{"guid": "96d71402-c7a6-4655-9065-733919b95abc:34d6418e-3278-4cec-abce-314d7707c35f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3", "spisova_znacka": "5S/40/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/40/2024 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. júna 2026, sp. zn. 5S/40/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3", "identifikacne_cislo": "0824100790", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "nazov": "§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-3", "nazov": "§ 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-4", "nazov": "§ 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-5", "nazov": "§ 43b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-36", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-36", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43b", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34d6418e-3278-4cec-abce-314d7707c35f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/40/2024\n0824100790\n18. 06. 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra\nMolčana v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F.\na 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., obaja právne zastúpení: KOVAL &\nspol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892,\nproti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, v mene ktorého\nkoná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášiková 14366/66A,\n831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom\nI. XXXX/XX, XXX XX F. F., 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Československej armády 15,\n974 01 Banská Bystrica, 3/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., 4/ B.\nL., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX F. F., 5/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom\nČeskoslovenskej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 6/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom\nDubravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 02853/18766/2024-7.1.2. zo dňa 17.07.2024, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .\nŽalobcom 1/ a 2/, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ právo na náhradu trov\nkonania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1) Stavebný úrad mesta Banská Bystrica (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový správny\norgán“) územným rozhodnutím č. OVZ-SU 7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa 22. 01.\n2024 (ďalej aj len „územné rozhodnutie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie) povolil umiestnenie stavby\n„Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ na pozemku I. 3366 v katastrálnom území F. F. s pôvodným\nrodinným domom č. súpisné/orientačné 719/15 umiestneným v existujúcej uličnej radovej zástavbe\nrodinných domov na ulici D. E. v Banskej Bystrici. V územnom rozhodnutí opísal stavbu, určil podmienky\npre jej umiestnenie, podmienky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, zamietol\nnámietky žalobcov a zdôvodnenie rozhodnutia obsiahol v odôvodnení. Umiestnenie stavby stavebný\núrad povolil v prospech navrhovateľa územného konania, a to D. H., bytom I. XX, F. F. (ďalej aj len\n„navrhovateľ).\n2) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 02853/18766/2024-7.1.2 zo\ndňa 17.07.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcov zamietol a územné\n\nrozhodnutie mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa\n22.01.2024 zmenil tak, že v bode 1 výrokovej časti slovné spojenie „vo februári 2022“ nahradil slovným\nspojením „vo februári 2023“, pričom ostatné časti územného rozhodnutia potvrdil.\n3) Žalovaný nezávisle od stavebného úradu a z podkladov zabezpečených stavebným úradom\nposudzoval návrh navrhovateľa a zistil, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie územného\nrozhodnutia podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“). Zistil súlad návrhu s\núzemným plánom, ako aj súlad projektovej dokumentácie zo všeobecnými technickými požiadavkami\nna výstavbu a s osobitnými predpismi. Vzhľadom na to, že v skutkovo podobnom prípade, a to\nvo veci prvého návrhu na vydanie územného rozhodnutia „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“\nbol okresným úradom návrh navrhovateľa zamietnutý, mal regionálny úrad za to, že v napadnutom\nrozhodnutí bolo potrebné viesť správnu úvahu porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, a\ntak zabezpečiť splnenie precedenčného príkazu obsiahnutého v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“),\npodľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných\nprípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n4) Žalovaný poukázal na to, že podľa rozhodnutia okresného úradu, pri prvom návrhu „Rodinný dom\nChalupkova – novostavba“ bolo sporným, že v projektovej dokumentácii neboli splnené definičné znaky\nrodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého je rodinný dom budova určená\npredovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac\ntri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Sporný bol počet troch nadzemných podlaží, pretože aj\npodlažie označované za podkrovie bolo už neprípustným tretím podlažím. Nespĺňalo totiž definičné\nznaky podkrovia v zmysle článku 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie,\nv ktorom sa uvádza, že podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného\npodlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové\nvyužitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej\nplochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp.\nstropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. V prvom\nnávrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“, podľa výkresu rezu projektovej dokumentácie, zvislá\nobvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu bola vysoká 2,0 m, čo bolo viac, ako polovica\nvýšky bežného podlažia 2,35 m a teda definičný znak podkrovia nebol dodržaný a podkrovie bolo\ntretím nadzemným podlažím, pričom rodinný dom môže mať len dve nadzemné podlažia a podkrovie.\nRegionálny úrad porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu rezu č. ASR 06 projektovej\ndokumentácie druhého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ zistil, že zvislá obvodová stena\nnadväzujúca na šikmú strešnú rovinu je vysoká 0,9 m a teda nie je vyššia ako polovica výšky bežného\npodlažia 2,35 m, čím bol splnený definičný znak podkrovia podľa čl. 3.24 STN 73 4301 Budovy na\nbývanie. Znížením zvislého obvodového muriva podkrovia z pôvodných 2,0 m na 0,9 m už podkrovie\nnie je tretím nadzemným podlažím, čím bol splnený definičný znak rodinného domu podľa § 43b ods.\n3 Stavebného zákona.\n5) Okresný úrad mal pri prvom návrhu za sporné aj počet bytov. Prízemie totiž tvorili aj dve obytné\njednotky – štúdia č. 1 a č. 2, z ktorých štúdio č. 2 malo dvojpriestorovú dispozíciu, čo nezodpovedalo\nklasifikačným znakom v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., podľa ktorej je štúdio iba jedna izba s\nkuchynským kútom a hygienickým zariadením. Nastali tak pochybnosti, či dvojpriestorové štúdio č. 2\npo kolaudácii stavby nebude využívané ako štvrtý byt v rodinnom dome, čo nezodpovedalo definičným\nznakom rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého má rodinný dom\nnajviac tri byty. Túto pochybnosť nebolo možné vylúčiť ani vzhľadom na svetlotechnické požiadavky\nkladené na byt, pretože štúdio č. 2 malo síce v obytnej miestnosti iba jedno okno orientované na sever,\navšak v tom čase predloženým svetlotechnickým posudkom z 07/2021, nebolo možné spoľahlivo zistiť\nsvetlotechnické pomery v štúdiu č. 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z\nvýkresu pôdorysu č. ASR 03 projektovej dokumentácie druhého návrhu zistil, že štúdio č. 02 má iba\njednu izbu s kuchynským kútom a hygienickým zariadením, čo by zodpovedalo síce už neplatnej, ale\nstále ešte nenahradenej právnej úprave obsiahnutej v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008\nZ. z.,\nktorou boli ustanovené klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a\ntried. Žalovaný mal k dispozícii nový svetlotechnický posudok vypracovaný v 07/2023, z ktorého bolo\nčitateľné, že vzhľadom na orientáciu okien na severovýchod nebude možné v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a\n\n2) zabezpečiť požiadavky na preslnenie obytných miestností podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie a\npreto štúdiá nebude možné využívať na trvalé bývanie. Žalovaný odborný záver zo svetlotechnického\nposudku porovnával s právnym rámcom v § 43b ods. 4 a 5 Stavebného zákona, § 43 ods. 4 vyhl.\nč. 532/2002 Z. z. a v čl. 5., čl. 5.2.1. STN 73 4301 Budovy na bývanie. Podľa uvedeného právneho\nrámca byt tvorí obytná miestnosť, alebo súbor obytných miestností, ktoré svojím stavebnotechnickým\nriešením a vybavením spĺňajú podmienky na trvalé bývanie, a to dodržaním požiadaviek podľa STN 73\n4301 Budovy na bývanie. V čl. 5 a čl. 5.2.1. STN 73 4301 Budovy na bývanie sú to aj svetlotechnické\npožiadavky a všetky byty sa musia navrhovať tak, aby boli preslnené. Vo svetlotechnickom posudku z\n07/2023 mal žalovaný za preukázané, že v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a 2) vzhľadom na orientáciu okien na\nseverovýchod nie je možné dosiahnúť požiadavky na preslnenie obytných miestností, čo mal žalovaný\nza vylúčenie pochybností, že po kolaudácii rodinného domu by mohli byť štúdia využívané ako byty na\ntrvalé bývanie. Vylúčením pochybností žalovaný teda prijal záver, že v rodinnom dome sú len tri byty, čo\nzodpovedá definičným znakom rodinného domu podľa § 43b Stavebného zákona.\n6) Sporným v konaní nebolo, že platným územným plánom pre posúdenie návrhu bol „Územný plán\nmesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1. až 7., ktorý bol schválený v roku 2015 uznesením\nMestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. MsZ 19/2015 zo dňa 24.03.2015 a jeho záväzné časti\nboli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2015, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2015\n(ďalej a len „územný plán“). Podľa územného plánu čl. 2 CHARAKTERISTIKA POUŽITEJ REGULÁCIE\nje územie mesta Banská Bystrica rozdelené na regulované bloky, v ktorých je uplatňovaná základná\n(generalizovaná) regulácia s regulatívmi funkčného využívania územia a regulatívmi priestorového\nusporiadania územia. Hranice regulačných blokov sú čitateľné zo záväzného výkresu č. 7a „Regulatívy\nfunkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Funkčné a výškové regulatívy“ a výkrese č.\n7b „Regulatívy funkčného využívania a priestorového usporiadania územia – Priestorotvorné regulatívy“.\nPodľa územného plánu čl. 2.1. regulatívy funkčného využívania územia určujú hlavné, prípustné a\nneprípustné funkčné využívanie pre jednotlivé regulované bloky. Súbory funkčných regulatívov sú\ngeneralizované pod príslušný kód funkčného využívania tak, aby boli paušálne využiteľné pre základnú\nfunkčnú reguláciu území s podobnou funkciou alebo súborom funkcií a charakterom územia.\n7) V uvedenom právnom rámci charakterizujúcom funkčnú reguláciu v územnom pláne pri oboch\nnávrhoch taktiež nebolo sporným, že rodinný dom je situovaný v regulačnom bloku s kódom funkčného\nvyužívania „PB 02 Obytné územie s malopodlažnou zástavbou“. V regulačnom bloku s kódom funkčného\nvyužívania PB 02 je hlavným funkčným využívaním bývanie v rodinných domoch. Prípustným funkčným\nvyužívaním je bývanie v malopodlažných bytových domoch na voľných pozemkoch. V existujúcich\núzemiach s rodinnými domami nie je prípustné nahrádzať rodinné domy bytovými domami. Funkčný\nregulatív o neprípustnosti nahrádzania rodinných domov bytovými domami bol sporný pri prerokovaní\nprvého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“. Podľa rozhodnutia okresného úradu nebolo\nmožné vylúčiť, že dochádza k nahrádzaniu rodinného domu bytovým domom, pretože navrhovaný dom\nneplnil definičné znaky rodinného domu v počte dvoch nadzemných podlaží a podkrovia a v počte\ntroch bytov a súvisiacich pochybností k využívaniu štúdií č. 1 a 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti\nprvého a druhého návrhu, mal na základe posúdenia súladu projektovej dokumentácie so všeobecnými\ntechnickými požiadavkami na výstavbu za preukázané, že v druhom návrhu je navrhovanou stavbou\nrodinný dom a teda nie bytový dom, čo zodpovedá splneniu funkčného regulatívu o neprípustnosti\nnahrádzania rodinných domov bytovými domami. Na základe takto vedenej správnej úvahy mal žalovaný\nza to, že druhý prepracovaný návrh,doplnený podrobnejším svetlotechnickým posudkom, je v súlade s\nfunkčnými regulatívmi územného plánu.\n8) Sporným pri oboch návrhoch bol taktiež rozpor návrhov s priestorovým regulatívom maximálnej miery\nzastavania pozemku. Podľa územného plánu čl. 5.2.1. je maximálna miera zastavania pomerom medzi\nplochou zastavanou pozemnými, dopravnými a inžinierskymi stavbami (budovami, komunikáciami,\nparkovacími plochami, spevnenými plochami a nádvoriami, pešími plochami a chodníkmi, drobnými\nstavbami) a celkovou plochou bilancovaného územia. Zastavanosť určuje maximálne % zastavania\nstavebných pozemkov nachádzajúcich sa v rámci regulovaného bloku. Podľa tabuľky 5.2.1. v\nregulačnom bloku s kódom funkčného využívania PB 02 je na pozemkoch do 1000 m2 určená maximálna\nmiera zastavania 45 %. Okresný úrad mal preukázané prekročenie maximálnej miery zastavania a použil\nto za dôvod rozporu prvého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ s územným plánom a jeho\nzamietnutie podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona. Stavebný úrad mal na 16 str. územného rozhodnutia\nza preukázané, že aj pri druhom návrhu dochádza k prekročeniu maximálnej miery zastavania 45 %.\n\nK prekročeniu maximálnej miery zastavania stavebný úrad prijal záver, že táto nebola dodržaná ani\npôvodným rodinným domom, na ktorého mieste sa navrhuje nový rodinný dom a obdobne je tomu aj pri\ninej vymenovanej staršej zástavbe realizovanej pred účinnosťou územného plánu z roku 2015. Poukázal\nna skutočnosť, že navrhovaný nový rodinný dom bude mať menšiu zastavanú plochu o 18 m2 oproti\npôvodnému rodinnému domu.\n9) Žalovaný vykonal ďalšie posúdenia a zistil, že návrh na umiestnenie stavby je v súlade s priestorovou\nreguláciou územného plánu. Z projektovej dokumentácie „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ mal\nstavebný úrad zistené, že vybudovaním nového podzemného podlažia s garážou, nebude možné\nzachovať žiadnu časť pôvodného rodinného domu a tak dôjde k jeho úplnej asanácii.\n10) Žalovaný oproti okresnému úradu a stavebnému úradu vykonal ďalšie posúdenie k regulácii\npriestorového usporiadania. Poukázal na to, že podľa územného plánu čl. 2.2. Charakteristika\nregulácie priestorového usporiadania územia regulatívy priestorového usporiadania tvorí súbor štyroch\npriestorových regulatívov /čl. 2.2.1. regulatív výšky (hladiny) zástavby, čl. 2.2.2. regulatív zastavateľnosti\núzemia (maximálnej miery zastavania), čl. 2.2.3. regulatív kompozície mesta, čl. 2.2.4. regulatív\nstavebných zásahov do územia/. Žalovaný zisťoval, či ďalšie priestorové regulatívy upravujú skutkové\nsituácie po asanáciách stavieb a v priestorovom regulatíve „stavebných zásahov do územia“, pričom\nzistil nasledovnú úpravu:\n- Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) v územiach sídlisk v prípade asanácie\nbytového domu je možné realizovať novostavbu bytového domu v rovnakom hmotovo-objemovom\nrozsahu.\n- Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. c) v územiach mimo sídlisk je povoľovanie\nnových stavieb možné len na plochách po asanovaných objektoch, resp. na existujúcich zastavaných\nplochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a zelene. Realizácia nových stavieb po\nasanovaných objektoch je možná v objeme pôvodného objektu.\n- Podľa skôr platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, čl. 5.4.1 Stabilizované územia\npísm. e) je povoľovanie nových stavieb možné výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp.\nna existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú\nzeleň.\n11) V zmysle citovaných článkov, žalovaný poukázal na to, že vlastníci stavieb bytových domov a\nvlastníci stavieb občianskeho vybavenia majú po asanácii možnosť nahradiť bytový dom a občiansku\nvybavenosť novostavbou na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie nezastavané\nplochy. Rovnaká možnosť nie je priamo vyslovená pre vlastníkov rodinných domov, avšak možno ju\nodvodiť od ústavnoprávnej roviny podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ teda vlastník bytového domu\na občianskeho vybavenia má možnosť nahradiť svoju stavbu po asanácii novostavbou bez nároku na\nďalšie zastavané plochy, tak podľa ústavnej roviny túto možnosť má mať aj vlastník rodinného domu.\nNa ústavný princíp rovnosti vlastníctva pred zákonom prihliadal aj skôr platný územný plán v znení\nzmien a doplnkov č. 1 až 6. Možnosť nahradenia zasanovanej stavby novostavbou umožňoval všetkým\nvlastníkom bez rozlišovania medzi vlastníkmi rodinných domov, bytových domov a občianskych stavieb.\nPodľa skôr platného čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. e) bolo povoľovanie nových stavieb možné\nvýlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez\nnárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň. Skôr platný priestorový regulatív k\nasanovaným stavbám bol nahradený 7. etapou Zmien a doplnkov územného plánu účinnou od 23.\n12. 2022, podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica č. 12/2022, ktorým bola\nvyhlásená 7. etapa Zmien a doplnkov územného plánu. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal aj\nna nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 333/2018-97 z 03. 07. 2019 podľa ktorého, v prípade\nzmeny územného plánu počas konania a v prípade absencie explicitných prechodných ustanovení má\nbyť použitý územný plán platný v čase podania návrhu. Žalovaný preto prihliadal aj na územný plán v\nZnení zmien a doplnkov č. 1. až 6, platný v čase podania prvého návrhu v roku 2022, a to aj z dôvodu,\nže druhý návrh bol pôvodný a líšil sa len v znížení podkrovného obvodového muriva a v odstránení\npriečky v štúdiu č. 2.\n12) Žalovaný ďalej zdôraznil, že pri posudzovaní súladu návrhu s územným plánom je potrebné\nprihliadať na všetky uvedené regulatívy a hodnotiť ich vo vzájomnej súvislosti. Preto pokiaľ aj bola\nprekročená maximálna miera zastavania, tak v súvislosti k asanovaným stavbám bolo potrebné\nprihliadať aj na osobitnú priestorovú regulačnú úpravu k asanovaným stavbám v obsahu regulatívu\n\n„stavebných zásahov v území“, ktorý mal regionálny úrad za odlišnosť resp. výnimku od regulatívu\n„maximálnej miery zastavania“. Pokiaľ teda bolo preukázané, že navrhovaná novostavba rodinného\ndomu po asanácii pôvodného rodinného domu bude mať o 18 m2 menšiu zastavanú plochu a\nnedochádza k ďalšiemu záberu nezastavaných plôch, tak to mal žalovaný za súlad návrhu s\npriestorovou reguláciou územného plánu. Porovnávajúc odlišnosti, okresný úrad a stavebný úrad\nreštriktívne posudzovali len jeden priestorový regulatív „maximálnej miery zastavania“ bez súvislosti na\nosobitnú úpravu k asanovaným stavbám v „regulatíve stavebných zásahov“ a tak dospeli k odlišným\nprávnym záverom. Žalovaný však v pôsobení neskôr prijatej regulačnej úpravy v územnom pláne\nz roku 2015 prihliadal aj na zákaz jeho retroaktívneho pôsobenia na vzťahy k stavbám založené\npred jeho účinnosťou. Zmenšenie zastavanej plochy novostavby oproti zastavanej ploche pôvodného\nrodinného domu na účel neprekročenia maximálnej miery zastavania 45 % možno podľa názoru\nžalovaného označiť za retroaktívne pôsobenie a preto bola v územnom pláne prijatá osobitná regulácia\nk nahrádzaniu asanovaných stavieb novostavbami na ich pôvodných zastavaných plochách bez nároku\nna ďalšie nezastavané plochy, čo v posudzovanom návrhu dodržané bolo.\n13) Vo vzťahu k procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu mal žalovaný za to, že\nžalobcom boli predpísaným spôsobom poskytnuté procesné práva, o čom svedčí aj ich obhajoba pri\nochrane svoji práv a preto územné rozhodnutie nie je zaťažené procesnou vadou v postupe stavebného\núradu, ktorá by svojou závažnosťou spochybňovala vecnú a právnu stránku územného rozhodnutia.\n14) Čo sa týka posúdenia obsahu územného rozhodnutia má žalovaný za to, že územné rozhodnutie\nobsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku. V súlade\ns § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok územného rozhodnutia obsahuje rozhodnutie o umiestnení\nstavby s uvedením správnych ustanovení § 39 a § 39a Stavebného zákona, podľa ktorých sa rozhoduje\no umiestnení stavby. Stavebný úrad v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona vo výrokovej časti\nurčil stavebný pozemok KN-C 3366 a 5543/1, v bode 1. určil podmienky na umiestnenie stavby a určil\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie. Výroková časť územného rozhodnutia v súlade s § 4\nods. 1 písm. c) vyhl. č. 453/2000 Z. z. obsahuje stručný opis stavby a parcelné čísla a druhy pozemkov\npodľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba umiestňuje. Stavebný úrad v súlade s § 39a ods.\n2 písm. a) Stavebného zákona v bodoch č. 5.1 a 5.2 určil požiadavky na ochranu prírody a krajiny a\nna zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Vo výrokovej časti v súlade s § 39a ods. 2 písm. b)\nStavebného zákona určil aj požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby, na výšku stavby, na\nnapojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej\nplochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku. V 4. a 5. bode výrokovej časti stavebný úrad\nv súlade s § 39a ods. 2 písm. d) Stavebného zákona určil taktiež požiadavky vyplývajúce zo stanovísk\ndotknutých orgánov. V závere výrokovej časti stavebný úrad v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) vyhl. č.\n453/2000 Z. z. rozhodol o námietkach žalobcov.\n15) Žalovaný posúdil i samotné zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom konštatoval, že\nstavebný úrad v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom\nna rozhodnutie. V úvode odôvodnenia stavebný úrad správne uviedol územný plán, jeho regulatívy\nvzťahujúce sa k návrhu a maximálnu mieru zastavania, s ktorou porovnával návrh a tak voľným\nhodnotením a porovnávaním ním zisteného skutočného stavu s územným plánom použil správnu\núvahu v medziach logického uvažovania k vysloveniu súladu návrhu s územným plánom. Ďalším\nporovnávaním projektovej dokumentácie s opismi k návrhu sa vzťahujúcimi ustanoveniami všeobecných\ntechnických požiadaviek na rodinné domy stavebný úrad hodnotil súlad návrhu so všeobecnými\ntechnickými požiadavkami a tak vyslovil názor, že navrhovaná stavba je rodinným domom. V ďalšom\nobsahu odôvodnenia stavebný úrad v medziach logického uvažovania z myšlienkového hodnotenia\nnámietok žalobcov uviedol správnu úvahu k zdôvodneniu rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného však v\nodôvodnení rozhodnutia chýbali záväzné stanoviská dotknutých orgánov a ich hodnotenie, ako ďalších\npodkladov rozhodnutia k súladu návrhu s osobitnými predpismi. Regionálny úrad plniac si povinnosť\nodstránenia prípadných vád rozhodnutia podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a rešpektujúc zásadu\ndvojinštančnosti správneho konania vykonal nápravu a v 57. bode napadnutého rozhodnutia doplnil\nsprávnu úvahu k hodnoteniu záväzných stanovísk. Regionálny úrad pri rovnakých účinkoch § 59\nods. 1 Správneho poriadku a dvojinštančnosti správneho konania doplnil správne úvahy aj k súladu\nprojektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, k súladu návrhu s\núzemným plánom. Podľa uvedených zistení a vykonaného doplnenia odôvodnenia mal žalovaný za\nto, že rozhodnutie stavebného úradu spĺňa všeobecné a osobitné obsahové požiadavky. Rozhodnutie\n\nje obsahovo zrozumiteľné, výrok vykonateľný a správne úvahy stavebného úradu, tam kde si ich\naplikácia práva vyžadovala, nevybočujú zo zásad logického uvažovania. Žalovaný mal za to, že\nrozhodnutia oboch správnych orgánov v dvojinštančnom pôsobení v jednom celku poskytujú odpovede\nna všetky poukazy žalobcov, ktoré boli rozhodujúce pre zdôvodnenie vecnej a právnej správnosti oboch\nrozhodnutí.\n16) Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, tieto žalovaný vyhodnotil za také, ktorým nemožno vyhovieť, až\nna odvolací dôvod k nesprávne určenej záväznej podmienke umiestnenia stavby podľa projektovej\ndokumentácie „Rodinný dom Chalupkova - prestavba“ z februára 2022 v 1. bode výrokovej časti\núzemného rozhodnutia. Žalovaný z obsahu administratívneho spisu zistil projektovú dokumentáciu\ns rovnakým názvom, avšak z februára 2023. Žalovaný uviedol, že išlo o chybu, ktorá vo výrokovej\nčasti rozhodnutia mohla spôsobiť nevykonateľnosť územného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom\nv súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia zmenil územné rozhodnutie tak, že\nv bode č. 1 výrokovej časti slovné spojenie „vo februári 2022“ nahradil slovným spojením „vo februári\n2023“. Žalovaný mal za to, že vykonanou zmenou bola odvolaním namietaná chyba konvalidovaná.\n17) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že mal za preukázané, že stavebný úrad si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov potrebných pre rozhodnutie o umiestnení stavby, riadne zistil\nskutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a v konaní sa nedopustil takej\nvady, ku ktorej by musel odvolací orgán prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok\nnezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku predmetného rozhodnutia stavebného\núradu. Odvolacie dôvody neboli spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť rozhodnutia stavebného\núradu. Na základe skutkových zistení a k tomu vykonaných právnych posúdení mal žalovaný za to,\nže nastal dôvod na aplikáciu § 59 ods. 2 Správneho poriadku a preto vo výroku odvolanie zamietol a\nrozhodnutie stavebného úradu zmenil a potvrdil.\nSprávna žaloba – žalobné body\n18) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2024 sa žalobcovia domáhali preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako i stavebného úradu, a to v súlade s § 191 ods. 1\npísm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“).\n19) Žalobcovia podanie správnej žaloby v prvom rade odôvodnili tým, že v uvedenom prípade sa zo\nstrany navrhovateľa jedná už o druhý pokus realizácie výstavba bytového domu bez ohľadu na to,\nako navrhovateľ danú výstavbu pomenúva. Nejedná sa o výstavbu rodinného domu, pozostávajúceho\nzo štyroch podlaží, z ktorých jedno má byť podzemné a jedno podkrovie. Definícia nebytových\npriestorov je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú\nrozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Z projektovej dokumentácie je\nzrejmé, že priestory (akokoľvek nazvané navrhovateľom, t.j. apartmán, či štúdiá) majú byť určené pre\nkrátkodobé ubytovanie, a teda nespĺňajú definíciu nebytových priestorov. Jedná sa výlučne o byty\núčelovo navrhovateľom nazvané ako štúdiá. Žalobcovia poukázali na to, že v prípade normy STN 73\n4301/2021, pokiaľ by sa pripustilo, že pri definícií bytovej budovy, do ktorej sa zaraďujú aj rodinné\ndomy, treba vychádzať z § 43b ods. 1 písm. 3 zákona č. 5/1976 Zb., a teda, že rodinný dom je budova\nurčená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má\nnajviac tri (3) byty, dve (2) nadzemné podlažia a podkrovie, na základe vyššie uvedeného a z projektovej\ndokumentácie navrhovateľa podľa názoru žalobcov jasne vyplýva, že navrhovaná stavba túto definíciu\nnespĺňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti podľa presvedčenia žalobcov žiadnym\nspôsobom nezohľadnil a všetky listiny obsiahnuté v administratívnom spise účelovo vyhodnotil a ich\nobsah prispôsobil výlučne len v prospech navrhovateľa.\n20) V ďalšej časti správnej žaloby žalobcovia napadnutému rozhodnutiu vytýkali, že žalovaný v\nňom poukazuje na to, že nebolo preňho rozhodujúce, či je v názve stavby uvedené „prestavba“,\nalebo „novostavba“, lebo názov stavby právo nereguluje a podľa obsahu projektovej dokumentácie\nz februára/2023 bude pôvodný rodinný dom asanovaný. Podľa názoru žalobcov je pomenovanie\nstavby významné. Ak raz navrhovateľ podá návrh na vydanie územného rozhodnutia, ktorým žiada o\n\numiestnení stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“, v rámci celého konania o umiestnení stavby\nargumentuje tým, že nedochádza k výstavbe novej stavby, ale len k prestavbe už existujúcej stavby, je\nneakceptovateľné, aby žalovaný zamietol odvolanie žalobcov o. i. aj s odôvodnením, že v danom prípade\nv podstate dôjde k zbúraniu (asanácií) pôvodnej stavby a k výstavbe novej stavby. To, že sa jedná o\nprestavbu, nie výstavbu novej stavby uvádzal navrhovateľ aj vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2023.\n21) Žalobcovia napadnutému rozhodnutiu taktiež vytýkali to, že hoci navrhovateľ podal návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ dňa 06.03.2023,\nžalovaný na základe aplikácie ústavných princípov aplikoval v danej veci aj znenie územného plánu\nv znení zmien a doplnkov č. 1. až 6, ktorý bol platný len do 23.12.2022 s odvolaním sa v podstate\nna to, že navrhovateľ podal aj v roku 2021 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení\nstavby bez ohľadu na to, že tento návrh bol právoplatne zamietnutý. Žalobcovia majú a to, že aj napriek\nakceptovaniu právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadrenom v náleze spis. zn. III. ÚS 333/2018-97,\nna ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí je neakceptovateľné, aby žalovaný spôsobom,\nktorý zvolil tento právny názor aplikoval na situáciu, že znenie územného plánu z roku 2022 aplikuje na\nkonanie začaté na základe návrhu podaného v roku 2023.\n22) Sám žalovaný v bode 13 napadnutého rozhodnutia konštatuje, že existujúci rodinný dom\nnavrhovateľa je prízemný s podkrovím. Pri aplikácií čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) a c)\núzemného plánu, na ktorý poukazuje žalovaný, vrátane aplikácie objemovej regulácie uvedenej v tomto\nčlánku územného plánu, nie je podľa názoru žalobcov však možné po asanácií vybudovať novú 4podlažnú budovu (podzemné podlažie, dva nadzemné podlažia a podkrovie), nakoľko takáto stavba nie\nje v rovnakom hmotovo-objemovom rozsahu ako pôvodná existujúca stavba nachádzajúca sa na danom\npozemku.\n23) Podľa názoru žalobcov žalovaný taktiež nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, nakoľko\nv bode 13 napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že existujúci rodinný dom sa nachádza v uličnej\nradovej zástavbe rodinných domov. Radová zástavba tak, ako ju definuje žalovaný sa na danom\núzemí vôbec nenachádza. Radová zástavba rodinného domu je podľa STN 73 4301 definovaná v\nbode 21/ Delenie rodinných domov nasledovne „Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch\na viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami\numiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov. Zastavaná plocha každého jednotlivého\nrodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových\npolohách radovej zástavby“. V tomto prípade sa však podľa vyjadrenia žalobcov nejedná o radovú\nzástavbu.\n24) Z napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia použil\nzáväzné stanoviská z roku 2021 vydané ešte k prvému návrhu navrhovateľa, ktorý bol právoplatne\nzamietnutý, a to napriek tomu, že samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby\n„Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ bol podaný až v roku 2023.\n25) Žalovaný ďalej poukázal na to, že síce zistil prekročenie maximálnej miery zastavania, kedy v zmysle\nkapitoly 5.2.1 textovej časti územného plánu, podľa ktorej je pre obytné územie s rodinnými domami\na s výmerou pozemkov do 1000 m2 stanovená maximálna miera zastavania 45 % a minimálny podiel\nzelene 55 %, avšak podľa názoru žalovaného aplikáciou tohto regulatívu môže dôjsť k porušeniu zákazu\nretroaktívneho pôsobenia neskôr platného územného plánu z roku 2015 na právne vzťahy založené\npodľa skôr platného územného plánu. S takýmto právnym posúdením sa žalobcovia nestotožňujú. V\nbode 56 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že zmenšenie zastavanej plochy novostavby oproti\nzastavanej ploche pôvodného rodinného domu na účel neprekročenia maximálnej miery zastavania\n45 % možno podľa názoru žalovaného označiť za retroaktívne pôsobenie, a preto bola v územnom\npláne prijatá osobitná regulácia k nahrádzaniu asanovaných stavieb novostavbami na ich pôvodných\nzastavaných plochách bez nároku na ďalšie nezastavané plochy. Nielenže žalovaný v danom prípade\noznačuje navrhovateľom požadovanú „prestavbu“ za novostavbu, ale v prípade novostavieb sa podľa\nnázoru žalobcov nemôže jednať o retroaktívne pôsobenie neskôr platného územného plánu z roku 2015\nbez ohľadu na to, či novostavba má byť vystavaná na pôvodných zastavaných plochách alebo nie.\nPlatný a účinný územný plán jasne stanovuje maximálnu mieru zastavania v danom území s tým, že\nžalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia podľa presvedčenia žalobcov rozhodol v rozpore s platným\na účinným územným plánom.\n\n26) Žalobcovia uzatvárajú, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúci postup je podľa ich\nnázoru porušením ústavnosti a ústavne garantovaných základných princípov materiálneho právneho\nštátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)\n27) Žalovaný sa v podaní zo dňa 03.02.2025 s dôvodmi, pre ktoré sa žalobcovia domáhajú preskúmania\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí nestotožnil a napadnuté rozhodnutia považoval za vychádzajúce\nz dostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, vydané v súlade s obsahom\nadministratívnych spisov a v súlade s príslušnými právnymi normami. Napadnuté rozhodnutia podľa\nžalovaného tiež nemožno považovať za nepreskúmateľné z dôvodov uvedených žalobcami, keďže\nžalovaný sa s námietkami žalobcov dostatočne v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný\nnesúhlasí s tvrdením žalobcov, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení. Z\nuvedených dôvodov má žalovaný za to, že v konaní pred prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolacom\nkonaní, nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť.\n28) Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad posúdiac návrh navrhovateľa v územnom konaní dospel k\nzáveru, že navrhované umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom, so všeobecnými technickými\npožiadavkami na výstavbu a s predpismi, ktoré ustanovujú hygienické a protipožiarne podmienky,\npodmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany\nprírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného\npôdneho fondu a pod.. Žalovaný nezávisle od stavebného úradu z podkladov zabezpečených stavebným\núradom posúdil návrh a zistil súlad návrhu s územným plánom aj súlad projektovej dokumentácie so\nvšeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s osobitnými predpismi.\n29) Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcov, že stavebný úrad a žalovaný rozhodli podľa územného\nplánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, ktorý bol platný a účinný do 23.12.2022.\nSporným v konaní nebolo, že platným územným plánom pre posúdenie návrhu bol územný plán mesta\nBanská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7, ktorý bol podkladom pre vydanie územného\nrozhodnutia. Územný plán mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 bol účinný od\n23.12.2022.\n30) Taktiež mal žalovaný za to, že stavebný úrad správne postupom podľa § 37 ods. 2 v spojení s §\n143 písm. d) Stavebného zákona porovnajúc výkresy pôdorysov s na vec sa vzťahujúcimi právnymi\npredpismi dospel k záveru, že navrhovaná stavba je v súlade s\n§ 43b ods. 3 Stavebného zákona,\nkeďže obsahuje 3 byty a 2 nebytové priestory nazvané ako „štúdiá“. Stavba obsahuje 2 nadzemné\npodlažia a podkrovie.\n31) K námietke žalobcov uvedenej bode v III. žaloby, žalovaný považoval za dôležité uviesť, že s\ndanou námietkou vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v bodoch 46. až 50. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia.\n32) Žalovaný mal rovnako za to, že sa podrobne venoval aj námietke žalobcov o údajnom nesprávnom\npostupe žalovaného spočívajúcom v aplikácii priestorových regulatívov upravujúcich skutkové situácie\npo asanáciách stavieb s poukazom na čl. 5. 4. 1 Stabilizované územia písm. b) a c) územného\nplánu. Žalovaný v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol vysvetlenie k zvolenému\nprocesnému postupu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že navrhovaná stavba je v súlade s územným\nplánom. V 55. bode napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodnil, ako územný plán upravuje situácie\npo asanácii stavby. Vymenoval regulatívy a na základe vlastných zistení podľa jeho názoru správne\nuviedol, že vlastníci rodinných domov nemajú v územnom pláne samostatnú priestorovú reguláciu po\nasanácii, ako majú vlastníci bytových domov (čl. 5.4.1., písm. b/) a vlastníci občianskych stavieb (čl.\n5.4.1. písm. c/). Pri tom však zistil, že skôr platný územný plán v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6\nnerozlišoval priestorovú reguláciu po asanácii zvlášť na bytové domy a občianske stavby, ale jedným\nregulatívom umožňoval všetky druhy stavieb, t. z. aj rodinné domy nahradzovať „výlučne len na plochách\npo asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery\nnezastavaných plôch a verejnú zeleň“ ( čl. 5.4.1. písm. e/). Porovnávaním dvoch regulácií, použijúc\n\nprincíp rovnosti vlastníctva vyplývajúci z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný dospel k\nzáveru, že aj podľa platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 pri absencii osobitnej\nregulácie k rodinným domom, majú aj vlastníci rodinných domov možnosť nahradiť rodinný dom po\nasanácii novým rodinným domom, a to „výlučne len na plochách po asanovaných objektoch resp.\nna existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú\nzeleň“, konštatujúc, že daná podmienka bola splnená. Žalobná argumentácia v bode II. žaloby je preto\npodľa presvedčenia žalovaného nesprávna, pretože regulatív v čl. 5.4.1. písm. c) sa vzťahuje na stavby\nmimo sídlisk, t. z. na stavby mimo obytného územia, ktorými môžu byť napríklad stavby občianskeho\nvybavenia.\n33) Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že v konaní nebol dostatočne zistený skutkový\nstav, pretože žalovaný navrhovanú stavbu považoval za rodinný dom, pričom podľa názoru žalobcov\nide o bytový dom. Žalovaný má za to, že sa s námietkou žalobcov o tom, či navrhovaná stavba je\nrodinný dom alebo bytový dom dostatočným spôsobom vysporiadal. Žalovaný dospel k záveru, že\nnavrhovaná stavba spĺňa podmienky ustanovené § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Náležitým spôsobom\nposudzoval, či v rodinnom dome s tromi bytmi môžu byť zároveň dve štúdiá na krátkodobé ubytovanie\nza účelom overenia naplnenia definičného znaku podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého\nje rodinný dom budova určená „predovšetkým“ na rodinné bývanie. Žalovaný zotrval na argumentácii\nuvedenej v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej gramatickým výkladom ustanovenia § 43b ods. 3\nStavebného zákona dospel k záveru, že rodinný dom je budovou určenou predovšetkým na rodinné\nbývanie, ale zároveň sa môže využívať aj na iný účel, ako na rodinné bývanie. Dané vyplýva aj z\nčlánkov 4.1 a 7.3.3 STN 73 4301 Budovy na bývanie, podľa ktorých v bytových budovách, ktorou je\naj rodinný dom je možné navrhovať také nebytové priestory a technické vybavenie, ktoré sú zlučiteľné\ns funkciou bývania. Súčasťou rodinného domu môžu byť aj priestory na podnikateľskú činnosť, ktoré\nneobmedzujú jeho funkciu, prevádzku a bezpečnosť a ani bezpečnosť a prevádzku najbližšieho okolia.\nUvedené články slovenskej technickej normy majú záväzný charakter na základe ustanovenia § 43 ods.\n4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických\npožiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa\nktorého funkčné a architektonické požiadavky na bytovú budovu a jej vybavenie sú dané slovenskou\ntechnickou normou. K návrhu bol priložený svetlo-technický posudok, ktorý vylúčil použitie dvoch štúdií\nna trvalé bývanie, z dôvodu orientácie okien na sever a nemožnosti dosiahnuť normou predpísané\nsvetlo-technické parametre pre trvalé bývanie v byte. Zároveň bola upravená projektová dokumentácia\npodkrovia, z ktorej, ako sa uvádza v žalobou napadnutom rozhodnutí, už bolo možné ustáliť, že\npodkrovie spĺňa definičné znaky podkrovia.\n34) V závere svojho vyjadrenia žalovaný ustálil, že žalobca v obsahu žaloby neposkytol argumentáciu\nobjektívne spôsobilú spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté\nrozhodnutie obsahuje tak formálne, ako aj obsahové požiadavky stanovené zákonom. Žalovaný\nzdôraznil, že dbá na požiadavku, aby odôvodnenia jeho rozhodnutí boli presvedčivé, dostatočne\nargumentačne zrozumiteľné a aby závery v nich obsiahnuté poskytovali zrozumiteľný výklad právneho\nposúdenia skutkového stavu podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.\nRovnako je tomu aj v prípade namietaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobcovi poskytlo dostatočne\npresvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie, reflektujúce všetky žalobcom nastolené námietky v rámci\nodvolacieho konania, ozrejmujúce skutkový stav a skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie\na súčasne poskytujúce odpoveď, akými úvahami bol žalovaný pri hodnotení dôkazov vedený a akou\nsprávnou úvahou sa riadil pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Po preskúmaní\nobsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu má žalovaný za to, že ako prvostupňový orgán,\ntak aj odvolací orgán postupovali v zmysle zásad správneho konania a procesný postup predchádzajúci\nvydaniu oboch rozhodnutí správnych orgánov bol v súlade so zákonom.\n35) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol a žalobcov zaviazal k náhrade trov konania žalovaného.\n\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 5/ k správnej žalobe\n\n36) Mesto Banská Bystrica sa k všeobecnej správnej žalobe vyjadrilo podaním zo dňa 09.12.2024.\nPoukázalo na to, že žalobcovia odôvodňujú podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu\nnesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočným zistením skutkového stavu žalovaným a\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa\nnázoru ďalšieho účastníka konania v rade 5/ žalobcovia vyššie uvedené dôvody v žalobe len formálne\nvymenovávajú, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizujú, v čom má naplnenie jednotlivých zákonom\nuvádzaných dôvodov správnej žaloby spočívať. Namiesto toho žalobcovia vo svojej žalobe len opakujú\nsvoje predchádzajúce tvrdenia, ktoré uviedli jednak v rámci námietok v priebehu územného konania,\njednak v rámci odvolania voči územnému rozhodnutiu. Žalovaný naproti tomu vo svojom rozhodnutí\njednoznačne uviedol, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako uvedený\nskutkový stav právne posúdil a z akých dôvodov. V rámci odôvodnenia sa náležite vysporiadal aj s\ntvrdeniami žalobcov opätovne uvádzanými zo strany žalobcov v správnej žalobe (výstavba novostavby\nbytového domu namiesto prestavby rodinného domu, splnenie požiadaviek územného plánu z hľadiska\nmaximálnej miery zastavania...).\n37) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ďalší účastník konania v rade 5/ plne stotožnil\ns napadnutým rozhodnutím a dôvodmi, na základe ktorých bolo vydané. Konanie, ktoré vydaniu\nnapádaného rozhodnutia predchádzalo, vrátane samotného územného konania, bolo vedené v súlade s\nprocesnými predpismi. Správny orgán umožnil účastníkom konania navrhovať dôkazy, ktoré považovali\nza relevantné na preukázanie svojich tvrdení, rovnako ako aj oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním\nrozhodnutia a vyjadriť sa k nim ako aj k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí s predloženými podkladmi a vyjadreniami účastníkov konania, ich právnou\nargumentáciou a dôkazmi vysporiadal a podľa názoru ďalšieho účastníka v rade 5/ tieto posúdil správne.\nRozhodnutie je logicky a dostatočne odôvodnené, z obsahu jeho odôvodnenia je zrejmé akými úvahami\nsa žalovaný pri rozhodovaní riadil. Ďalší účastník konania v rade 5/ považuje žalobou napadnuté\nrozhodnutie za podrobné, zrozumiteľné, jasné a za právne správne. Na základe uvedeného navrhol, aby\nsprávny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n38) Žalobca svoje právo vyjadriť sa k duplike žalovaného a vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 5/\nnevyužil.\nKonanie pred správnym súdom\n39) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP,\nkeďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n18.06.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na\núradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 14.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\n40) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako vecne a miestne príslušný\nsprávny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového\nsprávneho orgánu a postup orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania predmetných rozhodnutí. Po zistení, že žaloba\nbola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia\npojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka konania\nv rade 5/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru,\nže správnej žalobe nie je možné priznať úspech.\nPrávny rámec\n41) Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ako „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n42) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n\"žalobné body\").\n\n43) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n44) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n45) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.,\n46) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v rozhodnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie územného\nkonania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené\nspravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu\nuplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi\nzačatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\n47) Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\n48) Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n49) Podľa § 39 ods. 2 písm. a), b) a d) Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa\nurčia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b)\nna zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným\nprostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a\nod susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,\nna podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na\núpravu jeho nezastavaných plôch a d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.\n50) Podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné\nbývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné\npodlažia a podkrovie.\n51) Podľa § 43b ods. 4 a 5 Stavebného zákona, byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných\nmiestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé\nbývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa\npodmienky na trvalé bývanie.\n\n52) Podľa § 43 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002\nZ. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a\no všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.), podlažie\nvymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Bytová budova môže\nmať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú dané slovenskou technickou\nnormou.\n53) Podľa § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa\nslovenskej technickej normy.\n54) Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 453/2000\nZ. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie obsahuje\nokrem všeobecných náležitostí: a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných\núčastníkov konania, b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné\nčísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje;\nak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu\núzemného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí\nochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, f) rozhodnutie o\nnámietkach účastníkov konania, g) dobu platnosti rozhodnutia.\n55) Podľa čl. 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 (ďalej len „STN 73 4301“), budovy na\nbývanie je podkrovie vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený\nkonštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa\npritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu\na ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie\nako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu.\n56) Podľa čl. 5 STN 73 4301, budovy na bývanie pri návrhu bytu musia byť splnené architektonické\na funkčné požiadavky; svetelnotechnické požiadavky; akustické požiadavky; hygienické požiadavky;\npožiadavky na požiarnu bezpečnosť stavieb; požiadavky na statickú a užívateľskú bezpečnosť;\npožiadavky na energetickú hospodárnosť a tepelnú ochranu; požiadavky na bezbariérové užívanie.\nPodľa čl. 5.2.1. Všetky byty sa musia navrhovať tak, aby boli preslnené.\n57) Podľa Územného plánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 7 (ďalej len „územný\nplán“), čl. 2 CHARAKTERISTIKA POUŽITEJ REGULÁCIE, pre účely funkčnej a priestorovej regulácie\nje riešené územie rozdelené na regulované bloky. Hranice regulovaných blokov vymedzujú časti\núzemia s podobnými funkčnými a priestorovými charakteristikami a sú vedené prevažne po hraniciach\nparciel. Dokumentované sú vo výkrese č. 7a „Regulatívy funkčného využívania a priestorového\nusporiadania územia – Funkčné a výškové regulatívy“ a výkrese č. 7b „Regulatívy funkčného využívania\na priestorového usporiadania územia – Priestorotvorné regulatívy“. Základná (generalizovaná) regulácia\nje použitá v zastavateľnej časti riešeného územia a je uplatňovaná regulatívmi: 1. funkčného využívania\núzemia 2. priestorového usporiadania územia.\n58) Podľa územného plánu čl. 2.1. Charakteristika regulácie funkčného využívania územia, regulatívy\nfunkčného využívania územia určujú hlavné, prípustné a neprípustné funkčné využívanie pre jednotlivé\nregulované bloky.\n59) Podľa územného plánu čl. 5.2.1 je maximálna miera zastavania pomer medzi plochou zastavanou\npozemnými, dopravnými a inžinierskymi stavbami (budovami, komunikáciami, parkovacími plochami,\nspevnenými plochami a nádvoriami, pešími plochami a chodníkmi, drobnými stavbami) a celkovou\nplochou bilancovaného územia. Zastavanosť určuje maximálne % zastavania stavebných pozemkov\nnachádzajúcich sa v rámci regulovaného bloku. Nie je prípustné dodatočné delenie bilancovaného\núzemia na menšie územia. Koeficienty zastavateľnosti územia sú uvedené v tabuľke 5.2.1 Regulácia\nmaximálnej miery zastavania a minimálneho podielu zelene pre jednotlivé funkčné plochy (územia).\n\n60) Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. b) v prípade asanácie bytového domu\nje možné realizovať novostavbu bytového domu v rovnakom hmotovo-objemovom rozsahu.\n61) Podľa územného plánu čl. 5.4.1 Stabilizované územia písm. c) je povoľovanie nových stavieb možné\nlen na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na\nďalšie zábery nezastavaných plôch a zelene. Realizácia nových stavieb po asanovaných objektoch je\nmožná v objeme pôvodného objektu.\n62) Podľa skôr platného územného plánu v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6 čl. 5.4.1 Stabilizované\núzemia písm. e) je povoľovanie nových stavieb možné výlučne len na plochách po asanovaných\nobjektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery nezastavaných\nplôch a verejnú zeleň.\n63) Podľa územného plánu čl. 2.2. Charakteristika regulácie priestorového usporiadania územia\nregulatívy priestorového usporiadania tvorí súbor štyroch priestorových regulatívov; čl. 2.2.1. regulatív\nvýšky (hladiny) zástavby, čl. 2.2.2. regulatív zastavateľnosti územia (maximálnej miery zastavania), čl.\n2.2.3. regulatív kompozície mesta, čl. 2.2.4. regulatív stavebných zásahov do územia.\n64) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n65) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.\n66) Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n67) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n68) Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie\na poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania\nvyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako\nsa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti\nnemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie\nobsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n69) Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nktorým bolo zmenené územné rozhodnutie stavebného úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU\n7898/9733/2024/MM, evidenčné č. 4/20024 zo dňa 22.01.2024 tak, že v bode č. 1 výrokovej časti sa\n\nslovné spojenie „vo februári 2022“ nahradilo slovným spojením „vo februári 2023“, pričom ostatné časti\nvyššie uvedeného územného rozhodnutia boli potvrdené.\n70) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje\nna základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu\n(správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené\ninak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné\nbody).\n71) Žalobcovia podanie správnej žaloby odôvodnili tým, že v prípade napadnutého rozhodnutia došlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaným\na napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby však nevzhliadol ani jeden z vyššie uvedených\nzákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.\n72) Správny súd sa po preskúmaní obsahu administratívneho spisu stotožnil so skutkovými ako\ni právnymi závermi žalovaného, že navrhované umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom,\nso všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a s predpismi, ktoré ustanovujú hygienické a\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu atď. Orgány verejnej správy pri vydaní tak územného rozhodnutia ako\ni napadnutého rozhodnutia vychádzali z územného plánu mesta Banská Bystrica v znení zmien a\ndoplnkov č. 1 až 7, čo bolo z obsahu týchto rozhodnutí zrejmé. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nv kontexte prejednávaného prípadu logicky zdôvodnil prečo prihliadal aj na skôr platný územný plán\nmesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6, pričom správny súd nevzhliadol dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z argumentov žalovaného, ktoré ho k uvedenému\npostupu viedli.\n73) Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci stavebný úrad správne postupom podľa § 37\nods. 2 v spojení s § 143 písm. d) Stavebného zákona porovnajúc výkresy pôdorysov s na vec sa\nvzťahujúcimi právnymi predpismi dospel k odôvodnenému záveru, že navrhovaná stavba je v súlade s\n§ 43b ods. 3 Stavebného zákona, keďže obsahuje 3 byty a 2 nebytové priestory označené ako „štúdiá“.\nStavba obsahuje 2 nadzemné podlažia a podkrovie. V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že\nje pravdou, že pri prvom návrhu projektu „Rodinný dom Chalupkova – novostavba“ bolo sporným, že\nv projektovej dokumentácii neboli splnené definičné znaky tejto stavby ako rodinného domu podľa §\n43b ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého je rodinný dom budova určená predovšetkým na rodinné\nbývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné\npodlažia a podkrovie. Sporný bol počet troch nadzemných podlaží, keďže aj podlažie označované za\npodkrovie bolo už neprípustným tretím podlažím. Nespĺňalo totiž definičné znaky podkrovia v zmysle\nčlánku 3.24 slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie (v ktorom sa uvádza,\nže podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený\nkonštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa\npritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu\na ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie\nako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu). V prvom návrhu „Rodinný dom Chalupkova\n– novostavba“, podľa výkresu rezu projektovej dokumentácie, zvislá obvodová stena nadväzujúca na\nšikmú strešnú rovinu bola vysoká 2,0 m, čo bolo viac, ako polovica výšky bežného podlažia 2,35 m a\nteda definičný znak podkrovia nebol dodržaný. Z uvedeného dôvodu bolo podkrovie tretím nadzemným\npodlažím, avšak ako je uvedené i vyššie, pričom rodinný dom môže mať len dve nadzemné podlažia\na podkrovie. Žalovaný však porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu rezu č. ASR\n06 projektovej dokumentácie druhého návrhu „Rodinný dom Chalupkova – prestavba“ zistil, že zvislá\nobvodová stena nadväzujúca na šikmú strešnú rovinu je vysoká 0,9 m a teda nie je vyššia ako polovica\nvýšky bežného podlažia 2,35 m, čím bol definičný znak podkrovia podľa čl. 3.24 STN 73 4301 Budovy\nna bývanie splnený. Znížením zvislého obvodového muriva podkrovia z pôvodných 2,0 m na 0,9 m už\npodkrovie teda nespĺňa znaky tretieho nadzemného podlažím, čím bol splnený definičný znak rodinného\n\ndomu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona. S uvedeným posúdením zo strany žalovaného možno\nsúhlasiť.\n74) Správny súd ďalej poukazuje i na to, že pri prvom návrhu na vydanie územného rozhodnutia bola\nsporná aj otázka bytov. Prízemie totiž tvorili aj dve obytné jednotky – štúdia č. 1 a č. 2, z ktorých\nštúdio č. 2 malo dvojpriestorovú dispozíciu, čo nezodpovedalo klasifikačným znakom obsiahnutým v\n§ 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., podľa ktorej je štúdio iba jedna izba s kuchynským kútom a\nhygienickým zariadením. Nastali tak skutočne dôvodné pochybnosti, či dvojpriestorové štúdio č. 2 po\nkolaudácii stavby nebude využívané ako štvrtý byt v rodinnom dome, čo nezodpovedalo definičným\nznakom rodinného domu podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Túto pochybnosť nebolo možné\nvylúčiť ani vzhľadom na svetlotechnické požiadavky kladené na byt, vychádzajúc z toho, že štúdio č.\n2 malo síce v obytnej miestnosti iba jedno okno orientované na sever, avšak v tom čase predloženým\nsvetlotechnickým posudkom z 07/2021, nebolo možné spoľahlivo zistiť svetlotechnické pomery v štúdiu\nč. 2. Žalovaný porovnávajúc odlišnosti prvého a druhého návrhu, z výkresu pôdorysu č. ASR 03\nprojektovej dokumentácie druhého návrhu zistil, že štúdio č. 02 má iba jednu izbu s kuchynským kútom\na hygienickým zariadením, čo zodpovedalo síce už neplatnej, ale v čase vydania rozhodnutia stále\nešte nenahradenej právnej úprave obsiahnutej v § 5 ods. 9 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., ktorou boli\nustanovené klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Žalovaný\nmal k dispozícii nový svetlotechnický posudok vypracovaný v 07/2023, z ktorého bolo zároveň zrejmé,\nže vzhľadom na orientáciu okien na severovýchod nebude možné v štúdiách „A“ a „B“ (č. 1 a 2)\nzabezpečiť požiadavky na preslnenie obytných miestností podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie a preto\nštúdiá nebude možné využívať na trvalé bývanie. Vylúčením vyššie uvedených pochybností žalovaný\npodľa názoru správneho súdu prijal dôvodne záver, že v rodinnom dome sú len tri byty, čo zodpovedá\ndefiničným znakom rodinného domu podľa § 43b Stavebného zákona.\n75) Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco venoval aj otázke aplikácii priestorových\nregulatívov upravujúcich skutkové situácie po asanáciách stavieb s poukazom na čl. 5. 4. 1 Stabilizované\núzemia písm. b) a c) územného plánu. Žalovaný v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nuviedol vysvetlenie k zvolenému procesnému postupu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že navrhovaná\nstavba je v súlade s územným plánom. Žalovaný náležite odôvodnil, ako územný plán upravuje situácie\npo asanácii stavby. Vymenoval regulatívy a aj podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotil, že\nvlastníci rodinných domov nemajú v územnom pláne samostatnú priestorovú reguláciu po asanácii, ako\nmajú vlastníci bytových domov (čl. 5.4.1., písm. b/) a vlastníci občianskych stavieb (čl. 5.4.1. písm. c/).\nPri tom však logicky poukázal na to, že skôr platný územný plán v znení zmien a doplnkov č. 1 až 6\nnerozlišoval priestorovú reguláciu po asanácii zvlášť na bytové domy a občianske stavby, ale jedným\nregulatívom umožňoval všetky druhy stavieb, t.j. aj rodinné domy nahradzovať „výlučne len na plochách\npo asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov na ďalšie zábery\nnezastavaných plôch a verejnú zeleň“ ( čl. 5.4.1. písm. e/). Porovnávaním dvoch regulácií žalovaný\npodľa názoru správneho súdu dospel k správnemu úsudku, že aj podľa platného územného plánu v\nznení zmien a doplnkov č. 1 až 7 pri absencii osobitnej regulácie k rodinným domom, majú aj vlastníci\nrodinných domov možnosť nahradiť rodinný dom po asanácii novým rodinným domom, avšak „výlučne\nlen na plochách po asanovaných objektoch resp. na existujúcich zastavaných plochách bez nárokov\nna ďalšie zábery nezastavaných plôch a verejnú zeleň“, konštatujúc, že daná podmienka bola splnená.\nZ uvedeného dôvodu má správny súd za to, že sa v žalobe uvedenou argumentáciou žalobcov nemožno\nstotožniť.\n76) Pokiaľ žalobcovia namietali, že zo strany orgánov verejnej správy nebol dostatočne zistený skutkový\nstav, pretože žalovaný navrhovanú stavbu považoval za rodinný dom, pričom podľa názoru žalobcov\nide o bytový dom, správny súd konštatuje, že sa tak stavebný úrad, ako i žalovaný s otázkou toho, či\nnavrhovaná stavba je rodinný dom alebo bytový dom dostatočným spôsobom vysporiadali. Navrhovaná\nstavba spĺňa podmienky ustanovené § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Orgány verejnej správy náležitým\nspôsobom posudzovali, či v rodinnom dome s tromi bytmi môžu byť zároveň dve štúdiá na krátkodobé\nubytovanie za účelom overenia naplnenia definičného znaku podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona..\nRodinný dom je budovou určenou predovšetkým na rodinné bývanie, ale zároveň sa môže využívať aj\nna iný účel, ako na rodinné bývanie. Uvedené aj podľa názoru správneho súdu vyplýva aj z článkov\n4.1 a 7.3.3 STN 73 4301 Budovy na bývanie, podľa ktorých v bytových budovách, ktorou je aj rodinný\ndom je možné navrhovať také nebytové priestory a technické vybavenie, ktoré sú zlučiteľné s funkciou\nbývania. Súčasťou rodinného domu môžu teda skutočne byť aj priestory na podnikateľskú činnosť, ktoré\n\nneobmedzujú jeho funkciu, prevádzku a bezpečnosť a ani bezpečnosť a prevádzku najbližšieho okolia. K\nnávrhu na vydanie územného rozhodnutia bol priložený svetlo-technický posudok, ktorý vylúčil použitie\ndvoch štúdií na trvalé bývanie, z dôvodu orientácie okien na sever a nemožnosti dosiahnuť normou\npredpísané svetlo-technické parametre pre trvalé bývanie v byte. Zároveň bola v porovnaní s prvým\nnávrhom upravená projektová dokumentácia podkrovia, z ktorej už bolo možné ustáliť, že podkrovie\nspĺňa definičné znaky podkrovia a nejedná sa o ďalšie podlažie. Nemožno teda súhlasiť s názorom\nžalobcov, že v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav vec.\n77) Žalobcovia v podanej správnej žalobe neposkytli presvedčivú argumentáciu spôsobilú spochybniť\nzákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahujú formálne,\nako aj obsahové požiadavky stanovené zákonom. Žalovaný v ňom poskytol presvedčivé, dostatočne\na zrozumiteľné odôvodnenie. Jeho výklad právneho posúdenia skutkového stavu bol vyčerpávajúci\na zrozumiteľný. Zároveň reflektoval aj na všetky podstatné žalobcami nastolené námietky v rámci\nodvolacieho konania.\n78) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti\nuplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n79) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia\nv konaní úspešný neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal\nnáhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie\npodľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším\núčastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením\nktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na\npriznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.\n80) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139\nods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57\nuviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}