Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 3S/44/2024 0824100696 18. 03. 2026 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100696.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G. H., právne zastúpený JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2024/023394-009 zo dňa 29.07.2024, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok č. OU-VK-PLO1-2024/000194-025 zo dňa 12.03.2024 Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako príslušný správny orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 23 písm. h) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy“) a ako príslušný orgán podľa č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol (ďalej aj len „správny poriadok“) tak, že žalobcu uznáva za vinného z priestupku podľa § 25 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorého sa dopustil tým, že v roku 2023 nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu a spôsobil svojou nečinnosťou zanedbanie poľnohospodárskeho pozemku v k. ú. G. H. - parcela C KN č. 971/2 - druh pozemku záhrada, výmera 168 m2. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8,33 eur splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že v súlade s § 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy vzniká spoluvlastníkovi pozemku povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie dôsledkov zo zanedbania poľnohospodárskej pôdy na parcele C KN č. 971/2, k.ú. G. H. v termíne do 31.12.2024.
2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že konanie bolo začaté na základe oznámenia o zaburinenom pozemku zo dňa 03.10.2023 a vo veci bolo vykonané miestne šetrenie dňa 06.10. 2023 a 16.10.2023. Šetrením bolo zistené, že dotknutý pozemok je zanedbaný, nachádzajú sa na ňom stromy a kríky, ktoré nie sú upravené, sú neprimerane rozrastené, rozširujú sa aj do okolitých pozemkov. Na pozemku sa nachádzali aj predmety ako vane, sudy, odkvap a pod., ktoré voľne ležia na pozemku. Pozemok je dlhodobo neupravený a parcela sa nachádza v zastavanom území obce, v radovej výstavbe bytoviek. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo preukázané, že spoluvlastníci si neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. H. je žalobca spoluvlastníkom dotknutého pozemku v podiele 2/24. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na vyjadrenie žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2024 a ďalej uviedol, že z vyjadrení aj ostatných spoluvlastníkov pozemku vyplýva, že pozemok je v užívaní manželov vedených na LV č. XXX, v časti B pod poradovým číslom 3, a to na základe ústnej dohody. Užívanie nebolo podložené písomným dokladom a preto podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa sú zodpovední za aktuálny stav na pozemku vlastníci zmysle § 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Výška pokuty bola stanovená podľa závažnosti zanedbania, výmery a prislúchajúceho podielu vlastníka vedeného na LV č. XXX. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2024/023394-009 zo dňa 29.07.2024, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že na základe oznámenia o zaburinení pozemkov zo dňa 03.10.2023 bolo vykonané miestne šetrenie dňa 06.10.2023 a následne bol žalobca listom č. OUVK-PLO1 - 2023/007957 - 006 zo dňa 09.10.2023 oboznámený o zisteniach týkajúcich sa zanedbania starostlivosti o poľnohospodársku pôdu na dotknutom pozemku, bolo nariadené odstránenie zaburinenia v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v termíne do 31.12.2023, a zároveň bol žalobca upovedomený o hroziacej pokute za priestupok podľa § 25 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v prípade nevykonania nápravy v stanovenej lehote do 31.12.2023. Toto oznámenie bolo zaslané aj ostatným spoluvlastníkom pozemku. K oznámeniu sa vyjadril len spoluvlastník pán I. a na základe jeho požiadavky bolo následne 16.10.2023 vykonané opätovné miestne šetrenie. Ďalšie miestne šetrenie bolo vykonané 02.02.2024, na ktorom sa podľa žalovaného preukázalo, že dotknutý pozemok je naďalej zanedbaný aj napriek tomu, že spoluvlastníkom bola zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov s pomerne dlhou lehotou vybavenia do 31.12.2023. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sa dňa 26.02.2024 dostavil na prejednanie priestupku pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v zmysle platných právnych predpisov, vychádzal z podkladov spisovej dokumentácie a zo zistenia skutočného stavu pozemku na základe miestneho šetrenia v teréne, ktoré sa uskutočnilo trikrát. Z fotodokumentácie obstaranej prvostupňovým orgánom verejnej správy počas ohliadok bolo zreteľné, že na pozemku k náprave nedošlo. Výška pokuty bola určená vzhľadom na závažnosť, výmeru a vlastnícky podiel účastníka konania na pozemku. Žalobca mal povinnosť odstrániť zaburinenie, prerezať neúmerne prerastené kroviny, kry a stromčeky, ale tak neurobil. Lehota na odstránenie nedostatkov bola stanovená do 31.12.2023, t. j. 76 dní, čo bolo časovo dostatočné. Neznalosť žalobcu o tom, ako má vyzerať upravený a obhospodarovaný poľnohospodársky pozemok, čo namietal v odvolaní, ho z neuskutočnenia nápravy neospravedlňuje. Užívanie pozemku pánom I. nebolo podložené žiadnym relevantným písomným dokladom, nájomnou zmluvou alebo iným faktickým dokumentom. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol prizvaný na miestne šetrenia, tak žalovaný uviedol, že prvé miestne šetrenie bolo vykonané za účelom, či je vôbec opodstatnené ohlásenie o zanedbaní poľnohospodárskeho pozemku. Následne boli spoluvlastníci oboznámení o zisteniach o zanedbaní pozemku oznámením zo dňa 09.10.2023, ale na toto oznámenie nereagovali. Spoluvlastníci boli tiež upovedomení o tom, že ak nezabezpečenia odstránenie zaburinenia z predmetných pozemkov, bude začaté konanie vo veci uloženia pokuty za priestupok. Ani jeden účastník konania sa nevyjadril k miestnym šetreniam zo dňa 16.10.2023 a 02.02.2024. Pochybenie spočívajúce v tom, že žalobca sa nezúčastnil miestneho šetrenia, bolo podľa žalovaného odstránené tým, že žalobca mal podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a bol aj riadne a včas pozvaný na ústne prejednanie priestupku. Preto nejde o takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa
02.02.2024 bolo vykonané ďalšie miestne šetrenie, t. j. po 109 dňoch od poslednej ohliadky a pozemok bol stále v rovnakom stave zanedbania. Podľa žalovaného bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo aj zákonom predpísané náležitosti. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil konania, ktoré napĺňa všetky pojmové znaky priestupku, za ktorý bola vyvodená zodpovednosť a vzhľadom na charakter sankciou postihnutého skutku je uložený postih adekvátny, pričom sankcia bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Správna žaloba - žalobné body 5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 6. Žalobca v žalobe citoval čl. 46 Ústavy SR, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, čl. 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 ods. 1 a 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, § 3 ods. 1, 2 a 4 a § 46 správneho poriadku, § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, § 194, 195, 197, 190, 177 ods. 1 a 191 ods. 1, 3 písm. a) a 4 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 7. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 162/2004 uvádza, že ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje jej náležitosti. Dohodu o užívaní spoločnej veci môžu preto spoluvlastníci uzavrieť písomne, ústne aj konkludentne. Počet spoluvlastníkov hlasujúcich za prijatie určitého rozhodnutia alebo proti jeho prijatiu nie je právne významný. Spoluvlastníci, ktorí boli ostatnými spoluvlastníkmi prehlasovaní, sa musia rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje sa, aby tento úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník. Vzhľadom na tento rozsudok je preto podľa žalobcu nepochybné, že záver správneho orgánu o zodpovednosti všetkých spoluvlastníkov pozemku za spáchanie priestupku napriek existencii dohody o hospodárení so spoločnou vecou nemá oporu v zákone a je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. 8. V odôvodnení správny orgán uvádza: „V súčasnosti sa na pozemku nachádzajú stromy a kríky, ktoré nie sú upravené, sú neprimerane rozrastené, rozširujú sa aj do okolitých pozemkov.“ Tento výrok nemá vecné porovnania, je chybný so všeobecnými technickými predpismi, agrotechnickými normami a inými relevantnými predpismi, je nedostatočne odôvodnený a nepodložený pod konkrétne právne predpisy, ktoré upravujú vzhľad pozemku. Správny orgán neuvádza, ktoré druhy stromov a kríkov majú byť odstránené alebo ako majú tieto údajné vady vyzerať, ako majú byť odstránené, čo evokuje nevykonateľnosť samotného výroku o uložení povinnosti. 9. Správny orgán ďalej uvádza: „Pozemok je dlhodobo neupravovaný.“ Predmetný pozemok č. 971/2 dlhodobo užívajú označení manželia ako vlastníci bytov v bytovom dome II., kde každý tento užíva v 1 na základe dohody o osobnom užívaní pozemkov, ktorá je súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.1968, v ktorej je na strane 4 v piatom odstavci uvedené, že: „Účastníci berú na vedomie, že zmluva o prevode bytov podľa zák. č. 52/66 Zb. a spoločných častí a zariadení domu a dohoda o osobnom užívaní pozemkov vyžaduje registráciu zmluvy na Štátnom notárstve. Dňom registrácie zmluvy prechádza na nadobúdateľov vlastníctvo, týmto dňom vzniká tiež právo osobného užívania pozemku.“ A obdobne na strane 4 v siedmom odstavci, že: „Práva a povinnosti zo zmluvy prechádzajú v rovnakom rozsahu na právnych nástupcov účastníkov v tejto zmluve.“ 10. Správny orgán tiež uvádza, že: „Priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustil ten, kto nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, spôsobil jej poškodenie alebo
spôsobil svojou činnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku“. Na predmetnom pozemku však podľa žalobcu zaburinenie ani nemôže vzniknúť, nakoľko tento je prerastaný do stavu až sa burine nedarí. 11. Správny orgán na základe podnetu má zvolať miestne šetrenie na mieste, na ktoré prizve jemu známych účastníkov konania, kde má prítomných účastníkov oboznámiť s obsahom podania a kým bol podaný. Na miestne šetrenie správny orgán nepozval všetkých známych účastníkov konania, čo odôvodnil tým, že ich k tomu nepotreboval. Správny orgán sa týmto dopustil nezákonného porušenia práv a právom chránených záujmov v konaní. Ostatní účastníci konania sa dozvedeli o vedení tohto konania až doručením Oznámenia o zistení zanedbania starostlivosti o poľnohospodársku pôdu v k. ú. G. H. zo dňa 09.10.2023. Podnet na konanie však správny orgán zaevidoval už dňa 03.10.2023 a miestne šetrenie vykonal dňa 06.10.2023. Týmto postupom správny orgán porušil relevantné predpisy správneho konania a práva a právom chránené záujmy všetkých dotknutých osôb. 12. Vzhľadom k tomu, že všetci spoluvlastníci predmetného pozemku pri svojich výsluchoch potvrdili existenciu dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a tento stav trvá niekoľko rokov, je až zarážajúce z akých dôvodov tento stav a dohoda nie sú rešpektované aj zo strany správnych orgánov. Absencia písomnej formy dohody sama o sebe neznamená, že takáto dohoda neexistuje, a preto je potrebné vychádzať z tvrdení ostatných spoluvlastníkov, čo jednoznačne deklarovali pri svojich výsluchoch, ako aj v rámci podaných odvolaní. 13. Správny orgán nerešpektovaním dohody spoluvlastníkov o užívaní predmetných pozemkov, formálnym náhľadom na celú problematiku, neuvedením podrobných porušení zákona č. 220/2004 Z. z., ako aj foriem nápravy, a neoznámením ohľadne miestneho šetrenia dotknutým účastníkom konania, porušil zásady a základné pravidlá správneho konania. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania ako aj argumentáciu uvedenú v rozhodnutiach. Zotrval na správnosti a zákonnosti rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 15. Argument žalobcu o absencii „technických noriem“ a agrotechnických noriem, ktoré by presne definovali ako vyzerá upravený alebo zanedbaný poľnohospodársky pozemok - záhrada v intraviláne obce, je podľa žalovaného irelevantný. Samotný akt odstránenia zaburinenia a zanedbania vegetácie na pozemku je vykonateľný a správny orgán nie je povinný na postihnutom pozemku označovať konkrétne náletové kroviny, prerastené invázne buriny a kríky, resp. vypracovať grafickú a textovú dokumentáciu o tom, akým spôsobom postupovať pri udržiavaní poľnohospodárskeho pozemku - záhrady, ako konkrétne odstraňovať bujnú a inváznu vegetáciu. 16. Prvostupňový a druhostupňový správny orgán prešetril stav na predmetnej parcele a vyhodnotil pozemok ako zanedbaný, o čom bol aj viacnásobne vyhotovený dôkazný materiál - fotodokumentácia, ktorá je súčasťou spisového materiálu. 17. Žalovaný poukázal na argumentáciu uvedenú v správnej žalobe : „Na predmetnom pozemku však zaburinenie ani nemôže vzniknúť nakoľko tento je prerastaný do stavu až sa burine nedarí.“, čo podľa žalovaného potvrdzuje zanedbanie predmetného pozemku. 18. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 162/2004 nemožno podľa žalovaného aplikovať na tento prípad z dôvodu, že v tomto konaní sa nejedná o právo prenájmu pozemku, ale o právo pozemok využívať a o povinnosť starať sa o svoj podiel na poľnohospodárskom pozemku. 19. Predložená kúpna zmluva hovorí len o práve na osobné využívanie predmetnej parcely v polovičnom využívaní majiteľov rodinného domu č. 312/51 a 312/53 a nie je náhradou za nájomnú zmluvu k pozemku. Právne vzťahy k pozemkom si mali spoluvlastníci vyporiadať cez Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), kedy bolo možné na základe dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim premietnuť vlastnícke práva, ktoré by boli vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou a neboli dovtedy v katastri nehnuteľností evidované.
20. Podľa žalovaného v celom konaní ide o riešenie občianskych susedských sporov prostredníctvom zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a preto je nevyhnutné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Vyporiadanie sa realizuje na návrh spoluvlastníka podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účastníkmi takej dohody musia byť všetci podieloví spoluvlastníci a dohoda sa musí týkať celej veci. V prípade, že sa spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nevedia alebo nemôžu dohodnúť, môže na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka rozhodnúť civilný súd. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení podľa žalobcu opísal prevažne genézu celého prípadu a skutkový stav veci, avšak opomenul uviesť vyjadrenia všetkých ostatných spoluvlastníkov pozemku v rámci ich výsluchov pri prejednaní priestupku, ktorí potvrdili stav tvrdený žalobcom ohľadne užívania sporného pozemku. Dôkazný prostriedok – výsluch svedkov má rovnakú právnu silu a relevanciu ako listinný dôkaz, a preto argument, že exkluzívne užívanie pozemku rodinou I. nie je podložené žiadnym relevantným dokladom alebo nájomnou zmluvou nemôže obstáť. 22. Aj napriek tomu, že výška pokuty pre žalobcu bola minimálna, vzhľadom na výmeru a vlastnícky podiel, žalobca s ňou nesúhlasí a taktiež nesúhlasí s vyslovením viny ako aj s uloženou povinnosťou odstrániť zaburinenie do lehoty 31.12.2024. Žalobca má záujem o riešenie danej veci nie z pohľadu výšky uloženej pokuty, ale primárne z dôvodu, že pokiaľ by akceptoval takéto nezákonné rozhodnutie, je vysoko pravdepodobné, že by mohol byť opakovane uznaný za vinného s uložením vyššej pokuty a s uložením povinností aj nasledujúce roky, ak by nedošlo k náprave zo strany užívateľa tohto pozemku. 23. Správny orgán tvrdí, že nepredvolával žalobcu na miestne šetrenie z dôvodu, že žalobca nereagoval na oznámenie úradu. Takýto argument taktiež nemôže obstáť, keď správny orgán je povinný predvolať na miestne šetrenie všetkých známych účastníkov konania a nemôže svoju povinnosť opomenúť v prípade, ak sa účastník nevyjadrí k nejakému oznámeniu. Uvedené je jednoznačne vadou konania a porušením práva účastníka konania zúčastniť sa miestneho šetrenia. 24. Žalobcovi je zrejmé, že sa očividne jedná o susedský spor, avšak vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a existenciu platnej ústnej dohody spoluvlastníkov o užívaní pozemku, zastáva názor, že je potrebné pri rozhodovaní tieto skutočnosti zobrať do úvahy a prípadne sankcionovať len užívateľov, ktorí zapríčinili tento stav, ktorý správny orgán pokladá za rozporný so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. 25. Je nutné opakovane zdôrazniť, že správny orgán nerešpektuje dohodu o užívaní pozemku, ktorá je bezformálnym právnym úkonom, t.j. nemusí byť písomná ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnej veci a môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Na základe dohody môžu spoluvlastníci zveriť správu spoločnej veci a všetky úkony, ktoré s ňou súvisia, jednému, prípadne viacerým spoluvlastníkom (R 54/1973). Judikatúra použitá v žalobe sa na uvedený prípad vzťahuje per analogiam, kde sa jedná o užívanie bez odplaty voči ostatným spoluvlastníkom. 26. Pojem hospodárenie so spoločnou vecou zahŕňa aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Rozhodujúce je hľadisko účelného využitia veci, kde takáto záhrada je spoločná pre vlastníkov bytov C. I. s manželkou J. I. a K. H. s manželkou J., ktorí túto záhradu spoločne využívajú so súhlasom ostatných spoluvlastníkov už dlhé roky. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 27. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP dňa 18.03.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 06.02.2026 do 19.03.2026.
28. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 SSP, preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd neuznal žalobné námietky žalobcu za dôvodné a nezistil ani vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto podľa § 190 SSP správu žalobu žalobcu zamietol. 29. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť za priestupky na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 25 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8,33 eur podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. 30. Podľa § 1 ods. 1 zákona o priestupkoch; Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 31. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy; Na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy; (1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje inak, c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. 33. Podľa § 25 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy; (1) Priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí ten, kto a) nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobil jej poškodenie (§ 3 až 7), b) spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku (§ 3), c) neusporiadal druh pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri (§ 19, § 29 ods. 4), d) nesplnil povinnosť v prípade nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy do jedného roka (§ 18), e) v rozpore s týmto zákonom zabral a použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 a 19), f) nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 3 až 8a § 13 až 19), g) spôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami (§ 8), h) vykoná zmenu poľnohospodárskeho alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku podľa § 9 bez rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, i) v rozpore s § 18a založí porast rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde alebo nevykoná spätnú rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy. (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 330,- eur. (3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 660,- eur. (4) Za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až i) možno uložiť pokutu do 2 000,- eur. (5) Pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 12 zákona o priestupkoch; (1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. (2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 35. Podľa § 20 zákona o priestupkoch; (1) Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. 36. Podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch; Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok. 37. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/162/2004, tak táto argumentácia žalobcu nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v písm. a) zakotvuje, že priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí ten, kto nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobil jej poškodenie (§ 3 až 7) a v písm. b) zakotvuje, že priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí ten, kto spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku (§ 3). V zmysle ust. § 2 písm. b) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy platí, že poľnohospodárskou pôdou sa rozumie aj produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako záhrady. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. G. H., obec Veľký Krtíš, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že dotknutý pozemok parc. č. 971/2 má zapísaný druh pozemku záhrada. Je preto nepochybné, že pozemok, ktorého je žalobca spoluvlastníkom v podiele 2/24, bol poľnohospodárskou pôdou. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je potom podstatné, že povinnosti vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy zaťažujú vlastníka poľnohospodárskej pôdy alebo nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy. Žalobca nerozporuje, že bol spoluvlastníkom dotknutého pozemku v období, za ktoré je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť za priestupok. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši hospodárenie so spoločnou vecou a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré pojednáva o tom, akým procesom a v akej forme má/môže byť prijaté rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, tak táto argumentácia žalobcu nie je spôsobilá prelomiť záver orgánov verejnej správy, že žalobca ako spoluvlastník poľnohospodárskej pôdy bol povinný dodržiavať povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podstatné pre vymedzenie zodpovedného subjektu je ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a v konaní pred orgánmi verejnej správy nebolo zistené, že by bola uzavretá nájomná zmluva vo vzťahu k dotknutému pozemku, na základe ktorej by bol pozemok prenechaný na užívanie nájomcovi a za realizovanie povinností ustanovených v § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy by bol zodpovedný nájomca, prípadne že by bol zodpovedný správca. Pokiaľ by aj prípadne existovala dohoda spoluvlastníkov, ktorá nemá písomnú formu, a na základe ktorej užívajú pozemok len niektorí spoluvlastníci, samotná táto dohoda nezbavuje ostatných spoluvlastníkov povinnosti o pozemok sa riadne starať. Ak niektorý zo spoluvlastníkov na základe uzavretej dohody zanedbá povinnosť realizovať starostlivosť o pozemok, porušenie tejto povinnosti je predmetom riešenia medzi spoluvlastníkmi navzájom (v súkromnoprávnej oblasti), ale nemá presah do verejnoprávnej oblasti, kde povinnosť starať sa o pozemok zaťažuje každého spoluvlastníka. Pokiaľ sú medzi spoluvlastníkmi pozemku také vzťahy, ktoré sú prekážkou pre riadnu starostlivosť o pozemok, je potom na spoluvlastníkoch pozemku, aby vyriešili režim spoluvlastníctva pozemku, prípadne iné spory. Sám žalobca v podanej replike uvádza, že sa jedná o susedský spor (spoluvlastníkov), teda je zrejmé, že spoluvlastníci pozemku majú spory týkajúce sa jeho užívania a starostlivosti oň, čo ich ale nezbavuje povinnosti o pozemok sa riadne starať. Správnemu súdu bol predložený administratívny spis, v ktorom sa nachádza aj dokumentácia týkajúca sa vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok voči iným spoluvlastníkom pozemku. Z ich prednesov vyplýva, že reálne užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve bolo ustálené na základe dohody, ale táto ani nie je interpretovaná jednotne – kto aký pozemok, resp. časť pozemku užíva.
38. Zároveň správny súd vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu uvádza, že z fotodokumentácie obstaranej na miestnych šetreniach/ohliadkach na mieste vyplýva, že na pozemku sa nachádzali stromy a kríky, ktoré neboli upravené, boli rozrastené a rozširovali sa do okolitých pozemkov, na pozemku sa nachádzala burina a aj hnuteľné veci ako napríklad vaňa, v ktorej sa taktiež nachádzala pôda a rastliny, a preto nemožno uznať, že by išlo o veci slúžiace na zachytávanie dažďovej vody. Z fotodokumentácie vyplýva, že na pozemku nebola realizovaná základná starostlivosť a úlohou orgánov verejnej správy v tomto administratívnom konaní nebolo určovať, ktoré z rastlín a akým spôsobom majú byť prípadne odstránené alebo ošetrené a akým spôsobom je potrebné pozemok uviesť do vyhovujúceho stavu. Zároveň správny súd poukazuje na časť správnej žaloby, v ktorej žalobca sám uvádza, že na pozemku zaburinenie ani nemôže vzniknúť, nakoľko „je prerastaný do stavu až sa burine nedarí“, čo tiež dosvedčuje, že pozemok bol v zanedbanom stave. Žalobca ani netvrdí, a ani netvrdil v konaní pred orgánmi verejnej správy, že by realizoval nejaké opatrenia spadajúce pod rámec starostlivosti o poľnohospodársku pôdu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. 39. Pokiaľ žalobca poukazoval na kúpnu zmluvu zo dňa 11.07.1968, tak nie je dostatočne zrejmé, v akej súvislosti na túto kúpnu zmluvu poukazuje, keď uvedená kúpna zmluva bola uzavretá medzi Československým socialistickým štátom zastúpeným Miestnym národným výborom vo Veľkom Krtíši a kupujúcimi, medzi ktorými boli zrejme aj právni predchodcovia žalobcu (K. C., nar. XX.XX.XXXX a manželka D. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo G. H.) a touto kúpnou zmluvou došlo k predaju bytu, resp. bytov v štvorbytovke blok č. III, nachádzajúci sa na pozemku k. ú. G. H. parcela EN č. 130/10 a parcela č. 130/11. Zároveň na základe tejto zmluvy bolo udelené právo osobného užívania niektorých pozemkov kupujúcim. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. G. H., ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca pozemky, ktoré sú predmetom zápisu na liste vlastníctva, nadobudol dedením, a to na základe osvedčenia o dedičstve č. 3D 312/96, Dnot 333/96 zo dňa 31.01.1997 a na základe kúpnej zmluvy V - 1373/2017 zo dňa 21.09.2017. Zároveň po porovnaní obsahu kúpnej zmluvy predloženej žalobcom a listu vlastníctva je zrejmé, že ide o odlišné parcelné čísla pozemkov a žalobca ani v tomto smere nepodáva žiadne vysvetlenie. Ani uvedená predložená kúpna zmluva ale nepreukazuje, že by žalobcu ako spoluvlastníka pozemku nezaťažovali povinnosti vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko nebolo preukázané, že by na základe tejto zmluvy zaťažovala povinnosť o pozemok sa starať inú osobu – nájomcu alebo správcu. Z argumentácie žalobcu možno vyvodiť, že na základe ústnej dohody, vychádzajúcej zrejme z práva osobného užívania pozemkov vymedzeného v uvedenej kúpnej zmluve, sú pozemky nachádzajúce sa v okolí bytových domov fakticky užívané len niektorými vlastníkmi/spoluvlastníkmi bytov („vlastníci dvoch bytov jeden pozemok na polovicu“), tento stav ale nezodpovedá právnemu stavu zapísanému na listoch vlastníctva, z ktorých vyplýva, že pozemky v bezprostrednom okolí bytových domov sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov. 40. Žalobca ďalej namietal, že nebol prizvaný na miestne šetrenia a tým bolo zasiahnuté do jeho procesných práv. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za priestupok postupuje orgán verejnej správy podľa správneho poriadku (podľa § 50 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.) Správny poriadok nepozná inštitút miestneho šetrenia ale len inštitút ohliadky na mieste – podľa 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Napriek označeniu procesného úkonu orgánom verejnej správy prvého stupňa ako miestne šetrenie išlo o ohliadku na mieste. Zároveň podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku platí, že na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom ohliadky nakladať a podľa 33 ods. 1 správneho poriadku platí, že účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že na ohliadkach sa žalobca nezúčastnil. Pri vyhodnotení vady v postupe orgánu verejnej správy je potrebné prihliadať na intenzitu tejto vady, teda či išlo o takú vadu, ktorá je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Pri vyhodnocovaní tejto vady v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd považuje potom za podstatné to, že pri miestnych ohliadkach neboli prítomné okrem zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa iné osoby, bol zdokumentovaný stav na pozemku, o čom bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorej obsah žalobca nenamieta, s ktorou mal možnosť oboznámiť sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a bolo vykonané aj ústne pojednávanie so žalobcom - zápisnica č. OU-VK-PLO1- 2024/000194 - 012 dňa 26.02.2024, kde boli žalobcovi poskytnuté procesné poučenia a kde mal možnosť vyjadriť sa
k veci. Preto neúčasť žalobcu na miestnych ohliadkach nepovažuje správny súd za takú podstatnú vadu v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 41. V prejednávanej veci je zrejmé, že administratívno-právna zodpovednosť bola vyvodená za 2 priestupky, teda ide o jednočinný súbeh - jedným konaním sa žalobca dopustil dvoch priestupkov, pričom išlo omisívne konanie. Podľa správneho súdu bolo preukázané, že žalobcu zaťažovali ako spoluvlastníka nehnuteľnosti povinností podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, že žalobca sa o pozemok nestaral a nezabezpečil základnú starostlivosť o pozemok a opatrenia proti zaburineniu. Ide o trváce priestupky, teda žalobca vyvolal protiprávny stav a udržiaval ho, pričom bola vyvodená zodpovednosť za priestupok len za obdobie roka 2023. Aj keď prvé miestne šetrenie bolo vykonané až dňa 06.10.2023, tak z obstaranej fotodokumentácie možno bez pochybností ustáliť skutkový stav, že dotknutý pozemok bol v zanedbanom stave v priebehu celého roka 2023, teda od začiatku roka 2023, a to vzhľadom na „stav“ rastlín na pozemku (ich výška a rozšírenie na pozemku), ako aj vzhľadom na umiestnenie hnuteľných vecí na pozemku (tieto už boli určitým spôsobom „zapustené“ do pôdy). Z ohliadky zo dňa 02.02.2024 nepochybne vyplýva, že pozemok bol v zanedbanom stave aj v tomto v čase. Žalobca sám ani netvrdil, že sa o pozemok staral, ale tvrdil len to, že ho povinnosť starať sa o pozemok nezaťažovala a správny súd túto argumentáciu neuznal za dôvodnú. 42. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy možno za priestupky, za ktoré voči žalobcovi bola vyvodená zodpovednosť, uložiť pokutu do 330,- eur. Správny súd si uvedomuje, že na tento prípad sa vzťahovalo ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch (Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.) a orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neuviedli, že by na toto ustanovenie prihliadali. Zároveň je potrebné ale zdôrazniť, že ide o priestupky, pri ktorých bolo možné uložiť rovnakú výšku sankcie – do 330,- eur a pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 8,33 eur. Aj keď v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je konkrétnejšie uvedené vyhodnotenie jednotlivých kritérií podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré sú orgány verejnej správy povinné vyhodnocovať pri vyvodení zodpovednosti za priestupok a pri ukladaní sankcie, správny súd v tu prejednávanej veci prihliadol na to, že bola uložená sankcia vo výške 8,33 eur zo zákonného rozpätia až do 330,- eur, preto nepristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a k vráteniu veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty (oprávnenie správneho súdu vyplýva z ust. § 195 písm. d) SSP aj keď žalobca odôvodnenie uloženej sankcie nenamieta). Výška pokuty je v nízkej sume a sám žalobca v replike uvádza, že výška pokuty je pre neho minimálna. Žalobca prioritne rozporoval otázku viny, ktorá podľa správneho súdu ale nebola sporná. Správny súd prihliadol na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania a vzal do úvahy ustálený záver prijatý v judikatúre správnych súdov, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sa nemajú zrušovať pre také vady, keď by zrušenie rozhodnutia bolo len formálne a nebolo by spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Správny súd si uvedomuje, že ide o vec správneho trestania, ale v tu prejednávanej veci prihliadol na nízku sumu pokuty, ktorá vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti za 2 priestupky ako úhrnná sankcia obstojí a ani žalobca nenamieta jej likvidačnú povahu. 43. Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku rozhodnutia uviedol, že v súlade s § 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy vzniká spoluvlastníkovi pozemku povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie dôsledkov zo zanedbania poľnohospodárskej pôdy na parcele C KN č. 971/2, v k. ú. G. H. v termíne do 31.12.2024, ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje spoluvlastníka pozemku počas celej doby trvania spoluvlastníctva. 44. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.