Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 26Sas/15/2024 0824100786 22. 06. 2026 JUDr. Dominik Čipka, PhD. ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 14 26Sas/15/2024
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.07.2024, takto rozhodol: 14
26Sas/15/2024
I. Súd žalobu zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 13
26Sas/15/2024
Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 13.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobcovi podľa § 30, §47a, § 47b, §47c, a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nárok na tehotenské za obdobie od 06.02.2024, t.j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 8,57425000 Eur za deň. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní nároku na tehotenské žalobcu bolo zistené, že žalobca je zamestnaný u zamestnávateľa A. F. C., G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H., pričom je povinne nemocensky poistený od 19.09.2018. V období od 10.10.2022 do 02.06.2023 poberal žalobca materské a od 03.06.2023 má prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Podľa potvrdenia zamestnávateľa na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku zo dňa 21.03.2024, vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. február 2024, by bol 2.600,Eur. Nakoľko predošlá tehotenské a materské bolo vyplácané z denného vymeriavacieho základu 22,9678 Eur, prvostupňový orgán verejnej správy preveroval správnosť potvrdeného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ žalobcu doložil pôvodnú pracovnú zmluvu zo dňa 18.09.2018 s dohodnutou mzdou 500,- Eur, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2021 o zmene výšky mzdy na 1.600,- Eur s účinnosťou od 01.12.2021 a dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023 o zmene výšky mzdy na 2.600,- Eur s účinnosťou od 02.01.2024. Zamestnávateľ ďalej predložil úradný záznam zo dňa 07.11.2023, spísaný na notárskom úrade, o oznámení žalobcu o jeho predpokladanom návrate do práce z rodičovskej dovolenky odo dňa 02.01.2024 a ďalší úradný záznam zo dňa 02.01.2024 spísaný na notárskom úrade o oznámení žalobcu, že z dôvodu ďalšieho tehotenstva do zamestnania od 02.01.2024 nenastúpi. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky a nároku na ich výplatu postupuje podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení, pričom v sporných prípadoch a v prípadoch vykazujúcich zneužívanie nemocenského poistenia vychádza aj z účelu Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého účelom poskytovania nemocenských dávok je náhrada straty príjmu pri zákonom definovaných udalostiach, napríklad z dôvodu tehotenstva, materstva a starostlivosti o dieťa. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že pri potvrdení predpokladaného príjmu zamestnávateľom je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že nemocenská dávka, ktorá bude z tohto príjmu vyplatená, má zamestnancovi nahradiť skutočný príjem, ktorý mu uchádza počas sociálnej udalosti, s ktorou je dávka spojená. Žalobca od skončenia predchádzajúcej materskej, od 03.06.2023 do vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského, do 06.02.2024 neodpracoval ani jeden deň za dohodnutú mzdu, preto prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z naposledy reálne dosahovaného príjmu 1.600,- Eur. Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený z predpokladaného príjmu 1.600,- Eur je po zaokrúhlení 53,3334 Eur, 15% z takto určeného denného vymeriavacieho základu je 8,00001000 Eur. Záverom prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval že podľa § 47c zákona o sociálnom poistení je výška tehotenského najmenej 10 % zo sumy 85,7425 Eur, žalobca má nárok na tehotenské vo výške 8,57425000 Eur za deň. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 16.05.2024 podľa § 17 ods. 1 písmena a) a b) zvýšil žalobcovi tehotenské za obdobie od 06.02.2024 do zániku nároku na tehotenské zo sumy 8,57425000 Eur za deň na sumu 10,59525000 Eur za deň z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na tehotenské aj z nemocenského poistenia zamestnávateľa Centrum sociálnych služieb Horný Turiec. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 07.11.2023 sa žalobca dohodol so zamestnávateľom, že odo dňa 02.01.2024 nastúpi do práce na plný úväzok. Vzhľadom na osobu žalobcu, jeho pracovné a vzdelanostné predpoklady, osobný prínos pre zamestnávateľa, rastu cien v spoločnosti a infláciu, bola dovtedy evidovaná mzda vo výške 1.600,- Eur nedostatočná, bola žalobcovi s účinnosťou odo dňa 02.01.2024 zvýšená hrubá mzda na sumu 2.600,- Eur. Z dôvodu otehotnenia sa žalobca dohodol so zamestnávateľom, že z rodičovskej dovolenky nenastúpil dňa 02.01.2024, pričom je absolútne vylúčené, aby dňa 07.11.2023 žalobca aspoň mohol vedieť o svojom tehotenstve. Podľa potvrdenia gynekológa je dňom počatia 13.11.2023, čím je absolútne vyvrátená akákoľvek možná účelovosť. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie, výška musí byť určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Tento pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Aj napriek otehotneniu žalobcu, zostal dodatok zo dňa 07.11.2023 v platnosti a účinnosti, pričom hrubá mzda žalobcu odo dňa 02.01.2024 predstavuje sumu 2.600,- Eur. Podľa žalobcu tak teda platí, že bez ohľadu na skutočnosť, či odpracoval alebo neodpracoval čo i len jeden deň alebo hodinu, jeho reálna hrubá mzda predstavuje sumu 2.600,- Eur. Žalobca sa však nestotožnil s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Žiline sp. zn. 26Sa/1/2020 zo dňa 26.10.2021, podľa ktorého pre záver správnych orgánov o zneužívaní systému sociálneho poistenia nepostačí len úvaha správneho orgánu a odkaz na účel zákona, ale je potrebné, aby takáto úvaha alebo podložená aj dostatočným zistením skutkového stavu. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z.z., ktorý v čl. I zmenil a doplnil zákon o sociálnom poistení ohľadom pravdepodobného vymeriavacieho základu: „v praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky materského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období (obvykle je to predchádzajúci rok) zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom období na materskej resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky
materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ... “. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, podľa ktorého musia byť rozhodnutia Sociálnej poisťovne úplné, presvedčivé a musia vzbudzovať dôveru spravodlivosť. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/12/2021 zo dňa 02.08.2022, pričom citoval čas: „postup podľa § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sa uplatní v prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného, napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Určenie pravdepodobného denného predstavuje len fikciu, ktorá nastupuje až potom, čo z rôznych dôvodov (uvedených v § 57 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., vrátane nedosiahnutia vymeriavacieho základu v rozhodnom období) nebolo možné zistiť denný vymeriavací základ poistenca“. Žalobca zároveň poukázal že metodické pokyny a usmernenia, na ktoré sa často Sociálna poisťovňa odvoláva, nie je možné vnímať ako všeobecne záväzné právne predpisy. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a poukázal na závery prvostupňového rozhodnutia. K podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že vzhľadom na uvedenú výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu za mesiac február 2024, ktorá bola výrazne vyššia ako vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol pred nástupom na prvú materskú dovolenku, žalovaný považoval za dôvodné preveriť dohodnutú mesačnú mzdu zamestnancov, ktorí pre zamestnávateľa žalobcu vykonávajú pracovnú činnosť v rovnakom rozsahu na rovnakej pozícii ako žalobca a tiež dôvod zvýšenia mesačnej odmeny žalobcu na 2.600,- Eur. Žalovaný preto požiadal zamestnávateľa žalobcu o poskytnutie informácie, kto za žalobcu od jeho nástupu na materskú dovolenku dňa 10.10.2022 zastupuje, kto vykonáva od toho dňa prácu za žalobcu a pracovnú zmluvu, resp. iný doklad, ktorý preukazuje dohodnutú hrubú mzdu tohto zamestnanca. Zamestnávateľ žalobcu uviedol, že prácu za žalobcu vykonáva JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka a potvrdenie o príjme je možné vyžiadať si z daňového úradu. V súvislosti so zvýšením hrubej mzdy žalobcu o 1.000,- Eur zamestnávateľ uviedol, že v prípade žalobcu ide o vedúceho zamestnanca, ktorého je, vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti, prednosti a dosiahnuté vzdelanie, veľmi náročné porovnávať. Ide o zamestnanca, ktorý dokázal samostatne viesť pojednávania v dedičských veciach, vykonávať kompletnú prípravu dedičských spisov až po ich meritórne skončenie a zároveň v činnostiach podľa notárskeho poriadku pripravovať aj tie najťažšie notárske zápisnice, pričom zamestnávateľ do dnešného dňa nenašiel za žalobcu náhradu. Žalovaný následne poukázal na priemernú výšku vymeriavacích základov, ktoré žalobca, na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne dosiahol u zamestnávateľa pred nástupom na prvú materskú dovolenku: rok 2018 – 500,- Eur, rok 2019 - 520,16 Eur, rok 2020 - 581,69 Eur, rok 2021 - 675,63 Eur a rok 2022 - 1596,88 Eur. Žalobca odo dňa 10.10.2022 (nástup na prvú materskú dovolenku) neodpracoval ani jeden deň, z dôvodu čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky. K zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu došlo práve počas čerpania rodičovskej dovolenky, z čoho vyplýva, že vymeriavací základ vo výške 2.600,- Eur žalobca u zamestnávateľa nikdy reálne nedosiahol, a teda z tejto sumy ani nikdy neodviedol poistné na sociálne poistenie, teda aj na nemocenské poistenie. Žalovaný ďalej uviedol, že zamestnávateľ hodnoverne nepreukázal dôvod zvýšenia hrubej mzdy žalobcu, ku ktorému došlo len formálne, počas čerpania rodičovskej dovolenky. K dôvodom zvýšenia hrubej mzdy žalobcu, ktoré uviedol zamestnávateľ, žalovaný nepopiera spokojnosť zamestnávateľa so žalobcom ako jeho zamestnancom, avšak v kontexte zvýšenie hrubej mzdy 1.000,- Eur po vyše dvanástich mesiacoch na rodičovskej dovolenke, kedy žalobca nevykonával pracovnú činnosť pre zamestnávateľa, je podľa názoru žalovaného irelevantné. Žalovaný vzhľadom na princípy právneho poriadku Slovenskej republiky, kedy výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, považuje potvrdenie o pravdepodobnom príjme žalobcu za mesiac február 2024 vo výške 2.600,- Eur za formálne potvrdenie, z ktorého plynie odôvodnený predpoklad snahy žalobcu získať tehotenské vo vyššej sume, akoby sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobca platil poistné, a teda sa javí ako účelové. K argumentu žalobcu, že žalobca nie je v žiadnom príbuzenskom, majetkovo prepojenou vzťahu so zamestnávateľom, žalovaný uviedol, že pre naplnenie účelovosti konania poistenca alebo jeho zamestnávateľa sa nevyžaduje iba ich vzájomný príbuzenský alebo obdobný vzťah, účelovosť konania sa posudzuje na základe individuálneho posúdenia konkrétneho prípadu. Žalovaný zároveň nepopiera uzavretie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023, avšak v súvislosti s posudzovaním nároku
žalobcu na tehotenské je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že žalobca reálne neodpracoval ani deň, za ktorý by mu prináležal vymeriavací základ vychádzajúci z hrubej mzdy 2.600,- Eur. K argumentu žalobcu, že zvýšenie z hrubej mzdy žalobcu odzrkadľuje nárast celkovej minimálnej mzdy a rast platov spoločností, žalovaný uviedol, že výška minimálnej mzdy sa každý rok zvýšila približne o 7,75 %, celkovo za roky 2018 až 2024 o 56,25 %. K zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu došlo v uvedenom období dva krát, prvý krát išlo i navýšenie 220%, druhý krát o navýšenie 62,5 %, celkovo sa hrubá mzda žalobcu navýšila o 420 %. Preto, na základe uvedeného, žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že zamestnávateľ sledoval zvýšením hrubej mzdy žalobcu počas jeho rodičovskej dovolenky zohľadnenie nárastu minimálnej mzdy a rastu platov v spoločnosti. Zároveň žalovaný uviedol, že účelom nemocenskej dávky je kompenzácia straty príjmu za zárobkovú činnosť, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva, preto, ak by sa žalobcovi vyplácalo tehotenské na základe zvýšeného predpokladaného príjmu 2.600,- Eur, išlo by o plnenie v rozpore s účelom zákona a základnými princípmi systému sociálneho poistenia. Žalovaný pritom poukázal na princíp adekvátnosti a zásluhovosti, pod ktorým treba rozumieť primeranosť zabezpečenia. Výška dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020. Žalovaný ďalej poukázal, že v období od 19.09.2018 až do času vydania napadnutého rozhodnutia vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa žalobcu spolu 26 zamestnancov, z toho traja zamestnanci sú takí, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť dlhodobo. Prvý zamestnanec dosiahol v predmetnom období priemerné vymeriavacie základy: v roku 2018 1.788,- Eur, v roku 2019 1.799,- Eur, v roku 2020 2.325,- Eur, v roku 2021 2.566,- Eur, v roku 2022 2.515,- Eur, v roku 2023 2.482,- Eur a v roku 2024 2.503,- Eur. V prípade uvedeného zamestnanca došlo k navýšeniu jeho hrubej mzdy o 39,98 %, pričom ide o osobu, ktorá je v príbuzenskom vzťahu so zamestnávateľom. Druhý zamestnanec dosiahol v v predmetnom období priemerné vymeriavacie základy vo výške 700,- Eur a v roku 2024 750,- Eur. Zvýšenie vymeriavacieho základu tohto zamestnanca predstavuje 7,14 %. Aj v prípade tohto zamestnanca ide o osobu, ktorá je v príbuzenskom vzťahu so zamestnávateľom. Tretí zamestnanec dosiahol v v predmetnom období nasledovné vymeriavacie základy - v roku 2020 600 Eur, v roku 2021 624 Eur, v roku 2022 650 Eur, v roku 2023 700 Eur a v roku 2024 750 Eur. Žalovaný sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že hrubá mzda vo výške 2.600,- Eur je skutočný príjem žalobcu. Žalovaný nepopiera, že ide o sumu, ktorú má žalobca so zamestnávateľom dohodnutú, avšak žalobca nikdy nedosiahol vymeriavací základ v tejto výške a ani z neho neboli odvedené odvody do Sociálnej poisťovne. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa 30.10.2023, v ktorom bolo konštatované, že nemožno pripustiť len striktne gramatický výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby sa konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, vyplývajúce z orgánov verejnej správy vykonaného dokazovania, premietli aj do následného posúdenie splnenia podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské a na určenie jeho výšky. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/10/2016 zo dňa 16.02.2017, z ktorého vyplýva že účel nemocenského poistenia je v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti, pričom uvedené princípy vyjadrujú skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. Žalovaný sa záverom napadnutého rozhodnutia vyjadril k námietke žalobcu, podľa ktorej nebol prvostupňový orgán verejnej správy miestne príslušný na konanie a rozhodovanie, keďže zamestnávateľ má od 01.01.2018 sídlo na adrese Národná 38, Žilina. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že podľa § 231 ods. 1 písmena m) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny. Keďže zamestnávateľ mal na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovanú adresu sídla - G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H., svoju povinnosť si nesplnil, preto mal v informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovanú nezmenenú adresu sídla, a preto podľa názoru žalovaného rozhodoval miestne príslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úvodom žaloby žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané nepríslušným orgánom, keďže sídlo zamestnávateľa žalobcu je od 01.01.2018 na adrese I. XX, J.. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej bola povinnosť zamestnávateľa oznámiť pobočke zmenu svojho sídla a keďže zamestnávateľ žalobcu tak
neučinil, vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy z údajov dostupných z informačného systému Sociálnej poisťovne, podľa ktorých bol príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci práve prvostupňový orgán verejnej správy. Žalobca ďalej uviedol, že zo žiadosti a jej príloh nevyplynuli žiadne údaje, na základe ktorých bolo možné určiť miestnu príslušnosť prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca zároveň poukázal, že aj zo samotnej žiadosti vyplýva iná adresa sídla zamestnávateľa žalobcu a teda už odo dňa začatia konania existujú dôvodné pochybnosti o miestnej príslušnosti prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca ďalej poukázal na to, že účastníkom konania je žalobca a nie jeho zamestnávateľ pričom žalobca ako zamestnanec nevie ovplyvniť plnenie či neplnenie si povinností zamestnávateľa voči orgánom verejnej moci. Žalovaný je tak názoru že prvostupňové rozhodnutie je vydané nepríslušným orgánom a je rozhodnutím nezákonným. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že nie je sporným nárok žalobcu na vyplatenie tehotenského, avšak pri stanovení výšky tehotenského prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný odmietli akceptovať pravdepodobný príjem žalobcu vo výške 2.600,- Eur a za určujúcu považujú hrubú mzdu žalobcu vo výške 1.600,- Eur. Žalobca poukázal, že dňa 07.11.2023 sa dohodol so zamestnávateľom, že odo dňa 02.01.2024 nastúpi do práce na plný úväzok s tým, že odo dňa 02.01.2024 dôjde k zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu na sumu 2.600,- Eur, nakoľko jeho doterajšie mzdové ohodnotenie bolo nedostatočné vzhľadom na osobu žalobcu, jeho pracovné a vzdelanostné predpoklady, osobný prínos pre zamestnávateľa ako aj rast cien v spoločnosti a infláciu. Podľa žalobcu je tak pre určenie výšky dávky tehotenského rozhodujúca práve výška hrubej mzdy za mesiac február, ktorá predstavuje sumu 2.600,- Eur. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že pri určení výšky tehotenského je podstatným kritériom to, či zamestnanec za dohodnutú mzdu odpracoval alebo neodpracoval čo i len jeden pracovný deň, ako ani to, či reálne dosahoval alebo nedosahoval určitý príjem, tak ako to žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu zákon výslovne predpokladá situáciu, keby zamestnanec svoju prácu z objektívnych dôvodov nevykonáva a vykonávať nemôže, preto je pri určení výšky jeho sociálnej dávky potrebné vychádzať z jediného kritéria, ktorým je pravdepodobný vymeriavací základ, teda z príjmu, ktorý by zamestnanec s najväčšou pravdepodobnosťou reálne dosahoval. V rámci uvedenej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/12/2021 zo dňa 02.08.2022, podľa ktorého určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu predstavuje len fikciu, ktorá nastane až po tom, čo z rôznych dôvodov nebolo možné zistiť denný vymeriavací základ poistenca. Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že z administratívneho spisu vyplýva, že k uzavretiu dodatku k pracovnej zmluve, ktorým bola zvýšená hrubá mzda žalobcu došlo dňa 07.11.2023, kedy žalobca odôvodnene reálne predpokladal, že do práce opätovne nastúpi po skončení materskej dovolenky a to dňa 02.01.2024. Žalobcovi však zabránil v nástupe do zamestnania vznik okolnosti predpokladanej zákonom, v podobe ďalšieho tehotenstva. Z medicínskeho hľadiska, vychádzajúc z vyjadrenia gynekológa, vyplýva, že žalobca dňa 07.11.2023 nemohol vedieť o tehotenstve. Keďže žalobca objektívne nemohol vedieť v čase uzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023 o tehotenstve, je tak absolútne vylúčený záver žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy o údajnej účelovosti konania žalobcu. O účelovosti konania žalobcu podľa jeho názoru nemôže svedčiť ani prehľad miezd žalobcu od roku 2018, keďže stanovenie konkrétnej výšky mzdy konkrétneho zamestnanca pri zachovaní zákonom stanovených limitov je vecou zamestnávateľa a zamestnanca a odvíja sa v konkrétnom prípade od rôznych okolností. Preto podľa žalobcu správnemu orgánu neprislúcha posudzovať dôvody navyšovanie miezd v jednotlivých prípadoch a už vôbec nie je v jeho kompetencii posudzovať dôvodnosť či nedôvodnosť takéhoto postupu zamestnávateľa. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/1/2020 zo dňa 26.10.2021, podľa ktorého pre záver správnych orgánov o zneužívaní systému sociálneho poistenia nepostačí len úvaha správneho orgánu a odkaz na účel zákona, ale je potrebné, aby takáto úvaha bola podložená aj dostatočným zistením skutkového stavu. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe stručne opísal priebeh administratívneho konania. K námietke miestnej príslušnosti žalovaný uviedol, že miestna príslušnosť sa určuje podľa § 180 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s adresou sídla zamestnávateľa žalobcu žalovaný uviedol, že v čase podania žiadosti o tehotenské mal zamestnávateľ žalobcu v informačnom systéme žalovaného evidovanú adresu G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H.. Z uvedeného dôvodu bol v predmetnej veci miestne príslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že miestna príslušnosť mala byť určená na prospech žalobcu, keďže účastníkom konania je žalobca a nie jeho zamestnávateľ. Žalovaný v tomto poukázal na § 231 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny. Žalovaný tak zastáva názor, že nakoľko si zamestnávateľ žalobcu nesplnil oznamovaciu povinnosť, je v zmysle údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovni daná miestna príslušnosť prvostupňového orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k argumentácii ohľadom predpokladaného príjmu žalobcu a s ním súvisiaceho určenia výšky tehotenského, žalovaný uviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vychádzal z podmienky či kritériá, ktorá nemá oporu v platnej legislatíve. V tomto žalovaný poukázal na účel nemocenskej dávky, ktorým je kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva. K argumentácii žalobcu, že správnemu orgánu neprislúcha posudzovať dôvody navyšovania miezd v jednotlivých prípadoch žalovaný poukázal na rozsudok správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa 30.10.2023, konkrétne na ods. 38. Žalovaný záverom poukázal na rozsudok správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Sas/10/2023 zo dňa 03.09.2024, z ktorého vyplýva, že právny predpis je potrebné vykladať nielen podľa jeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol v súlade so zmyslom a účelom zákona. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 6. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania žalovaného a prvostupňového orgánu verenej správy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 7. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.06.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Žalovaný rovnako zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok bol dňa 22.06.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 47a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.
15. Podľa § 47a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. 16. Podľa 47a ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení: nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 47c Zákona o sociálnom poistení: výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 18. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení: výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. 19. Podľa § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. 20. Správny súd uvádza, že podstatou súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na tehotenské od 06.02.2024 vo výške 8,857425000 Eur za deň, ktorý bol následne navýšený rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 16.05.2024 na sumu 10.59525000 Eur za deň. 21. Na základe podanej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného správny súd ustálil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca splnil zákonom stavené podmienky na tehotenské. Za spornú skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným možno považovať, či bol v prípade žalobcu zákonne vypočítaný pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského v zmysle § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, konkrétne, či žalovaný zákonne vyhodnotil výšku pravdepodobného denného vymeriavacieho základu s ohľadom na zvýšenie hrubej mzdy žalobcu. 22. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je možné aplikovať v prípade, kedy sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. a) alebo b), teda ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec. Právny predpis je potrebné vykladať nielen podľa jeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol v súlade so zmyslom a účelom zákona. Správny súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z. z., ktorý v čl. I zmenil a doplnil zákon o sociálnom poistení, konkrétne v bode 19 nasledovne: V § 57 ods. 4 sa za slová "poistenie z dôvodu" vkladajú slová "dočasnej pracovnej neschopnosti," a na konci sa pripája táto veta: "Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého
nemocenského poistenia. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyne má vymeriavací základ nielen z dôvodu poberania materského, alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúci na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby“ (správny súd uvádza, že hoci dôvodová správa sa týka nároku materského, uvedené závery sa aplikujú aj na nárok tehotenského, keďže ustanovenie §47c Zákona o sociálnom poistení priamo odkazuje na § 57 Zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného textu dôvodovej správy k návrhu zmeny § 57 ods. 4, ktorá bola zákonom č.317/2018 prijatá, vyplýva, že dôvodová správa explicitne vyjadrila účel zmeny zavedenej poslednou vetou tohto ustanovenia. Z uvedeného textu dôvodovej správy vyplýva, že účelom § 57 ods. 4 druhá veta je zabezpečiť, aby poistenkyňa, ktorá po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu súvisiacu nemocenskú dávku nižšiu, ako prvú totožnú nemocenskú dávku. V prípade žalobcu však nejde o materské, ale o tehotenské, ale ako už správny súd uviedol, uvedené závery sú plne aplikovateľné na nárok žalobcu. Podľa dôvodovej správy bolo účelom eliminovať také prípady, kedy zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúci nárok. V takých prípadoch sa podľa prijatej zmeny ďalší nárok určí z vymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť nižší ako ten, z ktorého bolo určené predchádzajúce nároky. Dané predpisy je potrebné vykladať nielen doslovne gramaticky, ale aj v súlade s ich účelom. 23. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou na sociálnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka tehotenského je odrazom príjmových pomerov žalobcu. Výška nemocenskej dávky tehotenského sa odvíja od jeho príjmov, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi Zákona o sociálnom poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky tehotenského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenca v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti na ktorom je poisťovací systém postavený. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období. 24. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa A. F. C. – Notársky úrady dňa 19.09.2018. Od 01.01.2023 do 02.06.2023 žalobca neodviedol poistné z dôvodu trvania nároku na výplatu materského a od 03.06.2023 mal toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dôvod na poskytnutie tehotenského vznikol dňa 06.02.2024. Rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu je v tomto prípade kalendárny rok 2023, v ktorom žalobca neplatil poistné na nemocenské poistenie, pretože povinné nemocenské poistenie neplatil z dôvodu trvania nároku na materské, a následne bolo nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, a preto nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného a nemocenského poistenia.
25. Prvostupňový orgán verejnej správy a následne aj žalovaný správne pristúpili k aplikácii ust. § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobca v kalendárnom roku 2023 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu trvania nároku na materské a čerpania rodičovskej dovolenky, preto bolo potrebné určiť výšku materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Súčasťou administratívneho spisu bolo potvrdenie zamestnávateľa JUDr. Alexandra Vrlíková – Notársky zo dňa 21.03.2024, v ktorom uviedol, že pravdepodobný vymeriavací základ žalobcu za mesiac február 2024 by bol vo výške 2.600,- Eur. V pracovnej zmluve zo dňa 18.09.2018 je uvedená mzda v sume 500,- Eur mesačne. Súčasťou administratívneho spisu je tiež Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2021, v ktorom je uvedené, že od 01.12.2021 sa mení pracovná zmluva v časti mzdových podmienok, tak, že mzda žalobcu je 1.600,- Eur. Uvedený príjem žalobca reálne poberal. Ďalej ja súčasťou administratívneho spisu Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023, v ktorom je uvedené, že od 02.01.2024 sa mení mzda na sumu 2.600,- Eur. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca príjem 2.600,Eur nikdy nepoberal a takýto príjem nebol nikdy vymeriavacím základom, z ktorého by bolo zaplatené poistné. Pri takomto konštatovaní je možné vysloviť, že k zvýšeniu príjmu žalobcu u zamestnávateľa počas čerpania rodičovskej dovolenky došlo účelovo s cieľom získať výhodu pre prípadné vyššie dávky sociálneho zabezpečenia, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. 26. Vyššie popísaná zákonná úprava § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení má za cieľ, aby poistenkyňa, ktorá po vzniku nároku na nemocenskú dávku získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalší nárok na nemocenskú dávku nižší, ako pôvodný nárok. Ak prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný ustálili pravdepodobný denný vymeriavací základ zo mzdy uvedenej v Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2021, t.j. 1.600,- eur, z ktorej sumy bolo aj platené reálne poistené, nepostupovali proti zákonne. 27. Voči uvedenému záveru neobstojí argument žalobcu, podľa ktorého v čase podpisu Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023 nemal, a podľa lekárskeho potvrdenia ani nemohol, mať vedomosť o ďalšom tehotenstve. Uvedený argument síce do istej miery môže evokovať, že zo strany žalobcu nešlo o účelové konanie v záujme navýšenia si nemocenskej dávky, avšak uvedený argument neobstojí proti váhe skutočnosti, že žalobca reálne príjem 2.600,- Eur u zamestnávateľa A. F. C. – Notársky úrad nikdy reálne nedosiahol, a to aj napriek platnému Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023. Argument žalobcu, že Zákon o sociálnom poistení gramaticky nevyžaduje, aby poistenec danú mzdu poberal, je irelevantný. Danú normu je potrebné vykladať, ako už bolo uvedené, s ohľadom na jej účel. Zároveň, je potrebné mať na zreteli, že nemožno bez ďalšieho akceptovať len formálne potvrdenie o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobcu, a preto je žalovaný oprávnený a aj povinný v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda o zmene výšky mzdy poistenca je aj reálne naplniteľná, resp. naplnená. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci orgán sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný Zákonom o sociálnom poistení, čo žalovaný v danom prípade urobil. 28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil skutočný stav veci (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) z pohľadu určenia výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalobcu, z ktorého sa určuje výška tehotenského, na ktoré má žalobca nárok. Zistené skutkové okolnosti žalovaný správne vyhodnotil a aplikoval na zistený skutkový stav správne ustanovenia upravujúce podmienky vzniku nároku na tehotenské, s použitím teleologického výkladu zákona, vychádzajúceho z jeho účelu a zmyslu jednotlivých jeho inštitútov. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických a právnych úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade bolo splnené. 29. Správny súd skúmal aj námietku žalobcu, podľa ktorej vo veci rozhodol miestne nepríslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Podľa argumentácie žalobcu, nebola daná miestna príslušnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy, keďže zamestnávateľ žalobcu A. F. C. – Notársky úrad má od 01.01.2018 sídlo na adrese I. XX, J.. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z adresy sídla zamestnávateľa žalobcu – G. E., XXXX/XX, XXX XX H. H., teda mu nemala byť daná miestna príslušnosť. Na podporu svojej argumentácia žalobca uviedol, že práve žalobca je účastníkom
administratívneho konania, nie jeho zamestnávateľ, a hoci si zamestnávateľ nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. m) Zákona o sociálnom poistení, táto skutočnosť nemôže byť žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania na ujmu. Správny súd posúdením uvedenej námietky dospel k záveru, že táto nie je vo vzťahu k zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia dôvodná. Správny súd konštatuje, že úlohou žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, je riadne zistiť skutočný stav veci, pričom ak zo samotnej žiadosti o nárok tehotenského vyplýva aktuálna adresa zamestnávateľa žalobcu a samotný žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy mali v informačnom systéme odlišnú adresu, boli povinní tento nesúlad riadne zistiť. Správny súd len dodáva, že správnosť údajov mohli žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy jednoducho zistiť z verejne dostupných registrov (napr. Obchodný register Slovenskej republiky). Zároveň však správny súd dodáva, že ak by z uvedeného dôvodu konštatoval nezákonnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ktoré by vyústilo v ich zrušenie, „nové“ rozhodnutie v administratívnom konaní by žalobcovi neprinieslo pozitívnu zmenu na jeho právach a celý administratívny proces by sa len formálne zopakoval, pričom formálne zopakovanie administratívneho procesu bez zmeny na právach dotknutej osoby nemožno považovať za účelné. Uvedený záver správneho súdu potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002) alebo „...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016). 30. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia správny súd v postupe a v úvahách žalovaného nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, pričom správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 31. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario) Poučenie: 2
26Sas/15/2024
P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.