{"guid": "f7292354-aaba-4813-9159-eb823909f7a7:1b1b5f87-0ca3-43a1-b2e7-6c268f99f16f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2", "spisova_znacka": "26Sas/15/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sas/15/2024 z 22. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 22. júna 2026, sp. zn. 26Sas/15/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2", "identifikacne_cislo": "0824100786", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a", "nazov": "§ 47a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-47a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47c", "nazov": "§ 47c zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-47c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-47a", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-47c", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b1b5f87-0ca3-43a1-b2e7-6c268f99f16f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n26Sas/15/2024\n0824100786\n22. 06. 2026\nJUDr. Dominik Čipka, PhD.\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100786.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n14 26Sas/15/2024\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom PhD., v právnej\nveci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpený:\nADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti\nžalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré\nMesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.07.2024,\ntakto\nrozhodol:\n14\n\n26Sas/15/2024\n\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n13\n\n26Sas/15/2024\n\nAdministratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím\nč. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 13.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) priznala\nžalobcovi podľa § 30, §47a, § 47b, §47c, a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nárok na tehotenské za obdobie od 06.02.2024, t.j. od\nzačiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva vo výške 8,57425000\nEur za deň. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol,\nže pri posudzovaní nároku na tehotenské žalobcu bolo zistené, že žalobca je zamestnaný u\nzamestnávateľa A. F. C., G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H., pričom je povinne nemocensky poistený\nod 19.09.2018. V období od 10.10.2022 do 02.06.2023 poberal žalobca materské a od 03.06.2023\nmá prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Podľa\npotvrdenia zamestnávateľa na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku zo dňa 21.03.2024,\nvymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,\n\nv ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. február 2024, by bol 2.600,Eur. Nakoľko predošlá tehotenské a materské bolo vyplácané z denného vymeriavacieho základu\n22,9678 Eur, prvostupňový orgán verejnej správy preveroval správnosť potvrdeného pravdepodobného\nvymeriavacieho základu. Zamestnávateľ žalobcu doložil pôvodnú pracovnú zmluvu zo dňa 18.09.2018\ns dohodnutou mzdou 500,- Eur, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2021 o zmene výšky\nmzdy na 1.600,- Eur s účinnosťou od 01.12.2021 a dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023\no zmene výšky mzdy na 2.600,- Eur s účinnosťou od 02.01.2024. Zamestnávateľ ďalej predložil\núradný záznam zo dňa 07.11.2023, spísaný na notárskom úrade, o oznámení žalobcu o jeho\npredpokladanom návrate do práce z rodičovskej dovolenky odo dňa 02.01.2024 a ďalší úradný\nzáznam zo dňa 02.01.2024 spísaný na notárskom úrade o oznámení žalobcu, že z dôvodu ďalšieho\ntehotenstva do zamestnania od 02.01.2024 nenastúpi. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol,\nže pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky a nároku na ich výplatu postupuje podľa ustanovení\nZákona o sociálnom poistení, pričom v sporných prípadoch a v prípadoch vykazujúcich zneužívanie\nnemocenského poistenia vychádza aj z účelu Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého účelom\nposkytovania nemocenských dávok je náhrada straty príjmu pri zákonom definovaných udalostiach,\nnapríklad z dôvodu tehotenstva, materstva a starostlivosti o dieťa. Prvostupňový orgán verejnej\nsprávy konštatoval, že pri potvrdení predpokladaného príjmu zamestnávateľom je potrebné vychádzať\nzo skutočnosti, že nemocenská dávka, ktorá bude z tohto príjmu vyplatená, má zamestnancovi\nnahradiť skutočný príjem, ktorý mu uchádza počas sociálnej udalosti, s ktorou je dávka spojená.\nŽalobca od skončenia predchádzajúcej materskej, od 03.06.2023 do vzniku dôvodu na poskytnutie\ntehotenského, do 06.02.2024 neodpracoval ani jeden deň za dohodnutú mzdu, preto prvostupňový\norgán verejnej správy vychádzal z naposledy reálne dosahovaného príjmu 1.600,- Eur. Pravdepodobný\ndenný vymeriavací základ určený z predpokladaného príjmu 1.600,- Eur je po zaokrúhlení 53,3334 Eur,\n15% z takto určeného denného vymeriavacieho základu je 8,00001000 Eur. Záverom prvostupňový\norgán verejnej správy konštatoval že podľa § 47c zákona o sociálnom poistení je výška tehotenského\nnajmenej 10 % zo sumy 85,7425 Eur, žalobca má nárok na tehotenské vo výške 8,57425000 Eur\nza deň. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo\ndňa 16.05.2024 podľa § 17 ods. 1 písmena a) a b) zvýšil žalobcovi tehotenské za obdobie od 06.02.2024\ndo zániku nároku na tehotenské zo sumy 8,57425000 Eur za deň na sumu 10,59525000 Eur za deň\nz dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na tehotenské aj z nemocenského poistenia zamestnávateľa\nCentrum sociálnych služieb Horný Turiec.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa\n07.11.2023 sa žalobca dohodol so zamestnávateľom, že odo dňa 02.01.2024 nastúpi do práce na plný\núväzok. Vzhľadom na osobu žalobcu, jeho pracovné a vzdelanostné predpoklady, osobný prínos\npre zamestnávateľa, rastu cien v spoločnosti a infláciu, bola dovtedy evidovaná mzda vo výške\n1.600,- Eur nedostatočná, bola žalobcovi s účinnosťou odo dňa 02.01.2024 zvýšená hrubá mzda\nna sumu 2.600,- Eur. Z dôvodu otehotnenia sa žalobca dohodol so zamestnávateľom, že z rodičovskej\ndovolenky nenastúpil dňa 02.01.2024, pričom je absolútne vylúčené, aby dňa 07.11.2023 žalobca\naspoň mohol vedieť o svojom tehotenstve. Podľa potvrdenia gynekológa je dňom počatia 13.11.2023,\nčím je absolútne vyvrátená akákoľvek možná účelovosť. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodujúcom\nobdobí nemal vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie, výška musí\nbyť určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Tento pravdepodobný vymeriavací\nzáklad je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny\nmesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Aj napriek otehotneniu žalobcu,\nzostal dodatok zo dňa 07.11.2023 v platnosti a účinnosti, pričom hrubá mzda žalobcu odo dňa\n02.01.2024 predstavuje sumu 2.600,- Eur. Podľa žalobcu tak teda platí, že bez ohľadu na skutočnosť,\nči odpracoval alebo neodpracoval čo i len jeden deň alebo hodinu, jeho reálna hrubá mzda predstavuje\nsumu 2.600,- Eur. Žalobca sa však nestotožnil s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy.\nNa podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Žiline sp. zn.\n26Sa/1/2020 zo dňa 26.10.2021, podľa ktorého pre záver správnych orgánov o zneužívaní systému\nsociálneho poistenia nepostačí len úvaha správneho orgánu a odkaz na účel zákona, ale je potrebné,\naby takáto úvaha alebo podložená aj dostatočným zistením skutkového stavu. Žalobca ďalej poukázal\nna dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z.z., ktorý v čl. I zmenil a doplnil zákon o sociálnom\npoistení ohľadom pravdepodobného vymeriavacieho základu: „v praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky\nmaterského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období (obvykle\nje to predchádzajúci rok) zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom\nobdobí na materskej resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky\n\nmaterského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ... “. Žalobca ďalej poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, podľa ktorého musia\nbyť rozhodnutia Sociálnej poisťovne úplné, presvedčivé a musia vzbudzovať dôveru spravodlivosť.\nŽalobca zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/12/2021 zo\ndňa 02.08.2022, pričom citoval čas: „postup podľa § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sa uplatní\nv prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú\ndovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom období nemá\nvymeriavací základ na platenie poistného, napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Určenie\npravdepodobného denného predstavuje len fikciu, ktorá nastupuje až potom, čo z rôznych dôvodov\n(uvedených v § 57 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., vrátane nedosiahnutia vymeriavacieho základu\nv rozhodnom období) nebolo možné zistiť denný vymeriavací základ poistenca“. Žalobca zároveň\npoukázal že metodické pokyny a usmernenia, na ktoré sa často Sociálna poisťovňa odvoláva, nie je\nmožné vnímať ako všeobecne záväzné právne predpisy.\n3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n17.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 2\nZákona o sociálnom poistení zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy.\nV napadnutom rozhodnutí žalovaný opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej\nsprávy a poukázal na závery prvostupňového rozhodnutia. K podanému odvolaniu žalobcu uviedol,\nže vzhľadom na uvedenú výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu za mesiac február\n2024, ktorá bola výrazne vyššia ako vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol pred nástupom\nna prvú materskú dovolenku, žalovaný považoval za dôvodné preveriť dohodnutú mesačnú mzdu\nzamestnancov, ktorí pre zamestnávateľa žalobcu vykonávajú pracovnú činnosť v rovnakom rozsahu\nna rovnakej pozícii ako žalobca a tiež dôvod zvýšenia mesačnej odmeny žalobcu na 2.600,- Eur.\nŽalovaný preto požiadal zamestnávateľa žalobcu o poskytnutie informácie, kto za žalobcu od jeho\nnástupu na materskú dovolenku dňa 10.10.2022 zastupuje, kto vykonáva od toho dňa prácu za žalobcu\na pracovnú zmluvu, resp. iný doklad, ktorý preukazuje dohodnutú hrubú mzdu tohto zamestnanca.\nZamestnávateľ žalobcu uviedol, že prácu za žalobcu vykonáva JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka\na potvrdenie o príjme je možné vyžiadať si z daňového úradu. V súvislosti so zvýšením hrubej mzdy\nžalobcu o 1.000,- Eur zamestnávateľ uviedol, že v prípade žalobcu ide o vedúceho zamestnanca,\nktorého je, vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti, prednosti a dosiahnuté vzdelanie, veľmi náročné\nporovnávať. Ide o zamestnanca, ktorý dokázal samostatne viesť pojednávania v dedičských veciach,\nvykonávať kompletnú prípravu dedičských spisov až po ich meritórne skončenie a zároveň v činnostiach\npodľa notárskeho poriadku pripravovať aj tie najťažšie notárske zápisnice, pričom zamestnávateľ\ndo dnešného dňa nenašiel za žalobcu náhradu. Žalovaný následne poukázal na priemernú výšku\nvymeriavacích základov, ktoré žalobca, na základe údajov evidovaných v informačnom systéme\nSociálnej poisťovne dosiahol u zamestnávateľa pred nástupom na prvú materskú dovolenku: rok\n2018 – 500,- Eur, rok 2019 - 520,16 Eur, rok 2020 - 581,69 Eur, rok 2021 - 675,63 Eur a rok\n2022 - 1596,88 Eur. Žalobca odo dňa 10.10.2022 (nástup na prvú materskú dovolenku) neodpracoval\nani jeden deň, z dôvodu čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky. K zvýšeniu hrubej\nmzdy žalobcu došlo práve počas čerpania rodičovskej dovolenky, z čoho vyplýva, že vymeriavací\nzáklad vo výške 2.600,- Eur žalobca u zamestnávateľa nikdy reálne nedosiahol, a teda z tejto sumy\nani nikdy neodviedol poistné na sociálne poistenie, teda aj na nemocenské poistenie. Žalovaný\nďalej uviedol, že zamestnávateľ hodnoverne nepreukázal dôvod zvýšenia hrubej mzdy žalobcu,\nku ktorému došlo len formálne, počas čerpania rodičovskej dovolenky. K dôvodom zvýšenia hrubej mzdy\nžalobcu, ktoré uviedol zamestnávateľ, žalovaný nepopiera spokojnosť zamestnávateľa so žalobcom\nako jeho zamestnancom, avšak v kontexte zvýšenie hrubej mzdy 1.000,- Eur po vyše dvanástich\nmesiacoch na rodičovskej dovolenke, kedy žalobca nevykonával pracovnú činnosť pre zamestnávateľa,\nje podľa názoru žalovaného irelevantné. Žalovaný vzhľadom na princípy právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky, kedy výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, považuje potvrdenie\no pravdepodobnom príjme žalobcu za mesiac február 2024 vo výške 2.600,- Eur za formálne\npotvrdenie, z ktorého plynie odôvodnený predpoklad snahy žalobcu získať tehotenské vo vyššej sume,\nakoby sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobca platil poistné, a teda sa javí ako účelové.\nK argumentu žalobcu, že žalobca nie je v žiadnom príbuzenskom, majetkovo prepojenou vzťahu\nso zamestnávateľom, žalovaný uviedol, že pre naplnenie účelovosti konania poistenca alebo jeho\nzamestnávateľa sa nevyžaduje iba ich vzájomný príbuzenský alebo obdobný vzťah, účelovosť konania\nsa posudzuje na základe individuálneho posúdenia konkrétneho prípadu. Žalovaný zároveň nepopiera\nuzavretie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023, avšak v súvislosti s posudzovaním nároku\n\nžalobcu na tehotenské je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že žalobca reálne neodpracoval\nani deň, za ktorý by mu prináležal vymeriavací základ vychádzajúci z hrubej mzdy 2.600,- Eur.\nK argumentu žalobcu, že zvýšenie z hrubej mzdy žalobcu odzrkadľuje nárast celkovej minimálnej\nmzdy a rast platov spoločností, žalovaný uviedol, že výška minimálnej mzdy sa každý rok zvýšila\npribližne o 7,75 %, celkovo za roky 2018 až 2024 o 56,25 %. K zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu\ndošlo v uvedenom období dva krát, prvý krát išlo i navýšenie 220%, druhý krát o navýšenie 62,5\n%, celkovo sa hrubá mzda žalobcu navýšila o 420 %. Preto, na základe uvedeného, žalovaný\nodmieta tvrdenie žalobcu, že zamestnávateľ sledoval zvýšením hrubej mzdy žalobcu počas jeho\nrodičovskej dovolenky zohľadnenie nárastu minimálnej mzdy a rastu platov v spoločnosti. Zároveň\nžalovaný uviedol, že účelom nemocenskej dávky je kompenzácia straty príjmu za zárobkovú činnosť,\nku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva, preto, ak by sa žalobcovi vyplácalo tehotenské\nna základe zvýšeného predpokladaného príjmu 2.600,- Eur, išlo by o plnenie v rozpore s účelom zákona\na základnými princípmi systému sociálneho poistenia. Žalovaný pritom poukázal na princíp adekvátnosti\na zásluhovosti, pod ktorým treba rozumieť primeranosť zabezpečenia. Výška dávky má závisieť od výšky\npríjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020. Žalovaný ďalej poukázal,\nže v období od 19.09.2018 až do času vydania napadnutého rozhodnutia vykonáva pracovnú činnosť\npre zamestnávateľa žalobcu spolu 26 zamestnancov, z toho traja zamestnanci sú takí, ktorí vykonávajú\npracovnú činnosť dlhodobo. Prvý zamestnanec dosiahol v predmetnom období priemerné vymeriavacie\nzáklady: v roku 2018 1.788,- Eur, v roku 2019 1.799,- Eur, v roku 2020 2.325,- Eur, v roku 2021\n2.566,- Eur, v roku 2022 2.515,- Eur, v roku 2023 2.482,- Eur a v roku 2024 2.503,- Eur. V prípade\nuvedeného zamestnanca došlo k navýšeniu jeho hrubej mzdy o 39,98 %, pričom ide o osobu, ktorá\nje v príbuzenskom vzťahu so zamestnávateľom. Druhý zamestnanec dosiahol v v predmetnom období\npriemerné vymeriavacie základy vo výške 700,- Eur a v roku 2024 750,- Eur. Zvýšenie vymeriavacieho\nzákladu tohto zamestnanca predstavuje 7,14 %. Aj v prípade tohto zamestnanca ide o osobu, ktorá\nje v príbuzenskom vzťahu so zamestnávateľom. Tretí zamestnanec dosiahol v v predmetnom období\nnasledovné vymeriavacie základy - v roku 2020 600 Eur, v roku 2021 624 Eur, v roku 2022 650\nEur, v roku 2023 700 Eur a v roku 2024 750 Eur. Žalovaný sa nestotožnil s argumentom žalobcu,\nže hrubá mzda vo výške 2.600,- Eur je skutočný príjem žalobcu. Žalovaný nepopiera, že ide o sumu,\nktorú má žalobca so zamestnávateľom dohodnutú, avšak žalobca nikdy nedosiahol vymeriavací\nzáklad v tejto výške a ani z neho neboli odvedené odvody do Sociálnej poisťovne. Žalovaný ďalej\npoukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa 30.10.2023,\nv ktorom bolo konštatované, že nemožno pripustiť len striktne gramatický výklad ustanovení zákona\no sociálnom poistení bez toho, aby sa konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, vyplývajúce z orgánov\nverejnej správy vykonaného dokazovania, premietli aj do následného posúdenie splnenia podmienok\nna priznanie uplatneného nároku na materské a na určenie jeho výšky. Ďalej žalovaný poukázal\nna rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/10/2016 zo dňa 16.02.2017, z ktorého vyplýva že účel\nnemocenského poistenia je v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu\ndočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie\nv súlade s princípom solidarity a zásluhovosti, pričom uvedené princípy vyjadrujú skutočnosť, že výška\ndávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. Žalovaný sa záverom napadnutého\nrozhodnutia vyjadril k námietke žalobcu, podľa ktorej nebol prvostupňový orgán verejnej správy miestne\npríslušný na konanie a rozhodovanie, keďže zamestnávateľ má od 01.01.2018 sídlo na adrese Národná\n38, Žilina. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že podľa § 231 ods. 1 písmena m) zákona o sociálnom\npoistení je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto\nzmeny. Keďže zamestnávateľ mal na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej\npoisťovne evidovanú adresu sídla - G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H., svoju povinnosť si nesplnil, preto mal\nv informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovanú nezmenenú adresu sídla, a preto podľa názoru\nžalovaného rozhodoval miestne príslušný prvostupňový orgán verejnej správy.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie\na prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\nÚvodom žaloby žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané nepríslušným orgánom,\nkeďže sídlo zamestnávateľa žalobcu je od 01.01.2018 na adrese I. XX, J.. Žalobca uviedol, že sa\nnestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej bola\npovinnosť zamestnávateľa oznámiť pobočke zmenu svojho sídla a keďže zamestnávateľ žalobcu tak\n\nneučinil, vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy z údajov dostupných z informačného systému\nSociálnej poisťovne, podľa ktorých bol príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci práve prvostupňový\norgán verejnej správy. Žalobca ďalej uviedol, že zo žiadosti a jej príloh nevyplynuli žiadne údaje,\nna základe ktorých bolo možné určiť miestnu príslušnosť prvostupňového orgánu verejnej správy.\nŽalobca zároveň poukázal, že aj zo samotnej žiadosti vyplýva iná adresa sídla zamestnávateľa žalobcu\na teda už odo dňa začatia konania existujú dôvodné pochybnosti o miestnej príslušnosti prvostupňového\norgánu verejnej správy. Žalobca ďalej poukázal na to, že účastníkom konania je žalobca a nie jeho\nzamestnávateľ pričom žalobca ako zamestnanec nevie ovplyvniť plnenie či neplnenie si povinností\nzamestnávateľa voči orgánom verejnej moci. Žalovaný je tak názoru že prvostupňové rozhodnutie je\nvydané nepríslušným orgánom a je rozhodnutím nezákonným. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia vyplýva, že nie je sporným nárok žalobcu na vyplatenie tehotenského,\navšak pri stanovení výšky tehotenského prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný odmietli\nakceptovať pravdepodobný príjem žalobcu vo výške 2.600,- Eur a za určujúcu považujú hrubú mzdu\nžalobcu vo výške 1.600,- Eur. Žalobca poukázal, že dňa 07.11.2023 sa dohodol so zamestnávateľom,\nže odo dňa 02.01.2024 nastúpi do práce na plný úväzok s tým, že odo dňa 02.01.2024 dôjde\nk zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu na sumu 2.600,- Eur, nakoľko jeho doterajšie mzdové ohodnotenie bolo\nnedostatočné vzhľadom na osobu žalobcu, jeho pracovné a vzdelanostné predpoklady, osobný prínos\npre zamestnávateľa ako aj rast cien v spoločnosti a infláciu. Podľa žalobcu je tak pre určenie výšky\ndávky tehotenského rozhodujúca práve výška hrubej mzdy za mesiac február, ktorá predstavuje sumu\n2.600,- Eur. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že pri určení výšky tehotenského je\npodstatným kritériom to, či zamestnanec za dohodnutú mzdu odpracoval alebo neodpracoval čo i len\njeden pracovný deň, ako ani to, či reálne dosahoval alebo nedosahoval určitý príjem, tak ako to\nžalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu zákon výslovne predpokladá situáciu,\nkeby zamestnanec svoju prácu z objektívnych dôvodov nevykonáva a vykonávať nemôže, preto je\npri určení výšky jeho sociálnej dávky potrebné vychádzať z jediného kritéria, ktorým je pravdepodobný\nvymeriavací základ, teda z príjmu, ktorý by zamestnanec s najväčšou pravdepodobnosťou reálne\ndosahoval. V rámci uvedenej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 20Sa/12/2021 zo dňa 02.08.2022, podľa ktorého určenie pravdepodobného denného\nvymeriavacieho základu predstavuje len fikciu, ktorá nastane až po tom, čo z rôznych dôvodov\nnebolo možné zistiť denný vymeriavací základ poistenca. Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť,\nže z administratívneho spisu vyplýva, že k uzavretiu dodatku k pracovnej zmluve, ktorým bola\nzvýšená hrubá mzda žalobcu došlo dňa 07.11.2023, kedy žalobca odôvodnene reálne predpokladal,\nže do práce opätovne nastúpi po skončení materskej dovolenky a to dňa 02.01.2024. Žalobcovi\nvšak zabránil v nástupe do zamestnania vznik okolnosti predpokladanej zákonom, v podobe ďalšieho\ntehotenstva. Z medicínskeho hľadiska, vychádzajúc z vyjadrenia gynekológa, vyplýva, že žalobca\ndňa 07.11.2023 nemohol vedieť o tehotenstve. Keďže žalobca objektívne nemohol vedieť v čase\nuzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023 o tehotenstve, je tak absolútne vylúčený\nzáver žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy o údajnej účelovosti konania\nžalobcu. O účelovosti konania žalobcu podľa jeho názoru nemôže svedčiť ani prehľad miezd žalobcu\nod roku 2018, keďže stanovenie konkrétnej výšky mzdy konkrétneho zamestnanca pri zachovaní\nzákonom stanovených limitov je vecou zamestnávateľa a zamestnanca a odvíja sa v konkrétnom\nprípade od rôznych okolností. Preto podľa žalobcu správnemu orgánu neprislúcha posudzovať dôvody\nnavyšovanie miezd v jednotlivých prípadoch a už vôbec nie je v jeho kompetencii posudzovať dôvodnosť\nči nedôvodnosť takéhoto postupu zamestnávateľa. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 26Sa/1/2020 zo dňa 26.10.2021, podľa ktorého pre záver správnych orgánov\no zneužívaní systému sociálneho poistenia nepostačí len úvaha správneho orgánu a odkaz na účel\nzákona, ale je potrebné, aby takáto úvaha bola podložená aj dostatočným zistením skutkového stavu.\nVyjadrenie žalovaného\n5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe stručne opísal priebeh administratívneho konania. K námietke\nmiestnej príslušnosti žalovaný uviedol, že miestna príslušnosť sa určuje podľa § 180 ods. 1 Zákona\no sociálnom poistení. V súvislosti s adresou sídla zamestnávateľa žalobcu žalovaný uviedol, že v čase\npodania žiadosti o tehotenské mal zamestnávateľ žalobcu v informačnom systéme žalovaného\nevidovanú adresu G. E. XXXX/XX, XXX XX H. H.. Z uvedeného dôvodu bol v predmetnej veci\nmiestne príslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu,\nže miestna príslušnosť mala byť určená na prospech žalobcu, keďže účastníkom konania je žalobca\na nie jeho zamestnávateľ. Žalovaný v tomto poukázal na § 231 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom\n\npoistení, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla\ndo ôsmich dní od tejto zmeny. Žalovaný tak zastáva názor, že nakoľko si zamestnávateľ žalobcu\nnesplnil oznamovaciu povinnosť, je v zmysle údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej\npoisťovni daná miestna príslušnosť prvostupňového orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k argumentácii\nohľadom predpokladaného príjmu žalobcu a s ním súvisiaceho určenia výšky tehotenského, žalovaný\nuviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa nestotožnil\ns argumentáciou žalobcu, že vychádzal z podmienky či kritériá, ktorá nemá oporu v platnej legislatíve.\nV tomto žalovaný poukázal na účel nemocenskej dávky, ktorým je kompenzácia straty príjmu\nzo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva. K argumentácii žalobcu,\nže správnemu orgánu neprislúcha posudzovať dôvody navyšovania miezd v jednotlivých prípadoch\nžalovaný poukázal na rozsudok správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa\n30.10.2023, konkrétne na ods. 38. Žalovaný záverom poukázal na rozsudok správneho súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 14Sas/10/2023 zo dňa 03.09.2024, z ktorého vyplýva, že právny predpis je potrebné\nvykladať nielen podľa jeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol\nv súlade so zmyslom a účelom zákona.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n6. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania žalovaného a prvostupňového orgánu verenej správy,\nktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia\na postup, ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah\nžalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny\nsúd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.\n7. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.06.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh\nžalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom\nzotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Žalovaný rovnako zotrval na argumentácii uvedenej\nvo vyjadrení k správnej žalobe. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a\npo oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok bol dňa 22.06.2026\nv súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n12. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n13. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n14. Podľa § 47a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na\ntehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu\nurčeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.\n\n15. Podľa § 47a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku\n27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.\n16. Podľa 47a ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení: nárok na tehotenské vzniká aj v období\nprerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa\nosobitného predpisu.\n17. Podľa § 47c Zákona o sociálnom poistení: výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho\nzákladu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa §\n57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená\npodľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného\nvymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,\nv ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n18. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení: výška nemocenskej dávky sa určuje\nz pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období\nuvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.\n19. Podľa § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : pravdepodobný denný vymeriavací základ\nzamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali\nv rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z\ndôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského\npoistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného\nnemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,\nje jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.\nPravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré\nvznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie\nnemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť\nnižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích\nzákladov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského\npoistenia.\n20. Správny súd uvádza, že podstatou súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na tehotenské od 06.02.2024 vo výške\n8,857425000 Eur za deň, ktorý bol následne navýšený rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 16.05.2024 na sumu 10.59525000 Eur za deň.\n21. Na základe podanej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného správny súd ustálil, že\nmedzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca splnil zákonom stavené podmienky na tehotenské.\nZa spornú skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným možno považovať, či bol v prípade žalobcu zákonne\nvypočítaný pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského v zmysle § 57\nods. 4 Zákona o sociálnom poistení, konkrétne, či žalovaný zákonne vyhodnotil výšku pravdepodobného\ndenného vymeriavacieho základu s ohľadom na zvýšenie hrubej mzdy žalobcu.\n22. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je možné aplikovať\nv prípade, kedy sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. a) alebo b), teda ak poistenec nemal\nv rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec. Právny predpis je potrebné vykladať nielen podľa\njeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol v súlade so zmyslom\na účelom zákona. Správny súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z. z., ktorý\nv čl. I zmenil a doplnil zákon o sociálnom poistení, konkrétne v bode 19 nasledovne: V § 57 ods.\n4 sa za slová \"poistenie z dôvodu\" vkladajú slová \"dočasnej pracovnej neschopnosti,\" a na konci\nsa pripája táto veta: \"Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy\nmaterského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na\nmaterské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa\n§ 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných\ndenných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého\n\nnemocenského poistenia. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v\nrozhodujúcom období poistenkyne má vymeriavací základ nielen z dôvodu poberania materského, alebo\nobdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského\npríspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom\nprávnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati\nz tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by\nmala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa\nzabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný\nvymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce\nmaterské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý\nje rozhodujúci na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené\npredchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho\nzákladu samostatne zárobkovo činnej osoby“ (správny súd uvádza, že hoci dôvodová správa sa týka\nnároku materského, uvedené závery sa aplikujú aj na nárok tehotenského, keďže ustanovenie §47c\nZákona o sociálnom poistení priamo odkazuje na § 57 Zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného\ntextu dôvodovej správy k návrhu zmeny § 57 ods. 4, ktorá bola zákonom č.317/2018 prijatá, vyplýva,\nže dôvodová správa explicitne vyjadrila účel zmeny zavedenej poslednou vetou tohto ustanovenia.\nZ uvedeného textu dôvodovej správy vyplýva, že účelom § 57 ods. 4 druhá veta je zabezpečiť, aby\npoistenkyňa, ktorá po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z\ntoho dôvodu, že poberala materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala\nďalšiu súvisiacu nemocenskú dávku nižšiu, ako prvú totožnú nemocenskú dávku. V prípade žalobcu\nvšak nejde o materské, ale o tehotenské, ale ako už správny súd uviedol, uvedené závery sú plne\naplikovateľné na nárok žalobcu. Podľa dôvodovej správy bolo účelom eliminovať také prípady, kedy\nzamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ, z\nktorého bolo určené predchádzajúci nárok. V takých prípadoch sa podľa prijatej zmeny ďalší nárok určí z\nvymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť nižší ako ten, z ktorého bolo určené predchádzajúce nároky.\nDané predpisy je potrebné vykladať nielen doslovne gramaticky, ale aj v súlade s ich účelom.\n23. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti\numožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí\npoistné, prípadne za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp\nzásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou\nna sociálnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka tehotenského\nje odrazom príjmových pomerov žalobcu. Výška nemocenskej dávky tehotenského sa odvíja od jeho\npríjmov, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom\na zákonnými princípmi Zákona o sociálnom poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku\nnemocenskej dávky tehotenského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenca v\nrozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti na ktorom je poisťovací systém\npostavený. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v prospech\npoistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je\nprincíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať\nvymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období.\n24. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa A. F. C. – Notársky\núrady dňa 19.09.2018. Od 01.01.2023 do 02.06.2023 žalobca neodviedol poistné z dôvodu trvania\nnároku na výplatu materského a od 03.06.2023 mal toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky. Dôvod na poskytnutie tehotenského vznikol dňa 06.02.2024. Rozhodujúcim\nobdobím na zistenie vymeriavacieho základu je v tomto prípade kalendárny rok 2023, v ktorom\nžalobca neplatil poistné na nemocenské poistenie, pretože povinné nemocenské poistenie neplatil\nz dôvodu trvania nároku na materské, a následne bolo nemocenské poistenie prerušené z dôvodu\nčerpania rodičovskej dovolenky, a preto nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské\npoistenie. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa\nurčuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodnom období\nuvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného a nemocenského poistenia.\n\n25. Prvostupňový orgán verejnej správy a následne aj žalovaný správne pristúpili k aplikácii ust. § 57 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení. Žalobca v kalendárnom roku 2023 nemal vymeriavací základ na platenie\npoistného na nemocenské poistenie z dôvodu trvania nároku na materské a čerpania rodičovskej\ndovolenky, preto bolo potrebné určiť výšku materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho\nzákladu. Súčasťou administratívneho spisu bolo potvrdenie zamestnávateľa JUDr. Alexandra Vrlíková\n– Notársky zo dňa 21.03.2024, v ktorom uviedol, že pravdepodobný vymeriavací základ žalobcu za\nmesiac február 2024 by bol vo výške 2.600,- Eur. V pracovnej zmluve zo dňa 18.09.2018 je uvedená\nmzda v sume 500,- Eur mesačne. Súčasťou administratívneho spisu je tiež Dodatok k pracovnej zmluve\nzo dňa 01.12.2021, v ktorom je uvedené, že od 01.12.2021 sa mení pracovná zmluva v časti mzdových\npodmienok, tak, že mzda žalobcu je 1.600,- Eur. Uvedený príjem žalobca reálne poberal. Ďalej ja\nsúčasťou administratívneho spisu Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023, v ktorom je uvedené,\nže od 02.01.2024 sa mení mzda na sumu 2.600,- Eur. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca príjem 2.600,Eur nikdy nepoberal a takýto príjem nebol nikdy vymeriavacím základom, z ktorého by bolo zaplatené\npoistné. Pri takomto konštatovaní je možné vysloviť, že k zvýšeniu príjmu žalobcu u zamestnávateľa\npočas čerpania rodičovskej dovolenky došlo účelovo s cieľom získať výhodu pre prípadné vyššie dávky\nsociálneho zabezpečenia, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.\n26. Vyššie popísaná zákonná úprava § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení má za cieľ, aby\npoistenkyňa, ktorá po vzniku nároku na nemocenskú dávku získala obdobie nemocenského poistenia\nlen z toho dôvodu, že poberala materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke,\nnemala ďalší nárok na nemocenskú dávku nižší, ako pôvodný nárok. Ak prvostupňový správny orgán\na následne aj žalovaný ustálili pravdepodobný denný vymeriavací základ zo mzdy uvedenej v Dodatku\nk pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2021, t.j. 1.600,- eur, z ktorej sumy bolo aj platené reálne poistené,\nnepostupovali proti zákonne.\n27. Voči uvedenému záveru neobstojí argument žalobcu, podľa ktorého v čase podpisu Dodatku\nk pracovnej zmluve zo dňa 07.11.2023 nemal, a podľa lekárskeho potvrdenia ani nemohol, mať\nvedomosť o ďalšom tehotenstve. Uvedený argument síce do istej miery môže evokovať, že zo strany\nžalobcu nešlo o účelové konanie v záujme navýšenia si nemocenskej dávky, avšak uvedený argument\nneobstojí proti váhe skutočnosti, že žalobca reálne príjem 2.600,- Eur u zamestnávateľa A. F. C. –\nNotársky úrad nikdy reálne nedosiahol, a to aj napriek platnému Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa\n07.11.2023. Argument žalobcu, že Zákon o sociálnom poistení gramaticky nevyžaduje, aby poistenec\ndanú mzdu poberal, je irelevantný. Danú normu je potrebné vykladať, ako už bolo uvedené, s ohľadom\nna jej účel. Zároveň, je potrebné mať na zreteli, že nemožno bez ďalšieho akceptovať len formálne\npotvrdenie o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobcu, a preto je žalovaný oprávnený\na aj povinný v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda o\nzmene výšky mzdy poistenca je aj reálne naplniteľná, resp. naplnená. V rámci spoľahlivého zisťovania\npresného a úplného skutočného stavu veci orgán sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo\npri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na\nnemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný Zákonom o sociálnom poistení, čo\nžalovaný v danom prípade urobil.\n28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil skutočný\nstav veci (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) z pohľadu určenia výšky pravdepodobného\ndenného vymeriavacieho základu žalobcu, z ktorého sa určuje výška tehotenského, na ktoré má žalobca\nnárok. Zistené skutkové okolnosti žalovaný správne vyhodnotil a aplikoval na zistený skutkový stav\nsprávne ustanovenia upravujúce podmienky vzniku nároku na tehotenské, s použitím teleologického\nvýkladu zákona, vychádzajúceho z jeho účelu a zmyslu jednotlivých jeho inštitútov. Skutočnosť, že\nprvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu,\nnemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych logických a právnych\núsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade bolo splnené.\n29. Správny súd skúmal aj námietku žalobcu, podľa ktorej vo veci rozhodol miestne nepríslušný\nprvostupňový orgán verejnej správy. Podľa argumentácie žalobcu, nebola daná miestna príslušnosť\nprvostupňovému orgánu verejnej správy, keďže zamestnávateľ žalobcu A. F. C. – Notársky úrad má\nod 01.01.2018 sídlo na adrese I. XX, J.. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z adresy\nsídla zamestnávateľa žalobcu – G. E., XXXX/XX, XXX XX H. H., teda mu nemala byť daná miestna\npríslušnosť. Na podporu svojej argumentácia žalobca uviedol, že práve žalobca je účastníkom\n\nadministratívneho konania, nie jeho zamestnávateľ, a hoci si zamestnávateľ nesplnil svoju oznamovaciu\npovinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. m) Zákona o sociálnom poistení, táto skutočnosť nemôže byť\nžalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania na ujmu. Správny súd posúdením uvedenej\nnámietky dospel k záveru, že táto nie je vo vzťahu k zákonnosti napadnutého a prvostupňového\nrozhodnutia dôvodná. Správny súd konštatuje, že úlohou žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu\nverejnej správy, je riadne zistiť skutočný stav veci, pričom ak zo samotnej žiadosti o nárok tehotenského\nvyplýva aktuálna adresa zamestnávateľa žalobcu a samotný žalovaný, resp. prvostupňový orgán\nverejnej správy mali v informačnom systéme odlišnú adresu, boli povinní tento nesúlad riadne zistiť.\nSprávny súd len dodáva, že správnosť údajov mohli žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy\njednoducho zistiť z verejne dostupných registrov (napr. Obchodný register Slovenskej republiky).\nZároveň však správny súd dodáva, že ak by z uvedeného dôvodu konštatoval nezákonnosť napadnutého\na prvostupňového rozhodnutia, ktoré by vyústilo v ich zrušenie, „nové“ rozhodnutie v administratívnom\nkonaní by žalobcovi neprinieslo pozitívnu zmenu na jeho právach a celý administratívny proces by\nsa len formálne zopakoval, pričom formálne zopakovanie administratívneho procesu bez zmeny na\nprávach dotknutej osoby nemožno považovať za účelné. Uvedený záver správneho súdu potvrdzuje aj\nrozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „... rozhodnutie sa nezrušuje\niba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002) alebo „...pri\nsúdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa\nformálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (sp. zn.\n2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016).\n30. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia správny\nsúd v postupe a v úvahách žalovaného nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali\nzrušenie rozhodnutia, pričom správny súd ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil\ndôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n31. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu\nz účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný\núspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci\nbol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd\nnevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168\nSSP a contrario)\nPoučenie:\n2\n\n26Sas/15/2024\n\nP o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.\n3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230"}, {"guid": "d87f62f7-063c-4563-8069-4c28b7c61f77:d9fdb30f-c897-4da9-ac3b-6b2847c30d97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200785.1", "spisova_znacka": "7Sk/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2019 z 19. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200785.1"}, {"guid": "52c4d466-9410-4d89-a728-30e409bc88be:98154a6b-224f-4ef2-8486-15ecdc446372", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Sa/15/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/15/2022 z 30. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52c4d466-9410-4d89-a728-30e409bc88be:98154a6b-224f-4ef2-8486-15ecdc446372"}, {"guid": "ee6abf53-6337-46d3-903f-10dbed484129:77ad0157-23e4-4eda-8b12-9792b5cdf65f", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Sa/12/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/12/2021 z 16. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ee6abf53-6337-46d3-903f-10dbed484129:77ad0157-23e4-4eda-8b12-9792b5cdf65f"}, {"guid": "b783806a-76b6-4b8b-babf-8a595b94aced:9b854807-92d3-4877-88b0-9a0850bfa41f", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Sa/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 26Sa/1/2020 z 26. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b783806a-76b6-4b8b-babf-8a595b94aced:9b854807-92d3-4877-88b0-9a0850bfa41f"}, {"guid": "7c2d3c29-e37f-498c-82d1-e9e9a2e617fe:57b0ad10-71d4-4dab-aed6-b97564782157", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200599.1", "spisova_znacka": "25Sa/10/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/10/2016 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200599.1"}], "citovane_v": []}