činnosť, ktoré neobmedzujú jeho funkciu, prevádzku a bezpečnosť a ani bezpečnosť a prevádzku najbližšieho okolia. Uvedené články slovenskej technickej normy majú záväzný charakter na základe ustanovenia § 43 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého funkčné a architektonické požiadavky na bytovú budovu a jej vybavenie sú dané slovenskou technickou normou. K návrhu bol priložený svetlo-technický posudok, ktorý vylúčil použitie dvoch štúdií na trvalé bývanie, z dôvodu orientácie okien na sever a nemožnosti dosiahnuť normou predpísané svetlo-technické parametre pre trvalé bývanie v byte. Zároveň bola upravená projektová dokumentácia podkrovia, z ktorej, ako sa uvádza v žalobou napadnutom rozhodnutí, už bolo možné ustáliť, že podkrovie spĺňa definičné znaky podkrovia. 34) V závere svojho vyjadrenia žalovaný ustálil, že žalobca v obsahu žaloby neposkytol argumentáciu objektívne spôsobilú spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje tak formálne, ako aj obsahové požiadavky stanovené zákonom. Žalovaný zdôraznil, že dbá na požiadavku, aby odôvodnenia jeho rozhodnutí boli presvedčivé, dostatočne argumentačne zrozumiteľné a aby závery v nich obsiahnuté poskytovali zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako je tomu aj v prípade namietaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobcovi poskytlo dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie, reflektujúce všetky žalobcom nastolené námietky v rámci odvolacieho konania, ozrejmujúce skutkový stav a skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a súčasne poskytujúce odpoveď, akými úvahami bol žalovaný pri hodnotení dôkazov vedený a akou správnou úvahou sa riadil pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Po preskúmaní obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu má žalovaný za to, že ako prvostupňový orgán, tak aj odvolací orgán postupovali v zmysle zásad správneho konania a procesný postup predchádzajúci vydaniu oboch rozhodnutí správnych orgánov bol v súlade so zákonom. 35) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcov zaviazal k náhrade trov konania žalovaného.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 5/ k správnej žalobe
36) Mesto Banská Bystrica sa k všeobecnej správnej žalobe vyjadrilo podaním zo dňa 09.12.2024. Poukázalo na to, že žalobcovia odôvodňujú podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočným zistením skutkového stavu žalovaným a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rade 5/ žalobcovia vyššie uvedené dôvody v žalobe len formálne vymenovávajú, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizujú, v čom má naplnenie jednotlivých zákonom uvádzaných dôvodov správnej žaloby spočívať. Namiesto toho žalobcovia vo svojej žalobe len opakujú svoje predchádzajúce tvrdenia, ktoré uviedli jednak v rámci námietok v priebehu územného konania, jednak v rámci odvolania voči územnému rozhodnutiu. Žalovaný naproti tomu vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako uvedený skutkový stav právne posúdil a z akých dôvodov. V rámci odôvodnenia sa náležite vysporiadal aj s tvrdeniami žalobcov opätovne uvádzanými zo strany žalobcov v správnej žalobe (výstavba novostavby bytového domu namiesto prestavby rodinného domu, splnenie požiadaviek územného plánu z hľadiska maximálnej miery zastavania...). 37) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ďalší účastník konania v rade 5/ plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím a dôvodmi, na základe ktorých bolo vydané. Konanie, ktoré vydaniu napádaného rozhodnutia predchádzalo, vrátane samotného územného konania, bolo vedené v súlade s procesnými predpismi. Správny orgán umožnil účastníkom konania navrhovať dôkazy, ktoré považovali za relevantné na preukázanie svojich tvrdení, rovnako ako aj oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k nim ako aj k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s predloženými podkladmi a vyjadreniami účastníkov konania, ich právnou argumentáciou a dôkazmi vysporiadal a podľa názoru ďalšieho účastníka v rade 5/ tieto posúdil správne. Rozhodnutie je logicky a dostatočne odôvodnené, z obsahu jeho odôvodnenia je zrejmé akými úvahami sa žalovaný pri rozhodovaní riadil. Ďalší účastník konania v rade 5/ považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za podrobné, zrozumiteľné, jasné a za právne správne. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38) Žalobca svoje právo vyjadriť sa k duplike žalovaného a vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 5/ nevyužil. Konanie pred správnym súdom 39) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 14.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 40) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu a postup orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania predmetných rozhodnutí. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka konania v rade 5/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. Právny rámec 41) Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
43) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 44) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 45) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne., 46) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 47) Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 48) Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 49) Podľa § 39 ods. 2 písm. a), b) a d) Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch a d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 50) Podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. 51) Podľa § 43b ods. 4 a 5 Stavebného zákona, byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
52) Podľa § 43 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.), podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú dané slovenskou technickou normou. 53) Podľa § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa slovenskej technickej normy. 54) Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí: a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g) dobu platnosti rozhodnutia. 55) Podľa čl. 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 (ďalej len „STN 73 4301“), budovy na bývanie je podkrovie vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. 56) Podľa čl. 5 STN 73 4301, budovy na bývanie pri návrhu bytu musia byť splnené architektonické a funkčné požiadavky; svetelnotechnické požiadavky; akustické požiadavky; hygienické požiadavky; požiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb; požiadavky na statickú a užívateľskú bezpečnosť; požiadavky na energetickú hospodárnosť a tepelnú ochranu; požiadavky na bezbariérové užívanie. Podľa čl. 5.2.1. Všetky byty sa musia navrhovať tak, aby boli preslnené. 57) Podľa Územného plánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 (ďalej len „územný plán“), čl. 2 CHARAKTERISTIKA POUŽITEJ REGULÁCIE, pre účely funkčnej a priestorovej regulácie je riešené územie rozdelené na regulované bloky. Hranice regulovaných blokov vymedzujú časti územia s podobnými funkčnými a priestorovými charakteristikami a sú vedené prevažne po hraniciach parciel. Dokumentované sú vo výkrese č. 7a „Regulatívy funkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Funkčné a výškové regulatívy“ a výkrese č. 7b „Regulatívy funkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Priestorotvorné regulatívy“. Základná (generalizovaná) regulácia je použitá v zastavateľnej časti riešeného územia a je uplatňovaná regulatívmi: 1. funkčného využívania územia 2. priestorového usporiadania územia. 58) Podľa územného plánu čl. 2.1. Charakteristika regulácie funkčného využívania územia, regulatívy funkčného využívania územia určujú hlavné, prípustné a neprípustné funkčné využívanie pre jednotlivé regulované bloky. 59) Podľa územného plánu čl. 5.2.1 je maximálna miera zastavania pomer medzi plochou zastavanou pozemnými, dopravnými a inžinierskymi stavbami (budovami, komunikáciami, parkovacími plochami, spevnenými plochami a nádvoriami, pešími plochami a chodníkmi, drobnými stavbami) a celkovou plochou bilancovaného územia. Zastavanosť určuje maximálne % zastavania stavebných pozemkov nachádzajúcich sa v rámci regulovaného bloku. Nie je prípustné dodatočné delenie bilancovaného územia na menšie územia. Koeficienty zastavateľnosti územia sú uvedené v tabuľke 5.2.1 Regulácia maximálnej miery zastavania a minimálneho podielu zelene pre jednotlivé funkčné plochy (územia).
60) Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) v prípade asanácie bytového domu je možné realizovať novostavbu bytového domu v rovnakom hmotovo-objemovom rozsahu. 61) Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. c) je povoľovanie nových stavieb možné len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a zelene. Realizácia nových stavieb po asanovaných objektoch je možná v objeme pôvodného objektu. 62) Podľa skôr platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6 čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. e) je povoľovanie nových stavieb možné výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň. 63) Podľa územného plánu čl. 2.2. Charakteristika regulácie priestorového usporiadania územia regulatívy priestorového usporiadania tvorí súbor štyroch priestorových regulatívov; čl. 2.2.1. regulatív výšky (hladiny) zástavby, čl. 2.2.2. regulatív zastavateľnosti územia (maximálnej miery zastavania), čl. 2.2.3. regulatív kompozície mesta, čl. 2.2.4. regulatív stavebných zásahov do územia. 64) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 65) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. 66) Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 67) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 68) Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 69) Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené územné rozhodnutie stavebného úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa 22.01.2024 tak, že v bode č. 1 výrokovej časti sa
slovné spojenie „vo februári 2022“ nahradilo slovným spojením „vo februári 2023“, pričom ostatné časti vyššie uvedeného územného rozhodnutia boli potvrdené. 70) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). 71) Žalobcovia podanie správnej žaloby odôvodnili tým, že v prípade napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaným a napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby však nevzhliadol ani jeden z vyššie uvedených zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. 72) Správny súd sa po preskúmaní obsahu administratívneho spisu stotožnil so skutkovými ako i právnymi závermi žalovaného, že navrhované umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom, so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s predpismi, ktoré ustanovujú hygienické a protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu atď. Orgány verejnej správy pri vydaní tak územného rozhodnutia ako i napadnutého rozhodnutia vychádzali z územného plánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7, čo bolo z obsahu týchto rozhodnutí zrejmé. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v kontexte prejednávaného prípadu logicky zdôvodnil prečo prihliadal aj na skôr platný územný plán mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, pričom správny súd nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z argumentov žalovaného, ktoré ho k uvedenému postupu viedli. 73) Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci stavebný úrad správne postupom podľa § 37 ods. 2 v spojení s § 143 písm. d) Stavebného zákona porovnajúc výkresy pôdorysov s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi dospel k odôvodnenému záveru, že navrhovaná stavba je v súlade s § 43b ods. 3 Stavebného zákona, keďže obsahuje 3 byty a 2 nebytové priestory označené ako „štúdiá“. Stavba obsahuje 2 nadzemné podlažia a podkrovie. V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že je pravdou, že pri prvom návrhu projektu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ bolo sporným, že v projektovej dokumentácii neboli splnené definičné znaky tejto stavby ako rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého je rodinný dom budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Sporný bol počet troch nadzemných podlaží, keďže aj podlažie označované za podkrovie bolo už neprípustným tretím podlažím. Nespĺňalo totiž definičné znaky podkrovia v zmysle článku 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie (v ktorom sa uvádza, že podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu). V prvom návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“, podľa výkresu rezu projektovej dokumentácie, zvislá obvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu bola vysoká 2,0 m, čo bolo viac, ako polovica výšky bežného podlažia 2,35 m a teda definičný znak podkrovia nebol dodržaný. Z uvedeného dôvodu bolo podkrovie tretím nadzemným podlažím, avšak ako je uvedené i vyššie, pričom rodinný dom môže mať len dve nadzemné podlažia a podkrovie. Žalovaný však porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu rezu č. ASR 06 projektovej dokumentácie druhého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ zistil, že zvislá obvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu je vysoká 0,9 m a teda nie je vyššia ako polovica výšky bežného podlažia 2,35 m, čím bol definičný znak podkrovia podľa čl. 3.24 STN 73 4301 Budovy na bývanie splnený. Znížením zvislého obvodového muriva podkrovia z pôvodných 2,0 m na 0,9 m už podkrovie teda nespĺňa znaky tretieho nadzemného podlažím, čím bol splnený definičný znak rodinného
domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona. S uvedeným posúdením zo strany žalovaného možno súhlasiť. 74) Správny súd ďalej poukazuje i na to, že pri prvom návrhu na vydanie územného rozhodnutia bola sporná aj otázka bytov. Prízemie totiž tvorili aj dve obytné jednotky – štúdia č. 1 a č. 2, z ktorých štúdio č. 2 malo dvojpriestorovú dispozíciu, čo nezodpovedalo klasifikačným znakom obsiahnutým v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., podľa ktorej je štúdio iba jedna izba s kuchynským kútom a hygienickým zariadením. Nastali tak skutočne dôvodné pochybnosti, či dvojpriestorové štúdio č. 2 po kolaudácii stavby nebude využívané ako štvrtý byt v rodinnom dome, čo nezodpovedalo definičným znakom rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Túto pochybnosť nebolo možné vylúčiť ani vzhľadom na svetlotechnické požiadavky kladené na byt, vychádzajúc z toho, že štúdio č. 2 malo síce v obytnej miestnosti iba jedno okno orientované na sever, avšak v tom čase predloženým svetlotechnickým posudkom z 07/2021, nebolo možné spoľahlivo zistiť svetlotechnické pomery v štúdiu č. 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu pôdorysu č. ASR 03 projektovej dokumentácie druhého návrhu zistil, že štúdio č. 02 má iba jednu izbu s kuchynským kútom a hygienickým zariadením, čo zodpovedalo síce už neplatnej, ale v čase vydania rozhodnutia stále ešte nenahradenej právnej úprave obsiahnutej v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., ktorou boli ustanovené klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Žalovaný mal k dispozícii nový svetlotechnický posudok vypracovaný v 07/2023, z ktorého bolo zároveň zrejmé, že vzhľadom na orientáciu okien na severovýchod nebude možné v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a 2) zabezpečiť požiadavky na preslnenie obytných miestností podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie a preto štúdiá nebude možné využívať na trvalé bývanie. Vylúčením vyššie uvedených pochybností žalovaný podľa názoru správneho súdu prijal dôvodne záver, že v rodinnom dome sú len tri byty, čo zodpovedá definičným znakom rodinného domu podľa § 43b Stavebného zákona. 75) Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco venoval aj otázke aplikácii priestorových regulatívov upravujúcich skutkové situácie po asanáciách stavieb s poukazom na čl. 5. 4. 1 Stabilizované územia písm. b) a c) územného plánu. Žalovaný v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol vysvetlenie k zvolenému procesnému postupu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom. Žalovaný náležite odôvodnil, ako územný plán upravuje situácie po asanácii stavby. Vymenoval regulatívy a aj podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotil, že vlastníci rodinných domov nemajú v územnom pláne samostatnú priestorovú reguláciu po asanácii, ako majú vlastníci bytových domov (čl. 5.4.1., písm. b/) a vlastníci občianskych stavieb (čl. 5.4.1. písm. c/). Pri tom však logicky poukázal na to, že skôr platný územný plán v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6 nerozlišoval priestorovú reguláciu po asanácii zvlášť na bytové domy a občianske stavby, ale jedným regulatívom umožňoval všetky druhy stavieb, t.j. aj rodinné domy nahradzovať „výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň“ ( čl. 5.4.1. písm. e/). Porovnávaním dvoch regulácií žalovaný podľa názoru správneho súdu dospel k správnemu úsudku, že aj podľa platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 pri absencii osobitnej regulácie k rodinným domom, majú aj vlastníci rodinných domov možnosť nahradiť rodinný dom po asanácii novým rodinným domom, avšak „výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň“, konštatujúc, že daná podmienka bola splnená. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že sa v žalobe uvedenou argumentáciou žalobcov nemožno stotožniť. 76) Pokiaľ žalobcovia namietali, že zo strany orgánov verejnej správy nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný navrhovanú stavbu považoval za rodinný dom, pričom podľa názoru žalobcov ide o bytový dom, správny súd konštatuje, že sa tak stavebný úrad, ako i žalovaný s otázkou toho, či navrhovaná stavba je rodinný dom alebo bytový dom dostatočným spôsobom vysporiadali. Navrhovaná stavba spĺňa podmienky ustanovené § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Orgány verejnej správy náležitým spôsobom posudzovali, či v rodinnom dome s tromi bytmi môžu byť zároveň dve štúdiá na krátkodobé ubytovanie za účelom overenia naplnenia definičného znaku podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona.. Rodinný dom je budovou určenou predovšetkým na rodinné bývanie, ale zároveň sa môže využívať aj na iný účel, ako na rodinné bývanie. Uvedené aj podľa názoru správneho súdu vyplýva aj z článkov 4.1 a 7.3.3 STN 73 4301 Budovy na bývanie, podľa ktorých v bytových budovách, ktorou je aj rodinný dom je možné navrhovať také nebytové priestory a technické vybavenie, ktoré sú zlučiteľné s funkciou bývania. Súčasťou rodinného domu môžu teda skutočne byť aj priestory na podnikateľskú činnosť, ktoré
neobmedzujú jeho funkciu, prevádzku a bezpečnosť a ani bezpečnosť a prevádzku najbližšieho okolia. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia bol priložený svetlo-technický posudok, ktorý vylúčil použitie dvoch štúdií na trvalé bývanie, z dôvodu orientácie okien na sever a nemožnosti dosiahnuť normou predpísané svetlo-technické parametre pre trvalé bývanie v byte. Zároveň bola v porovnaní s prvým návrhom upravená projektová dokumentácia podkrovia, z ktorej už bolo možné ustáliť, že podkrovie spĺňa definičné znaky podkrovia a nejedná sa o ďalšie podlažie. Nemožno teda súhlasiť s názorom žalobcov, že v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav vec. 77) Žalobcovia v podanej správnej žalobe neposkytli presvedčivú argumentáciu spôsobilú spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahujú formálne, ako aj obsahové požiadavky stanovené zákonom. Žalovaný v ňom poskytol presvedčivé, dostatočne a zrozumiteľné odôvodnenie. Jeho výklad právneho posúdenia skutkového stavu bol vyčerpávajúci a zrozumiteľný. Zároveň reflektoval aj na všetky podstatné žalobcami nastolené námietky v rámci odvolacieho konania. 78) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 79) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia v konaní úspešný neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 80) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.