Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 4S/41/2024 0824100682 12. 02. 2026 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100682.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovanému: Mesto Púchov, sídlom Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov, IČO: 00 317 748, právne zastúpený: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KPRED2024/2912/22109 zo dňa 29.05.2024, takto rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Mesta Púchov č. KPRED2024/2912/22109 zo dňa 29.05.2024 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca doručil Mestu Púchov ako povinnej osobe v časovom období od 11.03.2024 do 14.03.2024 desať podaní obsahujúcich viacero požiadaviek na sprístupnenie informácií. Mesto Púchov, Mestský úrad Rozhodnutím sp. zn. KPRED2024/2912/4982 zo dňa 20.03.2024 rozhodlo tak, že nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa - žalobcu doručenej povinnej osobe v desiatich podaniach v dňoch 11.03.2024 a 14.03.2024 pod evid. č. 3993/2024, 3994/2024, 4026/2024, 4028/2024, 4039/2024, 4040/2024, 4094/2024, 4095/2024, 4200/2024 a 4212/2024 (ďalej aj len „žiadosť“) a požadované informácie nesprístupnilo v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia mesto Púchov uviedlo, že ten istý žiadateľ v rozsahu 4 pracovných dní podal 10 podaní, ktorými požadoval desiatky oddelených informácií nachádzajúci sa v rôznych dokumentoch. V požadovaných dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb (najmä meno, priezvisko, adresa vrátane vlastnoručných podpisov). Nejedná sa teda iba o jednoduché vyhľadávanie, skopírovanie a vyhotovenie fotokópie (skenu), listiny obsahujúcej požadované informácie. Zároveň niektoré z požadovaných informácií sú povinne zverejňovanými informáciami. Niektoré informácie sú verejne prístupné a preto dohľadateľné žiadateľom. Napriek tomu žiadateľ požaduje ich sprístupnenie. V tomto videlo mesto Púchov ako povinná osoba tiež dôkaz úmyselného konania, ktoré nenapĺňa účel Infozákona, teda jeho cieľom je získať informáciu, ale cieľom je spôsobenie ujmy povinnej osobe vo forme ochromenia jej chodu či zahltenia. Podľa názoru povinnej osoby žiadateľ svojím konaním, inak právne dovoleným, sleduje vyvolanie formálneho procesu podľa zák. č. 211/2000 Z.z. a tým zaťaženia povinnej osoby. Ďalšou realizáciou práva na informácie neustálym častým podávaním
žiadosti by žiadateľ reálne zasiahol do riadneho chodu povinnej osoby. Frekvencia podávania žiadostí a ich počet vysoko prevyšuje správanie akéhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií nielen v danom období, ale aj počas celého kalendárneho roka. Na podporu svojich tvrdení povinná osoba poukázala aj na názor prezentovaný právnymi teoretikmi, podľa ktorých typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada "všetko“, pričom žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Mestského úradu v Púchove sp. zn. KPRED2024/2912/4982 zo dňa 20.03.2024 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s rozhodnutím orgánu prvého stupňa v plnom rozsahu. Konštatoval, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti a je vecne správne. K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol, že povinná osoba zisťuje rozsah požadovaných informácií z jednotlivých oddelení a práve preto dospel k názoru, že informácie v danej individuálnej veci v danom rozsahu dosahujú intenzitu zneužitia práva na prístup k informáciám. Žalovaný mal za to, že boli naplnené znaky šikanózneho výkonu práva na prístup k informáciám. 4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom posúdení, keď primátorka vedome a úmyselne s cieľom obštruovať naplnenie práv žalobcu vydala bez zrejmého zákonného dôvodu a to v rozpore so zákonom a ústavou a rozsudkami Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu rozhodnutie, trpí takými vadami, ktoré ho činia neurčitým a nepreskúmateľným, keď tieto vady neumožňujú zákonnú nápravu bez zrušenia rozhodnutia. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že aby bolo možné ustáliť, že žiadateľ o informácie zneužíva právo na prístup k nim, musí povinná osoba dôkladne odôvodniť splnenie podmienok, ktoré autoritatívne definoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, na ktoré žalobca poukázal. Žalobca zdôraznil, že Najvyšší správny súd neopomenul zdôrazniť, že postup odmietnutia sprístupnenia informácie má povinná osoba aplikovať až ako postup ultima ratio. Ako to priamo vypovedajú rozsudky Najvyššieho správneho súdu, v porovnaní s počtom žiadostí v nich posudzovaných nebol rozsah žiadosti nijako neobvyklý. 5. Z rozhodnutia primátorky a spisového materiálu nie je tiež zrejmé, kedy, v akom rozsahu, v činnosti, ktorého oddelenia mestského úradu a v čom mala spočívať hrozba ochromenia, či zahltenia. Ani či už niekedy takáto situácia nastala, ako k nej došlo, v ktorej veci, respektíve s akými následkami, čo je ďalším dôvodom neurčitosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Všeobecné administratívne úkony popisované v rozhodnutí povinnej osoby sú úplne bežné v konaniach ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci Slovenskej republiky vrátane nevyhnutnej anonymizácie. Zo žiadostí je zrejmá vôľa žalobcu vykonať kontrolu vynakladania verejných financií orgánu verejnej správy v konkrétnych investičných akciách. Sprístupnenie informácií by bolo pri využití zákonnej doby na vybavenie žiadosti veľmi jednoduché, pretože sa týkajú iba troch akcií. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný mal za to, že povinná osoba podrobne uviedla a rozobrala dôvody, na základe, ktorých dospela k rozhodnutiu, že v danom prípade sa bez akýchkoľvek pochybností jedná o šikanózny výkon práva. Medzi hlavné dôvody, na základe, ktorých povinná osoba dospela k záveru, že sa jedná o zneužitie práva patria najmä tie, že žiadateľ podal v rozmedzí 4 pracovných dní celkovo 10 žiadostí, ktorými požaduje desiatky oddelených informácií nachádzajúcich sa v rôznych dokumentoch, pričom požadované informácie sa nachádzajú na niekoľko 100 až 1000 stranách textu. Na povinnú osobu je z tohto dôvodu kladené zásadné bremeno posúdenie rozsiahlych textov, v ktorých je potrebné posúdiť a vykonať anonymizáciu údajov - informácií, ktoré zákon zakazuje sprístupniť. Je potrebné vykonať technické opatrenia, aby neboli sprístupnené informácie, ktoré zákon zakazuje sprístupniť. V požadovaných dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb. Nejedná sa teda iba o jednoduché vyhľadávanie, skopírovanie a vyhotovenie fotokópie listiny obsahujúcej požadované informácie. Požadované informácie sú oddelenými informáciami týkajúcimi sa viacerých nesúvisiacich vecí nachádzajúcich sa na viacerých oddeleniach žalovaného. Niektoré informácie sú verejne prístupné a preto dohľadateľné žiadateľom a napriek tomu žiadateľ požaduje ich sprístupnenie. V tom videla povinná osoba taktiež dôkaz úmyselného konania, ktoré nenapĺňa účel zákona. Žalovaný posúdil konanie žalobcu za zneužitie práva na informácie s ohľadom na dostupnú judikatúru ako aj názory právnych autorít v právnej teórii. Povinná osoba aj s ohľadom na rozsah požadovaných informácií považuje v tejto konkrétnej veci konanie žalobcu za také konanie, ktoré dosahuje takú intenzitu, že je nutné ho považovať za zneužitie výkonu práva na prístup k informáciám. Žalovaný považuje rozhodnutie primátorky za zákonné a správne a má za to, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou republikou, v ktorej zotrval na podanej správnej žalobe, poukázal na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky stanovil v poukazovaných rozsudkoch 3 kritériá, ktoré musí správny orgán podrobne odôvodniť pri filibusteringu. 8. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zdôraznil, že dôsledkom informačného filibusteringu je zaplavenie povinnej osoby neúmerne veľkým počtom žiadostí zo strany oprávneného subjektu, ktoré sa vymyká štandardnému správaniu žiadateľov porovnateľnému za dlhšie obdobie. Samotný obsah jednotlivých žiadostí žiadateľa, ich značný rozsah a tiež forma sprístupnenia vyžadujúcej si osobitnú formu spracovania technické prostriedky na jej splnenie a najmä v ich sumári, vo väzbe na zákonnú lehotu, v ktorej by mali byť žiadosti o poskytnutie informácií vybavené, indikuje úmysel žiadateľa a to neprimerané zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti osôb zodpovedných za spracovanie žiadosti o poskytnutie informácií a v konečnom dôsledku aj viacerých oddelení mestského úradu pri zabezpečovaní ich hlavnej činnosti, t.j. riadneho výkonu samosprávy. 9. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca ani žalovaný nepožadovali vo veci nariadiť pojednávanie. Správny súd preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 12.02.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 22.01.2026 do 13.02.2026. 10. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 11. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného v konaní , na základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Mestského úradu Púchov sp. zn. KPRED2024/2912/4982 zo dňa 20.03.2024, ktorým bolo rozhodnuté tak, že nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa - žalobcu doručenej povinnej osobe v desiatich podaniach v dňoch 11.03.2024 a 14.03.2024 pod evid. č. 3993/2024, 3994/2024, 4026/2024, 4028/2024, 4039/2024, 4040/2024, 4094/2024, 4095/2024, 4200/2024 a 4212/2024 (ďalej aj len „žiadosť“) a požadované informácie nesprístupňuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba konštatovala, že žiadateľ v krátkej dobe podal viaceré žiadosti o poskytnutie informácií, pričom v priebehu 4 pracovných dní podal celkovo 10 žiadostí o poskytnutie informácií. Žiadosti obsahujú viaceré požadované informácie. Konanie žalobcu vyhodnotil ako zneužívanie výkonu práva s tým, že úmyslom žiadateľa nie je získanie informácie, ale podanie žiadostí smeruje k obmedzeniu výkonu činnosti mestského úradu ako povinnej osoby. 12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s rozhodnutím orgánu prvého stupňa v plnom rozsahu s tým, že povinná osoba zdôvodnila nesprístupnenie informácie relevantnými argumentmi poukazujúc na množstvo požadovaných informácii v žiadostiach podávaných v krátkom časovom období po sebe. 13. Podľa článku 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 16. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o
osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. 17. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 18. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 19. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou SR zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy. 21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožniac sa so záverom prvostupňového správneho orgánu (povinnej osoby) konštatoval, že žalobca podal v krátkom časovom období viacero žiadostí o sprístupnenie informácií. Uvedené konanie žalobcu považoval za šikanózne konanie s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. Povinná osoba preto použila inštitút odmietnutia sprístupnenia informácií v záujme zachovania riadneho chodu Mesta Púchov pri výkone verejnej správy. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že ani Mestský úrad Púchov ako povinná osoba a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dôsledne nezaoberali obsahom žiadostí žalobcu o sprístupnenie informácií (žiadal sprístupniť informácie týkajúce sa troch akcií realizovaných Mestom Púchov) a náročnosťou ich vybavenia, ale primárne skutočnosťou, že žalobca podal v období v priebehu 4 pracovných dní celkovo 10 žiadostí o sprístupnenie informácie, čo považovali za šikanózne konanie žalobcu s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. V tomto konaní súd z predloženého spisu nezistil, že by cieľom žalobcu bolo ochromiť činnosť povinnej osoby. Hoci zákon 211/2000 Z.z. neukladá žalobcovi preukázať právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje, zo žiadnej žiadosti žalobcu nemožno vyvodiť, že by nemal reálny záujem získať požadovanú informáciu. 22. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 31.03.2022, publikované v ZNSS pod č. 15/2022). 23. Hoci povinná osoba v odôvodnení svojho rozhodnutia (s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil bez podrobnejšieho zdôvodnenia) okrem „veľkého počtu“ žiadostí o informáciu doručených žalobcom v priebehu 4 pracovných dní argumentovala aj tým, že v požadovaných dokumentoch sa nachádza množstvo osobných údajov fyzických osôb (najmä meno, priezvisko, adresa vrátane vlastnoručných podpisov), teda že sa nejedná iba o jednoduché vyhľadávanie, skopírovanie a vyhotovenie fotokópie (skenu), listiny obsahujúcej požadované informácie. Že niektoré z požadovaných informácií sú povinne zverejňovanými informáciami a že niektoré informácie sú verejne prístupné a preto dohľadateľné žiadateľom. Tiež, že frekvencia podávania žiadostí a ich počet vysoko prevyšuje správanie akéhokoľvek iného žiadateľa o sprístupnenie informácií nielen v danom období, ale aj počas celého kalendárneho roka. Bližšie však tieto konštatovania povinná osoba ani žalovaný nekonkretizoval a ani neuviedli konkrétne dôkazy z ktorých by takéto konštatovania mali vychádzať. Poukaz na prezentovaný názor právnych teoretikov v tom smere, že typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada "všetko“, pričom žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom, je nedostačujúci. Podľa vyššie uvedenej judikatúry NSS SR ku konštatovaniu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené, čo v danom prípade tak povinná osoba ani žalovaný neurobili, napriek tomu, že práve citovaná judikatúra sa týkala rovnakého žalovaného ako v tomto prejednávanom prípade. Naviac ani z preloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by mala povinná osoba a žalovaný konkrétne podklady pre indície smerujúce k zneužitiu práva na informáciu žalobcom. 24. Len samotný počet žiadostí a počet dní, počas ktorých boli žiadosti žalobcu podané, súd nevyhodnotil ako obštrukčné konanie žalobcu s cieľom zahltiť a zamestnať orgán verejnej správy činnosťou na spracovaní informácií pre žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 25. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s podanými žiadosťami o informáciu žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. a v správnom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. 26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správnym súd s poukazom na § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v konaní v celom rozsahu voči žalovanému ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.